Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 23, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/87/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120307359
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:6120307359.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčíneakosúdodvolacívsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.IvanyŠlesarovej

a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej
v právnej veci žalobcu: T. F., obchodné meno: T., XXX XX F.. XX, IČO: 40 918 424, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837
857 proti žalovanému: Y. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, obchodné meno: Y. - X., I., IČO: 32 296 975, právne zastúpenému: Advokátska
kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907,
v spore o zaplatenie 1.950,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Trenčín č. k. 36Cb/77/2020-201 zo dňa 13. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol a výrokom
II. priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu 100 % trov konania.

1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1 950,-
Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 20.02.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca
dôvodil, že na základe objednávky žalovaného mu v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytol služby,
a to zhotovenie a montáž kuchynskej linky do bytu
č. XX, nachádzajúceho sa v komplexe I., W.. Y. L. XXXX/XX, XXX XX H. nad U.. Dielo vykonal riadne
a včas, za čo vystavil žalovanému faktúru
č. 10190001 na sumu 1 950,- Eur, ktorú žalovaný doteraz neuhradil. Žalobca dal do pozornosti, že

celková cena diela bola 2 950,- Eur, avšak žalovaný zálohu 1 000,- Eur uhradil.

1.3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, keď tvrdený nárok žalobcu považoval za nedôvodný a
nepodložený relevantnými dôkazmi. Okrem iného namietal nejasné označenie strany sporu, keď
žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom označil žalovaného ako fyzickú osobu
- podnikateľa. Okresný súd Banská Bystrica v platobnom rozkaze spis. zn. 30Up/1039/2020 označil
žalovaného ako fyzickú osobu s uvedením adresy ktorá nie je adresou trvalého pobytu žalovaného

- fyzickej osoby, ale miestom podnikania, na ktorom žalovaný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť.
Rovnako žalobca vystavil faktúru
č. 10190001 na meno žalovaného ako fyzickej osoby, so správne uvedenou adresou trvalého pobytu a
bez uvedenia identifikačného čísla. Žalovaný mal za to, že jeho označenie ako strany sporu je nejasnéa zmätočné, a taktiež poukazoval na skutočnosť, že v danom prípade uzatváral ústnu zmluvu o dielo so
žalobcom v postavení fyzickej osoby, nie podnikateľa, a tak je v predmetnej veci v postavení spotrebiteľa
a žalobca v postavení dodávateľa. Zmluvu

o dielo je tak potrebné posudzovať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný uzatvoril so žalobcom ústnu zmluvu o dielo, na základe ktorej
mal žalobca zhotoviť dielo - kuchynskú linku, pričom stavebný materiál mal dodať sám. Žalobca napriek
dohode medzi ním a žalovaným zhotovoval dielo bez konzultácií so žalovaným, a teda nekonal v súlade
s jeho pokynmi. Dielo tak vykazovalo vady, nekorešpondovalo s požiadavkami žalovaného, a nikdy

nebolo riadne dokončené ani prevzaté, nebolo zhotovené s odbornou starostlivosťou a nezhodovalo
sa s pôvodnou vizualizáciou. Taktiež odo dňa uzatvorenia ústnej zmluvy o dielo do dňa odstúpenia
od zmluvy prešiel značný čas, počas ktorého žalobca nielenže dielo nedokončil podľa požiadaviek
žalovaného, ale ani nevyhovel jeho požiadavkám na odstránenie zjavných vád, ktoré dielo počas
zhotovovaniavykazovalo.Podľaustanovenia§642ods.2Obč.zák.,objednávateľjeoprávnenýodstúpiť
od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak

zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote. Nakoľko žalobca v primeranej lehote
nevyhovel požiadavkám žalovaného v postavení klienta na odstránenie vád diela, žalovaný využil svoje
zákonné právo na odstúpenie od zmluvy, pričom niekoľkokrát vyzval žalobcu na prevzatie demontovanej
kuchynskej linky. Žalovaný poskytol žalobcovi preddavok vo výške 1 000,- Eur, ktorý mu po odstúpení
od zmluvy nebol vrátený.

1.4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 261 ods. 1 Obch. zák., § 52 ods. 1, 3, 4 Obč. zák.,
§ 631 Obč. zák., § 632 Obč. zák., § 633 ods. 1 Obč. zák., § 634 ods. 1, 2 Obč. zák., § 638 ods. 1 Obč.
zák., § 641 ods. 1 Obč. zák., § 642 ods. 1, 2 Obč. zák., § 451 ods. 1, 2
Obč. zák., § 457 Obč. zák. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi stranami nebolo

sporné, že ústne uzatvorili zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie
a montáž kuchynskej linky v byte č. 16, nachádzajúcom sa v komplexe I. v H. nad U., za zmluvne
dohodnutú cenu 2 950,- Eur. Dôkazom takejto zmluvy je aj email žalobcu zo dňa 12.08.2018, adresovaný
žalovanému, ktorý obsahoval cenovú ponuku na predmetnú kuchynskú linku. Z vyjadrení strán sporu
mal prvoinštančný súd za to, že žalobca mal predmetnú kuchynskú linku zhotoviť podľa vizualizácie a

výkresovej dokumentácie predložených v spore. I keď žalovaný odmietal, že by ju odsúhlasil, v konaní
sa pri námietke vád diela odvolával na vizualizáciu a výkresovú dokumentáciu kuchynskej linky, a keďže
v spore iná predložená nebola, mal súd prvej inštancie za to, že kuchynská linka mala byť žalobcom
zhotovená a namontovaná podľa predloženej vizualizácie a výkresovej dokumentácie.

