Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. marec 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 41T/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118012002
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Vorobel

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8118012002.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresnýsúd PrešovvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MariánaVorobelaazprísediacichMgr.

Jany Cihej a Janky Scepanikovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. marca 2022 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. – C., E. F. XXXX/XX, bez prihlásenia D., G. X, H. I.

sa uznáva vinnou

v bode I.) až VI.)
z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona

v bode VII.)
z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, Trestného zákona

v bode VIII.)

z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona

pretože:

od presne nezistenej doby vo februári 2010 až do 11. mája 2012 na rôznych miestach v D. za
doposiaľ presne nezistených okolností oslovila pod rôznymi zámienkami viacero rôznych osôb, s ktorými
udržiavala niekoľkoročné priateľské vzťahy, s tým, aby jej požičali finančnú hotovosť v rôznych výškach
s prísľubom, že im tieto finančné prostriedky vráti, napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že tieto

finančné prostriedky nebude schopná vrátiť vzhľadom na výšku svojich záväzkov a neexistenciu
pravidelného príjmu, čím zneužila ich dôveru a týmto konaním ich uviedla do omylu, v dôsledku čoho jej
jednotliví poškodení požičali finančné prostriedky v rôznych sumách, ktoré použila pre vlastnú potrebu,
a to tak, že

I.

v presne nezistenej dobe vo februári 2010, na presne nezistenom mieste v D. J. K. L., nar. X.X.XXXX,
trvalé bytom B. XX, D., ktorej ponúkla investovanie jej finančných prostriedkov so ziskom 2% mesačne
z investovanej sumy, na základe čoho jej K. L. v priebehu rokov 2010 až 2012 postupne odovzdala
sumu v celkovej výške 22.500,- Eur, čo následne bolo potvrdené zmluvou o pôžičke zo dňa 2.4.2012,
ktorú uzavrela s K. L. a následne aj písomným potvrdením výšky jej dlhu voči K. L. zo dňa 20.4.2013,
podľa ktorého celková dlžná suma vrátane dohodnutej finančnej odmeny predstavuje sumu 30.085,-
Eur, ktorej výšku dňa 2.2.2015 v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka písomne uznala a zaviazala sa

tento dlh splatiť v lehote najneskôr do 31.7.2015, pričom však peňažné prostriedky v tejto lehote a anipo jej uplynutí nevrátila, čím ju vedome uviedla do omylu a podvodným spôsobom jej spôsobila celkovú
škodu v sume najmenej 22.500,- Eur,

II.

dňa 12.11.2010 v D. na notárskom úrade K. A. M. so sídlom K. XX, D., uzavrela ako dlžník s veriteľom K.
D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, D., zmluvu o pôžičke ktorej predmetom bolo požičanie
sumy 10.000,- Eur, ktorú sa zaviazala vrátiť lehote do 5 mesiacov spolu s úrokom v sume 200,- Eur,

poskytnutú pôžičku nevrátila ani čiastočne, čím ho vedome uviedla do omylu a podvodným spôsobom
mu spôsobila celkovú škodu v sume najmenej 10.000,- Eur,

III.

v priebehu roka 2010 na presne nezistenom mieste v D., oslovila O. O. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom P. XX, D., ktorému ponúkla investovanie jeho finančných prostriedkov s bližšie neurčeným ziskom
z investovanej sumy, na základe čoho jej O. O. K. v priebehu roku 2010, postupne odovzdal sumu
v celkovej výške 21.000,- Eur, čo potvrdzuje zmluva o pôžičke zo dňa 16.2.2011, ktorú obžalovaná
uzavrela na presne nezistenom mieste v D. ako dlžník s veriteľom O. O. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom P. XX, D., ktorej predmetom bolo požičanie sumy 21.000,- Eur, ktorú sa zaviazala vrátiť v šiestich

mesačných splátkach po 3.657,50 Eur, z pôžičky však vrátila iba sumu 2.000,- Eur a následne dňa
20.1.2012uzavrelasveriteľomnovúzmluvuopôžičkenadväzujúcunapôvodnúzmluvuopôžičkezodňa
16.2.2011 zníženú o splatenú sumu, ktorej predmetom bolo požičanie sumy 19.000,- Eur s dohodnutým
ročným úrokom 9 % ročne v dvoch splátkach a to do 30.4.2012 čiastku 9.000,- Eur a dohodnutý úrok
a do 31.7.2012 čiastku 10.000,- Eur a dohodnutý úrok, ktorú však ani v dodatočne dohodnutých lehotách

ani len čiastočne nesplatila, čím ho vedome uviedla do omylu, požičané peniaze nevrátila a podvodným
spôsobom spôsobila poškodenému celkovú škodu v sume najmenej 19.000,- Eur,

