Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. jún 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010101
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5818010101.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát Okresného súdu Námestovo v zložení predsedníčka senátu Mgr. Daniela Pilarčíková, členovia
senátu Mária Durčáková a Alena Letašiová v trestnej veci proti obžalovanému B. V., nar. XX. XX. XXXX,
pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b ods. 3 písm. d/ Tr. zákona,
§ 138 písm. j/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. 06. 2018 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný B. V., nar. XX. XX. XXXX v I., trvale bytom T. B. č. XX, t.č. v Ústave na výkon väzby Žilina

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

ako otec maloletých detí L. J., nar. XX.XX.XXXX, mal. J. J. nar. XX.XX.XXXX, mal. D. J. nar.
XX.XX.XXXX, mal. Š.J., nar. XX.XX.XXXX, mal. S. J., nar. XX.XX.XXXX, mal. L. J., nar. XX.XX.XXXX
a mal. K.J., nar. XX.XX.XXXX a M. J. nar. XX. XX. XXXX v presne nezistenom období niekedy od
letných mesiacov roku 2010 do 18. 6. 2017 v rodinnom dome bez popisného čísla v obci L. na ulici

B., v ktorom žili v spoločnej domácnosti aj spolu s manželkou V. V., nar. XX.X.XXXX, vždy keď bol pod
vplyvom alkoholu, ktorý konzumoval takmer každý deň, vulgárne v prítomnosti mal. detí, nadával svojej
manželke V. V., nar. XX. XX. XXXX a tiež vulgárne nadával aj svojím maloletým deťom, ktorým okrem
iného vykrikoval, že nie sú jeho a to najmä mal. M. J. nar. XX. XX. XXXX , mal. L. J., nar. XX.XX.XXXX,
mal. J. J. nar. XX.XX.XXXX, mal. D. J. nar. XX.XX.XXXX, mal. Š.J., nar. XX.XX.XXXX, mal. S. J., nar.
XX.XX.XXXX a takýmto správaním vytváral napäté a stresové situácie pre všetky mal. deti, ktoré

reagovali plačom a takto sa opakovane správal aj v neskorých nočných hodinách, keď sa opitý vrátil
domov, a neustálym krikom, vulgarizmami a hádkami budil maloleté detí a bránil im v spánku, budil
ich aj úmyselne, aby mu zapalili cigaretu, aby išli nakúriť do pece, pričom z nich sťahoval prikrývku,
v denných aj nočných hodinách, keď nemal alkohol, posielal maloleté deti najmä M. J. nar. XX. XX.
XXXX , L. J., nar. XX.XX.XXXX, mal. J. J. nar. XX.XX.XXXX, mal. D. J. nar. XX.XX.XXXX, mal. Š.J., nar.
XX.XX.XXXX, mal. S. J., nar. XX.XX.XXXX, aby mu išli alkohol kúpiť, čim ich tak ohrozoval v mravnej
výchove, pričom z tohto dôvodu ich aj v nočných hodinách zobudil, a takto konal aj dňa 18.06.2017 v

čase okolo 02:00 hod kedy zobudil svoju manželku V. V. tak, že prišiel k nej do spálne, odhodil z nej
perinu a kopol do zadnej časti tela a povedal jej nech sa ide kurviť, následne vošiel do izby, kde spala
mal. L.J. tiež z nej zhodil perinu na zem, kopal ju do zadnej časti tela a kričal, že sú kurvy, nech sa idú
kurviť, že nie sú jeho deti, opäť takýmto konaním všetkých v dome zobudil,

čím takýmto konaním s prvkami šikanovania, ponižovania, bránením v spánku a verbálnou agresivitou

vyvolával u mal. detí L. J., nar. XX.XX.XXXX, mal. J. J. nar. XX.XX.XXXX, mal. D. J. nar. XX.XX.XXXX,
mal. Š.J., nar. XX.XX.XXXX, mal. S. J., nar. XX.XX.XXXX, mal. L. J., nar. XX.XX.XXXX a mal. K.J., nar.
XX.XX.XXXX a M. J. nar. XX. XX. XXXX permanentnú atmosféru napätia, stresu a strachu, čím im
spôsoboval psychické utrpenie,

t e d ablízkej osobe spôsoboval psychické utrpenie, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním
strachu, stresu, bezdôvodným odopieraním oddychu, spánku a takto konal závažnejším spôsobom - po
dlhší čas a na viacerých osobách,

t ý m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a./ písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr.
zákona, s poukazom na ustanovenie na § 138 písm. b/, j/ Tr. zákona,

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona, § 39 ods. 1, 3 písm. d/, Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, na trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2, písm. c/ d/ Tr. zákona obžalovanému u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie

ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo doručila dňa 27. 03. 2018 obžalobu na B. V. pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní dňa 27. 02. 2018 obžalovaný urobil vyhlásenie, že je nevinný a následne využil
svoje právo a odmietol vypovedať. Na návrh prokurátorky bola postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku
prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Obžalovaný vypovedal, že dcéru Y. ťapol, lebo odvrávala
a nechcela pomáhať v domácnosti, pričom dcéra mu to vrátila. Ani syna X. nebil, ťapol ho, keď ukradol
bicykel a hodinky. O. ťapne len keď niečo vyvedie, W. tiež nebije. Keď príde v noci z práce, nechá deťom

cukríky na stole. Ženu ťapol, keď sa hádali, ale skôr ona bije jeho, bije ho vechťom. V novostavbe v L.
bývajú už asi 8 rokov, manželka sa zmenila keď začala chodiť do práce, ale rada si vypila aj predtým. Na
manželku žiarlil, nadával jej, že je piča, kurva, že sa kurví. Do práce chodieval na turnusy, doma bol málo,
stalo sa asi 2-krát, že W. a O. zobudil, aby išli naklásť do pece, alebo aj X., bolo tak medzi 23.00-24.00
hod., alebo 02.00 hod., zobudil ich nohou tak, že nohou zakýval na nich, perinu dal z nich dole, nech

vidia, ako je to, keď je zima. Manželka sa na deti tiež sťažovala, že nechodia prikladať. Pripustil, že
deťom možno nadával, nepamätá si to. Keď ho bolela noha, tak sa mu nechcelo ísť zapáliť cigaretu,
požiadal O. alebo W., nech mu od plynu zapália cigaretu. Priznal, že posielal deti kúpiť cigarety, poslal
W., X., O. alebo M., poslal ich kúpiť aj víno, ale nebolo to v noci, mohlo sa to stať okolo 19.00 hod. Háda
sa s manželkou, že deti nie sú jeho, tiež aj jeho žena pije a na deti hovorí, že sú kurvy. Ženu budil, keď

spala, nevie ani prečo, ale nekopal ju, len nohou do nej štuchol, že nech sa ide kurviť tam, kde bola,
keď nenavarila. Možno pol roka dozadu ju zobudil 2 -3 razy. M. zo srandy povie, že je Poľak, lebo kedysi
keď bol v práci, chodil k nim Poliak a našiel ho ležať pri manželke v posteli, bolo to pred narodením M..
Inak deťom neublížil pre nič za nič, ani žene.

