Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/108/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620200282
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5620200282.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: F. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, E. F. - H., právne zastúpený: JUDr. Jaroslav Kiapeš, advokát, so sídlom
V.XXXX/XX,E.F.,protižalovaným:1/KOVOSPOL,spol.sr.o.,sosídlomHradná746,LiptovskýHrádok,
IČO: 36 389 285, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Kandlerová, advokátka, so sídlom X. F. XXX, E.

F., 2/ Ing. B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, Q., o určenie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k. 21C/2/2020-367 zo dňa 27. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c
i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a IV. z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti vedeného proti žalovanému v
rade 2/. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému v rade 1/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rade
2/ v plnom rozsahu.

2. Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ zastavil konanie s poukazom na § 145 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), keď v tejto časti zobral žalobca žalobu späť, nakoľko k zastaveniu konania voči
žalovanému v rade 2/ došlo práve pre správanie žalovaného v rade 2/, keď tento v priebehu konania
previedol vlastnícke právo k dvom pozemkom, ktoré boli predmetom konania na žalovaného v rade 1/.
Dospel k záveru, že zastavenie procesne zavinil žalovaný v rade 2/, a preto žalobcovi voči nemu priznal

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s poukazom na § 256 ods. 1 CSP.

3. Mal za nesporné nasledovné relevantné skutkové tvrdenia strán sporu: Žalobca je vlastníkom
rodinného domu súp.č. XXX, postaveného na pozemku registra „C“ parc.č. 4589, zastavaná plocha
a nádvorie, o výmere 514 m2, k.ú. O., obec O., ako aj tohto pozemku registra „C“ parc.č. 4589,
ktoré obe nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX. Cez pozemky žalovaného registra

„C“ parc.č. 4599/1, parc.č. 4599/10 a parc.č. 4599/11 vedie prístupová asfaltová cesta k uvedenému
rodinnému domu žalobcu. Vyššie uvedené nehnuteľnosti žalobcu sú obkolesené pozemkom žalovaného
registra „C“ parc.č. 4599/1. Po asfaltovej komunikácii vedie od cesty 1. triedy č. I/18 cez pozemky
žalovaného registra „C“ parc.č. 4599/11, 4599/10 a 4599/1, v rozsahu ako je vyznačený v geometrickom
pláneč.204-132/2019,vyhotovenom12.11.2019,autorizačneoverenom13.11.2019aúradneoverenom
22.11.2019 pod č. G1-1206/2019 prístup k vyššie uvedenému rodinnému domu a pozemku žalobcu.

Žalobca, resp. predtým jeho právny predchodca využívali právo prechodu a prejazdu v rozsahu aký je
uvedený v žalobcom predloženom geometrickom pláne od roku 1976, potom čo 10.12.1975 Okresnýnárodný výbor, odbor výstavby a územného plánovania v Liptovskom Mikuláš vydal na uvedený rodinný
dom žalobcu užívacie a obývacie povolenie. Žalobca kúpil rodinný dom od svojho právneho predchodcu,
prvého majiteľa G. X., v zastúpení jeho dcérou F. F., a to na základe kúpnej zmluvy z 12.12.2017, pričom

tentopredajsarealizovalprostredníctvomMgr.L.V.ajehorealitnejkancelárieREALITYSPIRIT,s.r.o.Pri
kúpe tohto rodinného domu bol žalobca od Mgr. L. V. a manželov F. informovaný o okolnostiach prístupu
k rodinnému domu. Žalobca bol informovaný, že prístup vedie po pozemkoch v tom čase patriacich ešte
Slovenskej republike, v rozsahu ako je vyznačený v geometrickom pláne predloženom žalobcom, po
asfaltovejceste. Rodinnýdom,predtýmvlastnilG.X.,ktorýbolvčasevýstavbyrodinnéhodomusúčasne

riaditeľom v areáli s názvom Motel O., ktorý v súčasnosti patrí žalovanému, pričom Mgr. L. V. a manželia
F. žalobcu pred kúpou informovali, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve
prechodu a prejazdu cez tieto pozemky žalovaného nie je evidované ako ťarcha na liste vlastníctva,
ale toto právo sa prakticky vykonáva od postavenia rodinného domu. Od postavenia rodinného domu
G. X. a jeho rodinní príslušníci prechádzali pešo alebo motorovými vozidlami po týchto pozemkoch
a nikdy im v práve prechodu a prejazdu po tejto ceste nikto nebránil. Rodinnému domu G. X. bolo

