Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. január 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sa/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200259
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8021200259.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudcom JUDr. Mariánom Hoffmannom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. A. B.,

bytom v B., C. XXXX/XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o.,
Dobšinského 12, 811 05 Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č.8
a10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: XXXXX-X/XXXX-BA zo
dňa 10. mája 2017 o zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, na základe správnej
žaloby v sociálnych veciach takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Účastníkom náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalovaná rozhodnutím zo dňa 10. mája 2017 č. XXXXX-X/XXXX-BA podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, odvolanie pána A. A. B., podané proti rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 4. januára 2017 č. 700- XXXXXXXXXX-GCXX/XX vo veci zániku

povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, zamietla v celom rozsahu a
potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad.

Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, ako prvostupňový orgán
vydala rozhodnutie zo dňa 4. januára 2017 č. 700-3080001117- GC09/17, ktorým rozhodla, že
samostatne zárobkovo činnej osobe A. A. B. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2008 a nie 30. júna 2006.

Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania odvolanie, v ktorom poukázal na to, že podľa § 209 ods.
1 zákona, nie všetky rozhodnutia sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu. Písomnú formu nemajú
rozhodnutia, v ktorých sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia
v nesporných prípadoch. V týchto prípadoch sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinného
postenia vyznačí len v spise. K júnu 2006 účastník konania oznámil sociálnej poisťovni skutočnosti

rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Po
preskúmaní všetkých skutočností sociálna poisťovňa rozhodla o zániku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Ďalej citoval ustanovenie § 222 ods. 3 a 4 zákona
v znení neskorších predpisov a uviedol, že vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia ozániku nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, má účastník
konania za to, že sociálna poisťovňa nemôže nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení,
a preto považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Ďalej namietal, že z výroku napadnutého

rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu sociálna poisťovňa rozhodla tak, ako je
uvedené vo výroku rozhodnutia. Vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny
predpis.PoukázalnajudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,podľaktorejavzmyslerezolúcie
č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní sa majú zásady správneho konania
aplikovať aj na tie správne, na ktoré sa zákon č. 71/1967 Zb o správnom konaní v znení neskorších

predpisov nevzťahuje. Vytýkal sociálnej poisťovni, že ho neupovedomila o začatí predmetného konania
a neposkytla mu príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím mu znemožnila vyjadriť sa k podkladu
rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. V súvislosti s ukončením prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia
vykonal všetky kroky potrebné k administratívnemu ukončeniu činnosti. Účastníkovi konania boli
zrušené povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou mu bol zrušený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, správca dane mu zrušil

registráciu pre daň z príjmu. Od 1. júla 2006 je zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
SPRINGSAN, s.r.o., kde vykonáva zdravotnícke povolanie. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe nikdy nevyužil a na uvedenú licenciu nikdy nemal príjem.

Žalovaná vo svojom rozhodnutí uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad kontrolou údajov
poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky zistila, že účastník konania ako samostatne
zárobkovo činná osoba dosiahol za rok 2004 príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti
bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie, spolu v sume 765.447,00 Sk, t. j. vyšší ako bola zákonom ustanovená suma na vznik

a trvanie povinné sociálneho poistenia za rok 2004 (78.000 Sk). Účastník konania ako samostatne
zárobkovo činná osoba dosiahol za rok 2006 príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti
bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, zabezpečenie a
udržanie, spolu v sume 757.345,00 Sk, t. j. vyšší, ako bola zákonom ustanovená suma na vznik a trvanie
povinné sociálneho poistenia za rok 2005 (82.800 Sk)

Účastník konania ako samostatne zárobkovo činná osoba dosiahol za rok 2006 príjem z podnikania a
inej samostatnej zárobkovej činnosti bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených
najehodosiahnutie,zabezpečenieaudržanie,spoluvsume509.283,00Sk,t.j.vyšší,akobolazákonom

ustanovená suma na vznik a trvanie povinné sociálneho poistenia za rok 2005 (91.200 Sk).

Rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. j. 1/2002/02258/217 zo dňa 9. decembra 2002 bolo
účastníkovi konania povolené poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení

- ambulancii v odbore pediatria. Uvedené rozhodnutie bolo k 30. júnu 2006 zrušené rozhodnutím
Prešovského samosprávneho kraja č. 3255/2006/OZ-JUR zo dňa 21. apríla 2006. Sociálna poisťovňa,
pobočka Poprad prijala 29. júna 2006 od účastníka konania Registračný list fyzickej osoby - odhlášku
samostatne zárobkovo činnej osoby, s dátumom zániku povinného sociálneho poistenia 30. júna 2006.
OdhláškuzpoisteniaúčastníkkonaniapodalnazákladerozhodnutiaPrešovskéhosamosprávnehokraja