Svedkyňa poškodená V. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že čo je uvedené v obžalobe je pravda.
Obžalovaný pil, správal sa k deťom zle, vulgárne. Prichádzal z roboty opitý, nadával, psychicky týral deti.
Deti posielal na pálenku, prikladať do pece a jej nadával, že sa chodí kurviť. Manželstvo bolo o alkohole,
hádkach a nadávkach. Naposledy ako volala policajtov, nadával jej, kopal ju ako aj dcéru Y. do zadku,
nadával jej, že je kurva, aby išla z domu preč, nadával aj dcére Y., dal jej tiež kopanec, nadával že sú

všetci kurvy, potom prišli policajti, ktorí ho ukľudnili a bolo ticho, bolo to asi o 22.30 hod. Obžalovaný
chodil na turnusy, prišiel z práce opitý, začal nadávať, že detí nie sú jeho, že sa chodí kurviť, potom
začala hádka. Obviňoval ju, že sa nestará o rodinu, o výchovu detí, neustúpil ani manžel a ani ona.
Pri hádkach boli detí, staršie kričali, aby sa ukľudnil a tie mladšie plakali. Keď bol triezvy správal sa k
deťom dobre a keď bol opitý, tak mal iba svoj svet a tým bol alkohol. Manžel deťom nadával, posielal

ich na pálenku, O. mal vtedy 7-8 rokov, bolo to okolo pol deviatej večer, posielal ho do pohostinstva doOr. Polhory, tiež mu kázal kúriť v peci, bolo to o 01.00 hod., začal kričať, že nech ide nakúriť do pece.
Tiež takto posielal aj X., ktorý sa prvý zobudil, ten musel ísť. Deti tiež plakali, lebo ich zobudil, zobudil
ich tým, že kričal, všetko to šlo stále dookola. Zároveň uviedla, že manžel je už vo väzbe už 8 mesiacov,

chce aby bol už doma, nie kvôli nej, ale kvôli deťom. Obžalovaný chodieval často opitý, stále to boli
nadávky a vyhrážky, posielal deti kúriť, zapáliť cigarety, takto posielal tie detí, ktoré sa zobudili na krik.
Fyzicky napadol deti len raz, povedali jej to deti, že zbil Y., že mu nechcela dať nabíjačku do mobilu.
Tiež dal kopanec do zadku O., to tiež iba počula, že O. nechcel ísť na pálenku do obchodu, malo sa
to stať cez deň. Nevie o ďalších incidentoch, kedy by mal zbiť detí. Ju zbil tak, že ju kopol do zadku, o

čom sa už zmienila a raz ju chytil pri radiátore a dusil ju, s pomocou detí sa oslobodila, stalo sa to asi
pred dvoma rokmi v lete, zranenie žiadne nemala. Okrem týchto prípadov jej manžel už fyzicky neublížil,
ublížil jej psychicky tak, že jej rozprával, že je kurva, že detí nie sú jeho. Detí sa mu vyhýbali, kričal
po nich kričal, ale na najmenšie deti nekričal. Po starších kričal preto, lebo mu odpapuľovali, pyskovali,
ale tie mladšie nie. Pokiaľ ide o tvrdenie v obžalobe, že obžalovaný sťahoval periny z detí, stalo sa to
dva krát, najstaršej dcére stiahol perinu a tiež O., bolo to večer, oni svietili, išlo o elektrinu. Na deťoch

modriny nevidela, mali nejaké modriny, ale to keď sa udreli.

Svedok W. V. (syn obžalovaného) vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že chce, aby
bol otec s nimi doma. Niečo je pravdivé a niečo nie je pravdivé. Keď bol triezvy tak to bolo celkom v
pohode, ale keď sa chytil alkoholu, tak už sa hádali s mamou. Obžalovaný keď bol opitý kričal, ale mamu

nikdy nebil a nebil ani detí, niekedy im ťapol, ale to len vtedy, keď niečo vyviedli. Každý raz keď prišiel
z roboty, tak im doniesol cukríky. Rodičia sa hádali, bol svedkom keď otec ťapol súrodencom, ale to len
vtedy, keď niečo vyviedli, napríklad keď brat ukradol telefón. Jeho poslal iba raz nakúriť do pece, vtedy
sa hral na telefóne a prišiel za ním, že má ísť naklásť. Otec poslal niekedy zakúriť do pece aj brata X.,
ale nevidel, že by im otec sťahoval perinu. obžalovaný ich posielal kupovať alkohol, najčastejšie jeho a

brata X., ale bolo to cez deň a kúpili si aj cukríky a také. Cigaretu žiadal pripáliť, žiadal to skoro vždy
od neho, bolo to keď bol opitý a mal narazenú nohu. Nebol svedkom, že by napadol mamu a súrodenci
vždy čakali, keď mal prísť z práce a ak niekoho zobudil, tak len mamu. Nadával iba mame, alkohol pil
doma, keď prišiel opitý si ľahol a spal.

Svedkyňa F. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala , že prvý kontakt s rodinou V., mali na základe
podnetu základnej školy z 19. 05. 2017. Toho istého dňa bolo to v piatok poobede navštívili rodinu
V., boli vtedy doma, opekali a požívali sa tam aj alkoholické nápoje. Otec bol pod silným vplyvom
alkoholu bol agresívny, správal sa agresívne voči nim, detí sa im z pozorovania javili byť zastrašené,
keď im položili otázku, otec vystupoval agresívne, že nech povedia, že to nie je pravda, pamätám

si že M. plakala, obžalovaného upozornili, aby nevystupoval agresívne že privolajú policajnú hliadku.
Obžalovaný pokračoval v nadávkach, matka potvrdila, že takéto správanie je bežné a časté, že otec
často požíva alkoholické nápoje. Tiež si všimli, že v dome kde žili v tom čase neboli dvere na izbách, boli
tamlennejakézávesy,čoichupútalo,pretoževprípadenejakéhonebezpečia,bolidetiohrozené,nemali
by sa kde ukryť. Matku a deti predvolali na sociálny úrad a z pohovoru s nimi vyplynulo, že obžalovaný

im odopiera spánok, že detí posiela nakupovať alkohol, správa sa agresívne, detí chodia nepripravené
do školy, deťom vykrikuje, slušne povedané že pochádzajú z mimomanželského vzťahu, že nie sú
jeho deti. S rodinou začali pracovať, spolupracovali aj s obcou, základnou školu, ktorú detí navštevujú
a tiež aj z psychológmi, vypracovali plán sociálnej práce a napriek tomu, pri opakovaných návštevách
videli, že otec je pod vplyvom alkoholu a incidenty sa opakovali a na základe týchto zistení podali

podnet na trestné stíhanie. Tiež bolo rozhodnuté o uložení výchovného opatrenie. Bola tiež prítomná
pri výsluchu mal. detí, ktorých výsluchy boli vykonané na kameru, pričom detí uvádzali pri výsluchoch
rovnaké skutočnosti, ako pri pohovore na úrade. Momentálne je rodina naďalej v sledovaní, vykonáva
sa tam výchovné opatrenie a sociálny program o ktorom bolo rozhodnuté na dobu 12 mesiacov. Pri
ďalších návštevách v domácnosti obžalovaného sa nič nezmenilo, otec každý deň požíval alkohol,

správal sa agresívne voči celej rodine, mali vedomosti, že otec naďalej pokračuje vo svojom pôvodnom
správaní, nočné budenie, otec naďalej posielal detí kupovať alkohol, večerné zvady, kriky. Spravodlivo
musí povedať, že obaja rodičia nefungovali v rodine tak ako mali, podieľala sa aj matka, ale otec chodil
preč do práce a ona ostávala doma s 8 deťmi, čo je náročné na výchovu.

