Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 16, 2022

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120200560
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2022:3120200560.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu M. I., narodeného

XX.XX.XXXX, bytom v U., R. XXX/XXX, právne zastúpeného JUDr. Jurajom Dragúnom, advokátom so
sídlom v Skalici, Pod Hájkom 1436/35, IČO 51 829 452, proti žalovanej H. I., narodenej XX.XX.XXXX,
bytom v U., R. XXX/XXX, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Fatura, advokát,
s. r. o., so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum 18/23, IČO 46 528 644, za ktorú koná JUDr. Róbert
Fatura, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanej sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd vyporiadal jeho bezpodielovové spoluvlastníctvo manželov (ďalej
len BSM) so žalovanou. Uviedol, že spolu uzavreli manželstvo 07.08.2004 na Matričnom úrade
Trenčín, následne bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P/76/2016 z
16.01.2017. Zánikom manželstva zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Žalobca po
rozvode manželstva vyzval žalovanú na uzavretie dohody o vyporiadaní BSM, spoločne však nedospeli
k zhode o podmienkach dohody o vyporiadaní BSM. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva

manželov ku dňu zániku BSM boli tieto aktíva a pasíva: dom súp. č. XXXX na parc. č. XXXX, parcely
reg. "C" č. XXXX o výmere 446 m2, č. XXXX o výmere 330 m2, zapísané na LV č. XXX, k. ú. R.,
kúpené počas trvania manželstva s hodnotou ku dňu zániku BSM 250 000,00 eur, hnuteľné veci:
televízia Panasonic 136 cm 200,00 eur, televízia Samsung 100cm 100,00 eur, sedačka 200,00 eur,
stolík 100,00 eur, fotoaparát Sony 400,00 eur, kamera Sony 400,00 eur, spálňa (posteľ, skrine) 2
000,00 eur, detská izba - zariadenie 1 000,00 eur, mikrovlnná rúra 100,00 eur, stôl, stoličky 200,00
eur, chladnička 100,00 eur, mraznička 2ks 200,00 eur, kuchynská linka 2 000,00 eur, zariadenie hala

(stôl, sedačka, lavice) 600,00 eur, celkom v sume 8 300,00 eur, väčšinu hnuteľných vecí má v držbe a
užíva žalovaná, spoločné finančné prostriedky patriace do BSM v minimálnej výške 90 000,00 eur na
bankovom účte vedenom v Tatra banka a. s., ktorého vlastníkom bola žalovaná, ktorá počas manželstva
založila a vlastnila viacero účtov v Tatra banke a. s. (min. 3), KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna
Insurance Group a v Slovenskej sporiteľni a. s., žalovaná ďalej od zániku manželstva mala sama v
dispozícii všetky finančné prostriedky patriace do BSM, pričom týmito finančnými prostriedkami reálne
aj disponovala, kedy previedla sumu 45 000,00 eur na účet spoločnej dcéry a tento prevod označila ako

dar od žalobcu, tento však žiadne finančné prostriedky dcére nedaroval, počas manželstva prebehla
rekonštrukcia rodinného domu, ktorá bola financovaná zo spoločných finančných prostriedkov vo výške
80 000,00 eur, rekonštrukciu vykonávala firma Koppy Service, s. r. o..2. Žalobca navrhol rodinný dom a hnuteľné veci prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej, finančné
prostriedky, nachádzajúce sa ku dňu rozvodu na účte v Tatra banke a. s., navrhol rozdeliť na polovicu a
žiadal uložiť povinnosť žalovanej na vyrovnanie podielov zaplatiť mu sumu 114 150,00 eur.

3. Žalovaná navrhla žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť s poukazom na to, že po rozvode manželstva
došlo k vyporiadaniu BSM a na základe tohto vyporiadania zaplatila žalobcovi 20 000,00 eur. Z
dôvodu vyporiadania sa stala výlučnou vlastníčkou hnuteľných vecí, navyše ide o veci, ktoré sú
staré opotrebované, niektoré z nich sú vo vlastníctve matky žalovanej (mraznička), ďalšie veci si

žalobca zobral (napr. kamerový systém, počítačovú zostavu). K sume 90 000,00 eur uviedla, že si ju
dohodou rozdelili počas manželstva tak, že žalobca svoju časť (43 500,00 eur) daroval spoločnej dcére.
Nehnuteľnosti nadobudla v celom rozsahu za finančné prostriedky, získané darom od svojej matky,
sú v jej výlučnom vlastníctve a tento fakt žalobca počas manželstva akceptoval. Zostatky na ďalších
bankových účtoch boli rovnako súčasťou vyporiadania BSM pred podaním žaloby.