Okresným národným výborom, odborom výstavby a územného plánovania udelené užívacie a obývacie
povolenie dňa 10.12.1975. Žalobca sa dožaloval určenia, že je nositeľom práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, ktoré spočíva v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemky
žalovanéhoregistra„C“parc.č.4599/1,4599/10a4599/11vrozsahuvyznačenomvgeometrickompláne
č. 204/132/2019, vyhotovenom 12.11.2019, a to na základe vydržania tohto práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu alebo na základe nadobudnutia tohto práva zo zákona.

4. K vydržaniu tohto práva nemohlo dôjsť z dôvodu absencie dobromyseľnosti u žalobcu ako aj
jeho právneho predchodcu v tom, že mu toto právo patrí. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť právneho
predchodcu žalobcu (G. X.), tak okolnosť, že mu a jeho rodine od postavenia rodinného domu s.č.

XXX do prevodu vlastníckeho práva na žalobcu, t.j. za obdobie od roku 1975 až do roku 2018 nikto vo
výkone práva prechodu a prejazdu motorovými vozidlami po uvedenej prístupovej ceste k rodinnému
domu nebránil, uviedol, že k naplneniu dobrej viere nestačí, keď tvrdené právo k nehnuteľnosti bolo
dlhodobo vykonávané bez toho, aby vlastník nehnuteľností jeho výkonu bránil, teda ho nejako rušil,
prípadne,žesavykonávaloodnepamätiajinýmiobyvateľmi.Aniskutočnosť,žeprávnemupredchodcovi

žalobcu k rodinnému domu už v roku 1975 bolo pridelené súpisné číslo, bolo mu vydané užívacie
a obývacie povolenie, kolaudačné povolenie, na základe čoho mohol predpokladať, že v príslušnom
správnom konaní bola naplnená aj podmienka, že k rodinnému domu je zabezpečený prístup, len
na základe takejto všeobecnej skutočnosti by právny predchodca ešte nemohol odvodzovať svoju
dobromyseľnosť v tom, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré spočíva v práve prechodu

a prejazdu motorovým vozidlom po uvedených pozemkoch žalovaného 1/ mu patrí práve v tomto
konkrétnom rozsahu, pretože dôvera právneho predchodcu žalobcu by mohla založiť maximálne jeho
dobromyseľnosťvtom,žesamoholspoliehať,žekjehorodinnémudomujezabezpečenýnejakýprístup,
avšak bez vedomosti o tom, akým konkrétnym spôsobom je tento prístup zabezpečený, t.j. po akej
konkrétnej ceste, na základe akého právneho dôvodu, či za akých ďalších konkrétnych podmienok tieto

nevyhnutné konkrétne skutočnosti vôbec nevyplývajú. Naopak, dobromyseľnosť právneho predchodcu
žalobcu narušuje skutočnosť, že nedisponoval žiadnym právnym titulom, ktorý by mal mať za následok
vznik tohto jeho práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Vo vzťahu k dobromyseľnosti samotného
žalobcu, ak by aj mal byť dobromyseľný, tak až v čase nadobudnutia rodinného domu v roku 2018
a vzhľadom na krátkosť času nie je možné uvažovať o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu na strane žalobcu, keďže si nemohol započítať obdobie dobromyseľnosti svojho právneho
predchodcu. Napokon, žalobca ani nie je dobromyseľný, pretože pri kúpe v roku 2018 zástupcami
predávajúceho a realitným maklérom bol informovaný, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu
nebolo evidované v katastri nehnuteľností ako ťarcha a že sa toto právo vykonáva od postavenia
rodinného domu, čím tak bola narušená dobromyseľnosť žalobcu.

