Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. máj 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17C/196/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711213697
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8711213697.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu

Pozemkové spoločenstvo urbárskeho majetku obce Rakúsy, so sídlom Rakúsy, 059 76 Rakúsy, IČO:
17 148 936, právne zastúpený JUDr. František Vojtašek, advokát so sídlom Stará Lesná č. 165, 059
52 Stará Lesná, proti žalovanému SR - Štátne lesy Tatranského národného parku, so sídlom Tatranská
Lomnica č. 66, 062 01 Vysoké Tatry, IČO: 31 966 977, právne zastúpený JUDr. Marek Radačovský,
advokát so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, za účasti Okresnej prokuratúry Poprad,
Štefánikova 11, 058 01 Poprad, o náhradu škody s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, s tým, že o
výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 31.10.2011 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
nahradiť žalobcovi vecnú škodu na lesnom majetku vo výške 566.337 eur, škodu za obmedzenie
vlastníckych práv vo výške ročných nájmov v sume 95.825 eur, úroky z omeškania od 10.1.2001 do
11.1.2011 v sume 32.728 eur, úroky z omeškania zo sumy 566.337 eur a zo sumy 95.825 eur vo výške
0,05 % denne od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a na náhradu trov konania.

2. Nárok odôvodnil tým, že žalobca je pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou. Uvádzal,
že žalovaný k dnešnému dňu odmietol žalobcovi vydať príslušnú lesohospodársku evidenciu, napriek
opakovanýmvýzvam.Žalobcapretoneviešpecifikovaťvýškuvecnejškodynamajetkuvjehovlastníctve.
Dňa 19.11.2011 členovia výboru žalobcu vykonali ohliadku majetku, požiadali geodeta o vytýčenie
hraníc pozemku parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX v k. ú. X.Á. O.. Zistili, že bola uskutočnená ťažba
dreva. Škodu spôsobenú ťažbou dreva žalovaným na týchto parcelách vyčíslili na sumu 566.337 eur.

Obnovu lesa novou výsadbou žalovaný nezabezpečil. Nárok na náhradu škody spôsobenej na lesnom
majetku žalobca uplatňuje v zmysle § 34 ods. 2 zákona o lesoch, § 415, 420 Občianskeho zákonníka.
Porušenie právnej povinnosti žalovaného spočíva v tom, že už v čase keď bol žalobca zapísaný do
registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou žalovaný nepochybne vedel, že vlastníkom
nehnuteľností vedených na LV č. XXX v k. ú. Z. a LV č. XXX v k. ú. X. O. je žalobca. Pri výpočte
škody za obmedzenie vlastníckych práv žalobca postupoval v zmysle § 20 zákona č. 504/2003 o nájme
poľnohospodárskych pozemkov. Taktiež žalobca v konaní uplatnil úrok z omeškania z nezaplateného

nájmu spolu vo výške 32.728 eur. Žalovaný úmyselným konaním spôsobil žalobcovi minimálne celkovú
škodu vo výške 694.890 eur.3. Žalovaný so žalobným návrhom nesúhlasil, žiadal žalobu zamietnuť. K jednotlivým uplatneným
nárokom zo strany žalobcu uvádzal, že vecnú škodu na lesnom majetku vo výške 566.337 eur,
žalobca uplatňuje titulom § 34 zákona o lesoch, § 415, 420 Občianskeho zákonníka, s týmto

žalovaný nesúhlasí, keď žiadnym spôsobom neporušil právnu povinnosť. Tvrdenie žalobcu o tom, že
žalovaný neoprávnene zadržiaval nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu rôznymi súdnymi spormi nie
je porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný nesúhlasil absolútne s vyčíslenou
výškou škody spôsobenou na lesnom majetku. Vyčíslenie škody ohliadkou člena výboru žalobcu tak,
že na piatich skusných plochách o výmere 20 x 20 m2, spočítali pne, odmeral ich priemer, nie je

možné náležitým spôsobom vyčísliť prípadnú spôsobenú škodu. Škoda na lesnom majetku nebola
v žiadnom prípade spôsobená žiadnym zo škodlivých činiteľov uvedených v § 34 zákona o lesoch.
Aplikácia ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka je vylúčená, keďže ide o ustanovenie upravujúce
preventívnu zodpovednosť za porušenie povinností predchádzať škodám. Žalobca sám tvrdil, že ku
škode malo dôjsť v období od roku 2005. Žalovaný od roku 1947 predmetné nehnuteľnosti nerušene
držal, užíval, staral sa o ne, zalesňoval, ochraňoval na svoje náklady, vykonával správu majetku štátu.

Jeho držba bola oprávnená. Zároveň bol povinný starať sa o predmetný lesný majetok. Od 24.9.2008
žalovaný predmetné nehnuteľností neužíval na základe rozhodnutia o predbežnom opatrení Okresného
súdu Poprad vo veci sp. zn. 11C/187/2008. Oprávnenosť držby predmetných pozemkov, ich užívanie
žalovanýmpotvrdzujeajvtedyaktuálneplatnýlesnýhospodárskyplán,vktoromjeakovlastníkaužívateľ
predmetných lesných pozemkov uvádzaný žalovaný, nie žalobca. Žalobca nepreukázal ani vznik škody

na strane žalobcu, ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom údajnej škody,
ani výšku škody na majetku žalobcu. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného
nároku, keď škoda na lesnom majetku mala vzniknúť v roku 2005 a žaloba bola podaná 31.10.2011. V
danom prípade uplynula subjektívna premlčacia lehota na náhradu škody, i objektívna trojročná lehota.
K uplatnenému nároku na náhradu škody za obmedzenie vlastníckych práv vo výške ročných nájmov

95.825 eur a úrokom z omeškania žalovaný namietal, že uplatnenie nároku na zaplatenie dlžného
nájomného za predmetné lesné pozemky a súčasné uplatnenie nároku na zaplatenie príjmu, ktorý
dosiahol žalovaný z predaja vetrom vyvrátenej drevnej hmoty sa navzájom vylučuje. Žalovaný vzniesol
taktiež námietku premlčania uplatneného nároku, keď nájomné je splatné ročne nie spätne. Žaloba bola
podaná 31.10.2011, nárok na dlžné nájomné sa premlčal najneskôr 31.10.2008. Navyše od 24.9.2008

žalobca predmetné nehnuteľnosti neužíval. Poukázal na otázku zásadného významu, a to vecnú aktívnu
legitimáciu žalobcu, pričom žalobca preukazuje vlastníctvo nehnuteľnosti výpisom z listu vlastníctva.
Poukázal na titul oprávnenej držby štátom, konfiškačné rozhodnutie R 261/1946, dobu oprávnenej a
nerušenej držby štátom. Vlastnícke právo sa nepremlčuje, štát sa môže kedykoľvek domáhať určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

