Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 24, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/87/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118205128
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2118205128.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/X, C., právne zastúpená JUDr. Michalom Antalom, PhD., advokátom, so sídlom Hlavná 13,
Trnava, proti žalovanému: Obec Brestovany, IČO: 00 312 312, so sídlom J. Nižnanského 6, Brestovany,
o neplatnosť výpovede z nájmu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
14. júna 2021, č.k. 40C/49/2018-65, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním žalobu zamietol (výrok I.) a zároveň žalovanému
nepriznal náhradu trov konania (výrok II.). Svoje rozhodnutie súd právne posúdil podľa ust. § 18 ods. 2
písm. c), § 20 ods. 1, § 34, § 35 ods. 1, ods. 2, § 37 ods. 1, ods. 3, § 40 ods. 1, § 685, § 710 ods. 1, § 711
ods. 1 písm. d), ods. 2, ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. d), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2,
Čl. 4 ods. 1, ods. 2, Čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 13 ods. 1 veta prvá zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a vecne dôvodil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu

dňa 14.06.2018 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že výpoveď z nájmu bytu doručená
žalobkyni dňa 14.03.2018 je neplatná. Dôvodila tým, že dňa 14.03.2018 jej bol zaslaný list označený
ako „Zaslanie výpovede z nájomnej zmluvy“, ku ktorému bol priložený výpis z uznesenia obecného
zastupiteľstva,vktoromsakonštatuje,ževýpoveďbolaschválená.Vkonaníuviedla,žepodanávýpoveď
má formálne nedostatky a nebola dodržaná písomná forma výpovede. Výpoveď je neurčitá a nie je
ani jasné, ktorý z doručených dokladov má výpoveď vôbec predstavovať. Zastupiteľstvo síce schválilo
výpoveď, ale ju reálne nedalo a starosta na to ani nebol poverený. Žalovaný v konaní uviedol, že

forma výpovede bola dodržaná. Žalobkyni bola doručená listina, ktorej súčasťou bol výpis z uznesenia
obecného zastupiteľstva, v ktorom oznámení je identifikovaný nájomný vzťah, dôvod výpovede, tento bol
vymedzenýjasneazrozumiteľne.Žalobkyniboladňa28.08.2020opätovnedanávýpoveďpreneplatenie
nájomného, žalobkyni bola zaslaná dňa 31.08.2020, ktorá sa dňa 22.09.2020 vrátila žalovanému ako
neprevzatá v odbernej lehote. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že
medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa bola na základe nájomnej zmluvy nájomcom bytu, že
bola v omeškaní s plnením nájomného viac ako 3 mesiace, a že žalovaný jej doručil listinu označenú ako

Zaslanie výpovede z nájomnej zmluvy spolu s prílohou - výpisom z uznesenia obecného zastupiteľstva.
Žalovaný uviedol, že listinou označenou ako Zaslanie výpovede, bola daná žalobkyni výpoveď, pričom
žalobkyňa uviedla, že táto nespĺňa predpoklady pre platnú výpoveď, a to pre absenciu prejavu vôle,
ktorá má z dôvodu požiadavky písomnej formy spôsobovať neplatnosť výpovede. Súd prvej inštanciepo vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne a preto súd žalobu
zamietol. Listina označená ako Zaslanie výpovede je dostatočne určitá, obsahuje všetky náležitosti
platnej výpovede a z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že žalovaný ňou mienil podať výpoveď. Žalobkyňa

napadla platnosť výpovede pre formálnu chybu prejavu vôle, keď žalovaný uviedol, že zasiela výpoveď,
ktoráboladanáuznesenímobecnéhozastupiteľstva.Tátolistinaokremuvedenéhonedostatkuobsahuje
všetky náležitosti výpovede, t.j. kto dáva výpoveď, komu, z akej zmluvy, ako aj jednoznačné skutkové
vymedzenie výpovedného dôvodu. Súd pripustil, že z formálneho hľadiska má takto podaná výpoveď
nedostatky, avšak z uvedeného súdu jednoznačne vyplýva vôľa žalovaného dať žalobkyni výpoveď,

pričom takáto vôľa nie je v rozpore s jej prejavom obsiahnutým v zaslanej listine. Na túto skutočnosť
nemá vplyv ani požiadavka písomnej formy, keď takáto požiadavka sama o sebe nevylučuje použitie
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o výklade právnych úkonov. Súd prvej inštancie sa
stotožnil s tvrdeniami žalobkyne týkajúcimi sa sprísnených požiadaviek na výpoveď z nájmu bytu, tieto
sa však týkajú prevažne výpovedných dôvodov a ich jednoznačného skutkového vymedzenia, ktoré
nie je možné dodatočne meniť. V prejednávanom prípade však nebola sporná existencia výpovedného

dôvodu, ani jeho vymedzenie v spornej listine, rovnako súd považoval jeho vymedzenie v danej listine za
dostatočné pre splnenie požiadavky platnosti výpovede. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že
rozporovanie platnosti všetkých právnych úkonov z dôvodu formálnych nedostatkov by bolo v rozpore s
princípom právnej istoty, keď pri výklade právnych úkonov je súd povinný preferovať taký výklad, ktorý
je v prospech platnosti právneho úkonu, pokiaľ nie je vyslovene v rozpore s jazykovým vyjadrením,

