Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. december 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/222/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519010257
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2519010257.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.PavlaMacháčaasudcovJUDr.Kataríny
Batisovej a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. X. decembra XXXX v C., trvalé
bydlisko bytom B. D. A. XXX, E., v konaní o osvedčení/neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 21.
septembra2022,č.k.8T/85/2019-586,naneverejnomzasadnutíkonanom29.decembra2022vTrnave,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Piešťany (ďalej len okresný súd) uznesením z 21. septembra 2022, č. k. 8T/85/2019-586,
podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) odsúdenému A. B. (ďalej len odsúdený) nariadil
výkon trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom

Okresného súdu Piešťany z 11. decembra 2019, právoplatným 16. januára 2020. Zároveň podľa § 48
ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia.

Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil odsúdený bol trestným rozkazom Okresného súdu
Piešťany z 11. decembra 2019, sp. zn. 8T/85/2019, právoplatným 16. januára 2020 uznaný za vinného

z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom
na § 140 písmeno h) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať)
mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu na 2 (dva)
roky. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona mu bola uložená povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa
svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom. Skúšobná doba odsúdenému plynula
od 17. januára 2020 do 17. januára 2022. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané,

že odsúdený v priebehu dvojročnej skúšobnej doby neuhradil škodu spôsobenú trestným činom, ktorá
povinnosť mu bola uložená ako osobitná povinnosť v rámci skúšobnej doby podmienečného odsúdenia,
a to až voči sedemnástim poškodeným subjektom. Odsúdený si bol vedomý, že mu plynie skúšobná
doba, napriek tomu škodu neuhradil ani čiastočne, ani sa o jej náhradu nepokúsil, čo jednoznačne
vypovedá o tom, že podmienečné odsúdenie nie je dostatočné pre jeho nápravu a na odsúdeného
je potrebné pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody. Okrem toho sa dopustil

priestupku na úseku verejného zdravotníctva s pokutou vo výške 200,- €, čo vypovedá o závažnejšom
protiprávnom konaní. Hoci charakter priestupku nesúvisí s aktuálne prejednávanou trestnou činnosťou,
jeho spáchanie vypovedá o celkovom postoji odsúdeného k dodržiavaniu právneho poriadku. Vzhľadom
na to, že odsúdený pred spáchaním trestného činu v tejto veci nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, okresný súd ho zaradil na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Povyhláseníuznesenianaverejnomzasadnutísaprítomnýprokurátorvzdalprávanapodaniesťažnosti.
Neprítomnému odsúdenému bolo písomné vyhotovenie uznesenia doručené 12 októbra 2022 (streda).Dňa 17. októbra 2022 (pondelok) bolo okresnému súdu doručené písomné podanie odsúdeného
označené ako sťažnosť. V tejto sťažnosť odsúdený namietal tvrdenie okresného súdu, že sa 4.
mája 2020 dopustil priestupku, za čo mu bola uložená pokuta na úseku verejného zdravotníctva za

nepodrobenie sa karanténnym opatreniam. Uvedené tvrdenie je podľa neho nepravdivé, nakoľko v tom
čase pracoval v Rakúskej republike. Odtiaľ bol umiestnený do karanténneho zariadenia v Gabčíkove.
Viackrát a opakovane podstúpil test na Covid 19 s výsledkom negatívny. Aj napriek tejto skutočnosti
dodržal povinnú karanténu a bol umiestnený v Gabčíkove. Odtiaľ cestoval podľa pokynov domov, a
to cez Bratislavu a tam bol podrobený náhodnej kontrole policajnou hliadkou, za čo mu bola uložená

pokuta, ktorú zaplatil aj napriek tomu, že bola nedôvodná. Bol negatívny na Covid 19, zdravý. Nemal
ako inak cestovať a spoj bol cez Bratislavu. S prihliadnutím na súčasný vývoj situácie to nepovažuje za
porušenie skúšobnej doby.
Pokiaľ ide o druhý argument okresného súdu o neuhradení spôsobenej škody, k tomu odsúdený uviedol,
že sa v skúšobnej dobe nedopustil žiadneho trestného činu, neviedlo sa voči nemu trestné konanie a
jediné, čo sa mu kladie za vinu je neuhradenie škody. Pracuje v zahraničí, finančne musí podporovať

mamu, ktorá žije sama a má pokročilý vek. Vzniknutá situácia ho mrzí a stále si myslel, že všetky
peniaze bude od neho požadovať poisťovňa - čakal na šeky. Nikdy nemal takéto problémy, nevedel
čo má robiť. Šeky, ktoré mu prišli z poisťovne, tak tie uhradil. Rovnako ho mrzí aj to, že sa nedostavil
na súdne zasadnutie, ale pracuje v zahraničí a je pre neho nemožné sa dostať domov bez následkov.
Ak je potrebné prípadnú škodu nahradiť, ihneď tak urobí len mu treba dať vedieť akú sumu a na aký