4. Žalovaný podaním zo 7.3.2014 podal návrh na prerušenie predmetného konania do právoplatnosti
rozhodnutia vydaného správnym orgánom v konaní podľa § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. vo
vzťahu k parcelám registra T. parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX zapísaných na LV č. XXX v k. ú.
X. O.. Návrh odôvodnil tým, že zásadná otázka na preukázanie oprávnenosti nároku je preukázanie

vlastníckeho práva členov žalobcu k predmetným parcelám, čo žalobca preukazuje výpisom z LV č. XXX
k. ú. X. O.. Ako nadobúdací titul je uvedené osvedčenie o vydržaní Správy katastra Poprad a rozhodnutie
Správy katastra Poprad C-1/2006. Vlastníctvo členov žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam je sporné,
keď žalobca v katastrálnom konaní ROEP namietal podľa § 12 ods. 1 zákona č. 181/1995 nemožnosť
nadobudnutia vlastníctva predmetných parciel členom žalovaného vydržaním, pretože títo predmetné

nehnuteľnosti nemali v držbe.

5. Na pojednávaní 12.3.2014 právny zástupca žalovaného odôvodnil návrh na prerušenie konania aj
podanou žalobou o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na Okresnom súde
Poprad dňa 11.3.2014.

6. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

7. Z pripojených listinných dôkazov, vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je
dôvod na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku do
právoplatného skončenia konania na Správe katastra Poprad a právoplatného skončenia konania o
určenie vlastníckeho práva. Súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že na základe vykonanéhodokazovania je možné o žalobe rozhodnúť, nie je nevyhnutné konanie prerušiť do právoplatnosti
uvedených konaní. Uvedené vzhľadom na vykonané dokazovanie by bolo neúčelné a nehospodárne.
Na základe uvedených skutočností súd preto návrh na prerušenie konania zamietol.

8. Pojednávania vo veci sa nezúčastnil žalovaný, u ktorého mal súd riadne vykázané doručenie
predvolania na pojednávanie. Jeho neúčasť ospravedlnil právny zástupca žalovaného. V zmysle § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalovaného.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel.
Uvádzal, že v konaní žalobca uplatňuje titulom náhrady škody voči žalovanému spolu sumu 694.890
eur, ktorá suma predstavuje:

1. sumu 566.337 eur označenú ako vecnú škodu spôsobenú na lesnom majetku. Žalobca je vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX na Správe katastra E. v k. ú. X. O., a to pozemkov

parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX. Škoda vznikla žalobcovi tým, že žalovaný vyťažil na predmetných
nehnuteľnostiach drevnú hmotu v roku 2005 po kalamite v X., aj v neskoršom období. Žalobca
predpokladá, že žalovaný ťažbu vykonával minimálne tri roky. O ťažbe a spôsobenej škode sa žalobca
dozvedel tak, že 11.5.2011 žalovaný oznámil žalobcovi listom, že na predmetných nehnuteľnostiach
nevykonávačinnosť,môžeichobhospodarovaťžalobca.Nazákladeuvedenéhobolavykonanáohliadka

predmetných nehnuteľností, na ktorej bolo zistené, že bola vykonaná ťažba. Žalobca nemá preukázané,
že ťažbu vykonával žalovaný, avšak v tomto období žalovaný obhospodaroval les. Výška uplatnenej
škody bola zistená a vyčíslená lesným hospodárom M.. E. Č. na sumu 566.337,54 eur, ,
2. k druhému uplatnenému nároku na náhradu škody vo výške 95.825 eur žalobca poukazuje na
ustanovenie § 34 ods. 2 zákona o lesoch tým, že škoda bola spôsobená žalobcovi zo strany žalovaného

neuzavretím nájomnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v k. ú. X. O..
Žalobca vyzval žalovaného na uzatvorenie nájomnej zmluvy v roku 1999 písomným návrhom, ktorý
žalovaný neakceptoval. Neskôr žalovaný nebol vyzývaný na uzatvorenie nájomnej zmluvy. V súčasnosti
predmetné nehnuteľnosti užíva žalobca. Výška škody bola vyčíslená s poukazom na cenu nehnuteľností
vo vlastníctve žalobcu 106.128,- Sk za 1 hektár. Výška potenciálneho nájomného bola určená v zmysle

zákona č. 504/2003 Z. z. Náhrada škody je vyčíslená za obdobie od 11.4.2001 do 11.4.2011 vo výške
1.061,28 Sk x 272 hektárov x 10 rokov. V konaní žalobca uplatnil i úrok z omeškania vyčíslený vo výške
32.728 eur vyplývajúci z druhého uplatneného nároku a omeškania s jeho úhradou a úrok z omeškania
vo výške 0,05 % denne zo súm 566.337 eur a 95.825 eur od právoplatnosti rozhodnutia v predmetnej
veci v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

10. Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe. Poukázal na dlhotrvajúce
súdne spory vedené so žalovaným týkajúce sa predmetných nehnuteľností. So žalovaným sa nedalo
nijako dohodnúť. Tvrdil, že žalobca je vlastníkom predmetných pozemkov, ktoré nadobudol titulom
rozhodnutísúdovourčenívlastníckehoprávasp.zn.3C/568/1997,11C/187/2008,12C/162/2008.Tvrdil,

že žalobca nadobudol vlastnícke právo osvedčením podielov v pozemkovom spoločenstve v roku 1995.

11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní so žalobou nesúhlasil. Žiadal žalobu zamietnuť. Po
oboznámení sa s listom vlastníctva vzniesol námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu,
pretože žalobca nie je podľa predloženého listu vlastníctva vlastníkom predmetných pozemkov. Trval

na podanom návrhu na prerušenie konania do skončenia konania o námietkach žalovaného v zmysle §
12 zákona č. 180/1995 Z. z. - správne konanie, s poukazom na podanú žalobu o určenie vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam 11.3.2014. K jednotlivým uplatneným nárokom uviedol:

1. k vecnej škode na lesnom majetku titulom porušenia ustanovenia § 34 ods. 2 zákona o lesoch a

ustanovenia § 415, 420 Občianskeho zákonníka poukázal na absolútne zmätočne právne a skutkovo
uplatnený nárok. V danom prípade nejde o škodu spôsobenú imisiami, inými antropogénnymi činiteľmi
v zmysle ustanovenia § 34 zákona o lesoch. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali,
že žalovaný vykonával na predmetných nehnuteľnostiach činnosť, ktorou by spôsobil škodu v zmysle
uplatneného nároku. Výška uplatnenej škody je špecifikovaná absolútne zákonom neprípustným

spôsobom. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka je neaplikovateľné na uplatnený nárok, keďže
ide o preventívne ustanovenie, pričom podľa vyjadrenia žalobcu ku škode malo dôjsť už v roku 2005.
Nemožno aplikovať ani ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca nepreukázal
naplnenie zákonných podmienok na vznik zodpovednosti za škodu, t. j. porušenie právnej povinnostižalovaným. Pokiaľ porušenie právnej povinnosti, ako uviedol žalobca, malo spočívať v podávaní žalôb
zostranyžalovaného,ideoústavnéprávožalovaného.Zdôraznil,žežalovanýboloprávnenýmdržiteľom
predmetných nehnuteľností od roku 1947 na základe konfiškačného rozhodnutia z roku 1946 č. 261/46.

