Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/107/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200220
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2021200220.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky

Hrašnovej a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XX,
zastúpeného spoločnosťou KVASŇOVSKÝ & PARTNERI | ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, Bratislava
– mestská časť, Staré Mesto, proti žalovanému Mestu Trnava, Hlavná 1/1, Trnava, o preskúmanie
zákonnosti opatrenia žalovaného č. OSaŽP/38377-83148/2021/ZS zo dňa 01.07.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia opatrenia žalovaného zo dňa
01.07.2021 – ohlásenia o neprijatí ohlásenia drobnej stavby.

2.
Uvádzal, že listom zo dňa 18.06.2021 postupom podľa § 57 Stavebného zákona v spojení s § 5
vyhlášky č. 453/2000 Z.z. ohlásil žalovanému drobnú stavbu ,,Oplotenie“, s miestom stavby: F. G. H.,
na pozemkoch registra C č. 10801/741, 10801/731, 10801/735 a 10801/733, k.ú.: C., obec: C..

Žalovaný ako príslušný stavebný úrad vydal dňa 01.07.2021 Opatrenie, ktorým žalobcom vykonané
ohlásenie drobnej stavby zo dňa 18.06.2021 neprijal.
Žalovaný nesúhlas s realizáciou navrhovanej drobnej stavby pletivového oplotenia odôvodnil údajným
nesúladom navrhovanej drobnej stavby s článkom 18 záväznej časti Územného plánu mesta Trnavy –
VZN č. 466. Podľa stanoviska žalovaného je lokalita, ktorej súčasťou sú aj pozemky opísané v bode 4
tejto žaloby, zaradená do lokality Z02 – Plochy parkov, pričom v tejto zóne je cieľom zabezpečiť verejnú
prístupnosť parkov a malých parkových plôch a je neprípustné oplocovať pozemky za rodinnými domami

v priestore medzi zadnými oploteniami rodinných domov a Kamennou cestou.

3.
Žalobca považuje za nepochybné, že opatrenie žalovaného spĺňa definičné znaky opatrenia v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku (SSP), nakoľko ide o akt žalovaného ako orgánu
verejnej správy vydaný v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť dotknuté jeho práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti, pričom ide o opatrenie konečné, proti ktorému nemožno

podať riadny opravný prostriedok.

4.Žalobca má za to, že žalovaný pri vydaní opatrenia postupoval v rozpore so zákonom, nakoľko podľa
§ 57 ods. 1 a 2 stavebného zákona v spojení s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky mohol
žalovaný po ohlásení drobnej stavby postupovať výlučne tak, že by žalobcovi vydal písomné oznámenie,

ževočiuskutočneniudrobnejstavbynemánámietky,alebobyžalobcoviurčil,žeohlásenúdrobnústavbu
môže uskutočniť iba na základe stavebného povolenia.

5.
Podľa žalobcu, keďže žalovaný v predmetnej veci nevydal oznámenie, že proti uskutočneniu drobnej

stavby nemá námietky (a teda že s ňou formálne súhlasí) a rovnako ani neurčil, že ohlásenú drobnú
stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia, porušil ustanovenia Stavebného zákona
a rozhodol spôsobom, ktorý Stavebný zákon nepredpokladá a nepozná.
Spôsobom, akým žalovaný vydaním Opatrenia postupoval, odňal žalobcovi právo, aby bola drobná
stavba posudzovaná v riadnom stavebnom konaní podľa Stavebného zákona v spojení so Správnym
poriadkom, ovládanom zásadou dvojinštančnosti správneho konania, ktorého súčasťou by bola aj

dvojinštančnosť posudzovania súladnosti drobnej stavby s územným plánom mesta Trnava.
Žalovaný vydaním Opatrenia uprel žalobcovi právo, aby konanie o jeho návrhu skončilo vydaním
stavebného povolenia podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona alebo alternatívne vydaním (odvolaním
napadnuteľného) rozhodnutia o zamietnutí stavebného povolenia podľa § 62 ods. 4 Stavebného zákona.

