Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, August 8, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307211317
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8307211317.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobcov 1) O. B., L.. XX.XX.XXXX, J. XX J.
D.. N., W., 2) O. J., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. L. XX, O. Y., W., žalobcovia v prvom a druhom rade zastúpení
I.. O. T., B..C.., L.. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XXX, Y. proti žalovanému B. I.Č., L.. XX.X.XXXX, J. L. H.
XXXXX, R. XX D.. J., A., zast. JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom, Námestie slobody 2, Humenné

o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č.k. 10C/203/2007 - 601 zo dňa 10.12.2019 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok s výnimkou výrokov II. a III. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že v rozsudku špecifikované nehnuteľnosti patria

do vlastníctva žalobkyne v 1/ rade a iný spoluvlastnícky podiel tejto nehnuteľnosti patrí do dedičstva
po nebohej C. J. zomrelej XX.XX.XXXX. Ďalším výrokom bola zamietnutá žaloba o uloženie povinnosti
žalovanému uhradiť žalobkyni v 1/ rade 257 865,- Eur s úrokom z omeškania a zaplatiť žalovanej v 2/
rade ako aj do dedičstva po nebohej C. J. sumu 257 865,- Eur. Tretím výrokom bolo konanie zastavené
v časti o vydanie nehnuteľnosti a náhrady za odpredané nehnuteľnosti pôvodne patriace E. I.. Výrokmi
IV. V. a VI. súd rozhodol o náhrade trov konania.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyne sa podanou žalobou domáhali prikázania pozemkov v žalobe
špecifikovaných do ich vlastníctva. Taktiež sa domáhali, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť im sumu 15
765 056,- SK. Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1/ rade a pôvodná žalobkyňa v 2/ rade sú právne
nástupkyne po svojej matke nebohej J. I., rodenej I., zomrelej XX.XX.XXXX a taktiež sú deťmi súrodenca
E. I.. Žalovaný je synom nebohého E. I.. Právny predchodca žalovaného nadobudol nehnuteľnosti na

území SR postupom podľa zákona č. 229/1991 Zb., pričom žalovaný časť týchto nehnuteľností zdedil
a vo zvyšnej časti došlo k úbytku predajom týchto nehnuteľností počas života predchodcu žalovaného.
Pozemkový úrad Y. vo svojom rozhodnutí zo dňa 08.06.2007 zastavil konanie z dôvodu, že pozemky
právnych predchodcov žalobcov uvedené v tomto rozhodnutí nie je možné vydať, nakoľko nie sú vo
vlastníctve SR, ale boli vydané E. I., ktorý týmto získal bezdôvodné obohatenie na úkor samotných
žalobcov. Dňa 10.06.2012 pôvodná žalobkyňa v 2/ rade zomrela a na jej miesto vstúpila do konania

terajšia žalobkyňa v 2/ rade. Na pojednávaní dňa 29.01.2019 súd pripustil zmenu žalobného petitu o
ktorej následne aj rozsudkom rozhodol. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol skutkové závery
vyplývajúce z jednotlivých vykonaných dôkazov. Konštatoval aj obsah vyjadrení strán sporu. Uviedol, že
bolo nesporným, že nehnuteľnosti, ktorých vydania sa žalobkyne domáhajú, boli vydané žalovanému
v rámci reštitučného konania. Taktiež bolo preukázané, že žalobkyne sú právnymi nástupcami po R. I.
zomrelej dňa 12.10.1988 a po E. I. L.. XX.XX.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX a že žalovaný je právnym

nástupcom po nebohom E. I. narodenom XX.XX.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX. Pôvodné žalobkyne
taktiež osvedčili, že sú štátnymi občiankami SR. Taktiež bolo preukázané, že pôvodné žalobkyne udeliliprávnemu predchodcovi žalovaného dňa 04.07.1991 všeobecnú plnú moc aj na konania, ktoré sa týkajú
nehnuteľností ( č.l. 125). Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalovaného si nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom tohto konania, nechal v rámci reštitučného konania vydať sebe napriek skutočností,