Predmetné rozhodnutie sa týka k. ú. Z., keď v tom čase neexistovalo k. ú. X. O.. Až v roku 1948 vzniklo
mesto J. X.. Poukázal na lesný hospodársky plán z rokov 1997 - 2006, v ktorom je ako obhospodárovateľ
užívateľ predmetného lesa uvedený žalovaný. Vo vzťahu k predmetnej žalobe žalobca bol oprávneným
držiteľom predmetných pozemkov. Oprávnenou držbou nemohol porušiť povinnosť uvedenú v § 420
Občianskeho zákonníka. K predmetnému nároku namietal premlčanie, keď ku škode malo dôjsť v roku

2005.
2. K druhému uplatnenému nároku na náhradu škody vo výške 95.825 eur a úroku z omeškania 32.728
eur uviedol, že s uplatneným nárokom nesúhlasí. Nie je možné žiadať súčasne nájomné aj príjmy z
užívania pozemkov, za ktoré sa žiada nájomné. Nesprávne vyčíslená je výška uplatneného nároku
s poukazom na § 10 zákona č. 503/2004 Z. z. Predmetný nárok taktiež považoval za premlčaný.
Nájomné je splatné ročne, s poukazom na § 4 predmetného zákona sa premlčuje samostatne za každý

rok. Od 24.9.2008 žalovaný predmetné pozemky na základe vydaného predbežného opatrenia súdom
neužíva. Keďže uplatnené úroky sú príslušenstvo nájomného a nájomné je nezákonným nárokom, úrok
z omeškania zdieľa rovnaký právny osud ako nájomné. Žalobu ako celok žiadal zamietnuť čo do základu
aj čo do výšky.

12. Zástupca okresného prokurátora Poprad na pojednávaní považoval za zásadnú otázku vyriešenia
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Nemal procesné návrhy v konaní.

13. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým návrh na prerušenie konania z 07.03.2014
v spojení s doplnením návrhu na prerušenie konania z 12.03.2014 zamietol; žalobu zamietol; zaviazal

žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 17.492,12 eur. Proti rozsudku podal odvolanie
žalobca. Odvolací súd uznesením z 13.0.2017 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku o
zamietnutí návrhov na prerušenie konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie; potvrdil
uznesenie súdu prvej inštancie; zamietol návrh žalovaného na prerušenie tohto konania.

14. Po rozhodnutí odvolacieho súdu žalobca k namietanej aktívnej vecnej legitimácii žalobcu poukázal
na čiastočný výpis z uznesenia valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva a urbárskeho
majetku obce Z. zo 07.11.2010, podľa ktorého valné zhromaždenie uložilo výboru spoločenstva v
spolupráci s právnym zástupcom prerokovať voči Štátne lesy TANAP-u Tatranská Lomnica náhradu
spôsobenej škody z dôvodu doterajšieho neoprávneného užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve

pozemkového spoločenstva a ak k dohode nedôjde, škodu vymáhať súdnou cestou. Pokiaľ žalovaný
vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, právny zástupca žalobcu uviedol, že návrh na
vydanie predbežného opatrenia bol podaný v roku 2008 po zistení skládky dreva z parcely XXXX, XXXX.
Ťaženie dreva na predmetných pozemkoch žalobcu bolo zistené až v roku 2012 po odovzdaní časti
lesohospodárskej evidencie. Poukázal na oprávnený nárok aj za obmedzenie vlastníckych práv, ktoré je

vyjadrením toho, že žalovaný odmietol uzatvoriť zmluvu o nájme a žalobcovi bolo znemožnené uzatvoriť
nájomnú zmluvu s inými subjektmi.

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení namietal, že v konaní nie je zo strany žalobcu predložený jediný
dôkaz o tom, že výbor spoločenstva kvalifikovane splnomocnil predsedu člena, resp. právneho zástupcu

na zastupovanie členov žalobcu v súlade so stanovami žalobcu. Žalovaný má za to, že uplatnený nárok
je premlčaný, keď žalobca sa o škode dozvedel najneskôr pred dátumom 28.08.2008, keď v liste zo
16.07.2009 žalobca uvádza: „Po tom, čo PS vyčerpalo všetky možnosti k dohode a zástupcovia PS
zistili, že sa v lese ťaží, drevo odpredáva, podali dňa 20.08.2008 na Okresnom súde v Poprade návrh
na vydanie predbežného opatrenia“. Z listinného dôkazu je evidentné, že žalobca minimálne v čase

vystavenia listu t. j. dňa 16.07.2009 vedel o údajne vznikajúcej škode a vedel o údajnej osobe škodcu.
Žalovaný poukázal na podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia z 22.08.2008, z ktorého vyplýva,
že žalobca zistil, že žalovaný bezdôvodne hospodári na jeho lesnom majetku, prevádza ťažbu drevnej
hmoty. Z uvedeného je zrejmé, že už v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
žalobca vedel o škode a kto za ňu zodpovedá. Žalovaný ďalej poukázal na listinný dôkaz z 24.09.2007,

t. j. výzvu žalobcu adresovanú žalovanému. Žalovaný uviedol, že počnúc dňom 30.09.2008 v zmysle
nariadeného neodkladného opatrenia žalovaný nevykonával na dotknutých parcelách žiadnu činnosť.
Vyššie uvedené dôkazy vyvracajú záver súdu prvej inštancie, že žalobca sa dozvedel o škode a o
škodcovi až po dátume 11.05.2011. Vzhľadom na uplynutie 3-ročnej subjektívnej premlčacej doby súdje názoru, že nárok je premlčaný. Nárok na náhradu škody vo výške 566.337,-- eur je premlčaný,
keď subjektívna premlčacia doba na jeho uplatnenie uplynula najneskôr dňa 28.08.2010. Vo vzťahu
k uplatnenému nároku na náhradu škody vo výške 95.825,-- eur žalovaný nesúhlasil s odôvodnením