4. Žalobca nepovažoval tvrdenia žalovanej za pravdivé a nesúhlasil s nimi. Poprel tvrdenie žalovanej,
že medzi nimi došlo k vyporiadaniu BSM. Tvrdenie žalovanej, že uhradením sumy 20 000,00 eur došlo
k vyporiadaniu BSM medzi stranami je nepravdivé. Žalovaná ďalej vo svojom vyjadrení opomenula
rekonštrukciu rodinného domu (LV XXX k. ú. R.) a hodnotu tejto rekonštrukcie, ktorá bola minimálne 80
000,00 eur. Taktiež opomenula zostatky finančných prostriedkov patriacich do BSM na jej bankových

účtoch. Žalobca nedisponuje výpismi z účtov ani presnými informáciami, v ktorých bankách mala
žalovaná účty. Žalobca poprel tvrdenie žalovanej o tom, že daroval spoločnej maloletej dcére sumu
45 000,00 eur. Finančné prostriedky previedla práve žalovaná na účet maloletej dcéry, pričom žalobca
nemal dispozičné práva k účtom žalovanej. Žalovaná pred rozvodom manželstva a rozhodnutím súdu
o úprave práv a povinností k maloletej spoločnej dcére vyvíjala na žalobcu nátlak, aby daroval finančné

prostriedky dcére a ak tak neurobí, nebude mu dávať dcéru. Žalobca ako právny laik sa obával, že
nebude môcť byť so svojom dcérou a preto úkony žalovanej počas konania o rozvod manželstva
nerozporoval.

5. Skutkový stav veci súd ustálil z tvrdení strán sporu v ich písomných podaniach, v priebehu súdom

nariadených pojednávaní, výsluchov strán sporu a z predložených listinných dôkazov.

6. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.01.2017, č.
k. 30P/76/2016-44, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.03.2017.

7. K nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX žalobca uviedol, že netrvá na ich vyporiadaní, do žaloby
tieto nehnuteľnosti zahrnul nedopatrením.

8. Žalovaná zotrvala na tom, že k vyporiadaniu BSM došlo, a to aj napriek tomu, že žalobca písomne
vypracovaný návrh dohody o vyporiadaní BSM nepodpísal. Predmetom dohody boli hnuteľné veci,

nepatrné zostatky na účtoch a podiel na firme. Žalovaná predložila v písomnej podobe návrh dohody
o vyporiadaní BSM. Z jej obsahu vyplynulo, že vyporiadať sa mali hnuteľné veci v celkovej hodnote
1 810,00 eur, z väčšej časti totožné s vecami, ktoré mali byť predmetom sporu (neboli uvedené TV
Samsung, detská izba, mrazničky), ďalej motorové vozidlo Suzuki a hodnota podniku Lejka s. r. o..
Prípadné zostatky na účtoch bývalých manželov ku dňu rozvodu mali zostať vo vlastníctve toho, kto

je vedený ako vlastník účtu. Vlastníkom hnuteľných vecí sa mala stať žalovaná a v nadväznosti na
vyporiadanie a rozdelenie vecí sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi 20 000,00 eur. To, že k tejto
úhrade došlo, sporné nebolo, podľa bankového dokladu k prevodu došlo 28.03.2017. Žalobca v priebehu
konania pripustil, že k určitému vyporiadaniu BSM došlo, nakoľko obdržal výplatu 20 000,00 eur, neskôr
tvrdil, že túto sumu mu zaplatila žalovaná, pretože rodinnými financiami vládla ona, on nemal prakticky

žiadnu hotovosť, preto mu zo spoločných peňazí žalovaná posunula 20 000,00 eur. Napokon pripustil,
že bol za ním advokát žalovanej s kopou papierov, predmetnú dohodu zrejme videl, ale nepodpísal ju.