1.5. Z vykonaného dokazovania prvoinštančný súd uzavrel že, žalobca ako zhotoviteľ predmetnú zmluvu
o dielo uzatvoril ako podnikateľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti.
U žalovaného v spore nebolo preukázané, že by uvedenú zmluvu o dielo uzatvoril ako podnikateľ,
hoci podľa zápisu v živnostenskom registri bolo zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy o dielo bol
podnikateľom - fyzickou osobou. Dôkazom toho, že žalovaný uzatvoril predmetnú zmluvu o dielo ako

fyzická osoba (nie ako podnikateľ) je faktúra č. 10190001,
v ktorej samotný žalobca označil žalovaného ako fyzickú osobu - nepodnikateľa. Tvrdenie žalobcu o
tom, že túto faktúru nemohol vystaviť žalovanému ako podnikateľovi, keďže v čase jej vystavenia nemal
k dispozícii jeho identifikačné údaje, prvoinštančný súd posúdil ako nepravdivé, keďže žalovaný bol
v predmetnom čase ako podnikateľ (fyzická osoba) zapísaný vo verejne dostupnom živnostenskom

registri, a tiež na LV č. XXXX, k.ú. H. nad U., v ktorom je žalovaný ako vlastník označeného bytu č. XX
zapísaný pod jeho obch. menom: Z. (verejne dostupný kataster nehnuteľností). Sám žalobca uviedol,
že identifikačné údaje žalovaného ako podklady pre vystavenie faktúry č. 10190001 získal
z katastra nehnuteľností, takže ak by bol skutočne uzatvoril žalovanú zmluvu o dielo so žalovaným ako
podnikateľom (čo v spore preukázané nebolo), možno rozumne predpokladať, že by bol faktúru vystavil

žalovanému ako podnikateľovi, čo však neurobil. Dôkazom toho, že žalovaný uzatvoril predmetnú
zmluvu o dielo ako fyzická osoba nepodnikateľ je i skutočnosť, že žalovaný faktúru č. 10190001, ako
ani uhradenú zálohu v sume 1 000,- Eur neeviduje
v jeho účtovníctve, čo potvrdil aj Daňový úrad Trenčín v jeho správe zo dňa 19.01.2022. Vzhľadom k
uvedenému mal súd prvej inštancie za to, že strany sporu uzatvorili zmluvu

o dielo podľa § 631 a nasl. Obč. zák. Skutočnosť, že žalovaný (fyzická osoba) je aj podnikateľom, sama
osebe nevylučuje možnosť žalovaného uzatvoriť zmluvu o dielo aj
v pozícii fyzickej osoby nepodnikateľa. Taktiež to, že predmetný byt č. XX patrí do podniku žalovaného
ako podnikateľa automaticky neznamená, že zariadenie tohto bytu musí žalovaný nakupovať iba vpozícii podnikateľa. V spore nebolo preukázané, že by žalovaný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy
o dielo byt prenajímal tretím osobám, pričom oprávnenie na predmet činnosti - prenájom nehnuteľností
bolo žalovanému vydané až 23.04.2019. Na základe uvedeného prvoinštančný súd posúdil stranami

uzatvorenú zmluvu o dielo aj ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák., keďže bola
uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom (§ 52 ods. 3 Obč. zák.) v rámci jeho podnikateľskej
činnosti
a žalovaným ako spotrebiteľom (§ 52 ods. 4 Obč. zák.), nakoľko v spore nebolo preukázané, že by
žalovaný pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu jeho obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti.

1.6. V ďalšom prvoinštančný súd uzavrel, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca kuchynskú
linku zhotovil a namontoval v predmetnom byte č. XX, čo potvrdzuje aj fotodokumentácia predložená v
spore. V konaní však nebolo preukázané, že žalobca zmluvne dohodnuté dielo (kuchynskú linku) riadne
vykonal podľa zmluvy o dielo v zmysle § 633

ods. 1 Obč. zák. Predložená fotodokumentácia kuchynskej linky nepostačovala na preukázanie toho, že
dielo bolo riadne vykonané podľa zmluvy o dielo, nakoľko z nej nebolo zrejmé, či kuchynská linka bola
zhotovená v súlade s jej vizualizáciou a výkresovou dokumentáciou.

1.7. Samotný žalobca na pojednávaní dňa 06.10.2021 potvrdil, že ním vykonané dielo malo vady, ktoré

tam „vyskočili“ najmä v dôsledku nepreloženia vypínača, kvôli čomu sa museli posúvať skrinky. Vadu,
ktorá mala vzniknúť v dôsledku nezameraného betónového prekladu, mu žalovaný mal oznámiť až po
ukončení ich spolupráce, z čoho vyplýva, že žalobca pripustil existenciu aj tejto vady. Podľa výpovede
žalobcu na pojednávaní dňa 06.10.2021, prvý problém bol vypínač. Vypínač bol osadený približne 20 cm
od kraja steny, tak keby išiel presne podľa vizualizácie, tak by ho prekrývala chladnička. Preto žalobca

radšej odstránil dve skrinky, čo mu umožnilo posunúť chladničku od vypínača. Tým, že sa odstránili
skrinky, sa však rohová skrinka nedala dostatočne otvoriť. Ohľadom digestora bolo tiež už
v dokumentácii zrejmé, že dvierka sa nebudú dať otvoriť úplne celé, nakoľko digestor bol moc pri kraji
a nebol priestor na inú montáž. Taktiež v písomnom vyjadrení zo dňa 29.06.2021 žalobca pripustil, že
v dôsledku nepreloženého vypínača nebola dodaná otvorená polička. Z citovanej výpovede a vyjadrení

žalobcu mal teda súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca, v zmysle § 633 ods. 1 Obč. zák.,
predmetné dielo nevykonal riadne podľa zmluvy o dielo, nakoľko nebolo zhotovené a namontované
podľa zmluvne dohodnutej vizualizácie
avýkresovejdokumentáciekuchynskejlinky.VadydielapotvrdilajsvedokY.T.,ktorýnapojednávanídňa
06.10.2021 uviedol, že tam boli menšie rozmery, dvierka sa nedali úplne otvoriť kvôli digestoru, nebol

vyhotovenýpreklad,nazákladečohosamuselakuchynskálinkaceláprerábaťavzniklitamnepoužiteľné
priestory. Výrobca si nezameral betónový preklad a vyrobil linku, akoby tam preklad nebol a následne
došlo k zužovaniu skriniek. Podľa svedka C. V., pod prekladom bola diera v kuchynskej linke 10x20 cm,
jedna skrinka sa dala otvoriť len na 15 cm a na koncovej skrinke dvierka búchali do digestoru.