že vedel, že oprávnenými osobami v tomto prípade boli žalobkyne a napriek skutočností, že bol
oprávnený konať za nich na základe všeobecnej plnej moci. Vo vzťahu k príslušným orgánom bolo
vydanie týchto nehnuteľností oprávnenej osobe. Vo vzťahu k žalobkyniam však týmto rozhodnutím
nezaniklo právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia. Súd vyhovel žalobe v časti určenia
vlastníckeho práva s tým, že došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu a tento je povinný

bezdôvodné obohatenie vydať. Žalovaný sa dopustil protiprávneho konania tým, že požiadal o vydanie
pozemkov v rámci reštitúcie aj po právnych predchodcov žalobkýň aj keď vedel o ich existenciách a
vedel, že ich príbuzenský vzťah je k pôvodným vlastníkom bližšie ako je jeho vzťah. Žalovaný predložil
v konaní závety J. I.Č. S. L. I.. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že sporný podpis J. I. je
pravdepodobnejšie falzifikátom, rovnako aj podpis L. I.Č.. Tým žalovaný nepreukázal, žeby mu vznikol
nárok na predmetné nehnuteľnosti na základe závetov pretože s najväčšou pravdepodobnosťou ide o

falzifikáty. Pozemkový úrad pri vydávaní pozemkov titulom reštitúcie postupoval v zmysle zákona a vydal
nehnuteľnosti jednej z oprávnených osôb, ktoré o vydanie týchto nehnuteľností požiadala, t.j. právnemu
predchodcovi žalovaného. Boli však vydané aj nehnuteľnosti patriace právnym predchodcom žalobcov,
pričom právny predchodca žalovaného mal vedomosť o tom, že tieto nehnuteľnosti mu nepatria a že na
vydanie týchto nehnuteľností nemal právny nárok. Právny predchodca žalovaného bol len pôvodnými

žalobcami splnomocnený, aby požiadal v rámci reštitúcie o vydanie aj týchto pozemkov a tieto mal
následne odovzdať žalobcom. Súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu žalobcu, že na strane
žalovaného ide o bezdôvodné obohatenie. Žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcov tým,
že si nehnuteľnosti, ktoré bol povinný vydať žalobcom, ponechal a časť z nich dokonca odpredal. Z
predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobcovia požadujú nehnuteľnosti, ktoré si uplatnili v

reštitučnom konaní, ktoré boli vydané právnemu predchodcovi žalovaného, a ktoré žalovaný zdedil
v rámci dedičského konania. Preto súd žalobe v časti určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva,
vyhovel. Žalobcovia sa domáhali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť za nehnuteľnosti pôvodne
patriace J. I. sumu 257 865,- Eur obom pôvodným žalobkyniam ( v prípade pôvodnej žalobkyni C. J.
mal súd určiť, že táto suma patrí do dedičstva po nej). Ide o náhradu za nehnuteľnosti pôvodne patriace

právnym predchodcom žalobcov, ktoré boli žalovaným odpredané. Súd žalobu v tejto časti zamietol,
pretože nebolo preukázané kto a kedy predmetné nehnuteľnosti odpredal a za akú cenu. Iba suma,
ktorú žalovaný získal predajom nehnuteľností, ktoré mu nepatrili by mohla tvoriť sumu bezdôvodného
obohatenia. Táto suma však nebola preukázaná. Súd uviedol, že žalobcovia zobrali žalobu späť v časti
o vydanie nehnuteľnosti pôvodne patriacich E. I. a preto v tejto časti bolo konanie zastavené. Výrok

o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP.
Vychádzal z úspechu žalobkýň vo výroku I. a úspechu žalovaného vo výroku II..