č. 3255/2006/OZ- JUR zo dňa 21. apríla 2006, ktorým Prešovský samosprávny kraj rozhodol o zrušení
povolenia účastníka konania na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom
zariadení - ambulancii v odbore pediatria k 30. júnu 2006. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, na
základe vlastného šetrenia dospela k záveru, že dátum zániku povinného sociálneho poistenia, ktorý
účastník konania deklaroval, na odhláške nie je správny. Preto vo veci zániku povinného sociálneho

poistenia účastníka konania ako samostatne zárobkovo činnej osoby vydala dňa 9. septembra
2016 rozhodnutie č. 700- XXXXXXXXXX-GCXX/XX, voči ktorému podal účastník konania odvolanie.
Preskúmaním veci dospela k záveru, že rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie
a rozhodnutie. Sociálna poisťovne ústredie v rámci odvolacieho konania zistila, že pobočka Sociálnej
poisťovne pred vydaním napadnutého rozhodnutia nezistila presne a úplne skutočný stav veci, pretože

u účastníka konania nedošetrila vydanie a platnosť licencie L1A, preto zaviazala pobočku Sociálnej
poisťovnenadošetrenie,čiúčastníkkonaniavpredmetnomobdobídisponovallicenciouL1A,nazáklade
ktorejmalpostaveniesamostatnezárobkovejčinnostinaúčelysociálnehopoistenia.Sociálnapoisťovňa,
pobočka Poprad následne v novom konaní vyzvala účastníka konania listom č. B./XXXX, aby y lehote5 dní od doručenia výzvy predložil pobočke sociálnej poisťovne licenciu L1A. Účastník konania dňa 2.
januára 2017 doručil Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad licenciu L1A. Na základe uvedeného Sociálna
poisťovňa,pobočkaPopradopätovnerozhodlaotom,žeúčastníkovikonaniaakosamostatnezárobkovo

činnej osobe povinné sociálne poistenie k 30. júnu 2006 nezaniklo. Voči uvedenému rozhodnutie podal
účastník konania odvolanie.

Ďalej uviedla, že Slovenská lekárska komora dňa 24. augusta 2005 vydala účastníkovi konania licenciu

č. L1A/PO/0429/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolení lekár v odbore pediatria,
klinická imunológia a alergológia, lekárska genetika. Táto licencia nebola do dňa vydania napadnutého
rozhodnutia zrušená. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie
činnosti podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere. Licencia na výkon samostatnej

zdravotníckej praxe má formu rozhodnutia. Prijatie Registračného listu - odhlášky nemožno považovať
za právoplatné rozhodnutie vo veci zániku povinného poistenia. Keďže podanie odhlášky z poistenia sa
považuje za právny úkon a nie právny akt.

Odo dňa jej podania neplynie žiadna lehota na nariadenie alebo povolenie obnovy konania, na ktorú
účastník konania upozornil vo svojom odvolaní. Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka sociálnej poisťovne
urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona). Zákon nekonkretizuje, o aký úkon
má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia. Sociálna poisťovňa

nemá v danej veci podľa zákona v znení neskorších predpisov ani povinnosť, aby o začatí konania -
upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá zákon o správnom konaní. Taktiež
zákon v znení neskorších predpisov neukladá povinnosť sociálnej poisťovní pred vydaním rozhodnutia
dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne
navrhnúť jeho doplnenie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo

dňa 24. februára 2011). Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku povinného
sociálneho poistenia v sporných prípadoch, t. j. keď odvádzateľ poistného nepodá Registračný list
fyzickej osoby, resp. ho podá nesprávne vyplnený. Účastník konania Registračný list fyzickej osoby -
odhlášku s dátumom zániku poistenia 30. júna 2006 podal nesprávne. Z Registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia poisťovne bolo zistené, že účastník konania je od 1. júla 2006

zamestnancom zamestnávateľa SPRINGSAN, s.r.o , ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie
zdravotnej starostlivosti. Licencia č,: L1A/PO/0429/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v
povolenílekár,nebolaododňavznikupracovnéhopomeruúčastníkakonaniapotrebnánavýkončinnosti
účastníka konania, ako zamestnanca. Z pojmovej definície licencie L1A podľa Slovenskej lekárskej
komory, vyplýva, že licencia L1A slúži pre lekára, ktorý bude poskytovať samostatnú zdravotnícku prax

ako fyzická osoba, a nie ako zamestnanec alebo právnická osoba. Uvedená skutočnosť preto nemá
vplyv na zánik povinného nemocenského;, poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníka
konania, ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky predpísané
náležitosti, t. j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní v zmysle ustanovenia § 209 zákona. Výrok
rozhodnutia je dostatočne určitý a presný, čo sa týka uloženej povinnosti. Odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia je dostatočne presné. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, uvádza všetky príslušné
ustanovenia zákona v znení neskorších predpisov, na základe ktorých vydala napadnuté rozhodnutie.
Každé rozhodnutie je individuálnym právnym aktom, pretože je vydané v konkrétnej veci, týka sa
konkrétneho účastníka konania.

