Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Sa/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200396
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8021200396.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B. C.,

nar. XX. júna XXXX, D. E. XXX, XXX XX D. F. G., právne zastúpená: JUDr. Ing. Michal Plenta, advokát,
Sídlisko Okulka č. 19/42, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí
a rodiny, Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. apríla
2021 č. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2021/724, č.z. 2021/71650, na základe správnej žaloby v sociálnych
veciach takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Správna žaloba

Žalobkyňa sa správnou žalobou, podanou podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku (S.s.p.) včas elektronickým podaním správnemu súdu dňa 30. júla 2021, domáhala

preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. apríla 2021 č. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2021/724,
č.z. 2021/71650, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Vranov nad Topľou (ďalej „úrad žalovaného“) a bolo potvrdené toto rozhodnutie v zmysle
ustanovenia § 59 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších prepisov.
Napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 3. júna 2021.

Žalobkyňa v správnej žalobe namieta protizákonnosť napadnutého rozhodnutia. Záver žalovaného

o tom, že pokiaľ zamestnávateľ dostatočne preukáže naplnenie skutkovej podstaty výpovedného
dôvodu, nemá správny orgán inú možnosť, ako súhlas podľa § 66 Zákonníka práce zamestnávateľovi
udeliť, znamená podľa žalobkyne ten následok, že správny orgán nemá možnosť podrobiť správnej
úvahe preverenie a vyhodnotenie, či preukázanie naplnenia skutkovej podstaty výpovedného dôvodu
súvisí s aktuálnou reálnou situáciou zamestnávateľa, ktorý žiada o udelenie súhlasu podľa § 66
Zákonníka práce. Podľa názoru žalobkyne, takáto kompetencia a vlastne aj zákonná povinnosť
nebola správnemu orgánu nikdy odňatá. Ak by mal byť právny názor správneho orgánu dôvodný, tak

stavia samotný správny orgán do pozície akéhosi „štatistu“, ktorý nemá možnosť zamyslieť sa nad
dôvodnosťou žiadosti zamestnávateľa (nad jej základným zmyslom) a správny orgán by iba preskúmal
formálne znaky listín predložených zamestnávateľom, a to je všetko. Žalobkyňa nesúhlasí s týmto
vymedzením kompetencií správneho orgánu a ani s následným aplikovaním tohto pasívneho, resp.alibistického postoja správneho orgánu v tomto preskúmavanom správnom konaní, v ktorom sa konalo
o právach žalobkyne.

Ďalším dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu je podľa žalobkyne
chybné právne vyhodnotenie právneho úkonu, podľa ktorého sa mal navrhovateľ stať nadbytočným
zamestnancom a to samotnej organizačnej štruktúry a rozhodnutia zamestnávateľa o jej zmene,
ktorá mala byť účinná od 1. augusta 2019 a od 1. novembra 2019. Za nepochybné považuje, že

v správnom konaní boli preukázané tieto súvislosti : organizačná štruktúra so schvaľovacou doložkou
od Prešovského samosprávneho kraja, t.j. zriaďovateľa zamestnávateľa bola do konania pred správnym
orgánom predložená až dňa 26. januára 2021 a dátum schválenia je na listine uvedený 21. septembra
2020. Túto skutočnosť namietala žalobkyňa už v priebehu správneho konania. Správny orgán tento
problém s časovou súvsťažnosťou dátumu prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene a jej schválenia
zriaďovateľom zamestnávateľa vyhodnotil tak, že zamestnávateľ mohol konvalidovať právny úkon

a tak sa stal právny úkon bezchybný. S týmto záverom správneho orgánu žalobkyňa vyslovila
nesúhlas, keďže zamestnávateľ žalobkyňu -zamestnanca v období vyše jedného roka označoval za
nadbytočného zamestnanca na podklade organizačnej štruktúry, ktorá nebola schválená zriaďovateľom
zamestnávateľa v tom čase, kedy podal samotnú žiadosť o udelenie súhlasu na správny orgán. Za
dôležité považuje pripomenúť, že žiadosť zamestnávateľa bola na správny orgán podaná už dňa 17.

februára 2020.

Správny orgán podľa žalobkyne pochybil v rozsahu vykonaného dokazovania tým, že si nevyžiadal
žiadne stanovisko od Prešovského samosprávneho kraja – ohľadne toho, či samotný zriaďovateľ

zamestnávateľa má právny názor, že jeho súhlas (schválenie) je niečím úplne nadbytočným, niečím
čo ním zriadená rozpočtová organizácia vlastne ani nepotrebuje. Vykonanie takéhoto dokazovania
žiadala a navrhovala žalobkyňa už v priebehu správneho konania. Správny orgán však žiadne takéto
dokazovanie (preverenie) právneho postavenia zriaďovateľa nezabezpečil a toto nezmenil ani odvolací
správny orgán.

V priebehu celého správneho konania žalobkyňa tvrdila, že nikdy neodmietla ponúkané vyučovacie
hodiny, ale s nimi vždy súhlasila. Okrem tohto vyjadreného súhlasu vždy zamestnávateľa ešte žiadala,
abyktýmto8vyučovacímhodinámdoplnileštezvyšnévyučovaciehodiny,takakotovyplývazpracovnej

zmluvy navrhovateľa.

Žalobkyňa ďalej uviedla ako dôležité to, že správny orgán prvostupňový (ÚPSVaR Vranov nad Topľou)
už nevyjadril žiaden záver o tom, že sa jedná zo strany zamestnávateľa o cielený zlomyseľný postup

voči nej s cieľom prepustiť ju, hoci v prvom rozhodnutí toho istého správneho orgánu prvostupňového
(ÚPSVaR Vranov nad Topľou) zo dňa 3. júna 2020, v ktorom súhlas udelený nebol, sa presne toto
konštatovalo zo strany správneho orgánu. V čase od 3. júna 2020 do 3. februára 2021 sa nezmenilo
v tomto ohľadne vôbec nič.

Žalobkyňa podáva správnu žalobu na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, pretože
je presvedčená o tom, že došlo zo strany správneho orgánu k porušeniu zákonnosti pri vydaní
napadnutého rozhodnutia zo dňa 30. apríla 2021 a citujúc ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/, g/
a § 191 ods.4 S.s.p., žiadala zrušenie tohto rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie,

tiež náhradu trov konania na ťarchu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa zároveň
požiadala o nariadenie pojednávania na prejednanie žaloby.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia a priebeh administratívneho konaniaNapadnutým rozhodnutím zo dňa 30. apríla 2021 žalovaný nevyhovel odvolaniu účastníčky – žalobkyne
proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 3. februára 2021 č.
VT1/RSZ/ZAM/2021/8609-23 , ktoré potvrdil.

