Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. január 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/120/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122207879
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:6122207879.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: P R O B U G A S a.s.,
Nám. 1. mája 18, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 47 695 421, zastúpeného Capitol
Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., Digital Park III, Einsteinova 19, 851 01 Bratislava - mestská
časť Petržalka, IČO: 47 257 211 proti žalovanému: LAMPOGAS.sk s. r. o., Námestie Andreja Hlinku

3, 831 06 Bratislava, IČO: 44 930 844, zastúpenému Bukovinský & Chlipala, s.r.o., Svätoplukova 30,
821 08 Bratislava, IČO: 35 918 098 o zaplatenie istiny 100.972,50 eura s príslušenstvom a o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k.
25Cb/61/2022-142 zo dňa 30.8.2022 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/61/2022-142 zo dňa
30.8.2022 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdBratislavaIIakosúdprvejinštancienapadnutýmuznesenímnávrhžalobcunanariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol, a to s poukazom na ustanovenia § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3, §
344, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) a § 151b ods. 1, § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrhom doručeným súdu
prvej inštancie dňa 1.8.2022 sa žalobca voči žalovanému domáhal nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia,atozriadenímzáložnéhoprávavprospechžalobcuzaúčelomzabezpečeniajehopohľadávky
vo výške 100.972,50 eura s príslušenstvom, ktorá vznikla z dôvodu nezaplatenia provízie, pričom
záložné právo žiadal žalobca zriadiť k celkovo 50 LPG staniciam vo vlastníctve žalovaného. Svoj
návrh žalobca zdôvodnil tým, že do dňa podania návrhu sa nemohol domôcť žalovanej sumy s

tým, že do jeho dispozičnej sféry sa dostali informácie a podklady svedčiace o snahe žalovaného
zbaviť sa majetku, keď bol žalobca informovaný priamo spoločníkom žalovaného, že štatutárny orgán
žalovaného uskutočňuje kroky smerujúce k predaju majetku tretím subjektom. Nakoľko sa jedná o
informáciu priamo od spoločníka, podľa žalobcu niet pochýb o jej správnosti a aktuálnosti a aj keby
žalovaný obdržal ekvivalentné plnenie za predávaný majetok, finančné prostriedky majú vysokú likviditu
a žalovaný by nemusel mať dostatok prostriedkov na úhradu pohľadávky žalobcu, pričom na vydanie

preventívneho zabezpečovacieho opatrenia stačí potenciálna hrozba vzniku ujmy. Podľa žalobcu je
rozsah zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na výšku pohľadávky primeraný s tým, že dôvod a
výška nároku vyplýva z doterajšieho priebehu konania. Žalobcovi je známe, že žalovaný je vlastníkom
LPG staníc, ktorých zoznam je súčasťou spisu a ktoré sú vymedzené označením, ulicou a mestom, v
dôsledku čoho sú podľa žalobcu nezameniteľné pre registráciu záložného práva. Žalobca tiež uviedol,
že má vážne obavy o budúce uplatnenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní, ktorú odôvodňuje

majetkovými pomermi žalovaného a jeho konaním, ako aj samotnou výškou uplatňovaného nároku.
Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca k návrhu predložilemail od B.. M. T. adresovaný M. T. z 30.7.2022, ktorý pôvodne odoslala advokátska kancelária Y.. M.
I. dňa 22.6.2022 a v ktorom je uvedená informácia, že spoločník a konateľ spoločnosti žalovaného Y..
B. má záujem ponúknuť k predaju čerpacie stanice niektorej zo spoločností bez prejednania valným

zhromaždením.

3. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca si voči žalovanému uplatňuje zaplatenie pohľadávky 100.972,50
eura, ktorá mu mala vzniknúť na základe vystavených a žalovaným nezaplatených faktúr na podklade
Zmluvy o spolupráci pri prevádzkovaní LPG staníc LAMPOGASU v sieti čerpacích staníc OMV,

ktorú sporové strany uzatvorili dňa 16.8.2016. Po preštudovaní návrhu žalobcu a ním predložených
listinných dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade žalobca neosvedčil
potrebu bezodkladne upraviť práva a povinnosti medzi stranami sporu nariadením zabezpečovacieho
opatrenia. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Medzi skutočnosti osvedčujúce ohrozenie výkonu rozhodnutia patrí predovšetkým také
konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom

exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové
pomery. Žalobca vzhliadol obavu z úspešnosti svojej budúcej potenciálnej exekúcie voči žalovanému v
úmysle žalovaného predávať LPG čerpacie stanice, ktoré sú v jeho vlastníctve, ako aj v majetkových
pomeroch žalovaného, avšak zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie
nevzhliadol existenciu takého bezprostredného ohrozenia ďalšej vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu

voči žalovanému, ktoré by bolo možné odvrátiť len bezodkladným zásahom do vzájomných práv
a povinností strán sporu zriadením zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca svoju subjektívnu obavu
odvodzuje od mailovej správy, ktorú mu mal zaslať priamo spoločník žalovaného Y.. I., avšak
preštudovaním priloženého emailu súd prvej inštancie nemal za to, že táto správa mala byť odoslaná Y..
I. priamo žalobcovi, nakoľko pôvodný email bol odoslaný dňa 22.6.2022 z advokátskej kancelária JUDr.

Eckmann, s.r.o. Y.. I. ako adresátovi, pričom následne sa mala dostať k B.. T., a to až dňa 30.7.2022.
Podľa názoru súdu prvej inštancie takýto dôkaz nemožno považovať za rozhodujúci pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie sa síce stotožnil s tvrdením žalobcu, že súd nemôže
v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby,
voči ktorej má zabezpečovacie opatrenie smerovať, nakoľko by nebolo možné dosiahnuť preventívny

účinok,avšaksubjektívneobavyžalobcujepotrebnéaspoňosvedčiťobjektívnerelevantnýmipodkladmi.
Jediná emailová správa, ktorej kontinuita vo vzťahu k priamemu informovaniu žalobcu nebola navyše
preukázaná, nemôže slúžiť ako rozhodujúci dôkaz pre potrebu zriadenia záložného práva s tým, že
ani prípadný postup žalovaného opísaný v emailovej správe nemožno sám osebe stotožniť s účelovým
zbavovaním sa majetku, pokiaľ by bol takýto predaj vykonaný transparentne a za primerané protiplnenie.

Napriek skutočnosti, že pôvodná emailová správa bola napísaná už dňa 22.6.2022, žalobca súdu prvej
inštancie neosvedčil, že by žalovaný po viac ako dvoch mesiacoch skutočne s predajom staníc začal,
resp.žebyvykonávalakékoľvekinéďalšiekrokykichpredajualebokpredajuinéhojehomajetku.Inštitút
zabezpečovacieho opatrenia je možné využiť len v mimoriadnych a naliehavých situáciách, kedy sa
zo strany súdu vyžaduje okamžitá ingerencia do vzájomných pomerov strán, pričom táto mimoriadnosť

musí byť súdu zjavná a musí z nej vyplývať taká bezodkladná potreba zásahu, že v opačnom prípade by
oprávnenej strane hrozila taká ujma na jej majetkových právach, ktorá by bola už len ťažko napraviteľná.
Uvedený účel zabezpečovacieho opatrenia nemožno dosiahnuť len na základe subjektívnych obáv
a domnienok žalobcu opísaných v jeho návrhu. Navyše, keby žalovaný majetok aj predával, takto
získané peňažné prostriedky sú rovnako dobre postihnuteľné budúcou potenciálnou exekúciou, pričom

súd prvej inštancie len ako domnienky žalobcu vyhodnotil jeho tvrdenie, ktorým poukazoval na vyššiu
likviditu peňažných prostriedkov. Súd prvej inštancie tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca dôvodnosť
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vzhliadol aj v majetkových pomeroch žalovaného, avšak toto
tvrdenie súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom neosvedčil. Zároveň súd prvej inštancie v napadnutom
uznesení spochybnil proporcionalitu medzi majetkom žalovaného, ktorý žalobca požaduje postihnúť