9. K otázke vyporiadania spoločných finančných prostriedkov 90 000,00 eur žalobca uviedol, že počas
manželstva so žalovanou nadobudli 4-izbový byt, ktorý počas manželstva aj zrekonštruovali, finančné

prostriedky na to pochádzali z časti z prostriedkov a majetku, ktoré každý mal pred uzavretím
manželstva, z časti z prostriedkov, nadobudnutých počas manželstva. Počas manželstva tento byt
predaliza90000,00eurajsgarážou.TietopeniazeišlidoTatrabanky.Niekedyvtomčasesarozvádzali,
táto suma bola v Tatra banke, potom poza jeho chrbát ju žalobkyňa vybrala a dala do Komunálnejpoisťovne, od tej doby nemal k týmto peniazom prístup, chcel len to, aby tieto peniaze dostala dcéra.
Bolo mu len oznámené, kde peniaze sú a že dcéra ich dostane na 18-te narodeniny. On dcére nedaroval
45 000,00 eur, tieto peniaze nemal. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či na neho žalovaná vyvíjala nátlak,

pohádali sa, išlo o slovnú hádku, to bolo všetko. Pred súdom mali spor ohľadne výživného, chceli 500,00
eur výživné, s čím nesúhlasil, bránil sa, povedal pred súdom, čo dcéra mala dostať, to už dostala. Pokiaľ
ide o polovicu získaných peňazí na byt, tak chcel dosiahnuť len to, aby ich dcéra mala, keď dosiahne 18
rokov. Žalovaná uviedla, že byt sa predal v r. 2012 za 65 000,00 eur, predala sa aj garáž za 10 000,00
eur. Táto suma išla do Tatra banky na spoločný účet. Okrem toho na účte v Tatra banke ešte boli

doložené ďalšie peniaze, úspory a podobne, celkom tam bolo 88 000,00 eur. S účtom v Tatra banke
mohol žalobca disponovať. Už počas manželstva bolo v ich súžití zlé obdobie, žalobca mal vzťah s inou
ženou, nie jednou. Rozvodové konanie prebiehalo v r. 2017, v marci bolo právoplatné. Mala podozrenie
aj v súvislosti so spoločným podnikaním, ohľadne vynášania jedla, financií, preto si najala detektívnu
kanceláriu, aby som mala dôkazy pre prípad, že by ich nechceli rozviesť. Za týchto okolností sumu
88 000,00 eur vybrala z Tatra banky, povedala žalobcovi, že tieto peniaze rozdelia na polovicu a bolo

by dobré, keby tieto peniaze získala dcéra, s tým žalobca súhlasil. Na dcéru bol zriadený účet, na
ten účet bolo vložených najskôr 43 500,00 eur, to boli darované peniaze od žalobcu a 1 500,00 eur
do okrúhlej sumy doplatila ona. Táto suma bola investovaná v rámci investičného poistenia s dobou
viazanosti na 10 rokov a s týmto produktom môže nakladať žalobca aj ona. Peniaze, ktoré sú takýmto
spôsobom investované v rámci investičného životného poistenia sa dajú vybrať so súhlasom obidvoch,

s prípadnými storno-poplatkami. Produkt je evidovaný na meno I. W.. Druhú polovicu z peňazí z Tatra
banky v rámci záujmu dcéry investovala tak, že kúpila nehnuteľnosť v Košiciach, pričom jediná dedička
vždy zostane dcéra. Investičný produkt bol realizovaný ešte počas manželstva, kúpa nehnuteľnosti v
Košiciach bola až po rozvode. Z bankových dokladov, ktoré predložila žalovaná, bolo možné zistiť, že
26.09.2016 žalovaná realizovala prevodné príkazy celkom v sume 45 000,00 eur na účet s variabilným

symbolom 6802003082 a 6802003083. Podľa oznámení Komunálnej poisťovne a. s. zo dňa 13.10.2020
je stav účtu v investičnom poistení (číslo návrhu 6802003082 a 6802003083) 37 707,08 eur a 9 426,76
eur ku dňu 29.09.2020. Z odôvodnenia rozsudku o rozvode manželstva strán sporu a úprave práv a
povinností k mal. W. I. vyplýva, že súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti prihliadol aj na tú
skutočnosť, že otec dobrovoľne vložil na účet maloletej značnú sumu finančných prostriedkov, 43 000,00

eur s možnosťou dispozície týmito finančnými prostriedkami až keď bude mať maloletá 18 rokov.

