Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 27, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/46/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118210438
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5118210438.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a

členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobkyne: JUDr. W.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X/XXX, XXX XX X., proti žalovaným: 1/ Slovak Telekom, a.s., so sídlom
Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, 2/ EOS KSl Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenému Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na
odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 4Csp/103/2018-242 zo dňa 9. októbra
2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia,
že: - žalovaný 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o. nie je postupníkom v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.11.2014 a k pohľadávkam postúpeným touto zmluvou mu nevznikli žiadne práva; - že
Zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená dňa 20.11.2014 medzi žalovaným 1/ Slovak Telekom, a.s. a
žalovaným 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o. je neplatná; - že žalovaný 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o. nemal

dostatočnú aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby zo dňa 13.05.2016 Okresnému súdu Žilina
sp. zn. 13C/128/2016 a z toho dôvodu tento rozsudok zrušuje. Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 137
písm. d/ CSP, § 20 ods. 1, § 40 ods. 3, § 524 ods. 1, 2 OZ, § 13 ods. 1, § 133 ods. 1 ObZ. Pokiaľ
sa žalobkyňa domáhala určenia právnej skutočnosti, a to neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.11.2014, je žaloba v tejto časti neprípustná, keďže žalobkyňa žalovala o určenie právnej
skutočnosti, ktorá z osobitného predpisu nevyplýva. Zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú dňa
20.11.2014 prejudiciálne skúmal a nemal ani preukázané, že by boli splnené podmienky zakladajúce

neplatnosť zmluvy z dôvodov tvrdených žalobkyňou. Mal za to, že v konaní sp. zn. 13C/128/2016
bola otázka platnosti predmetnej zmluvy ako prejudiciálna otázka už vyriešená. Čo sa týka spôsobu
konania konateľa za žalovaného 2/, tento mal preukázaný z Obchodného registra (č.l. 24, upravené
konanie menom spoločnosti nasledovne: Za spoločnosť koná konateľ samostatne. Konateľ podpisuje
za spoločnosť tak, že k napísanému alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj
podpis s dodatkom "konateľ"), zo Spoločenskej zmluvy spoločnosti s ručením obmedzeným EOS KSI
Slovensko, s.r.o. zo dňa 05.05.2016 (č.l. 125) a z podpisového vzoru konateľa spoločnosti Ing. Michala

Šoltésa (č.l. 122). Absencia údaju o obchodnom mene pri mene konateľa nemôže mať za následok
neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a ods. 1 a 3 OZ. Súdna prax považuje za pravý podpis právnickej
osoby aj podpis v takom vyhotovení, keď pri podpise štatutárneho orgánu - v tomto prípade konateľa
spoločnosti, nie je priamo uvedený obchodný názov, pokiaľ tento nepochybne vyplýva zo záhlaviaprávneho úkonu - označenia zmluvných strán, k čomu v tomto prípade došlo, keďže zo Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 jednoznačne a nepochybne vyplýva, že osoba konateľa - Ing.
Michal Šoltés koná práve za postupníka, ktorý je v záhlaví zmluvy označený svojím obchodným menom

EOS KSI Slovensko, s.r.o. Vzhľadom na neprípustnosť žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávok, ale aj vzhľadom na v konaní nepreukázanú neplatnosť zmluvy z dôvodu žalobkyňou
tvrdeného nedostatku podmienky podpisu konajúcej osoby na zmluve dospel k záveru, že žaloba bola aj
v tejto časti nedôvodná, keďže v konaní tak bolo nepochybne a jednoznačne preukázané, že žalovaný
2/ bol nositeľom práv a povinností titulom hmotnoprávneho vzťahu založeného Zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 20.11.2014. Námietku nedostatku vecnej legitimácie bolo potrebné vzniesť v konaní
sp. zn. 13C/128/2016, ktorého sa námietka týkala, v ktorom vystupovala dotknutá sporová strana a nie
takútonámietkuuplatňovaťexpost,t.j.poprávoplatnomskončenídotknutéhokonania.Malpreukázané,
že žalobkyňa iniciovaním tohto konania sa len snažila zhojiť svoju procesnú pasivitu v konaní sp. zn.
13C/128/2016, čo je procesne neprípustné. Aj napriek jej pasivite súd v tamojšom konaní ex offo vykonal
prieskumne/prijateľnostizmluvnýchdojednaní.Vdanomprípadenebolazaloženáprekážkaresiudicata,

