Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 13, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/71/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116219940
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3116219940.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobkyne: Ing. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom I. č. XXX, XXX XX M. L., proti žalovaným: 1/ T. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX
I. XXX, 2/ R. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX L. XXX, 3/ R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX I. XX, 4/ X. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. L. XXX, XXX XX M. L., 5/ R. V., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I. XX, 6/ Y. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I. XX, 7/ M.
V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. poľom XXX/XX, XXX XX M. - V., všetci žalovaní 1zastúpení JUDr.
Janou Janíkovou, advokátkou, so sídlom K dolnej stanici 7282/20A, 911 01 Trenčín, o určenie platnosti
plných mocí, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/159/2016-277
zo dňa 23. februára 2022 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ až 7/ m a j ú proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia
platnosti plných mocí pre predsedu Pozemkového spoločenstva podielnikov Opatovce, pozemkového

spoločenstva bez právnej subjektivity, a nie pre ňu ako fyzickú osobu. Súčasne súd prvej inštancie
rozhodol, že žalovaní 1/ až 7/ majú proti žalobkyni právo na náhradu trov konania 100 %. Rozhodnutie
zdôvodnil tým, že v iných súdnych konaniach vedených na Okresnom súde Trenčín (13C/3/2013,
15C/72/2010, 14C/108/2010, 17C/47/2010, 22C/6/2010, 27C/105/2010) si žalovaní (v uvedených
konaniach ako „navrhovatelia“) voči žalobkyni (v uvedených konaniach ako „odporkyni“) uplatňovali
zaplatenie peňažných súm z dôvodu, že odporkyňu splnomocnili na predaj pozemkov, ona predaj

zrealizovala, ale nevyplatila im plnú výšku kúpnej ceny. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvy a iné
právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zákonníka). Právna úprava Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pripúšťa žalobu
na určenie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) iba za predpokladu, že tak vyplýva
z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). V danom prípade sa žalobkyňa domáhala určenia
platnosti plných mocí, čo je právna skutočnosť a prípustnosť takejto žaloby nevyplýva z hmotného práva.

O žalobe nebolo možné rozhodnúť ani z dôvodu podľa § 137 písm. c) CSP (o určení, či tu právo je alebo
nieje)zdôvoduneexistencienaliehavéhoprávnehozáujmunatakomtourčení.Zustálenejrozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že: „ Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej
opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho
záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.“ (uznesenie
Ústavného súdu SR zo 6.10.2017 sp. zn. II. ÚS 590/2017). Pred skúmaním vecnej opodstatnenosti

žaloby o určenie sa súd musí vysporiadať s existenciou naliehavého právneho záujmu na určovacej
žalobe a naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozenéprávo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Návrh
domáhajúci sa určenia či už práva alebo právneho vzťahu spravidla nemôže byť opodstatnený tam, kde
je možné žalovať splnenie povinnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obo 12/2008, zo dňa

19. januára 2010). Okrem toho z obsahu pripojených spisov súd prvej inštancie zistil, že sporné plné
mociodjednotlivýchpodielovýchspoluvlastníkovspoločnejnehnuteľnosti,nazákladektorýchžalobkyňa
uzavrela v mene spoluvlastníkov dňa 25.11.2008 kúpnu zmluvu, už boli predmetom súdneho prieskumu
z hľadiska ich platnosti formou predbežnej právnej otázky v žalobách, kde sa žalovalo o plnenie z tejto
kúpnej zmluvy (o zaplatenie - vydanie kúpnej ceny) a tieto spory sú právoplatne skončené. Preto na

určovacej žalobe o platnosti alebo neplatnosti plných mocí nie je daný naliehavý právny záujem. Preto
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

2. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa včas odvolanie a navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že súd sa plne stotožnil s
vysoko účelovou obhajobou žalovaných, pričom odmietol rešpektovať zákonom stanovené podmienky.

Zdôraznila, že Občiansky zákonník presne a zrozumiteľne definuje, v čom spočíva rozdiel medzi
príkaznou zmluvou (§ 724 a nasl.) a plnomocenstvom (§ 31). Príkazná zmluva ako dvojstranný právny
úkon musí vyhovovať náležitostiam kladeným na platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl.) s tým, že
upravuje vnútorné pomery splnomocniteľa a splnomocnenca. Na rozdiel od uvedeného plná moc, resp.
plnomocenstvo (§ 31) je jednostranným právnym úkonom splnomocniteľa, ktorý označuje určitú osobu

ako svojho zástupcu. Preto to nie je možné aplikovať na plnomocenstvá, ktoré jej žalovaní udelili
ako predsedovi Pozemkového spoločenstva podielnikov Opatovce (ďalej len „PSP“). Totiž vec sa týka
spoločnej veci (§ 137 Občianskeho zákonníka) v podielovom spoluvlastníctve členov PSP. Okrem toho
sa vec týka verejnoprospešných zastavaných plôch a nádvorí areálu vodnej elektrárne Kostolná v k.
ú. Opatovce, na ktorom sa žalovaní bezdôvodne obohatili. Preto podľa žalobkyne nemožno súhlasiť

