Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, January 30, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/103/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222201362
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2222201362.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov
Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: Mercedes - Benz Financial
Services Slovakia, s.r.o., Tuhovská 29, Bratislava, IČO: 35 728 116, zastúpený JUDr. Petrom Milecom,
advokátom, Lazovná 20, Banská Bystrica, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/
X, E., zastúpený splnomocnencom Erben & Erben Advokátska kancelária s.r.o., Mostová 2, Bratislava,

IČO: 35 724 111, za účasti intervenientov na strane žalovaného: 1/ C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. D. X, B., 2/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. D. J. XX, I., obaja zastúpení splnomocnencom
AdvokátskakanceláriaMgr.MarekBenedik,s.r.o.,Rudnayovonámestie1,Bratislava,IČO:47247959,o
zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaniach žalovaného
a intervenientov proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 12. mája 2022, č.k.
7C/22/2022-54, takto

r o z h o d o l :

OdvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievnapadnutomvýrokuII. mení tak,ženávrhnanariadenie
neodkladného opatrenia zamieta.

Žalovaný a intervenienti 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, spočívajúceho v zriadení záložného práva na nehnuteľnostiach v katastrálnom území H.,
zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor (výrok I.), nariadil
neodkladné opatrenie v znení: „ Zakazuje žalovanému akýmkoľvek spôsobom, okrem bežnej údržby,
nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území H., obci K., okrese Dunajská
Streda, zapísanými na LV č. XXXX Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor ako:

- parcela registra „C“ KN, p.č. 65/36, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 353 m2,
- parcela registra „C“ KN, p.č. 65/221, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 113 m2,
- rodinný dom súp. č. XXXX na parcele č. 65/221.“ (výrok II.) a rozhodol, že žalobca má nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 % (výrok III.). Z odôvodnenia uznesenia
vyplynulo, že žalobca sa domáhal podaným návrhom zriadenia zabezpečovacieho opatrenia na

zabezpečeniepohľadávkyžalobcuvočižalovanémuvovýške31.005,88eurspríslušenstvomuplatnenej
v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 26Up/381/2022 zriadením
záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného nachádzajúcim sa v katastrálnom území H., zapísaným
na LV č. XXXX, ako parcela č. 65/36, parcela č. 65/221, rodinný dom č. súpisné XXXX, postavený
na parcele č. 65/221 a zároveň žiadal aj o nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho
v zákaze nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami. Návrh žalobca odôvodnil tým, že žalobca ako

prenajímateľ a spoločnosť International Travel Services, s.r.o., ako nájomca uzavreli zmluvy o finančnom
leasingu zo dňa 27.12.2019, zo dňa 18.12.2019 a 21.01.2020, na základe ktorých žalobca poskytolnájomcovi financovanie predmetov leasingu. Za účelom zabezpečenia peňažných pohľadávok žalobcu,
vyplývajúcich zo zmlúv, uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako ručiteľom zmluvy o ručení zo
dňa 27.12.2019, zo dňa 18.12.2019 a zo dňa 21.01.2020. V bode 2.3 zmlúv o ručení bolo dohodnuté,

že žalobca ako veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia každého zo záväzkov zabezpečovaných
zmluvami o ručení od žalovaného ako ručiteľa, v prípade, ak je nájomca ako dlžník v omeškaní, a
to bez toho, aby bol žalobca povinný písomne vyzvať na ich splnenie nájomcu. Z dôvodu omeškania
nájomcu so zaplatením splátky, žalobca vypovedal dňa 04.04.2022 zmluvy o finančnom leasingu. Má
za to, že dôvodnosť a trvanie pohľadávky v rozsahu vyžadovanom pre rozhodnutie o jej zabezpečení

prostredníctvom záložného práva sú plnohodnotne osvedčené. Poukázal aj na informatívny výpis
z listu vlastníctva č. XXXX, z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalovaného. Je
zrejmé, že k predmetným nehnuteľnostiam je vedené vkladové konanie pod V - 2964/2022 a
na nehnuteľnostiach je vyznačená plomba, ktorá v žalobcovi umocňuje jeho presvedčenie, že jeho
obavy z ohrozenia budúcej exekúcie na majetok žalovaného nie sú len v rovine teoretickej, ale
toto ohrozenie už reálne nastalo. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 324 ods. 1,