Na návrh prokurátora, so súhlasom obžalovaného boli postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku čítané
výpovede svedkov V. W., V. N., B. T..Svedkyňa V. W. v prípravnom konaní vypovedala, že jej telefonovala pani T., že M. bola u nich a plakala,
že nechce ísť domov, lebo ich vraj ocko bije. Vypýtala si číslo na pani V., lebo M. chcela u nich spať. Na
druhý deň uvedené oznámila riaditeľke, ktorá to oznámila na sociálne. Jej osobne M. povedala, že ocko

chodí domov opitý, v noci im sťahuje paplóny, budí ich, kope, hlavne do maminy, že do maminy hodil
popolník. Najviac robí zle X. a tiež u nich bola polícia.

Svedkyňa V. N. odmietla vypovedať.

Svedkyňa B. T. uviedla, že koncom mája 2017 sa prišla k nim domov hrať M., ktorá rozplakala a povedala
jej, že takto sa háda aj ocko s mamou a chcela ostať u nich spať. Zavolala pani V. a ona jej uviedla, že
jej muž pije, že rozmýšľala nad rozvodom. Na M. videla, že sa bojí. Po nejakom čase volala pani V. opäť,
povedala jej, že k nim chodia zo sociálneho a že je to už lepšie. Začiatkom roka videla M. v obchode,
pri pulte platila za víno a čokoládu Milka, bolo to podvečer, bola už tma.

Prokurátor v návrhu na vykonanie dokazovania súdu navrhol rovnako postupom podľa § 263 ods. 1
Tr. poriadku čítať zápisnice o výsluchu maloletých detí, ktorých výpovede boli vykonané za pomoci
technických zariadení. Obžalovaný nesúhlasil s prečítaním prepisu obrazovo zvukových záznamov a
žiadal ich vykonať na technickom zariadení. Postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku, § 135 ods. 2 Tr.
poriadku oboznámil záznam z výsluchu maloletých detí Y., V. a X. a z dôvodu, že súdu nebol predložený

obrazovo zvukový záznam z výsluchu mal. detí M. a O., prokurátor záznam nepredložil ani dodatočne
na odročenom hlavnom pojednávaní postupom podľa § 270 ods. 2, § 135 ods. 2 Tr. poriadku, aj bez
súhlasu obžalovaného bolo pristúpene k prečítaniu písomného prepisu z ich výsluchu.

Mal. Y. (dcéra obžalovaného) vypovedala, že vzťah k otcovi má nedobrý, lebo keď sa opije, tak ich

prezýva a hovorí, že nie sú jeho. Otec pije často, pije furt. Otec je taký vulgárny, prísny, posiela do
obchodu, ju ešte neposlal, lebo vždy, keď ju pošle, mu povie, že nejde. Hocikedy ju posiela, keď je opitý,
ale ona nejde, posiela bratov X. a O., keď nemá chľast pri sebe, nonstop, keď je opitý, furt je opitý.
Hocikedy po nociach ich budí, ju nebudí, ale počula, ako chlapcov posiela do obchodu, zobudí ich v
noci, nech idú nakúriť do pece, paplóny im berie. Jej to nerobí, iba 2-krát ju kopol v noci, nevie presne.

Kopol ju a odišiel. Dal jej aj päsťovku do nosa, bolo to vtedy, keď sa spolu hádali, keď mu nechcela dať
nabíjačku, alebo niečo také, vtedy tam bol aj brat a priskočil. Stáva sa, že ich pustí mama a ocino na
diskotéku. Dakedy keď kúpil oco mäso, tak im vyčítal, že jedia za jeho. Tak raz za mesiac urobí veľký
nákup a potom im to vyčíta. Mama s ocom sa nemusia, je to už dávno, kedysi sa mali aj radi, oni sa
nerozprávajú, iba si nadávajú. Pred pár rokmi videla ako ocino napadol maminu, minule ju kopol, vtedy

keď ju kopol, kopol aj ju. Keby mohla, zmenila by v rodine otca, aby nepil. Ku N. a Y. sa ocino správa
normálne. Minule sa bil W. so O. a s ocom sa čosi pochytili, a O. tam išiel akože zasiahnuť a potom mal
takú hrču na čele. Ocina sa nebojí, aj sa mu niekedy postavila, že nech nerobí hlúposti.

Mal. X. (syn obžalovaného) uviedol, že oco pije, v nočných hodinách ich posiela klásť, že mu je zima,

bral im paplóny, s ocom sa moc nerozpráva, no veď je zlý, bije ho a tak. Maminu bije tiež, do brucha
a tak. Minule ležala a z ničoho nič ju kopol, do brucha ju bil, kopal ju, zvalila sa na zem, chcela volať
políciu, ale najstarší povedal, že nech nevolá, že bude hanba, nadáva jej pri tom. Nerobí to často, iba
keď je opitý, videl ako ju zbil asi 3-4 krát. Naposledy keď bola u nich polícia, kľaje po nej, pije skoro
každý deň. Včera prišiel z roboty, začal nadávať bratovi, no bratovi ešte vybavil robotu. Vzťah k ocovi

má normálny, nerozprávajú sa. Mama s ocom sa nerozprávajú. Keď bývali v B., tak ich až tak nebil, bo
boli u babky. Vie, že peniaze dáva mame otcov šéf, oco spí pri nich v izbe, ako pri bratoch a mama vo
svojej s deťmi. Utiekol raz z domu, lebo otec chcel, aby mu zapálil cigaretu a on nechcel, začal ho budiť,
on mu povedal, že už spí a vyhnal ho spať do bratranca. Budí ho aj preto, že mu je zima a že má ísť
naklásť do pece. Berie im periny. Naposledy sa to stalo asi pred 2 rokmi, teraz keď už majú sociálku, je

to lepšie, do obchodu mu chodí kupovať buď víno alebo borovičku. Dal mu facku, aj mamu bije, aj sestru,
tú najstaršiu Y., minule prišiel do izby a začal ju kopať. Mamina občas zavolá policajtov. Keď doma nič
nerobia otec sa hnevá a hovorí, že nebudú jesť.

Mal. V. vo svojej výpovedi uviedla, že oco im nedá večer spať, berie im paplóny, vreští, kričí po nich.

Zobudí ju v noci a vraví, aby šla naklásť do pece, lebo mu je zima, skoro každého budí. Zoberie jej paplón
a zakričí „Vstávaj!“ V noci ju zobudil asi 3 razy, aj W. budí, nech ide naklásť do pece. Videla ako sestre
dal oco facku, bola to sestra Y., pretože rozsvietila v izbe a nechala rozsvietené, zvýšil hlas, prišiel k nej
a dal jej facku a ona mu tú facku vrátila, lebo bola nervózna. S maminou sa nerozprávajú, nadávajú simedzi sebou. Minule začal oco vyrývať do mamy, tak mu dala facku, potom sa začali biť. Potom prišiel
najstarší brat a odhodil oca. Tak rok dozadu videla ako sestru kopol, hľadal vtedy víno, kopol aj mamu
a potom prišiel k nej, že kde je víno. Myslel si, že mu ho schovali. Každý deň ich posiela do obchodu,

aby mu šli na víno, no nie každý, každý druhý. Chodí brat aj druhý brat, on im dáva peniaze.

