Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/71/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719205419
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6719205419.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu Slovenská
republika - Okresná prokuratúra Zvolen, so sídlom Trhová 7, 960 19 Zvolen, proti žalovaným I./ U. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. Q., prechodne bytom XXX XX O. T. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia
slobody v F. na výkon trestu odňatia slobody, A. Q. č. XX, XXX XX H. a II./ Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom O. XXXX/XX, XXX XX H., prechodne bytom XXX XX O. T. XXX, zastúpenej X. I. L.., so sídlom
C.. O. XX, XXX XX H., Y.: XX XXX XXX, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/37/2019-80 zo dňa 01. júna 2020 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 01. júna

2020 zamietol žalobu (I. výrok) o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 151.831,10 Eur získaného
žalovanými z nepoctivého zdroja v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), ktoré má
byť vydané štátu - Slovenskej republike, zastúpenej Okresným úradom S. S. (§ 5 ods. 1 zák. č. 278/93
Z. z. o správe majetku štátu).
1.1 Súd prvej inštancie žalobu s poukazom na §§ 60 a 93 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „C. s. p.“) a § 456 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) zamietol pre nedostatok vecnej

legitimácie žalobcu. Okresný súd mal preukázané, že proti žalovaným bolo Okresným riaditeľstvom PZ
H. pod R.: L. XXX/X-A. XXXX vedené trestné stíhanie pre zločin nedovolenej výroby omamných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 2 písm. c), d) Trestného
zákona, pre zločin šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a zločin
neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1, ods. 2 písm. e), ods. 4 písm. a) Trestného zákona,
spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v čase od 02.01.2016 do 21.09.2015.

V trestnom konaní bol okrem iných trestov žalovanému I./ uložený trest prepadnutia veci získaných
trestnou činnosťou - hotovosti 1.999,90 Eur a žalovanej II./ trest prepadnutia prsteňa zo zlatého kovu
s očkom oválneho tvaru o dĺžke 2,5 cm bez kamienka, prsteňa zo žltého kovu s očkom oválneho
tvaru dĺžky 5 cm s dvoma šikmými prúžkami a prsteňa zo žltého kovu typu Versagge, dĺžky 4 cm s
čiernym kameňom v hodnote 850,- Eur. Tieto sumy žalobca do celkovej výšky tvrdeného bezdôvodného
obohatenia žalovaných nezarátal. Žalovaný I./ sa bránil tým, že od sumy, ktorú preukázateľne získali

predajom liekov záujemcov, treba odpočítať sumu za všetky prepadnuté veci, keď nebola odpočítaná
zostatková cena notebooku X. C.. Žalobca mal možnosť zistiť mená a adresy osôb, ktorým boli poslané
lieky, od O. prostredníctvom ktorej však záujemcom posielal aj šatstvo po jeho manželke a dcére
a náhradné diely na automobily. Určite sa neobohatil o uplatnenú sumu, lebo mal sám náklady na
zadováženie liekov (okolo 20,- Eur od rôznych ľudí vo H. aj v R. U.), ktoré následne predával za 50,-
Eur/balenie. Žalovaná II./ zdôraznila zákonnú povinnosť podľa § 456 OZ vydať predmet bezdôvodného

obohatenia tomu, na úkor koho sa získal a ak túto osobu nie je možné zistiť, povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie štátu. V zmysle rozhodnutia R 25/1986 sa nárok na bezdôvodné obohateniezískané z nestatočných zdrojov uplatňuje v prípadoch, keď bolo získané protiprávnou činnosťou na
úkor neznámych občanov. Predpokladom vyhovenia takej žalobe je vznik bezdôvodného obohatenia u
žalovaného a nemožnosť zistenia osôb, na úkor ktorých bolo bezdôvodné obohatenie získané. Subjekty,

ktoré mali byť protiprávnou činnosťou žalovaných poškodené, sú žalobcovi známe a dostatočne
identifikované, boli zistené už počas vyšetrovania trestného činu, za spáchanie ktorého boli žalovaní
právoplatne odsúdení. Orgány činné v trestnom konaní zistili, ktoré konkrétne osoby odberali poštové
zásielky obsahujúce lieky; niektoré z nich v trestnej veci vypovedali. Žalovaná II./ namietla nedostatok
vecnej legitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie mal z obsahu vyšetrovacích úkonov zaevidovaných v

trestnom spise sp. zn. 1T 69/2019 Okresného súdu Zvolen preukázané, že dopytom na doručovací
úrad (O. M.) orgány činné v trestnom konaní získali informácie potrebné pre zosumarizovanie sumy,
ktorú mali získať žalovaní svojou protiprávnou činnosťou. Žalobca nie je podľa záveru okresného súdu
nositeľom aktívnej legitimácie, pretože nie je splnená podmienka nemožnosti zistenia osôb, na úkor
ktorých bolo bezdôvodné obohatenia získané. Možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia
voči žalovaným I./, II./ majú podľa súdu prvej inštancie osoby/subjekty, ktorým bol doručovaný tovar