5. K alternatíve o nadobudnutí práva zodpovedajúce vecnému bremenu zo zákona uviedol, že ak by bolo
preukázané skutkové tvrdenie žalobcu, že v minulosti bola asfaltová prístupová cesta prechádzajúca
cez areál žalovaného v rade 1/ verejnou komunikáciou, po tom ako táto cesta neskôr prestala
byť verejnou komunikáciou, muselo dôjsť k zániku tohto všeobecného práva každého užívať túto

cestu a právna konštrukcia žalobcu, že na základe zákona potom vzniklo práve tomuto právnemu
predchodcovi žalobcovi právo užívať túto cestu ako právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nemá
oporu v žiadnom zákone. Na základe osobného užívania právnym predchodcom žalobcu pozemku v
socialistickom vlastníctve štátu ešte nemohol vyplývať záver, že zánikom socialistického vlastníctva kpozemku, ako aj práva osobného užívania došlo na strane právneho predchodcu žalobcu k vzniku práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP.

6. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku proti výrokom II. a III. podal odvolanie žalobca, ktorý
rozhodnutie považuje za arbitrárne, nemá oporu v zákone a je neodôvodnené. Vo svojom rozhodnutí v
bodoch 27. a 28. sa len okrajovo zaoberal vecou, keď konštatoval, že ak by bolo preukázané skutkové
tvrdenie žalobcu, že v minulosti bola asfaltová prístupová cesta verejnou komunikáciou, potom muselo
dôjsť k zániku tohto všeobecného práva každého. Je zrejmé, že sa nezaoberal ani tým, že išlo o verejnú

komunikáciu, ale vyslovil rovno názor na základe ničoho, že cesta prestala byť verejnou komunikáciou.
Zo žiadneho dôkazu toto tvrdenie súdu, že došlo k zániku verejnej komunikácie, nevychádza. Žalobcovi
a jeho právnemu predchodcovi vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu zo zákona po verejnej
komunikácii v spojení s Občianskym zákonníkom účinným v tom čase, keď vecné bremená aj práva
zodpovedajúcevecnýmbremenámvznikalilenzozákona.Jasnepoukázalnato,žecestaakoprístupová
k rodinnému domu slúžila od roku 1976 a vybudoval a vlastnil ju štát, a išlo o verejnú pozemnú

komunikáciu podľa zákona č. 135/1961 Zb.. Táto cesta je celá zakreslená aj s hranicami v katastri
nehnuteľností, ako to vyplýva z katastrálnej mapy. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
22Cdo 2226/2005. To, že právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo prechodu a prejazdu zo zákona
potvrdzuje aj to, že mu bolo štátom umožnené postaviť rodinný dom a legálne ho užívať. Že ide o verejnú
komunikáciu, preukazuje aj existencia zvodidiel, ktoré sa nachádzajú na tejto ceste. To, že žalobca má

právo prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaného, nepriamo podporuje aj žalovaný vo vyjadrení v
článku VIII. Túto prístupovú cestu v minulosti používali ako prejazd cez areál Motela O. na hlavnú cestu
aj mnohí obyvatelia obce O.. Na preukázanie tvrdení navrhoval vykonať dôkazy, ktoré súd prvej inštancie
zamietol a na základe nevykonania týchto dôkazov nesprávne a nezákonne rozhodol. Súd nesprávne
rozhodol aj pokiaľ sa týka vydržania, nakoľko od postavenia rodinného domu právnym predchodcom

tento a jeho rodinní príslušníci prechádzali pešo aj motorovými vozidlami po týchto pozemkoch. Nikdy
im v práve prechodu a prejazdu nik nebránil. Rodinný dom bol postavený v súlade s právnymi predpismi,
bolo mu pridelené súpisné číslo, užívacie a obývacie povolenie. Žalobca ako kupujúci vyhlásil, že mu je
známy stav najmä ohľadne prístupu, pri predaji dostal kľúč od retiazky a mal prístup k rodinnému domu.
Pri kúpe bol informovaný, že prístup vedie po pozemkoch v tom čase Slovenskej republiky v rozsahu,

