Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 14, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510204918
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8510204918.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobcu S.. O.. D. C., F.. X.X.XXXX, Q.
XX, P., právne zastúpeného JUDr. Alicou Verešovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kuzmányho
57, proti žalovaným X. O.. E. T., F.. XX.X.XXXX, R. Q., Š. H. X, X. D. C., F.. XX.X.XXXX, R. A. XXX, X.
O.. D. C., F.. X.XX.XXXX, R. A. XXX, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalovaného v

4. rade proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1C/104/2010-554 zo dňa 29.05.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 4. rade.

II. Žalovaní nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania, žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom určil neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa 02.03.2009. Výrokom II.
rozhodol o tom, že nepriznáva náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania vedeného na
Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 23Co/232/2015 žalobcovi voči žalovanej O.. E. T.. Výrokom III. súd
prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovaným v 3. a 4. rade náhradu trov konania vrátane náhrady
trov konania vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 23Co/232/2015 v rozsahu 100% pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samotným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

2. Súd prvej inštancie odôvodnil výrok o neplatnosti darovacej zmluvy keď uviedol, že pôvodná žalovaná
v 1. rade I. C. dňa 02.03.2009 konala pri uzatváraní darovacej zmluvy v duševnej poruche, ktorá ju
robila na právne úkony neschopnou. Výrok o trovách konania II. odôvodnil tým, že v časti konania
bolo pokračované s O.. T. vzhľadom na úmrtie pôvodne žalovanej v 1. rade, teda ako s jednou z jej

právnych nástupcov. Žalovaná v 2. rade žiadnym spôsobom nezavinila potrebu podania žaloby, hoci
musela ako právny nástupca darkyne v konaní vystupovať, a teda v tejto časti vzhľadom na výsledok
konania bola ako žalovaná neúspešná. Jedná sa o také skutočnosti, ktoré možno považovať za dôvody
hodné osobitného zreteľa, a preto napriek výsledku konania v tejto časti súd žalobcovi voči žalovanej
v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

3. Výrok III. súd prvej inštancie odôvodnil tým, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 3. a 4.
rade žalobca bol v konečnom dôsledku plne úspešný a keďže súd nezistil vo vzťahu medzi žalobcom
a žalovanými v 3. a 4. rade žiadne skutočnosti odôvodňujúce čo i čiastočný postup podľa § 257 CSP,
priznal žalobcovi voči týmto žalovaným nárok na náhradu trov konania vrátane trov konania vedeného
na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 23Co/232/2015 v rozsahu 100%.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote a to proti výroku o trovách konania podal
odvolanie žalovaný v 4. rade, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie odôvodiltým, že súd pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne posúdil možnosť aplikácie ustanovenia §
257 CSP. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že podľa vyjadrenia žalovaného v 4. rade bol žalobcovi
viackrát navrhovaný zmier, v zmysle ktorého by sa všetky dotknuté nehnuteľnosti podelili v rovnakom

podiele medzi dedičov, k čomu žalobca nechcel pristúpiť. Rozhodnutím súdu o neplatnosti zmluvy sa
dosiahol rovnaký stav, aký žalovaní v priebehu konania navrhovali. Znamená to, že trovy konania, ktoré
vznikli v ďalšom konaní, zavinil svojim postojom k návrhom žalovaných sám žalobca, čo je dôvodom
pre použitie ustanovenia § 257 CSP. Výrok rozsudku o trovách konania je zároveň neurčitý a nejasný,
keďže z neho nevyplýva, či trovy konania sú povinní zaplatiť žalovaní spoločne a nerozdielne alebo sú

priznané voči obom žalovaným samostatne. Súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 257 rozdielne vo
vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 3. a 4. rade,
hoci výsledok konania bol vo vzťahu ku všetkým rovnaký. Pre aplikáciu § 257 aj vo vzťahu k žalovaným
v 3. a 4. rade existuje dôvod hodný osobitného zreteľa aj z toho dôvodu, že žalovaní nemohli tušiť, že
pre daný právny úkon bola nebohá darkyňa nespôsobilá ak tesne pred uzavretím tejto zmluvy darovala
iné nehnuteľnosti aj žalobcovi. Navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok o trovách konania vo vzťahu medzi

žalobcom a žalovanými v 3. a 4. rade.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v 4. rade nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd preskúmal výrok III.
rozsudku, teda výrok o náhrade trov konania, len vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 4. rade,
ktorý podal odvolanie. Odvolací súd nemôže tento výrok preskúmať aj vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným v 3. rade, ktorý odvolanie nepodal. Z napadnutého výroku totiž vyplýva, že žalovaný v 3.
rade aj žalovaný v 4. rade majú nahradiť žalobcovi trovy konania každý samostatne, nie spoločne a

nerozdielne.

