Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 29, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/199/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421200758
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1421200758.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: V. V., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka - R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. 3, XXX XX N., a
otec - O.. S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX N., v konaní o návrhu otca na zníženie
výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa

11.05.2021, č.k. 25P/33/2021-161, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV, uznesením, zo dňa 11.05.2021, č.k. 25P/33/2021-161, konanie zastavil. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 124 ods. 1, § 159, § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“), keď z návrhu otca, ktorý mu bol doručený dňa 15.03.2021 a doplnený dňa
08.04.2021, zistil, že otec sa domáha rozhodnutia o výške jeho vyživovacej povinnosti k maloletému
dieťaťu (požaduje zníženie výživného určeného rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa

21.10.2020, č.k. 25P/141/2017-621 vo výške 200 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne počnúc
zmenou jeho pomerov), pričom v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému vedenom na tamojšom súde pod sp.zn. 25P/141/2017 sa tiež rieši otázka
určenia, resp. výšky výživného na to isté maloleté dieťa (konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené,
pretože matka podala proti rozsudku tamojšieho súdu zo dňa 21.10.2020, č. k. 25P/141/2017-621
odvolanie, o ktorom odvolací súd ešte nerozhodol). Konštatoval, že obidve konania sa týkajú rovnakého

predmetu konania a vedú k vydaniu rozhodnutia vo veci určenia výšky vyživovacej povinnosti otca. S
poukazom na skutočnosť, že v tej istej veci (t.j. vo veci určenia výživného na maloleté dieťa) už prebieha
súdne konanie vedené pod sp. zn. 25P/141/2017, konanie o neskôr podanom návrhu zastavil. O trovách
konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu

súdu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a súdu prvej inštancie uložil nariadiť pojednávanie, alternatívne
dané rozhodnutie zrušil a súdu prvej inštancie uložil podaný návrh odstúpiť Krajskému súdu v Bratislave,
aby sa tento mohol oboznámiť so všetkými novými skutočnosťami pred vydaním rozhodnutia vo veci.
Súdu prvej inštancie vytkol, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP),
že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1

písm. b) CSP), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazovk nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Považoval za nemysliteľné, aby

súd prvej inštancie konanie o ním podanom návrhu zastavil bez zisťovania skutočného stavu veci, bez
jeho riadneho posúdenia, vykonania dokazovania, preverenia rozhodujúcich skutočností a rozhodnutia
v merite veci. Namietal, že súd prvej inštancie mu svojím rozhodnutím odňal právo na spravodlivý proces
a tým i možnosť riadne konať pred súdom a obhajovať svoje práva. Poukázal na skutočnosť, že podľa
Zákona o rodine existuje len jediná zákonná podmienka na podanie návrhu na zníženie výživného, a to,

že došlo k podstatnej zmene pomerov od doby určenia výživného (zákon nestanovuje ako podmienku,
že predchádzajúce konanie vo veci výživného musí byť právoplatne ukončené). Tým, že na jeho strane
došlo k podstatnej zmene pomerov (od doby posledného určenia výživného), bola splnená zákonná
podmienka na podanie takéhoto návrhu, a to bez ohľadu na skutočnosť, že o odvolaní matky proti
rozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIV,zodňa21.10.2020,č.k.25P/141/2017-621,(ktorýmbolourčené
výživné na maloletého vo výške 150 eur mesačne za obdobie 08.06.2017 do 31.08.2020 a vo výške 200

eur mesačne od 01.09.2020 a zročné výživné za obdobie od 08.06.2017 do 30.10.2020 vo výške 2 115
eur s povinnosťou jeho splácania mesačnými splátkami vo výške 100 eur spolu s bežným výživným)
Krajský súd v Bratislave doposiaľ nerozhodol a daný rozsudok je podľa § 44 CMP vykonateľný dňom
jeho doručenia (t.j. 27.10.2020). Nestotožnil sa so záverom, že vo veci ide o prekážku litispendencie,
keď sú dané nové skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje svoje právo týkajúce sa podstatnej zmeny

jeho pomerov od doby určenia výživného, a to tak v oblasti jeho príjmov, ako aj zdravotného stavu.
Podotkol, že práve z dôvodu podstatnej zmeny pomerov a nemožnosti platiť výživné v sume 800
eur mesačne (okrem maloletého je povinný platiť výživné na plnoletého syna V. V. určené rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.09.2020, sp. zn. 20CoP/60/2019-769 vo výške 300 eur mesačne
počnúc 09.02.2017 a zročné výživné za obdobie od 09.02.2017 do 30.09.2020 vo výške 5.614,20 eur s

uloženou povinnosťou jeho splátok vo výške 200 eur mesačne) sa voči jeho osobe vedie trestné stíhanie
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a dve exekučné konania.
Zdôraznil, že jeho čistý mesačný príjem za posledných 7 mesiacov (od podstatnej zmeny jeho pomerov)
predstavoval za mesiac november 2020 sumu 841,76 eur, za mesiac december 2020 sumu 441,92 eur,
za mesiac január 2021 sumu 420,88 eur, za mesiac február 2021 sumu 420,88 eur, za mesiac marec