ods. 3, § 325 ods. 2 písm. c), § 326 ods. 1, § 343 ods. 1 CSP. Súd po preskúmaní návrhov
žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenia neodkladného opatrenia dospel k
záveru, že návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia nemožno vyhovieť. Žalobca v súčasnosti
vedie upomínacie konanie, ktorého cieľom je uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky. Existencia
uvedenej peňažnej pohľadávky žalobcu, ako veriteľa voči žalovanému ako ručiteľovi je jedným z

predpokladov zriadenia zabezpečovacieho opatrenia. Súd konštatoval, že tu existuje aj obava z
budúceho zmarenia exekúcie, a to s poukazom na vkladové konanie vedené vo vzťahu k nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaného. Zriadiť záložné právo prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia možno
iba k veciam, právam a iným majetkovým hodnotám vo vlastníctve dlžníka. Zriadenie záložného práva
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia nie je možné k veciam, právam alebo iným majetkovým

hodnotám osoby odlišnej od dlžníka. Dlžníkom veriteľa však je spoločnosť International Travel Services,
s.r.o., vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým žalobca žiada zriadiť záložné právo prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia, je žalovaný, t.j. osoba odlišná od dlžníka. Preto návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Za dôvodné považoval nariadenie navrhovaného neodkladného
opatrenia spočívajúceho v uložení zákazu nakladania s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného.

Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov preukázal predovšetkým výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, z
ktorého je evidentné, že vo vzťahu k nehnuteľnosti je už vedené vkladové konanie, čím je osvedčená
obava z konania žalovaného, smerujúceho k vykonávaniu dispozičných úkonov s nehnuteľnosťou, a
tým aj k prípadnému sťaženiu vymožiteľnosti nároku žalobcu. Súd vzhľadom na čiastočný úspech
žalobcu (neúspech v časti zriadenia zabezpečovacieho opatrenia) priznal žalobcovi nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 50 %.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný a to
proti výroku č. II. a III. Uviedol, že tvrdená výška uplatnenej pohľadávky v upomínacom konaní zo strany
žalobcu predstavuje sumu 31.005,88 eur, pričom o dôvodnosti a ani o výške tejto pohľadávky nebolo

doposiaľ príslušným súdom právoplatne rozhodnuté. Žalovaný nedisponuje hodnovernými listinnými
alebo inými podkladmi, z ktorých by bol zrejmý žalobcom uplatňovaný nárok. Žalovaný v čase podania
tohto opravného prostriedku nepôsobí vo vlastníckej a ani v organizačnej štruktúre primárneho dlžníka.
Popiera vznik, ako aj výšku uplatňovanej pohľadávky, pričom si nie je vedomý tvrdeného dlhu voči
žalobcovi. Žalovaný je v zmysle zmluvy o ručení v subsidiárnom postavení vo vzťahu k primárnemu

dlžníkovi. Poukázal na ust. § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je veriteľ oprávnený
domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že primárny dlžník nesplnil svoj splatný záväzok
v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Uplatnenie tvrdeného nároku žalobcu
v upomínacom konaní proti žalovanému nie je relevantné, pretože pre absenciu akéhokoľvek dôkazu
o prvotnom uplatnení nároku voči primárnemu dlžníkovi nemožno žalovaného považovať za pasívne

vecne legitimovaného vo vzťahu k pohľadávke. Žalovaný je len v postavení ručiteľa k hlavnému záväzku
medzi žalobcom a primárnym dlžníkom, pričom postoj primárneho dlžníka k uplatnenej pohľadávke nie
je žalovanému známy. Žalovanému nie je známy žiadny dôvod, pre ktorý sa žalobca domnieva, že
primárny dlžník neuhradí pohľadávku v prípade, ak bude na jej úhradu riadne vyzvaný. Žalovaný taktiež
nepozná žiadny dôvod, pre ktorý by mal mať žalobca pochybnosť o jeho platobnej disciplíne a obávať