ako je skutočný stav na mieste samom, nakoľko tam vedie asfaltová cesta. Právny predchodca žalobcu
v čase výstavby rodinného domu bol riaditeľom v areáli s názvom Motel O., ktorý v súčasnosti patrí
žalovanému. I keď mu pri kúpe bola daná informácia, že vecné bremeno nie je evidované ako ťarcha
na liste vlastníctva, ale bol informovaný, že toto právo sa vykonáva od postavenie rodinného domu,
aj odber elektrickej energie bol zabezpečený od hlavnej budovy areálu Motel O.. Ani v tejto časti súd

prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, a to výsluchom svedka Mgr. L. V. a manželov F.. Právny
predchodca žalobcu G. X. od roku 1976 vykonával právo prechodu a prejazdu motorovými vozidlami po
pozemkoch žalovaného a bol dobromyseľný, že mu toto právo patrí. Po celú dobu vlastníctva rodinného
domu od roku 1976 do predaja 12.12.2017 viac ako 40 rokov toto právo vykonával a nikto mu v tom
nebránil.Žalobcanáslednetotoprávovykonávaldojúla2018,kedytamžalovanýosadilrampu.Navrhuje

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie alebo zmeniť tak, že
žalobe bude vyhovené v plnom rozsahu a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

7. Žalovaný v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že tvrdenia žalobcu v odvolaní sú
nepravdivé a vykonštruované. Trvá na všetkých svojich predchádzajúcich vyjadreniach podľa zákona č.

135/1961 Zb.. Prístupová cesta do Motela O. je účelovou komunikáciou vybudovanou od hlavnej cesty
po parkovisko a v areáli Motela O. ako asfaltová cesta, za účelom návštevy reštaurácie alebo ubytovania
v tomto areáli. Šírka tejto cesty je 7 metrov, jej dĺžka od hlavnej cesty po koniec parkoviska je 311 metrov
a cesta už nikde nevedie. Od tohto parkoviska sa táto cesta zužuje a ďalej pokračuje ako chodník k
rodinnému domu žalobcu a následne ako poľná cesta a tak je uvedená aj na katastrálnej mape a nikdy

nebolaobecnoucestou,očompredložilpotvrdenieObecnéhoúraduO..G.X.nevlastnilžiadnemotorové
vozidlo, a teda právo prejazdu ani nepotreboval. V žiadnom prípade to nebola verejná cesta, aj keď v
minulosti sa v okolí nachádzali záhumienky a mnohí ju využívali, ako aj hubári. Postaviť rodinný dom
právnemu predchodcovi žalobcu bolo na základe udeleného písomného súhlasu Interhotelu za účelom
uvoľnenia potrebných lôžkových kapacít v ubytovacej časti Motelu O. pre účely domáceho a hlavne

zahraničného cestovného ruchu. Jednoznačne sa teda jednalo o stavbu rodinného domu za účelom
ubytovania p. X., aby nezaberal ubytovacie miesto v moteli. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že pri
kúpe rodinného domu dostal kľúč od retiazky a mal prístup, nakoľko reťaz so zámkou umiestnil až po
tom, ako areál Motel O. kúpil. Do predaja areálu žalovanému celý areál strážila strážna služba najatáCentrom účelových zariadení Piešťany a cez cestu bolo prevedené lano, ktoré sa vždy pri prejazde
zavesilo na stĺpik oproti. Rovnako je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že sa jedná o jedinú prístupovú
cestu k rodinnému domu a tiež, že bol informovaný, že prístup vedie po pozemkoch vo vlastníctve