2021 sumu 484,01 eur, za mesiac apríl 2021 sumu 462,96 eur a za mesiac máj 2021 sumu 441,95 eur
s tým, že za mesiace november 2020 až január 2021 uhrádzal výživné obidvom svojim deťom rovným
dielom po 50 eur mesačne a zároveň dňa 21.12.2020 každému z detí poukázal sumu 50 eur ako darček
k Vianociam. Tvrdil, že v mesiaci január 2021 požiadal svojho zamestnávateľa N. H. o zmenu spôsobu
vyplácania jeho mesačnej mzdy podľa nasledovného poradia zrážok zo mzdy: základnú nepostihnuteľnú

sumu pri exekučných zrážkach vo výške 214,83 eur zasielať na jeho účet, rovným dielom (cca po 100
eur na každé dieťa) zasielať výživné na maloletého V. na účet matky a výživné na plnoletého V. V. na jeho
účetavprípadenavýšeniamzdyzvyšokpoukazovaťexekútoroviJUDr.BorisoviSobolovskémuvzmysle
poverenia na vykonanie exekúcie; a teda od mesiaca február 2021 mu zostáva na život iba základná
nepostihnuteľná suma pri exekučných zrážkach vo výške 214,83 eur. Mal za to, že súdu prvej inštancie

nič nebránilo v tom, aby jeho podanie postúpil Krajskému súdu v Bratislave na oboznámenie sa s novými
skutkovými okolnosťami pred vydaním rozhodnutia o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 21.10.2020, č.k. 25P/141/2017-621. Vyjadril sa, že proti citovanému rozhodnutiu
nepodal odvolanie z dôvodu, že v čase jeho vyhlásenia mal zabezpečený príjem z troch zdrojov a k
zmene jeho pomerov došlo až následne.

4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a §
66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP a dospel k
záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.8. Podľa § 159 CMP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

9. Medzi tzv. negatívne procesné podmienky zaraďujeme prekážku litispendencie. Prekážka začatého
konania vyjadruje, že o tom istom predmete a medzi tými istými osobami nemôže byť konanie začaté
na tom istom alebo inom súde. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie prekážky litispendencie je
stav v čase začatia konania. Prekážka litispendencie predstavuje neodstrániteľnú vadu konania vo
vzťahu k neskôr začatému konaniu a vedie vždy k zastaveniu konania. Súd na ňu musí prihliadať

v ktoromkoľvek štádiu konania (§ 161 CSP). Totožnosť sporu je daná dvoma kritériami, ktorými sú
totožnosť predmetu sporu a totožnosť strán. Totožnosť strany sa neurčuje z hľadiska procesného
postavenia. Nie je preto rozhodujúce, či tá ktorá strana vystupuje v konaní ako žalobca alebo žalovaný.
O tých istých účastníkov ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu
v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia
účastníkov z už skončeného konania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo

280/2010). Totožnosť predmetu je daná v prípade, ak predmetom druhého, neskôr začatého sporu je ten
istý nárok, ktorý je uplatňovaný už v spore prvom. Totožnosť nároku nemôže byť posudzovaná len podľa
žalobného návrhu, ale tiež podľa právneho dôvodu. Týmto dôvodom je právny pomer, o ktorý žalobca
svoj nárok opiera a ktorý vychádza najavo zo súhrnu skutočností, ktoré žalobca tvrdí na odôvodnenie
svojho nároku. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového

základu či skutkového deja. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav
vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený
(t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach) a rovnakom právnom dôvode (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo 280/2010).

10. V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že návrhom doručeným súdu
prvej inštancie dňa 15.03.2021 a doplneným dňa 08.04.2021 sa otec domáhal zníženia výživného
na maloletého V. určeného rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 21.10.2020, č.k.
25P/141/2017-621, vo výške 200 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne počnúc zmenou pomerov na
strane otca. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že po vyhlásení citovaného rozhodnutia u neho nastala

podstatná zmena pomerov, keď dňa 01.12.2020 došlo k zníženiu jeho príjmu (už nemá príjem z dvoch
dohôd o pracovnej činnosti, ale iba z jednej) a k výraznému zhoršeniu jeho zdravotného stavu (fyzického
aj duševného). Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že výška výživného na maloletého bola naposledy
určená vyššie citovaným rozhodnutím súdu (na návrh matky), ktorým bol maloletý prezverený zo
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov do výlučnej osobnej starostlivosti matky, otcovi bola

uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 150 eur mesačne za obdobie
od 08.06.2017 do 31.08.2020 a vo výške 200 eur mesačne od 01.09.2020, a zaplatiť zročné výživné
za obdobie od 08.06.2017 do 30.10.2020 v sume 2.115 eur v mesačných splátkach vo výške 100 eur
spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej
splátky, pričom styk otca s maloletým ponechal súd neupravený. Dané rozhodnutie v časti výrokov o

výživnom a o zročnom výživnom doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, keď proti nemu podala odvolanie
matka, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že určí
výživné na maloletého vo výške 350 eur mesačne od 08.06.2017 (t.j. odo dňa podania návrhu matky)
do 31.08.2020 a od 01.09.2020 (deň nástupu maloletého na strednú školu) vo výške 400 eur mesačne s
tým, že zročné výživné uloží otcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odvolaciemu súdu

je z vlastnej činnosti známe, že o odvolaní matky voči rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 21.10.2020,
č.k. 25P/141/2017-621 bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.10.2021
č.k. 11CoP/7/2021 tak, že odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o
výživnom a zročnom výživnom zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Z uvedeného je zrejmé, že v prejednávanej veci sú účastníkmi konania totožné osoby ako v konaní
o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému vedenom na
Okresnom súde Bratislava IV, pod sp. zn. 25P/141/2017, a to maloletý a obidvaja jeho rodičia, pričom
v tejto súvislosti nie je relevantné, že prvé z menovaných konaní začalo na návrh otca a druhé z nich
na návrh matky. Pokiaľ ide o predmet týchto konaní, v každom z nich sa rozhoduje o výške výživného

na maloleté dieťa, avšak kým matka sa svojím návrhom domáha určenia výživného na maloletého vo
výške 350 eur mesačne od 08.06.2017 (od podania návrhu) a od 01.09.2020 vo výške 400 eur
mesačne (nástup maloletého na strednú školu), otec vo svojom návrhu požaduje zníženie výživného na
sumu 50 eur mesačne od 01.12.2020, ku ktorému dňu malo dôjsť k podstatnej zmene pomerov na jehostrane. Vzhľadom na rozdielny skutkový základ návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému v časti týkajúcej sa výživného a návrhu otca na zníženie výživného
dospel odvolací súd k záveru, že predmet daných konaní nie je totožný, a teda v prejednávanej veci

nedošlo k naplneniu jednej z dvoch kumulatívnych podmienok vzniku prekážky litispendencie. Súd prvej
inštancie preto v danom prípade nepostupoval správne, keď konanie o neskoršie podanom návrhu otca
na zníženie výživného zastavil z dôvodu prekážky začatého konania (§ 159 CMP), napriek tomu, že na
to neboli splnené podmienky.

12. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil
podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s §
391 ods. 1 CSP.

13. Úlohou súdu prvej inštancie, ktorý je v zmysle § 391 ods. 2 CMP viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, bude v ďalšom konaní ustanoviť kolízneho opatrovníka, doručiť návrh otca spolu s

jeho doplneniami (vrátane doplnení dôkazov doručených súdu prvej inštancie dňa 23.06.2021 a dňa
20.10.2021) na vyjadrenie ostatným účastníkom a vo veci rozhodnúť.

14. Na doplnenie odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom k tomu, že predmetom
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV, pod sp. zn. 25P/141/2017, je určenie výživného

na maloletého a s prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v
Bratislave, (sp. zn. 11CoP/7/2021), ktorý zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 21.10.2020, č.k.
25P/141/2017-621 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, možno predpokladať, že pomery otca (teda aj
údajná zmena pomerov, ku ktorej došlo na strane otca dňa 01.12.2020), budú predmetom dokazovania,
posúdenia a vyhodnotenia v uvedenom konaní s poukazom na ust. § 215 ods. 1 a § 217 ods. 1 CSP

(súd pri svojom rozhodnutí vychádza zo stavu v čase jeho vyhlásenia). V tejto súvislosti odvolací súd
poznamenáva, že z vlastnej činnosti zistil, že otec podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave
dňa06.09.2021oznámilskutočnostitýkajúcesapodstatnejzmenypomerovnajehostraneajdo konania
vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 25P/141/2017 a na odvolacom súde pod sp. zn.
11CoP/7/2021 (v čase podanie sa spis nachádzal na odvolacom súde), a teda ním predložené dôkazy

pripojené k návrhu na zníženie výživného sú súčasťou spisu v konaní, v ktorom sa prejednáva otázka
určenia výživného na maloletého. V danej prejednávanej veci sa otec domáha zníženia výživného na
maloleté dieťa, ktorý návrh podal po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo výživné na
maloleté dieťa určené. vo veci určenia výživného. Keďže dôvodom návrhu na zníženie výživného, ktoré
však doposiaľ nebolo právoplatným rozsudkom súdu určené, sú iné skutkové okolnosti, odvolanie otca

vyhodnotil odvolací súd ako opodstatnené.

15. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).