sa toho, že by neuhradil v prípade právoplatného súdneho rozhodnutia údajne dôvodnú pohľadávku.
Žalovaný disponuje navyše aj iným hnuteľným aj nehnuteľným majetkom ako nehnuteľnosťou, ktorá je
predmetom vkladového konania V – 2964/2022. Príkladmo uviedol cca 31 pozemkov väčšinou registra
„C“ v okrese Košice – okolie. S poukazom na výpočet tohto nehnuteľného majetku je bez rozumnejpochybnostizrejmé,ževlastníajinýmajetokakonehnuteľnosť,ktorájepredmetomvkladovéhokonania,
okrem toho hodnota tohto ostatného majetku žalovaného nepochybne násobne presahuje výšku údajnej
pohľadávky. Nie je namieste obava zo zbavovania sa majetku. Nariadené neodkladné opatrenie

neprimerane, neproporčne a najmä nedôvodne zasahuje do výkonu vlastníckeho práva žalovaného
a dispozície s ním. Nie každý predaj majetku musí automaticky znamenať úmysel ukrátiť veriteľa,
ako to prezentuje žalobca. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 11Co/224/2013.
Žalobca v konaní neosvedčil dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie a žalovaný naopak preukázal
dostatok iného majetku spôsobilého na uspokojenie pohľadávky veriteľa. Žalovaný považuje nariadenie

neodkladného opatrenia, vzhľadom na výrazný nepomer výšky údajnej pohľadávky a predajnej hodnoty
nehnuteľnosti, aj vzhľadom na vyššie prezentovaný demonštratívny výpočet jeho ostatného majetku
za výrazne neprimerané opatrenie na zabezpečenie vymožiteľnosti údajnej pohľadávky, ktorá je
len vykonštruovaným nárokom zo strany žalobcu. Žalovaný v postavení predávajúceho uzavrel dňa
11.03.2022 kúpnu zmluvu spolu s kupujúcimi C. F. a H. I., predmetom ktorej bol odplatný prevod
vlastníctva nehnuteľnosti, v dôsledku ktorého dochádza len k výmene majetkových hodnôt v rovnakej

výške. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nemal žalovaný žiadnu vedomosť o skutočnostiach, pre
ktoré malo byť vydané neodkladné opatrenie. V čase podpisu nebol ani v pozícii žalovaného. Nemal
žiadnu splatnú pohľadávku voči sebe a nemal ani nariadené neodkladné opatrenie so zákazom nakladať
s majetkom. Nemožno hovoriť o úmysle ukrátiť žalobcu. Návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa
11.3.2022 bol na orgán správy katastra podaný v čase, kedy žalovaný ani kupujúci nemali žiadnu

vedomosť o návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol na príslušný súd podaný dňa 11.04.2022.
Žalobca pre omeškanie primárneho dlžníka s plnením splátok vypovedal leasingové zmluvy až listom zo
dňa 04.04.2022, teda takmer mesiac po podpise kúpnej zmluvy. Kupujúci financovali kúpu nehnuteľnosti
prostredníctvom bankového úveru, v nadväznosti na čo bolo v prospech financujúcej banky dňa
22.04.2022 zapísané záložné právo zabezpečujúce pohľadávku banky voči kupujúcim. Žalobca v konaní

neosvedčil dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie a žalovaný naopak preukázal dostatok iného majetku,
spôsobiléhonauspokojeniepohľadávkyveriteľa.Žalovanýpovažujenariadenieneodkladnéhoopatrenia
vzhľadom na výrazný nepomer výšky údajnej pohľadávky žalobcu a predajnej hodnoty nehnuteľnosti,
ako aj na prezentovaný demonštratívny výpočet jeho ostatného majetku, za výrazne neprimerané
opatrenie na vymoženie pohľadávky, ktorá je len vykonštruovaným nárokom zo strany žalobcu. Žalovaný

uzavrel kúpnu zmluvu dňa 11.03.2022 s kupujúcimi. Nemožno považovať nariadené neodkladné
opatrenie za primeraný zásah do práv a právom chránených záujmov subjektov zúčastnených na
prevode nehnuteľností, pretože títo dobromyseľne vychádzali zo skutočností, ktoré im boli v rozhodnom
čase známe a preto nariadenie neodkladného opatrenia nie je spravodlivé a ani primerané vo vzťahu
k právam a právom chránených záujmov tretích subjektov. Na nehnuteľnosti viazne ťarcha spočívajúca

v zriadenom záložnom práve v prospech financujúcej banky. Uvedená skutočnosť znamená, že žalobca
sa v prípadnej exekúcii nebude môcť domáhať uspokojenia pohľadávky bez súhlasu financujúcej banky.
Žalovaný vzhľadom k skutkovým tvrdeniam a právnym argumentom považuje nariadenie neodkladného
opatrenia za dôsledok nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, keďže neboli
splnené zákonné podmienky pre jeho vydanie. Pokiaľ sa týka rozhodnutia o nároku na náhradu trov