V dôvodoch rozhodnutia konštatoval skutkový stav, podľa ktorého dňa 17. februára 2020 bola úradu
žalovaného podľa § 66 Zákonníka práce doručená žiadosť zamestnávateľa žalobkyne o udelenie
súhlasu na skončenie pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov v zmysle § 63 ods.1
písm. b/ Zákonníka práce so žalobkyňou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ

žiadosť zdôvodnil prijatou organizačnou zmenou a nevyhnutnou optimalizáciou personálnej štruktúry
pedagogických zamestnancov a v priamej súvislosti s tým i racionalizáciou finančných prostriedkov
zamestnávateľa, ku ktorej došlo s účinnosťou od 1. augusta 2019 k zníženiu celkového počtu
pedagogických zamestnancov o tri pracovné pozície. K žiadosti priložil zamestnávateľ: rozhodnutie
zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 11. apríla 2019, zápis z prerokovania návrhu organizačnej
zmeny zo dňa 10. apríla 2019, stanovisko zástupcov zamestnancov zamestnávateľa k organizačnej

zmene zo dňa 11. apríla 2019, pracovnú zmluvu zamestnancov zamestnávateľa k organizačnej zmene
zo dňa 11. apríla 2019, pracovnú zmluvu žalobkyne spolu s dodatkami, potvrdenie o invalidite a miere
poklesu pracovnej schopnosti zo dňa 13. marca 2019, návrh zriaďovateľa na prijatie optimalizačných
opatrení zo dňa 3. januára 2018, rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 27. augusta
2019, zápis z rokovania a stanovisko zástupcov zamestnancov k organizačnej zmene zo dňa 26.

augusta 2019, prehľad úväzkov pedagogických zamestnancov gymnázia v školskom roku 2019/2020,
vrátane prehľadu ich nadčasovej práce, ponuka práce zamestnávateľa pre zamestnankyňu na kratší
pracovný čas zo dňa 3. augusta 2019, odpoveď zamestnankyne zo dňa 3. septembra 2019, opätovná
žiadosť zamestnávateľa o vyjadrenie k ponuke kratšieho pracovného času zo dňa 12. septembra 2019,
odpoveď zamestnankyne na opätovnú žiadosť zamestnávateľa zo 17. septembra 2019, oznámenie

zamestnávateľa o troch voľných pracovných miestach z 1. októbra 2019, odpoveď zamestnankyne
na oznámenie zamestnávateľa o troch voľných pracovných miestach z 8. októbra 2019, oznámenie
zamestnávateľa o voľnom pracovnom mieste kuchárky z 10. októbra 2019, odpoveď zamestnankyne
z 16. októbra 2019, odpoveď zamestnankyne na ponuku dohody o zmene pracovnej zmluvy z 10.
februára 2020, návrh výpovede zamestnankyne, organizačná štruktúra pred a po organizačnej zmene,

schválená zriaďovateľom, aktuálna organizačná štruktúra zamestnávateľa, prieskum trhu za účelom
zistenia voľných pracovných miest.

Po doručení výzvy zo dňa 2. apríla 2020 účastníčke – žalobkyni, aby sa v zmysle § 33 ods.2

zákona o správnom konaní vyjadrila k podkladom rozhodnutia a prípadne navrhla ich doplnenie a po
vyjadreniach účastníčky (v rozsahu a obsahom obdobne ako v správnej žalobe), vydal úrad dňa
2. júna 2020 rozhodnutie č. VT1/RSZ/ZAM/2020/9835-10, ktorým zamestnávateľovi neudelil súhlas
na skončenie pracovného pomeru výpoveďou s občanom so zdravotným postihnutím. Rozhodnutie
prevzala účastníčka a zamestnávateľ zhodne dňa 4. júna 2020.

Zamestnávateľ v odvolaní proti rozhodnutiu o udelení nesúhlasu uviedol, že organizačnou zmenou
č.2/2019 bolo opätovne vytvorené pracovné miesto s aprobáciou matematika – chémia vzhľadom
na právnu a ekonomickú situáciu zamestnávateľa iba v rozsahu 36,36 % týždenne. Ďalej (okrem už

opakovaných skutočností) zamestnávateľ konštatoval, že je samostatným subjektom a je oprávnený
organizovať svoju činnosť, prevádzku a svoje aktivity. Zohľadňuje pri tom ekonomickú situáciu, potreby
a najmä kvalifikačnú štruktúru zamestnancov. Zo strany zamestnankyne bolo výslovne odmietnutých
niekoľko ponúkaných alternatív na zmenu jej pracovných podmienok. Po vyčerpaní všetkých možných
prostriedkov udržania zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu, zamestnávateľ nemá v rámci

organizačnej štruktúry viac možnosť zamestnanca zamestnávať. Neudelenie súhlasu s výpoveďou
vedie v konečnom dôsledku k nehospodárnemu nakladaniu s verejnými financiami. Na základe
odvolania zamestnávateľa Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ako odvolací orgán rozhodnutím č.k.
2020/128414/17031/SSZOSK zo dňa 12. augusta 2020 napadnuté rozhodnutie zo dňa 3. júna 2020
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, keďže prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil a posúdil

skutkovú a právnu stránku veci, ako aj pochybil procesne, keď nedodržal ustanovenia § 32, § 33 a §
47 ods.3 Správneho poriadku.Prvostupňový správny orgán začal následne nové konanie s možnosťou vyjadrenia sa účastníčky
podľa § 33 ods.2 cit. zákona a zamestnávateľa a na tomto podklade vydal nové rozhodnutie
dňa 3. februára 2021 č. VT1/RSZ/ZAM/2021/8609-23, ktorým udelil zamestnávateľovi predchádzajúci

súhlas na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce
zamestnávateľovi so zamestnancom (žalobkyňou), ktorá je občanom so zdravotným postihnutím. Voči
rozhodnutiu podala odvolanie účastníčka, o ktorom citujúc ustanovenia § 63 ods.1 písm. b/, ods.2
Zákonníka práce a § 46, § 47 ods.2 Správneho poriadku rozhodol odvolací správny orgán napadnutým
rozhodnutím zo dňa 30. apríla 2021 po posúdení predloženého spisového materiálu ako aj listinných

dôkazov, vychádzajúc z príslušných ustanovení zákona o službách zamestnanosti.