IV.

dňa 17.2.2011 v D. na O. Q. D., na ul. R. XX uzavrela ako dlžník s veriteľom A. S. T., nar. XX.X.XXXX
zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo požičanie sumy 8.000,- Eur, ktorú sa zaviazala vrátiť spolu
s 10 % štvrťročným úrokom v lehote do 17.5.2011, z poskytnutej pôžičky uhradila dňa 23.5.2011 iba
sumu 1.800,- eur a zvyšnú sumu pôžičky aj napriek výzvam veriteľa nevrátila, čím ho vedome uviedla
do omylu, požičané peniaze nevrátila a podvodným spôsobom spôsobila poškodenému celkovú škodu

v sume najmenej 6.200,- Eur,

V.

v priebehu roku 2011 oslovila I. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. X, D., ktorému ponúkla investovanie

jeho finančných prostriedkov s bližšie neurčeným ziskom z investovanej sumy, na základe čoho jej
I. H. v priebehu od mesiaca máj 2011 až do presne nezisteného obdobia 2012 postupne odovzdal
sumu v celkovej výške 35.000,- Eur, ktorú sa zaviazala vrátiť do jedného roka, peňažné prostriedky
mu napriek opakovaným výzvam a písomnému uznaniu tohto dlhu zo dňa 15.11.2013, nevrátila ani
v dodatočne dohodnutej dobe do 31.3.2014, čim ho vedome uviedla do omylu, požičané peniaze

nevrátila a podvodným spôsobom spôsobila poškodenému celkovú škodu v sume najmenej 35.000,-
Eur,

VI.

dňa 10.11.2011 na presne nezistenom mieste v D. požiadala O. O. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O.
X, C. o pôžičku v sume 25.000,- Eur s tým, že tieto finančné prostriedky potrebuje na vysporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželom a že dlžnú sumu vyrovná do 31.12.2011, s čím O. O. L.
súhlasil a dňa 16.11.2011 v pobočke H. J. F., M. na ul. R. XX L. D. uzavrel Zmluvu o H. spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXR na sumu 25.000,- Eur, ktorú jej O. O. L. v priestoroch banky následne

ihneď odovzdal, pričom sa už dňa 15.11.2011 písomne zaviazala, že bude predmetný úver H., M.,
v pravidelných predpísaných splátkach splácať namiesto O. O. L., pričom však tento úveru do mesiaca
júl 2014, splácala iba nepravidelne, keď celkovo uhradila splátky v sume 4.419,74 Eur, v dôsledku čohoO. O. L. zostatok úveru v sume 20.994,85 Eur dňa 24.7.2014 uhradil sám, čím ho vedome uviedla do
omylu a podvodným spôsobom mu spôsobila celkovú škodu v sume najmenej 20.994,85 Eur,

čím takto svojim konaním v bodoch I. až VI. spôsobila celkovú škodu v celkovej sume 113.694,85,- Eur,

VII.

dňa 13.11.2013 v D. na notárskom úrade K. A. M. so sídlom K. XX, D., uzatvorila ako dlžníčka so C.

R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, D. ako veriteľom, s ktorým udržiavala dlhoročné priateľský
vzťah, zmluvu o pôžičke formou notárskej zápisnice č. N 402/2013, NCRnz 42041/2013, NCRIs
42782/2013 zo dňa 13.11.2013, ktorej predmetom bolo požičanie sumy 2.000,-Eur spolu s uznaním
záväzku na zaplatenie sumy 1.650,- eur, ktorú sa zaviazala vrátiť v dvoch splátkach a to do 31.1.2014
sumu2.220,-Eurado28.2.2014sumu1.450,-Eur,napriektomu,ževedela,žetietofinančnéprostriedky
nebude schopná vrátiť vzhľadom na výšku svojich záväzkov a neexistenciu pravidelného príjmu, čím

zneužila jeho dôveru a uviedla ho do omylu, na základe čoho C. R. s požičaním peňazí súhlasil, čím
takto svojim konaním podvodným spôsobom spôsobila C. R. škodu v sumy najmenej 2.000,- Eur,

XIII.

dňa 13.11.2013 v čase okolo 21.00 hod. v D. E. U. B. XX v byte K. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
B. XX, D. presvedčila K. L., s ktorou udržiavala priateľské vzťahy a ktorá k nej prechovávala dôveru
aby ako ručiteľ 1 podpísala pripravenú listinu „Ručenie vykonané podľa § 303 a nasl. Obchodného
zákonníka“, ktorú následne K. L. podpísala a tým sa zaviazala uspokojiť záväzok obchodnej spoločnosti
S. M. C., sídlom P. X, D., IČO: XX XXX XXX, voči obchodnej spoločnosti L. V. M. so sídlom B.