s napadnutým rozsudkom a jeho zavádzajúcim odôvodnením a tobôž so zavádzajúcimi vyhláseniami
sudkyne súdu prvej inštancie, ktorá sa okrem iného vyjadrila, že žalobkyňa nedokáže pochopiť, že
v podstate každé plnomocenstvo je príkazná zmluva. Ďalej žalobkyňa uviedla, že táto jej žaloba sa
netýka predmetu ostatných konaní, na ktoré poukazuje súd v napadnutom rozsudku, nakoľko bolo
potrebné skúmať plnomocenstvo tak, ako je uvedené v žalobe. Rovnako sudkyňa tvrdila, že žalobkyňa

nepreukázala naliehavý právny záujem, ktorý spočíva práve v tom, aby súd preukázal, na základe čoho
došlo v danom prípade k tomu, že súd určil, že plnomocenstvo nahrádza príkaznú zmluvu. Členovia PSP
juuznesenímč.2/2007splnomocniliakopredseduPSPvykonanímprávnychúkonovazastupovanímna
rokovaniach vo veci uzatvárania nájomných zmlúv a kúpnych zmlúv vrátane ich podpisovania. V zmysle
tohto uznesenia bola splnomocnená ako predseda PSP iba k podpisu kúpnej zmluvy so Slovenskými

elektrárňami, a.s., avšak súd, resp. jeho sudcovia si obsah plnomocenstva svojvoľne rozšírili aj o
vyplácanie finančných prostriedkov zo zisku, pričom tvrdili, že išlo o kúpnu cenu, čo nebolo pravdou, lebo
o nakladaní so ziskom z predaja spoločnej veci rozhodlo valného zhromaždenie väčšinou hlasov, čoho
dôkazom je uznesenie č. 4/2009. Vec sa týkala nakladania so spoločnou vecou, pričom v zmysle § 139
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a v zmysle Stanov PSP prislúcha rozhodnúť o nakladaní so spoločnou

vecou len väčšine spoluvlastníkov. Žalobkyňa má za to, že podľa § 35 Občianskeho zákonníka sa súd
mal zaoberať preukázaním existencie príkaznej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, avšak ona
s jednotlivými žalovanými, ktorí si v daných konaniach uplatnili svoje nároky voči nej ako fyzickej osobe,
podpísala plnomocenstvo, ktoré bolo iba jednostranným právnym úkonom, naviac títo ju splnomocnili iba
k podpisu kúpnej zmluvy a nie aj k vyplateniu finančných prostriedkov zo zisku v tom čase Pozemkového

spoločenstva podielnikov Opatovce. Súdy, resp. ich sudcovia si podľa žalobkyne svojvoľne rozšírili
obsah plnomocenstva a označili ho za príkaznú zmluvu, ktorej existencia sa nikdy nepreukázala.

3. Žalovaní 1/ až 7/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že sa plne stotožňujú
s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Tvrdenie žalobkyne, že plná moc je

jednostranný právny úkon a príkazná zmluva je dvojstranný právny úkon, je pravdou, avšak konanie
žalobkyne ako splnomocnenej zástupkyne v zmysle plnej moci udelenej jej žalovanými (resp. ich
právnymi predchodcami) už súd niekoľkokrát posúdil ako konanie v zmysle príkaznej zmluvy, ktorá, ako
už súd a žalovaní v predchádzajúcich súdnych konaniach niekoľkokrát uviedli, nemusí byť uzatvorená
v písomnej forme. Aj k tvrdeniu žalobkyne, že išlo o nakladanie so spoločnou vecou a že žalobkyňa

bola viazaná rozhodnutím valného zhromaždenia, žalovaní uviedli, že túto otázku už riešil súd v
predchádzajúcich súdnych konaniach. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že plné moci boli udelené nie jej ako
fyzickej osobe, ale ako predsedovi Pozemkového spoločenstva podielnikov Opatovce a nešlo v danom
prípade o nakladanie s kúpnou cenou, žalovaní zdôraznili, že žalobkyňa sama uviedla, že v zmysle §139 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a v zmysle Stanov PSP Opatovce prislúcha rozhodnúť o nakladaní
so spoločnou vecou len väčšine spoluvlastníkov. Títo spoluvlastníci, resp. časť z nich, ju splnomocnili
na uzavretie kúpnej zmluvy. Žalobkyňa tak na základe plnej moci uzatvorila dňa 25.11.2008 kúpnu