zriadením záložného práva a medzi peňažnou pohľadávkou žalobcu vo výške 100.972,50 eura, ktorú
navrhuje zabezpečiť záložným právom voči celkovo 50tim LPG staniciam žalovaného bez toho, aby
osvedčil aspoň približnú hodnotu jednotlivých čerpacích staníc, v dôsledku čoho súd prvej inštancie
nemal osvedčený ani predpoklad proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Z dôvodu
neosvedčenia existencie takých majetkových pomerov či správania žalovaného, ktoré by objektívne a

najmä neodkladne odôvodňovali obavu z ohrozenia exekúcie, súd prvej inštancie návrh žalobcu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol s tým, že nakoľko návrh žalobcu bol podaný v rámci
prebiehajúceho konania o veci samej, o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodne
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca v
odvolaní namietal, že v argumentácii súdu prvej inštancie absentuje úvaha o obsahu e-mailu, čo žalobca
považuje za oveľa podstatnejšiu okolnosť ako spôsob, ako sa e-mail dostal k právnemu zástupcovi
a ako bol ako dôkaz technicky spracovaný. Pre úplnosť žalobca k odvolaniu pripojil kompletnú e-
mailovú komunikáciu s históriou posielania správy. Žalobca v odvolaní poukázal na textáciu správy, z

ktorej jednoznačne vyplýva odkaz spoločníka žalovaného, ktorý v dobrej viere upozorňuje žalobcu na
snahu znížiť majetok žalovaného jeho konateľom, pričom podľa žalobcu dôvodnosť obavy umocňuje
skutočnosť, že sám spoločník žalovaného avizuje právne kroky proti druhému spoločníkovi a konateľovi
žalovaného v civilnej, ako aj v trestnoprávnej rovine. Komunikácia z interného prostredia žalovaného
naznačuje, že predaj majetku je naplánovaný a naznačuje reálne rokovania smerujúce k predaju,
pričom podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezohľadnil, z akého zdroja táto

informácia pochádza. Žalobca ďalej uviedol, že sa nejedná o jeho subjektívne domnienky, nakoľko
o domnienky by mohlo ísť jedine vtedy, ak by sa žalobca o plánovanom predaji majetku dozvedel
náhodou v rámci obchodných stretnutí, bez relevantných podkladov. Žalobcovi nie je zrejmé, aký iný
dôkaz by mal predložiť než oficiálnu správu od vedenia žalovaného, že hnuteľný majetok žalovaného
sa chystá byť predaný. Ak by totiž žalobca vyčkával na reálne konanie žalovaného, mohol by súdu

predložiť zrejme už len kúpnu zmluvu, avšak v tomto prípade by zabezpečovacie opatrenie celkom
zjavne stratilo svoje opodstatnenie. Vyššie uvedené závery podľa žalobcu jasne naznačujú, že súd prvej
inštancie interpretáciou priloženého dôkazu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V ďalšej časti
odvolania vo vzťahu k preukázaniu úmyslu žalovaného vykonať právne úkony smerujúce k ohrozeniu
vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu, prezentoval žalobca tvrdenia vo všeobecnej a teoretickej rovine

a ďalej uviedol, že žalobca jasne preukázal, že žalovaný prejavil úmysel s majetkom nakladať. Za
daných okolností úmysel žalovaného už bol deklarovaný, čaká sa len na prejavenie úmyslu vo forme
uskutočnenia právneho úkonu a vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaného by mohlo dôjsť
k prevodu majetku, pri ktorom už by ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola znížená. V tejto súvislosti
žalobca poukázal aj na preventívny charakter zabezpečovacieho opatrenia. Podľa názoru žalobcu súd

prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď prejavený úmysel žalobcu (správne
malo byť zrejme uvedené „žalovaného“ - poznámka odvolacieho súdu) považoval za nedostatočný
k tomu, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené. Vyššie opísané konanie žalovaného je podľa
žalobcu zjavne protiprávne a nemôže požívať právnu ochranu a obava žalobcu je veľká a bezprostredne
hroziaca, nakoľko jeho pohľadávka nemusí byť v budúcnosti exekvovateľná. Zároveň žalobca v odvolaní