konania, tak konanie bolo vyvolané žalobcom, žalovaný je v predmetnom konaní iba brániacim sa
subjektom, nie je preto daný absolútne žiadny dôvod na to, aby aj napriek čiastočnému úspechu
nahrádzal žalobcovi trovy konania, pričom samotného žalobcu súd k náhrade žiadnych trov konania
v prospech žalovaného nezaviazal. Navrhol napadnuté uznesenie vo výrokoch II., III. zmeniť tak, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta a žalovaný má nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

C. F. a H. I. oznámili prípisom zo dňa 20.07.2022, že vstupujú do konania ako intervenienti v súlade
s ustanoveniami § 81 a § 82 CSP a to z dôvodu, že ako kupujúci uzavreli dňa 11.03.2022 so žalovaným

ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti v katastrálnom území H., zapísané
na LV č. XXXX. Návrh na zápis vlastníckeho práva na základe predmetnej zmluvy bol podaný dňa
31.03.2022 (V - 2964/22). Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor, rozhodnutiami zo dňa
12.05.2022 a 14.06.2022 prerušil konanie V - 2964/2022, dôvodom prerušenia bolo začatie konania
vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

a následne vydanie neodkladného opatrenia v konaní sp.zn. 7C/22/2022. Na základe kúpnej zmluvy
majú intervenienti právny nárok na nadobudnutie nehnuteľností do vlastníctva, vo vzťahu ku ktorým
okresný súd zakázal žalovanému nakladať s nimi. Kúpnu cenu za nehnuteľnosti už žalovanému zaplatili,
majú tak právny záujem na výsledku konania o vydanie neodkladného opatrenia.Potom, ako po vstupe intervenientov do konania im boli doručené písomnosti a to návrh ako aj

napadnuté uznesenie, intervenienti podali proti uzneseniu odvolanie. Uviedli, že nariadené neodkladné
opatrenie zasiahlo do ich práv. Zdôraznili, že kúpnu cenu už predávajúcemu, teda žalovanému zaplatili
prostredníctvom úveru, ktorý musia splácať. V právnom poriadku platí princíp ochrany v dobrej viere
nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní. Táto ochrana sa vzťahuje aj na práva obligačnej povahy.
Na základe kúpnej zmluvy dobromyseľne získali legitímny nárok na nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam a na zápis svojho vlastníckeho práva. Tento nárok disponuje ústavnoprávnou
ochranou. Žalobca nemá vo vzťahu k nehnuteľnostiam žiadny právny nárok a svoju pohľadávku môže
uspokojiť z odplaty, ktorú za predaj nehnuteľnosti získal predávajúci alebo z jeho iného nehnuteľného
majetku. Intervenienti poukazujú na to, že žalovaný má v majetku pozemky v rozlohe len záhrady
1.865 m2 pri priemernej cene 35 eur za m2 je hodnota jeho majetku 65.275 eur. Vydané neodkladné
opatrenie spôsobilo, že legitímnemu a v dobrej viere nadobudnutému nároku intervenientov na získanie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebolo vyhovené v zákonnej lehote podľa § 32 zákona o katastri.
To je v rozpore s princípom ochrany v dobrej viere nadobudnutých práv a súčasne neprimerane zasahuje
do právneho postavenia intervenientov. Z ustanovení § 324 a nasl. CSP vyplýva, že výrok uznesenia
o neodkladnom opatrení má zásadne účinky len do budúcnosti. V okamihu vydania neodkladného
opatrenia už úkony dispozície s nehnuteľnosťami boli vykonané. Kúpna zmluva bola uzavretá, návrh na

vklad bol podaný dokonca ešte pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Neodkladné
opatrenie vydané ex post zakazujúce konanie, ktoré už bolo uskutočnené, nemá žiadny zmysel.
Neodkladné opatrenie bolo vydané v okamihu, kedy už nemohlo splniť sledovaný účel. Navrhli preto
toto zmeniť a návrh zamietnuť.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica
v upomínacom konaní vydal dňa 10.05.2022 platobný rozkaz, proti ktorému podali odpor žalovaní, t.j.
žalovaný ako žalovaný 2/ a pani B. J. ako žalovaná 1/. Teda konanie v tejto veci bude pokračovať na
príslušnom súde, t.j. Okresnom súde Dunajská Streda. V zmluve o ručení žalovaný ako ručiteľ vyhlasuje,

