Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/102/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114216424
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1114216424.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek

senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Profesionálna správcovská
kancelária, k.s., Námestie slobody 28, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 333 908, správca
konkurznej podstaty úpadcu DOMUS PETRA, s.r.o. v konkurze, Pod Sokolice 1C/6673, Trenčín, IČO: 36
798 461, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1,
Bratislava, IČO: 31 320 155, o zaplatenie 1.019.053,31 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/65/2014-324 zo dňa 10.9.2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/65/2014-324 zo dňa 10.9.2018

p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca návrhom podaným na súd dňa 4.6.2014 žiadal,
aby mu žalovaný zaplatil žalovanú sumu 1.019.053,31 EUR s ročným zákonným úrokom z omeškania

od 13.11.2012 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej žalovaným úpadcovi zmarením
reštrukturalizácie úpadcu, predstavujúcej rozdiel medzi celkovou škodou a započítanou časťou voči
pohľadávke žalovaného, prihlásenej v konkurznom konaní úpadcu. Ďalej uviedol, že uznesením súdu
zo dňa 9.1.2013 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený
B.. R.. A. T., následne bol pôvodný správca odvolaný z funkcie a za správcu konkurznej podstaty
úpadcu bol ustanovený žalobca. Po prevzatí funkcie správcu úpadcu žalobca zistil, že úpadca uplatnil
voči žalovanému ako jednému zo svojich veriteľov pohľadávku v celkovej výške 4.417.930,22 EUR.

Predmetná pohľadávka úpadcu mala vzniknúť titulom náhrady škody za zmarenie reštrukturalizácie
úpadcu. Úpadca si časť pohľadávky vo výške 3.513.064,63 EUR započítal voči pohľadávke žalovaného,
zvyšnú časť pohľadávky, ktorá nezanikla započítaním, si úpadca uplatňuje v tomto konaní. Žalobca
v návrhu uviedol, že žalobu podal z dôvodu opatrnosti napriek skutočnosti, že v čase jej podania
nedisponuje všetkými podkladmi a vedomosťami o skutočnostiach odôvodňujúcich žalovaný nárok.
K okolnostiam vzniku nároku žalobca uviedol, že úpadca v povolenom reštrukturalizačnom konaní
vypracoval reštrukturalizačný plán, ktorý predložil na schválenie schvaľovacej schôdzi dňa 26.9.2012.

Tento reštrukturalizačný plán bol schválený skupinou nezabezpečených veriteľov, ale nie žalovaným,
ako jediným zabezpečeným veriteľom. S ohľadom na uvedenú skutočnosť podal žalobca návrh na súd,
ktorým sa dožadoval nahradenia súhlasu žalovaného a potvrdenia reštrukturalizačného plánu. Príslušný
súd rozhodol o návrhu žalobcu tak, že nenahradil súhlas žalovaného s plánom. V uvedenej veci podalžalobcaodvolanienaKrajskýsúdvBratislave,ktorýpotvrdilrozhodnutiesúduprvejinštancie.Sohľadom
na uvedené zastavil súd reštrukturalizačné konanie úpadcu a vyhlásil konkurz na majetok úpadcu.
Skutočnosť, že žalovaný svojim konaním (hlasovaním na schvaľovacej schôdzi) spôsobil neprijatie

reštrukturalizačného plánu úpadcu napriek skutočnosti, že jeho pohľadávka mala byť v reštrukturalizácii
úpadcu uspokojená vo výške 100%, úpadca vyhodnotil ako spôsobenie škody vo výške 4.417.930,22
EUR ako úmyselné konanie žalovaného proti dobrým mravom.

