Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/114/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121418195
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:6121418195.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ M. Q., F.. XX.XX.XXXX,
T. S. F. R. XX, XXX XX S. F. R., X/ Ľ. Q., F.. XX.XX.XXXX, T. S. F. R. XX, XXX XX S. F. R., o zaplatenie
19.202,87 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti zaplatenia sumy vo výške 130,58 € z a s t a v u j e.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 09.07.2021 domáhal, aby súd uložil
žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť sumu 19.202,87 € s prísl. a náhradu trov konania.

1.1 Žalobu dôvodil tým, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 12.10.2020 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa,
a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej aj ako „postupca“) a žalobcom, postúpil

postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca uzatvoril so žalovanými dňa 05.10.2017
Zmluvu č. 5136054326 (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovaným
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a
vo VOP. Žalovaní neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy
a tak postupca podaním zo dňa 26.4.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 02.03.2020.

Pohľadávkažalobcupredstavovalakudňupostúpeniapredmetnejpohľadávkysumuvovýške24.100,20
€, ktorá pozostávala z istiny vo výške 19.334,87 €, z riadneho úroku vo výške 3.893,13 €, z úroku z
omeškania vo výške 864,20 € a poplatkov vo výške 8,- €. Po postúpení pohľadávky žalovaní uhradili
sumuvcelkovejvýške140,-€.Dlžnásumakudňuspísaniažalobypredstavujesumuvovýške23.960,20
€, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 19.194,87 €, neuhradeného riadneho úroku vo výške
3.893,13 €, neuhradeného úroku z omeškania vo výške 864,20 € a neuhradených poplatkov vo výške
8,- €.

2.Vo veci bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný dňa 19.07.2021pod sp.zn.45Up/1157/2021
platobný rozkaz, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 19.202,87 € s prísl. ako
aj nahradiť trovy konania.3. Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu podali žalovaní včas odpor, v ktorom navrhli žalobu
zamietnuť.

3.1 Žalovaní poukázali na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko nemá bankovú
licenciu. Postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľskej zmluvy voči jej klientovi - spotrebiteľovi na
inú osobu, ktorá nie je bankou, je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“) v
spojení s § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 OZ. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách

upravuje aj ochranu práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Navyše podľa názoru súdov
inkasná spoločnosť, ktorá žiadnu bankovú licenciu nemá, nemá právo úver spravovať.

3.2Žalovaníuviedli,žeuplatňovanýnárokžalobcujeneurčitý,nezrozumiteľný,nešpecifikovaný.Žalobca
si nesplnil svoju povinnosť tvrdenia o výške reálnym vzájomných plnení a teda neuniesol bremeno
tvrdenia. Žalobca neuviedol odkontrolovateľné výpočet a postup nárokovanej čiastky, pričom priložené

listiny neosvedčujú uplatňovaný nárok. Žalovaní dodali veriteľa viackrát písomne žiadali o písomné
potvrdenie o vzájomných plneniach v rámci predmetnej zmluvy, no veriteľ im žiadne potvrdenie o
finančnom plnení doteraz nevydal.

3.3 Žalovaní z opatrnosti vzniesli námietku premlčania a tiež námietku existencie neprijateľných

zmluvných podmienok. Účtovanie poplatkov za upomienky po 25 eur považoval za neprijateľné. Za
neprijateľnú zmluvnú podmienku považovali bod 5.2 Obchodných podmienok týkajúci sa poradia
zaúčtovania platieb dlžníkov.

3.4 Žalovaní tiež namietali, že veriteľ si nesplnil svoju povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť

schopnosť dlžníkov splácať úver, dôsledkom čoho je strata práva požadovať splatenie úveru
jednorazovo. Zmluva tiež neobsahuje náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaní mali za
to, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov

3.5 Podľa žalovaných vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zanikla povinnosť spotrebiteľa platiť z

poskytnutej istiny ďalšie zmluvne dohodnuté úroky.

4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaní nebolí donútení Zmluvu za ponúkaných podmienok
podpisovať,nakoľkovšakpodpisomvyjadrilisúhlas,postupcanemaldôvodpristupovaťkindividuálnemu
dojednávaniu podmienok. Samotná skutočnosť, že zmluva je pripravená dodávateľom, nemôže bez

ďalšieho spôsobiť neplatnosť zmluvy ani jej časti. Všetky poplatky (a to i sankčné) či iné zložky ceny
súvisiace s úverom jasne a zrozumiteľne dohodnuté v príslušnej zmluve o úvere sú v zmysle ust. § 53
ods. 1, druhej vety, Občianskeho zákonníka sú vylúčené zo súdneho prieskumu neprijateľnosti.