Žalovaný v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v kompetencii príslušného úradu pri udeľovaní
predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi je posúdenie skutočnosti, či k organizačnej zmene
došlo a či došlo ku zrušeniu pracovného miesta z dôvodu, že vykonávaná činnosť bola zrušená

celkom alebo sčasti. Z toho vyplýva, že o nadbytočnosti rozhoduje výlučne zamestnávateľ, pričom
o nadbytočnosť môže ísť aj v prípade, že zamestnávateľ zvyšuje stav zamestnancov. Nakoľko výber
nadbytočného zamestnanca prislúcha výlučne zamestnávateľovi , správny orgán a ani súd neskúma,
ktorý zamestnanec menovite sa stáva pre neho nadbytočným. Pokiaľ zamestnávateľ dostatočne
preukáže naplnenie skutkovej podstaty výpovedného dôvodu, nemá správny orgán inú možnosť, ako

súhlas podľa § 66 Zákonníka práce zamestnávateľovi udeliť.

Žalovaný uzavrel, že prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom odôvodnil rozhodnutie zo
dňa 3. februára 2021 a skutočnosti, uvedené v odvolaní účastníčky, nie sú takými, ktoré by mali vplyv

na zrušenie a prípadnú zmenu rozhodnutia.

K ďalšej skutočnosti a to k posudzovaniu naplnenia skutkovej podstaty výpovedného dôvodu, pre ktorý
sa má pracovný pomer skončiť, odvolací správny orgán uviedol, že zamestnávateľ predložil správnemu

orgánu spolu so žiadosťou o udelenie predchádzajúceho súhlasu a skončenie pracovného pomeru
výpoveďou organizačnú štruktúru, pričom účastník konania má možnosť v priebehu celého správneho
konania predkladať a označovať dôkazy, ktoré sú mu známe. Zo spisového materiálu je zrejmé, že
účastníčka vo svojom vyjadrení zo dňa 17. septembra 2019 uviedla súhlas s vyučovaním predmetov,
avšak chcela doplniť zvyšné hodiny tak, aby u zamestnávateľa odpracovala 22 hodín týždenne.

Zamestnávateľ ponúkol svoje voľné pracovné miesta , čím si tak podľa odvolacieho správneho orgánu
splnil voči nej ponukovú povinnosť. Zamestnávateľ dostatočne preukázal naplnenie skutkovej podstaty
výpovedného dôvodu, pre ktorý žiadal udeliť predchádzajúci súhlas, preto rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu potvrdil a odvolanie účastníčky (žalobkyne) zamietol.

Vychádzajúc z predloženého administratívneho spisu správny súd konštatuje následné skutočnosti:

Návrh predsedu Prešovského samosprávneho kraja na optimalizáciu počtu zamestnancov zo dňa
3. januára 2018 odporúčal školám a školských zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti, ak je to

možné, skončenie pracovného pomeru so zamestnancami, ktorí majú dôchodkový vek na základe
§ 60 Zákonníka práce dohodou o skončení pracovného pomeru a to na základe Stratégie výchovy
a vzdelávania v PSK na roky 2017 – 2022, ktorá bola prijatá Zastupiteľstvom PSK dňa 11. apríla 2017.

Základná organizácia Odborového zväzu PŠ a SŠ pri Gymnáziu vo Vranove nad Topľou poskytla dňa 11.

apríla 2019 stanovisko k rozhodnutiu zamestnávateľa o organizačnej zmene, v zmysle ktorého berie na
vedomie návrh zamestnávateľa a vyjadruje nesúhlas s organizačnou zmenou po prerokovaní výborom
ZO návrhu zamestnávateľa o organizačnej zmene č.1/2019, účinnej od 1. augusta 2019 – príprava
optimalizácie počtu pedagogických zamestnancov z terajších 30 na 27 pracovných miest pri 13 triedach.

Podľa Zápisu o prerokovaní organizačnej zmeny zo dňa 26. augusta 2019 vedenia zamestnávateľa
s členmi výboru ZO OZ, organizačnou zmenou , účinnou od 1. septembra 2019 sa vytvorí jedna
pozícia pedagogického zamestnanca na kratší pracovný úväzok aprobácie matematika – chémiav rozsahu 8 hodín priamej výchovno-vzdelávacej činnosti týždenne, t.j. 36,66 % týždenného úväzku.
Týka sa žalobkyne z dôvodu neplánovaného skončenia pracovného pomeru s jedným pedagogickým
zamestnancom dňa 11. júna 2019, ktorého dohodnutým druhom práce, okrem pedagogickej činnosti

v rozsahu 12 vyučovacích hodín týždenne bolo aj spracovanie počítačovej siete zamestnávateľa.

Snáslednýmrozhodnutímzamestnávateľaouvedenejorganizačnejzmeneč.2/2019zodňa27.augusta
2019, súvisiacej s postavením žalobkyne, vyslovil výbor ZO OZ PŠaV SŠ pri Gymnáziu vo Vranove nad

Topľou súhlas v stanovisku zo dňa 26. augusta 2019.

Na ponuku práce zamestnávateľa na kratší pracovný čas zo dňa 30. augusta 2019 žalobkyňa reagovala
oznámením súhlasu zo dňa 3. septembra 2019, v ktorom zároveň požiadala o stanovenie vyučovania
chýbajúcich 14 vyučovacích hodín týždenne tak, aby sa naplnil jej dohodnutý rozsah pracovného

výkonu aspoň 22 hodín týždenne. Na opakovanú žiadosť zamestnávateľa zo dňa 12. septembra 2019
z dôvodu neurčitosti a nejasnosti odpovede žalobkyne zo dňa 3. septembra 2019, žalobkyňa v liste
zo dňa 17. septembra 2019, uviedla, že opakovane oznamuje súhlas, zotrváva na svojom pôvodnom
súhlasnom stanovisku a tiež, že naďalej chce vykonávať prácu s úväzkom 22 hodín týždenne s tým,
že tieto hodiny chce zabezpečovať až po ukončení doby práceneschopnosti. Následne zamestnávateľ

oznámil žalobkyni listom zo dňa 1. októbra 2019 a 10. októbra 2019, že pracovné miesto adekvátne
jej kvalifikácii naďalej má v rozsahu 8 vyučovacích hodín týždenne t.j. 36,36 % z plného pracovného
úväzkuainformovaljuovoľnýchpracovnýchmiestach,ktorýmidisponovalvrelevantnomčasenamožné
doplnenie úväzku a to tri pracovné pozície nepedagogického zamestnanca a jednu pedagogického
zamestnanca – správcu lokálnej počítačovej siete. Žalobkyňa reagovala zotrvaním na dovtedajších

vyjadreniach bez záujmu o ponúkané pracovné pozície.

