Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 18, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/82/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821010207
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3821010207.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému ml. R. T., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale
bytom F., A. XX/X, okres R., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu neoprávneného používania cudzieho
motorového vozidla podľa § 216 odsek 1, odsek 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na §§ 122 odsek 4,
138 odsek 1 písm. e) Tr. zákona a iné, prejednal na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 19.

januára 2023 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v neprospech obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 08. júna 2021 pod sp. zn. 3T/36/2021 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 08. júna 2021 pod sp. zn. 3T/36/2021 bol obžalovaný
ml. R. T., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný ml.“) uznaný za vinného zo spáchania trestného činu

prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 odsek 1, odsek 2 písm.
d) Tr. zákona s poukazom na §§ 122 odsek 4, 138 odsek 1 písm. e) Tr. zákona v jednočinnom súbehu
s trestným činom prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Tr. zákona na
tom skutkovom základe, že

dňa 10.04.2020 v čase od 03.01 hod. do 03.32 hod. v Handlovej po Ulici Štrajkovej smerom na Ulicu

Šmeralovu a následne späť na Ulicu Štrajkovú, viedol ako nevodič, teda ako osoba bez príslušného
vodičskéhooprávneniaahlavnebezsúhlasuavedomiavtedajšiehovlastníkavozidlaG.P.abezsúhlasu
a vedomia vtedajšieho držiteľa vozidla U. F. mladšieho, navyše po tom, čo pred jazdou požil alkoholické
nápoje a mal v čase vedenia vozidla znaleckým skúmaním zistený obsah alkoholu v krvi v rozmedzí 0,51
mg/l - 0,75 mg/l (1,07 g/kg - 1,57 g/kg) a po tom, čo sa do vozidla dostal tak, že pomocou kovovej tyčky,
ktorú našiel na zemi vedľa predmetného vozidla, vypáčil zámok na zadných dverách, následne vnikol do

interiéruvozidla,kdevodkladacompriestorenašielvoľnepoloženýpravýkľúč,ktorýsinaštartoval,viedol
nákladné motorové vozidlo značky FORD FAEY TRANSIT 300S, evidenčné číslo PD-XXXFO, VIN číslo:
B bielej farby, vyrobené 13.09.2004, pričom počas jazdy vozidlo poškodil tak, že zničil turbodúchadlo,
spôsobil defekt na zadnom kolese na strane vodiča, spôsobil poškodenie spätného zrkadla na strane
spolujazdca, ktoré prasklo a celkovo teda spôsobil škodu vtedajšiemu vlastníkovi vozidla - poškodenému
G. P. vo výške -366,- Eur, pričom celková hodnota vozidla v čase skutku bola -493,- Eur,

Za tieto trestné činy bol odsúdený obžalovaný ml. R. T. nasledovne:

Podľa § 216 odsek 2 Tr. zákona, s použitím § 36 písmeno l), n) Tr. zákona, § 37 písmeno h), písm. m)
Tr. zákona, § 38 odsek 2 Tr. zákona, § 42 odsek 1 Tr. zákona, § 41 odsek 1 Tr. zákona, § 54 Tr. zákona,
§ 111 Tr. zákona na súhrnný trest - trest povinných prác vo výmere 150 (stopäťdesiat) hodín, ktorý je

obžalovaný ml. povinný vykonať do jedného roka od jeho nariadenia.Podľa § 61 odsek 1, 2 Tr. zákona, s použitím § 36 písmeno l), písm. n) Tr. zákona, § 37 písmeno
h), písm. m) Tr. zákona, § 38 odsek 2 Tr. zákona, 112 odsek 1 Tr. zákona na trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona súd zároveň zrušil právoplatný výrok o treste v rozsudku
Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 3T/71/2020 zo dňa 15. januára 2021, právoplatný toho istého
dňa, ako i všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

V adhéznom konaní, t. j . v konaní o náhrade škody okresný rozhodol nasledovne:

Podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku je obžalovaný ml. povinný nahradiť G. P., nar. XX.X.XXXX v X., bytom
F., S. XXXX/X, okres R. škodu vo výške -220,- Eur.