10. Žalobca v priebehu konania zotrval na tom, že žiada prejednať 60 000,00 eur ako finančné
prostriedky spoločne nadobudnuté a investované do rekonštrukcie rodinného domu vo výlučnom
vlastníctva žalovanej. Rekonštrukciu robila firma Y., niekedy bez faktúr, k tejto otázke žiadal vypočuť

svedka Y.a. Predložil vyčíslenie hodnoty rekonštrukcie od firmy Y. na sumu podľa neho 62 658,00 eur.
Podľa jeho tvrdení bola celá suma zaplatená z prostriedkov, nadobudnutých počas manželstva. Podľa
žalovanej bola rekonštrukcia domu realizovaná z prostriedkov jej matky a jej vlastných, i keď pripustila,
že nejaké drobnosti sa zakúpili zo spoločných prostriedkov. Koľko celkom peňazí na rekonštrukciu išlo
nevedela presne uviesť, vyplácalo sa čiastkovo, bez faktúr na ruku, mohlo ísť o sumu cca 40 000,00 eur.

11. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

12. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

13. Podľa § 149 ods. 1 - 5 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní
vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná
dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového

spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne akovlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To
isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa

po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví
majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

14. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

15. S prehĺbením dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich bezpodielové spoluvlastníctvo, a

to už po novele Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb., sa presadil názor, že manželia nemusia
pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zvoliť jediný spôsob, ale môžu rôzne spôsoby
kumulovať, ohľadne časti majetku uzavrú dohodu, časť urobia predmetom konania o vyporiadanie BSM,
a zostávajúca časť bude vyporiadaná na základe zákonnej domnienky. Nie je preto možné vnucovať im
určitý spôsob vyporiadania, preto ak podajú návrh na vyporiadanie len časti spoločného majetku, je súd

týmtorozsahomviazaný(niejeviazanýspôsobomvyporiadania). Súdtakmôžedovyporiadaniazahrnúť
len ten majetok, ktorý účastníci urobili predmetom vyporiadania. (Z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22 Cdo
1112/2006.) Súd môže vyporiadať len ten majetok alebo hodnoty tvoriace BSM, ktoré účastníci konania
navrhli k vyporiadaniu súdnym rozhodnutím do troch rokov od zániku BSM. Predchádzajúca prax,
umožňujúca kedykoľvek v priebehu konania o vyporiadanie BSM navrhovať nové položky k vyporiadaniu

vychádzala z úpravy, že súd má úradnú povinnosť pátrať po majetku v BSM a má povinnosť vyporiadať
celú jeho masu. (Z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2881/2008.)

16. Žalobca sa domáhal vyporiadania BSM. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba
nebola podaná dôvodne, preto bola zamietnutá. Žalobca v žalobe označil, čo by malo byť predmetom

vyporiadania, ale nie v každom prípade dostatočne určitým spôsobom. Následne v priebehu konania,
vychádzajúc z jeho ústnych a písomných vyjadrení menil názor na to, aký rozsah majetku má byť
predmetom sporu, až napokon z jeho záverečnej reči vyplynulo, že žiada zo strany žalovanej úhradu
7 407,03 eur ako výplatu zo spoločných finančných prostriedkov. Nárok z investícií si nevyčíslil, teda
konkrétne neuplatnil, hnuteľné veci nespomenul, nárok zo sumy 490 000,80 eur, tiež nespomenul.