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a to s výnimkou výrokov
II. a III. (o zamietnutí časti žaloby a o zastavení konania). Odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý

rozsudok nemá oporu v zákone resp. súd úmyselne zákon nerešpektoval. Rozsudok je tendenčný a to
v prospech žalobkýň a v neprospech žalovaného a je jasné, že pojednávajúca sudkyňa bola doposiaľ
nezistenýmspôsobommasívneovplyvňovaná.Rozsudoksajavíajakonevykonateľný,pretoževodseku
na strane 2 napadnutého rozsudku nie je zrejmé, v ktorom katastrálnom území sa nehnuteľnosti tam
uvedené majú nachádzať. Súd zároveň nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby

uskutočňoval jemu patriace procesné práva. Namietal, že súd pripustil zmenu petitu na pojednávaní
dňa 29.01.2019. V tejto zmene však súd pripustil nielen určenie tam uvedených parciel do dedičstva,
ale aj návrh na určenie povinnosti žalovanému zaplatiť náhradu v prospech žalobkýň v 1/ a 2/ rade.
hrubé porušenie ustanovenia § 139 resp. 140 CSP spočíva v tom, že právny predchodca žalobkýň na
pojednávaní jednoducho podal súdu „brevi manu“ 2 listy papiere označené ako petit žaloby. Aj keď toto

nebolo nijakým spôsobom vysvetlené súd bez zaváhania tento neoznačený papier prijal a na základe
neho pripustil zmenu žalobného petitu a to napriek tomu, že na tomto dvojliste nie je splnená jediná
podmienka, ktorú určuje § 127 o náležitostiach podania. Súd pripustením zmeny žaloby teda hrubo
porušil zákon. Potom ako súd pripustil zmenu žaloby mal vyrubiť súdny poplatok čo však namiesto
toho však pokračoval ďalej v porušovaní zákona a tvrdil, že v prevyšujúcej časti zobral žalobca svoju

žalobu späť. Súd vo výroku II. uviedol, že žalobu v tejto časti zamietol. V odôvodnení však uvádza, že
žalobcovia zobrali v tejto časti žalobu späť. Súd nekriticky prijal tvrdenia žalobkýň, že spĺňajú všetky
podmienky ustanovené v § 2 ods. 2 zákona 503/2003 Z.z. a ďalej, že otázku trvalého pobytu žalobkýň
vyriešil príslušný úrad špecializovanej správy a súd je takým rozhodnutím viazaný. Spochybňoval, žežalobkyne spĺňajú podmienky uvedené v § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. a poukazoval na to, že
právny predchodca žalovaného pri uplatňovaní svojich nárokov postupoval legálne a príslušnej inštitúcie
jeho nárokom vyhoveli. Potom neobstoja poznámky súdu o tom, že žalovaný sa dopustil protiprávneho

konania tým, že požiadal o vydanie pozemkov v rámci reštitúcie aj po právnych predchodcov žalobkýň
aj keď vedel o ich existencii a vedel, že ich príbuzenský vzťah k pôvodným vlastníkom je bližší ako
jeho vzťah. Súd nerozoznáva osobu v tomto konaní, pretože žalovaný je B. I. a reštitučné nároky si
uplatňoval jeho otec E. I., ktorý je už dokonca aj nebohý takže ťažko voči nemu môže súd vyvodzovať
akékoľvekzávery.Poukazovalnato,žežalobkynenespĺňalipodmienkyzákona503/2003Z.zadôvodom

zastavenia konania o reštitúcii bolo nesplnenie podmienok v zmysle § 2 citovaného zákona. Uviedol, že
niejedoposiaľvyriešenáotázka,čipopôvodnýchvlastníkochžalobkynedediliačivôbectentokonkrétny
majetok bol spomenutý v závete alebo v dedičskom rozhodnutí. V pozitívnom prípade mali predložiť
buď jedno alebo druhé pozemkovému úradu v Y.. Vlastníctvo podľa zákona môže byť nadobudnuté
aj rozhodnutím štátneho orgánu alebo súdu vzhľadom na deň nadobudnutia kedy sporné vlastníctvo
nadobudol on je teda právo žalobkýň aj premlčané. Poukázal na to, že súd vyhlásil rozsudok na

pojednávaní dňa 10.12.2019, na toto pojednávanie riadne a včas zaslal súdu jeho právny zástupca
žiadosťoospravedlnenieaodročeniepojednávania.Napriektomuprvostupňovýsúdtotonerešpektoval,
pojednávanie uskutočnil a vyhlásil aj napadnutý rozsudok. Návrh, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil, žalobu žalobkyni zamietol a zaviazol tieto na náhradu trov konania, alebo aby ho zrušil. Zároveň
uviedol, že podáva námietku zaujatosti proti sudkyni OS Humenné JUDr. Gildainovej pretože z celého

jej konania i rozhodovania je zrejmé, že pri rozhodovaní tejto veci absolútne nerešpektovala zákon.