Slovenskej republiky, čo odporuje článku III bod 1 veta prvá kúpnej zmluvy zo dňa 12.12.2017. V zmluve
nie je žiadna zmienka o existencii vecného bremena. Rovnako zo zmlúv o prevode areálu Motela
O. sa nespomína žiadne vecné bremeno. Vlastnícke právo je najúplnejšie a najširšie vecné právo,
ktoré umožňuje vlastníkovi veci v medziach stanovených právnym predpisom nakladať s vecami na
základe svojho vlastného rozhodnutia. Je právom absolútnym, pôsobiacim voči všetkým a zodpovedá

mu povinnosť všetkých ostatných subjektov nerušiť vo výkone jeho práva k veci. Pokiaľ ide o vydržanie
na strane žalobcu, dobromyseľnosť absentuje, čo vyslovil vo svojom rozhodnutí aj prvostupňový súd.
Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo 260/2008. Predmetné nehnuteľnosti boli v
minulosti predmetom socialistického vlastníctva, kedy nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo
vydržaním k veci, ktoré tvoria predmet socialistického vlastníctva, alebo ku ktorej mala socialistická
organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Dobromyseľnosť právneho predchodcu žalobcu

narušuje skutočnosť, že tento nedisponoval žiadnym právnym titulom, ktorý by mal za následok vznik
jeho práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. V prípade žalobcu nie je možné hovoriť ani o splnení
10-ročnej nepretržitej vydržacej doby podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).
Jednalo sa o majetok štátu, ktorý nebolo možné vydržať. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o
sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi

oprávnenosti držby práva. Od vydania užívacieho a obývacieho povolenia 10.12.1975 do odpredaja
nehnuteľností kúpnou zmluvou 05.09.2017 uplynulo 42 rokov a z tejto doby len 5 rokov areál Motela O.
nevlastnil štát. Navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať nárok na náhradu
trov konania.

8. Žalobca v replike uviedol, že jeho tvrdenia boli preukázané vykonanými dôkazmi a dôvodnosť žaloby
by boli potvrdili aj navrhované dôkazy, ktoré súd nevykonal. Dôkazy, ktoré žalovaný predložil k odvolaniu,
ide o dôkazy, ktoré sú podané oneskorene a nemožno už na ne prihliadať. Pokiaľ žalovaný namietal,
že v žiadnej zmluve o prevode nebolo spomínané vecné bremeno, tak je len samozrejmé, že toto sa
nenachádza, nakoľko vzniklo zo zákona. V tej dobe nemohlo ani vecné bremeno vzniknúť inak ako

zo zákona. Je úplne irelevantné, že cesta od motela k rodinnému domu žalobcu sa zužuje a či mal
právny predchodca motorové vozidlo. Každý rodinný dom musí mať zabezpečený k nemu prístup pešo
a vozidlami. Štát umožnil G. X. postaviť rodinný dom a legálne ho užívať a tým mu zabezpečil aj prístup k
nemu. Cesta slúžila od roku 1976 a vybudoval a vlastnil ju štát. Išlo verejnú pozemnú komunikáciu a celá
je zakreslená aj s hranicami v katastri nehnuteľností. Právnemu predchodcovi žalobcu nikto nebránil

vo vykonávaní tohto práva. Teda právo prechodu pešo a prejazdom motorovými vozidlami vzniklo zo
zákona, prípadne alternatívne - titulom vydržania. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.

9. V duplike žalovaný v rade 1/ uviedol, že súd pri vykonaní dôkazov sa zameral na preukázanie dvoch
zákonných podmienok vzniku vecného bremena, a to dobromyseľnosť a vydržacia doba 10 rokov, ktoré

splnené neboli. Pokiaľ ide o listiny, ktoré pripojil k vyjadreniu k odvolaniu, už predtým ich predložil
súdu prvého stupňa a dňa 01.04.2021 tak urobil aj Štátny archív - pracovisko archív Liptovský Mikuláš,
ktorý zaslal všetky stavebné listiny. Požadované právo prechodu nevzniklo zo zákona, lebo neboli
splnené zákonné podmienky jeho vzniku, a to dobromyseľnosť a 10-ročná vydržacia doba. Jednalo
sa o majetok štátu, ktoré nebolo možné vydržať a dobromyseľnosť právneho predchodcu žalobcu

narušuje skutočnosť, že tento nedisponoval žiadnym právnym titulom. Je samozrejmé, že príjazdovú
komunikáciu k Motelu O. vybudoval štát tak ako aj celý areál, a preto je táto cesta zakreslená aj v katastri
nehnuteľností. Právny predchodca žalobcu prechádzal ku svojmu domu cez trávnik a so súhlasom
tamojšej strážnej služby. Navrhuje rozsudok potvrdiť a priznať trovy konania.

10. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v
intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie.

11. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením listov vlastníctva, z ktorých mal preukázané
vlastníctvo žalobcu a žalovaného 1/. Ostatné stranami navrhnuté dôkazy zamietol s tým, že smerujú buď
k preukázaniu nesporných skutkových tvrdení alebo k preukázaniu takých skutkových tvrdení žalobcu,ktoréniesúrelevantnéprerozhodnutievtejtoveci,pretožeakabyajbolipreukázané,nebolibyspôsobilé
privodiť úspech žalobcu v tejto veci.

12. Odvolací súd považuje za nutné podotknúť, že ak súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté
stranami, nie je zrejmé z čoho vychádzal, že by neboli spôsobilé privodiť úspech žalobcu v tejto
veci. Žalobca navrhoval vykonať dokazovanie oboznámením listinných dôkazov vzťahujúcich sa k
stavebnému konaniu, ohľadne pridelenia pozemku do osobného užívania právnemu predchodcovi
žalobcu na stavbu rodinného domu a vypočuť svedkov s tým, že tieto dôkazy majú preukázať jeho

tvrdenia o vydržaní sporného práva. Súd prvej inštancie napriek tomu tieto dôkazy nevykonal a žalobu
zamietol, že žalobca nepreukázal dobromyseľnosť svojho právneho predchodcu a ani na základe akého
právneho titulu mal byť tento v dobrej viere, že sporné mu právo patrí, hoci sa neoboznámil s obsahom
týchto listín. Vykonanie dokazovania len samotnými listami vlastníctva nie je možné ustáliť skutkový stav,
či žalobca dostatočne preukázal svoje tvrdenia o možnosť vydržaní výkonu práva vecného bremene
spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovými vozidlami.

13. Zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia,
zakladajú porušenie práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je
možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred

ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou
tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na
spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj

porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo
na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným
dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie
rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a
na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia

spravodlivosti).

14. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach vyslovil názor, že nevykonanie
navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz
vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé

súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS 332/09). Zásadám spravodlivého procesu v
zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne
(dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve na spravodlivý proces je obsiahnutá aj
ďalšia ústavná zásada (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 CSP), a to „rovnosť zbraní“ v civilnom konaní,

ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany sporu kladené a ktoré nesmú byť
neprimerané (IV. ÚS 468/2018). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj podľa Európskeho súdu
pre ľudské práva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie
dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29.4.1993, II. ÚS
410/06).

15. Žalobca k svojim tvrdeniam o verejnej účelovej komunikácii nepredložil žiaden dôkaz. Z LV č. XXXX,
na ktorom sú evidované sporné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 1/ vyplýva, že jedine na C KN
parc.č.4599/11jevyznačenýspôsobvyužitiač.25„pozemok,naktoromjepostavenáostatnáinžinierska
stavba a jej súčasti“, pričom pri pozemkoch C KN parc.č. 4599/1 a č. 4599/10 je vyznačený spôsob

využitia č. 18 „pozemok, na ktorom je dvor“. Preto k predmetným tvrdeniam neuniesol dôkazné bremeno.
Ak sa však má jednať o verejnú účelovú komunikáciu, túto je možné všeobecne užívať a nejedná sa
o oprávnenú držbu práva cesty.

16. Úlohou súdu prvej inštancie v novom konaní bude doplniť dokazovanie dôkazmi navrhovanými

stranami a na základe takto vykonaného dokazovania vyhodnotiť, či žalobca uniesol dôkazne bremeno
ohľadnevydržaniaspornéhoprávajehoprávnympredchodcom,svojerozhodnutieodôvodniťnazáklade
takto doplneného dokazovania.17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)