Žalobkyňa po ukončení práceneschopnosti nastúpila do práce dňa 10. februára 2020, pričom jej
zamestnávateľom nebola pridelená práca, v súvislosti s čím požiadala zamestnávateľa o nápravu listom,

doručeným mu dňa 11. februára 2020.

Stanovisko zriaďovateľa k organizačnej štruktúre zamestnávateľa je vyjadrené v prvom prípade
s účinnosťou od 2. januára 2019, s počtom pedagogických zamestnancov 28 plus 1 zástupca riaditeľky

školy, súhlasom zo dňa 4. januára 2019; v prípade organizačnej štruktúry predloženej dňa 12. apríla
2019 s účinnosťou od 1. augusta 2019, s počtom pedagogických zamestnancov 25 plus 1 zástupca,
bez vyznačenia súhlasu, resp. nesúhlasu zo dňa 30. apríla 2019 a v prípade organizačnej štruktúry
s účinnosťou od 1. novembra 2019 s počtom pedagogických zamestnancov 25 plus 1 zástupca, bez
vyznačenia súhlasu, resp. nesúhlasu zo dňa 30. októbra 2019.

Zamestnávateľ následne listom zo dňa 14. februára 2020 požiadal ÚPSVaR Vranov nad Topľou
o udelenie súhlasu s výpoveďou zamestnanca so zdravotným postihnutím – žalobkyne na základe
prijatého rozhodnutia o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej s účinnosťou od 1. augusta 2019

došlo k zníženiu celkového počtu pedagogických zamestnancov o tri pracovné pozície, tiež k zániku
pracovného miesta pedagogického zamestnanca s aprobáciou matematika – chémia, teda pracovného
miesta žalobkyne. Po prijatí organizačnej zmeny o znížení počtu pedagogických zamestnancov, bol
zamestnávateľ nútený ukončiť pracovný pomer s pedagogickým zamestnancom nad rámec troch
pracovných miest, čo spôsobilo, že zamestnávateľ rozhodnutím o organizačnej zmene č. 2/2019 zo dňa

27. augusta 2019 rozhodol o zvýšení počtu pedagogických zamestnancov o jedno pracovné miesto na
kratšípracovnýúväzok avytvorilpracovnúpozíciupedagogickéhozamestnancasaprobácioupredmetu
matematika – chémia v rozsahu skráteného úväzku 36,36 %, ktorý zodpovedá 8 hodinám priamej
výchovnovzdelávacej činnosti týždenne. Táto bola ponúknutá pozícia bola odmietnutá zamestnankyňou
– žalobkyňou, rovnako ako následne ponúknuté miesta nepedagogických zamestnancov. Po ukončení

práceneschopnosti dňa 10. februára 2020 a nástupe do zamestnania, bol so zamestnankyňou vykonaný
osobný pohovor, pri ktorom pokus o dohodu o zmene dojednaných pracovných podmienok táto odmietla.
Zamestnankyňa sa z dôvodu neúspešného ponukového procesu stala nadbytočným zamestnancom
a zamestnávateľ nemá možnosť v dôsledku prijatia organizačných zmien ďalej ju zamestnávať bezjej súhlasu v pracovnom pomere na kratší pracovný úväzok a ani na inom pracovnom mieste. Táto
skutočnosť zakladá výpovedný dôvod podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce. K žiadosti priložil
zamestnávateľ: 1. rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 11. apríla 2019, 2. zápis z

prerokovanianávrhuorganizačnejzmenyzodňa10.apríla2019,3.stanoviskozástupcovzamestnancov
zamestnávateľa k organizačnej zmene zo dňa 11. apríla 2019, 4. pracovnú zmluvu zamestnankyne
s prípadnými dodatkami k pracovnej zmluve, 5. doklad Sociálnej poisťovne o zdravotnom postihnutí
zamestnanca, 6. návrh zriaďovateľa na prijatie optimalizačných opatrení (zo dňa 3. januára 2018), 7.
rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 27. augusta 2019, 8. zápis z prerokovania

a stanovisko zástupcov zamestnancov k organizačnej zmene zo dňa 26. augusta 2019, vrátane
nadčasovej práce 9. prehľad úväzkov pedagogických zamestnancov gymnázia v školskom roku
2019/2020, vrátane prehľadu ich nadčasovej práce, 10. ponuka práce zamestnávateľa na kratší
pracovný čas zo dňa 3. augusta 2019, 11. odpoveď zamestnankyne na ponuku kratšieho pracovného
času zo dňa 3. septembra 2019, 12. opätovná žiadosť zamestnávateľa o vyjadrenie k ponuke kratšieho
pracovného času zo dňa 12. septembra 2019, 13. odpoveď zamestnankyne na opätovnú žiadosť

zamestnávateľa zo 17. septembra 2019, 14. oznámenie zamestnávateľa o troch voľných pracovných
miestachz1.októbra2019,15. odpoveďzamestnankynenaoznámeniezamestnávateľaotrochvoľných
pracovných miestach z 8. októbra 2019, 16. ďalšie oznámenie zamestnávateľa o voľnom pracovnom
mieste kuchárky z 10. októbra 2019, 17. odpoveď zamestnankyne na ponuku voľného pracovného
miestakuchárkyz16.októbra2019,18.odpoveďzamestnankynenaponukudohodyozmene pracovnej

zmluvy z 10. februára 2020, 19. návrh výpovede zamestnankyne, 20. organizačná štruktúra pred a po
organizačnej zmene, schválená zriaďovateľom a aktuálna organizačná štruktúra GCD, 21. prieskum trhu
– oslovené tri stredné školy, či nemajú voľné miesto.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou následne listom zo dňa 17. marca 2020
oznámil žalobkyni – účastníčke, že začal správne konanie podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. vo veci
udelenia súhlasu podľa § 66 Zákonníka práce zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru
s občanom s zdravotným postihnutím podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce. Vo vyjadrení
k oznámeniu žalobkyňa – účastníčka správneho konania poukázala na prvú žiadosť zamestnávateľa

zo dňa 18. apríla 2019 o udelenie predchádzajúceho súhlasu obdobne, pričom žiada podsúvaním
akoby nových podkladov správny orgán o opätovné rozhodnutie vo veci, v ktorej sa už právoplatne
rozhodlo v minulosti a skutkový stav sa podstatne nezmenil. V organizačnej zmene zo dňa 11. apríla
2019 sa uvádza optimalizácia počtu pedagogických pracovníkov aprobačných predmetov matematika,
anglický jazyk, dejepis a občianska náuka. Nespomína sa predmet chémia, ktorý je druhým aprobačným