1.8. Podľa žalobcu, dielo nemohol riadne vykonať podľa zmluvy o dielo z dôvodu, že žalovaný mu
neposkytol súčinnosť pri prekládke nezakresleného el. vypínača. V spore však takéto tvrdenie žalobcu
preukázané nebolo. Žalobca v spore nepreukázal, že žalovanému oznámil nevyhnutnosť premiestniť
predmetný vypínač pre riadne vykonanie diela podľa zmluvy. Podľa výpovede žalobcu na pojednávaní
dňa 06.10.2021, žalovaný pri montáži kuchynskej linky na mieste samom nikdy nebol, čo potvrdil

aj žalovaný, a teda prvoinštančnému súdu nebolo zrejmé, kedy a akým spôsobom mu teda mal
žalobca oznámiť nevyhnutnosť prekládky vypínača. Taktiež v spore nebolo preukázané tvrdenie žalobcu
o tom, že by žalovaný odmietol vykonať prekládku vypínača. Okrem vyjadrenia žalobcu, citované
tvrdenia žalobcu neboli v spore preukázané žiadnym iným vykonaným dôkazom. V konaní tiež nebola
preukázaná ani vedomosť žalovaného o potrebe preloženia vypínača (a ani nemožnosti riadneho

otvorenia dvierok skrinky), ktorú mal (podľa žalobcu) získať
z vizualizácie a výkresovej dokumentácie diela, nakoľko žalovaný je kúrenár, teda nie je odborníkom
v oblasti nábytku.

1.9. V spore nebolo preukázané, že žalobca ním vykonané dielo odovzdal žalovanému a že žalovaný

predmetné dielo prevzal a nadobudol k nemu vlastnícke právo. Samotná skutočnosť, že kuchynská
linka bola namontovaná žalobcom v byte žalovaného č. XX nie je postačujúcim dôkazom jej odovzdania
žalovanému. V spore nebolo preukázané, že by žalovaný predmetné dielo užíval. Dôkazom toho, že
dielo nebolo žalovanému odovzdané je aj jeho emailz 02.12.2018, v ktorom oznámil žalobcovi ukončenie predmetnej záležitosti s kuchynskou linkou, aj
z dôvodu samotnej dodávky, „začalo sa to niekedy v lete, nakoľko je takmer koniec roka a vôbec to
nenasvedčuje, že sa to skončí“. V spore tiež nebolo preukázané, že by sa len na základe samotnej

montáže kuchynskej linky v byte č. XX, bez toho, aby bola riadne vykonaná podľa zmluvy, odovzdaná
žalovanému, táto stala súčasťou predmetného bytu
v zmysle § 120 ods. 1 Obč. zák. Žalobca v konaní takéto skutkové tvrdenie ani konkrétne nezdôvodnil.
Taktiež vyplatenie preddavku v sume 1 000,- Eur nie je dôkazom riadneho skončenia predmetného diela,
nakoľko, v zmysle § 634 ods. 2 Obč. zák., zhotoviteľ diela je oprávnený aj v období vykonávania diela

požadovať preddavok na cenu diela. Naviac samotný žalobca vo faktúre č. 10190001 označil platbu 1
000,- Eur ako preddavok.

1.10. Podľa tvrdení žalobcu malo byť dielo odovzdané na stretnutí dňa 26.10.2018 za účasti žalobcu,
žalovaného a R. Y.. Žalovaný toto tvrdenie žalobcu poprel. R. Y. síce v čestnom prehlásení zo dňa
21.07.2020 prehlásil, že bol dňa 26.10.2018 prítomný pri odovzdávaní a prevzatí predmetnej kuchynskej

linky, neuviedol však výsledok tohto stretnutia (procesu), t.j. či k prevzatiu diela žalovaným aj skutočne
došlo. Citované tvrdenie žalobcu je aj v rozpore s faktúrou č. 10190001, podľa ktorej malo byť dielo
dodané až dňa 05.02.2019. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by
k odovzdaniu diela žalovanému došlo dňa 26.10.2018. Naviac čestné prehlásenie R. Y. zo dňa
21.07.2020 nebolo písomnou svedeckou výpoveďou v zmysle § 196 ods. 3 CSP, keďže má charakter

iba súkromnej listiny bez akejkoľvek poučovacej povinnosti a bez potenciálnej hrozby trestnoprávnych
následkov trestného činu krivej výpovede.

1.11. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní uzavrel, že vzhľadom k tomu, že žalobca
nezapracoval predmetný betónový preklad a vypínač do vizualizácie a výkresovej dokumentácie

kuchynskej linky; nepožiadal žalovaného o premiestnenie vypínača, a ani ho sám nepremiestnil (napr. aj
za pomoci ním zabezpečeného elektrikára), predmetnú kuchynskú linku nebolo reálne možné zhotoviť
a namontovať riadne podľa zmluvy, a preto žalovanému vznikol podľa § 642 ods. 2 Obč. zák. nárok na
odstúpenie od zmluvy, keďže žalobca ako zhotoviteľ neurobil nápravu (kuchynskú linku nedal do súladu
s vizualizáciou a výkresovou dokumentáciu dohodnutou v zmluve o dielo) ani v žalovaným poskytnutej

primeranejlehote.Jepotrebnémaťnazreteli,žežalobcaužvpriebehumontážekuchynskejlinkyvedelo
tom,ženebudevykonanápodľazmluvy,tedavedelojejvadách.Zemailužalovanéhozodňa02.12.2018
je zrejmé, že strany už predtým medzi sebou komunikovali ohľadom nedokončeného diela (kuchynskej
linky). V písomnom vyjadrení zo dňa 22.07.2020 žalobca poukazoval na to, že následne deň na to,
dňa 03.12.2018 došlo k stretnutiu, na ktorom však tiež nedošlo k žiadnemu doriešeniu celej situácie.