žalovanými. Na podporu svojej argumentácie súd prvej inštancie uviedol príklad, ak by sa niektorý z
kupujúcich rozhodol tovar vrátiť predávajúcim, teda žalovaným, žalovaní by mali povinnosť kúpnu cenu
vrátiť kupujúcim, nie žalobcovi.
1.2 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol aplikujúc § 255 ods. 1, 262 ods. 1, 2 C. s. p. a
vzhľadomnaneúspechžalobcupriznalnároknanáhradutrovkonaniavočinemuvsporeplneúspešným

žalovaným (II. výrok).
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie tvrdiac existenciu
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) C. s. p. navrhnúc, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel.
2.1Žalobca(ďalejaj„odvolateľ“)súduprvejinštancievytkolnedostatokriadnehoodôvodneniarozsudku,

v ktorom chýba vysporiadanie sa s obsahom písomných vyjadrení žalobcu a jeho argumentáciou
prezentovanou na pojednávaní dňa 01.06.2020, ktorá má podľa odvolateľa zásadný vplyv na právne
posúdenie sporu. Súd prvej inštancie sa jednostranne vyrovnal len s argumentáciou žalovanej II./, ktorú
do rozhodnutia prevzal, preto žalobca tvrdil porušenie jeho práva na spravodlivý proces, čo je odvolacím
dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.

2.2 Svoje právne postavenie žalobca súdu prvej inštancie ozrejmil písomným podaním z 22.11.2020
(správne má byť 2019, pozn. odvolacieho súdu), na ktorého obsah odkazuje aj v odvolaní. Následne
okresný súd v konaní riadne pokračoval podľa § 167 C. s. p. a žalobca mal za to, že ho považuje
za aktívne vecne legitimovaného. Pochybnostiam okresného súdu o existencii aktívnej legitimácie
žalobcu nenasvedčoval priebeh celého konania, ani pojednávania dňa 01.06.2020. K námietke

neexistencie svojej aktívnej legitimácie sa žalobca vyjadril podaním zo 04.02.2020, kde vysvetlil
súvislosti medzi konaním žalovaných ako páchateľov trestného činu neoprávneného podnikania a
vznikom neoprávneného obohatenia na ich strane v dôsledku tejto protiprávnej činnosti. V trestnom
konaní boli žalovaní odsúdení za jednočinný súbeh zločinov nedovolenej výroby omamných látok, jedov
aleboprekurzorov,ichdržanieaobchodovaniesnimi,zločinšíreniatoxikománieazločinneoprávneného

podnikania spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Výšku neoprávneného
prospechu z trestnej činnosti („podnikania“ žalovaných) 151.837,10 Eur žalovaní v priebehu trestného
konania uznali, o čom svedčí priebeh konania o dohode o vine a treste dňa 09.10.2019 a verejného
zasadnutia o jej schválení dňa 18.10.2019. Osoby, ktoré so žalovanými obchodovali, nemajú postavenie
poškodených nielen trestným činom neoprávneného podnikania, ale ani ďalšími trestnými činmi

spáchanými v súbehu. Pri trestnom čine neoprávneného podnikania niet subjektu poškodeného a toto
procesné postavenie nemôže prináležať žiadnej z osôb, na ktoré poukazujú žalovaní. Ide o osoby
v postavení svedkov, nie svedkov - poškodených. Páchatelia sa páchaním zločinu neoprávneného
podnikania obohatili jedine na úkor štátu. Nie je reálne ani len sa domnievať, že by sa ktorýkoľvek z
„kupujúcich“, ktorý si na tzv. čiernom trhu nelegálne zakúpil lieky viazané na lekársky predpis, domáhal