Mal. O. (syn obžalovaného) vo svojej výpovedi uviedol, že doma sa k sebe správajú dobre, v škole
chodia na obedy, dakedy aj k babke, s ocom má dobrý vzťah, dakedy dobrý, dakedy zlý. Dobrý v tom,
že si s nimi zahrá futbal a zlý, že furt pije. Keď má vypité, ide si ľahnúť a spať, lebo odvtedy, čo volali

sociálku, tak si vypije a ide spať. Vie kedy je otec opitý, tacká ho a má divný pohľad. Otec sa s mamou
háda, nadávajú si a keď mu nechcú ísť do obchodu po pálenku, vreští na celý dom. V tomto období je
teraz dobrý, kedysi dávno ho zbil, dal mu facku, aj za to že nechcel ísť do obchodu. Do obchodu mu
chodia kupovať čučo a dakedy aj pálenku. Otec ich budil aj v noci niekedy, aby šli naklásť do pece,
alebo mu zapálili cigaretu. Dakedy šiel W. alebo X.. Cigaretu mu bol zapáliť O., takých 20-krát. Budí
ich tak, že im zoberie perinu, hodí ju na zem. Bolo to už dávno, keď videl ako sa ocino s maminou bili,

nepamätá si to. Keď mu nechcú ísť do obchodu, tak sa oco väčšinou naštve a robí bordel, búcha po
stole a rozčuľuje sa. Mama s ocom majú zlý vzťah, hádajú sa, otec jej vykrikuje, že sa mama poneviera.

Mal. M. (dcéra obžalovaného) vo svojej výpovedi uviedla, že mama s ocom sa niekedy bijú, potom jej
oco vraví, že je Poľak, mama si tiež vypije, chodí do roboty na nočnú, poobednú a rannú. Peniaze jej

dáva aj oco aj mama, otec aj cukríky donesie, mama tak často v sobotu alebo v nedeľu odíde dakde v
noci a príde niekedy o 7. ráno. Minule povedala, že príde o 12. a aj prišla. V noci ich ocino posiela klásť
do pece, X. bil vešiakom, bral paplóny. Minule jej dal 2 facky, lebo ho kamerovala, že mu to potom ukáže,
tak potom utekala. On dakedy zbije aj mamu, minule k sestre Y., prišiel a dal päsťou do nosa. Škaredo
nadáva, kľaje, nadáva všetkým a kričí. Bežne si vypije, celý týždeň už pije, potom zas vytriezvie a ide

spať. Alkohol si schováva v kotolni, pije doma, stále im nadáva, že je Poľak. W. a oco sa bili a O. mal
takú veľkú guľu, lebo ho buchol, keď sa bili. My sme ich obraňovali a oco prišiel, tak si ľahol na neho.
Pražila vajíčko tým najmenším do školy, prišiel oco, bol opitý, vypol plyn a vajíčko vyhodil. Mamina jej
tak nenadáva ako on, dakedy si vypije. Keď je mama v robote, stará sa o nich babka, keď bol oco triezvy,
tak sa s chlapcami hral futbal. Oco skáče do mamy, lebo mama, keď sa na neho pozrie, tak ona chytí

nervy a hodí sošku po ocovi. Pamätá si ako boli u nich policajti, ráno o 4., otec ich furt kopal, bral im
vankúše, otravoval ich. Ocino bol opitý, keď do nej kopal, mamina zavolala políciu, oco kope všetkých,
v noci ich posiela naklásť do pece. Naposledy keď sa to stalo, už spala, doma sa opil, nakoniec išiel W.
priložiť. Oco keď je triezvy má najradšej Y. a N. a keď je opitý, tak nikoho. Mama robí na zmeny a keď
je v robote, tak sa o nich zaujíma oco dakedy, alebo Y.. Dakedy sa v noci zobudí, keď oco kričí a mama

reve. Keď nazbierali čučoriedky tak ich boli predať, kúpili si za to tašky, papuče do školy, perá, pyžamá
a ju poslal kúpiť otec alkohol - koniferku, peniaze jej na to dal.

Znalec PhDr. Ján Šútovec PhD. na hlavnom pojednávaní sa v celom rozsahu pridržiaval záverov
znaleckého posudku, ktoré predniesol súdu. Uviedol, že mal. Y. je mentálne subnormná, výrazne

emocionálne labilná. Jej osobnosť má extrovertovaný temperament, je povrchná, nestála, s vyššou
potrebou sociálneho styku, s nízkou úrovňou sebaregulácie a vôľových vlastností. Mal. V. je mentálne
retardovaná, dominuje jednouchá, málo modulovaná dráždivosť s nízkou schopnosťou tlmenia, jej
osobnosť je simplexná. Mal. X. je mentálne subnormný, jeho detská osobnosť je s poruchami
správania neprispôsobivá, impulzívna, dysnormatívna. Mal. O. je mentálne subnormný, jeho detská

osobnosť je impulzívna, výbušná, Mal. M. je mentálne subnormná, detská osobnosť má extrovertovaný
temperament. Jej prežívanie sa vyznačuje permanentným pocitom frustrácie potreby sociálneho styku.
Mal.Y.jementálnesubnormná,detskáosobnosťjesimplexná,nesamostatná,citovozávislánarodičoch,
najmä matky a citovo vydierajúca. Mal. N. vývinová úroveň komunikácie, samoobslužných činností,
samostatnostizaostávaotrimesiaceoprotinorme.Mal.Y.,mal.V.,mal.X.,mal.O.amal.M. súspôsobilí

prežité udalosti správne vnímať, zapamätať si ich a neskôr v zhode s objektívnou realitou reprodukovať.
Mal. deti na jednej strane viac-menej zhodne reprodukujú okolnosti správania obžalovaného, na druhej
strane sa ich snažia zľahčovať tým, že ich situujú do minulosti, alebo zdôrazňujú, že im obžalovaný
chýba a majú ho radi. Okrem mentálneho zaostávania mal. deti trpia aj rôznymi formami porúch
adaptácie. U synov obžalovaného sú to poruchy správania a u starších dvoch dievčat úzkostné poruchy,

poruchy emocionality, u najstaršej dcéry ide fóbickú poruchu. Tieto poruchy správania u chlapcov
a u dievčat poruchy emócii sú výsledkom špecifickej rodinnej situácie, ktorými aktérmi sú obidvaja
rodičia, ale prvotným spúšťačom je opilecké správanie obžalovaného, ktoré obsahuje prvky šikanovania,
ponižovania, ale nejedná sa o fyzickú agresiu. Skôr ide o permanentnú atmosféru napätia. U deti ideo istú mieru nepohodlia, ktorá trvá roky, čo možno považovať za zdroj stresu. Obaja rodičia sú aktérmi
vzniknutej atmosféry v rodine. Mal. detí netrpia postraumatickou stresovou diagnózou, ale stres plodí
obranné mechanizmy osobnosti, každý sa s ním vyrovnáva inak. Dôsledky stresu sú veľmi subtílne,

takéto konanie je niečo, čo spôsobuje celoživotné problémy.