6.
Podľa žalobcu vydaním napadnutého opatrenia došlo zo strany žalovaného k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného
opatrenia vo veci samej.

7.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci uviedol, že predmetné ohlásenie drobnej stavby (oplotenie
pozemku) bolo podané p. A. B., dňa 18. júna 2021 do podateľne Mesta Trnava - Mestského úradu
v Trnave. Rozsah oplotenia na pozemkoch p.č. 10801/731,10801/733, 10801/735,10801/741 (ostatná
plocha) v k.ú. C. - bol priložený a znázornený na podklade kópie z katastrálnej mapy - červenou

farbou. Ako popis stavby stavebník uviedol - vymedzenie hranice pozemku vo vlastníctve ohlasovateľa,
doplnková funkcia k objektu rodinný dom so súp. č. XXXX, umiestnený na p.č. 10801/558. Oplotenie
malo byť realizované ako pletivové oplotenie kotvené vrutmi do zeme o celkovej dĺžke cca 154,64 m,
výšky cca 1,8 m.

8.
Na základe podaného ohlásenia stavebný úrad skúmal, či ide o drobnú stavbu podľa kritérií určených
v § 55 ods. 2 stavebného zákona a či jej realizáciou nedôjde k zásahom do vlastníckych alebo
iných práv a právom chránených záujmov iných osôb, či nebudú ohrozené verejné záujmy, či nebudú
porušené všeobecne záväzné právne predpisy. Prihliadal pritom najmä na umiestnenie, stavebno-

technické vyhotovenie, účel užívania stavby a jej vplyv na životné prostredie a najmä na súlad s platným
územným plánom mesta.

9.
Mesto Trnava má schválený územný plán mesta, ktorého záväzná časť je vyhlásená všeobecne

záväzným nariadením Mesta. V čase vydávania predmetného oznámenia bol v platnosti územný plán v
znení schválenom uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Trnava č. 616/2021 zo dňa 27.04.2021
a vyhlásené VZN č. 568, ktorým sa dopĺňa VZN č. 466 o územnom pláne mesta Trnava a o regulatívoch
a limitoch využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj mesta Trnava, ktoré nadobudlo účinnosť 14.05.2021.
Pripreskúmavanípodanéhoohláseniastavebnýúradzistil,žepredmetnépozemky,naktorýchstavebník

ohlasoval drobnú stavbu oplotenia sa nachádzajú podľa záväznej grafickej častí územného plánu na
plochách funkčne definovaných ako Z02 - Plochy parkov. Zo záväzných regulatívov vyplýva, že sa má
zachovať ucelený útvar plošne sadovnícky upravenej zelene a vo vzdialenosti 15 m od územnej hranice
existujúcich a navrhovaných parkov a parkových plôch, resp. 25 m od zapojeného porastu vysokej
zelene je stanovené ochranné pásmo, v tomto ochrannom pásme nie je možné budovať' objekty na

bývanie, výrobu, služby z dôvodu ochrany porastov a tiež z dôvodu ochrany vlastných objektov pred
veternými polomami.
Pozemky, na ktorých bola ohlasovaná drobná stavba sú teda podľa záväznej časti územného plánu
mesta Trnava funkčne definované ako Z02 - Plochy parkov, kde sa má zachovať ucelený útvar a jehodelenie a oplocovanie na menšie časti je v rozpore s územným plánom. Platný územný plán je záväzný
a bez nových zmien a doplnkov je zákonné ho rešpektovať, správny orgán Mesto Trnava musí aj pri
ohlasovacej činnosti tento v celom rozsahu rešpektovať.