keďže žalovaný 1/ ako sporová strana v predošlých konaniach (sp. zn. 7Csp/44/2018, 13C/128/2016 )
nevystupoval. Z uvedeného vyplýva, že v tomto konaní sa nejednalo o tie isté sporové strany, ako
v zmienených dvoch konaniach, a preto nie je daná podmienka totožnosti strán. O trovách konania
rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP s poukazom na úspech žalovaných
vo veci.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy na
zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe čoho žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalovaný 1/ k odvolaniu žalobkyne uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, a
preto navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. Žalobkyňa v odvolaní vôbec neuviedla, ktoré z navrhnutých
dôkazov súd prvej inštancie nevykonal a ktoré rozhodujúce skutočnosti mali byť ich vykonaním zistené a
ani nepoukázala na žiadne skutočnosti, ktoré by mali spochybňovať vyhodnotenie zisteného skutkového

stavu alebo ktoré by mali viesť k zmene prijatých právnych záverov.

4. Žalovaný 2/ k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s napadnutým rozhodnutím
súdu prvej inštancie, považuje ho za vecne správne, a preto ho žiadal odvolacím súdom potvrdiť. Na
všetkých svojich predchádzajúcich tvrdeniach zotrval.

5. Krajskému súdu bolo v odvolacom konaní doručené vyjadrenie žalobkyne, v ktorom poukázala na to,
že z postavenia spotrebiteľky sa na ňu neuplatňuje koncentrácia konania. Namietala, že zamietnutím
žaloby jej bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces. Súd namiesto toho, aby preskúmal právny
úkon, ktorého absolútnej neplatnosti sa dovoláva, a na ktorú je každý (aj súd) povinný prihliadať

ex offo, a ktorá nastáva ex lege a nevyvoláva žiadne právne účinky, podanú žalobu podriadil pod
§ 137 písm. d) CSP. Výklad a odôvodnenie rozhodnutia, podľa ktorého nemá k dispozícii žalobu
o určenie neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky považovala za „ad absurdum“. Zákonodarca
v § 137 CSP uviedol len demonštratívny výpočet druhov žalôb (len najčastejšie druhy žalôb), čo
však neznamená, že pokiaľ medzi uvedenými žalobami nie je uvedená žaloba o určenie neplatnosti

Zmluvy o postúpení pohľadávok, že takáto Zmluva je nežalovateľná. Neplatnosť právneho úkonu nie
je právnou skutočnosťou. Ide o žalobu o určenie, že tu nie je právny vzťah (právo) založené takýmto
úkonom (§ 137 písm. c/ CSP). Vyžadovať preukázanie naliehavého právneho záujmu pri absolútne
neplatnom právnom úkone je „ad absurdum“. Súd sa absolútne nezaoberal dôvodom, pre ktorý bola
podaná žaloba, a to rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa

18.05.2012, ktorým jediný spoločník menovanej spoločnosti zmenil spôsob podpisovania za spoločnosť,
že konateľ podpisuje za spoločnosť tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu
spoločnosti pripojí svoj podpis s dodatkom ,,konateľ“. Podpis konateľa v Zmluve o postúpení pohľadávky
menom spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. má vady a je urobený v rozpore s rozhodnutím jediného
spoločníka spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 18.05.2012. Chyba v spôsobe konania

konateľa menom spoločnosti z dôvodu vady v podpise nemôže byť predsa nikdy zhojená označením
zmluvných strán v záhlaví zmluvy. Jediný spoločník spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. podľa výpisu
z ORSR menil spôsob konania menom spoločnosti až osemkrát, ide teda pre neho o zjavne dôležitú
skutočnosť. Súd tvrdí, že vecná legitimácia účastníkov konania bola podrobená prieskumu v konanísp. zn. 13C/128/2016, čo sa nezakladá na pravde, nakoľko v tamojšom konaní súd neskúmal Zmluvu
o postúpení pohľadávok z hľadiska jej platnosti a ani ju skúmať nemohol, nakoľko nedisponoval v
konaní rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti EOS KSI Slovensko, ktoré bolo súdu predložené

až v predmetnom konaní. Rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko nie je z neho zrejmé, z čoho pri
rozhodovaní vychádzal.

6.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania odvolateľka - žalobkyňa, konštatuje, že
súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie
veci a vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto

smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď odvolateľka neuviedla také skutočnosti,
ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nezaoberal. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymi
závermi na strane druhej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí

v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre
vec podstatných skutkových a právnych otázok, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil.

8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia,
že žalovaný 2/ nie je postupníkom v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 a že

k pohľadávkam postúpeným touto zmluvou mu nevznikli žiadne práva; určenia, že Zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 20.11.2014 uzavretá medzi žalovanými je neplatná a určenia, že žalovaný 2/
nemal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby vo veci Okresného súdu Žilina vedenej pod sp. zn.
13C/128/2016, z ktorého dôvodu sa domáhala zrušenia rozsudku v tamojšej veci.

9. Súd prvej inštancie ako prvú otázku v dôvodoch svojho rozhodnutia hodnotil, či žaloba žalobkyne,
ktorou sa domáhala určenia právnej skutočnosti - neplatnosti zmluvy o postúpení je prípustná, pričom
dospel k záveru, že žalobkyňa nemá k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky, nakoľko taká z osobitného predpisu nevyplýva (§ 137 ods. 1 písm. d/ CSP). Na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a k námietkam žalobkyne, že v § 137 CSP je uvedený len

demonštratívny výpočet druhov žalôb a že neplatnosť právneho úkonu nie je právnou skutočnosťou,
odvolací súd zdôrazňuje, že význam ust. 137 CSP nie je len deskriptívny (že vymenúva niektoré druhy
žalôb), ale predovšetkým normatívny. Jeho normatívny význam spočíva v tom, že vymedzuje podmienky
prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. U žalôb na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP)
podmieňuje právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti

vyplýva z osobitného predpisu. Podľa právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov,
ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Súd prvej inštancie správne ustálil, že zmluvy a iné právne úkony,
ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Na základe uvedeného pokiaľ sa
žalobkyňa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ide o typickú
žalobu na určenie právnej skutočnosti. Normatívnou podmienkou prípustnosti žaloby na určenie právnej

skutočnosti je to, že prípustnosť musí vyplývať z osobitného predpisu, najmä z hmotného práva; inak je
takáto žaloba neprípustná. V danom prípade zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva prípustnosť
určenia právnej skutočnosti, neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Odvolací súd podotýka, že
čo sa týka iných súkromnoprávnych žalôb (v ust. § 137 CSP neuvedených) tieto sú prípustné len za
predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva, kde hmotné právo musí založiť oprávnenie

súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti, ani na deklaratórne určenie
ne/existencie práva, či právnej skutočnosti, čo však nebol daný prípad.

