Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410207628
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8410207628.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 865 141, proti povinnému: E. T., A. XXXX/X, XXX XX P., O.: XX XXX XXX, o vymoženie
978,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k.

8Er/1318/2010-40 zo dňa 08.08.2016 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vracia vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom D.. O. F.
pod sp. zn. EX 3596/2012.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 39 ods. 4; 243f ods. 3, 5, 6 Exekučného poriadku.

3. Konštatoval, že zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 05.08.2009
vyplýva, že povinný je v nej označený nielen svojím menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími
údajmi, teda ako fyzická osoba nepodnikateľ, ale aj ako fyzická osoba podnikateľ, teda obchodným
menom, miestom podnikania a IČO-m. Súčasťou zmluvy o úvere je aj prehlásenie, že finančné

prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania. Z takto uzavretej zmluvy o úvere nie je jednoznačne
zrejmé, že vo veci bola zmluva uzavretá s fyzickou osobou živnostníkom, keďže bola podpísaná
len osobou, označenou ako fyzická osoba. Exekučný súd mal za to, že v priebehu exekúcie nebolo
preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy povinný konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp.
podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinného aj ako
podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, exekučný súd túto skutočnosť

nepovažovalzarelevantnúpreurčenie,žesanejednáospotrebiteľskúúver,nakoľkoprimárnejepovinný
označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v súlade s § 54 ods. 2 OZ pri pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania povinného ťaží toho, kto tvrdí takúto
výnimku, teda oprávneného. V tomto prípade však oprávnený svoju dôkaznú povinnosť v priebehu
tejto exekúcie nesplnil, preto súd prvej inštancie konštatoval, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru

v konkrétnej veci v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany oprávneného malo
rovnaký dopad ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná exekúcia prebieha na podklade rozhodnutia, ktorým sa
priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je v prejednávanej veci potrebné
aplikovať ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 243f ods. 1

Exekučného poriadku.5. Oprávnený si svoju povinnosť splnil podaním z 03.03.2016, čo jednoznačne nemožno považovať za
riadne a včas.

6. Súd prvej inštancie na základe týchto zistených skutočností dospel súd k záveru, že oprávnený
zmeškal zákonnú 30 dňovú lehotu na uskutočnenie tohto doplnenia. Právnym následkom nesplnenia
tejto zákonnej povinnosti je podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavenie exekúcie, preto súd
prvej inštancie exekúciu zastavil a vyslovil, že v zmysle ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku o trovách
exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia, nakoľko v čase vydania

tohto rozhodnutie nemal ich vyčíslenie k dispozícii.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že sa nestotožňuje s rozhodnutím predmetného uznesenia, ktorým súd poučil účastníkov konania, že
proti rozhodnutiu súdu o zastavení exekúcie nie je prípustné odvolanie. Exekučný poriadok vo svojom
§ 57 ods. 1, 2 a 3 vymenúva dôvody, kedy exekučný súd zastaví exekúciu. V ust. § 57 ods. 1 písm. m)

je uvedený dôvod, pre ktorý bola zastavená aj predmetná exekúcia, proti zastaveniu ktorej smeruje toto
odvolanie - t. j. súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2.
obmedzeniealeboneprípustnosťpoužitiazmenky,rozporsdobrýmimravmialebosozákonom..Zároveň

však Exekučný poriadok vo svojom ust. § 58 ods. 4 vymenúva, v ktorých prípadoch je proti rozhodnutiu
o zastavení exekúcie prípustné odvolanie (proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k)
až m) je prípustné odvolanie). Nakoľko je medzi týmito prípadmi uvedený aj dôvod zastavenia exekúcie
podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m), je proti predmetnému uzneseniu napriek nesprávnemu poučeniu súdu
odvolanie prípustné. Okrem toho nový právny predpis. Civilný sporový' poriadok v ust. § 357 uvádza, že

odvolanie je prípustné voči uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania. Z uvedeného vyplýva,
že predmetné uznesenie obsahuje nesprávne poučenie a teda v uvedenej veci boli práva oprávneného
porušené tak, že nie je možný spravodlivý proces.

8. Oprávnený v odvolaní ďalej uviedol, že dňa 05.08.2009 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č.

XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný v zmluve
o úvere uviedol a aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na tento účel, a
preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa, pretože v zmysle bodu 2 všeobecných podmienok povinný
podpisom zmluvy potvrdil, že informácie, ktoré poskytol oprávnenému sú pravdivé. Taktiež zákon o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., neskôr zákon č. 129/2010 Z. z. neustanovuje, že žiadateľ

o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom
alebo zamestnaný. Preto pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci
prejav vôle uvedený v zmluve. Zákonodarca v zákone o spotrebiteľských úveroch upravil špeciálne
prípady, keď záujemca o úver ešte nie je podnikateľom, ani zamestnaný, avšak má záujem využiť
úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným

následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná
informácia. Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

9. Oprávnený tiež považoval napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné. Mal za to, že napadnuté
uznesenie podmienky stanovené v ust. § 220 ods. 2 CSP nespĺňa. Oprávnený poukázal na to,
že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnému, ktorým je fyzická osoba oprávnená
na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri
uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ. Novela Exekučného poriadku

týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú
na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Ustanovenie §
39 ods. 4 Exekučného poriadku odkazuje na fyzickú osobu, nie na fyzickú osobu podnikateľa, pričom
hlavný kauzálny vzťah, ako aj predmetné exekučné konanie sa od začiatku vzťahuje na fyzickú osobu
podnikateľa. Predmetné ustanovenia sa na dané exekučné konanie nemôžu aplikovať, keďže hlavný

kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o
úvere a vystavení zmenky bola registrovaná ako podnikateľ a konala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Dôkazy osvedčujúce vyššie uvedené skutočnosti sú od
podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou exekučného spisu a tým pádom aj exekučného spisusúdu, ktorý súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zároveň medzičasom
nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.

10. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné (§ 58 ods.

5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

12. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 veta prvá CSP ).

14. Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017
sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (§ 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení
účinnom v čase vydania rozhodnutia).

15. V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa
účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4
je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti
tohto zákona (§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku).

16. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví
(§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku).

17. V návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti
povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného

vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo
preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré
tieto skutočnosti osvedčujú (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku).

18. Odvolaním napadnutým uznesením č. k. 8Er/1318/2010-40 zo dňa 08.08.2016 súd prvej inštancie

zastavil exekúciu postupom podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

19. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017,
exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b),
f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

20. Podľa citovaného § 243h ods. 1 Exekučného poriadku sa na exekučné konanie v prejednávanej
veci vzťahujú predpisy účinné do 31. marca 2017, pretože ide o exekučné konanie, ktoré začalo pred
1. aprílom 2017, konkrétne dňa 21.09.2010.

21. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Uznesenie súdu prvej inštancie vychádzalo z tvrdenia o existencii spotrebiteľského vzťahu
vzniknutého medzi účastníkmi uzatvorením zmluvy o úvere. Zo žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia, z návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06092/10 zo dňa 21.07.2010) však možno usudzovať, že povinným je
fyzická osoba podnikateľ, čo vyplýva z označenia povinného v horeuvedených listinách (E. T., A. XXXX/
X, XXX XX P., O.: XX XXX XXX.23. V zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinným je povinný označený
jednak rodným číslom, ale tiež IČO-m. Záver súdu prvej inštancie o potrebe aplikácie predpisov

na ochranu spotrebiteľa je v tomto štádiu konania nepresvedčivý. Odvolací súd v zmysle uvedeného
považuje námietku oprávneného, že v exekučnom konaní nebol náležite zistený spotrebiteľský vzťah
za dôvodnú. Z obsahu spisu sa javí opak konštatovanie súdu prvej inštancie, že povinný je spotrebiteľ.
Ak totiž povinný uzavrel zmluvu ako podnikateľ, vzhľadom na jeho označenie tak v zmluve, ako
aj v exekučnom titule, návrhu na exekúciu, nie je možné mu poskytnúť bez všetkého ochranu

ako spotrebiteľovi. Zvedené totiž vzbudzuje pochybnosti o jednoznačnom závere, že povinný bol
spotrebiteľom v čase uzatvárania úverovej zmluvy.

24. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR PLZ.ÚS 1/2014-27 zo
dňa 07.05.2014. Podľa stanoviska Ústavného súdu SR pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku) sa môžu primerane uplatniť ustanovenia

Občianskeho súdneho poriadku (platného v čase začatia exekúcie) vzťahujúce sa na dokazovanie.
Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadostí exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vychádza aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2
Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia), a
na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného je povinný dať mu možnosť vyjadriť

sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod
na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Pre ústavnú komfortnosť konania ako celku napokon postačuje, ak je
oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní, čo sa v danom prípade stalo.

25. Zo žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, z návrhu na vykonanie
exekúcie, zo zmluvy o úvere, z rozhodcovského rozsudku jednoznačne nevyplývajú závery, z ktorých
vychádzal súd prvej inštancie, preskúmavajúc a teda vyhodnotiac predmetný úverový vzťah medzi
účastníkmi exekučného konania ako vzťah spotrebiteľský.

26. Pri posudzovaní charakteru právneho vzťahu, ktorý je potrebné predbežne skúmať, treba mať na
zreteli jednak subjekty, ktoré vstupujú do tohto vzťahu a tiež účel, smerovanie vôle subjektov k založeniu
a pretrvávaniu právneho vzťahu (I. ÚS 214/2012-12 zo dňa 9. mája 2012). V zmluve o úvere je povinný
označenýakofyzickáosobaajakofyzickáosobapodnikateľ.Priprehlásenídlžníkaoúčeleposkytnutých
finančných prostriedkov sú krížikom vyplnené políčka na výkon „zamestnania“ a na „podnikanie“. Táto

skutočnosť neosvedčuje, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ale výrazne spochybňuje uvedený záver.

27. Na druhej strane z obsahu zmluvy nevyplýva ani jednoznačný záver, že o takúto zmluvu nejde.
Aby k jednoznačnému záveru súd prvej inštancie dospel, musel by dať možnosť vyjadriť sa účastníkom
zmluvného vzťahu a na základe získaných informácii potom túto zmluvu o úvere vyhodnotiť, t.j. či ide o

spotrebiteľský vzťah alebo o takýto vzťah nejde a vo výslednom kontexte potom preskúmať a posúdiť, či
v danom prípade sa bude aplikovať ust. § 39 ods. 4 v spojení s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku
účinného do 31.03.2017.

28. Skúmanie otázky, či povinný v tomto konaní je v postavení spotrebiteľa má význam z tohto hľadiska,

či v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah alebo o takýto vzťah nejde. Ak by nešlo o spotrebiteľský
vzťah, skúmanie splnenia podmienok by nepodliehalo režimu §§ 39 ods. 4 a 243f ods. 1 Exekučného
poriadku. Preveriť uvedenú okolnosť bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní.

29. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP

zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30.RozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvPrešovevpomerehlasov3:0(§393ods.2CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).