Znalkyňa PhDr. Monika Navrátilová na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch znaleckého posudku
a vypovedala, že osobnosť vyšetrovanej V. V. je psychosexuálne nezrelá, simplexná, primitívna. Je
možné u nej badať počínajúcu osobnostnú degradáciu (napr. hygienické zanedbanie, vulgárny slovník,

emočné otupenie, ľahostajnosť, laxnosť a nezodpovednosť), ktorá často nastáva v priamej príčinnej
súvislosti s abúzom alkoholu. V oblasti afektemotivity dominuje emočná labilita a impulzivita. Intelekt sa
pohybujevpásmesubnormy.Fungovanievrolimatkyamanželkyjedeterminovanéslabýmintelektovým
fondom a jednoduchou osobnostnou štruktúrou. W. V. vo veku rannej dospelosti sa povahové črty,
vlastnosti a rysy ešte stále formujú a stabilizujú. Jedná sa o menej diferencovanú, nerovnomerne
rozvinutú osobnostnú štruktúru s mentálnou výkonnosťou v pásme hlbokého podpriemeru. Je stále

osobnostne nezrelý, simplexný, infantilný. Jeho afektemotivita je labilná, premenlivá. Intelekt sa
pohybuje v pásme hlbokého podpriemeru. Tak V. V. ako aj W. V. sú schopní správne vnímať
prežité udalosti, ukladať do pamäte a po časovom odstupe reprodukovať. Po začatí vyšetrovanie
majú obaja sklony k bagatelizácii, zľahčovaniu konaniaobžalvoaného. W. V. účelovo zmiernil fakty o
problémoch v ich rodine. V. V. alibisticky zmierňuje manželov etylizmus, nakoľko sama ma afinitu k abúzu

alkoholu. Sklony k nepravde, zľahčovaniu, účelovej reinterpretácii vyplývajú z menej diferencovaných,
simplexných osobností, kedy si nie celkom jasne uvedomujú vlastnú rozporuplnosť. Na psychike V.
V. nie sú následky ani stopy po fyzickom alebo psychickom násilí, utrpení, nie je typickou obeťou
domáceho násilia. Je zjavné, že manželstvo je hlboko rozvrátené, dlhoročne disharmonické, plné
konfliktov a negatívnych emócií aj „prispením“ V. V.. W. V. je podľa psychodiagnostického zistenia ľahko

zneurotizovaný.Naneurotizáciisapodieľamateriálneapodnetovochudobné,bezútešnéprostredie,kde
je nielen finančná núdza, ale aj málo stimulujúcich emočných podnetov, na pozadí hlboko rozvrátených
konfliktných vzťahov medzi rodičmi, ktorí obaja majú afinitu k abúzu alkoholu. Výpovede oboch pôsobia
zhodne, autenticky - reálne.

Znalkyňa MUDr. Jana Bullová na hlavnom pojednávaní rovnako zotrvala na záveroch znaleckého
posudku a vypovedala, že u obžalovaného nezistila žiadnu duševnú chorobu, či poruchu v zmysle
psychózy. Zistila prítomnosť syndrómu závislosti od alkoholu s prejavmi psychickej a somatickej
závislosti s neschopnosťou dlhodobejšej abstinencie. Prítomná je alkoholová charakteropatia.
Zneužívanie alkoholu má negatívny dopad aj v sociálnej oblasti. Znalkyňa v prípade obžalovaného

zistila prítomnosť syndrómu závislosti od alkoholu v III. a IV. vývojovom štádiu s rozvinutou psychickou
aj somatickou zložkou. V psychickej oblasti je prítomná silná túžba po alkohole, strata kontroly v pití,
pretrvávanie pitia napriek jeho zrejmým negatívnym dôsledkom v sociálnej sfére. V čase spáchania
skutku nemal narušený kontakt s realitou. Jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre
spoločnosť nebezpečný, je však vysoko pravdepodobné, že na slobode bude naďalej zneužívať alkohol

a nedá sa preto vylúčiť ani jeho ďalšie neprimerané správanie v stavoch opilosti. Obžalovaný priznal,
že abstinovať sám už nedokáže a aktuálne proklamuje vôľu sa liečiť. Znalkyňa odporúčala nariadiť
ochrannú protialkoholickú liečbu ústavnou formou.

V rámci dokazovania boli oboznámené aj listinné dôkazy najmä správy sociálnej kurately, správy

školských zariadení, ktoré navštevujú mal. deti, správu zdravotníckeho zariadenia a správy o povesti na
obžalovaného, pracovný posudok, odpis z registra trestov a pod.

Súd odmietol návrh na vykonanie dôkazu - výsluchu svedka MUDr. B. M., keďže súd návrh nepovažoval
zadôvodný,vrámcilistinnýchdôkazovmalsúdkdispozíciisprávuzdravotníckehozariadeniapodpísanú

navrhnutým svedkom, že ako lekár nepozoroval na poškodených žiadne známky svedčiace o týraní,
nikto sa mu ani z rodiny obžalovaného na takéto skutočnosti nesťažoval.

Trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm.
d) Tr. zákona sa dopustí ten, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo

výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením
rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným
správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť,bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním osobnej starostlivosti,
ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania a spácha takýto čin
závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. j) Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
na viacerých osobách.

Podľa § 127 ods. 12 Tr. zákona sa viacerými osobami rozumie na účely tohto zákona najmenej tri osoby.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom
pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom
pociťovala ako ujmu vlastnú.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,
mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil súdeného skutku, ktorého skutkovú vetu však oproti
obžalobe upravil. Súd mal najmä výpoveďami manželky V. V., syna W. a mal. detí ( očití svedkovia
správania obžalovaného) za preukázané, že obžalovaný takmer každý deň keď nebol v práci, pod

vplyvom alkoholu v denných a aj v neskorých nočných hodinách v prítomnosti mal. detí vulgárne nadával
svojej manželke a tiež vulgárne nadával aj svojím maloletým deťom, ktorým vykrikoval, že nie sú jeho,
vytváral tak napäté a stresové situácie pre všetky mal. deti, ktoré reagovali plačom a keďže sa takto
správal aj v neskorých nočných hodinách, keď sa opitý vrátil domov neustálym krikom, vulgarizmami a
hádkami ich budil zo spánku, tiež ich budil, aby mu zapálili cigaretu, aby išli nakúriť do pece, sťahoval z

nich prikrývku, v denných aj nočných hodinách, keď nemal alkohol, posielal deti, aby mu alkohol kúpili,
z tohto dôvodu ich rovnako zobúdzal. Obžalovaný sa tvrdeniam obsiahnutým v obžalobe v podstate
bránil, že sa nedopúšťal fyzického násilia ani voči deťom a ani voči manželke, deti iba ťapol, keď deti
odvrávali, nepočúvali, bili menších súrodencov, syna X. keď ukradol bicykel a hodinky, keď ťapol dcére
Y., dcéra mu facku vrátila a aj manželka sa na správanie deti sťažovala, nevedela si s nimi rady. Priznal,