účet má poslať peniaze. Celá situácia vznikla len v dôsledku toho, že nevedel ako postupovať. Myslel
si, že všetko pôjde cez poisťovňu, tak bol aj inštruovaný od PZ. Ťažko sa mu bráni, keď musí byť
kvôli financiám v zahraničí, aby uživil seba a pomohol matke. Počas Covidu 19 mal veľmi obmedzené
možnosti cestovania ako aj uviedol vyššie. A to aj kvôli práci, kde boli prísne podmienky. Celé uvedené
konanie bolo v tomto nešťastnom období, kedy sa mohol len ťažko brániť a riešiť svoje povinnosti na

Slovensku. Predmetné uznesenie o nariadení výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov je
neprimerané, nedôvodné a nie je v súlade so zmyslom a účelom trestného zákona v jeho individuálnom
prípade. Dôvody, ktoré mu okresný súd kladie za vinu neboli podľa jeho názoru previnenia, ale len čo
sa Covid 19 týka vzniknutá situácia, a čo sa priestupku nezaplatenia škody týka - neznalosť postupu
v takýchto veciach. Predmetné uznesenie považuje za nesprávne a nezákonné. V jeho odôvodnení je

zrejmý rozpor s jeho tvrdeniami a so skutočnými a pravdivými okolnosťami. Navrhol preto v konečnom
návrhu napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť v celom rozsahu.
Prokurátor sa k dôvodom sťažnosti odsúdeného ku dňu konania neverejného zasadnutia bližšie
nevyjadril.
Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave riadne predložený na rozhodnutie 4. novembra

2022.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.), pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma
nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,
a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por., ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté
uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie
a) rozhodne vo veci sám, alebo

b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s
výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) a f),
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní
obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o
sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo

ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §
446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného
v detenčnom ústave podľa § 462.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por.
preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odsúdený podal sťažnosť,

ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť bola podaná voči rozhodnutiu, voči
ktorému je prípustná, podal ju odsúdený ako osoba oprávnená a v zákonom stanovenej lehote.

Preskúmaním spisového materiálu zároveň krajský súd zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.Pokiaľ ide o konanie predchádzajúce napadnutému výroku, krajský súd zistil, že odsúdený bol o termíne
verejného zasadnutia 21. septembra 2022, na ktorom bolo vyhlásené napadnuté uznesenie, riadne a
včas upovedomený 23. augusta 2022. Súčasne bol súdom poučený v upovedomení i tom, že verejné

zasadnutie sa môže vykonať v jeho neprítomnosti za podmienok upravených v ust. § 293 ods. 5 Tr. por.
Verejného zasadnutia sa napriek tomu nezúčastnil, preto okresný súd postupoval správne v súlade s
ustanovením § 293 ods. 5 Tr. por., keď vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti odsúdeného. Na
verejnom zasadnutí okresný súd vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie.
Pokiaľ ide o závery okresného súdu, ku ktorým dospel vykonaným dokazovaním, tieto rovnako považuje

krajský súd za správne a zákonné.
Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť
škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd
vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje
aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa
odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia

slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať
podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu
na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo
primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,

primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu
skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.
Na tomto mieste treba pripomenúť, že inštitút podmienečného odsúdenia na trest odňatia slobody
vychádza z predpokladu, že už samotné odhalenie trestného činu, trestné stíhanie páchateľa, negatívne
zhodnotenie jeho osoby a jeho konania odsudzujúcim rozsudkom, či hrozba eventuálneho budúceho

výkonu trestu odňatia slobody by mali mať sami o sebe tak z hľadiska individuálnej ako aj
generálnej prevencie rovnaké účinky, ktoré by inak mal výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podmienečným odsúdením súd vyjadruje páchateľovi dôveru a zároveň mu dáva možnosť, aby sa sám
svojím správaním, bez izolácie od spoločnosti pričinil o to, že výkon podmienečne odloženého trestu
odňatia slobody nebude nariadený. Tohto výsledku však odsúdený môže dosiahnuť len skutočnosťou,