XX, W., IČO XX XXX XXX, pričom ju však uviedla do omylu tým, že K. L. tvrdila, že sa nejedná
o ručenie za finančný záväzok, ale o ručenie za to, že obchodná spoločnosť S. M., C., ktorej je
spoločníkom a konateľom, odkúpi od obchodnej spoločnosti L. V. M., byt a kanceláriu, ktoré si od
uvedenej obchodnej spoločnosti obchodná spoločnosť S. M., C. prenajímala, pričom však K. L. zatajila,
že v skutočnosti dňa 6.11.2013 obchodná spoločnosť L. V. M. vypovedala zmluvu o nájme č. 201396

zo dňa 26.2.2013 a zmluvu o podnájme bytu č. 01/2013 zo dňa 26.2.2013 z dôvodu neuhradenia
nájomného za mesiace august až november 2013 spolu v sume 4.090,87 Eur, na základe čoho
obchodnej spoločnosti S. M., C. dňa 25.11.2013 skončil podnájomný vzťah k bytu a dňa 10.12.2013
nájomný vzťah ku kancelárskym priestorom, ako aj zatajila povinnosť obchodnej spoločnosti S. M., C.
vyplývajúcu z uvedených nájomných zmluvu hradiť dohodnuté nájomné za mesiace po ukončení nájmu

do uplynutia dohodnutej doby, počas ktorých neboli priestory obsadené iným nájomcom, dlžné nájomné
neuhradila,vdôsledkučohoK.L.akoručiteľovibolanazákladerozhodcovskýchrozsudkovObchodného
arbitrážneho súdu Košice č. 126Ob/11/2013-4 zo dňa 31.1.2014 a č. 136Ob/6/2014-4 zo dňa 20.8.2014
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi obchodnej spoločnosti L. V. M. sumu v celkovej výške najmenej
10.206,48,- Eur

teda

v bode I.) až VI.)
na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla iného do omylu a spôsobila tak na cudzom

majetku značnú škodu

v bode VII.)
na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla iného do omylu a spôsobila tak na cudzom

majetku malú škodu

v bode VIII.)
na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla iného do omylu a spôsobila tak na cudzom

majetku väčšiu škodu.

Za to jej súd ukladá:Podľa§221ods.3Trestnéhozákona,zapoužitia§38ods.2Trestnéhozákona,prirovnostipoľahčujúcej
okolnostipodľa§36písm.j)Trestnéhozákonaoprotipriťažujúcejokolnostipodľa§37písm.h)Trestného

zákona, v spojení s § 41 ods.1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným
dohľadom.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (piatich) rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť v skúšobnej
dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. k) Trestného zákona ukladá obžalovanej povinnosť zamestnať sa

v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanej povinnosť uhradiť škodu poškodeným takto:
K. L., nar. X.X.XXXX, trvalé bytom B. XX, D., škodu vo výške 22.206,48,- Eur

I. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. X, D. škodu vo výške 30.000,- Eur

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodených K. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D.,
N. XXXX/XX, O. O. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., P. XX, A. S. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
D., B. XX, D. O. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., O. X, C. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D., R. X,

so zvyškom ich nárokov na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkazuje poškodených K. L., nar. X.X.XXXX, trvalé bytom B.
XX, D. a o I. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. X, D., so zvyškom ich nárokov na náhradu škody na
civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 12. októbra 2018, podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu sp. zn. 1 Pv 684/17 na
obžalovanú A. B.. Obžaloba OP kládla obžalovanej za vinu, že sa svojim konaním dopustila v bode 1
až 6 obžaloby zločinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.3 písm. a/ Tr. zákona, v bode 7 obžaloby prečin
podvodu podľa § 221 ods.1, ods. 2 Tr. zákona a v bode v bode 8 obžaloby prečin podvodu podľa § 221

ods.1, ods. 2 Tr. zákona .

Obžalovaná na začiatku hlavného pojednávania vyhlásila svoju nevinu ku všetkým bodom obžaloby.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej poškodených K. D., K. L., C.

R., I. H., D. O. L., O. O. K., A. S. T., svedkov O. C., K. L., V. D., L. T., M. R., O. N. H., O. K., prečítaním
zápisníczvýsluchovsvedkovC.X.,O.O.,O.I.,K.O.,Y.R.,K.O.akoajprečítanímpripojenýchlistinných
dôkazov.