že manželke vulgárne nadával, žiarlil na ňu, ale hádky boli vzájomné, manželka tiež požívala alkohol,
poprel, že by ju bil, to skôr naopak ona bila jeho. Priznal, že sa stalo asi 2-krát, že W. a O., alebo aj
X. zobudil, aby išli naklásť do pece, zobudil ich nohou a tiež z nich dal dole perinu. Pripustil, že mohol
deťom nadávať a keď ho bolela noha, poslal O. alebo Matúša zapáliť cigaretu a tiež posielal deti do
obchodu kúpiť cigarety, víno, čo ale nebolo v noci, mohlo sa to stať okolo 19.00 hod. Ženu budil, keď

spala, nohou do nej štuchol, že nech sa ide kurviť, dcére M. povie zo srandy, že je Poľak, išlo iba o
sporadické, ojedinelé jeho správanie, a to pod vplyvom alkoholu. Obrana obžalovaného bola bezpečne
vyvrátená výpoveďami manželky obžalovaného a výpoveďami maloletých detí, ktorých výpovede boli
vykonané využitím technického zariadenia, išlo o výpovede očitých maloletých svedkov, ktorí zhodne
vypovedali, že obžalovaný bol takmer každodenne pod vplyvom alkoholu, správal sa vulgárne, nadával

aj v neskorých nočných hodinách tak im ako aj ich mame, tiež ich v noci budil, zhadzoval z nich
perinu, aby nemohli spať, posielal staršie deti zakúriť v peci, tiež aby mu išli kúpiť alkoholické nápoje.
Výpovede maloletých detí, aj vzhľadom na ich vek, mentálne schopnosti reprodukovať prežité udalosti,
boli hodnotené aj v kontexte so závermi znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo psychológie,
z ktorých vyplynulo, že mal. deti vedia prežité skutočnosti správne reprodukovať a nemajú sklony k

fabulácii. Manželka obžalovaného rovnako vypovedala, že obžalovaný sa správal k deťom zle, vulgárne,
domov prichádzal opitý, nadával a psychicky týral deti. Boli to nadávky, posielal deti na pálenku, prikladať
do pece, tiež jej nadával, že sa chodí kurviť, keď sa hádali, detí boli pri nich, staršie detí kričali, aby sa
ukľudnilatiemladšie plakali.NajmäO.aX.posielalnaalkoholajokolopoldeviatejvečer.Dodomácnosti
bola manželkou obžalovaného v dôsledku správania obžalovaného trikrát privolaná polícia. Svedok W.

V. vo svojej výpovedi uviedol, že keď bol obžalovaný triezvy, bolo to celkom v pohode, ale keď sa chytil
alkoholu,bolitohádky.ZvýpovedesvedkaW.V.,takakonatopoukázaliajznalcizodvetviapsychológie,
síce svedok je schopný správne vnímať prežité udalosti a po časovom odstupe ich reprodukovať, má
však sklony k zľahčovaniu konania obžalovaného a účelovej reinterpretácii, svedok dokonca vyviňoval
otca aj z konaní, ktoré nepopieral ani samotný obžalovaný, jeho popis skutkového deja vo svetle iných

dôkazov sa javil ako tendenčný. Vina obžalovaného bola preukázaná aj výpoveďami svedkyne F. V.,
ktorá vypovedala, že keď ako zástupcovia sociálneho úradu navštívili rodinu obžalovaného, obžalovaný
bol pod silným vplyvom alkoholu, správal sa agresívne voči nim a mal. deti sa im z pozorovania javili byť
zastrašené, mal. M. plakala. Obžalovaného upozornili, aby nevystupoval agresívne, inak bude privolanápolicajná hliadka. Aj z výpovede tejto svedkyne si možno vytvoriť obraz o správaní obžalovaného,
frekvencii a intenzite jeho útokov voči poškodeným, ak sa agresívneho správania dopustil aj pred
zástupcamiorgánunaochranuprávdetí,ktoríprišliprešetriťrodinnúsituáciu.Svedkyňazároveňuviedla,

že manželka obžalovaného im povedala, že takéto správanie obžalovaného je bežné a časté, že často
požíva alkoholické nápoje, obžalovaný v nadávkach pokračoval aj v ich prítomnosti, bolo mu pohrozené
privolaním hliadky polície. V ďalšej časti výsluchu svedkyňa uviedla, že maloleté deti im správanie otca
popisovalitak,akojetozachytenéajvichvýpovediachnatechnickýchzariadeniach.Vina obžalovaného
jeďalejpreukázanánepriamoajvýpoveďamisvedkýňV.W.,B.T.,ktorézvyjadrenímal.M.aajmanželky

obžalovanéhomaliinformácieo správaníobžalovanéhopodvplyvomalkoholuadopadetohtosprávania
na mal. detí, obe svedkyne vypovedali, že mal. M. sa pred nimi zmienila o agresívnom alkoholickom
správaní obžalovaného. V neposlednom a veľmi podstatnom rade je vina obžalovaného preukázaná aj
závermi znaleckých dokazovaní z odboru zdravotníctva. Znalec PhDr. Ján Šútovec PhD. vo svojom
znaleckom posudku, ako aj vo svojej výpovedí na hlavnom pojednávaní uviedol, že maloleté detí, ktoré
zároveň podali svedecké výpovede sú spôsobilé prežité udalosti správne vnímať, zapamätať si ich

a neskôr v zhode s objektívnou realitou reprodukovať. Mal. deti na jednej strane viac-menej zhodne
reprodukujú okolnosti správania obžalovaného, na druhej strane sa ich snažia zľahčovať tým, že ho
buď ich situujú do minulosti alebo zdôrazňujú, že im obžalovaný chýba a majú ho radi. Mal. deti trpia aj
rôznymi formami porúch adaptácie, u mal. chlapcov zistil poruchy správania a najstarších dvoch dievčat
úzkostné poruchy, poruchy emocionality, u najstaršej dcéry ide fóbickú poruchu. Poruchy správania

u mal. detí sú výsledkom špecifickej rodinnej situácie, ktorými aktérmi sú obžalovaný s manželkou,
ale prvotným spúšťačom je opilecké správanie obžalovaného, ktoré obsahuje prvky šikanovania,
ponižovania, nebola zistená fyzická agresia. Mal. deti netrpia postraumatickou stresovou diagnózou, ale
stres plodí obranné mechanizmy osobnosti, každý sa s ním vyrovnáva inak. Zo záverov znaleckého
posudku tak vyplynulo, že mal. deti sú ako svedkovia vierohodní, skôr so sklonmi k zľahčovaniu

správania sa otca. Znalkyňa PhDr. Monika Navrátilová sa vyjadrovala k osobnosti vyšetrovanej V. V.
(manželky obžalovaného) a vyšetrovaného W. V. (najstarší syn obžalovaného) a tiež vierohodností ich
výpovedí a zo záverov jej znaleckého dokazovania vyplynulo, že V. V. ako aj W. V. sú schopní správne
vnímať prežité udalosti, ukladať ich do pamäte a po časovom odstupe reprodukovať, obaja však majú
sklony k bagatelizácii, zľahčovaniu konania obžalovaného. Sklony k nepravde, zľahčovaniu, účelovej