4.1 Žalobca nesúhlasil s tvrdením, že niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili

výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom, nakoľko nastal stav, kedy spotrebiteľ
už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba. Naopak zo súdnych rozhodnutí vyplýva záver o
nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných
úrokov a úrokov z omeškania. Úrok z úveru je v podstate cena za používanie poskytnutých peňažných
prostriedkov, preto má dlžník povinnosť platiť tento úrok za skutočnú dobu ich používania, t.j. až do doby

skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o úvere nedohodli niečo iné.

4.2 V súvislosti so vzneseniu námietkou premlčania poukázal na skutočnosť, že pri dohode o plnení dlhu
v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou
(zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie a preto pre každú z nich plynie trojročná

premlčacia doba podľa § 103 OZ samostatne. Občiansky zákonník ďalej v ustanovení § 565 umožňuje,
aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na
zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie
celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v
opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide

o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu
splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto
právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu. V posudzovanom
prípade bolo preukázané, že žalovaní boli v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (podanímzo dňa 03.03.2020) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace (od 20.12.2019).
Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky,
potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nezaplatenie

splátky splatnej dňa 20.12.2019. Oprávnenie žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie
tejto splátky totiž zaniklo v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka dňa 20.01.2020, t. j. splatnosťou
ďalšej splátky úveru. Zároveň je potrebné uviesť, že ak by žalobca pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru, potom by porušil ust. § 53 ods. 9 OZ, nakoľko žalovaný nebol v tom čase
v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca

vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 03.03.2020 - toto svoje právo uplatnil v súlade s
ust. § 565 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.02.2020 a zároveň toto svoje právo uplatnil v
súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.
V posudzovanom prípade teda došlo v súlade s ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.02.2020. Premlčacia doba pre všetky splátky
splatné po 20.02.2020 tak začala v súlade s ust. § 103 OZ plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie

ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od splátky splatnej dňa
20.02.2020) a uplynula by najskôr dňa 20.02.2023. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 09.07.2021,
žalobca má za to, že svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby.

4.3 Žalovaní v podanom odpore ďalej konštatujú, že Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,

avšak žalobca nikde nenachádza akékoľvek relevantné tvrdenia o ich existencii, prípadne uvedenie,
ktoré zmluvné podmienky považuje žalovaný za neprijateľné. Žalobca preto bez ďalšieho navrhol, aby
súd na takéto tvrdenia neprihliadal.

4.4 Žalobca poukázal na skutočnosť, že postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie

§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Okrem výzvy zo dňa 30.01.2020 boli žalovaní postupcom vyzvaní
na zaplatenie pohľadávky a zároveň upozornení na možnosť uplatnenia práva podľa ust. § 565 OZ
aj podaním zo dňa 03.03.2020 označeným ako „Oznámenie o vyhlásením mimoriadnej splatnosti“.
Žalovaní bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaní boli postupcom vyzvaní na

úhradu omeškaných splátok a to výzvou zo dňa 04.05.2020. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaných,
že postúpenie pohľadávok banky na inú osobu je v rozpore s ust. § 525 Občianskeho zákonníka, nakoľko
ním malo dôjsť k zmene obsahu práv dlžníka. Postúpenie pohľadávky banky na inú osobu dochádza
len k zmene v osobe veriteľa.

4.5 Žalovaní čerpali peňažné prostriedky v celkovej výške 21.000,- €. Žalovaní z poskytnutého úveru
uhradili sumu v celkovej výške 2.868,32 €, a to nasledovne: 20.11.2017 - 292,54 €, 20.12.2017 - 292,54
€, 20.01.2018 - 4,91 €, 01.02.2018 - 114,64 €, 09.02.2018 - 172,99 €, 09.02.2018 - 8,- €, 20.02.2018
- 142,17 €, 01.03.2018 - 150,37 €, 11.04.2018 - 292,54 €, 11.04.2018 - 8,- €, 10.05.2018 - 292,54 €,
10.05.2018 - 8,- €, 08.06.2018 - 292,54 €, 08.06.2018 - 8,- €, 20.06.2018 - 71,12 €, 05.07.2018 - 0,60