poukázal na rozporuplné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie na jednej
strane uznal obavy žalobcu, avšak návrh zamietol. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie,
podľa ktorého peňažné prostriedky zinkasované za predaj majetku žalovaného sú síce likvidné, ale
rovnako dobre postihnuteľné exekúciou. Podľa žalobcu presun finančných prostriedkov z dispozičnej
sféry žalovaného z akéhokoľvek titulu je otázka jedného dňa a žalobcovi by potom nič iné nezostávalo,

len generovať ďalšie súdne spory vo forme odporovacej žaloby. Vo svetle rozhodovacej praxe súdov
nie je dôvodné vyčkávať na akékoľvek ďalšie kroky žalovaného. V čase absolútneho nerešpektovania
právazostranyžalovanéhojepodľažalobcunevyhnutnénariadiťpreventívnezabezpečovacieopatrenie
a zabrániť tak hroziacej škode. Nakoľko súd prvej inštancie nepovažoval istinu za dostatočnú na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, resp. vyslovil domnienku, že hodnota majetku žalovaného

prevyšuje hodnotu sporu, žalobca v odvolaní poukázal na platobný rozkaz vydaný upomínacím
súdom pod sp. zn. 14Up/1102/2022, podľa ktorého je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi pohľadávku
221.097,79 eura s príslušenstvom.

5. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 329 ods.1 veta druhá CSP doručil odvolanie žalobcu na

vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaného, avšak napriek riadnemu doručeniu výzvy odvolacieho
súdunapredloženievyjadreniakodvolaniužalobcuaknávrhužalobcunanariadeniezabezpečovacieho
opatrenia nebolo vyjadrenie žalovanou stranou predložené.

6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a

po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne.7. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že žalobou vo veci samej sa žalobca domáha
priznania nároku na zaplatenie istiny 100.972,50 eura s príslušenstvom predstavujúcim úroky z
omeškania, ktorá má predstavovať neuhradenú odplatu vo forme provízie z titulu Zmluvy o spolupráci

pri prevádzkovaní LPG staníc LAMPOGASU v sieti čerpacích staníc OMV zo dňa 16.8.2016. V danom
prípade ide o obchodnoprávny spor, ktorého predmetom je nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky,
za účelom zabezpečenia ktorej žalobca návrhom zo dňa 1.8.2022 navrhol vydanie uznesenia o
zabezpečovacom opatrení, ktorým sa domáha zriadenia záložného práva na LPG staniciach, v prípade
ktorých ide podľa tvrdenia žalobcu o hnuteľné veci a ktoré v návrhu označil miestom ich umiestnenia s

tým, že vo vzťahu k spôsobilosti predmetných vecí byť predmetom záložného práva žalobca v návrhu
uviedol, že z vlastnej obchodnej činnosti žalobcu a zo zmluvného vzťahu so žalovaným (zoznam LPG
stanícjeprílohouzmluvyospolupráci,ktorájesúčasťousúdnehospisu)ježalobcoviznáme,žežalovaný
je vlastníkom LPG staníc vymedzených označením čerpacej stanice, ulicou, na ktorej sa nachádza a
mestom, v dôsledku čoho je podľa žalobcu predmet záložného práva nezameniteľný pre účely vydania
súdneho rozhodnutia, resp. registrácie záložného práva. Obavu z budúceho marenia exekúcie žalobca

odvodzuje od informácie od spoločníka žalovaného Y.. M. I. obsiahnutej v e-mailovej správe z júna
2022, priloženej k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, podľa ktorej spoločník a konateľ
žalovanej spoločnosti Y.. M. B. má záujem ponúknuť k predaju čerpacie stanice niektorej zo spoločností,
bez prejednania valným zhromaždením s tým, že obdobne postupoval pri rokovaniach so spoločnosťou
DALI TRANS, ktorá odstúpila od tohto obchodu práve z dôvodu, že predaj nebol prejednaný a schválený

valným zhromaždením.

8. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

10. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Zo znenia ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podľa § 344 CSP sa na zabezpečovacie opatrenie
primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy
inštitútu neodkladného opatrenia je daná povinnosť navrhovateľa neodkladného/zabezpečovaciehoopatrenia opisom rozhodujúcich skutočností v návrhu osvedčiť nielen potrebu nariadenia neodkladného/
zabezpečovacieho opatrenia, ale súčasne je daná i povinnosť v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu
na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326
ods. 2 CSP daná povinnosť pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia
listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť
o návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán
a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na jeho

nariadenie. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý
a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon v súvislosti s návrhom
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť tak obavu
z ohrozenia exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo
môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou
právnou argumentáciou.

18.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvuznesenízodňa25.4.2012podsp.zn.1Cdo/147/2011vovzťahu
k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, uviedol, že
„Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený.

Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“.

19. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s obsahom odvolaním
dotknutého uznesenia súdu prvej inštancie a s obsahom odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje
vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu
existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom

súdu prvej inštancie o nedostatočnom osvedčení obavy z ohrozenia exekúcie zo strany žalobcu pre
účely zriadenia záložného práva v prospech žalobcu na veciach označených v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia (LPG stanice v počte 50), v prípade ktorých má ísť podľa tvrdenia
žalobcu o hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je
zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym

záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie sa dostatočným,
náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami
podstatnými pre rozhodnutie o predmetnom procesnom návrhu žalobcu.

20. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá

neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a
predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu,
kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh
smeruje. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017)

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že samotná žalobcom tvrdená peňažná pohľadávka voči žalovanému a s ňou súvisiaca existencia
sporu nepredstavujú skutočnosti, ktoré by bolo možné bez ďalšieho kvalifikovať ako dôvod pre
vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Obava z ohrozenia exekúcie, predstavujúca jednu z
kumulatívnych zákonných podmienok v zmysle § 343 ods. 1 CSP, nemôže byť založená na subjektívnom

vnímaní navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ale ide o kategóriu, ktorá musí byť do najvyššej
možnej miery objektivizovaná. Žalobca sa v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa
1.8.2022, ako aj v odvolaní zameral na osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie v nadväznosti na obsah
e-mailovej správy, ktorú podľa svojho tvrdenia obdržal od spoločníka žalovanej spoločnosti Y.. M. I..
V tejto súvislosti odvolací súd zhodne so žalobcom ako navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia

zastáva názor, že pre samotné rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie
sú až také podstatné okolnosti, za ktorých sa predmetná informácia dostala do dispozičnej sféry
žalobcu, pričom ale zároveň vo vzťahu k listinným dôkazom priložených žalobcom k odvolaniu, ktoré
majú preukazovať históriu posielania predmetnej e-mailovej správy, je nutné uviesť, že jednoznačneide o dôkazné prostriedky, z ktorých podľa ich datovania nepochybne vyplýva, že ich žalobca mohol
uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, v dôsledku čoho s poukazom na ustanovenie § 366
CSP nesporne ide o neprípustné novoty v odvolacom konaní, keďže v danom prípade žalobca ani

netvrdil a ani nepreukázal žiaden zo zákonom predpokladaných dôvodov prípustnosti novôt. Vo vzťahu
k samotnému obsahu predmetnej e-mailovej správy obsahujúcej informáciu od spoločníka žalovaného
Y.. M. I. sa však odvolací súd nestotožňuje so žalobcom prezentovaným výkladom jej obsahu, na ktorom
žalobca založil podstatnú časť svojej odvolacej argumentácie. Žalobcom formulované konzekvencie,
ktoré žalobca odvodil z obsahu predmetnej informácie a ktoré by podľa jeho názoru mali zakladať

dôvodnosť ním navrhovaného zriadenia záložného práva formou navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia, podľa názoru odvolacieho súdu z predmetnej e-mailovej správy vyhotovenej pod menom
spoločníka žalovaného Y.. M. I. nevyplývajú, a to jednak z dôvodu absencie overiteľnosti pisateľa,
keďže ide o elektronickú správu bez akéhokoľvek relevantného podpisu, ale predovšetkým z dôvodu,
že predmetná správa neobsahuje žiadne konkrétne informácie osvedčujúce po objektívnej stránke
reálnosť a pravdivosť v nej tvrdených skutočností, ktoré by mohli objektívne zakladať existenciu