rozsudku súdu prvej inštancie, že nárok je čiastočne premlčaný. Žalovaný má za to, že ide o nárok
premlčaný v celom rozsahu, keď žalovaný počnúc dátumom 30.09.2008 pozemky žalobcu neužíval,
tedažalobcanemáakýkoľveknárokvočižalovanémutitulomužívaniapozemkovpodátume30.09.2008,
keďže takto uplatnený nárok žalobcovi nemohol objektívne vzniknúť. Aj keby sa žalobca domáhal
náhrady škody podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, nárok uplatnený žalobcom

je krajne nezrozumiteľný, právna kvalifikácia je nesprávna. Žalobca v konaní nepreukázal základ
uplatneného nároku, ani výšku škody. Ďalej je neprípustné, aby sa žalobca domáhal nároku na náhradu
škody za užívanie pozemkov vo forme nájomného a zároveň požadoval náhradu škody za prisvojenie
si úžitkov vyplývajúcich z hospodárenia na dotknutých nehnuteľnostiach.

16. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že na podanej žalobe trvá v plnom rozsahu. K

vecnej aktívnej legitimácii žalobcu poukázal na to, že žalobca je vecne aktívne legitimovanou stranou
sporu vzhľadom na uznesenie žalobcu zo dňa 07.11.2010. K uvedenému tvrdeniu žalobca predložil
súdu listinné dôkazy. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že k premlčaniu uplatnených nárokov
nemohlo dôjsť, nakoľko žalobca sa o škode dozvedel pri ohliadke dňa 19.09.2011, kedy bolo zistené,
že na predmetných pozemkoch bola uskutočnená ťažba. V čase podania žaloby žalobca vedel o škode,

nepoznaljejpresnúvýškuvzhľadomnapredloženédôkazyzostranyžalovaného.Žalobcamalzato,žev
danomprípadeplynie10-ročnáobjektívnapremlčaciadobavzhľadomnaúmyselnékonaniežalovaného,
keď žalovaný vedel, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností.

17. Zástupca právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu trvá na

doterajších písomných a ústnych prednesoch. Namietal predložené listinné dôkazy zo strany žalobcu
ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu, keď zápisnice z valného zhromaždenia boli podpísané na
pojednávaní pred súdom. Žalovaný má vážnu pochybnosť o tom, že dôkazy preukazujúce aktívnu vecnú
legitimáciubolivykonanéexpostponámietkachzostranyžalovaného.Žalobcanepredložiljedinýdôkaz,
ktorý by preukazoval, že žalovaný vstúpil po 30.09.2008 na parcely XXXX, XXXX, XXXX k. ú. X. O..

Žalobca najneskôr od 24.09.2007 vedel o údajnom vzniku škody, vedel o osobe údajného škodcu.
Žalobcovi najneskôr od tohto dátumu začala plynúť subjektívna 2-ročná premlčacia doba pre uplatnenie
nároku na náhradu škody. Žalobca uviedol v listinnom dôkaze, že žalovaný užíva dotknuté parcely už
od 10.07.1998. Žaloba teda vie o užívaní pozemkov inou osobou a vie aj o osobe, ktorá ich užíva už od
roku 1998. Žalovaný preukázal odôvodnenosť vznesenej námietky premlčania nároku žalobcu vo výške

556.337,-- eur titulom vecnej škody aj vo vzťahu k nároku žalobcu vo výške 95.825,-- eur. Nájomná
zmluva nie je uzatvorená minimálne od roku 1998, žalobca teda už od tohto roku vie, že mu môže
vznikať prípadná ujma. Samotný návrh na vydanie predbežného opatrenia jednoznačne preukazuje
vedomosť žalobcu o vzniku škody a o osobe škodcu. Vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam žalobcu ohľadne
vzniku škody, porušenia právnej povinnosti žalovaného a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej

povinnosti žalovaného a vznikom škody nárok v plnom rozsahu žalovaný popieral. Poukazoval na ústne
a písomné prednesy. Poukazoval v neposlednom rade na zmätočnosť žaloby, keďže žalobca uplatňuje
navzájom sa vylučujúce nároky vyplývajúce z vlastníckeho práva.

18. Zástupca okresného prokurátora Poprad na pojednávaní uviedol, že berúc do úvahy právny názor

odvolacieho súdu a s poukazom na predložené listinné dôkazy zo strany žalobcu je názoru, že žalobca
preukázal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby.

19. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, štatutárneho zástupcu
žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, okresného prokurátora, listinnými dôkazmi: listom vlastníctva

č. XXX, rozhodnutím o právnej subjektivite žalobcu, zmluvou o založení žalobcu, návrhom na uzavretie
nájomnej zmluvy, listom žalovaného z 22.6.1999, vyčíslením náhrady škody, rozhodnutím Obvodného
úradu životného prostredia v Poprade z 24.1.2005, lesným hospodárskym plánom na obdobie rokov
1997 - 2006, rozhodnutím Správy katastra Poprad č. C-1/2006, listom žalobcu z 16.07.2009, výzvou
žalobcu z 24.09.2007, uznesením Okresného súdu Poprad vo veci sp. zn. 11C 187/2008 z 24.09.2008,

listom žalobcu z 28.08.2008, listom žalobcu z 19.09.2011, listom žalovaného z 15.06.2009, uznesením
valnéhozhromaždeniažalobcuz07.11.2010,zápisnicouzvýborovejschôdzepodielovéhospoločenstva
z 25.10.2011, uznesením zo schôdze výboru žalobcu z 25.10.2011, výpisom uznesenia zo zasadnutia
Výboru podielových spoluvlastníkov obce Z. z 25.10.2011, uznesením valného zhromaždenia žalobcu z07.11.2010, prezenčnou listinou z 07.11.2010 a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu,
z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:

20. V predmetnom konaní žalobca voči žalovanému uplatňuje nárok na náhradu škody týkajúcej sa
konania žalovaného v súvislosti s pozemkami parcely registra T. parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX v
k. ú. X. O.. Z listu vlastníctva č. XXX vedeného na Okresnom úrade Poprad, katastrálny odbor súd zistil,
že pozemky parcela registra T. parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX nachádzajúce sa v k. ú. X. O. sú vo
vlastníctve fyzických osôb - členov žalobcu.

21. Žalobca na preukázanie právnej spôsobilosti žalobcu predložil rozhodnutie Okresného úradu U. z
19.6.1998ozápisePozemkovéhospoločenstvaurbárskehomajetkuobceZ.H.doregistrapozemkových
spoločenstievazmluvuozaloženíPozemkovéhospoločenstvaurbárskehomajetkuobceZ.z19.9.1997.
Je zrejmé, že Pozemkové spoločenstvo urbárskeho majetku obce Z. má právnu subjektivitu.