€, 10.07.2018 - 144,99 €, 13.07.2018 - 28,- €, 16.07.2018 - 47,83 €, 15.11.2018 - 5,- €, 13.12.2018
- 5,00 €, 11.01.2019 - 5,- €, 14.02.2019 - 5,- €, 12.03.2019 - 5,- €, 10.04.2019 - 5,- €, 11.05.2019 -
5,- €, 11.06.2019 - 5,- €, 12.07.2019 - 5,- €, 12.08.2019 - 5,- €, 11.09.2019 - 5,- €, 09.10.2019 - 5,-
€, 13.11.2019 - 5,- €, 11.12.2019 - 5,- €, 13.01.2020 - 5,- €, 11.02.2020 - 5,- €, 11.03.2020 - 5,- €,
16.03.2020 - 49,90 €, 01.04.2020 - 4,10 €, 09.04.2020 - 5,- €, 16.04.2020 - 49,90 €, 03.05.2020 - 4,10

€, 11.05.2020 - 5,- €, 14.05.2020 - 46,98 €, 14.05.2020 - 2,92 €, 01.06.2020 - 4,10 €, 10.06.2020 - 5,-
€, 16.06.2020 - 49,90 €, 01.07.2020 - 4,10 €, 09.07.2020 - 5,- €, 16.07.2020 - 49,90 €, 03.08.2020 -
4,10 €, 10.08.2020 - 5,- €, 14.08.2020 - 36,66 €, 14.08.2020 - 13,24 €, 02.09.2020 - 4,10 €, 10.09.2020
- 10,- €, 16.09.2020 - 49,90 €, 01.10.2020 - 2,10 €. Z úhrad žalovaných bola na istinu započítaná suma
vo výške 1.665,13 €, na poplatky suma vo výške 32,- €, na riadny úrok suma vo výške 1.171,19 € a na

úrok z omeškania suma vo výške 0,- €. Postúpená istina tak predstavuje poskytnutý úver mínus úhrady
žalovaných započítané na istinu (21.000,- € - 1.665,13 € = 19.334,87 €). Platby po postúpení pohľadávky
boli v plnom rozsahu započítané na istinu t.j. žalovaná istina je vo výške 19.194,87 €. V zmysle čl. II. ods.
6 Zmluvy sa žalovaní zaviazali za každú vystavenú upomienku uhradiť sumu vo výške 8,- € v zmysle
aktuálneho sadzobníka (poplatky v celkovej výške 40,- € boli vyúčtované dňa 05.02.2018, 05.04.2018,

07.05.2018, 05.06.2018, 06.07.2018). Z úhrad žalovaného bola na poplatky započítaná suma vo výške
32,00 €. Z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok započítaná suma vo výške 1.171,19 €, neuhradený
zmluvný úrok predstavoval sumu vo výške 3.893,13 € (5.064,32 € - 1.171,19 €) a vyčíslený je za obdobie20.06.2018 - 07.10.2020. Zmluvný úrok z omeškania činí 252,83 €. Po zosplatnení úveru bol žalovaným
účtovaný úrok z omeškania vo výške 611,37 € a vyčíslený za obdobie od 03.03.2020 do 07.10.2020.

5. Žalobca v podaní zo dňa 25.08.2021 uviedol, že v rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu
žiadnej povinnosti veriteľa. Pri posúdení bonity žalovaných boli do úvahy vzaté všetky dostupné
informácie,vrátaneúdajovzospoločnéhobankového/úverovéhoregistra.Výsledkomdanéhoposúdenia
schopnosti žalovaných splácať úver bol jednoznačný záver o jeho platobnej spôsobilosti/schopnosti
splácať daný úver. Čistý mesačný príjem žalovaného v 1. rade, ktorý bol overený platobného účtu

vedeného v SLSP, a.s. činil 1.263,- € a žalovanej v 2. rade, ktorý bol overený Sociálnej poisťovni, činil
800,- €. Žalovaní boli manželia s nezaopatrenými deťmi počte 4. Ich záväzky spolu predstavovali sumu
946,30 € a výdavky na domácnosť činili 702,88 €. Ich disponibilný príjem tak predstavoval sumu 413,82
€.

6. Žalobca v podaní zo dňa 16.02.2022 zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy vo výške 100,58 €

z dôvodu úhrady tejto sumy žalovanými.