bezprostrednej obavy žalobcu z ohrozenia budúcej exekúcie, nakoľko v nej nie sú uvedené žiadne
konkrétne údaje aspoň o predpokladaných termínoch tvrdeného plánovaného predaja LPG staníc
spoločníkom a konateľom žalovaného Y.. M. B., o predpokladanom rozsahu takéhoto plánovaného
predaja (t.j. počet a identifikácia LPG staníc, ktorých by sa mal tvrdený plánovaný predaj týkať), o
označení spoločnosti alebo spoločností, vo vzťahu ku ktorým spoločník žalovaného Y.. M. I. disponuje

informáciou, že by s nimi mal druhý spoločník a zároveň konateľ žalovaného Y.. M. B.J. v tomto
smere rokovať ohľadom budúceho predaja vecí spôsobilého reálne ohroziť oprávnené záujmy žalobcu,
v dôsledku čoho predmetnú e-mailovú správu s takýmto vágnym a nekonkrétnym obsahom bez
akejkoľvek aspoň čiastočnej verifikovateľnosti v nej uvádzaných tvrdení nemožno na základe jej
objektívneho posúdenia kvalifikovať ako dôkaz relevantne osvedčujúci existenciu konania žalovaného

takej intenzity po kvalitatívnej i kvantitatívnej stránke, ktorá by zakladala dôvodnosť žalobcom
navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Pri vydaní uznesenia o zabezpečovacom opatrení vo
všeobecnosti platí, že ide o opatrenie mimoriadneho charakteru, ktorého potreba nariadenia musí
byť osvedčená minimálne s vysokou pravdepodobnosťou, čomu však žalobcom predložený dôkaz
v podobe predmetnej e-mailovej správy nezodpovedá. Na vyššie uvedenom závere odvolacieho

súdu nič nemení ani žalobcom v odvolaní deklarovaný preventívny charakter zabezpečovacieho
opatrenia, nakoľko aj v prípade akceptácie prevenčného charakteru nemožno upustiť od požiadavky
presvedčivosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z objektívneho hľadiska, keď reálnosť
obavy navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, že exekúcia bude ohrozená, musí byť osvedčená
minimálne s vysokou pravdepodobnosťou, k čomu však v danom prípade s poukazom na vyššie

uvedenézostranyžalobcunedošlo,keďžeakojedinýdôkazžalobcaknávrhupripojile-mailomobdržanú
informáciu obsahujúcu len nekonkrétne tvrdenie o krokoch, ktoré majú byť plánované zo strany konateľa
žalovaného a táto informácia nebola podložená žiadnymi ďalšími dôkazmi, ktoré by tieto tvrdenia aspoň
v rovine zodpovedajúcej osvedčeniu akýmkoľvek spôsobom potvrdzovali. S poukazom na ustanovenie
§ 329 ods. 2 CSP odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca v predmetnom návrhu

neargumentoval žiadnymi skutočnosťami, ktoré by osvedčovali nepriaznivú ekonomickú situáciu na
strane žalovaného, ktorá by mohla mať vplyv na prípadnú budúcu exekúciu v prípade judikovania
žalobcom tvrdenej pohľadávky vo výške 100.972,50 eura s príslušenstvom. Pre účely zriadenia
záložného práva zabezpečovacím opatrením je nevyhnutné existenciu obavy z ohrozenia exekúcie
posudzovať komplexne s prihliadnutím na celkový hospodársky, majetkový a finančný stav žalovaného a

na to nadväzujúcu existenciu exekvovateľného majetku s ohľadom na zákonom predpokladané spôsoby
vykonávania exekúcie.

22. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu, ktorou spochybňuje záver súdu prvej inštancie súvisiaci
s premenou majetku žalovaného na ľahko likvidné peňažné prostriedky, odvolací súd v nadväznosti

na vyššie uvedené konštatuje jej irelevantnosť bez akejkoľvek spôsobilosti bez ďalšieho osvedčiť
dôvodnosť nariadenia žalobcom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca sa v odvolaní
žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril ani k súdom prvej inštancie konštatovanému neosvedčeniu
predpokladu proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, keď súd prvej inštancie v
napadnutom uznesení spochybnil proporcionalitu medzi majetkom žalovaného, ktorý žalobca požaduje

postihnúť zriadením záložného práva (50 LPG staníc) a medzi peňažnou pohľadávkou žalobcu vo výške
100.972,50 eura, nakoľko žalobca neosvedčil ani približnú hodnotu jednotlivých čerpacích staníc. V
tejto súvislosti žalobca v odvolaní poukázal len na platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská
Bystrica dňa 15.8.2022 pod sp. zn. 14Up/1102/2022, ktorým bol žalovaný zaviazaný na povinnosťuhradiť žalobcovi pohľadávku 221.097,79 eura s príslušenstvom. Skutočnosť týkajúca sa vydania
platobného rozkazu v inom spore a v súvislosti s inou pohľadávkou než je peňažná pohľadávka žalobcu,
ktorej sa zabezpečenie navrhované v tomto konaní týka, je bez akejkoľvek relevancie k osvedčeniu

proporcionality v danom prípade, keďže v nadväznosti na predmetný návrh na vydanie uznesenia o
zabezpečovacom opatrení možno otázku proporcionality výšky zabezpečovanej pohľadávky k rozsahu
majetku dotknutého sudcovským záložným právom skúmať výlučne vo vzťahu k peňažnej pohľadávke
žalobcu vo výške 100.972,50 eura s príslušenstvom.

23. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje aj na nedostatočné vymedzenie predmetu zálohu v predmetnom
návrhu na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení, v ktorom žalobca bez akéhokoľvek
osvedčenia tvrdených skutočností uviedol, že v prípade LPG staníc v počte 50 ide o hnuteľné veci, v
nadväznosti na čo odvolací súd poukazuje na definíciu „stavby“ obsiahnutú v ustanovení § 43 ods. 1
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) s tým, že bez
bližšieho opisu žalobcom navrhovaného predmetu záložného práva (ktorý opis v predmetnom návrhu

žalobcu absentuje) nie je možné bez ďalšieho akceptovať ani tvrdenie žalobcu o právnom režime
predmetných LPG staníc ako hnuteľných vecí, ktoré navyše podľa názoru odvolacieho súdu ani neboli
žalobcom jednoznačným a nezameniteľným spôsobom identifikované, keďže žalobca ich v návrhu
označil v zásade len miestom ich umiestnenia, avšak takáto forma identifikácie hnuteľnej veci by strácala
svoju relevantnosť vo vzťahu k prípadnému výkonu rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení samotným

premiestnením dotknutých vecí. Zároveň je nutné konštatovať, že žalobca relevantným spôsobom v
návrhu neosvedčil ani vlastnícke právo žalovaného ku všetkým päťdesiatim LPG staniciam, ku ktorým
žalobca navrhoval zriadenie záložného práva vo svoj prospech, keďže v návrhu vo vzťahu k tejto
otázke iba uviedol, že mu je z vlastnej obchodnej činnosti a zo zmluvného vzťahu so žalovaným známe
vlastníctvo žalovaného k predmetným LPG staniciam s tým, že zoznam LPG staníc tvorí prílohu zmluvy

ospolupráci,ktorájesúčasťousúdnehospisu.Vnadväznostinavyššieuvedenéodvolacísúdpoukazuje
na žalobcom predloženú „Prílohu 1 Zoznam LPG staníc“ ku Zmluve o spolupráci pri prevádzkovaní
LPG staníc LAMPOGASU v sieti čerpacích staníc OMV zo dňa 16.8.2016, ktorá príloha je založená v
súdnom spise na č. l. 8 a v ktorej je uvedených len 40 LPG staníc, z ktorých niektoré ani nie sú miestom
ich umiestnenia totožné s LPG stanicami, ktoré majú tvoriť predmet zálohu v zmysle návrhu žalobcu

(napríklad LPG stanica v meste Partizánske).

24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho
dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov konania, ktoré vznikli stranám sporu v súvislosti s predmetným návrhom
na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení, vrátane odvolacieho konania, rozhodne s poukazom
na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447

písm. d/, e/ CSP).