Stavebný úrad teda jednoznačne vyhodnotil pri posudzovaní predmetného ohlásenia, že ohlásená
drobná stavba - oplotenie pozemkov p.č. 10801/731,10801/733,10801/735,10801/741 v k.ú. C. (ktoré
vznikli rozdelením pôvodnej parcely číslo 10801/43 v k.ú. C.) je v rozpore s územným plánom mesta
Trnava. Pokiaľ teda stavebný úrad zistil, že s drobnou stavbou tak, ako bola ohlásená nemožno
súhlasiť pre rozpor s územným plánom mesta Trnava a to so záväznou časťou Územného plánu

vyhlásenou VZN č. 466 (v znení noviel VZN č. 568 s účinnosťou od 14.05.2021) – považoval za účelné
túto skutočnosť stavebníkovi oznámiť. A práve táto skutočnosť bola žalobcovi oznámená listom zn.
OSaŽP/38377-83148/2021/Zs zo dňa 01.07.2021.
Súčasne dňa 01.07.2021 bolo zo strany stavebného úradu ako správneho orgánu vykonané miestne
zisťovanie v predmetnej lokalite, za účelom preverenia aktuálneho stavu pozemkov od p.č. 10801/731
až po pozemok p.č. 10801/753, pričom bolo zistené, že pozemky 10801/731 až po p.č. 10801/743 boli

kompletne po obvode už oplotené a to pletivovým oplotením do výšky 2,00 m, pričom oceľové stĺpiky boli
ukotvené do zeme vrutmi, resp. betónovou pätkou. Na pletive bola natiahnutá zelená tieniaca tkanina.
Konkrétne na pozemkoch p.č. 10801/731,10801/733 a 10801/735 v k.ú. C. sa nachádzali : oplotenie,
výsadba okrasnej zelene, záhradné záhony, prívod vody a boli započaté práce (uložené okrajové
obrubníky a stĺpy na záchytné siete) na stavbu 2 x športové ihrisko veľkosti volejbalového resp.

basketbalového ihriska.
Na rozhraní parciel p.č. 10801/223 a p.č. 10801/741, za rodinným domom súp. č. XXXX, F. G. H. XX,
C., vo vlastníctve p. A. B. bolo odstránené zo zadnej strany pôvodné oplotenie na rozhraní parciel,
pozemky boli spojené, bola vyhotovená príprava na realizáciu priečneho oplotenia pozemku - osadené
boli oceľové stĺpiky, bola vyhotovená výsadba okrasnej zelene a dotiahnutý prívod vody.

Pri obhliadke vykonanej dňa 01.07.2021 t.j. pri vlastnom miestnom zisťovaní bola vyhotovená aj
fotodokumentácia skutkového stavu na predmetných pozemkoch a zápisnica.
Vzhľadomnazistenéskutočnostiprimiestnomzisťovanídňa01.07.2021bolostavebnémuúraduzrejmé,
že stavebníkom ohlasovaná drobná stavba (oplotenie) na pozemkoch p.č. 10801/731, 10801/733,
10801/735 a 10801/741 už bola na predmetných pozemkoch realizovaná, teda bolo stavebnému úradu

zrejmé, že nebolo zo strany stavebníka ani naplnené ustanovenie § 57 ods. 1, že stavebník je povinný
vopred písomne oznámiť realizáciu drobnej stavby a nie až po jej vyhotovení či počas jej vyhotovovania.
Preto, tunajší stavebný úrad dospel k záveru, že je neúčelné a nehospodárne určiť, že ohlásenú drobnú
stavbu možno vykonať len na základe stavebného povolenia a vyzývať ďalej stavebníka, aby svoje
podanie doplnil, a ďalej postupovať podľa ustanovení upravujúcich stavebné konanie a to najmä z týchto

zákonných dôvodov :
V zmysle ustanovenia § 60 ods. 2 stavebného zákona, stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak
stavebník začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť.

10.