Žalobca uviedol, že navrhol prerobenie vizualizácie podľa nových požiadaviek žalovaného, k čomu však
nedošlo. Vzhľadom
k uvedenému mal prvoinštančný súd za to, že žalovaný už v období pred 02.12.2018 žiadal od žalobcu
riadne dokončenie diela podľa zmluvy a odstránenie uvedených (v spore preukázaných) vád diela. V
spore neboli žalobcom označené, ani preukázané žiadne návrhy žalovaného na inú zmenu diela (naviac

práce) oproti dielu, ktoré mal žalobca zrealizovať na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo. Bolo by
tiež nelogické, aby dňa 26.10.2018 bolo dielo odovzdané bez vytknutia vád (tak ako to tvrdil žalobca) a
následne aby mu žalovaný zaslal email zo dňa 02.12.2018, v ktorom odkazuje na vady diela a emailu
predchádzajúcu komunikáciu (v emaile z 02.12.2018 žalovaný poukazoval aj na irelevantné argumenty,
arogantný prístup žalobcu k nemu) a následne sa uskutočnilo aj stretnutie dňa 03.12.2018, na ktorom

nemalo dôjsť k doriešeniu celej situácie. Ak by bolo dielo riadne vykonané (čo však preukázateľne
nebolo), potom by už po dni 26.10.2018 nemali strany čo riešiť. Žalobca
v spore nepreukázal iné požiadavky žalovaného na prerábku diela (tzn. mimo vád), ktoré mal vzniesť
žalovaný (podľa žalobcu) na stretnutí dňa 03.12.2018. Z uvedeného vyplýva, že žalobca vedel o tom, že
predmetné dielo riadne nedokončil podľa zmluvy, jeho zjavné vady neodstránil ani v primeranej lehote

(nielen v období od 26.10.2018 do 02.12.2018, ale ani po 03.12.2018), a preto mal súd prvej inštancie
za to, že žalobca platne odstúpil od predmetnej zmluvy o dielo emailom zo dňa 02.12.2018 v zmysle §
642 ods. 2 Obč. zák. I keď email
z 02.12.2018 výslovne neobsahoval výraz „odstúpiť“, žalovaný v ňom jednoznačne prejavil vôľu
ukončiť predmetnú zmluvu v dôsledku vád diela a jeho riadneho nedokončenia zo strany žalobcu. Na

pojednávanídňa06.10.2021žalobcauviedol,ževaduspôsobenúnezakreslenýmbetónovýmprekladom
mu žalovaný oznámil až po ukončení ich spolupráce, z čoho vyplýva, že žalobca vedel o ukončení ich
predmetného zmluvného vzťahu zo strany žalovaného.
V spore tiež nenamietal, že by mu email zo dňa 02.12.2018 nebol doručený.1.12. Z uvedených dôvodov, v zmysle § 642 ods. 2 Obč. zák., prvoinštančný súd žalobu
v celom rozsahu zamietol, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že celková zmluvne dohodnutá cena

diela 2 950,- Eur, z ktorej preddavok v sume 1 000,- Eur žalovaný už uhradil, zodpovedá cene diela
(kuchynskej linky) skutočne vykonaného žalobcom. Žalobca taktiež
v spore nešpecifikoval, ani nepreukázal náklady, ktoré účelne vynaložil v dôsledku odstúpenia
žalovaného od zmluvy o dielo.

1.13. Súd prvej inštancie v ďalšom dôvodil, že žalobca nepreukázal, že predmetnú kuchynskú linku po
jej demontovaní u žalovaného nemohol použiť iným spôsobom.
Z výpovedí žalovaného a svedkov C. V. a A. V., emailu zo dňa 02.12.2018 mal za preukázané, že
žalovaný niekoľkokrát vyzval žalobcu na prevzatie demontovanej kuchynskej linky. Emailom zo dňa
02.12.2018 žalovaný vyzval žalobcu, aby určil deň a hodinu do konca príslušného týždňa, kedy si
kuchynskú linku prevezme. Podľa svedka C. V., aj on osobne niekoľkokrát vyzval žalobcu, aby si prevzal

kuchynskú linku (posledná výzva mala byť v 07/2019), žalobca však reagoval tak, že on kuchynskú linku
nechce, že on chce peniaze. Svedkyňa A. V. taktiež potvrdila, že žalobcu niekoľkokrát vyzývali, aby si
kuchynskúlinkuodviezol,abyjudorobil(svedkyňahovyzývalanaprevzatiekuchyneurodičovnadvore).
Podľa nej však žalobca trval jedine na tom, že chce peniaze, nie linku. Vzhľadom k uvedenému nebolo
v konaní preukázané tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalovaný neprejavil vôľu vrátiť predmetné dielo.