reinterpretácii vyplývajú z menej diferencovaných, simplexných osobností, kedy si nie celkom jasne
uvedomujú vlastnú rozporuplnosť. Zároveň znalkyňa uviedla, že na psychike V. V. nie sú následky ani
stopy po fyzickom alebo psychickom násilí, utrpení, nie je typickou obeťou domáceho násilia. Poškodený
W. V. je podľa psychodiagnostického zistenia ľahko zneurotizovaný, na čom sa materiálne a podnetovo
chudobné, bezútešné prostredie, kde je nielen finančná núdza, ale aj málo stimulujúcich emočných

podnetov, na pozadí hlboko rozvrátených konfliktných vzťahov medzi rodičmi, ktorí obaja majú afinitu
k abúzu alkoholu. Ich výpovede pôsobia zhodne, autenticky - reálne. Znalkyňa MUDr. Jana Bullová
tak v znaleckom posudku ako aj vo výpovedí uviedla, že u obžalovaného zistila prítomnosť syndrómu
závislosti od alkoholu v III. a IV. vývojovom štádiu s rozvinutou psychickou aj somatickou zložkou,
odporúčala nariadiť mu ochrannú protialkoholickú liečbu ústavnou formou. Výpovede tak súd považoval

za vierohodné, pretože sú v dobrom vzájomnom súlade, majú logickú nadväznosť a bez akýchkoľvek
pochybností usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku ustáleného v skutkovej vete výrokovej časti
tohto rozsudku. Intenzitu konania obžalovaného mal súd za preukázanú aj z pohľadu následkov, ktoré
jeho konanie vyvolalo aj na duševnom zdraví, psychike maloletých detí, a to s poukazom na závery
znaleckého dokazovania, pričom pre právnu kvalifikáciu nie je podstatným, či toto psychické utrpenie

spočívajúce v takmer permanentných vulgárnych nadávkach, znemožňovaním spánku, ponižovaním
mal. detí, sústavným vyvolávaním stavu neistoty a stresu, či toto psychické utrpenie prerástlo aj do
symptómov posttraumatickej stresovej poruchy. Zároveň bolo znalcom z odboru psychiatria preukázané,
že popísané konanie a správanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti rozsudku zodpovedá
osobnostnej štruktúre obžalovaného. Vykonané dôkazy tak tvoria ucelenú logickú reťaz, ktorá bezpečne

vedie k záveru o vine obžalovaného zo spáchania súdeného zločinu, keďže o podstatných okolnostiach
súdeného skutku vyššie uvedení svedkovia vypovedali zhodne a o ich vierohodnosť bola potvrdená
aj znaleckým dokazovaním, zo záverov ktorých vyplynulo, že očití svedkovia (manželka a maloleté
deti) mali skôr tendenciu zľahčovať správanie obžalovaného. Bolo tak preukázané, že obžalovaný sa
pod vplyvom alkohol správal voči svojim maloletým deťom spôsobom, že im permanentne vulgárne

nadával, opitý ich budil zo spánku, nedovolil im spať, budil ich aj z dôvodu aby mu išli kúpiť alkohol,
priložiť do pece, zapáliť cigaretu, aj v nočných hodinách ich posielal kúpiť alkohol, vystavoval ich tak
nepretržitémustresuanapätiu,mal.detiponižovalnielensvojimivulgárnyminadávkami,aleajtvrdením,
že nie sú jeho, čo rovnako potvrdili aj maloleté deti v rámci ich spontánneho výsluchu, čo svedčí o tom,že tieto urážky u mal. detí rezonovali a nemožno povedať, ako to uviedol obžalovaný, že to hovoril
len z nejakého žartu. Podľa názoru súdu obžalovaný si zrejme ani doposiaľ neuvedomuje ako sa jeho
konanie podpísalo predovšetkým na psychickom zdraví maloletých detí, čo bolo potvrdené aj znaleckým

dokazovaním, u mal. deti sa vyskytli poruchy správania u chlapcov a u dievčat poruchy emócii, syn W. je
podľa psychodiagnostického zistenia ľahko zneurotizovaný. Obžalovaný svojim dlhodobo agresívnym,
vulgárnym, necitlivým a zlým zaobchádzaním dlhodobo maloletým deťom spôsoboval práve psychické
utrpenie, s ohľadom na všetky okolnosti súdeného prípadu a v rámci toho na frekvenciu, početnosť jeho
útokov.

Vykonaným dokazovaním však podľa názoru súdu nebolo preukázané použite fyzického násilia v
konaní obžalovaného tak, ako mu to bolo kladené za vinu obžalobou prokurátora, a preto pristúpil
k úprave skutkovej vety. Súd nemal dôvod neveriť obrane obžalovaného, že sa stalo ojedinele, že
mal. deti ťapol, nebolo to však bezdôvodne, ale súviselo to so správaním sa mal. detí, keď nechceli
pomáhať v domácnosti, alebo mali medzi sebou nezhody, mal. X. udrel, bolo to v súvislosti s krádežou,

čo bolo potvrdené aj výpoveďou svedka W. a tiež správou zo základnej školy, ktorú maloleté deti
navštevovali, kde zo správy vyplynulo, že učitelia mali tiež problémy s agresívnym správaním sa
mal. synov obžalovaného a tiež v správe bolo poukázané aj na krádeže mal. X.. V tomto smere
obžaloba nepreukázala pravdivosť skutkových tvrdení ohľadom fyzického násilia, nebol dôvod neveriť
obžalovanému, že keď ťapol mal. Y., ktorá mu odvrávala, dcéra mu to vrátila, čo potvrdila vo svojej

výpovedi aj mal. V., ktorá spontánne vypovedala, že videla ako obžalovaný dal facku Y., pretože nechala
rozsvietené, zvýšil hlas, prišiel k nej a dal jej facku a ona mu facku vrátila, lebo bola nervózna. Aj
mal. Y. sa vyjadrila, že z otca strach nemala a postavila sa mu. Poškodená V. V. rovnako potvrdila,
že mali výchovné problémy s mal. deťmi a tiež uviedla, že obžalovaný mal. deti nebil, boli to ojedinelé
prípady, keď deti nepočúvali. Konanie obžalovaného tak nemohlo byť posudzované ako fyzické týranie,

ako to tvrdila obžaloba. Je pravdou, že mal. deti na všeobecné položené otázky pri výsluchu uviedli,
že otec ich, alebo súrodencov aj zbil, avšak potom, ak boli pri výsluchu vyzvané, aby doplnili za akej
situácie, resp. v akých súvislostiach a kde ich alebo súrodencov obžalovaný udrel (ak vôbec boli na
tieto okolnosti dotazované), maloletí svedkovia uvádzali, že ich ťapol, alebo udrel po zadku po tom,
ako nepočúvali, alebo sa medzi sebou bili, odvrávali. Tieto skutočnosti potvrdili aj svedkovia V. V. a