II.

Žalobca sa žalobou zo dňa 19.06.2017 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 10.05.2017 č.
XXXXX-X/XXXX-BAavráteniavecinaďalšiekonanie.Zároveňsiuplatnilnároknanáhradutrovkonania.

Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení okonaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej.

Zdôraznil, že úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré
je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi,
t.j. k povinnosti súdu nachádzať právo je nutné pristupovať nielen z pohľadu vyhľadávať priame a
výslovné pokyny v zákonnom texte, ale aj cez povinnosť formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych

predpisov. Súdy musia nielen rešpektovať právo, ale aj jeho výklad a aplikácia musí smerovať k
spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nie súborom právnych
predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého
záujmu chráneného príslušnou normou. V modernom právnom štáte sa nemožno vyhnúť medzerám, či
iným nedostatkom právnych predpisov, pričom obzvlášť citeľný je tento negatívny jav v odvetví práva
správneho. Orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v

správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Sudca
pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi
jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou,
ktorá je pritom na sudcu kladená je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy) (rozhodnutie
III ÚS 274/07 z 11.10.2007). Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje

právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný
všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie
dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu
je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. Ďalej uviedla, že súdu jednoznačne prislúcha, aby sa
zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že

tomu tak je, aby takouto interpretáciou pomocou redukcie „ab absurdum" odmietol a aby zvolil výklad,
ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý. Poukázala
na rozhodnutie Spolkového ústavného súdu vo veci princeznej Soraya Esfandiary-Bakhtiar (BVerfGE
34, 269), ktorý uviedol: „Právo nie je vždy identické s množinou písaných zákonov, oproti pozitívnym
právnym normám stanovených štátnou mocou môže vyvstať za určitých okolností „právo na viac", ktoré

nachádza svoj prameň v ústavne konformnom právnom poriadku a môže pôsobiť ako korektív vo vzťahu
k písanému zákonu; toto nájsť a premietnuť do rozhodnutia je úlohou súdnictva. (...) Úlohy kladené na
súdnictvo môžu obzvlášť požadovať, aby svoj výraz v akte hodnotiaceho poznania, ktorému nechýba ani
voľný element, našli výraz hodnotovej predstavy imanentnej ústavne konformnému právnemu poriadku,
ktoré však nie sú v textoch písaných zákonov buď vôbec alebo nedostatočne obsiahnuté, a aby boli

premietnuté do rozhodnutia. Sudca sa pritom musí zdržať ľubovôle; jeho rozhodnutie musí spočívať na
racionálnej argumentácii, musí z neho byť zrejmé, že písaný zákon neplní svoju funkciu spočívajúcu v
spravodlivom vyriešení právneho problému. Sudcovské rozhodnutie tak vypĺňa medzeru v zákone podľa
kritérií praktického rozumu a "podľa fundovaných všeobecných predstáv o spravodlivosti panujúcej v
spoločnosti."

Argumentoval tým, že k 30.06.2006 mu zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia zaniklo postavenie SZČO. Z toho dôvodu požiadal o zrušene registrácie pre daň z príjmu
u príslušného správcu dane a oznámil Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie

identifikačného čísla organizácie. Nebol si vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe v povolaní lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Predmetnú licenciu nikdy nevyužíval,
a to ani pred 30.06.2006, ani potom. Na predmetnú licenciu nemal nikdy žiaden príjem. Prevádzkovanie
ambulancie ako fyzická osoba ukončil z dôvodu, že od 01.07.2006 zdravotnícke zariadenie začala
prevádzkovať obchodná spoločnosť SPRINGSAN, s.r.o., so sídlom Ústecko-Orlická 3301/26, 058 01

Poprad, IČO: 36 490 662, ktorej bol zamestnancom. Od 01.07.2006, teda riadne a včas odvádzal odvody
sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti.

Namietal, že aplikácia ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. mechanicky bez tohto, aby žalovaná

skúmala, či skutočne vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť
pre ňu absurdné dôsledky považuje za nesprávny.Dôsledok, ktorý vzhľadom na napadnuté rozhodnutie bude musieť znášať - predpísanie dlžného
poistného a penále za príliš prísny a nespravodlivý, osobitne za situácie, keď:

nemal žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas
plnila odvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára už ako zamestnanec obchodnej spoločnosti,
v ktorej je spoločníkom.
vykonalúkony,zktorýchvyplýva,ženemalazáujemďalejvykonávaťčinnosťSZČO-zrušenieregistrácie
pre daň z príjmu, zrušenie IČO.

Formalistický výklad zákona č. 461/2003 Z.z. žalovanou je vo vzťahu k nej nespravodlivý a žalovaná
vec nesprávne právne posúdila. Nevedela, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je
oprávneným zakladajúcim, ale nie je možné, aby táto nevedomosť mala pre ňu extrémne negatívny
dopad v podobe predpísanie dlžného poistného a penále.