6.1 V uvedenom podaní žalobca zároveň dodal, že pokiaľ veriteľ neskúmal bonitu spotrebiteľa ani
jedným zo spôsobov uvedených v § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (t.j.
na základe údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave alebo prihliadnutím na údaje z príslušnej

databázy alebo registra) považuje sa spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Ak však veriteľ
posudzoval bonitu (aspoň) jedným zo spôsobov uvedených v ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľskýchúveroch(takakovprejednávanomprípade),potomnemohlodôjsťkhrubémuporušeniu
povinností (resp. nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu povinností veriteľa posudzovať bonitu spotrebiteľa s
odbornou starostlivosťou) podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej

aj len „ZoSÚ“), nakoľko zákonodarca v právnej norme uviedol slovo „alebo“. Ide o výrokovú spojku
(disjunkciu), ktorá v právnej logike predstavuje vylučovací vzťah dvoch hypotéz. V prejednávanom
prípade veriteľ posúdil rodinný stav žalovaných ich príjmy, výdavky a taktiež nahliadol do príslušného
registra, preto určite nemožno hovoriť o hrubom porušení povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ.

6.2 Žalobca ďalej uviedol, že kým dlžník plní svoje 5/6 zmluvné povinnosti riadne a včas je táto
otázka irelevantná, nakoľko je celková čiastka spojená s úverom vopred známa. Splátky, ktoré dlžník
uhradí riadne a včas sa započítavajú v zmysle amortizačnej tabuľky. Platby, ktoré dlžník uhradí mimo
dohodnutého splátkového kalendára sa započítavajú v zmysle bodu 5.4 Produktových obchodných
podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., v zmysle ktorých: „Ak to

právny predpis nezakazuje, splátka sa použije na úhradu jednotlivých záväzkov Dlžníka v poradí: a)
splatné Poplatky od najskôr splatného záväzku, b) úroky z omeškania od najskôr splatného úroku z
omeškania, c) úroky od najskôr splatného úroku, a d) Istina.“

7. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti a v súlade s ust. § 144 a nasl. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“) súd konanie v časti istiny zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby
po jej doručení žalovaným. Súhlas žalovaných s čiastočným späťvzatím žaloby nie je potrebný,
keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo
pojednávanie vo veci samej. Zároveň nejde o prípad, kedy určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu, súd preto súhlas alebo príp. nesúhlas žalovaných s čiastočným

späťvzatím žaloby ani nezisťoval.

8. Súd vykonal dokazovanie listinami (zmluva o postúpení pohľadávok s prílohou na č.l. 8-15, zmluva
o splátkovom úvere na č.l. 16-17, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere na č.l.
18-19, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s doručenkami na č.l. 20-22, všeobecné obchodné

podmienky na č.l. 23-27, obchodné podmienky SLSP a.s. na č.l. 28-32, sadzobník poplatkov na č.l.
33-45, výzva na zaplatenie na č.l. 46-47, výzva pred postúpením na č.l. 48-49, platobná história na
č.l. 50-58, oznámenie o postúpení na č.l. 59, pokus o zmier s podacím hárkom na č.l. 60-61, výpis z
úverového účtu na č.l. 108-112, lustrácie), ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil nasledujúci
skutkový stav:

8.1 Právny predchodca žalobcu (SLSP, a.s.) a žalovaní uzavreli dňa 05.10.2017 Zmluvu o splátkovom
úvere č. 5136054326, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným spotrebný
úvervovýške21.000,-€navyplatenieúverov,ktorédlžníkomposkytolprávnypredchodcažalobcu,resp.iná banka. Zostatok úveru SLSP, a.s. poskytnutého na základe zmluvy o kreditnej karte (5135882568)
bol ku dňu uzavretia Zmluvy vo výške 12.017,27 € a zostatok iného úveru vo výške 2.705,- €. Žalovaní sa
zaviazali úver splácať formou 96. mesačných splátok po 292,54 €, pričom v tomto prípade bol dohodnutý

fixný úrok v sadzbe 8,90 % p.a.. Odplata činila 8,90 % p.a., RPMN bola uvedená vo výške 7,77 %,
pričom priemerná hodnota RPMN v danom čase a pre obdobné úvery činila 8,96 %. Celková čiastka,
ktorú sa žalovaní zaviazali uhradiť činila 28.082,53 €. Prvá splátka bola splatná dňa 20.11.2017, ďalšie
splátky vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci a konečná splatnosť mala nastať dňa 20.10.2025. Banka
sa zaviazala poskytnúť úver jednorazovo s tým, že prípadný zostatok úveru poukáže v prospech účtu

č. SK87 0900 0000 0000 9596 4805

8.2 Z výpisu z úverového účtu súd zistil, že dňa 05.10.2017 bola suma úveru vo výške 12.017,27 €
poukázaná na účet žalobcu č. SK65 0900 0000 0051 3588 2568, suma vo výške 2.840,25 € bola
poukázaná na účet č. SK40 8360 5207 0042 0569 7612 a suma vo výške 6.142,48 € bola poukázaná
na účet žalovanej č. SK87 0900 0000 0000 9596 4805.