Vzhľadom k tomu, že stavebný úrad preveril obhliadkou na mieste stavby (miestnym zisťovaním dňa
01.07.2021 a následne aj výkonom štátneho stavebného dohľadu dňa 25.08.2021), že stavba oplotenia
bola realizovaná bez stavebného povolenia, začal v súlade s ustanovením §88a stavebného zákona
konanie o dodatočnom povolení stavby z vlastného podnetu ex offo.

11.
Mesto Trnava ako príslušný stavebný a správny orgán postupuje v celom rozsahu v súlade
s ustanoveniami stavebného zákona a žalobcovi v žiadnom prípade neodňal žiadne právo pre
posudzovanie predmetnej stavby oplotenia. Žalobca naopak pri výkone ŠSD uskutočnenom dňa
25.08.2021 sa vyjadril prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu (advokátska kancelária

Sopko legal, s.r.o.), že stavbu nerealizoval a ani nemá vedomosť, kto ju a ani kedy ju realizoval a to
napriek tomu, že dňa 18.06.2021 o jej realizáciu žiadal (ohlásenie drobnej stavby oplotenia).
Toto vyjadrenie p. B. pokladá stavebný úrad za účelové, nakoľko vlastníci majú svoje vlastnícke práva
(podľa ust. § 123 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - občiansky zákonník, vlastník
je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody a úžitky

a nakladať s ním) ale aj povinnosti. Sú teda aj právne zodpovední za stavebnú činnosť realizovanú na
pozemku v ich vlastníctve.
Pokiaľ stavebný úrad zistil vykonaným vlastným miestnym zisťovaním, že na predmetných pozemkoch
stavba oplotenia už stojí (v rozsahu akom bola ohlasovaná) nebolo vôbec možné postupovať iba výlučnetak, ako to žalovaný žiada v žalobe a to v rozsahu: vydať žalobcovi písomné oznámenie, že voči
uskutočneniu nemá námietok resp. žalobcovi určiť, že ohlásenú stavbu možno uskutočniť len na základe
stavebného povolenia. V prípade, že by ohlásená drobná stavba na predmetných pozemkoch nebola

realizovaná, bol by stavebný úrad stavebníka odkázal na stavebné konanie.

12.
V následnom stanovisku k vyjadreniam žalovaného žalobca zotrval na právnej argumentácii uvedenej
v žalobe.

13.
Nepovažuje za účelné venovať sa dôvodom, pre ktoré by podľa žalovaného nemalo dôjsť k umožneniu
drobnej stavby, nakoľko na skúmaní a spochybňovaní týchto argumentov žalovaného žalobu a žalobné
dôvody nezaložil. Má za to, že k porušeniu jeho práv došlo už samotným procesným postupom
žalovaného vrozporesčlánkom2ods.2ústavy,podľaktoréhoštátneorgánymôžukonaťibanazáklade

ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

14.
V tejto súvislosti žalobca poukazoval aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyslovený v rozsudkoch sp. zn. 8 Sžo/36/2008 a 2 Sžo/94/2007.

15.
Podobne žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.02.2022 zotrval na argumentácii uvedenej v jeho
predchádzajúcom podaní vo veci.

16.
Poukazoval na to, že ako správny orgán je viazaný nielen zásadou zákonnosti, ale aj hospodárnosti a že
vzhľadom na zistenie, že stavba už bola realizovaná, nebolo možné ďalej postupovať podľa ustanovenia
§ 57 Stavebného zákona.

17.
Podľa § 2 SSP (zákon č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok)
(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 6 ods. 1 SSP
Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto

zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 SSP
Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa § 57 ods. 1 a 2 stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku)
(1) Stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v §
55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý
situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami

žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú
drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného
povolenia.(2) Stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1
len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K
písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú

stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu.
Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do
dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Ohlásenú reklamnú
stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, môže stavebník začať uskutočňovať
len do jedného roka odo dňa doručenia oznámenia stavebného úradu stavebníkovi, pokiaľ stavebný

úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu.