predmetom žalobkyne. Účastníčka za tým vidí úmyselné a vopred naplánované konanie štatutárky
zamestnávateľa, ktorá pripravila organizačnú zmenu účelovo a je presvedčená, že už na začiatku
prípravy procesu organizačnej zmeny bola plánovaná na prepustenie pre nadbytočnosť a celé konanie
sa tomuto účelovo prispôsobovalo. S týmto postupom nesúhlasí, keďže s tým neráta ani Zákonník práce
akosozákonnoumožnosťou.ÚPSVaRvoVranovenadTopľouvrozhodnutízodňa19.júla2019neudelil

predchádzajúcisúhlaszamestnávateľovinaskončeniepracovnéhopomeruvýpoveďousúčastníčkouso
zdravotným postihnutím z dôvodu, že zamestnávateľ nekonal a neposudzoval možnosť zamestnávania
občana zdravotne znevýhodneného v rámci jeho objektívnych možností a najmä nehľadal reálne
možnosti udržať ho v pracovnom pomere. Podľa žalobkyne úrad práce konštatoval, že zamestnávateľ
simuloval okolnosti tak, aby účastníčka konania si nemohla udržať ani čiastočný pracovný úväzok,

keď zamestnávateľ úväzky z tried, v ktorých vyučovala , presunul na iných zamestnancov. Úrad
práce uviedol, že zamestnávateľ nepreukázal opodstatnenosť výpovedného dôvodu, tieto okolnosti
pretrvávajú aj po súčasnosť. Výpoveďou učiteľa, ktorý mal zmluvu ako správca počítačovej siete a ako
pedagogický pracovník v pomere 1:1, pričom išlo o učiteľa s aprobačným predmetom matematika,
naplnilzamestnávateľpožiadavkuprvejorganizačnejzmeny.Ďalej,ponúknutépozícienepedagogických

zamestnancovneakceptujúfakt,žejezdravotnepostihnutá.Vďalšompoukazujúcnainternéskutočnosti
zamestnávateľa, účastníčka konania napokon vyjadrila nedôvodnosť žiadosti zamestnávateľa v rozpore
so Zákonníkom práce. Úrad žalovaného následne vydal rozhodnutie č.s. VT1/RSZ/ZAM/2020 zo
dňa 2. júna 2020, ktorým v zmysle § 66 zákona č. 311/2001 Z.z. neudelil predchádzajúci súhlas
zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka

práce so zamestnancom so zdravotným postihnutím keď uzavrel, že organizačná zmena č.2 nie
v súlade s § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce. V dôsledku tejto organizačnej zmeny nedochádza
u zamestnávateľa k zníženiu počtu zamestnancov, ale naopak k zvýšeniu o jedného zamestnanca ,
ktorého je možné zamestnať na kratší pracovný čas, resp. úväzok. Táto skutočnosť nemá vplyv naprávoplatne rozhodnutí vec medzi rovnakým účastníkmi konania, keď správny orgán aj za menej
priaznivých okolností zamestnávateľovi neudelil súhlas. Zamestnávateľom predložená organizačná
štruktúra, platná od 2. januára 2019 a od 1. augusta 2019 neobsahuje vyjadrenie súhlasu, resp.

nesúhlasu zriaďovateľa a len ich podpísala oprávnená osoba. Bez jednoznačného súhlasu zriaďovateľa
s navrhnutou organizačnou štruktúrou túto nemožno považovať za platnú a účinnú a teda v konečnom
dôsledku posúdiť, či skutočne zamestnávateľ konal v súlade s pokynom na optimalizáciu zamestnancov.

Odvolaniu zamestnávateľa zo dňa 18. júna 2020 žalovaný vyhovel a rozhodnutím č.
2020/128414/17031/SSZOSK zo dňa 2. augusta 2020 zrušil vyššie uvedené rozhodnutie úradu a vec
vrátil na nové rozhodnutie a prejednanie ako nezákonné a nepreskúmateľné pre nedostatočné zistenie
skutkovej a právnej stránky veci a procesné pochybenie. Rozhodnutie bolo zamestnávateľovi doručené
14. septembra 2020.

Zamestnávateľ v tom období dňa 10. februára 2020 pripravil pre žalobkyňu dohodu o zmene pracovnej
zmluvy (zo dňa 2. decembra 2002) s dohodnutým druhom práce 17.09.05 Výchovno – vzdelávacia
činnosť – učiteľ SŠ v rozsahu 8 hodín týždenne – 36,37 %, s miestom výkonu práce u zamestnávateľa,
ktorú žalobkyňa ako zamestnanec nepodpísala.

Na žiadosť zamestnávateľa na podklade rozhodnutia žalovaného bolo doručené dňa 26. januára
2021 zamestnávateľovi stanovisko zriaďovateľa s vyjadrením súhlasu (dňa 21. septembra 2020)
s organizačnou štruktúrou, účinnou dňa 1. augusta 2019 a dňa 1. novembra 2019.

Rozhodnutím č. VT1/RSZ/ZAM/2021-8609-23 zo dňa 3. februára 2021 úrad žalovaného udelil
predchádzajúci súhlas zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63
ods.1 písm. b/ Zákonníka práce so zamestnancom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods.1 zákona

službách zamestnanosti. Konštatoval, že povinnosťou úradu ako správneho orgánu je iba dohliadať ,
aby boli dodržané všetky zákonné podmienky pri výpovedi zamestnanca so zdravotným postihnutím,
ďalej skúma, či došlo k organizačnej zmene a či existuje príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenkou
zamestnávateľa a nadbytočnosťou zamestnanca. Na základe doplnených listinných údajov dospel
k záveru, že zamestnávateľ nemal možnosť zamestnanca zamestnávať v pôvodnom rozsahu v dôsledku

organizačnej zmeny z objektívnych okolností. Zamestnávateľ predložil listiny podpísané a vyjadrením
súhlasu oprávnenou osobou zriaďovateľa, čím odstránil nedostatok a konvalidoval právny úkon, čím
sa udelenie súhlasu stalo ako právny úkon bezchybným. Za jednoznačne preukázané považuje, že
u zamestnávateľa došlo k organizačnej zmene i k zrušeniu pracovného miesta, resp. časti činnosti a že
existujepríčinnásúvislosťmedziorganizačnouzmenou azrušenímpracovnéhomiestanaplnýpracovný

úväzok. Rozhodnutie bolo žalobkyni doručení dňa 4. februára 2021.

O odvolaní žalobkyne – účastníčky zo dňa 17. februára 2021 rozhodol žalovaný ako odvolací správny
orgán napadnutým rozhodnutím zo dňa 30. apríla 2021 č. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2021/724, č.z.

2021/71650.