4. Žalobkyne sa k odvolaniu nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je potrebné zrušiť.

6. Obsahom odvolania je aj námietka zaujatosti voči konajúcej sudkyne. Táto námietka nemá náležitosti
uvedené v § 52 ods. 2 CSP napr. nie je uvedené kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode
vylúčenia dozvedela. Následkom neuvedenia náležitostí je, že súd na takú námietku neprihliada.

Nepoužijú sa ani ustanovenia o odstraňovaní vád podania. Rovnako podľa § 53 ods. 3 CSP ak
sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu, alebo jeho
rozhodovacej činnosti súd na takúto námietku neprihliada. Z uvedených dôvodov, že námietka jednak
neobsahovala náležitosti a jednak sa týkala okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v
jeho rozhodovacej činnosti, odvolací súd na túto námietku neprihliadal.

7. Predmetom odvolacieho konania je meritórny výrok I. a výroky o trovách konania. Výrokom
I. bolo určené, že špecifikované nehnuteľnosti patria jednak do vlastníctva žalobkyne v určitom
spoluvlastníckom podiely a v inom spoluvlastníckom podiely patria do dedičstva po nebohej bývalej
žalobkyni v 2/ rade. Súd vyhovenie žaloby v tejto časti odôvodnil tým, že na strane žalovaného

došlo k bezdôvodnému obohateniu pretože právny predchodca si nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
tohto konania nechal v rámci reštitučného konania vydať sebe, napriek tej skutočnosti, že vedel že
oprávnenými osobami sú žalobkyne.

8. Súd prijal vyššie uvedený záver, ale skutkovo a právne nevyhodnotil viaceré okolnosti podstatné pre

rozhodnutie tejto veci. Takýto postup znemožňuje žalovanému účinne sa brániť a uskutočňovať jemu
patriace procesné práva.

9. V rozhodnutí bolo potrebné rozlišovať medzi konaním žalovaného a konaním jeho právneho
predchodcu. Žalovaný sa stal vlastníkom nehnuteľností na základe dedenia, jeho právnemu

predchodcovi boli vydané podľa zákona 229/1991 Zb. Pokiaľ teda má byť rozhodnutie založené na
protiprávnomkonaníprireštitúcii,musísúdvyhodnotiťakosanásledkyprípadnýchprotiprávnychúkonov
právneho predchodcu žalovaného prejavujú v sfére práv žalovaného.

10. V rozhodnutí bolo potrebné právne posúdiť skutočnosť, že právny predchodca žalovaného sa stal

vlastníkom žalovaných spoluvlastníckych podielov na základe rozhodnutia štátneho orgánu. Pokiaľ je
súdnemieniztohtorozhodnutiavychádzať,jepotrebnétoodôvodniť-čiužspochybnenímprávoplatnosti
rozhodnutia alebo odôvodnením jeho nulity. Pri prípadnom posudzovaní nulity je potrebné vychádzať
z toho, že právnemu predchodcovi žalovaného nemohli byť podľa § 21 zákona 229/1991 Zb. vydanépodiely nepatriace jemu alebo jeho právnym predchodcom (Uznesenie ÚS ČR IV. ÚS 367/96 zo dňa
30.10.1997).

11. Tiež je potrebné zaoberať sa tým, aké následky má skutočnosť, že pôvodné žalobkyne sa (zrejme)
nedomáhali vydania nehnuteľností podľa zákona 229/1991 Zb., čo by malo podľa § 13 ods. 3 uvedeného
zákona za následok zánik ich práva.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil rozhodnutie

súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd
prvej inštancie právne vyhodnotí okolnosti uvedené vyššie a vo veci rozhodne.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za

podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.