Obžalovaná ma hlavnom pojednávaní k jednotlivým bodom obžaloby uviedla nasledovné:

Vo vzťahu k K. L. uviedla, že sa s ňou spoznala niekedy v polovici 90 rokov. Pani L. mala krajčírsku
dielňu blízko jej kancelárie, na ul. Slovenskej v Prešove. To bolo v roku 2010. Dosť často sa stretávali,
pričom Váhovská jej uvádzala, že má investované nejaké peniaze v H. fondoch a pýtala sa jej ako ona
zhodnocuje peniaze. Ona jej povedala, že svoje finančné prostriedky investuje prostredníctvom O. V.

z Prešova, že p. V. jej dáva 2 % mesačný úrok z investovaných súm. Pani L. prejavila takisto záujem
o takýto druh investície a preto sa ona p. V. pýtala, či je to možné vo vzťahu k p. L.. On jej povedal,
že nechce mať dočinenia so žiadnymi cudzími osobami a preto sa s p. L. dohodla, že najprv jej ona
dá peniaze a následne ich posunie p. V.. O tejto skutočnosti bola spísaná zmluva a p. L. jej poskytla
sumu 300.000,- Sk. Následne jej ona začala z tejto sumy mesačne vracať 6.000,- Sk ako úrok. Asi po

trištvrte roku od uzatvorenia zmluvy jej p. V. prestal vyplácať úrok pre p. L. a tak úroky začala platiť zosvojich zdrojov a to až dovtedy kým p. V. nespáchal samovraždu. V roku 2012 si p. L. všetko spočítala
a tvrdila, že jej majú byť vrátené peniaze 22.500,- Eur, t.j istina a úroky za investované peniaze. Pani L.
od nej žiadala aby túto skutočnosti potvrdila podpísaním zmluvy o pôžičke. V tom čase ona začala mať

problémy a nebola schopná tieto peniaze p. L. vrátiť. Následne v apríli 2013 opätovne ju p. L. požiadala
aby potvrdila aktuálnu výšku dlžnej sumy vo výške 30.085,- Eur. Ani túto sumu však nebola schopná p.
L. vrátiť. Ona si bola vedomá svojho záväzku voči p. L. a chcela jej peniaze vrátiť z predaja otcových
pozemkov, o ktoré sa viedol súdny spor. Vo februári 2015 na základe výzvy p. L. podpísala uznanie dlhu
a dohodu o splatení záväzku vo výške 30.085, -Eur.

Čo sa týka K. D. tak je pravdou, že od neho si požičala peniaze a podpísala o tom zmluvu o pôžičke.
Ona si nepamätá o akú sumu išlo, pričom následne mu sumu vo výške 2.500,- Eur vrátila na účet
jeho manželky Sumu pôžičky sa jej nepodarilo vrátiť v dohodnutej lehote, pretože nastali u nej závažné
rodinné problémy a zmeny. Časť peňazí použila na splatenie svojich dlhov, ktoré vyvstali z jej celkovej
situácie a časť na nákup motorového vozidla. Jeden z dlhov bol voči p. L.. Finančné prostriedky p chcela

vrátiť z výťažku z predaja jej rodinného domu. Rodinný dom sa síce podarilo predať ale v nižšej cene
ako odhadovala, pričom to bolo za sumu 135.000,- Eur. Z tejto získanej sumy nešlo ani euro na vrátenie
pôžičky p. D..

Čo sa týka p. K. toho spoznala prostredníctvom svojho bývalého manžela. Niekedy v roku 2019 začali

baviť, že má určité voľné finančné prostriedky a že by ich potreboval nejakým spôsobom zainvestovať.
Ona už vtedy poznala p. V. a potom sa dohodli, že p. K. jej odovzdá nejaké finančné prostriedky, ona
ich dá p. V. a on bude p. K. vyplácať úrok. V skutočnosti sa tak aj stalo a p. K. jej poskytol 300.000,-
Sk ona ich odovzdala p. V. a on následne vyplácal p. K. 4% úrok. Tento úrok - peniaze jej p. V. prinášal
a ona ich vyplácala p. K.. Ona má vedomosť o tom, že v tých úrokoch bola zaplatená celá istina tých

súm, ktoré jej poskytol p. K.. Následne zomrel p. V. a K. na nej chcel aby mu vrátila ešte nejakú sumu.
K jej výške sa však nevie vyjadriť, bola uvedená v písomnom uznaní dlhu, resp. v zmluve o pôžičke,
ktorú aj podpísala. To bolo v roku 2011 Tú sumu si on vypočítal sám. Ona teraz neviem presne, či to bolo
vyhlásenie uznania dlhu alebo zmluva o pôžičke. Ešte si pamätá, že raz p. K. vrátila sumu 1.800,- Eur.