10. Aj napriek vyslovenému záveru - neprípustnosť žaloby o určenie neplatnosti Zmluvy o postúpení
(ktorú otázku aj napriek uvedenému riešil ako predbežnú vo vzťahu k zvyšným dvom navrhovaným

petitom) sa súd prvej inštancie ďalej zaoberal žalobkyňou tvrdenými skutočnosťami a tieto podrobne
v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil a dospel k záveru, že pohľadávka žalovaného 1/ bola platne
postúpenánažalovaného2/.Toistéplatíajprenámietkyžalobkyneprezentované(aj)vodvolaní,ktorými
namietala platnosť konania konateľa menom spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o. z dôvodu vady vpodpisovaní menom spoločnosti, ktorá mala podľa jej názoru za následok neplatnosť predmetnej Zmluvy
o postúpení pohľadávok. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na závery súdu prvej inštancie v bode
117. - 124. odôvodnenia rozhodnutia.

11. Na základe uvedeného a v kontexte celej veci odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie
vyhodnotil procesnú aktivitu žalobkyne v predmetnej veci ako účelovú, v snahe zmeniť prijaté závery
právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Žilina v konaní pod sp. zn. 13C/128/2016, v ktorom
bola žalobkyňa pasívna. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, v konaní 13C/128/2016 súd

posudzoval ako predbežnú otázku, či EOS KSI Slovensko, s.r.o. (v tamojšej veci žalobca) je aktívne
vecne legitimovaný, keď mal preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca a EOS
KSI Slovensko, s.r.o. ako postupník uzatvorili dňa 20.11.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok,
ktorej predmetom bol aj prevod pohľadávky voči žalobkyni (v tamojšom konaní žalovanej) z postupcu
na EOS KSI Slovensko, s.r.o. Je neprípustné, aby súd v inom konaní (mimo dovolacieho konania)
preskúmaval a následne rušil právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie. Pokiaľ žalobkyňa namietala,

že súd sa nemohol v konaní 13C/128/2016 zaoberať aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, keďže
pri rozhodovaní na rozdiel od predmetného konania nedisponoval rozhodnutím jediného spoločníka,
odvolací súd vyhodnotil tieto námietky ako nedôvodné, keďže rozhodnutie jediného spoločníka bolo
podkladom pre zápis do obchodného registra (§ 2 ods. 1 písm. e/ Zákona o obchodnom registri účinného
v čase zápisu údaju do ORSR), z ktorého súd prvej inštancie vychádzal. V konaní zároveň nebolo

preukázané, že spôsob konania menom spoločnosti upravený v rozhodnutí jediného spoločníka zo dňa
18.05.2012, podľa ktorého „Za spoločnosť koná konateľ samostatne. Konateľ podpisuje za spoločnosť
tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj podpis s dodatkom
"konateľ" (č.l. 7) by bol odlišný od toho, ktorý bol zapísaný v Obchodnom registri SR. Iné skutočnosti
v konečnom dôsledku netvrdí ani žalobkyňa, keď vo svojom vyjadrení doručenom krajskému súdu v

bode 12. uviedla, že „súd absolútne odignoroval rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti EOS KSI
Slovensko s.r.o. zo dňa 18.05.2012 riadne zapísané aj v obchodnom registri.“ S prihliadnutím na všetky
okolnosti je zrejmé, kto (konateľ obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. Ing. Michal Šoltés) pri
podpise Zmluvy o postúpení pohľadávky konal za postupcu (za spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.).
Uvedený nedostatok, a to neuvedenie obchodného mena spoločnosti pri podpise konateľa Ing. Michala

Šoltésa (ktoré ale vyplýva z označenia zmluvných strán v záhlaví), nespôsobil neplatnosť právneho
úkonu vykonaného v mene EOS KSI Slovensko, s.r.o. a to prihliadnuc aj na jeden zo základných
princípov výkladu zmlúv, a to princíp priority výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým
výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

13. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na
spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003).

14. Pretože odvolateľka neuviedla žiadne skutočnosti v odvolaní, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, odvolací súd potom neuznajúc dôvodnosť právnej
argumentácie žalobkyne, konštatujúc vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, rozsudok, vrátane
výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaní mali v odvolacom konaní úspech, a preto majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).