Žalobkyňa, v zmysle potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočky Vranov nad Topľou zo dňa 13. marca 2019,
bola posudzovaná na účely dôchodkovej dávky z hľadiska zdravotného stavu posudkovým lekárom dňa

19. mája 2017 so záverom, že jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená
na 50 % od 18. novembra 2013.

III.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobeK žalobkyňou podanej správnej žalobe sa žalovaný vyjadril elektronickým podaním zo dňa 22.
septembra 2021, v ktorom uviedol, že dňa 17. februára 2020 bola v zmysle ustanovenia § 66 Zákonníka
práce na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou doručená žiadosť Gymnázium H. I., Dr.

C. Daxnera č.88/3, 093 08 Vranov nad Topľou, IČO: 00161268 v zastúpení PhDr. Zuzanou Dragulovou,
riaditeľkou Gymnázia (ďalej len „zamestnávateľ“) o udelenie súhlasu na skončenie pracovného pomeru
výpoveďou z organizačných dôvodov v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce so
žalobkyňou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ k žiadosti o udelenie súhlasu
naskončeniepracovnéhopomeruspostihnutýmzamestnancompredložilvšetkypotrebnédoklady,ktoré

viedli k posúdeniu predmetnej žiadosti.

Žalovaný má zato, že bola naplnená skutková podstata výpovedného dôvodu zamestnávateľa a preto
nemal inú možnosť ako rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdiť.

K tvrdeniu žalobkyne o tom, že prepustiť ju je cielený postup zamestnávateľa, žalovaný uvádza, že nie
je na posudzovaní správneho orgánu, ktorý zamestnanec sa stal pre zamestnávateľa nadbytočným,
toto právo prislúcha výhradne zamestnávateľovi, aby si určil ktorý zamestnanec sa stal pre neho
nadbytočným v tomto prípade sa ním stala žalobkyňa.

K tvrdeniu žalobkyne, že organizačná štruktúra so schvaľovacou doložkou od Prešovského
samosprávneho kraja bola predložená až dňa 26. januára 2021 a dátum schválenia na listine je
uvedený dňa 21. septembra 2020 odvolací orgán uviedol, že zamestnávateľ organizačnú štruktúru

predložil správnemu orgánu spolu so žiadosťou o udelenie predchádzajúceho súhlasu na skončenie
pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce so žalobkyňou, ktorá je
osoba so zdravotným postihnutím. Účastník konania má možnosť v priebehu celého správneho konania
predkladať a označovať dôkazy, ktoré sú mu známe.

K tvrdeniu žalobkyne, že nikdy neodmietla ponúkané vyučovacie hodiny, len zamestnávateľa žiadala,
aby k týmto hodinám doplnil ešte zvyšné, žalovaný uviedol, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo
dňa 17. septembra 2019 uviedla súhlas s vyučovaním predmetov, avšak chcela doplniť zvyšné hodiny
tak, aby u zamestnávateľa odpracovala 22 hodín týždenne. Zamestnávateľ žalobkyni ponúkol svoje

voľné pracovné miesta a na základe uvedenej skutočnosti má odvolací orgán zato, že si voči nej splnil
ponukovú povinnosť.

Z uvedených dôvodov je žalovaný toho názoru, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov

nad Topľou postupoval správne keď udelil predchádzajúci súhlas na skončenie pracovného pomeru
výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce so žalobkyňou, ktorá je občanom so
zdravotným postihnutím. Žalobu na preskúmanie rozhodnutia a postupu správneho orgánu považuje tak
za neopodstatnenú, a preto žiada, aby súd tejto žalobe nevyhovel, zamietol ju v celom rozsahu a tiež
žiada žalobkyni nepriznať náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

IV.

Replika žalobkyne

Žalobkyňa v reakcii zo dňa 29. októbra 2021 na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe konštatovala,
že žalovaný vo svojom vyjadrení z 22. septembra 2021 neuvádza žiadne právne významné skutočnosti.
Postoj žalovaného sa najlepšie dá vyjadriť slovami použitými samotným žalovaným :„nemali sme inú
možnosť“. Znova sa prejavuje pasívny prístup žalovaného k úlohám tohto správneho orgánu.

K ďalším argumentom žalovaného žalobkyňa uviedla, že nejde o to, kedy bola organizačná štruktúra
predloženázostranyzamestnávateľasprávnemuorgánudospisuažetentomáprávovpriebehuceléhosprávnehokonaniapredkladaťaoznačovaťdôkazy,aleidehlavneoto,akédátumové(časové)súvislosti
z listín vyplývajú a ako ich správny orgán chybne opomenul v rozhodnutí vyhodnotiť.

Už v priebehu správneho konania pred žalovaným orgánom vysvetľovala, ohľadne súvislostí s potrebou
schválenia organizačnej zmeny zriaďovateľom zamestnávateľa, že organizačná zmena, účinná od 1.
augusta 2019 bola schválená, resp. odsúhlasená až 21. septembra 2020 a rovnako organizačná zmena
účinnáod1.novembra2019bolaschválená(odsúhlasená)až21.septembra2020.Žalobkyňanesúhlasí

s tvrdením zamestnávateľa o tom, že toto schválenie je len fakultatívnou a nadrámcovou náležitosťou
postupu prijímania organizačných zmien. Ak by to tak bolo, tak by zamestnávateľ si žiadnu takúto
nadrámcovú povinnosť neplnil a to už vôbec nie v tom prípade, ak by sa tejto otázke nevenovalo vo
svojom rozhodnutí aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava v rozhodnutí zo dňa 12. augusta
2020, strana 6., odsek šiesty zhora. Tvrdenie zamestnávateľa v priebehu správneho konania o tom, že
to vlastne nie je potrebné a je to iba fakultatívny prejav transparentného výkonu zamestnávateľských

oprávnení, bolo vlastne prevzaté následne aj správnym orgánom. Nebolo však v priebehu správneho
konania zisťované a vyhodnotené právne stanovisko (pohľad) samotného zriaďovateľa zamestnávateľa,
ktorým je Prešovský samosprávny kraj. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ v tejto otázke úmyselne
bagatelizujevýznamschvaľovaciehoprocesusvojhovlastnéhozriaďovateľa,sčímžalobkyňanesúhlasí.
Žalobkyňa navrhuje, aby súd venoval v tomto konaní pozornosť aj týmto časovým (dátumovým)

nesúladom ohľadne prijatia a schválenia organizačnej zmeny zriaďovateľom zamestnávateľa, pretože
toto mal tiež (podľa názoru žalobkyne) vyhodnocovať žalovaný správny orgán v rámci konania. Keďže
tak žalovaný neurobil, jeho rozhodnutie je vadné a je potrebné ho zrušiť.