Podľa § 288 odsek 2 Tr. poriadku súd poškodeného G. P., nar. XX.X.XXXX v Kremnici, bytom
F., S. XXXX/X, okres R. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení
na hlavnom pojednávaní napadol odvolaním v neprospech obžalovaného ml., proti výroku o uloženom

(súhrnnom) treste, prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza. V písomnom odôvodnení odvolania
poukázal na nesprávnosť výroku o treste v uložení alternatívneho druhu trestu, t. j. súhrnného trestu
povinných prác namiesto trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti prokurátor uviedol, že obžalovaný
ml. sa totiž žalovaného skutku (dvoch úmyselných prečinov) dopustil dňa 10.04.2020 v čase od 03.01
hod. do 03.21 hod., teda počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia

rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. júna 2019 pod sp. zn. 1T/69/2019, právoplatným dňa
17. júna 2019, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania úmyselného prečinu krádeže podľa § 212
odsek 2 písm. a) Tr. zákona, s uložením súhrnného podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere
4 mesiacov, s určením skúšobnej doby 14 mesiacov, ktorá plynula do 14.04.2020. Už týmto výrokom o
treste bol teda v rámci ukladania súhrnného trestu zrušovaný predchádzajúci podmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 3 mesiacov, s podmienečným odkladom na 13 mesiacov, uložený zasa rozsudkom
Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. februára 2019 pod sp. zn. 3T/19/2019, právoplatný
dňom 13. februára 2019, za ďalší predchádzajúci spáchaný prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. a)
Tr. zákona, v súbehu s trestným činom prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Tr.
zákona. Pritom v priebehu plynutia tej istej skúšobnej doby sa už dopustil aj iného - ďalšieho úmyselného

prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. g), odsek 2 písm. b) Tr. zákona, za ktorý bol uznaný
za vinného rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. januára 2021 pod sp. zn. 3T/71/2021,
právoplatný tým istým dňom, pričom mu bol uložený trest povinných prác vo výmere 90 hodín. Práve
vo vzťahu k tomuto odsúdeniu aktuálne prichádzal do úvahy súhrnný trest. Prokurátor ďalej uviedol,
že nesúhlasí s názorom okresného súdu vysloveným v napadnutom rozsudku, že bolo primerané a

spravodlivé opätovne ukladanie alternatívneho súhrnného trestu, hoci aj prísnejšieho. Uvedomujúc si,
že ide o mladistvého obžalovaného, tento už takpovediac dostal šancí na nápravu a na preukázanie
nápravy viac ako dosť, v podobe iných ako nepodmienečných trestov odňatia slobody - jednak množstvo
trestnýchčinovajednakmnožstvopriestupkov,ktoréniejemožnéopomenúť.Jepravdou,žežalovaného
skutku vo veci sp. zn. 3T/71/2020 sa obžalovaný dopustil tiež počas noci dňa 10.04.2021 (krádeže).

Dôvodiť však akýmsi pokračovaním v protispoločenskej činnosti a toto považovať za niečo „poľahčujúce“
nie je správne. Za každé jedno protiprávne konanie - skutok je vyvodzovaná samostatná trestnoprávna
zodpovednosť. Ad absurdum: „To, že niekto na obed spáchal lúpež nijako nezľahčuje závažnosť toho,
že v ten istý deň ráno spáchal vraždu.“ Prokurátor ďalej poukázal na to, že o osobe obžalovaného
ml. vypovedá aj evidencia priestupkov, pretože od roku 2018 bol napriek mladistvému veku až 6-krát

postihnutý za rôzne priestupky, pričom o účelovosti jeho obhajoby na hlavnom pojednávaní, že už sa od
skutkov z 10.04.2021 polepšil a už vedie riadny život, svedčí vedenie vozidla bez vodičského oprávnenia
v deň 13.01.2021 (dva dni predtým, ako bola schvaľovaná dohoda o vine a treste s obžalovaným
ml. vo veci sp. zn. 3T/71/2020 dňa 15. januára 2021 a ktorom skutku prokurátor v čase uzatvárania
tejto dohody o vine a treste ani netušil), za ktoré konanie bol následne rozhodnutím právoplatným