že uspokojí veriteľa, ak dlžník nesplní akékoľvek svoje peňažné záväzky. Žalovaný vo vlastníckej
a organizačnej štruktúre primárneho dlžníka pôsobil od jeho vzniku od roku 2017 až do 26.05.2022 a to
spoločne so žalovanou 1/ ako jeden z dvoch spoločníkov s obchodných podielom o veľkosti 50 % a tiež
ako jeden z dvoch konateľov. Vyjadrenie žalovaného, že si nie je vedomý žalobcom tvrdeného dlhu len
ťažko je uveriteľné, keďže ako konateľ a spoločník nepochybne musel mať o pohľadávke, okolnostiach

jej vzniku, ako aj výške, vedomosť. V marci 2022 zlyhali rokovania medzi žalobcom a primárnym
dlžníkom týkajúce sa riešenia pohľadávky, ktorých sa žalovaný ako konateľ dlžníka aktívne osobne
zúčastňoval. Následne bola v katastri nehnuteľnosti vyznačená plomba na základe V - 2282/2022
zo dňa 14.03.2022 a V - 2964/2022 zo dňa 31.03.2022, pričom presne v rovnaký deň a v totožnom
čase bola vyznačená plomba aj na nehnuteľnostiach žalovaného 1/. Dňa 04.05.2022 bol vydaný

platobný rozkaz, ktorý bol žalovanému doručený dňa 25.03.2022 a žalovaný sa bezprostredne potom
zbavil svojej účasti v spoločnosti primárneho dlžníka. Jediným spoločníkom primárneho dlžníka sa stala
obchodná spoločnosť FL Company CZ s.r.o., ktorej jediným spoločníkom je K. B., ktorý sa zároveň od
27.05.2022 stal jediným konateľom primárneho dlžníka, pričom vykazuje znaky nastrčenej osoby, ktorá
dané spoločnosti reálne nevedie. Primárny dlžník je podľa ich informácii v súčasnosti nečinný. Neplní

si svoje zákonné povinnosti, pričom jeho aktíva tvorí dlhodobý nehmotný majetok v hodnote 1,2 milióna
eur. V prípade ak by bol primárny dlžník schopný pohľadávku uhradiť už v období, kedy v jeho vlastníckej
organizačnej štruktúre pôsobil žalovaný, nedošlo by k výpovedi leasingových zmlúv. Je až zarážajúce
ako sa žalovaný ani nie s odstupom 14 dní od zániku jeho účasti v spoločnosti primárneho dlžníka
snaží tvrdiť, že o ekonomickej situácii primárneho dlžníka nemá žiadne informácie. Poukazovanie na

bližšie nekonkretizovaný hnuteľný majetok žalovaného a ďalšie nehnuteľnosti, ktoré tvoria v skutočnosti
len drobné spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, ktorých hodnota sa evidentne ani zďaleka
nepribližuje výške pohľadávky a na jej uspokojenie by preto celkom určite nepostačovali, považujú
len za ďalší účelový argument. Z označených ďalších nehnuteľností žalovaného je žalovaný výlučným
vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/1 len jednej z nich a to pozemku reg. „C“ číslo 1558 o výmere

2 m2, ktorého hodnota je vo výške 0,63 eur. Je neopodstatnený argument žalovaného, že s ohľadom
na hodnotu jeho ostatného majetku, ktorú ale žiadnym spôsobom nepreukazuje a ktorá má teda
len na základe jeho tvrdenia údajne násobne presahovať výšku pohľadávky. Neodkladné opatrenie
neprimerane zasahuje do výkonu jeho vlastníckeho práva a dispozície s ním. Naopak, obava žalobcuz ohrozenia jeho budúcej exekúcie v čase od podania návrhu vzrástla, a to v súvislosti s tým ako sa
žalovaný zbavil svojej účasti v spoločnosti primárneho dlžníka. Ekonomické problémy a omeškanie
so splácaním záväzkov primárneho dlžníka neboli otázkou posledných dní alebo mesiacov, ale vo