Vo vzťahu k p. T. uviedla, že ho poznala cez jeho brata, ktorý bol najlepším priateľom jej exmanžela. D.
T. oslovila s prosbou o pôžičku vo februári 2011, pretože potrebovala financie na realizáciu vkladov na
stavebné sporenie, ktoré mala zriadené pre celú rodinu na vyplatenie štátnej prémie. Bola podpísaná
zmluva na sumu 8.000,- Eur, ktorú sa zaviazala vrátiť do 17.5.2011 spolu s 10 % štvrťročným úrokom.
D. T. vrátila sumu 1.800,- Eur. Následne sa v roku 2012 dostala do finančných problémov a už nebola

schopná pôžičku vrátiť.

Vo vzťahu k I. H. uviedla, že ho spoznala prostredníctvom p. L., pričom p. L. ju sama oslovila, či by
nemohol aj p. Čop investovať podobne ako ona u p. V.. S týmto následne oslovila p. V., ktorý súhlasil
a p. Čop jej poskytol 25.000,- Eur, ktoré následne odovzdala p. V., kde podobne ako u p. L. bol p. H.

vyplácaný 2 % úrok. Peniaze jej p. Čop odovzdal niekedy v apríli alebo máji 2011. Následne odovzdávala
p. Čopovi 500,- Eur od p. V.. Čo sa týka peňazí od mamy p. H., tak tieto prevzala na naliehanie p. H.
a jednalo sa asi o sumu 5.000,- Eur, avšak nepamätám si presne koľko to bolo. Odovzdanie peňazí
prebehlo na matrike. Potom nastali tie problémy s p. V.. Pán V. zomrel a na naliehanie p. H., ona popísala
v novembri 2013 písomné uznanie dlhu a dohodu o splatení záväzku na sumu 40.800,- Eur. Tiež nie je

pravdou, že by jej p. Čop dal nejakých 5.800,- Eur na kúpu nejakého bytu, na ul. Kotrádovej v Prešove.
Ona iba sprostredkovala užívanie tohto bytu.

ČosatýkaO.L.takuviedla,žesp.L.sapoznánajmenej11rokov.Spoznalisacezinternetovúzoznamku
a štyri roky mali spolu intímny vzťah. Niekedy v novembri 2011 chcela získať spotrebný úver v H. D. na

sumu 25.000,- Eur, pričom ona sama ho získať nemohla vzhľadom na svoju finančnú situáciu a preto
oslovila p. L., či by ten úver nezobral na seba. Tie peniaze chcela použiť na splatenie svojich dlhov, ktoré
v tom čase mala. On v tom čase ma u nej dlh 900,- Eur. Pán L. uzatvoril dohodu o spotrebný úver a oni
sa dohodli, že jej vyplatí z tých peňazí 20.000,- Eur, 900,- Eur bol jeho dlh, 2.000,- Eur bola jeho provízia
a asi 2.000,- Eur ostalo na pokrytie splátok za obdobie kým sa úver nevyrovná. Ona mu priebežne dávala

splátky, ktoré mu posielal na účet a tento úver chcela tiež vyplatiť finančnými prostriedkami, ktoré by
získala z predaja jej domu. Ona tiež ako zábezpeku podpísala dňa 15.11.2018 zmluvu o prevzatie dlhu.
V dôsledku svojej zlej finančnej situácii už nebola schopná uhrádzať splátky úveru. V tejto veci je proti
nej vedená exekúcia.Čo sa týka C. R., tak tá suma čo si uplatňuje t. j. 3.650,-Eur je oprávnená. Tie posledné peniaze, ktoré si
od neho požičala vo výške asi 2.000,- Eur, resp. 2.200,-Eur, použila na opravu svojho vozidla. V období

septembra, októbra a novembra 2013 nevie povedať aký mala vtedy príjem. V čase keď jej p. R. poskytol
uvedené peniaze však vedela, že od 1.12.2013 nastupujem ako vedúca retailovej pobočky L. M. v W..
Skutočne k 1.12.2013 tam aj nastúpila avšak v priebehu jedného mesiaca jej bolo zamestnávateľom
povedané, že vzhľadom na jej problémy a exekúcie nemôžem vykonávať danú funkciu. Po mesiaci teda
musela odísť.

K bodu VIII obžaloby uviedla, že v novembri 2013 bývala v Košiciach na ul. Obrody, v byte obchodnej
spoločnosti VSH development. Keď sa raz vrátila domov zistila, že na byte je vymenený zámok
a nemohla sa dostať dnu. Následne volala p. W., šéfovi tejto spoločnosti a on jej povedal, že zámok je
vymenený preto, že má nedoplatok na nájomnom a že byt jej sprístupnia až potom, ako sa dve osoby
zaručia, že neuhradené nájomné sa zaplatí. Ona oslovila svojho syna a p. L. ako ručiteľov, pričom p.