1.14.Súdprvejinštanciedôvodil,žepodľa§133ods.1CSP,fyzickáosobasavžalobeoznačujemenom,
priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným
údajom. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu
v upomínacom konaní označil žalovaného menom, priezviskom, obchodným menom, miestom

podnikania, dátumom narodenia, ako aj IČO-m. Z toho vyplýva, že žalovaný ako strana sporu bol v
uvedenom návrhu riadne označený v súlade s § 133 ods. 1 CSP. Skutočnosť, že žalobca v návrhu
na začatie konania identifikoval žalovaného aj ako podnikateľa však nepopiera jeho pasívnu vecnú
legitimáciu v tomto spore a nevylučuje možnosť, aby predmetom konania boli jeho práva a povinnosti,
ktoré mu vyplývajú

z občianskoprávneho záväzkového vzťahu (zmluvy, ktorá nemá obchodnoprávny režim
a nebola uzavretá v rámci jeho podnikateľskej činnosti). Taktiež, pokiaľ žalovaný udelil jeho právnej
zástupkyni v tomto konaní plnomocenstvo, v ktorom bol označený ako
„Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U., podnikajúci ako fyzická osoba pod obchodným
menom Y. Z. - X., IČO: 32 296 975, miesto podnikania: XXX XX H. nad U., I. Y. XXX/XX.“, táto skutočnosť

nie je postačujúcim dôkazom obchodnoprávneho režimu žalovanej zmluvy o dielo. Možno rozumne
predpokladať, že ak žalobca určitým spôsobom označí žalovaného v návrhu na vydanie platobného
rozkazu, rovnakými údajmi bude identifikovaný žalovaný aj v plnomocenstve udelenému advokátovi
na zastupovanie v spore. Označenie žalovaného v plnomocenstve pre jeho zastupovanie v civilnom
sporovom konaní však neurčuje obchodnoprávny režim žalovaného záväzku, ktorý sa, podľa § 261 ods.

1 Obch. zák., posudzuje s prihliadnutím na všetky okolnosti existujúce v čase vzniku zmluvného vzťahu.

1.15. Námietky žalobcu proti výsluchu svedkov, navrhnutých žalovaným, a ich vierohodnosti súd prvej
inštancie posúdil ako neopodstatnené. Vo vzťahu k skončeniu predmetného diela, jeho stavu a vadám
ich výpoveď v podstate nerozporovala tvrdenia žalobcu. Pri výpovedi o výzvach žalobcu na dokončenie

diela a na prevzatie demontovanej kuchynskej linky zasa ich výpovede zodpovedali obsahu emailu
žalovaného zo dňa 02.12.2018. Predmetom ich svedeckých výpovedí boli skutočnosti, ktoré vnímali
svojimi zmyslami. Sú osobami spôsobilými byť vypočutí ako svedok. Z uvedených dôvodov mal súd
prvej inštancie za to, že ich pomer (či už príbuzenský, kamarátsky, pracovný alebo iný)
v tomto prípade nespochybnil ich vierohodnosť. S poukazom na to, že v danom prípade došlo k uzavretiu

zmluvy o dielo v ústnej forme a komunikácia strán pri jej plnení prebiehala
v prevažnej miere tiež len ústne, mal prvoinštančný súd za to, že výsluchy svedkov
v tomto spore boli vykonané v súlade so zásadou hospodárnosti konania. V súvislosti
s vierohodnosťou vypočutých svedkov odkázal i na nález Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 276/2014 zo dňa 09.06.2015, podľa ktorého spochybňovanie objektívnosti výpovedí

svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského
vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované
skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, keď jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď
účastníkov konania či svedkov, majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkaznébremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“
svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.

1.16. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý
mal vo veci plný úspech, priznal náhradu 100 % trov konania.

2.1. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie
z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1, písm. b), d), f) a h) CSP. Odvolaciemu súdu, navrhol, aby

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie
a rozhodnutie.

2.2. Namietal nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie a jeho nesprávne právne
posúdenie tvrdiac, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu bol uzatvorený podľa Obchodného
zákonníka,pretožeobestranybolipodnikateľmiakuchynskálinkabolaurčenádobytužalovaného,ktorý

vlastnil ako fyzická osoba, podnikateľ. Argumentoval tým, že žalobca nemá právnické vzdelanie a ani sa
nemohol zaoberať hľadaním iných údajov ako tých, ktoré uviedol v žalovanej faktúre. Prvoinštančnému
súdu vytkol, že sa nezaoberal označením žalovaného ako vlastníka na LV číslo XXXX, katastrálne
územie H. nad U.. Tvrdil, že označenie žalovaného v žalovanej faktúre nie je dôkazom toho, že sa jedná
o spotrebiteľský spor a nedokazuje to ani daňová kontrola, z ktorej záveru vyplýva, že žalovaná faktúra

sa v účtovníctve žalovaného nenachádza. Tvrdil, že po namontovaní sa kuchynská linka stala súčasťou
bytového priestoru a vlastnícke právo k nej prešlo na vlastníka bytu, t.j. žalovaného ako podnikateľa
fyzickej osoby. Považoval za nelogické, aby byt vlastnil žalovaný ako podnikateľ a zariadenie financoval
ako nepodnikateľ z vlastných finančných prostriedkov. Poukázal na plnomocenstvo udelené žalovaným
jeho právnemu zástupcovi v konaní, kde bol označený žalovaný ako podnikateľ. Z uvedeného vyplýva,

že sám žalovaný týmto preukázal charakter sporu ako obchodnoprávneho.

2.3. Žalobca ďalej v odvolaní dôvodil, že v konaní nebolo preukázané, že by si žalovaný riadne u
žalobcu uplatnil nároky z vád diela, reklamoval predmetné dielo, ktoré žalobca vyhotovil riadne a včas po
vzájomnom odsúhlasení so žalovaným. Žalovaný v konaní sám potvrdil, že cenovú ponuku od žalobcu,

ktorá mu bola zaslaná prostredníctvom e-mailu zo dňa 12.08.2018 na zhotovenie kuchynskej linky v
sume 2 950,- Eur odsúhlasil, ako aj to, že prílohou tohto e-mailu bola vizualizácia zo dňa 01.08.2018
a tiež technické výkresy kuchynskej linky, podľa ktorých bola kuchynská linka zhotovená. Mal za to, že
riadnym spôsobom preukázal (čestným prehlásením pána Y.), že dňa 26.10.2018 došlo
k odovzdaniu predmetnej kuchynskej linky za účasti žalobcu, žalovaného a R. Y.. Pokiaľ žalovaný tvrdil

opak, svoje tvrdenia nepreukázal. Žalovaný taktiež nepreukázal vady diela a ani skutočnosť, že by na
odstránenie vád žalobcu vyzýval, pričom uvedené nebolo preukázané ani výsluchmi svedkov, ktorých
výsluch sa vykonal na pojednávaní dňa 06.10.2021. Žalobca zdôraznil, že výsluchy týchto svedkov
nepriniesli do prejednávanej veci žiadne iné nové skutočnosti v prospech žalovaného, ich výpoveď bola
založená skôr na ozrejmenie rodinných vzťahov so žalobcom, prípadne iných skutočností, ktoré

s prejednávanou vecou vôbec nesúviseli.