vážnejšej podobe pretrvávajú už od konca roku 2020. Argumentácia žalovaného v odvolaní je vo
viacerých prípadoch nekonzistentná. Žalovaný v úvode odvolania tvrdí, že v súčasnosti už nedisponuje
hodnovernými listinnými podkladmi týkajúcimi sa pohľadávky a v závere už uvádza, že existenciu
pohľadávky popiera a považuje ju bez bližšieho zdôvodnenia tohto záveru za vykonštruovanú. Žalovaný
si svoj ručiteľský záväzok dobre uvedomoval a o jeho dobromyseľnosti v kontexte ekonomickej situácie

primárneho dlžníka, o ktorej mal ako konateľ preukázateľne veľmi dobrý prehľad, nemôže byť ani reč. Ak
žalovaný nemá pochybnosti o schopnosti primárneho dlžníka pohľadávku uhradiť, môže tak za účelom
zabránenia negatívnym dopadom vzniknutej situácie urobiť sám, navyše keď má podľa svojho tvrdenia
majetok násobne presahujúci výšku pohľadávky a následne si môže uplatniť voči primárnemu dlžníkovi
ako ručiteľ regresný nárok. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že vo vzťahu k primárnemu dlžníkovi
vystupuje iba ako ručiteľ. Žalobca bol oprávnený domáhať sa voči nemu splnenia akéhokoľvek nároku
za dlžníka výlučne až potom, čo preukázateľne vyzval na plnenie aj primárneho dlžníka, ktorý si

svoj záväzok v primeranej dobe nesplnil. Túto skutočnosť žalobca v konaní nepreukázal. Peňažný
nárok musí byť najprv riadne zo strany žalobcu preukázaný. Má ako ručiteľ právo uplatniť voči
pohľadávke všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený aj primárny dlžník. Dôvodnosť a výšku
pohľadávky musí v konaní preukázať žalobca. Subsidiaritu ručiteľského záväzku upravuje kogentné
ust. § 303 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ručiteľ je zaviazaný uspokojiť pohľadávku veriteľa

až potom, čo preukázateľne nesplnil svoju povinnosť primárny dlžník. Žalobca nepreukázal, že by
išlo o prípad zákonnej výnimky, kedy sa predchádzajúca písomná výzva adresovaná primárnemu
dlžníkovi nevyžaduje. Sám žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že voči primárnemu dlžníkovi disponuje
platobným rozkazom, proti ktorému primárny dlžník nepodal odpor a podľa verejne dostupných
informácií primárny dlžník disponuje dlhodobým nehmotným majetkom v hodnote 1,2 milióna eur.

V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia musí byť preukázaná reálna a bezprostredná obava
z ohrozenia exekúcie, pričom nestačí iba subjektívny predpoklad žalobcu pre prípad, že by primárny
dlžník mohol byť insolventný a pre prípad, že by bol žalobca úspešný v konaní vo veci samej
voči nemu. Poukázal na odplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy, kde bola dojednaná kúpna cena
234.000 eur, čo je opätovne suma násobne presahujúca výšku údajnej pohľadávky. Trvá na tom,

že disponuje aj iným speňažiteľným hnuteľným a nehnuteľným majetkom, z ktorého by mohol byť
uspokojený prípadný žalobcov nárok. Samotný výpočet pozemkov uvedený v odvolaní by v prípade
ich speňaženia určite postačoval na úhradu predmetnej pohľadávky a výťažok zo speňaženia by ju
ďaleko presiahol. Žalobca zavádzajúco, nedôvodne a účelovo minimalizuje hodnotu nehnuteľností,
ktoré príkladmo v konaní uviedol. Vzhľadom na to, že žalobca nepredložil do konania doklad o svojej

odbornej spôsobilosti na oceňovanie nehnuteľností, v žiadnom prípade nemožno v konaní brať na
zreteľ jeho účelové podhodnotenie pozemkov, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní. Taktiež nie je náležitá
bagatelizácia jeho spoluvlastníckych podielov, pretože pre posúdenie ich bonity nie je relevantná iba
veľkosť spoluvlastníckeho podielu, ale zároveň aj celková výmera parcely. Tak napríklad pozemok č.
1054/20 o výmere 19331 m2, lesný pozemok v katastrálnom území L. – M., okres Košice - okolie so