L. vysvetlila o čo ide. Ona s tým súhlasila a podpísala písomné ručenie. Napriek tejto skutočnosti je
spoločnosť VSH development dala výpoveď z nájmu nielen čo sa týka bytu, ale aj kancelárie. Ona má
vedomosť o tom, že táto spoločnosť následne voči p. L. podala žalobu, na základe ktorej bol vyhlásený
rozhodcovský rozsudok a bola vedená exekúcia na majetok p. L..

Svedkyňa, poškodená K. L. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovanú pozná 20 rokov mali priateľský
vzťah. Ona vedela, že pracuje ako riaditeľka v poisťovni X.. Raz ju obžalovaná oslovila, či by jej
neposkytla nejaké peniaze, ktoré by vedela ona zhodnotiť s tým, že by jej vyplácala 2% výnos, úrok.
Ona sa dala na to nahovoriť a peniaze jej poskytla. Ten 2% výnos jej poskytovala asi v priebehu jedného
roka, potom to prestalo.

Prvú sumu peňazí jej poskytla dňa 15.2.2010 a to sumu 10.000,- Eur s tým, že ju má vrátiť do jedného
roka. Sľúbila, že jej vyplatí k tejto sume istinu 2% mesačne. Dňa 19.4.2010 prevzala od nej sumu 3.000,-
Eur, ktorú mala vrátiť do 15.2.2011. Dňa 1.2.2011 prevzala sumu 5.000,- Eur. Dňa 22.2.2011 prevzala
sumu 5.500,- Eur do konca marca 2011 tento dlh jej vrátila dňa 9.5.2011 ale zároveň si z tejto sumy

obžalovaná ponechala sumu 2.000,- Eur. Dňa 1.7.2011 prevzala od nej sumu 4.000,- Eur, do dvanásteho
mesiaca roku 2011. Toto malo byť s úrokom 10%. Dňa 17.11.2011 jej obžalovaná dala ako úrok sumu
1.200,- Eur, potom jej dala dňa 16.11.2011, úrok 400,- Eur. Dňa 27.2.2012 úrok 800,- Eur a 27.2.2012
jej obžalovaná vrátila 1.500,- Eur. Celkový dlh obžalovanej voči nej je na istine 22.500,- Eur, pričom jej
obžalovaná dlhuje v rámci ich dohody aj úroky, vo výške 6.945,- Eur, tak ako to neskôr uznala svojim

písomným podpisom.

Ona sa nezaujímala o to, na aký účel použije obžalovaná tieto peniaze. Tie peniaze boli iba pôžička.
Ona nemala vedomosť o tom z čoho mal byť generovaný ten úrok, výnos 2% z požičanej sumy. Ona sa
jej na to nepýtala, že odkiaľ to chce zabezpečiť. Meno osoby p. V. sa dozvedela až v priebehu trestného

konania, obžalovaná ho jej nikdy nespomenula. Neskôr jej obžalovaná hovorila, t. j. asi rok po prvom
poskytnutí peňazí, že s p. C. idú prostredníctvom nejakých eurofondov vybavovať rekonštrukciu resp.
vybudovanie nejakého domu pre seniorov. Neskôr na základe jej požiadavky obžalovaná podpísala
zmluvu o pôžičke ako aj zmluvu o uznaní dlhu

Čo sa týka druhého skutku poškodená uviedla, že niekedy večer v novembri 2013 jej zavolala
obžalovanástým,žepotrebujeabyjejpomohla,abyjejniečopodpísala,pretožepokiaľsaniečoneudeje,
tak ona ostane na ulici. Išlo o to, že mala v prenájme nejaké kancelárie, resp. nejaký byt a hovorila
jej, že keď nepodpíšem ručenie toho, že môže ostať bývať v tom byte, resp. kancelárii tak, že bude
musieť odísť preč. Ona sa jej výslovne pýtala či ide o nejaké peniaze a ona jej povedala, že nie, že je

to len formalita, že keď to podpíšem, že všetko bude v poriadku. Taktiež jej hovorila, že ako prvý tam
bude jej syn K.. Potom následne prišla ku nej domov aj s tou zmluvou, kde vypísala jej údaje a ona to
podpísala. Tú listinu si neprečítala, pretože dôverovala obžalovanej čo podpisuje. Až neskôr zistila o čo
išlo, že prevzala ručenie za jej dlh voči veriteľom ohľadom tej kancelárie, resp. bytu a keďže obžalovaná
nevyplatila svoj dlh, dlh za ňu musela vyplatiť ona.

