Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. december 2022

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 2Er/718/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313210929
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Baka
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2022:4313210929.2

Uznesenie

Okresný súd Levice vo veci exekučného konania oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: Y., naposledy bytom W., o vymoženie peňažného plnenia
2.188,85 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom povinnej, s dedičkou P..

II. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka
60, Bratislava trovy exekúcie n e p r i z n á v a.

IV. Súd povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V danej veci sa začalo exekučné konanie dňa 21.05.2013, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v neprospech
povinnej o vymoženie sumy 2.188,85 eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 05238/12 zo dňa 23.11.2012 vydaný Stálym rozhodcovským súdom

zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2012 a vykonateľnosť dňa 13.12.2012. Exekučným titulom
bola povinnej (žalovanej) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) dlžnú sumu 2.188,85 eur,
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.790,66 eur od 21.11.2010 do zaplatenia a poplatok
za rozhodcovské konanie vo výške 140,33 eur, náklady na inkasné konanie vo výške 150,- eur, trovy
právneho zastúpenia vo výške 356,13 eur všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského

rozsudku. Dňa 17.07.2013 poveril exekučný súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.188,85 eur s príslušenstvom.

2. Dňa 12.10.2022 súdny exekútor doručil súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania podľa §
37 ods. 3 Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že v priebehu exekučného konania bolo zistené, že

povinná Y. zomrela a podľa uznesenia o dedičstve sp. zn. 6D/134/2017 zo dňa 01.08.2022 nadobudla
dedičstvo po povinnej (poručiteľke) dedička P.
3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 233a Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, postup ukončenia exekučných
konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 upravujeosobitný zákon (zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

5. Keďže sa exekučné konanie v tejto veci začalo pred 1. aprílom 2017 a preto sa podľa § 243h ods. 1
vety prvej Exekučného poriadku dokončuje podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, vzťahuje sa
s účinnosťou od 01.01.2020 aj na toto konanie zákon o ukončení niektorých exekučných konaní.

6. Na výzvu súdu súdny exekútor dňa 26.10.2022 oznámil, že v uvedenom konaní neboli splnené

podmienky pre zastavenie exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. a zároveň doložil prehľad
všetkých prijatých úhrad v prospech predmetnej exekúcie tak ako ich eviduje.

7. Súd má na základe prehľadu platieb predloženého súdnym exekútorom preukázanú existenciu
dosiahnutého výťažku podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. f/ zákona č. 233/2019 Z. z. v období
posledných 18 mesiacov predo dňom, keď sa má stará exekúcia zastaviť podľa zákona č. 233/2019

Z. z. a z uvedeného dôvodu nedošlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č.
233/2019 Z. z. (z dôvodu uplynutia rozhodnej doby).

8. Súd vykonaným šetrením zistil, že povinná Amália Beňová dňa 13.09.2021 zomrela a dedičkou
poručiteľky sa na základe uznesenia o dedičstve č. k. 17D/202/2021-26, Dnot 398/2021 zo dňa

23.08.2022 vydaného súdnym komisárom JUDr. Yvlin Hörömpöliovou, stala zákonná dedička P..
Predmetné uznesenie o dedičstve, ktorým súd schválil dohodu dedičov o vyporiadaní predĺženého
dedičstva nadobudlo právoplatnosť dňa 23.08.2022.

9. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný.

Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

10. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu

podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a
povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou
prevodaleboprechodprávalebopovinností.Návrhnapripusteniezmenyúčastníkovkonaniajeexekútor
povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do

60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,
ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

11. Podľa § 9a ods. 1, ods. 4 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona

sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

12. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi

podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

13. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

14. Na základe zistených skutočností mal súd z uznesenia o dedičstve preukázané, že do majetkových
práv povinnej (poručiteľky) vstúpila dedička. Z tohto dôvodu rozhodol súd v zmysle § 63 CSP tak, ako
je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom povinnej -
s dedičkou P.

15. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od
01.01.2015), na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je sporspĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) (pozn. zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

16. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku /znenie účinné do 31.12.2014/, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

17. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku /znenie účinné do 31.12.2014/, exekúciu súd

zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.

18. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku /znenie účinné do 31.12.2014, exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

19. Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku /znenie účinné do 31.12.2014/, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

20. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní /znenie účinné do 31.12.2014/,

súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

21. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní /znenie účinné do 31.12.2014/,

súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

22. Dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného

poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2
Exekučnéhoporiadku),upravujeExekučnýporiadokpodrobne,zatiaľčookamih(čas),kedytakmáalebo
môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 9.12.2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15, exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť
exekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatéhoexekučnéhokonaniaanielenvsúvislostisvydaním

poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo
potrebnéužzačatéexekučnékonaniezastaviť,pričomexekučnýsúdtakmôžeurobiťnanávrhúčastníka
konania, ako aj bez návrhu.

23. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že exekučný súd je povinný aj bez návrhu

rozhodnúť o zastavení exekúcie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky vyplývajúce z ustanovenia
§ 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014. Rozhodcovský rozsudok,
ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31.12.2014, má pre účastníkov rozhodcovského konania účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35
zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014). Účinky právoplatného rozsudku v

Občianskoprávnym kódexoch nie sú upravené, teória však rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti -
tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie
je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú
odkladný (suspenzívny) účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi,
medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe

judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi
a voči všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je
alebo nie je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, z materiálnej právoplatnosti existujú
výnimky. Jenou z nich je aj materiálna právoplatnosť rozhodcovských rozsudkov. Prejavom takejtovýnimky je aj ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
do 31.12.2014, ktoré v sebe zakotvuje prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu,
resp. súdu, ktorý rozhoduje vo veci výkonu rozhodnutia. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu

odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje
niektorú z vád v tomto ustanovení uvedenú. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok
tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním viazaný, môže teda skúmať, či sú tu dôvody na
zastavenie exekúcie uvedené v § 57 Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm.

a/ alebo b/ zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, alebo či rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať
tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám
rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, napr. či vec je spôsobilá na rozhodovanie
v rozhodcovskom konaní, ale je oprávnený posúdiť aj obsah povinnosti uloženej rozhodcovským

rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace
sa dobrým mravom. Aby bolo možné preskúmať rozhodcovský rozsudok podľa uvedených hľadísk, bolo
potrebné preskúmať aj listiny, na základe ktorých vznikol medzi oprávneným a povinným záväzkovo
právny vzťah, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku.

24. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase podpisu dohody, t. j.
15.12.2011 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

26. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

30. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohody účastníkov, je neplatný.

31. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok len, ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.32. Je nepochybné, že uznanie záväzku je jednostranný právny úkon, v ktorom dlžník uznáva záväzok
čo do dôvodu a výšky. Na jeho platnosť je potrebná písomná forma, prísľub zaplatenia dlhu a špecifikácia
dlhu s uvedením jeho dôvodu a výšky, avšak samotné splnenie týchto náležitostí nerobí z právneho

úkonu uznávacie vyhlásenie, pokiaľ nie je podložené tiež slobodnou vôľou konajúcej osoby smerujúcou
ku vzniku práv či povinností z neho vyplývajúcich. (cit.: rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 8MCDo/1/2014 zo dňa 30.03.2015).

33. Preskúmaním obsahu spisu exekučný súd zistil nasledovné: Právny predchodca oprávneného,

Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Suché Mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľ a povinná
ako dlžník uzavreli dňa 12. 12. 2008 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0222498502 na základe ktorej veriteľ
poskytol dlžníkovi úver (MINIúver do 10 minút) vo výške 829,84 eur (25.000 Sk), ktorý sa dlžník zaviazal
splatiť vrátane úrokov veriteľovi v splátkach, každá splátka vo výške 22,90 eur (690,- Sk) ku 20. dňu v
mesiaci pri ročnej úrokovej sadzbe úveru v % 17,30. Úver bol poskytnutý bez poplatku, splatnosť prvej
splátky bola stanovená k 20.01.2006 a konečná splatnosť úveru k 20.11.2010 a poplatok za správu

úveru bol stanovený vo výške 1,65 eur (50,- Sk) mesačne. Dňa 15.12.2011 povinný a oprávnený uzavreli
Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len „dohoda“), v ktorej povinný
uznal, čo do dôvodu a výšky svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo
výške 150 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia, ktoré je v predmetnej veci exekučným titulom vyplýva, že
rozhodcovský súd mal preukázané, že spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. nadobudla pohľadávku,

ktorábolapredmetomrozhodcovskéhokonaniaspríslušenstvomasovšetkýmiprávamiapovinnosťami,
ktoré sú s ňou spojené. Ďalej rozhodcovský súd v rozhodnutí odvodil svoju právomoc z dohody, ktorej
súčasťou bola v článku 4 rozhodcovská doložka. V rozhodcovskej doložke sa zmluvné strany dohodli,
že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,