dňa 15.04.2021, postihnutý pokutou -300,- Eur a zákazom činnosti na 12 mesiacov. Okrem toho bol
rozhodnutiami právoplatnými v dňoch 04. marca 2021 a 10. marca 2021 postihnutý za nenosenie rúška,
a to dvomi blokovými pokutami vo výške -10,- Eur. Ďalej bol postihnutý rozhodnutím právoplatným dňa
24. mája 2019 (skutok z 21.01.2019) za opakované udieranie päsťou do hlavy inej osoby, za čo mu bolauložená pokuta -20,- Eur. Postihnutý bol i rozhodnutím právoplatným dňa 24. mája 2019 (skutok zo dňa
05.10.2018) za to, že vulgárne nadával mladej žene, za čo mu bolo uložené pokarhanie a napokon bol
postihnutýešterozhodnutímprávoplatnýmdňa22.mája2019(skutokzodňa21.11.2018)zatzv.„drobnú

krádež,“ za ktorú mu bolo uložené taktiež pokarhanie. Všetky doterajšie výstrahy sa minuli účinkom a
osoba obžalovaného ml. nebola schopná sa napriek pomerne krátkej skúšobnej dobe (14 mesiacov)
zdržať ďalšieho protiprávneho úmyselného konania. Obžalovaný ml. má sklony k protiprávnemu konaniu
a preto by malo byť u neho aplikované ustanovenie § 49 odsek 2 Tr. zákona pri uložení súhrnného trestu
odňatiaslobodyanieuloženiesúhrnnéhoalternatívnehotrestu.Argumentáciaobžalovanéhoml.,ktorúsi

okresný súd osvojil v tom, že išlo v podstate o určité nešťastné obdobie u obžalovaného ml., lebo už inak
vedie riadny život, chystá sa zamestnať, sám bývať a osamostatniť sa, atď, je pomerne častá obhajoba a
takpovediac „obohratá pieseň,“ na ktorú si vždy obžalovaní spomenú až na hlavnom pojednávaní, ktorej
účelovosť je v tomto konkrétnom prípade vyvrátená už ďalšími skutkami - priestupkami obžalovaným
ml. páchanými v roku 2021, z ktorých je zrejmé, že svoje prednesené sľuby pred súdom nemyslí vážne.
Prokurátor preto navrhol, aby odvolací Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku

zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom súhrnnom (alternatívnom) treste povinných prác a aby
sám uložil obžalovanému ml. súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom upravenej trestnej
sadzby podľa najprísnejšieho zbiehajúceho sa trestného činu, so zaradením na jeho výkon podľa § 48
odsek 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný ml. sa do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu k písomnému odôvodneniu

odvolania prokurátora písomne vyjadril prostredníctvom ustanoveného obhajcu a i sám.

Prostredníctvom ustanoveného obhajcu uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje
vo všetkých jeho výrokoch za správny a zákonný. Uložený súhrnný alternatívny trest povinnej práce
podľa jeho názoru plne zohľadňuje účel trestu aj v časti generálnej prevencie a zároveň predstavuje

individuálny prístup k jeho osobe. Je osobou mladistvou, z pohľadu sociálneho postavenia je jeho
vývoj zložitý a neúprosný. Nemá otca ani matku. Starostlivosť prebrala o neho náhradná matka Y.
U., ktorá riadne vychovávala svoje deti a to isté sa snaží aj u neho. V značnej miere sa jej to darí,
ak sa vezme do úvahy fakt, že reálny vývoj jeho osoby bez jej výchovy by bol značne odlišný od
súčasnosti. Je pravdou, že spáchal dva trestné činy, ktoré ale boli spáchané v ten istý deň a druhý

trestný čin bol dokonaný vo veci sp. zn. 3T/71/2020 a to samotnou uzatvorenou dohodou o vine a treste
s prokurátorom Okresnej prokuratúry Prievidza, pričom bol dohodnutý trest povinnej práce. Okresná
prokurátora vedela o spáchaní tohto trestného činu a napriek tomu navrhla trest povinnej práce. Ďalej
uviedol,ževedieriadnyživot,nasvojvekasvojepomerysizabezpečuježivobytiesámavsúčasnejdobe
má riadnu pracovnú zmluvu so spoločnosťou Brose Prievidza, spol. s r. o.. Odôvodnenie okresného súdu