2.4. Pokiaľ žalovaný poukazoval v súvislosti s odstúpením od zmluvy na ust. § 642 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo
nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej

primeranej lehote, mal za to, že ani k naplneniu tohto ustanovenia na strane žalovaného nedošlo,
nakoľko: za prvé - dielo bolo zhotovené riadne a včas - odovzdané dňa 26.10.2018 za prítomnosti
žalobcu, žalovaného, pána Y. a za druhé - žalovaný nevytkol vady diela žalobcovi. Túto skutočnosť v
konaní žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Práve naopak, žalovaný 3 dni po odovzdaní diela
uhradil zálohu žalobcovi vo výške 1 000,- Eur, čo preukazuje skutočnosť, že s vizualizáciou diela ako

aj s dielom samotným bol spokojný.

3.1. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

3.2. Argumentoval, že podstata obsahu odvolania žalobcu predstavuje len jeho nesúhlas
s odôvodnením napádaného rozhodnutia. Žalovaný dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že pokiaľ bol
žalobca schopný si vyhľadať identifikačné údaje žalovaného ako fyzickej osobyv katastri nehnuteľností, javí sa absurdným jeho tvrdenie, že nebol schopný, resp. nebolo
v jeho možnostiach vyhľadať si údaje žalovaného ako fyzickej osoby podnikateľa. Poukázal na to, že
samotné označenie jeho osoby na faktúre č. 10190001 ako fyzickej osoby nie je jediným a ani hlavným

dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie vyhodnotil predmetný spor ako spor medzi dodávateľom a
spotrebiteľom (teda spotrebiteľský spor). V priebehu konania bolo dostatočne preukázané, že žalovaný
v čase realizácie diela nedisponoval oprávnením na podnikateľskú činnosť - prenájom nehnuteľností a
z výpovede žalovaného (ktorú žalobca ani nerozporoval) je zrejmé, že v danom čase ešte ani nevedel
a nemal v úmysle prenajímať nehnuteľnosť, v ktorej sa kuchynská linka nachádzala.

3.3. K udelenému plnomocenstvu právnemu zástupcovi v konaní žalovaný uviedol, že je logické
a samozrejmé, že plnomocenstvo, ktoré udelil svojmu právnemu zástupcovi, znie na fyzickú osobu
podnikateľa, keďže ho takto v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu označil sám žalobca.
V opačnom prípade by sa vystavil možnému riziku odmietnutia odporu upomínacím súdom z dôvodu,
že odpor by mohol byť vyhodnotení ako podaný neoprávnenou osobou. Z jeho obsahu však nemožno

dedukovať to, že „žalovaný určil, že sa jedná
o obchodnoprávny nárok“.

3.4. Žalovaný zdôraznil, že v konaní pred súdom prvej inštancie výslovne poprel tvrdenie žalobcu, že
dielo bolo vykonané riadne a včas a preto bolo povinnosťou žalobcu predložiť dôkaz svedčiaci v jeho

prospech, pretože dôkazné bremeno v tomto spore bolo na žalobcovi. Skutkové tvrdenia žalobcu o
tom, že ešte pred samotnou realizáciou diela ústne vyzval žalovaného na odstránenie/premiestnenie
vypínača žalovaný v konaní popieral. Pokiaľ by toto tvrdenie bolo pravdivé, prečo žalobca vôbec začal
s realizáciou diela, keď už v tomto čase musel vedieť, že nebude v dôsledku tejto skutočnosti schopný
dielo zrealizovať riadne

v súlade s vizualizáciou a technickou dokumentáciou. Podľa názoru žalovaného nemôže ísť na jeho
ťarchu, pokiaľ sa žalobca svojvoľne rozhodol realizovať dielo aj napriek tomu, že mu v tom bránila nejaká
prekážka v dôsledku ktorej bolo zrejmé, že dielo nebude spĺňať vymienené parametre. Sám žalobca
v konaní uviedol jednotlivé vady, ktoré dielo - kuchynská linka mala, tieto však odôvodnil len tým, že
nedošlo k preloženiu/odstráneniu vypínača.

V konaní teda nebolo sporné, resp. vyšlo najavo, že dielo vady malo.

3.5.Ďalšou,podľanázoružalovanéhonajpodstatnejšouokolnosťou,ktoroukonajúcisúdodôvodnilsvoje
rozhodnutie bolo to, že žalobca (ktorý by inak mal nárok aspoň na účelne vynaložené náklady na dielo)
nepreukázal svoj nárok čo do výšky, teda nepreukázal, že zmluvne dohodnutá cena diela 2.950,00 Eur

predstavuje hodnotu ním vadne poskytnutého plnenia. Žalovaný argumentoval, že cenová ponuka bola
odsúhlasená za dielo vyhotovené riadne a bez vád. Pokiaľ dielo vykazovalo vady, (čo sa v priebehu
konania preukázalo) nemôže žalobcovi patriť cena riadne vykonaného diela bez vád, ale len jej pomerná
časť, ako hodnota takéhoto vadného diela. Hodnotu vadného diela však žalobca v konaní nepreukázal,
preto mu prvoinštančný súd nemohol priznať žiadnu sumu.