Svedok, poškodený C. R. vypovedal, že obžalovanú pozná dlho. Niekedy v roku 2012 prišla za ním, že
či jej môže požičať nejaké peniaze, že ich potrebuje. On súhlasil a požičal jej 12.000,- Eur s tým, že
sme sa dohodli, že mu aj s úrokmi vráti 13.200,- Eur. Ona mu vrátila iba 12.200,- Eur. Potom neskôrobžalovaná opätovne prišla s tým, že potrebuje požičať. On súhlasil so sumou 2.200,- Eur, pričom
ešte požadoval aby mu z predchádzajúcej pôžičky vrátila aj tisícku. Ona s tým súhlasila a išli k notárovi
podpísať nejaké listiny. V lehote splatnosti mu tieto peniaze nevrátila.

Svedok, poškodený I. H. vo svojej výpovedi uviedol, že už si nepamätá, kto prvý oslovil koho, za účelom
investovania peňazí. Či on alebo obžalovaná. Následne sa dohodli, že jej poskytne nejaké finančné
prostriedky s tým, ona mu bude vyplácať nejaký úrok a to mesačne do času keď mu vráti tie peniaze.
Na základe uvedeného jej preto poskytol sumu 25.000,- Eur čo bolo niekedy v období roku 2011.

Obžalovaná mu potom začala vyplácať cca 200,- Eur mesačne. Obžalovaná mu teda vyplatila úrok za
obdobie od mája 2011 do februára 2012 asi vo výške okolo 2.000,- Eur.

Neskôr jej septembri resp. októbri 2011 poskytol sumu 10.000,- Eur s tým, že išlo o peniaze jeho mamy
aby ich podobným spôsobom tiež zhodnotila. Na úrokoch mu mohla z tejto sumy do marca 2012, zaplatiť
500-600,- Eur. Potom začali určité problémy, keď obžalovaná mu nechcela tie peniaze vrátiť ale mu

ponúkla možnosť nadobudnutia jednoizbového bytu s tým, že on zaplatí iba 5.800,- Eur a môže sa
sťahovať a neskôr ten byt nadobudne do vlastníctva. V tejto veci komunikoval spolu s p. B. a s p. K., ktorý
potvrdzoval tie skutočnosti, ktoré uvádzala p. B.. Sumu 5.800,- Eur poskytol p. B. za prítomnosti p. K..
Neskôr pán K. začal naliehať, že sa niečo zmenilo a že sa má z bytu vysťahovať, on som sa vysťahoval.

Keď poskytol obžalovanej sumu 25.000,- Eur a 10.000,- Eur, vždy išlo o pôžičku, bola o tom spísaná
písomná zmluva, ktorú podpísal on aj obžalovaná. Tieto zmluvy však nemá k dispozícii. Na sumu 5.800,-
neexistoval žiaden doklad. Obžalovaná mu nehovorila v čase keď jej poskytol tie sumy, akým spôsobom
ich chce zhodnotiť a na čo ich konkrétne použije. Až neskôr keď začal naháňať tie peniaze tak mu p. B.
hovorila o nejakých eurofondoch, o nejakých pozemkoch, nehnuteľnostiach, o nejakom p. C..

Dohodu o uznaní dlhu inicioval on. Obžalovaná ju bez problémov podpísala a nenamietala tie sumy,
ktoré boli v nej uvedené. Takisto súhlasila s lehotou, ktorá bola v tejto zmluve uvedená do kedy má vrátiť
tie peniaze. Vravela, že tie peniaze mu uhradí z predaja pozemkov, ktoré majú vo vlastníctve jej rodičia.
Meno p. V. mu neuvádzala.

Svedok – poškodený D. O. L. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovanú pozná asi od roku 2010, pričom
s ňou riešil nejaké poistky, pretože obžalovaná pracovala v spoločnosti L. X. D.. On ju navštevoval v jej
kancelárii na U. T. L. D.. Niekedy v novembri 2011 mu obžalovaná zavolala, že sa s ním potrebuje
stretnúť. Dohodli si stretnutie, pričom na stretnutí mu povedala, že v súčasnej dobe rieši vysporiadanie