22. Z uznesenia valného zhromaždenia žalobcu z 07.11.2010 vyplýva, že bolo uložené výboru
spoločenstva v spolupráci s právnym zástupcom prerokovať s podnikom Štátne lesy TANAP-u Tatranská
Lomnica náhradu spôsobenej škody z dôvodu doterajšieho neoprávneného užívania nehnuteľnosti vo
vlastníctve Pozemkového spoločenstva a ak k dohode nedôjde, škodu vymáhať súdnou cestou.

23. Zo zápisnice z výborovej schôdze pozemkového spoločenstva urbárskeho majetku zo dňa
25.10.2011 vyplýva, že G.. J. a B. Č. informoval o problémoch o odovzdaní lesohospodárskej
dokumentácie zo strany žalovaného. Obaja konštatovali, že jediné riešenie je asi súdnou cestou.

24. Podľa uznesenia z výborovej schôdze pozemkového spoločenstva urbárskeho majetku zo dňa

25.10.2011, bolo uložené podať na Okresný súd v Poprade podať žalobu o náhradu škody a
náhradu škody za obmedzenie vlastníckych práv do 31.10.2011, zodpovedný predseda pozemkového
spoločenstva a právny zástupca pozemkového spoločenstva.

25. Právny zástupca žalobcu predložil prezenčnú listinu zo schôdze pozemkového spoločenstva

urbárskeho majetku zo 07.11.2010.

26. V predmetnom konaní uplatnil žalobca nároky na náhradu škody spôsobenej žalovaným žalobcom v
súvislosti s pozemkami registra T. parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX v k. ú. X. O.. Nároky predstavujú
spolu sumu 694.890 eur, ktorá pozostáva zo sumy:

1. 566.337 eur - vecná škoda spôsobená na lesnom majetku, ktorá mala vzniknúť tým, že v roku
2005 po kalamite vo J. X. a neskoršom období, minimálne 3 roky, vykonával žalovaný ťažbu drevnej
hmoty na predmetných nehnuteľnostiach. Podľa vyjadrenia žalobcu o spôsobenej škode sa žalobca
dozvedel 11.5.2011, keď žalovaný oznámil žalobcovi listom, že na predmetných nehnuteľnostiach už

nevykonáva činnosť a následne vykonal ohliadku predmetných nehnuteľností žalobca. Pred rokom 2011
podľa tvrdenia žalobcu o vzniku škody žalobca nevedel. Žalobca v konaní vyčíslil predmetnú škodu.
Poukázal na výpočet škody vykonaný M.. E. Č. - členom výboru žalobcu,
2. v konaní ďalej žalobca uplatnil náhradu škody vo výške 95.825 eur v zmysle § 34 ods. 2 zákona o
lesoch, ktorá bola spôsobená žalobcovi zo strany žalovaného tým, že žalovaný neuzavrel so žalobcom

nájomnú zmluvu týkajúcu sa predmetných nehnuteľností. Žalobca vyzval žalovaného na uzavretie
nájomnej zmluvy návrhom z roku 1999. Žalovaný návrh neakceptoval. Žalobca vyčíslil predmetnú
náhradu škody s poukazom na ceny nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu v k. ú. X. O. 106.128,- Sk za 1
hektár, ktorú cenu určil žalovaný podaním zo 14.10.2003. V zmysle zákona č. 504/2003 vyčíslil žalobca
minimálnu cenu nájomného 1 % z ceny nehnuteľnosti, t. j. 1.061,28 Sk za 1 hektár. Výmera pozemkov

zapísaných na LV č. XXX je spolu 272 hektárov. Nárok na náhradu škody predstavuje 1.061,28 Sk x
272 hektárov x 10 rokov (t. j. od 11.4.2001 do 11.4.2011 s poukazom na rozsudok vo veci 12C/162/2008
o vydanie nehnuteľnosti),
3. v konaní žalobca uplatnil úrok z omeškania vyčíslený vo výške 32.728 eur s poukazom na druhý
uplatnený nárok a úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo súm 566.337 eur a 95.825 eur od

právoplatnosti rozhodnutia v predmetnej veci.

27. Z listu žalovaného z 22.6.1996 súd zistil, že žalovaný nesúhlasil s návrhom na uzatvorenie nájomnej
zmluvy.28. Z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Poprade z 24.1.2005 súd zistil, že
žalovanému bolo uložené vykonať opatrenia na zamedzení nebezpečenstva na všetkých vodných

tokoch a v ich zátopovom území postihnutých veternou kalamitou z 19.11.2004, a to urýchlene odstrániť
prekážky z vodných tokov - polámané kmene stromov, konáre, celé stromy aj s koreňovým systémom,
najneskôr do apríla, mája 2005.

29. Žalovaný v konaní predložil lesný hospodársky plán na roky 1997 - 2006 týkajúci sa územia J. X..

Lesný hospodársky plán bol spracovaný pre žalovaného.

30.ZrozhodnutiaSprávykatastraPopradč.C-1/2006vyplýva,žedňom30.1.2006bolschválenýregister
obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. X. O., pričom k pozemkom, ktoré sú predmetom neukončeného
konania podľa § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. správa katastra zapíše poznámku, že evidovaný
vlastník nemôže do rozhodnutia podľa § 12 ods. 4 s predmetnými pozemkami nakladať. Návrhy v zmysle

§ 12 sa týkali aj pozemku parcela registra T. parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX na Správe katastra
Poprad.

31. Z pripojených spisov súd zistil, že sp. zn. 11C/187/2008 vedenom na Okresnom súde Poprad
žalobcom je Pozemkové spoločenstvo urbárskeho majetku obce Z., žalovaný Štátne lesy Tatranského

národného parku X. O., predmetom je návrh na vydanie predbežného opatrenia. V uznesení z 24.9.2008
bolo nariadené predbežné opatrenie, zakázaný žalovanému vstup na lesné pozemky zapísané na LV č.
XXX v k. ú. Z. a LV č. XXX v k. ú. X. O.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 26.1.2009.

32. V konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12C/162/2008 žalobca Pozemkové

spoločenstvo urbárskeho majetku obce Z., žalovaný Štátne lesy Tatranského národného parku
Tatranská Lomnica, predmetom konania bol nárok na vydanie veci. Vo veci rozhodol súd rozsudkom
z 20.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.4.2011, ktorým bola uložená žalovanému povinnosť
vydať žalobcovi nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k. ú. Z. parcely č. XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k. ú. X. O. č. XXXX/X, XXXX/

X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX.