8.3 Z lustrácii v spoločnom bankovom/úverovom registri vyplýva, že na žalovaných neboli podané žiadne
negatívne informácie. Celková úverová angažovanosť žalovaného v 1. rade bola vo výške 140.413,-
€ so splátkami v sume 1.107,- € a celková úverová angažovanosť žalovanej v 2. rade bola vo výške
124.701,- € s celkovou sumou splátok vo výške 842,- €.

8.4 Listom zo dňa 30.01.2020 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaných na úhradu dlžnej sumy,
ktorá k uvedenému dňu bola vo výške 5.720,98 € s tým, že v prípade ak nedôjde k jej uhradeniu do
pätnástich dní od doručenia tejto výzvy je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky.

8.5 Listom zo dňa 03.03.2020 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k
predchádzajúcemu dňu, t.j. k 02.03.2020, pričom výška pohľadávky predstavovala k tomuto dňu sumu
22.847,02 €.

8.6 Listom zo dňa 04.05.2020 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy

vo výške 23.052,02 € s tým, že v prípade ak dlžnú sumu neuhradia, banka je oprávnená postúpiť
pohľadávku tretej osobe.

8.7 Oznámením zo dňa 20.10.2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným postúpenie
pohľadávky na aktuálneho žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2020.

9. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o
spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.Podľa § 7 ods. 16 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, veriteľ je
povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou; vynaloženie

odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

Podľa § 7 ods. 17 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, vynaložením
odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20

ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do
ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými
sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky,
zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s
odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje

posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na
účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti
podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto

právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a

b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku
osobu21aa) spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a

ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

10. Z vykonaného dokazovanie je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaní uzatvorili

zmluvu o úvere (spotrebiteľský úver) s tým, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou,
formulárovou), ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu
spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom
neovplyvňujú. V zmysle tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným spotrebiteľský
úver vo výške 21.000,- € na účel refinancovania skôr poskytnutých úverov veriteľmi a to právnym

predchodcom žalobcu a inou bankou. Súd preskúmal zmluvu o úvere a zistil, že obsahuje všetky
náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a teda úver nepovažoval
za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSU. Žalovaní sa zaviazali úver
splatiť v pravidelných mesačných splátkach. Z platobnej histórie mal súd za preukázané, že žalovaní
porušili svoju zmluvnú povinnosť včas a riadne uhrádzať dojednané splátky úveru, v dôsledku čoho

právny predchodca pristúpil k zosplatneniu úveru a následne postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej
na žalobcu.

11. Cieľom § 7, ako aj § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení
úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a

výdavky, tak aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy
s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať, napríklad predpokladaný príjem a podobne. Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa
na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver

sa pritom vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však
pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napríklad
možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie
a podobne. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniuspotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom
úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si
má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných

informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií
dodaných spotrebiteľom a samozrejme najmä ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z
iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.Zadostatočnésapovažujú
iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o

žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a
pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať
si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek

problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného
analyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet, a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo
vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Preskúmať jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo
inej činnosti, náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, vyživovaciu podobnosť a podobne. Analýza iba
niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

12. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 6Co/171/2016, k otázke skúmania bonity
spotrebiteľa uviedol: „Podľa článku 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48ES o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102EHS, členské štáty zabezpečia,
že veriteľ pred uzatvorením zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných

informácií získaných, ak je to vhodné od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia
do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť
úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môže túto povinnosť
zachovať.“

13. Žalobca jednak nepreukázal, aby žalovaní deklarovali príjem vo výške 1.263,- € a 800,- €,
a nepreukázal to, aby tieto príjmy právny predchodca žalobcu overoval. Pokiaľ ide o výdavky na
domácnosť, súd má za to, že žalobca nepreukázal to, že poskytovateľ úveru skúmal i výdavky
žalovaných na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti. Nie je zrejmé z akých údajov
vychádzal pri sume výdavkov na domácnosť vo výške 702,88 €. Javí sa, že veriteľ pri tejto sume

vychádzalzosúmživotnéhomiminastanovenýchOpatrenímMinisterstvapráce,sociálnychvecíarodiny
SR č. 173/2017 Z.z., čo však nepreukazuje, že žalovaní mali výdavky práve v takejto výške a nie nižšej
či vyššej.

14. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca súdu nepreukázal, aby právny

predchodcaskúmalpríjmyahlavnevýdavkyžalovaných.Jepovinnosťsubjektu,ktorýposkytujefinančné
plnenie vo forme úverov, tieto okolnosti objektívne zistiť. Za týchto okolnosti právny predchodca žalobcu
zjavne nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z..z., ale naopak, tieto
svoje povinnosti porušil, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods. 2 zákona
prvá veta, t.j., že nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru.

15. Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 28.3.2018, sp. zn. 7Cdo/26/2017 uviedol: „Podmienky podľa § 92
ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému
subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané).

Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre
rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).“

16. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej

výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky.17. Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách oprávňuje banku postúpiť na iný subjekt len
peňažný záväzok, s ktorým je dlžník v omeškaní (z dôvodovej správy uvedenému zákonu týkajúcej sa
predmetného ustanovenia je zrejmé, že toto ustanovenie upravuje možnosť využitia inštitútu postúpenia

pohľadávky zodpovedajúcej nesplácaného dlhu) a nemôže postúpiť pohľadávku, ktorá ešte nebola
splatná. Z uvedeného teda vyplýva, že pôvodný žalobca nemohol postúpiť žalobcovi tzv. „živý úver“.

18. Súd má teda za to, že neboli v konaní splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie
pohľadávky. Podľa zmluvy bola konečná splatnosť úveru dňa 20.10.2025. Ako už je vyššie uvedené k

vyhláseniu predčasnej splatnosti nedošlo a teda Slovenská sporiteľňa, a.s. nemohla postúpiť žalobcovi
dňa 12.10.2020 tzv. „živý úver“. Pokiaľ teda spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila svoju
pohľadávku na žalobcu konala v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, ale aj s § 17
ods. 1 ZoSÚ, a preto je zmluva o postúpení pohľadávky neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ (pre
rozpor tohto právneho úkonu so zákonom - ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách a § 17 ods. 1
ZoSÚ). Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu zamietol.

19. Súd má za to, že ak by aj žalobca bol aktívne legitimovaným subjektom, jeho nárok by nebol
dôvodný z dôvodu jeho premlčania. Premlčacia doba práva na zaplatenie zosplatneného dlhu začína
plynúť už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. V danom prípade právny
predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru ku dňu 02.03.2020 v zmysle

§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom tak musel vzhľadom na znenie § 53 ods. 9
Občianskehozákonníkaurobiťpouplynutítrochmesiacovodomeškaniasozaplatenímsplátky,prektorú
bola táto predčasná splatnosť vyhlásená. Právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť,
avšak v oznámení neuviedol, pre nezaplatenie ktorej splátky tak učinil a táto skutočnosť nevyplýva ani
z výzvy pred zosplatnením zo dňa 30.01.2020. Žalovaní uhradili od 20.11.2017 spolu 7 splátok. Keďže

splátky boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci, žalobca mohol vyhlásiť predčasnú splatnosť najskôr v
auguste 2018 /pre viac ako 3-mesačné omeškanie s časťou splátky splatnej v júni 2018 a súčasne po
riadnom neuhradení najmenej troch splátok, t.j. splátok splatných 20.06.2018, 20.07.2018. 20.08.2016/
a nie až po uplynutí viac ako jedného roka od omeškania. V prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že
premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od

okamihu predčasného zosplatenia. Keďže § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje predčasné
splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou,
pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka. Preto od jej
zročnosti (a nie až uplynutím troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto
ustanovenia. Vzhľadom na vyššie uvedené, tak odo dňa 21.06.2018 začala plynúť 3-ročná premlčacia

doba, ktorá uplynula dňa 21.06.2021. Žaloba bola doručená súdu až dňa 09.07.2021, teda po uplynutí
trojročnej premlčacej doby.

20. Súd nevykonal dokazovanie predložením kvitancie, nakoľko takýto dôkaz nepovažoval za účelný,
keďže z výpisu z úverového účtu vyplýva, aké sumy boli poukázané na refinancovanie skôr poskytnutých

úverov a zo Zmluvy tiež vyplýva, aké úvery boli poskytnuté žalovaným zo strany právneho predchodcu
žalobcu.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní boli v konaní v

celom rozsahu úspešní, avšak nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili a zo spisu jej trovy konania
nevyplývajú, súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobca ako neúspešná strana
nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.