3.6. Námietku vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu (svedeckými výpoveďami) nepovažoval žalovaný
za dôvodnú. Tieto v končenom dôsledku neboli rozhodujúce pre správnosť záverov prvoinštančného
súdu.Pokiaľžalobcatvrdil,žežalovanývkonanínepreukázalvadydiela,nemožnosastakýmtotvrdením
stotožniť. Sám žalobca jednotlivé vady potvrdil, resp. ich nepoprel. Na strane druhej žalobca v konaní

nepreukázal, že poskytol plnenie riadne a včas. Skutočnosť, že svedkyňa p. K.. V. Z. uviedla, že linka je
v stave dokončenom v žiadnom prípade neznamená, že táto je dokončená riadne a bez vád. Žalovaný
v priebehu konania nepopieral, že by žalobca dielo nerealizoval, namietal, že dielo je realizované v
rozpore s projektovou dokumentáciou a vizualizáciou, vykazuje vady, ktoré sa naviac nedajú odstrániť,
v dôsledku čoho nie je možné dielo riadne užívať.

4.1. V písomnom vyjadrení zo dňa 01.07.2022 žalobca nesúhlasil s vyjadrením žalobcu a považoval ho
za účelové a bez relevantného právneho základu.

4.2. Žalobca uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých svojich doteraz uvedených tvrdení.

Zdôraznil, že odvolanie podal na základe ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko podľa jeho názoru
súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď predmetný spor zaradil
pod režim ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Žalobca sa už v odvolaní rozsiahlo a detailne vyjadril a
vysporiadal so skutočnosťou, že skutkovému stavuv predmetnej spornej veci nemožno pripisovať spotrebiteľský charakter, ale práve naopak, predmetný
spor má obchodnoprávny základ. Súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal nielen so skutkovými,
ale ani s právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné a zaťažil

svoje rozhodnutie vadou, čím zároveň porušil práva žalobcu na spravodlivý proces.

4.3. Tvrdenia žalovaného, ktorými sa v obsahu napadnutého vyjadrenia snažil odôvodniť spotrebiteľský
charakter predmetnej spornej právnej veci, považoval žalobca za účelové. V ďalšej argumentácii
žalobca zotrval na svojich tvrdeniach uvedených pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní.

Na záver podaného vyjadrenia uviedol, že cena za vykonané dielo - zhotovenie kuchynskej linky bola
dohodnutá na sumu 2.950 Eur, ktorú sumu žalovaný odsúhlasil. Žalovaný sám v konaní potvrdil, že v
mailovej komunikácii bola príloha vizualizácia zo dňa 01.08.2018, ako aj technické výkresy kuchynskej
linky, podľa ktorých bola zhotovená. Žalobca zotrval na tvrdení, že dielo zhotovil riadne a včas a toto
žalovanému odovzdal za prítomnosti žalobcu, žalovaného a osoby pána Y.. Pri odovzdaní nedošlo k
uplatneniu žiadnych vád a práve z toho dôvodu mu žalovaný o tri dni uhradil zálohu vo výške 1.000 Eur.

Túto skutočnosť potvrdzuje čestné prehlásenie pána Y..

4.4. Záverom opätovne zdôraznil, že sa v predmetnom prípade nepochybne jedná
o obchodnoprávny spor, na ktorý nemožno aplikovať zákonné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a z
toho dôvodu nemožno za týmto účelom klásť dôraz na zvýšenú ochranu žalovaného. Žalobca mal za

to, že v priebehu konania bolo odôvodnene preukázané, že dielo vykonané na základe ústnej zmluvy o
dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, bolo zo strany žalobcu riadne a včas žalobcovi dodané,
vzhľadom na čo žalobcovi prináleží dohodnutá odmena, a to po odčítaní zálohy vo výške 1.000,- Eur,
ktorá bola zo strany žalovaného uhradená žalobcovi bez akejkoľvek výtky či námietky v akomkoľvek
smere.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.07.2022 uviedol, že svoje právo na vyjadrenie
k vyjadreniu žalobcu nevyužíva, nakoľko v predmetnom podaní žalobcu nie sú uvedené žiadne
relevantné skutočnosti, ku ktorým by sa žalovaný nevyjadril v doterajšom priebehu konania.

6. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380
ods. 1, 2 CSP t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd

rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem.

8. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

11. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, teda že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.12. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj

z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných
právspojenýchsosúdnouochranoupráva.Idenapr.oprávonaverejnéprejednaniesporuzaprítomnosti
strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným
zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie
rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu

a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na všetky pochybenia
v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len
za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne
pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom

dokazovaní(napr.vykonanienezákonnezískanéhodôkazu,vypočutiesvedkabezjehopoučeniaopráve
odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím
príslušného orgánu.

14. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

15. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či

konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci,
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) a
b) CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v

konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných
právach
a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci,
pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré
majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Jasne a

zrozumiteľne odôvodnil konečný záver o nedôvodnosti žalovaného nároku a závery vysvetlil spôsobom,
z ktorého
je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani
taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Jeho odôvodnenie zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku

podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práva základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však
nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (napr.:
rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19.04.1994,

č. 16034/90, bod 61). I Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivý
proces (rozhodnutie sp. zn.
IV.ÚS115/03zodňa03.07.2003).Vrozhodnutísp.zn.IV.ÚS358/09zodňa15.10.2009ÚstavnýsúdSR
uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ak

však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (nález sp.zn. II. ÚS 410/06 zo dňa 02.08.2007).

18. Ani v odvolacom konaní neboli žalobcom tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli
mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu
prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

19. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vzhľadom na obsah odvolania žalobcu
odvolací súd dodáva nasledovné.

20. Za podstatné odvolacie námietky žalobcu považoval odvolací súd jeho námietky voči právnemu
posúdeniu medzi stranami uzatvorenej zmluvy ako zmluvy uzatvorenej podľa Občianskeho zákonníka
v režime spotrebiteľskej zmluvy, jeho argumentáciu, že dielo odovzdal riadne a včas bez vád, a
že odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného je neplatné, z ktorého dôvodu mu vznikol nárok na

zaplatenie zvyšku žalovanej sumy z titulu doplatenia ceny za zhotovené dielo.