spoluvlastníckym podielom 2/18 alebo pozemok parcela č. 1055/19 o výmere 4175 m2, lesný pozemok
so spoluvlastníckym podielom 2/18. Považuje tak podhodnotenie jeho ostatného majetku zo strany
žalobcu za nesprávne a nenáležité. ZoMD neupravuje hodnotu 1 m2 pre všetky druhy pozemkov, ale
výlučne len pre ornú pôdu, trvalé trávnaté porasty a záhrady, pričom on vlastní aj lesné pozemky
a zároveň hodnoty pozemkov predpokladané ZoMD nemožno považovať za aktuálne pre rok 2022. Má

za to, že pozemky, ktorých výpočet žalovaný podrobne uviedol v odvolaní, dosahujú hodnotu žalobcom
uplatňovanej pohľadávky, preto nebol žiaden legitímny dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.

Intervenienti k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu uviedli, že údajné problémy a omeškanie so splácaním

dlhov registruje u žalovaného od roku 2020, nie je preto zrejmé, prečo podal žalobu, resp. návrh na
vydanie neodkladného opatrenia až v roku 2022. Im ako intervenientom reálne hrozí odstúpenie od
úverovej zmluvy a to, že budú musieť predčasne splatiť úver. Predaj sa žiadnym spôsobom nemôže
dotýkať práv žalobcu, pretože jeho dlžník získal peňažné prostriedky na úhradu peňažného dlhu. Pripojilivyrozumenie o spôsobe vybavenia podnetu, podľa ktorého prokurátor voči postupu okresného úradu
podal upozornenie prokurátora, z ktorého vyplýva, že správny orgán porušil zákon tým, že katastrálne
konanie rozhodnutím zo dňa 12.05.2022 nezákonne prerušil a že o návrhu na vklad nerozhodol

v zákonnej lehote. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by došlo k náprave
protiprávneho stavu, teda k navodeniu právneho stavu, ktorý mal nastať, ak by okresný úrad postupoval
v súlade so zákonom a nebyť neodkladného opatrenia, bola by tak odstránená prekážka pre vklad
vlastníckeho práva v prospech intervenientov.

Žalobca k písomným podaniam žalovaného a intervenienta sa písomne vyjadril, keď uviedol, že
nesúhlasí s výkladom ust. § 303 Obchodného zákonníka, ktorý uvádzal žalovaný. Uvedené kogentné
zákonné ustanovenie nič nehovorí o tom, že ručiteľ je zaviazaný uspokojiť pohľadávku veriteľa až potom,
čo preukázateľne nesplnil svoju povinnosť primárny dlžník ako nesprávne tvrdí žalovaný, ale predmetné
ustanovenie obsahuje obchodnoprávnu definíciu ručenia jeho vzniku, zmyslu a podstaty. Podľa ust. §

263 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je kogentným ustanovením § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka,
preto odchýlne dojednanie zmluvných strán obsiahnuté v tomto smere v zmluvách o ručení v ich bode
2.3 sa nijako neprieči platnej právnej úprave. Naopak, je bežne používané v zmluvnej praxi. Pokiaľ
ide o neochotu a neschopnosť nájomcu ako primárneho dlžníka splniť svoj záväzok táto je evidentná
a vyplýva z neexistencie jeho akéhokoľvek exekúciou postihnuteľného majetku. Navrhol uznesenie

potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací potom, čo zistil, že odvolania sú podané včas a opravnenými
osobami (§ 355 a § 357 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.

2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 367 ods. 3 CSP)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP á contrácio) a dospel k záveru, že odvolania
žalovaného a intervenientov sú dôvodné.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé
argumenty predostreté žalovaným a intervenientami v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej
inštancie rozhodol správne, keď návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúceho v zákaze

žalovanémunakladaťsnehnuteľnosťamivkatastrálnomúzemíH.,zapísanýminaLVč.XXXX,vedenými
Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom, vyhovel.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa odseku 2 písm. c) a d) tohto ustanovenia,
neodkladným opatrením možno strane uložiť, okrem iného, najmä aby nenakladala s určitými vecami
alebo právami, alebo aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

Z citovaného ustanovenia CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie môže nariadiť iba na
návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu

a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP
súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie

(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobca má voči spoločnosti International Travel Services,
s.r.o., Bratislava, pohľadávku vo výške 31.005,88 eur, ktorá je predmetom súdneho konania, ktoré nie
je doposiaľ právoplatne skončené. Žalovaný uzavrel so žalobcom tri zmluvy o ručení, v ktorých sa
zaviazal ako ručiteľ uspokojiť veriteľa/žalobcu, ak dlžník (International Travel Services, s.r.o.) nesplní

svoje záväzky vzniknuté v súvislosti s leasingovými zmluvami. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, vedených Okresným úradom Dunajská streda, katastrálny odbor, ako
rodinný dom č. súpisné XXXX na parc. č. 65/2021, pozemok parc. č. 65/36 a pozemok parc. č.
65/221. Žalovaný kúpnou zmluvou zo dňa 11.03.2022 predal uvedené nehnuteľnosti intervenientom
za dohodnutú kúpnu cenu 234.000 eur. Dňa 31.03.2022 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho
práva intervenientov k predmetným nehnuteľnostiam. Rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda,

katastrálny odbor, zo dňa 14.06.2022 bolo katastrálne konanie V - 2964/22 prerušené z dôvodu vydania
neodkladného opatrenia. Okresný úrad o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva nerozhodol
v zákonnej lehote a vkladové konanie prerušil až po jej uplynutí. Na liste vlastníctva je ako ťarcha
zapísané záložné právo v prospech banky, ktorá poskytla na úhradu kúpnej ceny interventom úver.
Žalovaný k odvolaniu doložil výpisy z listov vlastníctva, z ktorých vyplýva, že je vlastníkom aj ďalšieho

nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v okrese Košice - okolie, a to záhrad, trvalých trávnatých
porastov, lesných pozemkov. Žalobca tvrdí, že na tomto nehnuteľnom majetku má žalovaný len podiely
a ich hodnota je zanedbateľná, naopak žalovaný tvrdí, že medzi pozemkami sú aj také, ktorých výmera
nie je zanedbateľná a jeho podiel je napr.1/3 alebo aj 1/1 a cena týchto nehnuteľností násobne prevyšuje
výšku pohľadávky. Ani žalobca ani žalovaný na preukázanie nimi tvrdenej ceny týchto nehnuteľností

nepredložili žiaden dôkaz. Žalobca však pokiaľ chcel byť úspešný mal osvedčiť, že hodnota ďalšieho
nehnuteľného majetku žalovaného nedosahuje výšku pohľadávky.

Odvolací súd s prihliadnutím k uvedeným skutočnostiam mal za to, že nariadenie neodkladného

opatrenia nebolo dôvodné, nakoľko nebola splnená základná podmienka a to existencia obavy, že
exekúcia bude ohrozená a tiež nebol zachovaný princíp proporcionality. Z predložených listinných
dôkazov, listov vlastníctva jednoznačne vyplynulo, že žalovaný má vo vlastníctve iný postihnuteľný
nehnuteľný majetok. Z týchto LV vyplýva, že vlastní nehnuteľnosti aj o väčšej výmere, kde jeho
spoluvlastnícky podiel nepredstavuje zanedbateľnú výmeru ( napr. v parcele č. 2101 zapísanej na LV

č. XXXX v k.ú G. N. B. o výmere 4015729 m2 predstavuje spoluvlastnícky podiel žalovaného 22474
m2, čo je 2,2 ha, v parcele č. 1427/1 les na LV č. XXXX v k.ú. G. N. B. predstavuje spoluvlastnícky
podiel 1230 m2, v parc.č. 1054/20 les na LV č. XXX v k.ú L. predstavuje spoluvlastnícky podiel 2147
m2). Pokiaľ sa týka princípu proporcionality, tak nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom neodkladného
opatrenia majú preukázateľnú hodnotu 234.000 eur, výška pohľadávky je 31.005 eur, takže nariadenie

neodkladného opatrenia zákazom nakladania s nehnuteľnosťou v hodnote 7,5- násobne vyššej, za
situácie, že žalovaný má aj iný postihnuteľný nehnuteľný majetok je neprimerané a obmedzujúce
žalovaného neprimeraným spôsobom.

Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388
CSP zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

O nároku na náhradu trov tohto konania (prvoinštančného i odvolacieho) rozhodol podľa ust. § 396 ods.

2 CSP, za použitia ust. § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní úspešnému žalovanému a intervenientom (na
strane žalovaného) priznal ich náhradu v celom rozsahu.

Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).