Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2022

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 3Pc/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2622204552
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Bellová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2022:2622204552.1

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci navrhovateľa: F. U., D.. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX
Z., proti manželke: O.. O. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Z.. M. XXXX/XX, XXX XX Z. , rozhodujúc o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľsanávrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa24.08.2022domáhalvočimanželkeurčenia
výživného v sume 250 € mesačne spolu s doplatením výživného za každý mesiac od mesiaca jún 2022
a to do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že životná úroveň manželov by mala byť zásadne rovnaká.
Ďalejuvádza,žestarostlivosťodomácnosť,nákupy,varenieastarostlivosťotrimaloletédetinavrhovateľ
počas manželstva zabezpečoval sám. Navrhovateľ spolu s manželkou počas manželstva hospodárili
spoločne, pričom príjem do rodinného rozpočtu zabezpečoval poväčšine navrhovateľ až do doby, kým
prišlo k dohode medzi navrhovateľom a jeho manželkou, že nebude ďalej rozvíjať svoje podnikanie,
nakoľko by to bolo na úkor rodiny a manželka by sa nemohla venovať štúdiu na vysokej škole a

na domácnosť by bola sama. Navrhovateľ teda upustil od intenzívnej podnikateľskej činnosti, čoho
výsledkom bol pokles tržieb, podľa daňového priznania za rok 2021 príjem navrhovateľa bol 1307,94€,
teda 108, 995 € mesačne. Spoločné hospodárenie sa prejavovalo tým, že všetky príjmy sa sústreďovali
na jeden spoločný účet ku ktorému mali prístup obaja manželia, teda príjem z podnikania, materská
dovolenka a rodičovský príspevok. Od júna 2022 si manželka navrhovateľa nechala posielať mzdu
na svoj účet ku ktorému nemá navrhovateľ prístup a odmieta mu prispievať na domácnosť, finančne

podporuje navrhovateľa matka.

3. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas

konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnostíhodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha

7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho
súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

10. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

11. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj
bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

12. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.

13. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z

manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

14. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu

povinnosť detí voči rodičom.

15. Z ustanovenia § 71 Zákona o rodine vyplýva zákonná vzájomná vyživovacia medzi manželmi, pričom
ak si niektorý z manželov vyživovaciu povinnosť neplní, má druhý manžel možnosť domáhať sa, aby
vyživovaciu povinnosť určil súd. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi trvá v zásade počas celého

manželstva a bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie sa vyžaduje, aby mali v zásade rovnakú
životnú úroveň. Zo samotného inštitútu manželstva vyplýva predpoklad, že manželia si budú vyživovaciu
povinnosť plniť dobrovoľne. Pokiaľ tomu tak nie je a niektorý z manželov dosahuje nižšiu životnú úroveň
ako druhý manžel, môže sa dotknutý manžel obrátiť na súd a žiadať, aby súd druhého manžela zaviazal
povinnosťou na výživu mu prispievať.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou
úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní

nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný)
charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním
konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani

nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329
ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia saposudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto
postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca
tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie

situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej prevencie,
ktorým sa predbežne, dočasne a urýchlene upravujú pomery účastníkov. Neodkladné opatrenie nie
je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho
vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo
účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých

bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení je rozsah dôkazných prostriedkov zúžený. Nie je potrebné,
a vzhľadom na časovú neodkladnosť ani vhodné vykonávať dokazovanie v takom rozsahu, ako
pri rozhodovaní vo veci samej, avšak je nutné, aby boli základné skutočnosti, ktoré tvoria podklad
pre rozhodnutie, aspoň osvedčené. Za osvedčené možno považovať tie skutočnosti, o ktorých boli
predložené dôkazy, resp. sú medzi účastníkmi nesporné. Obsahom neodkladného opatrenia vo veciach

výživného má byť uloženie povinnosti platiť výživné. Neodkladným opatrením možno nariadiť povinnej
osobe platiť výživné, avšak len v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie
základných nevyhnutných životných nákladov.

18. Pri určení výživného formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia je potrebné zdôrazniť,

že ustanovenie § 366 C.m.p. umožňuje takýmto spôsobom nariadiť platenie výživného výlučne len v
nevyhnutnej miere, teda v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie základných existenčných potrieb
oprávnenej osoby. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov
osoby oprávnenej a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné v zmysle hmotnoprávneho
predpisu (Zákon rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo

samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery a kritériá rozhodné pre určenie výživného sú
predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné neodkladným opatrením nemožno preto
určiť na základe predpokladaných pomerov povinného, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie
základných existenčných potrieb osoby oprávnenej. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia
podľa § 366 C.m.p. je teda rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom

rozhodnutí, je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávnenej osoby, pričom nie
je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu.

19. Po posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd konštatuje, že navrhovateľ potrebu
neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi nariadením neodkladného opatrenia neosvedčil, z

tohto dôvodu súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd zdôrazňuje, že účelom
neodkladného opatrenia nie je zabezpečenie rovnakej životnej úrovne manželov, jeho účelom je
zabezpečenie nevyhnutných životných nákladov, základných existenčných potrieb oprávnenej osoby.
Bolo preukázané, že navrhovateľ je podnikateľ, i keď toho času podnikanie opätovne rozbieha,
jeho súčasné príjmy však neboli k návrhu zdokladované. Súd má za to, že navrhovateľ je schopný

zabezpečiť si zo svojej podnikateľskej činnosti príjem aspoň v minimálnom rozsahu na zabezpečenie
jeho nevyhnutných potrieb, čo s týka vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, tak aby bola ich
životná úroveň rovnaká je určenie výšky výživného predmetom konania vo veci samej a nie určenia
neodkladným opatrením. Navrhovateľ teda nepreukázal potrebu určenia povinnosti platiť výživné od
manželky, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uznesenie smeruje (§ 362 ods. 1 CSP), v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).