vydaniabezdôvodnéhoobohateniažalobouvcivilnomsporovomkonaní.Medzikupujúcimiažalovanými
nejde o štandardný obchodnozáväzkový vzťah, ale o dlhodobé páchanie závažnej trestnej činnosti
neoprávneného podnikania. Z hľadiska všeobecne uznávaných spoločenských noriem správania sa nie
je právne udržateľné, aby súd označoval dlhodobé páchanie zločinu za obchodnozáväzkový vzťah, v
opačnom prípade by išlo o akési dodatočné legalizovanie závažnej trestnej činnosti. Takto nadobudnuté

prostriedky nemožno ponechať v majetkovej sfére právoplatne odsúdených páchateľov.
2.3 Výrok o trovách konania (II. výrok) odvolateľ označil za rozporný s § 261 C. s. p., čím trpí vadou
zakladajúcou odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. Podaná žaloba je vyjadrenímoprávnenia prokurátora podľa § 93 ods. 1 písm. a) C. s. p. V zmysle § 261 C. s. p. však povinnosť
nahradiť trovy konania nemožno uložiť prokurátorovi, čo platí bez akejkoľvek výnimky.
3. Žalovaný I./ vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie,

ktoré je spravodlivé, nemenil. Nemôže pochopiť, prečo to, o čo sa prokuratúra vo H. snaží, nebolo
vznesené a vyriešené v dohode o vine a treste, ktorú s ním uzatvorila. Rovnako nerozumie požiadavke
nazaplateniepožadovanejsumyspoločneanerozdielne,keďvšetkýmifinanciamidisponovalonosobne
a odoslal 90 % zásielok. Ich zloženie nebolo ustálené cenovo ani obsahovo.
4. Žalovaná II./ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobcu vo svojom vyjadrení

označila za nedôvodné. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je koherentné, konzistentné a
jeho argumenty podporujú právny aj logický záver o nedôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie vykonal
všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na ich základe dospel k správnym
skutkovým zisteniam, spor posúdil správne aj po právnej stránke. Dôkazné bremeno v spore spočíva
na žalobcovi (uznesenie NS SR sp. zn. 6Obdo 16/2008). Žalobca na preukázanie svojich tvrdení okrem
odkazu na príslušný trestný spis nepredložil ani nenavrhol vykonanie nijakého dôkazu preukazujúceho,

že subjekty, na úkor ktorých sa žalovaní mali obohatiť, sú nezistiteľné. Obsahom spisu okresného súdu
sp. zn. 1T 69/2019 je priama identifikácia, t. j. zistenie konkrétnych osôb, ktorým namiesto žalobcu
svedčí aktívna legitimácia v spore. Bezdôvodné obohatenie sa musí v zmysle § 456 OZ vydať štátu
v prípade, ak toho, na úkor koho sa získalo, nemožno zistiť. Rovnaké stanovisko zaujal Najvyšší súd
SR v rozhodnutí publikovanom ako R 25/1986, v ktorom okrem iného uviedol, že účelom § 456 druhej

vety OZ nie je náprava ujmy, ktorá vznikla postihnutému, ale odčerpanie neoprávnene získaného
majetkového prospechu na úkor neznámeho subjektu. Napr. svedkyňa A. S. v trestnom konaní potvrdila,
že bola osobou, ktorá lieky objednávala, preberala a platila v hotovosti, svedkovia O. S. a D. T. odmietli
vypovedať, aby si neprivodili nebezpečenstvo trestného stíhania, čo neznamená, že tieto osoby neboli
zistené. Skutočnosť, že tieto osoby doposiaľ nepodali žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia

nezakladá oprávnenie štátu, aby vstupoval do ich právneho postavenia.
5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného I./ k odvolaniu (v tzv. odvolacej replike) uviedol, že
zotrváva na odvolaní v plnom rozsahu. Žaloba bola podaná v zmysle platných právnych predpisov.
Zotrváva na jej dôvodoch aj na dôvodoch podaného odvolania. Rovnaký postoj zaujal žalobca aj v
odvolacej replike k vyjadreniu žalovanej II./ k odvolaniu.

6. Odvolacie dupliky (§ 374 ods. 2 C. s. p.) podané neboli.
7. Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) C. s. p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane sporu
realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte

celého konania.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.)
sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá

v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval
správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2 MCdo 4/2009).

8. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 C. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 C. s. p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario)
dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b), c) C. s. p.). Dokazovanie, ktoré je potrebné

vykonať, presahuje rámec odvolacieho konania (konanie na odvolacom súde, ktorý rozhoduje o odvolaní
proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie, nemá nahrádzať konanie na súde prvej inštancie).
9. Vecná legitimácia je oprávnenie strany sporu vyplývajúce z hmotného práva. Jej nositeľom je ten,
kto je nositeľom hmotného práva, o ktoré v konaní ide, teda ten, komu svedčí právo alebo povinnosť,
o ktoré v konaní ide. Odvolací súd v odvolacom prieskume zistil, že súd prvej inštancie pri závere o

nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vychádzal zo skutočnosti, že osoby, na úkor ktorých sa žalovaní
bezdôvodne obohatili možno identifikovať. Uviedol, že „subjekty, ktoré mali byť protiprávnou činnosťou
žalovaných poškodené, sú žalobcovi známe a dostatočne identifikované“. Predmetom konania však
nie je náhrada škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch) spôsobenej trestnou činnosťou (nauplatnenie ktorej je legitimovaný iba a len poškodený), ale vydanie bezdôvodného obohatenia (teda
majetkového prospechu) získaného z nepoctivých zdrojov. Aj žalovaná II./ vo vyjadrení k odvolaniu,
vychádzajúc z judikátu publikovaného ako R 25/1986 poukázala na to, že účelom § 456 druhej vety OZ

nie je náprava ujmy, ktorá vznikla postihnutému, ale odčerpanie neoprávnene získaného majetkového
prospechu. Okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal argumentáciou žalobcu o tom,
že bezdôvodné obohatenie žalovaným vzniklo v dôsledku spoločného páchania trestnej činnosti, o. i.
aj trestného činu neoprávneného podnikania a v nadväznosti na ňu potom nezodpovedal otázku, kto
je pri tomto druhu trestnej činnosti bezdôvodne obohateným (či sú to osoby, voči ktorým neoprávnené

podnikanie žalovaní prevádzkovali, teda osoby, ktorým tovar predávali, alebo žalovaní neoprávnene
podnikalinaúkorinýchosôb-ktorých,alebotakétoosobynemožnozistiť).Prezodpovedanietejtootázky
sa však treba najskôr zaoberať tým, čo je predmetom bezdôvodného obohatenia, ktoré má byť vydané,
keďže § 456 OZ ustanovuje v prvej vete povinnosť vydať predmet bezdôvodného obohatenia tomu, na
úkor koho sa získal a jeho druhá veta ustanovuje, že ak toho, na úkor koho sa predmet bezdôvodného
obohatenia získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho

konania patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument
strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29,

Hiro Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája
1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť
svoje rozhodnutie vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky napr. aj v náleze III. ÚS 119/03. Ústavný
súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03 ). Vo svetle uvedeného odvolací súd konštatuje, že okresný súd
nezodpovedaním týchto kľúčových otázok v rozsudku zavdal odvolací dôvod pre jeho zrušenie podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p..
10. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vykoná všetky dôkazy potrebné na zistenie, či možno presne

označiť osobu alebo osoby, na úkor ktorých sa predmet bezdôvodného obohatenia získal a následne vec
právne posúdi podľa § 451 ods. 1 a § 456 OZ. Vychádzať bude z pripojeného trestného spisu Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 1T/69/2019, ktorého obsah, najmä obsah skutkovej vety súdnych rozhodnutí (z
hľadiska právnej kvalifikácie skutkov a z hľadiska toho, či bol priznaný nárok na náhradu škody, alebo
bol poškodený odkázaný na adhézne konanie) je ukazovateľom toho, či konaním žalovaných bola

spôsobenáškoda,alebočianaúkorkohovzniklobezdôvodnéobohatenie. Doterajšieprávneposúdenie
sporu sa bez zodpovedania otázky, na úkor koho je získaný predmet bezdôvodného obohatenia
v prípade trestného činu neoprávneného podnikania (ak bezdôvodné obohatenie vzniklo) javí ako
predčasné.

11. Okresný súd sa v prípade naplnenia predpokladov druhej vety § 456 OZ bude v ďalšom konaní
zaoberať, vzhľadom na námietky žalovaných, aj výškou bezdôvodného obohatenia.

12. Dôvodom pre zrušenie výroku o trovách konania v rozsudku okresného súdu (II. výrok) je aj aplikácia
nesprávnej právnej normy (§ 255 ods. 1 C. s. p.), keď správne malo byť aplikované ustanovenie § 261

C. s. p..

13. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa
§ 396 ods. 3 C. s. p..

14. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov
3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 :
0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).