čo v prejednávanom prípade nie je. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS
640/2014 zo dňa 01.04.2015. K námietke žalobkyne týkajúcej sa absencie poverenia starostu obecným
zastupiteľstvom na podanie výpovede súd konštatoval, že starosta je štatutárnym orgánom žalovanej
a na podanie výpovede nepotrebuje poverenie obecného zastupiteľstva. Zároveň rozhodol o náhrade
trov konania a to podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu

trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný výslovne uviedol, že náhradu trov konania nežiada.

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. V odvolaní uviedla, že napadnutý rozsudok nie je

vecne správny a žiadala, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná
jej náhradu trov konania. Uviedla, že nesúhlasí s právnym posúdením súdom, keď súd zaujal právny
názor, že listina označená ako Zaslanie výpovede je dostatočne určitá, obsahuje všetky náležitosti
platnej výpovede a z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že žalovaný ňou mienil podať výpoveď. Súd
prvej inštancie výkladom ust. § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dospel k tomu, že výpoveďou má

byť práve predmetný sprievodný list. V ňom sa však uvádza, že „V prílohe Vám zasielam uznesenie
ObecnéhozastupiteľstvavBrestovanochzodňa23.02.2018,ktorýmVámboladanávýpoveďznájomnej
zmluvy zo dňa 23.11.2011.“ Žalovaný teda tvrdí, že výpoveď bola daná uvedeným uznesením obecného
zastupiteľstva. Žalobkyňa má za to, že výklad súdu, že výpoveďou má byť sprievodný list, je preto
evidentne nesprávny a rozporný so zákonom a taktiež v rozpore so samotnou vôľou žalovaného. Taktiež

má za to, že uvedený sprievodný list vôbec neobsahuje prejav vôle, ktorým by sa mal nájomný vzťah
skončiť. Namietala tiež, že uvedené uznesenie jej nikdy doručené nebolo a nepozná jeho obsah. Bol
je doručený len výpis z uznesenia, ktorý však podľa názoru žalobkyne v žiadnom prípade nespĺňa
predpokladynaplatnúvýpoveď.Zotrvalanatom,žezostranyžalovanéhoneboladanávýpoveď,ktoráby
spĺňala zákonné náležitosti pre jej platnosť. Záverom poukázala na to, že podľa jej názoru je rozhodnutie

súduprvejinštancievrozporesprincípomprávnejistoty,keďsúdumožňujenahrádzaťzávažnéformálne
nedostatky výkladom. Má za to, že takýto postup je v právnom štáte neprijateľný.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa plne stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie

a argumentáciu žalobkyne v podanom odvolaní považuje za účelovú. Prejav vôle žalovaného bol
konformný s jeho písomným vyjadrením, a preto súd posúdil správne právny úkon výpovede ako
platný. Žalovaný je toho názoru, že výpoveď bola daná zo zákonného dôvodu, ktorý nebol dodatočne
menený, pričom výpoveď bola riadnym spôsobom v obecnom zastupiteľstve prerokovaná a žalobkyni
oznámená. Napriek tomu, že žalobkyňa sa cestou oddlženia podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a

reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení zbavila dlhov aj voči Obci
Brestovany (uznesenie OS Trnava, sp. zn. 25 OdK/194/2019), naďalej neplatila nájomné spojené s
užívaním predmetného bytu, z ktorého dostala výpoveď. Žalovanej bola preto dňa 28.08.2020 opätovne
daná výpoveď z nájmu, ktorá bola prerokovaná, schválená na zasadnutí Obecného zastupiteľstva ObceBrestovany a žalobkyni zaslaná na jej adresu s tým, že táto si ju neprevzala. Zásielka sa Obci Brestovany
dňa 22.09.2020 vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, preto s poukazom na ust. § 711 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 106 a § 111 CSP výpoveď sa považuje za riadne doručenú a oznámenú, aj

keď sa žalobkyňa o nej nedozvedela. Žalovaný podotkol, že ak by aj výpoveď zo dňa 14.03.2018 bola
súdom označená za neplatnú, platí druhá výpoveď, z čoho vyplýva, že žalobkyňa, či už dobrovoľne
alebo nútene, bude musieť byt opustiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba
(§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355
ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods.1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 40C/49/2018 je určenie neplatnosti
výpovede z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným. Predmetom odvolacieho
konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba
zamietnutá.

Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky správne
vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ

ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku a pretože odvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne písomné vyhotovenie napadnutého
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by

sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď navyše odvolateľka neuviedla v odvolaní žiadne
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

7. Predmetom tohto sporu teda bolo určenie (ne)platnosti výpovede z nájmu bytu, ktorú dal žalovaný ako

prenajímateľ žalobkyni ako nájomníčke listom zo dňa 12.03.2018 a ktorú skutkovo založil na skutočnosti,
že žalobkyňa riadne neplatila nájom od februára 2017. Žalobkyňa vo svojom odvolaní v jeho podstatnej
časti zopakovala svoje námietky a argumenty prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa
s nimi dôsledne vysporiadal, keď poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného
dokazovania, na zodpovedajúcu právnu úpravu, a tiež na právne závery Ústavného súdu SR, ku ktorým

dospel ústavný súd v náleze, sp. zn. I ÚS 640/2014 zo dňa 01.04.2015, preto jeho rozhodnutie možno
považovať v tomto ohľade za presvedčivé. Odvolací súd je taktiež toho názoru, že každé podanie je
treba posudzovať podľa jeho obsahu a z obsahu listu žalovaného zo dňa 12.03.2018 a jeho prílohy je
zjavné, že žalovaný dáva výpoveď z nájomnej zmluvy pre neplatenie nájomného. Prvoinštančný súd
sa správne vysporiadal s formálnymi aj hmotnoprávnymi aspektmi platnosti výpovede. Preto z tohto

hľadiska neobstoja námietky žalobkyne, že by výpoveď z nájmu obsahovala určité formálne nedostatky,
ktoré by ju mali sankcionovať ako neplatný právny úkon.

8. Podľa Čl. 11 ods. 1 CSP úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

9. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Toto ustanovenie tak
predstavuje dôležité interpretačné pravidlo, podľa ktorého každé podanie je nutné posudzovať podľa
jeho obsahu, teda podľa toho, ako bolo navonok prejavené, nie podľa toho, ako bolo označené v
nadpise alebo či medzi uskutočneným podaním a tvrdenou vnútornou vôľou konajúcej osoby je skutočný
súhlas. Zmyslom tohto ustanovenia je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli

konajúcej osoby v čase uskutočnenia podania. Pre posúdenie podaní preto nie je významné, ako ich
strana označila, že ich označila nesprávne alebo, že ich neoznačila vôbec, ani to, aký obsah im strana
prisudzuje. Súd vždy posúdi obsah a zmysel podania a uskutoční záver, o aký úkon sa z tohto hľadiska
jedná. Pri posudzovaní podania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému podaniu dávať iný význam,než ktorý zodpovedá obsahu podania, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v podaní
použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu podania.

10. Odvolací súd zastáva názor, že výklad a používanie citovaných zákonných ustanovení musí v celom
rozsahu rešpektovať základné právo strán sporu na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a všeobecný súd musí citované zákonné ustanovenia vykladať v súlade s účelom
základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť
základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať

z toho, že ochrana ohrozených alebo porušených právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a
účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (Čl. 2 CSP).

11. Súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie zamerané na zistenie všetkých skutočností
rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobkyne, ktorou sa domáhala proti žalovanému
určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu danej jej žalovaným, ako aj pre posúdenie opodstatnenosti

argumentácie žalovaného, na ktorej založil svoju obranu v spore. Súd prvej inštancie postupoval
správne, keď listinu žalovaného zo dňa 12.03.2018 označenú ako Zaslanie výpovede z nájomnej
zmluvy a prílohu, ktorou bolo uznesenie Obecného zastupiteľstva Obce Brestovany zo dňa 23.02.2018
posudzoval podľa obsahu. Z uvedeného, súdu jednoznačne vyplýva vôľa žalovaného dať žalobkyni
výpoveď, pričom takáto vôľa nie je v rozpore s jej prejavom obsiahnutým v zaslanej listine. Listina

označená ako Zaslanie výpovede je dostatočne určitá, obsahuje všetky náležitosti platnej výpovede a
z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že žalovaný ňou mienil podať výpoveď. Súd prvej inštancie teda
správne skúmal a aj uzavrel splnenie formálnych a materiálnych podmienok platnosti výpovede z nájmu
bytu.

12. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného
odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne
posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

13. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď mal za to, že
súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov konania.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal ich náhradu v rozsahu 100 %.

15. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať

návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.