33. Z pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3C/568/1997 súd zistil, že žalobcom v konaní
boli Štátne lesy Tatranského národného parku Tatranská Lomnica, žalovaní boli podieloví spoluvlastníci

Pozemkového spoločenstva urbárskeho majetku obce Z., predmetom konania bol návrh na určenie
vlastníckeho práva. Rozsudkom z 9.10.2003 súd žalobu zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
14.11.2005.

34. V liste žalobcu zo 16.07.2009 adresovanom Obvodnému lesnému úradu Poprad je uvedené, že

„po tom čo pozemkové spoločenstvo vyčerpalo všetky možnosti k dohode a zástupcovia pozemkového
spoločenstva zistili, že sa v lese ťaží, drevo odpredáva, podali 20.08.2008 na Okresnom súde v Poprade
návrh na vydanie predbežného opatrenia“.

35. Z listu žalobcu z 24.09.2007, ktorý je adresovaný žalovanému, vyplýva výzva k odovzdaniu

nehnuteľného majetku. Z uvedeného vyplýva, že žalobca žiada žalovaného predložiť všetky relevantné
podklady pre posúdenie finančnej náhrady za vyťaženie drevnej hmoty, úhradu nájmu za doterajšie
užívanie od 10.07.1998.

36. Uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C 187/2008 súd nariadil predbežné opatrenie:

žalovanému zákaz vstupu na lesné pozemky, trvalé trávne porasty vo vlastníctve žalobcu vedené na LV
č. XXX v k. ú. Z. a LV č. XXX v k. ú. X. O.. Bolo zakázané žalovanému, aby na týchto pozemkoch vyvíjal
lesnícku či inú činnosť, prevádzal ťažbu drevnej hmoty na lesných pozemkoch vo vlastníctve žalobcu.
Bolo zakázané drevnú hmotu vyťaženú a uloženú na skládkach predať a speňažiť, finančné prostriedky
získané z odpredaja drevnej hmoty použiť na financovanie svojej činnosti, túto previesť na iný účet, bolo

zakázané nehnuteľný majetok žalobcu zaťažiť vecnými či inými bremenami, majetok odpredať, previesť
na iný subjekt. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol podaný 22.08.2008.37.Zlistužalobcuz28.08.2008adresovanémužalovanémuvyplýva,žePozemkovéspoločenstvoprijalo
opatrenie voči žalovanému, pričom okrem iného žiada vedenie žalovaného informovať všetky zmluvné
subjekty, ktoré vykonávajú úlohy a činnosti na predmetnom území, aby okamžite prerušili činnosť,

pozastavili výkon ťažby a práce všetkého druhu s upozornením, že sa podieľali na protiprávnej činnosti
a poškodzovaní cudzej veci.

38. Listom žalobcu z 19.09.2011 bola stanovená výška škody spôsobená ťažbou dreva a lesných
porastov na parcelách vo vlastníctve žalobcu spolu vo výške 566.337,54 eur.

39. Listom z 15.06.2009 žalovaný oznámil Lesnému úradu v Poprade, že nebude vykonávať plánované
úlohy pri odstraňovaní kalamity a zalesňovaní pozemkov bývalého urbariátu Z. v roku 2009 s poukazom
na vydané neodkladné opatrenie.

40. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

41. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti

tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

42. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, škodou na lesnom

majetku sa na účely tohto zákona rozumie najmä škoda spôsobená imisiami, inými antropogénnymi
škodlivými činiteľmi, požiarmi alebo škoda spôsobená zverou.

43. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, Ten, kto spôsobí
škodu na lesnom majetku (ďalej len "pôvodca škody"), je povinný vykonať opatrenia na nápravu alebo

uhradiť s tým spojené náklady. Vlastník lesného majetku je povinný poskytnúť súčinnosť pôvodcovi
škody pri vykonávaní opatrení na nápravu. Prípadná zodpovednosť za škodu ani trestná zodpovednosť
tým nie sú dotknuté. Na náhradu škody spôsobenej na lesnom majetku sa vzťahujú všeobecné predpisy
o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.

44. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, náhrada za
obmedzenie vlastníckych práv patrí vlastníkovi alebo správcovi, ak vyňatím [§ 7 ods. 1 písm. a) a b)],
obmedzením využívania [§ 7 ods. 1 písm. c)] alebo osobitným režimom hospodárenia (§ 14 ods. 1) dôjde
k obmedzeniu vlastníckych práv.54) Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva sa poskytne podľa
tohto zákona, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

45. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, náhradu za
obmedzenie vlastníckych práv je v primeranom rozsahu povinný vlastníkovi alebo správcovi poskytnúť
ten, na koho žiadosť alebo návrh dochádza k obmedzeniu vlastníckych práv podľa odseku 1.

46. Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, náhrada
za obmedzenie vlastníckych práv podľa odseku 1 sa poskytuje na základe dohody o určení výšky a
spôsobe jej poskytnutia, ktorej návrh predkladá vlastníkovi alebo správcovi ten, na koho žiadosť alebo
návrh dochádza k obmedzeniu vlastníckych práv. Ak sa nedosiahne dohoda, o výške alebo spôsobe
poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv rozhoduje súd; nárok na náhradu škody nie je

tým dotknutý.

47. Podľa § 35 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, náhrada za
obmedzenie vlastníckych práv sa uplatňuje najmä
a) pri vyňatí a obmedzení využívania

1. na lesnom pozemku v dôsledku
1.1. trvalého vyňatia,
1.2. dočasného vyňatia alebo obmedzenia využívania,
2. na lesnom poraste v dôsledku2.1. predčasného vyrúbania lesného porastu,
2.2. straty produkcie lesného porastu za dobu vyňatia alebo obmedzenia využívania,
2.3. zníženia prírastku lesného porastu,

2.4. zníženia kvality produkcie lesného porastu,
3. v dôsledku zvýšenia nákladov hospodárenia na dotknutých lesných pozemkoch a lesných porastoch.
b) pri osobitnom režime hospodárenia v dôsledku
1. straty alebo zníženia výnosu z produkcie dreva oproti bežnému hospodáreniu v lesoch,
2. straty alebo zníženia výnosu z ostatných úžitkov lesa,

3. zvýšených nákladov nad rámec bežného hospodárenia v lesoch.

48. Podľa § 35 ods. 5 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, náhrada za
obmedzenie vlastníckych práv patrí vlastníkovi a správcovi, ak vykonaním opatrení podľa § 26 ods. 1,
zriadením a využívaním dočasných skusných plôch a trvalých skusných plôch lesníckou ochranárskou
službou (§ 29 ods. 4) alebo na národnú inventarizáciu lesov (§ 46 ods. 1) a monitoring lesov (§ 46 ods.