3. Žalovaný v podaní zo dňa 20.7.2018 uviedol, že konanie úpadcu, ktorým vyčíslil pohľadávku

voči žalovanému titulom náhrady škody vo výške 4.417.930,22 EUR je nezákonným účelovým
konaním úpadcu v snahe poškodiť žalovaného ako zabezpečeného veriteľa úpadcu, dosiahnuť jeho
neuspokojenievkonkurznomkonaníúpadcuvovýškeprihlásenejpohľadávkyabezdôvodnesaobohatiť
na úkor žalovaného v prejednávanej výške istiny. Ďalej uviedol, že po naštudovaní reštrukturalizačného
plánu mal za to, že neobsahoval spôsob, akým by došlo k zachovaniu prevádzky úpadcu, ale spôsob
speňaženia nehnuteľností samotným úpadcom s tým, že veritelia by na tvrdené uspokojenie museli

čakať 5 rokov. Žalovaný súčasne označil konanie úpadcu po potvrdení rozhodnutia o zamietnutí
reštrukturalizačného plánu za nepoctivé, keď tento po zamietnutí reštrukturalizácie a vyhlásení konkurzu
na svoj majetok uzatvoril so svojimi spriaznenými osobami kúpne zmluvy na prevod vlastníctva k
nehnuteľnostiam vo vlastníctve úpadcu bez súhlasu žalovaného ako záložného veriteľa a správcu.
Následne bolo týmito spriaznenými osobami podaných spolu 72 vylučovacích žalôb na vylúčenie

majetok z podstaty úpadcu.

4. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že spornými medzi stranami sporu boli vznik
škody v žalovanej výške, splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu a výška
škody. Ako prvý predpoklad úspešného vznesenia nároku na náhradu škody voči žalovanému súd

skúmal existenciu protiprávneho konania žalovaného. Podľa tvrdenia úpadcu (prevzatého v konaní
žalobcom), protiprávne konanie žalovaného malo spočívať v skutočnosti, že žalovaný na schôdzi
veriteľov úpadcu dňa 26.9.2012 hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu úpadcu. Súd v tejto
súvislostikonštatoval,žejezákonnýmprávomžalovanéhoakoveriteľaúpadcuvyužiťprihlasovanísvoje
hlasovacie právo v celom rozsahu, čiže hlasovať za, proti alebo sa zdržať hlasovania, a týmto spôsobom

vyjadriť svoju vôľu. Pripustením procesného útoku žalobcu spočívajúceho v tvrdení, že akékoľvek iné
využitie hlasovacieho práva, ako hlasovať za je porušením prevenčnej povinnosti žalovaného a zakladá
nárok na náhradu škody by súd pripustil, že v určitých prípadoch (úplne bežných) dôjde z dôvodu
existencie prevenčnej povinnosti k obmedzeniu zákonných spôsobov hlasovania veriteľa na schôdzi
veriteľov len na možnosť hlasovať za. Takého obmedzenie spôsobov využitia hlasovacieho práva

veriteľa je úplným popretím slobody prejavu vôle hlasujúceho, a preto výklad úpadcu nepožíva právnu
ochranu. Žalovaný súčasne v konaní uviedol, že proti prijatiu reštrukturalizačného plánu hlasoval z
dôvodu, že úpadca v pláne neuviedol spôsob, akým by mal podnik fungovať ďalej, ale len navrhol presun
práva speňažiť majetok úpadcu zo žalobcu ako správcu na úpadcu, čím by sa uspokojenie žalovaného
ako veriteľa úpadcu oddialilo na 5 rokov. Súčasne žalovaný uviedol, že nebol jediným hlasujúcim proti

prijatiu plánu (proti hlasoval aj veriteľ SR - Finančné riaditeľstvo SR, Daňový úrad Bratislava I), voči
ktorému sa žalobca ani úpadca náhrady škody nedomáhajú.

5. Súd prvej inštancie teda ustálil, že žalovaný hlasovaním na schôdzi veriteľov úpadcu dňa 26.9.2012,
ktorým hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu len využil zákonným spôsobom svoje hlasovacie

právo a jeho hlasovanie proti prijatiu plánu, nemôže byť považované za protiprávne konanie zakladajúce
nárok na náhradu škody. Súčasne prisvedčil procesnej obrane žalovaného, keď konštatoval, že
žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno preukázania zavinenia žalovaného za tvrdenú škodu vo forme
preukázania úmyslu žalovaného poškodiť úpadcu. Naopak v konaní žalovaný preukázal úmysel úpadcu
poškodiť žalovaného a ostatných veriteľov úpadcu, keď preukázal, že úpadca 5 dní po publikovaní