7. Rozsudok vo výroku III. je dostatočne určitý a vyplýva z neho, že žalobcovi bol priznaný nárok na
náhradu trov konania voči obom žalovaným samostatne. Súd mohol zaviazať každého zo žalovaných
na náhradu trov konania samostatne, takýto postup je v súlade so zákonom (súd nemá povinnosť

zaviazať ani neúspešných nerozlučných procesných spoločníkov na náhradu trov konania spoločne a
nerozdielne). Bude otázkou vyčíslenia trov konania vyčísliť ich tak, aby žalobcovi nebolo priznané viac
trov, ako v skutočnosti vynaložil. V zásade bude potrebné trovy žalobcu vzniknuté vo vzťahu k nároku,
v ktorom bol úspešný (neplatnosť darovacej zmluvy medzi I. C. a žalovanými v 3. a v 4. rade), rozdeliť
rovnomerne medzi všetkých žalovaných (teda na 3 časti) a priznať žalobcovi jednu tretinu trov proti

žalovanémuv3.radeajednutretinutrovprotižalovanémuv4.rade.Otretejčastitrovužsúdprávoplatne
rozhodol výrokom II. rozsudku tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v 2. rade
(ako právnej nástupkyni pôvodne žalovanej I. C.) nepriznal.

8. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s otázkou existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa

a správne poukázal na to, že je rozdiel medzi pozíciou žalovanej v 2. rade a pozíciou žalovaných v 3. a
v 4. rade. Žalovaná v 2. rade bola úspešná v časti určenia neplatnosti zmluvy medzi žalovanou v 2. rade
a žalovanými v 3. a v 4. rade. Žalovaná v 2. rade bola neúspešná v časti určenia neplatnosti zmluvy
uzavretej medzi žalovanými v 3. a v 4. a I. C., kde súd so žalovanou v 2. rade konal ako s právnou
nástupkyňou pôvodne žalovanej I. C.. Žalovaná v 2. rade teda podanie návrhu v tejto časti nijakým

spôsobom nezavinila, iba sa stala po smrti pôvodnej žalovanej účastníčkou konania.

9. Pozícia žalovaných v 3. a 4. rade je iná, títo sa priamo zúčastnili napadnutého právneho úkonu,
ktorý súd vyhlásil za neplatný. Žalovaní v 3. a v 4. rade so žalobou nesúhlasili a aj keď žalovaný
v 4. rade tvrdí, že navrhoval mimosúdne riešenie veci, nebolo to také mimosúdne riešenie, ktoré by

zodpovedalo uplatnenému právu. Výsledkom sporu v danej fáze konania (keď ešte pôvodná žalovaná
v 1. rade žila) mala byť skutočnosť že celá darovaná nehnuteľnosť sa mala vrátiť do vlastníctva I. C.
(nie to, že sa rozdelí medzi jej dedičov). Pokiaľ žalovaný v 4. rade navrhoval rozdelenie nehnuteľností
medzi všetkých účastníkov konania, navrhoval vlastne riešenie, ktoré právu nezodpovedalo. Len smrťou
pôvodnej žalovanej I. C. bol nastolený stav, že táto nehnuteľnosť bude predmetom dedenia a zákonné

dedičské právo majú všetky strany sporu. Odvolací súd takúto ponuku nepovažuje za dôvod hodný
osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo možné nepriznať úspešnému žalobcovi voči žalovaným v 3. a 4.
rade náhradu trov konania. Rovnako za takýto dôvod nepovažuje skutočnosť, že žalovaní nemohli tušiť,
že je pôvodná žalovaná v 1. rade nespôsobilá na právne úkony, keďže pred uzavretím tejto zmluvydarovala iné nehnuteľnosti aj žalobcovi. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu vyplýva,
že zdravotný stav pôvodnej žalovanej (Alzheimerova demencia) bol taký, že by nestrannej osobe vznikla
pochybnosť o jej spôsobilosti na právne úkony.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v napadnutom výroku vo vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným v 4. rade postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a §

255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalovaný v 4. rade neúspešný, nemá preto nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy odvolacieho konania mu však
nevznikli.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.