Poukázal na ustanovenie § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., z ktorého vyplýva, že nie všetky
rozhodnutia Sociálne poisťovne musia mať písomnú formu. Písomnú formu nemajú rozhodnutia, v
ktorom Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných

prípadoch. V takýchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí
len v spise. Oznámila Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO k 30.06.2006. Po preskúmaní
všetkých skutočností Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad rozhodla o zániku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Tým, že jej nebolo doručené

písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, predpokladala, že sa jej podaniu vyhovelo v plnom
rozsahu.

Ďalej namietal, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a

povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok., Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad nemohla
nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení, a preto považuje napadnuté rozhodnutie za
nezákonné.

Ďalej namietal, že z výroku rozhodnutia Sociálne poisťovne, pobočka Poprad nie je zrejmé, na základe
ktorého právneho predpisu rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vo výroku rozhodnutia
absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Okrem toho ani z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu, pobočka Poprad zmeniť predchádzajúce
rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s

odstupom viac ako jedného roka. Tento nedostatok rozhodnutia neodstránilo ani napadnuté rozhodnutie
žalovanej.

Ďalej poukázal na ustanovenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány sú povinné

postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,
ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,
najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným
osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,
aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad ho

neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla mu príležitosť vyjadriť sa k
začatému konaniu, čím mu znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť jej návrhy.

III.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Okrem
argumentácie, ktorú uviedla aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že právo sociálneho
zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva. Normy verejného práva sú kogentného charakteru, t.j. súprikazujúce a zakazujúce. To znamená, že ak to príslušná zákonná úprava neumožňuje, nie je možné sa
odnejodchýliť.ZuvedenéhodôvodujeSociálnapoisťovňapovinnástriktnedodržiavaťvaplikačnejpraxi
ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a nemôže hľadať také riešenie, ktoré

by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi.
Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho
zabezpečenia znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho
poistenia vyvíja náležitú snahu, aby takéto rozdiely nevznikali a pristupuje ku všetkým účastníkom

konania rovnako. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžso/81/2014 zo dňa 31. mája 2016, z ktorého taktiež vyplýva, že právne normy odvetvia sociálneho
práva sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje ich aplikačnú tvrdosť
v individuálnom prípade zmierniť, a preto idea aplikačnej spravodlivosti hmotného sociálneho práva
nemá v prejednávanej veci opodstatnenie, pokiaľ spoločnosť spravodlivosť chápe ako určitú vlastnosť
spoločenského poriadku, ktorá, hoci silne preniká do práva, tak ho dominantne neovláda, ale pôsobí na

neho spolu s ideou zákonnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň uvádza, že idea aplikačnej
spravodlivosti prezentovaná krajským súdom nepochybne vedie nie k extenzívnemu ale k extrémnemu
poňatiu výkladu práva bez prihliadnutí na teóriu formálnej a etickej, resp. distributívnej a redistributívnej
(procedurálnej) formy spravodlivosti (viď právne teoretické závery obsiahnuté v starogréckych modeloch
spravodlivosti alebo v dielach D. E., F. či Cohena), kedy by výsledok aplikácie práva výslovne záležal

iba na individuálnom zložení orgánu súdnej moci. Toto by nepochybne malo dopad na popretie
ústavného princípu predvídateľnosti práva a k potlačeniu právnej istoty, ako hlavnej funkcie objektívneho
práva. Predmetným rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v
Bratislave, č. k. 2S 306/2013-36. zo dňa 18. júna 2014, v ktorom krajsky súd dospel k záveru, že žaloba
iedôvodná,pretožerozhodnutiasúzjavnenespravodlivéažalobcabolnimiukrátenýnasvojichprávach.

tak, že žalobu zamietol.

Ďalej uviedla, že rozhodnutím č. 700-68/2016, XXXXX-X/XXXX-HE zo dňa 4. augusta 2016, ktoré bolo
potvrdené napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, nebola a ani nemohla byť zo strany
pobočky Sociálnej poisťovne nariadená obnova konania, ale pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla

na základe § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o zániku sociálneho poistenia
ako o spornom prípade, t. j. že žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006 a zaniklo dňa 30. júna 2008.

Ďalej zdôraznila, že zákon č. 461/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004 ustanovuje
špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom v ustanovení § 172 ods.
1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákona č. 71/1967 Zb. v znení
neskorších predpisov. Žalobkyňa mala možnosť obhájiť svoje práva, prípadne povinnosti a záujmy
v rámci odvolacieho konania, čo aj využila, keď voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala

odvolanie.

IV.

V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1 S.s.p.
sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie:
Sociálnej poisťovne,

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
zdravotných poisťovní,
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného

určeného podľa osobitného predpisu,
príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia,
obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.Podľa odseku 2 § 199 S.s.p. v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe
v sociálnych veciach podľa tretej hlavy S.s.p.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku konanie pred správnym súdom je jednou zo
záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov
administratívneho konania.

Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu
zákonnosti a verejného záujmu.

Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku správny súd postupuje a rozhoduje v súlade

s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými
princípmi tohto zákona.

Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú
na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a

iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu

orgánu verejnej správy.

Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej

správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej

pojednávanie, ak:

o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,

vykonáva dokazovanie,

to vyžaduje verejný záujem,
je to na prejednanie veci potrebné alebo
tak ustanovuje tento zákon.
V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach
starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa nevzťahuje osobitný
predpis (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní).

Podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o
vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch,
príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátokdlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení
zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.
Podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 1. augusta 2006do 31. decembra 2010

samostatnezárobkovočinnáosobajefyzickáosoba,ktorámáoprávnenienavykonávaniečinnostipodľa
osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať
oprávnenie podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 439/2004 Z.z., účinnom

od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po
kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, a zaniká 30. júna
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej

samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v
§ 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 v znení účinnom do 31. decembra2008 povinné

nemocensképoistenieapovinnédôchodkovépoisteniezanikávždysamostatnezárobkovočinnejosobe
uvedenej v § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku týchto oprávnení a samostatne zárobkovo činnej osobe
uvedenej v § 5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať
oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť
samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/.

Podľa § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 209 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom
rozsahu.
Podľa § 209 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti

nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie,
organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
Podľa § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení rozhodovať v prvom stupni
o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch patrí do vecnej príslušnosť
pobočky.
Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné

podklady na rozhodnutie.
V.

Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že sa v nich nachádza korešpondencia účastníkov konania ,
konkrétne list. ktorým žalobcu žalovaná informovala, že pri kontrole jej spisovej dokumentácie bolo

zistené, že na základe podkladov zaslaných Slovenskou lekárskou komorou zistila, že je vlastníkom
licencie na výkon samostatnej zdravotnej praxe, ktorú Sociálnej poisťovni, pobočka nepredložil a pri
podaní odhlášky z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej
osoby túto skutočnosť neuviedol. Vyzvala ho na splnenie povinnosti a na predloženie potrebných
dokladov. Zároveň ho informovala, že povinné sociálne poistenie ako samostatne zárobkovo činnej

osobe k 30.06.2006 na základe zrušeného povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v
neštátnom zdravotníckom zariadení nemalo zaniknúť , ale od 01.07.2006 do 30.6.2008 malo pokračovať
naďalej na základe dosiahnutých príjmov a existujúceho oprávnenia, čo je licencia.V administratívnom spise sa nachádza licencia č. L1A/PO/0429/05 na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe v povolení lekár v odbore pediatria vydaná Slovenskou lekárskou komorou..

Ďalej sa v administratívnom spise nachádza rozhodnutie Prešovského samosprávneho kraja č. j.
1/2002/02258/217 zo dňa 9. decembra 2002, ktorým bolo žalobcovi povolené poskytovať zdravotnú
starostlivosťvneštátnomzdravotníckomzariadení-ambulanciivodborepediatria.Uvedenérozhodnutie
bolo k 30. júnu 2006 zrušené rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. 3255/2006/0Z-JUR

zo dňa 21. apríla 2006. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad prijala 29. júna 2006 od účastníka
konania Registračný list fyzickej osoby - odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby, s dátumom
zániku povinného sociálneho poistenia 30. júna 2006. Odhlášku z poistenia účastník konania podal na
základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja č. 3255/2006/OZ- JUR zo dňa 21. apríla 2006,
ktorým Prešovský samosprávny kraj rozhodol o zrušení povolenia účastníka konania na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore pediatria k 30.

júnu 2006. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, ako prvostupňový orgán vydala rozhodnutie zo dňa
4. januára 2017 č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX, ktorým rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej
osobe A. A. B. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna
2008 a nie 30. júna 2006. Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania odvolanie, o ktorom rozhodla
žalovaná preskúmavaným rozhodnutím.

VI.

V predmetnej veci správny súd rozhodol pôvodne rozsudkom sp. zn. 1Sa 13/2017 zo dňa 12. októbra

2017 tak, že zrušil žalobou napádané rozhodnutie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

Na základe kasačnej sťažnosti vo veci konal Najvyšší správny súd SR , ktorý dňa 12. marca 2021 pod
sp. zn. 7Sžsk 37/2018 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na nové konanie. Po zmene

pôvodného zákonného sudcu bola vec opätovne prejednaná, pričom správny súd rozhodol v súlade
s vyslovenými právnymi závermi Najvyššieho správneho súdu SR. Dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho
po kalendárnom roku, za ktorý sa nedosiahol vyššie uvedený príjem, príp. zánikom oprávnenia na
výkon činnosti SZČO (v posudzovanom prípade zánikom licencie L1A), alebo aj na základe čestného
vyhlásenia o nevykonávaní činnosti (poistenie zaniká najskôr dňom doručenia čestného vyhlásenia
Sociálnej poisťovni).

Dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon zdravotníckej praxe L1A, nadobúda jej držiteľ
status podnikateľa – SZČO (ak už predtým nemal postavenie SZČO na základe iného oprávnenia na
podnikanie, napr. povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia pre fyzickú osobu), a to so

všetkými povinnosťami, ktoré právny poriadok samostatne zárobkovo činnej osobe ukladá.

Súd sa vo vzťahu k žalobcovi zaoberal v prvom rade otázkou, či žalobca mal v kontrolovanom
období,keďmubolozrušenépovolenienaposkytovaniezdravotnejstarostlivostipostaveniesamostatne

zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Z údajov, ktoré žalovanej poskytla Finančná
správaSRvyplýva,žepríjemžalobcu zpodnikaniazarok2004bol 765,447Sk ,zarok2005757345Sk
a za rok 2006 príjem 509 283 Sk, teda bol vyšší ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z
inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním
s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne

zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2004, 2005 a následne k 1. júlu 2006. Z poskytnutých údajov teda
vyplýva, že príjmy žalobcu z podnikania za uvedené roky dosiahli úroveň rozhodujúcu na vznik alebo na
trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 3 ods. 1 písm. b) a
ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení. Nie je pritom rozhodujúce, na základe akého právneho vzťahufyzická osoba tieto príjmy z podnikania alebo inej zárobkovej činnosti nadobudla. Rozhodujúcim je iba
to, že fyzická osoba dosiahla v príslušnom kalendárnom roku príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o daní z
príjmov. V prejednávanom prípade žalobca zároveň dovŕšil vek 18 rokov, preto súd zhodne so žalovanou

dospel k záveru, že žalobca spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely zákona
o sociálnom poistení. Zároveň súd konštatuje, že nakoľko príjmy žalobcu boli v rozhodujúcom období
vyššie ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania, žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej
osobe vzniklo v súlade s § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské a dôchodkové
poistenie. V priebehu konania o zániku povinného sociálneho poistenia bolo zároveň preukázané, že

žalobca bol držiteľom platnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/PO/0429/05
na obdobie od 24. augusta 2005, ktorá ho oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti
uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o sociálnom poistení aj po dátume 30. júna 2006 ,
ku ktorému dňu bolo rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. 3255/2006/OZ-JUR zo dňa
21. apríla 2006 zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalobkyňou v neštátnom
zdravotníckom zariadení v pediatrickej ambulancii.

Po zrušení povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení u
žalobcu nedošlo k zániku všetkých oprávnení na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, keďže bol aj
naďalej držiteľom platnej licencie L1A a jeho príjmy z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti

podľa zákona o dani z príjmov boli vyššie ako zákonom stanovená hranica príjmu. Vzhľadom na túto
skutočnosť sociálna poisťovňa správne konštatovala, že žalobcovi nezaniklo povinné sociálne poistenie
samostatne zárobkovo činnej osoby dňom 30.júnom 2006.

Zákon č. 578/2004 Z.z. p poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti rozlišuje 4 typy licencií. Licencia
„L1A“ je licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, tento typ licencie využije lekár, pokiaľ
nemá a neplánuje mať svoje vlastné súkromné zdravotnícke zariadenie, ale bude poskytovať zdravotnú
starostlivosť u iných poskytovateľov, ktorí už povolenie na prevádzkovanie zariadenia zdravotnej
starostlivosti majú. Ďalšou situáciou kedy lekár využije túto licenciu je situácia , ak bude poskytovať

zdravotnú starostlivosť na inom mieste ako je zdravotnícke zariadenie. Pri tejto licencii vzniká lekárovi
povinnosť registrácie na daňovom úrade do 30 dní odo dňa právoplatnosti a vykonateľnosti Rozhodnutia
o vydaní licencie.

Lekár si teda z príjmov z činnosti odvádza dane a platí si odvody. Služby fakturuje.

Z hľadiska subjektov interpretácie práva rozlišujeme medzi iným aj výklad autentický, pod čím
rozumieme výklad právnej normy tým štátnym orgánom, ktorý ju vytvoril. Hoci takýto výklad nie je pre

súdzáväzný,bližšieobjasňuječoviedlozákonodarcu ktvorbeurčitejprávnejnormy.Gestoromprávnych
predpisov v oblasti práva sociálneho zabezpečenia je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. V
tomto smere súd poukazuje na verejne prístupnú parlamentnú tlač č. 487, odpoveď na interpeláciu č.
18 ministra práce sociálnych vecí a rodiny poslancom Národnej rady SR vo veci problematiky platenia
odvodov za licencie Slovenskej lekárskej komory. Z jeho odpovede vyplývajú obdobné právne závery

ku ktorým preskúmaním veci dospel správny súd: „ Podľa zákona č. 578/2014 Z.z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti zdravotnícke povolanie môže fyzická osoba vykonávať okrem iného na základe
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), ktorú vydáva Slovenská lekárska komora a
na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré vydáva samosprávny kraj.
Obidveoprávneniazakladajústatussamostatnezárobkovočinnejosobynaúčelysociálnehopoistenia.“.