21. Uvedené odvolacie námietky žalobcu považoval odvolací súd za nedôvodné.

22. Odvolací súd ustálil, že pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné v prvom rade právne posúdiť charakter

medzi stranami uzatvorenej zmluvy, z ktorého dôvodu sa odvolací súd venoval prioritne tejto otázke. Po
oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie medzi stranami
uzatvorenúzmluvuodieloposúdilsprávneakozmluvuspotrebiteľskú,uzatvorenúvrežimeObčianskeho
zákonníka. Pre právny režim a charakter uzatvorenej zmluvy je rozhodný čas uzatvorenia zmluvy. Z
vykonaného dokazovania bolo nesporne zistené, tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie v

bode 22. napadnutého rozsudku, že žalobca ako zhotoviteľ predmetnú zmluvu o dielo uzatvoril ako
podnikateľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti, pričom u žalovaného v spore nebolo preukázané, že by
uvedenú zmluvu o dielo uzatvoril v postavení podnikateľa, hoci podľa zápisu v živnostenskom registri
bol v čase uzatvorenia zmluvy o dielo podnikateľom - fyzickou osobou. Z výpisu živnostenského registra
žalovaného vyplýva, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o dielo nemal oprávnenie na predmet

činnosti - prenájom nehnuteľností, ktoré bolo žalovanému vydané až dňa 23.04.2019. Dôkazné bremeno
vyvrátenia námietky charakteru uzatvorenej zmluvy ako spotrebiteľskej, niesol žalobca, ktoré dôkazné
bremeno však neuniesol. Skutočnosť, že sám žalobca žalovanú faktúru vystavil na žalovaného ako na
fyzickú osobu rovnako svedčí o tom, že v čase uzatvorenia zmluvy jednal so žalovaným ako s fyzickou
osobou a nie podnikateľom. Je preto irelevantné, že následne po zvolení si právneho zástupcu v spore,

žalovaného označil ako fyzickú osobu podnikateľa. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že žalobca ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a preto mal
byť pri uzatváraní zmluvy dôsledný a ujasniť si charakter uzatvorenej zmluvy hneď pri jej vzniku. Pokiaľ
tak neurobil, preniesol na seba ťarchu následkov podnikateľského rizika.

23.1. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, že žalovaný udelil plnomocenstvo svojmu právnemu zástupcovi
po začatí konania ako fyzická osoba - podnikateľ odvolací súd uvádza, že žalovaný takto postupoval
správne v súlade so spôsobom akým bol v spore označený. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, pre
právne posúdenie záväzkového vzťahu a následný charakter sporu sú podstatné okolnosti v časevzniku záväzkového vzťahu, nie udelenie plnomocenstva právnemu zástupcovi ex post. Odvolací súd
vyhodnotil účelovým tvrdenie žalobcu o tom, že zmluva o dielo bola uzatvorená v režime Obch. zák. a
že sa jedná o obchodnoprávny spor, ako tvrdené v snahe odoprieť žalovanému možnosť domáhať sa

ochrany patriacej mu v režime spotrebiteľského práva.

23.2. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že v konaní bolo
preukázané, že dielo nebolo zhotovené riadne, že nebolo odovzdané a žalovaný si voči poskytnutému
plneniu uplatnil reklamáciu, pričom po uplynutí poskytnutej lehoty na jej odstránenie odstúpil od zmluvy,

ktoré odstúpenie od zmluvy odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie považoval za platné. V
konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný opakovane vyzýval žalobcu na prevzatie kuchynskej
linky, ktorá bola demontovaná z bytu číslo 16, do ktorého bola určená. Je na ťarchu žalobcu že si
uvedenú kuchynskú linku neprevzal a trval na vrátení finančných prostriedkov, čo v konaní žalobca ani
nerozporoval. Súd prvej inštancie v bode 27.1. správne konštatoval, že žalobca v spore nešpecifikoval,
ani nepreukázal náklady, ktoré účelne vynaložil v dôsledku odstúpenia žalovaného od zmluvy o dielo,

ani že celková zmluvne dohodnutá cena diela vo výške 2. 950 Eur, z ktorej preddavok v sume 1.000
Eur žalovaný už uhradil, zodpovedá cene diela (kuchynskej linky) vykonaného žalobcom. V tejto časti
odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.
Žalobca musí vziať na zreteľ, že platným odstúpením od zmluvy uzatvorenej v režime Občianskeho
zákonníka táto zmluva zaniká ex tunc, teda od počiatku.

24. Odvolaciu námietku žalobcu, že namontovaním sa zhotovená kuchynská linka stala súčasťou bytu,
a teda majetkom žalovaného ako fyzickej osoby - podnikateľa, považoval odvolací súd za nedôvodnú,
nakoľko v konaní nebolo preukázané riadne odovzdanie diela žalovanému, naopak bolo preukázané
platné odstúpenie od zmluvy, ako aj demontáž zhotovenej kuchynskej linky a jej následné umiestnenie

mimo predmetného bytu.

25. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté
v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej

inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s
odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho súdu je aj v súlade s
uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého
odôvodnenia rozhodnutie prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože
prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS

264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých
rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj
dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací
súd vychádza aj zo záverov Najvyššieho súdu SR uvedených v rozsudku sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle
ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací

súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

26. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP.

27. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu.
Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho
právne posúdenie. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti,
s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

28. Žalobcom uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v
právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti potvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, pričom
konštatuje správnosť jeho dôvodov a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

29. O trovách konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s §
255 ods.1 CSP tak, že žalovanému, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcoviv rozsahu 100 % s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. § 262 ods. 2
CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).