uznesenia súdu druhej inštancie o potvrdení uznesenia súdu o zamietnutí reštrukturalizačného plánu
úpadcu a 8 dní pred publikovaním rozhodnutia súdu o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu,
previedol svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam bez súhlasu žalovaného ako záložného veriteľa a
reštrukturalizačného správcu na spriaznené osoby, s následným podaním 72 vylučovacích žalôb. Súd
na základe horeuvedeného konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku

škody a zodpovednosti žalovaného za uplatnenú škodu.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že otázkou pre odvolací
súd je posúdenie toho, či žalovaný hlasovaním na schôdzi veriteľov úpadcu dňa 26.9.2012, ktorýhlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu, len využil zákonným spôsobom svoje hlasovacie
právo, a teda jeho hlasovanie proti prijatiu plánu, nemôže byť považované za protiprávne konanie
zakladajúce nárok na náhradu škody (ako dôvodí prvoinštančný súd), alebo práve naopak, takéto

hlasovanie podlieha určitým pravidlám, nemôže byť vykonávané svojvoľne, či dokonca na úkor
menšinových veriteľov a tiež samotného úpadcu. Menšinový veritelia, ako aj samotný úpadca, boli
hlasovaním žalovaného pravdepodobne majetkovo poškodení, keďže ostatní menšinoví veritelia s
pravdepodobnosťou hraničiacou s určitosťou, nedostanú na svoje prihlásené pohľadávky v konkurze
také uspokojenie, aké by dostali, ak by bol navrhnutý reštrukturalizačný plán zo strany úpadcu riadne

plnený. Celková škoda bola v prvoinštančnom konaní vyčíslená na sumu 4.417.930,22 EUR, pričom jej
presnú výšku žalobca navrhol upresniť prostredníctvom znaleckého posudku. Žalovaný si bol, alebo mal
byť, plne vedomý toho, že svojim hlasovaním bude reštrukturalizácia úpadcu zmarená, čoho následkom
bude vyhlásenie konkurzu. Doplnil, že hlasovanie Finančného riaditeľstva SR, Daňového úradu
Bratislava I, ako nezabezpečeného veriteľa, ktorý taktiež hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného
plánu, nemalo na majetkové postavenie úpadcu rovnaký dopad, keďže tento veriteľ bol vo svojej skupine

nezabezpečených veriteľov prehlasovaný inými veriteľmi. Konanie žalovaného, ktorý na jednej strane
úpadcovi prisľúbil podporu v rámci reštrukturalizačného procesu (podľa tvrdení právneho zástupcu
Ing. Milana Hargaša), ale nakoniec zahlasoval za neprijatie reštrukturalizačného plánu, môže napĺňať
podstatu výkonu práva žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s poctivým obchodným
stykom. Na základe uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, podľa ktorého žalobcove odvolávanie sa na nové
skutkové tvrdenia (rozpor s poctivým obchodným stykom, nejaké vyjadrenie právneho zástupcu Ing.
T.), ako aj dožadovanie sa vykonania nových dôkazov, ktoré pred prvoinštančným súdom nenavrhoval
(výsluch zamestnancov VÚB, a.s. resp. preukazovanie existencie dohôd medzi úpadcom a VUB)

za neprípustné v odvolacom konaní s prihliadnutím na princíp formálnej pravdy (ust. § 185 C.s.p.).
Žalovaný uviedol, že na základe posúdenia a zhodnotenia predloženého plánu sa rozhodol tento
RP nepodporiť, vzhľadom na významné nedostatky plánu, v ktorom absentovali podmienky ďalšieho
úspešného podnikania dlžníka po reštarte plánom. Za zachovanie prevádzky podniku teda nie je možné
považovať speňaženie nehnuteľností samotným úpadcom; toto je účelom konkurzu pričom v prípade

