Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 21, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/190/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122014617
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2122014617.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o
podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 14.10.2022, č. k. 35PP/4/2022-42, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 22.12.2022 takto

r o z h o d o l :

I/ Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje v celom rozsahu.

II/Podľa§66ods.1písm.c)a§66ods.2,ods.3TrestnéhozákonasaodsúdenýA.B.,nar.XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom D., E. XXXX/XXX, t. č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou

p o d m i e n e č n e p r e p ú š ť a

z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený:
rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 30.07.2018, sp. zn. 1T/38/2018 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.10.2018, sp. zn. 5To/113/2018, podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona
vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne, ktorý vykonáva v ústave na výkon trestu

odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia,

rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 07.05.2015, sp. zn. 3T/26/2015 v spojení s uznesením
Okresného súdu Malacky zo dňa 13.11.2019, sp. zn. 3T/26/2015, podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona
v znení účinnom do 31.12.2016 vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne, ktorý vykonáva v ústave na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

III/ Podľa § 66 ods. 1 písm. c) Trestného zákona súd nariaďuje kontrolu odsúdeného A. B. technickými
prostriedkami, a to osobným identifikačným zariadením podľa § 4 ods. 1 zákona č. 78/2015 Z. z.
o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby podľa § 6 ods. 1 zákona č. 78/2015 Z.
z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.

IV/Podľa§68ods.1Trestnéhozákonasúdodsúdenémuurčujeskúšobnúdobuvtrvaní7(sedem)rokov.

V/ Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona súd nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere 3 (tri)
roky a podľa § 68 ods. 1 a § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona súd odsúdenému ukladá nasledovné

obmedzenia a povinnosti:

obmedzenie, spočívajúce v zákaze požívania návykových látok s výnimkou alkoholu,
povinnosť, spočívajúcu v príkaze zdržiavať sa počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia na
území Slovenskej republiky,

povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie,povinnosťspočívajúcuvpríkazeoznamovať1krátza3kalendárnemesiaceprobačnémuamediačnému
úradníkovi na Okresnom súde Senica údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
povinnosť spočívajúcu v príkaze dostavovať sa 1 krát za 3 kalendárne mesiace k probačnému

a mediačnému úradníkovi na Okresnom súde Senica s tým, že prvýkrát je povinný sa k nemu dostaviť do
24hodínodprepusteniazvýkonutrestuodňatiaslobodyzaúčelomupevneniaosobnéhoidentifikačného
zariadenia na telo odsúdeného a odovzdania zariadenia na určenie polohy odsúdenému.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 14.10.2022, č. k. 35PP/4/2022-42 rozhodol podľa § 66 ods. 1
písm. c), ods. 2 Trestného zákona a § 415 ods. 1 Trestného zákona tak, že zamietol návrh riaditeľa

ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou o podmienečné prepustenie odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložený rozsudkom Okresného súdu Senica, sp. zn. 1T/38/2018
zo dňa 30.07.2018 a rozsudkom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 3T/26/2015 zo dňa 07.05.2015.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,

sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší
napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba,
v zákonnej lehote a smerujú voči výroku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia

slobody Hrnčiarovce nad Parnou na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody, ktorý si odsúdený vykonáva na základe rozhodnutí citovaných v odôvodnení prvostupňového
uznesenia. Návrh zamietol z dôvodu, že hoci splnil formálnu podmienku a prvú materiálnu podmienku
na podmienečné prepustenie, nesplnil však druhú materiálnu podmienku.
V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa poukázal na to, že odsúdený bol doposiaľ

trikrát súdne trestaný za rôznorodú trestnú činnosť, pričom z odpisu z registra trestov vyplýva, že v
jednom prípade bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené a odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil.
Odsúdený sa ale dopustil zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1. ods. 4, písm. a) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva a hoci mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným
odkladomnaskúšobnúdobu5rokov,vskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdeniamubolmunariadený

výkon trestu, keďže v skúšobnej dobe spáchal ďalší zločin podľa § 172 ods. 1, písm. c), písm. d)
Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov,
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Napriek tomu, že odsúdený v
prostredí ústavu na výkon trestu odňatia slobody preukazuje svojim správaním polepšenie, jeho zjavné
kriminálne sklony počas pobytu na slobode neumožňujú súdu dospieť k záveru, že od neho možno

očakávať vedenie riadneho života. Svedčí o tom skutočnosť, že si z predchádzajúceho podmienečného
odsúdenia nevzal žiadne ponaučenie, ktoré by ho motivovalo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal
páchania trestnej činnosti a aby viedol riadny život. Z týchto skutočností mal súd prvého stupňa za to,
že v prípade odsúdeného je riziko recidívy príliš veľké.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade

s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva, ktoré mu
garantuje zákon.
Pokiaľideosprávnosťnapadnutéhovýroku,prvostupňovýsúdsícezistilvšetkyrozhodnéskutočnostipre
svoje rozhodnutie, avšak tieto podľa názoru sťažnostného súdu nesprávne posúdil a dospel k chybným
záverom. Nesprávnosť spočíva v tom, že niektoré skutočnosti nevzal do úvahy, resp. im priznal

nepomerne väčšiu váhu, akú v skutočnosti majú.Podľa§66ods.1písm.c)Trestnéhozákona,súdmôžeodsúdenéhopodmienečneprepustiťnaslobodu,
ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie
a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za

zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice
uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými
prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na

povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený
môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa
odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.
Na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sa okrem vykonania určitej časti trestu
odňatia slobody, vyžaduje aj požiadavka pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá

je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia
polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie
riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho
pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri
rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, prvostupňový súd správne
skonštatoval, že odsúdený dňa 04.09.2022 vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu v zmysle
§ 66 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Prvostupňový súd správne skonštatoval aj splnenie prvej materiálnej podmienky - preukázanie
polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností. U odsúdeného možno badať splnenie účelu

výkonu trestu odňatia slobody a aj samotný kladný vplyv penitenciárnej starostlivosti u odsúdeného.
Správanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody je na požadovanej úrovni, príkazy
a nariadenie príslušníkov rešpektuje, bol celkovo päťkrát disciplinárne odmenený, disciplinárne
potrestaný nebol, plnil aj funkciu člena samosprávy odsúdených a funkciu vedúceho izby, a to
k spokojnosti pedagógov a referentov režimu, bol pracovane zaradený a vypracoval sa na pozíciu

vedúceho pracovnej zmeny a vykonával aj činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného. Aj
v súčasnosti je odsúdený pracovne zaradený na pracovisku s voľným pohybom, prácu vykonáva
k spokojnosti nadriadených a aj nad rámec svojho pracovného zaradenia. V hodnotení sa konštatuje, že
pracovné návyky a zručnosti má osvojené v dostatočnej miere, k plneniu povinnosti pristupuje aktívne
a zodpovedne, k trestnej činnosti zaujíma kritický postoj. Kontakt s rodinou udržiava pravidelne.

Všetky tieto skutočnosti odôvodňujú záver o splnení prvej materiálnej podmienky. Odsúdený počas
doterajšieho výkonu trestu preukazuje polepšenie plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh
vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody. Je
teda zrejmé, že uplatnením vhodných postupov penitenciárnej starostlivosti došlo k náprave správania
sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o splnenie druhej materiálnej podmienky, a síce, že je možné od odsúdeného očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život, má sťažnostný súd na rozdiel od prvostupňového súdu za to, že aj
táto podmienka je u odsúdeného splnená.
Sťažnostný súd zdôrazňuje že pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky
okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj

k spoločenským normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti.
Sťažnostný súd v prvom rade poukazuje na resocializačnú prognózu, ktorá je vzhľadom na nízke riziko
recidívy trestnej činnosti priaznivá. V prospech odsúdeného svedčí aj to, že k spáchanej trestnej činnosti
zaujíma kritický postoj a plní ciele stanovené programom zaobchádzania. V prípade podmienečného
prepustenia má odsúdený vytvorené vhodné podmienky (má zabezpečené bývanie, o čom svedčí