že bude v skúšobnej dobe, určenej mu pre túto príležitosť súdom, viesť riadny život. Preto je vedenie
riadneho života základnou podmienkou, ktorej splnenie súd skúma v rámci rozhodovania o osvedčení
resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe. Nikde v zákone pritom expressis verbis (výslovne)
obsah tohto pojmu nie je stanovený. Určuje ho len judikatúra, ktorá pod vedením riadneho života ako
jeho esenciálnu súčasť rozumie nielen bezúhonnosť pri dodržiavaní právnych noriem, ale aj plnenie si

iných občianskych, rodinných a pracovných povinností, teda aj riadne plnenie si vyživovacej povinnosti.
Osobitne sa v rámci vedenia riadneho života potom skúma plnenie tých povinností a obmedzení, ktoré
boli odsúdenému uložené súdom v rámci skúšobnej doby.
Z vykonaného dokazovania (správami od poškodených) mal aj krajský súd za preukázané, že skúšobná
doba odsúdenému plynula od 17. januára 2020 do 17. januára 2022, pričom počas jej plynutia si

odsúdený nesplnil okresným súdom uloženú povinnosť v zmysle ust. § 50 ods. 2 Tr. zák. nahradiť
poškodeným spôsobenú škodu nasledovne:
F. F., nar. XX. augusta XXXX v E., trvalé bydlisko E., F. G. XXXX/XX škodu vo výške 259,-€,

H. I. J., nar. XX. apríla XXXX v G. G., trvalé bydlisko E., G. X škodu vo výške 650,- €,

K. I., nar. X. marca XXXX v D. L., trvalé bydlisko G., H. XXXX/XX škodu vo výške 270,- €,
K. I., nar. X. marca XXXX v D. L., trvalé bydlisko G., H. XXXX/XX a F. E., nar. X. júla XXXX v F., trvalé
bydlisko E., D. C. XX škodu vo výške 165,-€, pričom plnením jednému z poškodených zaniká povinnosť
plniť v tomto rozsahu druhému z poškodených,
E. M., nar. X.X.XXXX v B., trvalé bydlisko, E. E. XXXX/X škodu vo výške 100,- €,

E. F., nar. X. novembra XXXX, trvalé bydlisko E., D. C. X škodu vo výške 195,- €,
N. J., nar. XX. júna XXXX vo A. O., trvalé bydlisko E., N. P. XX/XX škodu vo výške 102,- €,
F. Q., nar. XX. augusta XXXX v E., trvalé bydlisko E., X. F. X škodu vo výške 247,- €,
J. P., nar. X. februára XXXX v C., trvalé bydlisko E., N. P. XX/X škodu vo výške 122,- €,
C. L., nar. XX. septembra XXXX v E., trvalé bydlisko E., L. XXXX/XX škodu vo výške 134,-€,

E. A., nar. XX. septembra XXXX v E., trvalé bydlisko E., N. P. XX/XX škodu vo výške 98,- €,
F. M., nar. X. júna XXXX v E., trvalé bydlisko E., E. E. XXXX/XX škodu vo výške 115,- €,
G. J., nar. XX. augusta XXXX v E., trvalé bydlisko E., G. XXX škodu vo výške 122,- €,
I. F., nar. XX. marca XXXX v D. K., trvalé bydlisko E., C. XX/XXX škodu vo výške 98,- €,H. G. N. R., nar. XX. júna XXXX v R., trvalé bydlisko E., A. XXXX/XX škodu vo výške 155,- €,
S. G., nar. XX. apríla XXXX v C., trvalé bydlisko D. F. D. A., B. X škodu vo výške 350,- €,
Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700

škodu vo výške 4.981,15 €.

Tento fakt nespochybňoval ani samotný odsúdený v sťažnosti, bránil sa však tým, že nevedel komu
a na aký účet má predmetné sumy zaplatiť a že si myslel, že sa to bude riešiť cez poisťovňu, ktorá mu
pošle šek.

Uvedené námietky vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné.
Odsúdený mal celé dva roky na to, aby zaplatil poškodeným uvedeným v trestnom rozkaze Okresného
súdu Piešťany z 11. decembra 2019, sp. zn. 8T/85/2019, právoplatným 16. januára 2020, súdom
priznané náhrady škody, teda poznal všetky potrebné údaje k tomu, aby plnil (iniciály poškodených a ich
adresy, dlžné čiastky), preto mu nič nebránilo skontaktovať sa s jednotlivými poškodenými a náhradu

škody s nimi riešiť. Času na to mal dostatok. Pokiaľ sa aj pracovne zdržiaval v Rakúsku, ako zdôrazňuje
v sťažnosti, ani to nemôže krajský súd akceptovať ako prekážku, aby osoby kontaktoval, lebo tak mohol
učiniť či už poštou alebo prostredníctvom tretej osoby. Nahliadnutím do spisu mal tiež možnosť získať
napr. telefonický kontakt na poškodených.
Odsúdený tiež v konaní nijako nepreukázal svoje sťažnostné námietky o tom, že mu mali byť zasielané