2) alebo vykonaním opatrení podľa § 33 ods. 1 a 2, dôjde k obmedzeniu vlastníckeho práva.

49. Podľa § 35 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, náhrada podľa
odseku 5 patrí vo výške podľa dohody toho, kto vykonáva opatrenia podľa § 26 ods. 1 alebo § 33 ods. 1
a 2 alebo toho, kto zriaďuje alebo využíva dočasné skusné plochy a trvalé skusné plochy s vlastníkom

alebosprávcom,ktorejsúčasťoujeajdohodaospôsobeposkytnutiatejtonáhrady.Akkdohodenedôjde,
o výške a spôsobe poskytnutia náhrady rozhoduje súd.

50. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

51. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

52. Podľa § 21 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, ak je predmetom nájmu lesný pozemok
vo vlastníctve štátu, okrem lesných pozemkov nadobudnutých do vlastníctva štátu podľa osobitného
predpisu, na uzavretie zmluvy o nájme sa vyžaduje súhlas ministerstva podľa osobitného predpisu.
Ak je účelom nájmu lesných pozemkov hospodárenie v lesoch, čas nájmu je najmenej 30 rokov; to

neplatí pre nájom lesných pozemkov na iné účely.
Nájomca lesného pozemku prenechaného na hospodárenie v lesoch je oprávnený využívať ho a brať
z neho úžitky v súlade s osobitnými predpismi a s lesným hospodárskym plánom a inými opatreniami
podľa týchto osobitných predpisov.
V písomnej zmluve o nájme alebo v písomnom potvrdení nájomcu o obsahu zmluvy sa uvedie rozsah

záväzkov nájomcu o prevzatí povinností z ukazovateľov a údajov lesného hospodárskeho plánu a k nim
sa pripojí grafická identifikácia pozemkov na porastovej mape a súpis jednotiek priestorového rozdelenia
lesa v potrebnom rozsahu.
Pri dohodnutí nájomného sa prihliada na vek lesných porastov a plnenie úloh ustanovených osobitnými
predpismi.

Evidencia lesných pozemkov v užívaní nájomcu sa spravuje osobitnými predpismi.

53. Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku i procesnej obrany v súlade s právnym
názorom odvolacieho súdu súd dospel opätovne k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. V konaní
žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, ku ktorej malo dôjsť v dôsledku konania žalovaného vo vzťahu

knehnuteľnostiampozemkomparcelyregistraT.parcelnéčísloXXXX,XXXX,XXXXvk.ú.X.O..Aktívne
legitimovaným subjektom na uplatnenie práva na náhradu škody je osoba, ktorej bola škoda spôsobená.
Z pripojeného LV č. XXX vedeného na Okresnom úrade Poprad, odbor katastrálny súd zistil, že pozemky
registra T. parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX v k. ú. X. O. sú v podielovom spoluvlastníctve fyzických
osôb - členov Pozemkového spoločenstva urbárskeho majetku obce Z..

54. S poukazom na právny názor odvolacieho súdu súd doplnil dokazovanie k otázke aktívnej
legitimáciežalobcuadospelknázoru,žezpredloženýchprostriedkovprocesnéhoútokužalobcuvyplýva
aktívna legitimácia žalobcu v konaní. Podľa čl. XIV Stanov žalobcu (č.l. 11 spisu) „výbor spoločenstvasplnomocňuje svojich členov prípadne iných právnych zástupcov na jednanie v konkrétnych veciach
týkajúcich sa spoločenstva vo vzťahu k iným právnym subjektom a orgánom štátnej moci a správy.“ Z
uznesenia výborovej schôdze žalobcu z 25.10.2011 (č.l. 636 spisu) vyplýva splnomocnenie predsedu

žalobcu a právneho zástupcu žalobcu podať na Okresný súd žalobu o náhradu škody a náhradu za
obmedzenie vlastníckych práv. Taktiež z uznesenia valného zhromaždenia žalobcu z 07.11.2010 (v
konaní žalobca pripojil i prezenčnú listinu z 07.11.2010) vyplýva úkon valného zhromaždenia žalobcu
v poverení výboru žalobcu v spolupráci s právnym zástupcom prerokovať s podnikom žalovaného
náhradu spôsobenej škody a ak k dohode nedôjde škodu vymáhať súdnou cestou. Súd je názoru,

že oba právne úkony z 25.10.2011 (právny úkon výboru spoločenstva) i z 07.11.2010 (právny úkon
valného zhromaždenia) predstavujú splnomocnenie na podanie žaloby v tejto veci. Pokiaľ na základe
plnomocenstva udeleného členmi žalobcu ako vlastníkmi nehnuteľnosti resp. výboru žalobcu ako
výkonného orgánu spoločenstva žalobca podal vo veci žalobu, žalobca je aktívne legitimovanou
stranou v konaní. Na posúdení aktívnej legitimácie žalobcu nič nemení skutočnosť, že na pojednávaní
07.03.2018 kópiu výpisu z uznesenia výboru žalobcu z 25.10.2011 podpísal predseda žalobcu B. Č.

a G. L. ako zapisovateľka. Nedostatok podpisu na výpise z uznesenia nespôsobuje jeho neplatnosť.
Neznamená, že ak výpis nebol podpísaný v deň zasadania výboru, že na predmetnom zasadnutí nebolo
zákonnou formou prijaté uznesenie.

55. V konaní žalovaný opätovne vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku 1.) a 2.). Súd v

zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka na vznesenú námietku prihliadol a dospel k názoru, že
nárok 1.) je premlčaný v celom rozsahu a nárok 2.) je čiastočne premlčaný.

56. K nároku 1.) žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 566.337 eur titulom vecnej
škody na lesnom majetku na predmetných pozemkoch, ku ktorej malo dôjsť ťažbou drevnej hmoty

žalovaným od roku 2005 minimálne 3 roky. Nárok žalobca uplatnil v zmysle § 34 zákona o lesoch,
§ 415, § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal oprávnenosť nároku.
V zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, škodou na lesnom majetku sa na účely
tohto zákona rozumie najmä škoda spôsobená imisiami, inými antropogénnymi škodlivými činiteľmi,
požiarmi alebo škoda spôsobená zverou. V danom prípade v zmysle uvedeného ustanovenia zákona

nemožno účinne uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej ťažbou drevnej hmoty. V zmysle § 415
Občianskeho zákonníka nemožno uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá už bola spôsobená, keď
ide o preventívne ustanovenie aplikovateľné v prípade, keď škoda hrozí, ale ešte nebola spôsobená.
Pri uplatnení nároku na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka žalobca musí preukázať
splnenie základných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti,

b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie.
Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným. Tvrdená skutočnosť
žalobcom, že žalovaný porušil právnu povinnosť podávaním žalôb a vedením celoročných súdnych
sporov nepredstavuje porušenie právnej povinnosti. Je ústavným právom podľa článku 46 Ústavy
Slovenskej republiky domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a

nestrannom súde. Bez preukázania porušenia právnej povinnosti žalovaným nemožno preukázať ani
príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou.