v napadnutom rozsudku o uloženom alternatívnom treste povinnej práce je logické a správne, pričom
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody mu nepomôže a nezlepší jeho správanie a už tobôž
neochráni spoločnosť pred jeho správaním. Počas doby cca 1 a pol roka od spáchania poslednej trestnej
činnosti nespáchal už žiaden trestný čin. Doposiaľ nahradil poškodenému sumu -80,- Eur a následne
tiež sumu -30,- Eur, ktorú nahradil zo svojich legálne získaných (zarobených prácou) prostriedkov. Aj

jeho psychické ochorenie je potrebné vziať do úvahy, ktoré malo v istej miere vplyv na jeho správanie v
inkriminovanom čase a v tomto smere u neho tiež medzičasom došlo k náprave a dodržuje
liečebný proces. Preto navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný ml. vo svojom písomnom podaní, doručenom odvolaciemu súdu dňa 13. januára

2023 okrem toho, že navrhol vykonať verejné zasadnutie odvolacieho súdu v jeho neprítomnosti uviedol,
že je rád, že si predtým našiel prácu formou „dohody,“ pričom od 01. februára 2023 bude pracovať
na riadnu pracovnú zmluvu. Od jeho 18 rokov ho jeho svokra nechala s jeho družkou samých a odišla
do B. B. a je nútený v celom rozsahu hradiť všetky náklady na živobytie a plánuje byt, v ktorom býva s
družkou, ešte viac zútulniť. Ďalej uviedol, že si uvedomuje, že keď bol mladistvý robil chyby, ale odvtedy

sa snaží nič zlé nerobiť, poškodenému škodu nahradil. Veľmi ľutuje spáchanie trestnej činnosti. Zmenil
sa, začal pracovať a byť samostatným a na nikom závislým a chce žiť normálnym a slušným životom.

Verejné zasadnutie pred odvolacím krajským súdom bolo dňa 19. januára 2023 vykonané za splnenia
všetkých procesných podmienok podľa §§ 293 odsek 5, odsek 7 Tr. poriadku aj napriek

neúčasti obžalovaného ml. a teda v jeho neprítomnosti, keď obžalovaný ml. bol o termíne nariadeného
procesného úkonu riadne a včas upovedomený, so zachovaním zákonnej lehoty na prípravu, pričom
písomne požiadal o vykonanie verejného zasadnutia vo svojej neprítomnosti, keď boli súčasne splnené
ďalšie zákonné podmienky pre konanie v jeho neprítomnosti (prítomný intervenujúci prokurátor Krajskejprokuratúry Trenčín, ustanovený obhajca obžalovanému ml. a tiež aj zástupkyňa orgánu sociálnej
kurately) .
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci konečného návrhu

uviedol, že sa stotožnil v celom rozsahu s odvolaním podriadeného prokurátora aj s jeho písomnými
dôvodmi a odvolaciemu súdu navrhol rozhodnúť spôsobom uvedeným v písomnom odôvodnení ich
odvolania.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu poukázal

na ich písomné vyjadrenie k písomným dôvodom odvolania prokurátora a dodáva, že odvtedy uplynula
doba už takmer troch rokov a obžalovaný ml. sa už ďalšej trestnej činnosti nedopustil a snaží sa viesť
riadny život.

Zástupkyňa orgánu sociálnej kurately na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci konečného
návrhu uviedla, že obžalovaný ml. s ich úradom spolupracoval, dodržiaval aj stanovený liečebný režim,

škodu nahradil a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti považuje za dostatočný.