18.
Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa
s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu,
a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

19.
Základné skutkové okolnosti prípadu, ako ohlásenie drobnej stavby žalobcom dňa 18.06.2021, zistenie
žalovaného dňa 01.07.2021, že ohlasovaná drobná stavba už bola realizovaná (žalobca túto skutočnosť
nespochybnil, keď vo svojom podaní k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nemá vedomosť, kto a kedy

realizoval dňa 01.07.2021 zistenú nepovolenú stavbu na jeho pozemkoch), ako ani charakter správneho
aktu žalovaného zo dňa 01.07.2021, ktorým žalobcovi zrozumiteľne oznámil svoj nesúhlas s realizáciou
ohlasovanej drobnej stavby, neboli v konaní spornými.

20.

Žalobca obsahom žaloby, ktorej dôvodmi je súd v tomto konaní podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný,
spochybnil zákonnosť procesného postupu žalovaného ako nemajúceho oporu v ustanovení § 57
stavebného zákona, ktoré upravuje postup stavebného úradu po prijatí ohlásenia drobnej stavby.

21.

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že zákon (§ 57 stavebného zákona) vo svojej formulácii
zjavne výslovne nereaguje na všetky situácie, ku ktorým pri ohlásení drobnej stavby môže dôjsť, resp.
v ustanovení § 57 upravuje kompetenciu stavebného úradu v korelácii s právami stavebníka, ktorý
ohlasovanú stavbu môže uskutočniť iba na základe písomného oznámenia o tom, že stavebný úrad
nemá proti jej uskutočneniu námietky.

22.
Pokiaľ v čase posudzovania ohlásenia drobnej stavby stavebný úrad zistí, že stavba už bola realizovaná
(nie je významné, či stavebníkom, ktorý ohlásenie vykonal, alebo iným), určenie, že ohlásenú stavbu
možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia, stráca akékoľvek logické opodstatnenie a do

úvahy prichádza postup vzťahujúci sa na stavby nepovolené či v rozpore so zákonom neohlásené.

23.
Oznámenie nesúhlasného stanoviska stavebného úradu k ohláseniu drobnej stavby sa v takejto situácii
môže javiť nadbytočným, nie je však dôvod považovať ho za podstatné porušenie ustanovení o konaní

pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia (§ 191
ods. 1 písm. g) SSP) ako to tvrdil žalobca.

24.
Existenciu vzťahu príčiny a možného následku medzi porušením procesných predpisov

a nezákonnosťou vydaného opatrenia tu vylučuje už skutočnosť, že žalobcom namietaný postup
správneho orgán porušujúci podľa neho procesné pravidlá nie je postupom predchádzajúcim vydaniu
opatrenia, ale samotným vydaním opatrenia (!)

25.

V neposlednom rade pritom dôvodnosť nemožno priznať ani tvrdeniu žalobcu, že mu vydaním opatrenia
zodňa01.07.2021boloupretéprávonavydanierozhodnutiavriadnomstavebnomkonanínapadnuteľné
opravným prostriedkom.26.
Vydanie žalobou napadnutého opatrenia v tomto smere nijako neovplyvnilo práva žalobcu, ktorý sa
možnosti dosiahnutia rozhodnutia v stavebnom konaní sám zbavil vybudovaním drobnej stavby pred

obdržaním stanoviska stavebného úradu k jej ohláseniu alebo umožnením realizácie tejto stavby tretej
osobe, hoci tvrdenia žalobcu o tom, že nevie kto a kedy stavbu realizoval, je značne nehodnoverné
už vzhľadom k tomu, že záujem na stavbe prejavil podaním jej ohlásenia a že táto bola realizovaná na
pozemkoch v jeho vlastníctve.

27.
Súd z vyššie uvádzaných dôvodov v postupe a opatrení žalovaného nezistil žalobcom namietané
nedostatky, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého opatrenia, a preto žalobu podľa § 190 SSP
ako nedôvodnú zamietol.

28.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.