Zákon o sociálnom poistení neukladá žalovanej lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku,
zániku alebo o prerušení sociálneho poistenia v sporných prípadoch, preto námietka žalobcu ohľadom
oneskoreného rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa nie je dôvodná. Naviac prvostupňový

správny orgán nedisponoval príslušnými informáciami o platnej licencii žalobcu. Na základe výzvy
žalovanej predložil žalobca platnú licenciu pobočke žalovanej až dňa 2. januára 2017. Do toho času
sociálna poisťovňa nemala reálnu možnosť zistiť, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe (L1A). Prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo vydané na podklade tejto skutočnostibolo vydané v primeranej lehote. Tu je potrebné súhlasiť so žalovanou, že zákon o sociálnom poistení
neukladá žalovanej lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v
sporných prípadoch. Nejednalo sa teda o rozhodnutie po povolení obnovy konania, ale jednalo sa o

prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Nie je teda možné súhlasiť s námietkou žalobcu, že došlo
k uplynutiu lehoty na obnovu konania, keďže jednalo sa o rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
s tým, že predchádzajúce iné rozhodnutie ako tvrdí žalobca v inej ako písomnej forme nebolo vydané.

Registrácia pre daň z príjmu podľa zákona č. 511/1992 Zb. bola pre nadobudnutie postavenia
samostatne zárobkovo činnej osoby rozhodujúca od r. 2011 do 30. júna 2014. Od 1. júla 2014
postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby už nie je závisle od registrácie na daňovom úrade, ale
status samostatne zárobkovo činnej osoby v sociálnom poistení je založený iba na vyššie uvedenom
dosahovaní príjmov, ktoré sú príjmami z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik

alebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO. Úlohou žalobcu ako držiteľa licencie L1A bolo
v prvom rade požiadať o zrušenie licencie a až následne, po jej právoplatnom zrušení oznámiť
zánik SZČO Štatistickému úradu SR a požiadať o zrušenie registrácie príslušného správcu dane.
Skutočnosť, že žalobca nemal vedomosť o tom, že licencia L1A jej zakladá status SZČO, nezbavuje
žalobcu zodpovednosti za následky, ktoré vznikli porušením povinnosti vyplývajúcej jej z tohto právneho

postavenia. V tomto smere zhodne s vyjadrením žalovanej súd poukazuje na zákonnú nevyvrátiteľnú
domnienku znalosti právnych predpisov uvedenú v § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych
predpisov a o Zbierke zákonov SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorej o všetkom, čo
bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa
to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.

Žalobcovi teda svedčí nevyvrátiteľná domnienka, že pozná svoje povinnosti, ktoré vyplývajú držiteľovi
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Neobstojí teda
námietka žalobcu o nevedomosti týkajúcej sa právnych následkov spojených s držbou licencie. Na
doplnenie súd uvádza, že z písomných podkladov predložených žalovanou vyplýva, že o povinnostiach
vyplývajúcich z držby licencie boli členovia Slovenskej lekárskej komory informovaní na webovom sídle

tejto Komory, na ktorej boli opakovane zverejňované články a informácie týkajúce sa tejto problematiky,
ktoré obsahovali rovnaké právne posúdenie predmetnej problematiky ako to vykonala žalovaná.

Nemožno sa stotožniť ani s námietkou žalobcu, že postup žalovanej v danej veci je nesprávny a

nespravodlivý. Podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového
poistenia sú upravené v zákone o sociálnom poistení, ktorý je normou verejného práva obsahuje
kogentné právne normy. Nepozná ustanovenia upravujúce zmiernenie tvrdosti zákona alebo
uplatňovanie výnimiek u jednotlivých poistencov.

V tomto smere súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to rozsudok, sp. zn. 1Sžso/81/2014
zo dňa 31. mája 2016, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Je nepochybné, že právne normy odvetvia
sociálneho práva sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje ich
aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade zmierniť, a preto idea aplikačnej spravodlivosti hmotného

sociálneho práva tak, ako ju prezentuje krajský súd, nemá v prejednávanej veci opodstatnenej, pokiaľ
spoločnosť spravodlivosť chápe ako určitú vlastnosť spoločenského poriadku, ktorá, hoci silne preniká
do práva, tak ho dominantne neovláda, ale pôsobí na neho spolu s ideou zákonnosti. Navyše idea
aplikačnej spravodlivosti prezentovaná krajským súdom nepochybne vedie nie k extenzívnemu, ale
extrémnemu poňatiu výkladu práva bez prihliadnutí na teóriu formálnej a etickej, resp. distributívnej

a nedistributívnej (procedurálnej) formy spravodlivosti (viď právne teoretické závery obsiahnuté v
starogréckych modeloch spravodlivosti alebo v dielach D. E., F., či Cohena), kedy by výsledok aplikácie
práva výslovne záležal iba na individuálnom zložení orgánu súdnej moci. Toto by nepochybne malo
dopad na popretie ústavného princípu predvídateľnosti práva a k potlačeniu právnej istoty ako hlavnej
funkcie objektívneho práva.“Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej vrátane postupu, ktorý
predchádzal jeho vydaniu je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v
náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený.