Odvolací Krajský súd v Trenčíne na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo
predložené dňa 18. augusta 2021, na verejnom zasadnutí dňa 19. januára 2023 postupom podľa § 317
odseku 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len prokurátorom napadnutého výroku

o uloženom súhrnnom treste povinnej práce, proti ktorému prokurátor v neprospech obžalovaného
ml. podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom
zistil, že odvolanie prokurátora, ktoré bolo podané oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste,
však dôvodné nie je. Odvolací súd nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odseku 1 Tr. poriadku /v danom prípade iba pre zásadný

spôsob porušenia práva na obhajobu podľa písm. c) citovaného zákonného ustanovenia/.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací krajský súd zistil, že prvostupňový okresný súd, vychádzajúc
zo správne zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia konania obžalovaného ml., teda
výroku o vine, ktorý nebol napadnutý odvolaním a ktorého správnosť krajský súd by ani nemohol

preskúmavať z dôvodu, že prvostupňový okresný súd na hlavnom pojednávaní právoplatne prijal
vyhlásenie obžalovaného ml. o uznaní viny /podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku/ v
zmysle § 257 odsek 7, odsek 8 Tr. poriadku, postupoval v súlade so zákonom pri ukladaní
trestnoprávnych sankcií obžalovanému ml., t. j. pri určení druhu a výmery trestu, teda pri (alternatívnom)
súhrnnom treste povinnej práce. V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd správne dospel

k záveru o nevyhnutnosti ukladať obžalovanému ml. súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k jeho
predchádzajúcemu právoplatnému odsúdeniu Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 3T/71/2020,
vzhľadom na splnenie zákonných podmienok uvedených v § 42 Tr. zákona a ďalej podľa zásad
uvedených v § 41 odsek 1 Tr. zákona, keďže všetky zbiehajúce sa trestné činy, spáchané hoci vo
viacčinnom súbehu, sú iba prečinmi. Prvostupňový okresný súd tiež správne dospel k záveru o tom, že

najprísnejšou zbiehajúcou sa skutkovou podstatou trestného činu, podľa ktorej mal byť obžalovanému
trest ukladaný je prečin neoprávneného používania cudzieho motorové vozidla podľa § 216 odsek 2
Tr. zákona, so základnou sadzbou trestu odňatia slobody uvedenou v osobitnej časti Trestného zákona
od 1 do 5 rokov. Okresný súd nepochybil ani pri identifikácii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
keď obžalovanému priznal ako poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), písm. ) Tr. zákona, keďže

obžalovaný ml. spáchanie žalovaného skutku priznal a uveriteľne aj jeho spáchanie úprimne oľutoval
a urobil vyhlásenie o uznaní viny v celom rozsahu podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. zákona, ktoré
okresný súd aj právoplatne prijal, čo je plne v súlade s už ustálenou súdnou praxou a aj v zmysle
platnej judikatúry a príslušného stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR (Tpj 55/2016).
Správne tiež obžalovanému ml. na druhej strane pričítal existujúce dve priťažujúce okolnosti podľa § 37

písm. h), písm. m) Tr. zákona, t. j. spáchanie viacerých trestných činov a skutočnosť, že bol doposiaľ
opakovane súdne trestaný pre úmyselnú trestnú činnosť. Správnym bol tiež postup okresného súdu
pri aplikovaní ustanovenia § 38 odsek 2 (vyrovnaný počet okolností) Tr. zákona. Okresný súd taktiež
nepochybil, keď aplikoval u obžalovaného všetky do úvahy prichádzajúce ustanovenia o mladistvých pri
ukladaní trestu (§ 111 Tr. zákona), ďalej ustanovenia o súhrnnom treste (§ 42 odsek 1 a § 41 odsek

1 Tr. zákona) a tiež ustanovenie § 54 Tr. zákona. Potom okresný súd správne a zákonne uložil
obžalovanému primeraný súhrnný trest povinnej práce, na samej hornej hranici zákonnom ustanovenej
hranici, vo výmere 150 hodín. Správne bolo aj znenie pri aplikácii ustanovenia § 42 odsek 2
Tr. zákona, aj keď okresný súd zrejme nedopatrením uviedol odsek 1 tohto zákonného ustanovenia, čoale nespôsobilo samo o sebe dôvod na formálnu nápravu. Napokon aj opätovne uložený trest zákazu
činnosti v napadnutom rozsudku bol správny aj zákonný, ktorý už bol predtým uložený v dotknutom
rozsudku Okresného súdu Prievidza v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 3T/71/2020, pričom takto oba

uložené tresty v napadnutom rozsudku za všetku zbiehajúcu sa trestnú činnosť odvolací súd považoval
za plne konformné s očakávaným účelom trestu v zmysle § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona a vrátane
toho, že v dostatočnej miere vyjadrujú morálne odsúdenie konanie obžalovaného ml. v inkriminovanej
dobe spoločnosťou.