Postup žalovaného správneho orgánu voči žalobkyni považuje žalobkyňa za rozdielny oproti postupom
žalovaného v inom správnom konaní. Žalobkyňa má vedomosť o tom, že v inom správnom konaní
(vedenom žalovaným, tiež ohľadne udelenia predchádzajúceho súhlasu s výpoveďou zamestnanca) sa
správny orgán zaoberal týmito časovými súvislosťami a vyhodnotil ich opakovane rozdielne ako v tomto
konaní ohľadne žalobkyne.

Žalobkyňa navrhuje, aby si súd od žalovaného vyžiadal jeho rozhodnutie zo dňa 18. decembra
2020, č.s. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2020/764, č.z. 2020/209252 a rozhodnutie zo dňa 29. júna 2021
č.2021/103883/974/SSZOSK a oboznámil sa s ich obsahom. Tieto rozhodnutia sa týkajú iného

zamestnanca u totožného zamestnávateľa. Obidvomi rozhodnutiami žalovaný zrušil rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu (ÚPSVaR Vranov n. T.), ktorými bol zamestnávateľovi udelený
predchádzajúci súhlas s výpoveďou pre zamestnanca so zdravotným postihnutím, a v oboch týchto
rozhodnutiach žalovaný správny orgán vyjadruje názor o potrebe zisťovania súhlasu zriaďovateľa
s organizačnou zmenou u zamestnávateľa. Nemôže správny orgán postupovať rozdielne v dvoch

rovnakých prípadoch a teda, tak ako túto skutočnosť (časové súvislosti) považoval za dôležité v
spomínanom inom prípade, presne takto musí považovať za dôležitú aj v prípade konania o právach
žalobkyne.

Žalobkyňa zotrváva aj naďalej na podanej žalobe a navrhuje, aby súd zrušil rozhodnutie Ústredia práce
sociálnych vecí a rodiny zo dňa zo dňa 30. apríla 2021, č.s. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2021/724, č.z.
2021/71650 a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

V.

Duplika žalovaného

Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne uviedol písomným podaním zo dňa 29. októbra 2021, že nakoľko

žalobkyňa neuvádza vo svojom vyjadrení žiadne nové skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení,
zotrváva na písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22. septembra 2021, považuje žalobu na preskúmanie
rozhodnutia a postupu správneho orgánu za neopodstatnenú, a preto žiada, aby súd tejto žalobenevyhovel, zamietol ju v celom rozsahu a tiež žiada žalobkyni nepriznať náhradu trov konania vrátane
trov právneho zastúpenia.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

Správny súd po preskúmaní obsahu žaloby zistil, že sa jedná o vec, ktorá patrí do právomocí správneho

súdnictva, hoci žaloba bola označená ako všeobecná správna žaloba, jedná sa s poukazom na
ustanovenie § 199 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku o žalobu v sociálnych veciach, ďalej že
je daná vecná a miestna príslušnosť Krajského súdu v Prešove na jej rozhodnutie, žalobkyňa je aktívne
procesne legitimovaná, rovnako žalovaný je pasívne procesne legitimovaný v predmetnej veci, správne
žalobkyňa označila predmet preskúmania v správnom súdnictve - napadané rozhodnutie odvolacieho
orgánu a taktiež, že žalobu podala včas v zákonnej dvojmesačnej lehote, pričom konajúci súd nezistil

dôvod na odmietnutie žaloby, alebo na zastavenie konania.

15. Podľa § 2 ods. 1,2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (S.s.p.), účinného od
júla 2016, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným

záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c/ S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú

v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych
žalobách v sociálnych veciach.

Podľa §177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu

verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny

opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

20. Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v tretej časti Tretej hlavy Správneho súdneho
poriadku, ktorá je definovaná v § 199 ods. 1 S.s.p. pre účely tohto zákona okrem iného aj ako

rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

Podľa § 199 ods. 2 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 202 ods. 2 S.s.p. alinea prvá správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.Podľa § 203 ods. 2 S.s.p. pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu a jeho úradu a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože rozhodnutia a postup
správnych orgánov sú v súlade so zákonom. Správny súd na prejednanie veci v zmysle § 107 ods.1

písm. a/ S.s.p. nariadil pojednávanie.

Predmetom konania pred správnym súdom je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. apríla
2021 v spojení s rozhodnutím úradu žalovaného zo dňa 3. februára 2021 ako správneho orgánu
v konaní o udelení predchádzajúceho súhlasu na skončenie pracovného pomeru zamestnanca, ktorý

je občanom so zdravotným postihnutím na základe žiadosti zamestnávateľa z dôvodu nadbytočnosti.
Sporným v zmysle námietok žalobkyne v správnej žalobe ako aj v priebehu administratívneho konania
je opodstatnenosť a zákonnosť prijatia organizačnej zmeny a okolnosti vyvodenia prijatých opatrení vo
vzťahu k nej ako k nadbytočnej zamestnankyni a tiež postup správneho orgánu smerujúci k vysloveniu
napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 40 ods.8 Zákonníka práce zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je
zamestnanecuznanýzainvalidnéhopodľaosobitnéhopredpisu,ktorýsvojmuzamestnávateľovipredloží
rozhodnutie o invalidnom dôchodku.

Podľa § 9 ods.1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v platnom znení občan so zdravotným
postihnutím na účely tohto zákona je občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu (§ 71
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z.).

Podľa § 61 ods.1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné
rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo
o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú

bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

Podľa § 63 ods.2 cit. zákona zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď
z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred

uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé
plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý
možno okamžite skončiť pracovný pomer, alebo o výpoveď podľa odseku 1 písm. f), iba vtedy, ak a)
zamestnávateľnemámožnosťzamestnancaďalejzamestnávať,atoaninakratšípracovnýčasvmieste,
ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho

vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce
alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Podľa § 66 ods.1 veta prvá, ods.2 Zákonníka práce zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže

dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Zamestnávateľ bezodkladne oznámi zamestnancovi so zdravotným
postihnutím podanie žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 prvej vety.V zmysle citovaných zákonných ustanovení Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený na ochranu
zamestnanca viac ako zamestnávateľa, obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých

zdravotný stav, resp. životná situácia si vyžaduje ochranu spoločnosti a aj preto Zákonník práce
určuje špeciálne pravidlá pre zamestnávateľa zamestnávajúceho zdravotne postihnutých občanov.
Predbežnou kontrolou riadneho splnenie zákonných podmienok v zmysle Zákonníka práce zákonodarca
poveril príslušný orgán verejnej správy, ktorý má zabezpečiť zvýšenú zákonnú ochranu zamestnancov
so zdravotným postihnutím tak, aby zamestnávatelia svojvoľne neukončovali s takýmito zamestnancami

pracovný pomer. Z uvedených dôvodov povinnosťou úradu práce pri rozhodovaní o žiadosti
zamestnávateľa na udelenie predchádzajúceho súhlasu ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou
s uvedenou kategóriou zamestnancov je skúmať splnenie všetkých zákonných podmienok pre platné
skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63.