zmluvu, na základe ktorej bola na účet PSP Opatovce, ktorého bola žalobkyňa disponentom, vyplatená
časť kúpnej ceny pripadajúca na spoluvlastnícke podiely jednotlivých spoluvlastníkov - žalovaných.
Okresný súd Trenčín vyhovel návrhom žalovaných (tam ako žalobcov) proti nej (tam ako žalovanej),
pričom súd opakovane uviedol, že žalobkyňa (tam ako žalovaná) bola splnomocnená ako fyzická
osoba, že šlo o dispozíciu s kúpnou cenou v zmysle kúpnej zmluvy, ktorú žalobkyňa s kupujúcim

na základe plnej moci uzavrela. Napokon ak žalobkyňa poukazuje na valné zhromaždenie, ktoré jej
uložilo vyplatiť podielnikom, t. j. žalovaným, najskôr 500,- eur a zvyšok po tom, ako preukážu právny
nárok k nehnuteľnosti, s uvedeným sa tiež súd vysporiadal v jednotlivých konaniach, keď uviedol, že
žalovaní v čase podpisu kúpnej zmluvy boli spoluvlastníci nehnuteľnosti v presne určenom podiele a
žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom nespochybnila ich vlastnícke právo, nakoľko toto vyplýva
z listu vlastníctva. Preto žalovaní navrhli, aby odvolací súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdil.

4. Žalobkyňa v ďalšom písomnom vyjadrení zopakovala svoje vyjadrenia z odvolania a doplnila, že
právna zástupkyňa žalovaných poskytuje súdom vyjadrenia. ktorými je jasne preukázané obchádzanie
zákona. Podľa žalobkyne sudcovia vo všetkých 11-tich súdnych konaniach súvisiacich s vecou samou

účelovo obišli zákon. Po tom, čo sa jej podarilo s vynaložením veľkého úsilia zabezpečiť verejné
listiny preukazujúce opak údajov katastra, ktoré predtým Správa katastra Trenčín bedlivo ukrývala a
strážila, predložila ich krátkou cestou v odvolacom konaní, senát Krajského súdu v Trenčíne rozsudkom
č.k. 19Co/105/2011-164 založil precedens, keď odmietol prevziať tieto verejné listiny. Dňa 7.1.2012
bolo podané na poštovú prepravu dovolanie proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne,

avšak Okresný súd Trenčín toto dovolanie vedome zadržiaval a neodoslal ho na Najvyšší súd SR.
Okresnému súdu trvalo viac ako 5 rokov, pokiaľ toto dovolanie odoslal na Najvyšší súd. Rovnako súdy
podľa žalobkyne nebrali do úvahy, že sa jednalo o spoločnú nehnuteľnosť a pozemkové spoločenstvo
bez právnej subjektivity. Jednotliví navrhovatelia ju žalovali ako fyzickú osobu napriek tomu, že ju
splnomocnili ako predsedu pozemkového spoločenstva. Splnomocnenie zo dňa 15.12.2007 nemožno

ľubovoľne hodnotiť/konvertovať na príkaznú zmluvu a vyvodiť z toho dôsledky, ktoré ju zaväzovali a
zaväzujú ako fyzickú osobu, obzvlášť ak konala nie vo svojom mene, ani na svoj účet, ale ako štatutárny
zástupca PSP Opatovce. V závere žalobkyňa položila otázku, dokedy chcú takto súdy v Trenčíne, resp.
ich sudcovia zavádzať a obchádzať zákon a tým umožňovať aj právnej zástupkyni žalovaných odvolávať
sa na zákona a následne obchádzať zákon?

5. Následne žalobkyňa doplnila svoje vyjadrenie ďalším podaním, v ktorom čiastočne zopakovala svoje
predchádzajúce vyjadrenia. Uviedla, že sami navrhovatelia v konaniach o zaplatenie preukázali, že vec
sa týka spoločnej veci, čoho dôkazom je stanovisko ich advokáta zo dňa 17. marca 2011 k sp. zn.
22C/6/2010. Keď tento advokát na pojednávaní dňa 13.10.2011 zistil, že už nemôže poukazovať na

neexistenciu verejných listín, ktoré boli ňou práve vtedy súdu predložené, vzdal sa zastupovania a začal
sa vyhovárať, že nemala podpísať predmetnú kúpnu zmluvu, ktorú podpísala pod hrubým nátlakom
zástupcov Slovenských elektrární a Okresného úradu Trenčín, katastrálneho odboru. Dodala, že tieto
verejné listiny boli vypátrané práve v archíve Okresného úradu Trenčín až koncom mesiaca september
2011, t j. krátko pred vôbec prvým odvolacím konaním, ktoré sa uskutočnilo dňa 13.10.2011, na ktorom

boli tieto verejné listiny včas predložené.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na základe včas podaného odvolania žalobkyne preskúmal
vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,

ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia; na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolaniu žalobkyne uvádza:

7. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobkyňa požadovala určenie právnej skutočnosti (platnosti
či neplatnosti plných mocí). Takáto žaloba je však v zmysle § 137 písm. d) CSP prípustná len vtedy, ak

to vyplýva z osobitného predpisu - v tomto prípade žiaden právny predpis neupravuje možnosť žalovať
určenie platnosti alebo neplatnosti plnej moci. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že podľa §
137 písm. c) CSP už nie je možné žalovať určenie existencie alebo neexistencie právneho vzťahu, iba
práva, avšak aj takáto žaloba je prípustná len vtedy, ak je na nej naliehavý právny záujem žalobcu.Otázka naliehavého právneho záujmu súvisí priamo s vyriešením otázky, či sa žalobcom žiadaným
určovacím petitom môže odstrániť spornosť práva žalobcu v prípade neistoty v danom právnom vzťahu.
V tomto prípade na otázku platnosti alebo neplatnosti plných mocí, prípadne na otázku, či plné moci boli

dané žalobkyni ako fyzickej osobe alebo či išlo o dispozíciu pozemkového spoločenstva so spoločnou
vecou, nadväzujú nároky žalovaných, ktoré si títo aj uplatnili v iných konaniach (o zaplatenie - vydanie
kúpnej ceny). Žalobkyňa teda mala možnosť argumentovať (ne)platnosťou plných mocí resp. tvrdením,
že plné moci boli udelené predsedovi PSP v týchto konaniach o vydanie kúpnej ceny. Ide teda o
otázku, ktorú bolo možné riešiť v konaní o zaplatenie (a aj v budúcnosti to bude možné, pokiaľ niektorí

zo spoluvlastníkov, ktorí sú žalovaní v tomto konaní, ešte žalobu o zaplatenie - vydanie kúpnej ceny
nepodali). Preto riešenie otázky, či plné moci sú platné a či boli dané žalobkyni ako fyzickej osobe
alebo ako predsedníčke PSP, by samo o sebe nebolo spôsobilé odstrániť prípadný spor o platnosť či
neplatnosť kúpnej zmluvy a o to, akým spôsobom mala byť spoluvlastníkom vyplatená kúpna cena. Ide
teda o typický prípad, keď definitívne vyriešenie sporu je možné na základe iného rozhodnutia súdu
(žaloby na plnenie), nie na základe určovacej žaloby. Preto aj keby sa podaná žaloba posudzovala podľa

ustanovenia § 137 písm. c) CSP, nebol by daný naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom
určení.

8. Súd prvej inštancie tiež správne postrehol, že vo vzťahu k žalovaným, ktorí podali proti žalobkyni
žaloby na plnenie (o zaplatenie - vydanie kúpnej ceny), predchádzajúce súdne rozhodnutia o týchto

žalobách na plnenie predstavujú prekážku veci rozhodnutej (res iudicata; § 230 CSP). Totiž otázky
súvisiace s plnými mocami, ktoré v tomto konaní nastolila žalobkyňa, boli už predmetom súdneho
prieskumu v predchádzajúcich konaniach o žalobách na plnenie, a to ako predbežná otázka. Bez
ustálenia toho, či sú predmetné plné moci platné a či boli dané fyzickej osobe alebo štatutárnemu
orgánu PSP, súdy nemohli o podaných žalobách na plnenie rozhodnúť, čo vyplýva aj z odôvodnení

jednotlivých rozhodnutí, ako ich citoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Aj prekážka veci
rozhodnutej zakladá neprípustnosť žaloby. Vecné argumenty uvádzané v odvolaní mala žalobkyňa
uplatniť v predchádzajúcich konaniach (a zo samotných vyjadrení žalobkyne vyplýva, že ich aj uplatnila a
súdy sa s nimi vysporiadali). V novom konaní o platnosť/neplatnosť plných mocí nemožno preskúmavať
právoplatné rozhodnutia, v ktorých už bola táto platnosť alebo neplatnosť posudzovaná ako predbežná

otázka.

9. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a vec aj správne právne (procesne) posúdil, keď zamietol žalobu ako procesne
neprípustnú.

10. Aj pokiaľ ide o výrok o trovách konania, súd prvej inštancie správne konštatoval, že v prejednávanej
veci mali plný úspech žalovaní 1/ až 7/ a správne vec právne posúdil podľa § 225 ods. 1 CSP.

11. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny

potvrdil.

12. Odvolateľka (žalobkyňa) nebola v odvolacom konaní úspešná a naopak úspešní boli žalovaní,
preto odvolací súd v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal
žalovaným 1/ až 7/ proti neúspešnej odvolateľke (žalobkyni) nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, rovnako ako trov konania pred súdom
prvej inštancie, rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku
(§ 262 ods. 2 CSP).

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).