17. Nehnuteľné veci uvedené v žalobe napokon prejednať žalobca výslovne nežiadal.

18. Investície do rekonštrukcie nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej žalobca v žalobe vyčíslil
sumou 80 000,00 eur, neskôr v priebehu konania túto hodnotu menil, ale nikdy presne neuviedol,

konkrétne položky, ktoré zo spoločných prostriedkov boli na rekonštrukciu hradené, čo bolo nevyhnutné
pre posúdenie opodstatnenosti tohto nároku najmä za situácie, kedy tento nárok žalovaná poprela.
Prehľad prác, predložených žalobcom v tomto smere nebol postačujúci, nebol dostatočne konkrétny a
vystihujúci reálny stav vec. Berúc do úvahy vyjadrenie žalovanej, že mnoho položiek nebolo zo strany
stavebnej firmy riadne fakturovaných, čo žalobca nepoprel, mal súd za to, že nie je v možnostiach

žalobcu konkrétne definovať konkrétne úhrady. K tomu by nepomohol ani navrhovaný výsluch svedka Y.,
nakoľko vzhľadom na časový odstup a neformálnosť platieb by tento svedok požadované údaje
neuviedol. Napokon tieto údaje sa mal pokúsiť získať žalobca a uviesť ich do žaloby. Žalobca ohľadne
investícií do rekonštrukcie neuviedol v prvom rade bremeno tvrdenia, preto tieto súd neprejednal. Je
potrebné tiež uviesť, že žalobca neuviedol tak bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazné v tom, či

vôbec, prípadne v akom rozsahu bola rekonštrukcia domu realizovaná zo spoločných prostriedkov.

19. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že nebolo možné do prípadného vyporiadania zahrnúť spoločné
finančné prostriedky v žalobe označené sumou 90 000,00 eur. Fakt, že strany sporu takúto sumu počas
manželstva mali nebol sporný, sporné zostalo, či si ju rozdelili, alebo nie. V tomto súd dospel k záveru, že

k dohode o rozdelení tejto sumy došlo počas trvania manželstva, bolo preukázané, že žalobca daroval
svoju polovicu maloletej dcére. Vychádzajúc zo záverečnej reči tieto finančné prostriedky žalobca
nakoniec vyporiadať ani nechcel.20. Ohľadne hnuteľných vecí a zostatkov na účtoch dospel súd k záveru, že túto časť spoločne
nadobudnutéhomajetkusistranyvyporiadalidohodou,hocineformálnoupredpodanímžaloby.Vzmysle
§ 149a Občianskeho zákonníka nemusela táto dohoda mať písomnú formu, nakoľko jej predmetom

neboli nehnuteľné veci. Žalobca spočiatku popieral akékoľvek vyporiadanie pred podaním žaloby, v
priebehu konania "určité" vyporiadanie pripustil, aj keď neupresnil rozsah tohto vyporiadania. Nesporné
ale bolo, že prevzal sumu 20 000,00 eur z titulu vyporiadania BSM, iné presvedčivé dôvody, pre ktoré
by mu mala žalovaná po rozvode zaslať túto sumu, žalobca neuviedol. Obsah písomnej dohody, ktorá
mala byť stranami podpísaná žalobca nenamietal. Táto obsahuje zoznam vyporiadavaných hnuteľných

vecí a konštatovanie, že zostatky na účtoch zostávajúci vo vlastníctve toho, komu účet patrí. Je
ešte potrebné uviesť, že zostatky na účtoch žalovanej, ktoré vyžiadal prostredníctvom elektronických
prostriedkovnažiadosťžalobcusúd,bolizostatkykudňuvyhotoveniasprávyaniekudňuprávoplatnosti
rozsudku o rozvode, preto nebolo možné z nich vyhádzať, ako to žalobca urobil v záverečnej reči. Z
doložených dôkazov bolo pritom zjavné, že zostatok na účte žalovanej v Tatrabanke bol od 07.03.do
31.03.2017 v mínusovej hodnote, podľa uvedenej správy bola hodnota 3513,70 eur. Ďalšie šetrenie

žalobca nenavrhol,
ale nebolo potrebné, pretože k vyporiadaniu zostatku na účtoch došlo pred podaním žaloby.

21. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

22. Žalovaná bola v spore plne úspešnou stranou, preto jej súd s použitím § 255 ods. 1 CSP priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie

súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.