Organizačné zmeny č.1/2019 s účinnosťou od 1. augusta 2019 a č.2/2019 zo dňa 27. augusta 2019,
dotýkajúce sa žalobkyne, prebehli s účinnosťou k 1. septembru 2019 a žiadosť o predchádzajúci
súhlas podal zamestnávateľ úradu žalovaného dňa 14. februára 2020. Dňa 26. januára 2021 bolo
doručené zamestnávateľovi stanovisko zriaďovateľa s vyjadrením súhlasu (dňa 21. septembra 2020)
s organizačnou štruktúrou, účinnou dňa 1. augusta 2019 a dňa 1. novembra 2019. Ide o súhlasné

stanovisko, dopĺňajúce stanovisko v prípade organizačnej štruktúry predloženej zamestnávateľom dňa
12. apríla 2019 s účinnosťou od 1. augusta 2019, s počtom pedagogických zamestnancov 25 plus 1
zástupca, bez vyznačenia súhlasu, resp. nesúhlasu zo dňa 30. apríla 2019 a v prípade organizačnej
štruktúry s účinnosťou od 1. novembra 2019 s počtom pedagogických zamestnancov 25 plus 1 zástupca,
bezvyznačeniasúhlasu,resp.nesúhlasuzodňa30.októbra2019.Organizačnáštruktúrazamestnancov

je určená v rámci organizačného poriadku, upravujúceho vnútornú organizáciu v danom prípade
školy, pričom ide o internú organizačnú normu, riadiacu sa vyhláškou Ministerstva školstva SR, príp.
normatívnymi aktami zriaďovateľa, ktorý vykonáva v oblasti školstva pôsobnosť štátnej správy. Ako taká
sama o sebe nemá účinky vo vzťahu k vzniku, resp. zániku pracovnoprávneho vzťahu. Vyhodnocovanie
nadbytočnosti pracovníkov, vzhľadom na vykonanie organizačných zmien zamestnávateľa, patrí

do výlučnej právomoci zamestnávateľa. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene je
jednostranným právnym úkonom, ktorý musí spĺňať požiadavky jednak Zákonníka práce, a tiež
Občianskeho zákona.

Pri vyslovení záveru, že je splnená podmienka nadbytočnosti konkrétneho pracovníka, je potrebné
vychádzať nielen z formálnych úkonov a postupu zamestnávateľa, t.j. organizačných opatrení, zmien
organizačnej štruktúry alebo organizačného poriadku, ale správny orgán v rámci zisťovania podkladov
rozhodnutia musí preskúmať skutočnú vôľu zamestnávateľa, či pre ďalšie vykonávanie jeho predmetu
činnosti bude druh práce zamestnanca, ktorý je označený ako nadbytočný, nevyhnutne potrebná,

resp. či predpokladaný vývoj aktivít zamestnanca v blízkej budúcnosti nenaznačuje objektívnu potrebu
vytvorenia nových pracovných miest (pozícií), ktoré by mohol takýto zamestnanec vzhľadom na svoje
pracovné predpoklady vykonávať. K nadbytočnosti zamestnanca dochádza vtedy, ak zamestnávateľ
nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve, t.j.
zamestnávateľnaďalejnepotrebujeprácevykonávanézamestnancomatobuďvôbecalebovpôvodnom

rozsahu.

Pracovné miesto v prípade žalobkyne, zrušené rozhodnutím riaditeľky školy na podklade organizačnej
zmeny č.1/2019 a čiastočne vytvorené v organizačnej zmene č.2/2019, bolo špecifikované ako pozícia

pedagogického zamestnanca na kratší pracovný úväzok s probáciou matematika – chémia v rozsahu
8 hodín priamej výchovno-vzdelávacej činnosti týždenne, t.j. 36,66 % týždenného úväzku (z dôvodu
neplánovaného skončenia pracovného pomeru s iným pedagogickým zamestnancom dňa 11. júna
2019).

Ponuka pracovného miesta, vykonaná zamestnávateľom pred uplatnením výpovede v rozsahu
pozície pedagogického zamestnanca na kratší pracovný úväzok, doplnený na žiadosť žalobkyne– zamestnankyne aj ďalšou pedagogickou a troma nepedagogickými pozíciami, mimo kvalifikáciu
žalobkyne, nebola žalobkyňou opakovane akceptovaná.

Neurčité vyjadrenia žalobkyne v súvislosti so zamestnávateľom ponúknutým kratším pracovným
úväzkom, je možné považovať za obštrukčné bez dopadu na reálne riešenie pracovnoprávneho vzťahu
a ktoré je možné v konečnom dôsledku jednoznačne vyhodnotiť ako nesúhlas so zmenou výkonu
pracovnej činnosti.

Na základe vyššie uvedených skutočností a po preskúmaní administratívneho spisu žalovanej, správny
súd dospel k záveru, že žalovaný v rámci viacstupňového posúdenia žiadosti zamestnávateľa o udelenie
predchádzajúceho súhlasu na skončenie pracovného pomeru výpoveďou z organizačných dôvodov
v zmysle § 63 od.1 písm. d/ Zákonníka práce so žalobkyňou, ktorá je občanom so zdravotným

postihnutím, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav i doplnením dokazovania, tento
správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil.

K námietkam žalobkyne správny súd už len dopĺňa, že žalobkyňa v konaní nepreukázala svoje tvrdenie,

že zo strany zamestnávateľa došlo k presunu časti jej pracovnej činnosti na iných zamestnancov.
Napokon návrh žalobkyne na porovnanie postupu dotknutých správnych orgánov v prípadoch dvoch
rozdielnych zamestnancov so zdravotným znevýhodnením, nepovažuje správny súd za relevantný pre
danú vec, s prihliadnutím na ich samostatné špecifiká a okolnosti.

Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobkyne podľa § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p. Žalobkyňa nebola v

konaní úspešná a správny súd nezistil mimoriadne okolnosti na priznanie trov žalovanej, preto náhradu
trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove

(§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 S.s.p. uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

S.s.p. sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebohozastupuje,vysokoškolsképrávnickévzdelanieII.stupňa;
ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej

pomoci (§ 449 ods. 1, 2 S.s.p.).