šeky ohľadne nejakých platieb, ktoré vraj poisťovni zaplatil a mali súvisieť s týmto prípadom. Tieto jeho
námietky tak zostali v rovine ničím nepodložených tvrdení.
A pokiaľ ide o sťažnostnú námietku odsúdeného, že ohľadom náhrady škody „nevedel ako to chodí,“
knejkrajskýsúduvádza,ženeznalosťzákonanikohoneospravedlňujeaodsúdenémuanivtomtosmere
nič nebránilo obrátiť sa či už na okresný súd, ktorý vo veci rozhodol alebo vyhľadať odbornú právnu

pomoc od advokáta a s ním sa poradiť o ďalšom postupe.
Ani krajský súd tak nemá žiadne pochybnosti v tom smere, že odsúdený túto svoju jedinú povinnosť
uloženú mu v rámci skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vedome ignoroval, z čoho možno aj
podľa názoru krajského súdu bezpečne vyvodiť záver, že toto podmienečné odsúdenie u odsúdeného
nesplnilo svoj účel a je namieste na neho dôsledne pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia

slobody. O postoji odsúdeného k tejto povinnosti vypovedá aj fakt, že ju urýchlene nesplnil a ani k jej
splneniu nepodnikol žiadne kroky ani dodatočne potom, čo sa o konzekvenciách s tým spojených
(premene trestu) z odôvodnenia napadnutého uznesenia dozvedel.

Pokiaľ odsúdený ďalej v sťažnosti namietal, že na priestupok spáchaný v skúšobnej dobe nemal okresný

súd prihliadať, nakoľko on bol za predmetný priestupok postihnutý nedôvodne, nezákonne, ide opäť
o námietku nedôvodnú. Je fakt, že priestupkové konanie voči jeho osobe bolo právoplatne skončené
uložením blokovej pokuty, ktorá bola odsúdeným uhradená na mieste. Toto priestupkové rozhodnutie
dosiaľ zrušené nebolo, čo vyplynulo z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov,
ktorý bol na verejnom zasadnutí riadne oboznámený čítaním. Z uvedeného faktu (právoplatného

rozhodnutia o priestupku) musia súdy pri svojom rozhodovaní o osvedčení resp. neosvedčení sa
odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vychádzať, nakoľko v tomto konaní súdy nie
sú oprávnené prehodnocovať právoplatné rozhodnutia vydané v priestupkovom konaní či už z hľadiska
ich vecnej správnosti alebo z iných dôvodov.
Rovnako sa krajský súd nestotožňuje s námietkami odsúdeného, ktorý sa snaží svoj priestupok

s odstupom času bagatelizovať, nakoľko o závažnosti porušenej povinnosti, za ktorú bol postihnutý
v danom mieste a čase, svedčí samotná výška uloženej sankcie 200 €, na čo správne už poukázal
okresný súd v napadnutom uznesení.
Na tomto mieste krajský súd pripomína, že vedením riadneho života má zákon na mysli taký stav,
keď odsúdený nepácha nielen trestné činy, ale ani priestupky. U priestupkov spáchaných v skúšobnej

dobe pritom samotný zákon rozlišuje, či spáchaný priestupok bol obdobného charakteru ako spáchaný
trestný čin alebo či išlo o priestupok nesúvisiaci s trestnou činnosťou, za ktorú bol páchateľ odsúdený.
V prípade obdobného priestupku stačí spravidla spáchať jeden takýto priestupok v skúšobnej dobe, aby
bolo možné vysloviť, že sa podmienečne odsúdená osoba neosvedčila v skúšobnej dobe. V prípade
ostatných priestupkov (nesúvisiacich) je nutný ich vyšší počet.

Platí, že samotné spáchanie tohto jedného priestupku, ktorý so stíhanom trestnou činnosťou nesúvisel,
nevytvára ešte automatický predpoklad na to, aby bol odsúdenému premenený trest resp., aby bolo
skonštatované, že sa v čase plynutia skúšobnej doby neosvedčil. Ide však o nepochopenie situácie zo
stranyodsúdeného,nakoľkonatentopriestupoknielenokresný,alekrajskýsúdpoukazujúlenpodporne,pretože primárnym dôvodom vedúcim k premene trestu u odsúdeného je fakt, že si počas plynutia
skúšobnej doby nesplnil jedinú súdom uloženú povinnosť a síce, že nenahradil poškodeným škodu
v rozsahu určenom mu v odsudzujúcom rozhodnutí, a to ani len sčasti, hoci ako sám tvrdí, je dlhodobo

zamestnaný v Rakúsku.
Krajský súd na tomto mieste tiež pripomína, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to,
aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho
požiadavkami a právnymi názormi (pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04). Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil

s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (pozri napr. rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 252/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov
súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napr.
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 97/97) resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili

výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (pozri napr. rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Okresný súd postupoval správne aj vtedy, keď odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody podľa
§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko odsúdený

v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vôbec nebol vo výkone trestu odňatia
slobody.
Nezistiac tak podmienky pre zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia senát krajského súdu
postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného na neverejnom zasadnutí ako
nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.