a.s. so sídlom Karloveské rameno, 841 04 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, alebo b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej
hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova 13, 040 01 Košice (ďalej len „Rozhodcovský súd“) jediným

rozhodcom ustanoveným predsedom Rozhodcovského súdu, a to v súlade so Štatútom a Rokovacím
poriadkom Rozhodcovského súdu alebo c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá
žalobuorozhodnutieakéhokoľveksporu,ktorývznikneztejtodohodyvrátanesporuojejplatnosť,výklad

alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Ďalej dohoda
v článku 2 označenom ako uznanie záväzku obsahuje uvedenie čísla zmluvy 222498502 a dlžnú sumu

pozostávajúcu z istiny 1.790,66 eur, z ostatného príslušenstva podľa zmluvy a nákladov na inkasné
konanie vo výške 150 eur. V článku 3 dohody (forma splatenia záväzku) sa povinný ako dlžník zaviazal
splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach ts ým, že údaj o výške splátky, dátume splátky
vrátane prvej splátky nie je vyplnený.

34. Predpokladom materiálnej a formálnej vykonateľnosti akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré má byť
exekučným titulom je, že takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom, ktorý koná a rozhoduje v súlade so
svojou právomocou a podľa vopred stanovených pravidiel. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
od čl. 4 dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Exekučný súd zastáva názor,
že v predmetnom prípade povinná ako spotrebiteľka nemala možnosť predloženú dohodu o uzavretí

splátkového kalendára a uznaní záväzku individuálne dojednať. Ide o typizovanú dohodu obsahujúcu v
čl. 4 rozhodcovskú doložku, ktorej obsah nemohla povinná meniť, resp. niektoré z ustanovení vylúčiť.
Povinná ako spotrebiteľka a ako slabšia strana bola v prípadnom záujme dosiahnutia splácania dlžnej
pohľadávky v splátkach, nútená pristúpiť aj na také zmluvné podmienky, ktoré boli pre ňu nevýhodné, a
akotakéspôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvjejneprospech,

a na ktoré by za iných okolností nepristúpila a musela ich iba ako celok prijať. Podľa názoru súdu,
o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské
konanie na návrh veriteľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd má zato, že toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospechspotrebiteľa-povinného.Oprávnenýpodalžalobunarozhodcovskýsúdatýmpovinnýstratil
možnosťvybraťsi,ktorýsúdbudevecrozhodovaťabolnútenýpodrobiťsakonaniupredrozhodcovským

súdom. V uvedenom obmedzení možnosti výberu súdu, ktorá bude rozhodovať spor vzniknutý z dohody,
videl tunajší súd nerovnováhu v právach strán dohody v neprospech povinného.

35. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),

na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije
možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o
rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo

platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere, konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného
titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

36. Rozhodcovská zmluva resp. doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná

ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá
ktorá voľba konkrétne znamená. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke bolo to,
že spotrebiteľovi bola fakticky odoprená možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím
reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom dohody reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu obranu.

37. Povinná si podmienky dohody osobitne nevyjednala, ale boli v rámci kontraktácie nadiktované v
režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy - dohody. Rozhodcovská doložka uvedená v dohode
je neprijateľnou podmienkou, keďže nebola s povinnou dohodnutá individuálne a núti povinnú riešiť

spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vzhľadom
na uvedené je toto ustanovenie dohody zo zákona neplatné. Rozhodcovské konanie sa tým uskutočnilo
bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní
nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie (je materiálne nevykonateľný).
38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd rozhodol tak, že vyhlásil

exekúciu za neprípustnú z dôvodu, že exekúciu nemožno vykonať na podklade exekučného titulu, ktorý
vydal orgán, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie. Z dôvodu, že súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú,
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku

39. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o

tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

40. Podľa § 200 ods. 1 prvej a druhej vety Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie
(§ 196 ).

Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

41. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

42. Vzhľadom na to, že súdny exekútor v odpovedi zo dňa 03.11.2022 uviedol, že trovy exekúcie si
neuplatňuje, súd mu ich nepriznal.

43. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.44. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak,
že v konaní procesne úspešnej povinnej nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne
nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

Poučenie:

Proti výroku II. a IV. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Proti výroku I. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.