57. K vnesenej námietke premlčania žalovaný prostriedkami procesnej obrany predloženými po
rozhodnutí odvolacieho súdu preukázal, že žalobca sa o škode a o tom, kto škodu spôsobil, dozvedel

najneskôr 24.09.2007 (čl. 593 spisu), keď z listu žalobcu z 24.09.2007 je zrejmé, že žalobca mal
vedomosť o škode a škodcovi, keď vyzýval žalovaného na odovzdanie nehnuteľného majetku. Následne
v deň 22.08.2008 žalobca podal na súd (č.l. 594 spisu) návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
z obsahu ktorého vyplýva vedomosť žalobcu o škode a kto za ňu zodpovedá a napokon žalobca v
konaní predložil listinný dôkaz z 16.07.2009 (č.l. 620 spisu) v ktorom žalobca sám uvádza, že žalobca

zistil, že sa v lese ťaží, drevo odpredáva a v dôsledku toho bol podaný na súde návrh na nariadenie
predbežného opatrenia. Je treba uviesť, že uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 11C 187/2008
sa týka nehnuteľností aj v k. ú. X. O. zapísaných na LV č. XXX (ktoré sa týkajú tohto konania), neobstojí
preto obrana žalobcu, že na týchto nehnuteľnostiach bola škoda zistená až 11.05.2011, keď žalobca
vykonal obhliadku nehnuteľností. Pokiaľ najneskôr dňa 16.07.2009 (i keď súd je názoru, že už v dňoch

24.09.2007, 22.08.2008) žalobca preukázateľne vedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskôr
dňa 16.07.2011 uplynula 2-ročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žaloba vo veci bola podaná 31.10.2011 t. j. po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacejdoby.Vzhľadomnauplynutiesubjektívnejpremlčacejdobysúdnárokžalobcovipriznaťnemohol.Navyše
žalobca nepreukázal oprávnenosť nároku, tak ako je vyššie uvedené.

58. K nároku 2.) žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 95.825 eur, ktorá mala byť žalovaným
spôsobená tak, že na výzvu žalobcu z roku 1999 so žalobcom neuzavrel nájomnú zmluvu, predmetom
ktorej boli predmetné nehnuteľnosti. Žalobca nárok uplatnil podľa § 34 ods. 2 zákona o lesoch. Nie
je sporné, že žalobca vyzval žalovaného na uzavretie nájomnej zmluvy v roku 1999, návrh žalovaný
neakceptoval. Návrh na náhradu škody takto vzniknutú žalobcom nemožno uplatniť podľa § 34 zákona o

lesoch, ktorý takýto druh škody neupravuje. Je potrebné súhlasiť s právnym zástupcom žalovaného, že
nemožno súčasne uplatňovať nárok na náhradu škody predstavujúcej potenciálne nájomné a súčasne
uplatňovať nárok na náhradu škody za odstránenie drevnej hmoty - úžitku z užívania lesných pozemkov.
Navyše žalobca nesprávne vyčíslil výšku nároku v rozpore s ustanovením § 21 zákona č. 503/2004 Z. z.
K vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku súd konštatuje, že predmetný nárok je premlčaný
včastiuplatnenejnáhradyškodyvzniknutejzaobdobieod11.4.2001do31.10.2009.Vzmysle§106ods.

1 Občianskeho zákonníka sa právo v tejto časti premlčalo uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby,ktorázačalaplynúťod11.4.2001,keďsažalobcadozvedeloúdajnejvzniknutejškodeneuzavretím
nájomnej zmluvy a o tom, kto za škodu zodpovedá. Premlčané právo veriteľovi bez ďalšieho nemožno
priznať vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným.

59. Súd sa v tomto smere nestotožnil s procesnou obranou žalovaného o premlčaní celého uplatneného
nároku 2.) žalobcom. Na posúdenie plynutia subjektívnej premlčacej doby vo vzťahu k tomuto nároku
nemá vplyv skutočnosť, že žalovaný preukázateľne od 30.09.2008 nevstupoval na pozemky žalobcu.

60. Nárok 2.) vo zvyšku, teda vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.11.2009 do

11.04.2011 titulom neuzavretia nájomnej zmluvy súd žalobcovi nepriznal s poukazom na vyššie uvedené
dôvody najmä nepreukázanie predpokladov na vznik bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa tým, že
neuzavrel nájomnú zmluvu so žalobcom bezdôvodne na úkor žalobcu neobohatil.

61. Nárokom 3.) žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vyčíslený sumou 32.728 eur a 0,05 %

denný úrok z omeškania zo súm 566.337 eur a 95.825 eur. Súd nepriznal žalobcovi z dôvodov vyššie
uvedenýchpredmetnénárokynanáhraduškody,pretonemožnopriznaťaniuplatnenýúrokzomeškania.
Žalovaný sa nedostal do omeškania s náhradou škody žalobcovi, preto žalobcovi nevzniklo právo na
zaplatenie úroku z omeškania.

62. Za absolútne sporné súd považuje vyčíslenú výšku škody, ktorá nebola vyčíslená tak, aby nevznikli
oprávnené pochybnosti o výške.

63. V súlade s čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku, čl. 8 Civilného sporového poriadku, pre úspech
v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t. j. dokázala pred

súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca
v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak
plne zodpovedná sama sporová strana. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať
v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných
princípov Civilného sporového poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených

záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola
pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi
názormi (sp. zn. I ÚS 50/04).

64. Súd nevykonal navrhnuté dôkazy obhliadkou na mieste samom a výsluchom svedka M.. T. E., keď
vykonanie týchto dôkazov je nehospodárne, nemá vôbec vplyv na právne posúdenie veci. Skutočnosť,
ktorábymalabyťzistenáobhliadkou-výrublesasamaosebenezakladádôvodnosťžaloby.Aniokolnosť
užívania dotknutých nehnuteľností po 22.08.2008, ku ktorej by sa mal navrhnutý svedok vyjadriť, by

vôbec nepreukázala oprávnenosť nároku žalobcu.

65. Na základe uvedených skutočností, v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je
uvedené v enunciáte rozsudku.66. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešnému
žalovanému priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške trov konania súd rozhodne

uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.