Odvolací súd berúc do úvahy viaceré odvolacie námietky prokurátora si osvojil zhodne záver, že
obžalovaný ml. v inkriminovanej dobe a časoch páchal opakovane úmyselnú trestnú činnosť, aj keď
na druhej strane svojou povahou nie až tak závažnú a dopustil sa takisto viacerých priestupkov.
Bez toho, aby v posudzovanom prípade bolo potrebné vziať osobitne do úvahy pomerne ťažké
sociálne pomery obžalovaného ml., ktorý skutočne zostal bez pomoci oboch rodičov a ktorého sa
ujala náhradná matka, ktorá prejavila snahu a úsilie o riadnu výchovu obžalovaného ml., ktorý sa

v tom čase nachádzal vzhľadom na svoj vek a duševný vývoj osobnosti v pomerne ťažkom stave,
nebolo inak možné rozhodovať bez týchto skutočností pri ukladaní trestu. Všetky negatívne faktory,
vrátane istých zdravotných duševných problémov v inkriminovanom čase (na čo poukázala sociálna
kuratela) mali iste svoj výraznejší negatívny dopad na konanie, resp. správanie sa obžalovaného ml., u
ktorého ale postupom plynutia času došlo k výraznému pozitívnemu posunu v chápaní svojej identity a

postavenia v spoločnosti, čo obžalovaný ml. dokázal nielen vo verbálnej rovine v čase, keď rozhodoval
prvostupňový okresný súd, ale svoju významnú pozitívnu zmenu predovšetkým smerom k potlačeniu
páchania protiprávnej činnosti, či už trestnoprávnej alebo priestupkovej preukázal najmä tým, že začal
chápať nesprávnosť svojho chovania v inkriminovanom období a vtedajšom svojom veku mladistvého,
keď následne skutočne vyhľadal prácu a túto aj reálne získal, t. j. riadne sa zamestnal, čo dokazuje aj

záznam u sociálnej poisťovne, nahradil spôsobenú škodu a začal prijímať zodpovednosť v rodine a v
partnerskom vzťahu tak, ako to vyplynulo aj z obsahu jeho písomného podania odvolaciemu súdu. Za
takéhoto stavu odvolací súd aj vzhľadom na skutočnosť, že od spáchania predmetnej trestnej činnosti
skutočne uplynula doba už takmer troch rokov a obžalovaný ml. sa už preukázateľne nedopustil žiadnej
trestnej činnosti či priestupkov, uložený alternatívny súhrnný trest povinnej práce na samej hornej a

prípustnej hranici je skutočne dostatočným pre obžalovaného ml., ako posledná výstraha do budúcnosti.
Odvolaciemu súdu však neunikol pozornosti pomerne významný fakt spočívajúci v tom, že prokurátor
v odvolacích námietkach prejavil odvahu poukázať na svoju neinformovanosť (navyše v súčasnej dobe
povinnosti viesť aj elektronický spis v prípravnom či v súdnom konaní) o trestnom stíhaní v dotknutej
trestnej veci (konanie vedené Okresným súdom Prievidza, sp. zn. 3T/71/2020) tou istou okresnou

prokuratúrou a v takmer zhodných časových súvislostiach, v ktorom konaní o dohode o vine a treste,
paradoxne postačovalo prokuratúre uloženie zhodne iba trestu povinnej práce obžalovanému ml., a
to i napriek jeho trestnej a priestupkovej minulosti tak, ako na to prokurátor okresnej prokuratúry v
posudzovanej trestnej veci poukazoval v rámci odvolacích námietok.

Pokiaľ ide o výroky adhézneho konania, t. j. konania o náhrade škody, tieto neboli predmetom
prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu, keďže neboli odvolaním prokurátora napadnuté.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový okresný súd
rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto

odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.