Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. máj 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3Tos/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5418010240
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5418010240.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, na neverejnom zasadnutí konanom 9. mája 2019 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Miroslava Mazúcha prejednal
sťažnosť B. N. proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 7Nt/8/2018 z 12.2.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť B. N. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímokresnýsúdpodľa§446ods.1Tr.por.zdôvodov§74ods.1Tr.zák.rozhodolo
zmene ochranného psychiatrického liečenia ambulantného na ochranné psychiatrické liečenie ústavné
u B. N..

ProtiuzneseniuokresnéhosúdupodalsťažnosťB.N.,ktorúodôvodnilprostredníctvomsvojejobhajkyne.
V sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím okresného súdu o zmene formy liečby. Pravidelne

sa podrobuje ambulantnému psychiatrickému liečeniu. V roku 2017 bol opakovane hospitalizovaný v
Nemocnici v Trstenej a zakaždým bol prepustený do domáceho liečenia s odporučením, aby pokračoval
v ambulantnej psychiatrickej liečbe. Je toho názoru, že ambulantná psychiatrická liečba dostatočne
plní svoj účel. Počas jeho liečby sa neobjavili také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že predstavuje
reálne riziko pre spoločnosť z hľadiska možného páchania trestnej činnosti. S ohľadom na jeho
diagnózu, ktorá má charakter trvalého ochorenia, kde šanca na úplné vyliečenie je prakticky mizivá,

by zmena ambulantnej formy na ústavnú nemala zvlášť pozitívny účinok z hľadiska liečby, keďže
psychiatrická liečba spočíva predovšetkým v medikamentóznom liečení a takýto spôsob liečenia môže
riadne realizovať aj pri ambulantnej forme liečby. Má za to, že zmena formy liečby by nemala väčší
význam. Je toho názoru, že ambulantná forma liečby dostatočne plní svoj účel a naopak ústavnú formu
liečenia nepovažuje za proporcionálnu s ohľadom na skutočnosť, že od uloženia ochranného liečenia
súdom uplynul už dlhší čas a jeho správanie nenasvedčuje tomu, že by bol nebezpečný pre spoločnosť,

prípadne, že by sa u neho vykazovali známky výrazného zhoršenia jeho duševnej choroby. Súd by
nemal pristúpiť ku zmene výkonu ochranného liečenia bez ďalšieho posudzovania primeranosti alebo
vhodnosti takejto zmeny a bez toho, aby to bolo nevyhnutné s ohľadom na potrebu ochrany spoločnosti,
prípadne s ohľadom na optimalizáciu liečby. Navrhol preto, aby krajský súd návrhu na zmenu formy
liečby nevyhovel a uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušil.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť bola podaná v
zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak táto nie je dôvodná.

Pokiaľideodôvody,prektoréokresnýsúdrozhodolozmeneambulantnejformyliečbynaformuústavnú,
keďže tieto sú podrobne a zrozumiteľne uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia a krajský súd

sa s nimi stotožňuje, preto na odôvodnenie napadnutého uznesenia v celom rozsahu odkazuje.Zo spisu je zrejmé, že B. N. počas ochrannej psychiatrickej liečby vykonávanej ambulantnou formou
užíval drogy, po ktorých sa našli stopy v jeho moči. Užívanie drog spôsobuje problém, pretože absolvuje
aj medikamentóznu liečbu, ktorá v kombinácii s drogami môže byť pre neho nebezpečná. Psychiatričke,

ku ktorej chodí na kontroly, sa nesťažoval na vedľajšie účinky nastavenej liečby a pokiaľ by tak urobil
skúmala by, či mu netreba znížiť dávku niektorých liekov. Z vyjadrenia matky X. N., ktorého je B. N.
otcom vyplýva, že B. N. aj porušoval liečebný režim, keď neužíval predpísané lieky.

Zo spisu je zrejmé, že B. N. sa síce dostavoval pravidelne na kontroly počas ambulantnej liečby, avšak

bolo zistené, že nedodržiava liečebný režim, keď neužíval predpísané lieky, resp. tieto užíval aj vtedy,
keď súčasne užíval drogy. Kombinácia predpísaných liekov s drogami je pritom nebezpečná a môže
spôsobovať nečakané reakcie. Je zrejmé, že v dôsledku takéhoto správania B. N. ambulantná forma
liečby nemôže plnohodnotne plniť svoj účel, keďže B. N. opakovane porušuje podmienky ambulantnej
liečby a za takýchto okolností je na dosiahnutie účelu psychiatrickej liečby B. N. zmena formy na liečbu
ústavnú potrebná, nakoľko prípadné vysadenie liekov alebo zásadná zmena liekov by mohli byť pri

ambulantnej starostlivosti problémom.

Krajský súd sa preto stotožňuje s konštatovaním psychiatričky MUDr. W. B. - ošetrujúcej lekárky B. N.,
z ktorého vyplýva, že práve ústavná forma liečby má zabezpečiť bezproblémové liečenie B. N..

Pokiaľ ide o sťažnostné námietky B. N. s týmito sa krajský súd z vyššie uvedených dôvodov
nestotožnil. B. N. síce konštatuje, že sa pravidelne dostavuje na kontroly, avšak zo spisu je zrejmé, že
podmienkyliečebnéhorežimuporušuje,keďneužívapravidelnevšetkypredpísanélieky,resp.tietoužíva
spoločne aj s drogami. Neopodstatnená je potom aj ďalšia námietka B. N., a to, že ambulantná liečba
dostatočne plní svoj účel. Práve pokračovaním liečby B. N. v ústavných podmienkach bude efektívnejšie

zabezpečená kontrola dodržiavania liečebného režimu a najmä bude eliminovaný jeho prístup k drogám.
Anidĺžkadoby,naktorúpoukázalB.N.vsťažnosti,nemávplyvnazákonnosťuzneseniaprvostupňového
súdu, keďže zo spisu je zrejmé, že na dosiahnutie účelu psychiatrickej liečby u B. N. je nevyhnutné jej
pokračovanie, avšak v podmienkach ústavnej formy.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd považuje napadnuté uznesenie
okresného súdu za zákonné a v súlade so zákonom je aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preto rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a sťažnosť B. N. podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.