Pokiaľ ide o námietku, že správny orgán prvého stupňa neupovedomil žalobcu o začatí predmetného
nedávkového konania, a tým mu neposkytol možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu, krajský súd
zastáva názor, že táto nie je dôvodná. Prejednávaná vec predstavuje nedávkové konanie, ktorá sa v

súlade s § 184 ods. 8 zákona začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, je podľa § 185 ods. 4 zákona začaté odo
dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.
Zákon č. 461/2003 Z.z. však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať
aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi

pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z.z. ani povinnosť, aby
o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá správny poriadok.
Taktiež zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať
možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť
jeho doplnenie. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011).

Kľúčovou a pre rozhodnutie vo veci zásadnou otázkou, ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná,
bola otázka určenia termínu zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia
samostatne zárobkovo činnej osoby držiteľa licencia (L1A/P0/0429/05 z 24. augusta 2005) na výkon

samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
účinnom od 1. augusta 2005 do 31. decembra 2007, resp. do 31. decembra 2010. Konkrétne sa
jednalo o posúdenie otázky, či povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo
samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom
do 31. decembra 2010 odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať

oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť
samostatne zárobkovo činnej osohy uvedenej v § 5 písm. c/ zákona v znení účinnom od 1. augusta
2006 do 31. decembra 2010.

Najvyšší správny súd SR v súvislosti so statusom samostatne zárobkovo činnej osoby na základe
oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom do
31. decembra 2010. resp. že licencia L1 A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
podľa § 10 ods. 2 zákona č. 548/2004 Z.z. má charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného
v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 X.z. poukázal na záver vyjadrený v rozhodnutiach veľkého senátu sp.

zn. 1Vs/1/2019 a sp. zn. 1Vs/3/2019. V bode 63 rozsudku sp. zn. lVs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020
veľký senát uviedol nasledovnú odpoveď: „Licencia L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako
samostatnéoprávnenienavýkonzdravotníckehopovolaniapodľa§3ods.4písm.c/zákonač.578/2004
Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti
podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c/zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení

zákona č. 310/2003 Z.z., na základe ktorého je lekár držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne
zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania
v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom
licencie L1A. nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie 1.1
A. a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú

osobu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z."

Kasačný súd ďalej vo vzťahu k namietanému pochybeniu správnych orgánov, najmä z pohľadu
porušenia zásady súčinnosti s účastníkom konania a jeho možnosti oboznámiť sa s dôkazmi pred

vydaním rozhodnutia skonštatoval, že ak by aj námietky tohto druhu akceptoval, vybočil by z
ustálenej súdnej praxe. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2017 sp.
zn. 10Sžso/81/2016 vyplýva, že „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili
formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka". Obdobnýnázor vyslovil najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 10. mája 2010, sp. zn. 8Sžh/l/2010
(publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod
č. 103/2011), podľa ktorého .. je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho

konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť
rozhodnutie v jeho prospech". Za týchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má
za následok aj porušenie práv účastníka konania. Posúdenie súdu v preskúmavacom konaní, či takéto
procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia, je individuálne a podmienené konkrétnymi okolnosťami prípadu.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu
zákonnosti rozhodnutia orgán verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol
v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa

vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného
uváženia ustálil správne svoj právny záver.

Správny súd v žiadnom zo žalobcom namietaných procesných porušení zhodne s právnym názorom

vysloveným Najvyšším správnym súdom neidentifikoval také procesné vady, ktoré by ovplyvnili
zákonnosť žalobou napádaného rozhodnutia žalovaného.

Na základe vyššie uvedených skutočností a po preskúmaní administratívneho spisu žalovanej, správny

súd dospel k záveru, že žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadala so všetkými námietkami
žalobcu, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistila skutkový stav, tento správne právne posúdila,
rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnila a napokon postupovala v súlade s platnými právnymi
predpismi. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania a kasačného konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p.
Žalobca nebol v konaní úspešný a správny súd nezistil mimoriadne okolnosti na priznanie trov žalovanej
tak pred správnym súdom ako aj kasačným súdom, preto náhradu trov konania a kasačného konania
účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove
(§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 S.s.p. uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebohozastupuje,vysokoškolsképrávnickévzdelanieII.stupňa;
ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1, 2 S.s.p.).