konkurzunemusíveriteľčakaťnauspokojeniesvojejsplatnejpohľadávky5rokov.Nazákladeuvedených
skutočností využil žalovaný svoje základné zákonné právo a na schvaľovacej schôdzi hlasoval proti
prijatiu reštrukturalizačného plánu, pričom nebol jediným hlasujúcim veriteľom proti prijatiu RP. Žalobca
počas celého konania nepreukázal kumulatívne splnenie podmienok na priznanie nároku v zmysle §
424 OZ, pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie žalovaného nároku, a to najmä

neexistenciiu porušenia zmluvnej alebo právnej povinnosti, nepreukázanie úmyslu žalovaného spôsobiť
úpadcovi škodu, pričom dôkazné bremeno je na žalobcovi, čo však žalobca nepreukázal a nevedel ho
preukázať ani svedok Ing. Hargaš a ani ostatné podmienky, a to vznik škody a príčinnú súvislosť medzi
konaním škodcu a vznikom škody. Na záver uviedol, že úpadca sa nikdy nedomáhal na súde určenia
výšky škody, tú si vypočítal odhadom sám, nezákonne si započítal svoju fiktívnu nesplatnú pohľadávku

s reálnou splatnou pohľadávkou banky. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť.

8. Žalobca na vyjadrenie žalovaného uviedol, že hlasovaním žalovaného na schôdzi veriteľov bolo
zapríčinené, že výsledkom tohto hlasovania a v príčinnej súvislosti s týmto hlasovaním bol vyhlásený

konkurz na majetok úpadcu. Zároveň vyhlásením konkurzu došlo k poškodeniu práva ostatných
veriteľov, ktorí by boli v prípade riadneho plnenia reštrukturalizačného plánu, uspokojení vo vyššej miere,
ako v prípade konkurzu. Je síce pravdou, že hlasovanie žalovaného proti prijatiu reštrukturalizačného
plánu je len jednou z viacerých príčin potrebných na vznik škody, jedná sa však o hlavnú príčinu, v
dôsledku ktorej úpadca prišiel o možnosť naplniť reštrukturalizačný plán. Žalovaný hlasov proti prijatiu

RP, čím porušil povinnosti jemu stanovené § 3 a § 415 OZ, jeho konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi
a so zásadami poctivého obchodného styku.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 21.11.2022. Po oboznámení
sasobsahomspisusúduprvejinštancie,sdôvodmiodvolaniažalobcu,vyjadrenímžalovaného,odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.10. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

13. Odvolací súd je v zhode s názorom v tom, že na posúdenie dôvodnosti nároku na náhradu
škody musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky a to a) porušenie zákonnej alebo zmluvnej
povinnosti b) vznik škody a c) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. V
prípade ak súd dospeje k názoru, že nedošlo k porušeniu zmluvnej alebo zákonnej povinnosti je bez

významu skúmať a posudzovať ostatné predpoklady nároku na náhradu škody. Odvolací súd dospel
k názoru, že súd prvej inštancie správne posúdil prvú podmienku nároku na náhradu škody a to
porušenie povinnosti žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu v žiadnom z ustanovení § 143 a násl.
a § 146 a násl. zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii nie je uvedená žiadna povinnosť
žalovaného hlasovať za prijatie reštrukturalizačného plánu. V rámci priebehu reštrukturalizácie úpadcu

nemôže a nie je právo veriteľa hlasovať ničím obmedzené. Veriteľ má teda právo hlasovať za prijatie
reštrukturalizačného plánu, hlasovať proti ako aj sa hlasovania zdržať. Toto právo veriteľa nemôže
byť obmedzené. Ak teda právo veriteľa nemôže byť obmedzené, je zjavné, že v prípade hlasovania
žalovaného za neschválenie reštrukturalizačného plánu nemohlo dôjsť k protiprávnemu konaniu a
preto nie je splnená prvá podmienka uplatnenia nároku na náhradu škody. Hlasovanie proti schváleniu

reštrukturalizačného plánu nie je, vzhľadom na uvedené, považovať ani za konanie v rozpore s dobrými
mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku.

14. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

16. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).