aj správa mediačnej a probačnej úradníčky z predbežného šetrenia) a rodinné zázemie, nakoľko
má pozitívne vzťahy s rodinou, s ktorou je pravidelne v kontakte. Aj napriek tomu, že odsúdený
vkonanínedoložilpotvrdenieozabezpečenomzamestnanípopodmienečnomprepustení,jesťažnostný
súd toho názoru, že odsúdený plnením svojich pracovných povinností počas výkonu trestu odňatia
slobody preukázal, že nemá problém podávať kvalitné pracovné výkony a nebude pre neho problém

sa zamestnať. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že odsúdený je prvýkrát vo
výkone trestu odňatia slobody, a teda prvý krát je na jeho osobu pôsobené najprísnejším trestom
v podmienkach Slovenskej republiky. Nemožno bez ďalšieho odvodiť, že ak k prevýchove odsúdeného
neprišlo podmienečným odkladom trestu odňatia slobody, nepríde k jeho prevýchove ani výkonomnepodmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko rozsah zásahu do práv odsúdeného je pri výkone
oboch týchto trestov diametrálne odlišný.
Aj napriek tomu, že odsúdený si odpykáva tresty za pomerne závažnú trestnú činnosť a ako vyplýva

z ustanovenia § 66 ods. 2 Trestného zákona, súd musí prihliadnuť aj na povahu spáchaného trestného
činu, toto však nemôže byť hodnotené izolovane a rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o podmienečné
prepustenie založené len na tejto skutočnosti. V prípade odsúdeného je prítomných mnoho skutočností,
ktoré odôvodňujú predpoklad, že bude viesť na slobode riadny život a tieto nemožno opomenúť alebo
prehliadnuť len s poukazom na závažnosť trestnej činnosti. Ani predchádzajúca trestná minulosť nie

je natoľko bohatá, aby sťažnostný súd vylúčil možnosť podmienečného prepustenia a konštatoval,
že u odsúdeného nie je nádej, že na slobode bude viesť riadny život, keďže u odsúdeného výrazné
kriminálne sklony nezbadal. Zvlášť v situácii, keď má k vlastnej trestnej činnosti kritický postoj a vo
výkone trestu odňatia slobody je prvý krát, je ešte možné dôvodne predpokladať, že aj len časť
z vykonaného trestu splnila u neho svoj účel z hľadiska kritérií definovaných v § 34 Trestného zákona.
Sťažnostný súd je toho názoru, že podmienečné prepustenie odsúdeného, môže mať na neho pozitívny

vplyv v tom smere, že ho odradí od páchania ďalšej trestnej činnosti a motivuje ho k vedeniu riadneho
života. Vzhľadom na to, že sťažnostný súd konštatoval splnenie prvej materiálnej podmienky, t. j.
polepšenie odsúdeného, kedy sťažnostný súd predpokladá, že potlačil záporné vlastnosti a sklony, ktoré
ho viedli k spáchaniu trestného činu, od odsúdeného právom očakáva, že už bude viesť riadny život,
a to nielen v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Keďže má sťažnostný súd za to, že odsúdený spĺňa všetky podmienky na podmienečné prepustenie,
zrušil podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku napadnuté uznesenie v plnom rozsahu a vyhovel
sťažnosti odsúdeného ako aj návrhu riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody a podmienečne
prepustil odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Na posilnenie účelu podmienečného prepustenia
sťažnostný súd odsúdenému uložil skúšobnú dobu v trvaní 7 (sedem) rokov, ktorú považoval za

primeranú ako osobe odsúdeného, dĺžke dosiaľ vykonaného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
tak aj závažnosti trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený. Zároveň nariadil odsúdenému kontrolu
technickými prostrediami a probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere 3 (tri) roky ako aj ďalšie
obmedzenia a povinnosti, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, ktoré sú spôsobilé
zavŕšiť nápravu odsúdeného.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.