W. V.. Rovnako zo správ zo základnej školy vyplynulo, že si nikdy nevšimli poranenia na deťoch a
rovnako sa vyjadril v správe aj lekár MUDr. B. M., že nepozoroval známky zanedbávania a týrania,
ani matka a ani deti sa na takéto správanie nesťažovali. Zároveň znalec z odboru psychológia, ktorí
osobne vyšetroval maloleté deti sa vyjadril, že nezistil, že by vo vzťahu k deťom mala byť použitá
fyzická agresia. Zároveň obžalovaný sa bránil, že keď „ťapol“ dcéru Y., dcéra mu to vrátila, čo potvrdili aj

maloletí svedkovia ( konkrétne mal. M. v rámci jej spontánneho výsluchu), takže ťažko možno hovoriť o
preukázaní fyzického týrania detí a rovnako to platí aj vo vzťahu k manželke, ktorá sa rovnako vyjadrila,
že hádky s manželom aj sama vyprovokovala a tiež že aj obžalovaného udrela, lebo bola vynervovaná.
Tiež znalec PhDr. Ján Šútovec PhD sa vyjadril, že v prípade obžalovaného sa nejedná o fyzickú
agresiu. Súd potom v zmysle zásady in dubio pro reo, vypustil opakované fyzické násilie z popisu

skutkového deja. Pokiaľ súd vypustil poškodenú ako obeť psychického a fyzického týrania, bolo tomu
tak s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania, kde znalci skonštatovali, že na psychike V. V.
nie sú ani stopy po fyzickom alebo psychickom násilí, utrpení, nie je typickou obeťou domáceho násilia,
naopak poškodená opätovala aj v prítomnosti detí vulgarizmy na osobu obžalovaného, ich nezhody mali
charakter vzájomných hádok, ktoré vyvolávala aj poškodená, priznala, že obžalovanému dala aj facku,

vypovedali o tom aj maloleté deti, netypickým bolo jej vyjadrenie, že prišla domov z práce a začala kričať
na manžela, že nie je navarené a ani poupratované, čo je netypické pre správanie sa obeti domáceho
násilia. Bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že manželstvo je dlhoročne disharmonické, plné
konfliktov a negatívnych emócií aj „prispením“ V. V., tak obžalovaný ako aj poškodená majú afinitu k
abúzu alkoholu.

Na základe takto vyhodnoteného dokazovania súd nemal pochybnosti, že skutok sa stal, spáchal
ho obžalovaný a vykazuje znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a./ písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, s poukazom na ustanovenie na § 138 písm. b/,
j/ Tr. zákona. Obžalovaný svojim konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane blízkych osôb

a osobitne maloletých osôb, ktoré so zreteľom na nedostatok veku sú odkázané na starostlivosť a
výchovu rodičov. Ide najmä o ochranu pred domácim násilím, čo obžalovaný nerešpektoval. Pohnútkou
konania obžalovaného bolo, že nezvládol svoju závislosť na alkohole a následne výchovu a starostlivosť
o svoje maloleté deti. Zároveň súd nemal pochybnosti o trestnej zodpovednosti obžalovaného spoukazom na závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
vypracovaného znalkyňou MUDr. Janou Bullovou, z ktorého vyplynulo, že v čase spáchania skutku boli
rozpoznávacie schopnosti obžalovaného len ľahko, forenzne nevýznamne znížené a to výlučne pod

vplyvom dôsledku jednoduchej intoxikácie alkoholom, teda mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho
konania pre spoločnosť a ovládacie schopnosti boli znížené len ľahko, teda mohol toto svoje konanie
aj ovládať. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania v plnej miere. Po subjektívnej stránke bolo
preukázané, že obžalovaný sa dopustil predmetného trestného činu úmyselnou formou v zmysle ust. §
15 písm. a/ Tr. zákona. Podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Kosobeobžalovanéhopoprečítaníaoboznámenísasosprávamisúdzistil,ževmiestetrvaléhobydliska
je známe, že požíva alkoholické nápoje a po požití alkoholu sa správa voči manželke agresívne ,
jeho agresivitou trpia maloleté deti. V obci nebol prejednávaný za porušenie verejného poriadku.
Zamestnávateľ obžalovaného hodnotil obžalovaného ako pracovitého, šikovného zamestnanca, nebolo

u neho zistené, že by na pracovisku mal požitý alkohol. Z odpisu z registra trestov vyplynulo,
že obžalovaný bol súdom trestaný, rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 1T/154/93, z
15.12.1993 pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona a trestný čin výtržníctva
podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona, odsúdený bol na podmienečný trest odňatia slobody na 4 mesiace
so skúšobnou dobou 12 mesiacov, na toto jeho odsúdenie však súd neprihliadal, ako na priťažujúcu

okolnosť, pretože sa naň vzťahuje fikcia neodsúdenia. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR
vyplynulo, že obvinený bol v minulosti postihnutý za priestupok za porušenie pravidiel cestnej premávky.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol

podľa § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich
okolností. V prípade obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu a ani poľahčujúcu okolnosť.

Súd vyhodnocoval všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, prihliadal rovnako na
osobu obžalovaného, jeho doterajší život, skutočnosť, že trestnej činnosti sa dopúšťal najmä pod

vplyvom alkoholu, okolnosti, intenzitu skutku, tiež prihliadal na skutočnosť, že obžalovanému ukladal
popri treste aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Súd s prihliadnutím predovšetkým
na okolnosti prípadu aplikoval pri uložení trestu ust. § 39 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zákona, t.j. obžalovanému
mimoriadne znížil dolnú hranicu trestnej sadzby na 3 roky nepodmienečne. Okolnosti prípadu súd videl
predovšetkým v intenzite konania obžalovaného, ktorý svojou hrubosťou nevykazoval až také znaky

bezcitnosti, ako tomu je zvyčajne pri tomto trestnom čine, tiež prihliadal aj na skutočnosť, že vyvolávanie
niektorýchnapätýchastresovýchsituáciiboloajzaprispeniamanželkyobžalovaného,ktorá márovnako
sklony k abúzu alkoholu. Tiež súd prihliadal na správanie sa obžalovaného sa k maloletým deťom,
keď nemal požitý alkohol, vyjadrenia maloletých detí, ktoré uviedli, že chcú aby sa otec vrátil domov,
pričom súd neverí, že by tieto ich vyjadrenia, vzhľadom na ich vek boli motivované ekonomickými

dôvodmi, ako sa s tým stretáva pri obdobných prípadoch domáceho násilia. Súd s ohľadom na vyššie
uvedené, ako aj na priaznivú prognózu nápravy obžalovaného prameniacu aj z doterajšieho spôsobu
života, (pred spáchaním súdeného trestného činu) vyjadruje presvedčenie, že obžalovanému uložený
trojročný nepodmienečný trest odňatia slobody, po absolvovaní aj protialkoholického liečenia ústavnou
formou, ktoré mu bolo uložené na základe návrhu znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria,

a to aj vzhľadom na vyjadrenie obžalovaného, že si niektoré veci uvedomil a chce svoju závislosť liečiť
je dostatočný, aby si obžalovaný uvedomil protiprávnosť a závažnosť svojho konania a uložený trest
ho povedie k tomu. aby sa v budúcnosti protiprávneho konania nedopustil. Takto uložený trest súd
považoval za zákonný a spravodlivý, plniaci si všetky funkcie trestu, vrátane individuálnej, generálnej
prevencie a zároveň odzrkadľuje morálne odsúdenie konania obžalovaného spoločnosťou.

Súd na výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
keďže z odpisu z registra trestov vyplynulo, že doposiaľ ešte vo výkone trestu vôbec nebol .Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.