BSM so svojim manželom K. a že na tento účel si potrebuje požičať sumu 25.000,- Eur. Taktiež mi
povedala, že v prípade, že nemám takúto hotovosť, tak vie vybaviť úver v H. v D. na túto sumu. Na
druhý deň po stretnutí mu obžalovaná opätovne volala, kde on sa jej spýtal, že aké má záruky. Ona mu
povedala, že jej otec vlastní cenné pozemky v D., ktoré by sa mali do konca roka predať a z toho mu
peniaze vráti. Na základe týchto informácii potom s návrhom súhlasil a dňa 15.11.2011 spoločne zašli do

pobočky H. v D. na U. R., kde podpísal potrebné papiere, pričom dostal na ruku 25.000,- Eur a tieto hneď
odovzdal obžalovanej. Takisto v ten deň podpísal aj zmluvu o prevzatí dlhu. Dohoda s obžalovanou
bola taká, že ona za neho bude uhrádzať mesačné splátky. Prvých šesť splátok vo výške 348,29 Eur
uhradila, avšak od júna 2012 začala splátky uhrádzať nepravidelne a od júna 2014 ich už prestala úplne
uhrádzať. Celkovo mu poskytla sumu vo výške 4.419,74 Eur. Pričom on za to obdobie uhradil 8.098,94

Eur z vlastných zdrojov. Dňa 24.7.2014 v prospech banky realizoval platbu vo výške 20.994,85 Eur ako
predčasné splatenie úveru. Potom svoj nárok uplatňoval súdnou cestou a následne voči obžalovanej
bola vedená exekúcia.

Svedok–poškodenýO.K.svojejvýpovediuviedol,žeobžalovanámuspôsobilaškoduvovýške19.000,-

Eur. Túto sumu jej dal v menších čiastkach v priebehu roku 2010, na to aby ju zhodnotila lepšie ako
v banke. On sa už nepamätá, aká bola v tomto smere dohoda. Prvé dve sumy, ktoré jej za týmto účelom
poskytol mu vrátila zhodnotenú tak ako sa dohodli. Neskôr jej poskytol ďalšie sumy avšak tam už bol
problém, tie sumy mu nevrátila tak ako sa dohodli. Obžalovaná mu nehovorila akým spôsobom zhodnotí
tie peniaze, ktoré jej zapožičia. Keď obžalovaná mu prestala vyplácať peniaze, tak sa dohodli, že

podpíšu zmluvu o pôžičke. Najprv bola spísaná jedna, potom druhá. Tie peniaze potom ani v lehote,
ktorá bola uvedená v zmluvách obžalovaná nevrátila a preto išli ku notárovi kde p. B. podpísala uznanie
dlhu 19.000,- Eur, pričom sa dohodli, že on od nej nebude považovať žiadne navýšenie, žiadne úroky.
Tento svoj nárok si uplatnil v civilnom konaní, pričom sa už exekučne vymáha.Svedok – poškodený A. S. T. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovanú pozná veľmi dlho a to
prostredníctvom svojho brata O., ktorý bol spolužiakom manžela obžalovanej. Vedel, že obžalovaná

pracuje pre L. X.. Niekedy vo februári 2011 mu obžalovaná zavolala, že sa s ním potrebuje stretnúť a že
by potrebovala požičať nejaké peniaze. Následne sa stretli u nej v kancelárii na ul. Floriánovej v Prešove,
kde mu povedala, že si potrebuje požičať 8.000,- Eur na nejakú investičnú príležitosť s tým, že by chcela
investovať do nehnuteľností a že požičané peniaze mu vráti do troch mesiacov s 10 % štvrťročným
úrokom. Splatnosť pôžičky bola do 17.5.2011. On s tým súhlasil. Obžalovaná vypracovala písomnú

zmluvu o pôžičke, ktorú od dňa 17.2.2011 podpísal. Podpisy boli overené na O. Q. L. D. a on jej hneď
po podpise vyplatil peniaze v hotovosti. Po uplynutí lehoty splatnosti sa ozval telefonicky obžalovanej,
ktorá mu oznámila, že peniaze nemá, že meškajú v súvislosti z jej investíciou do nehnuteľností, pričom
sa dohodli, že mu vráti sumu iba sumu 1.800,- Eur, z čoho 1.000,- Eur bolo vrátenie istiny a 80,- Eur bol
úrok za tri mesiace. Obžalovaná sľúbila, že zvyšok peňazí mu vráti nanajvýš do pol roka, že idú predávať
rodinný dom a bude mať z toho peniaze. Keďže obžalovaná ani v tomto termíne peniaze nevrátila a stále

mu sľubovala bezúspešne, že mu ich vráti, rozhodol sa svoj nárok uplatňovať súdnou cestou v civilnom
konaní a následne prostredníctvom exekútora.

Svedkyňa L. T. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že je manželkou A. S. T., pričom sa tiež pozná
s obžalovanou. Niekedy v roku 2011 jej manžel povedal, že obžalovaná si chce požičať sumu 8.000,-

Eur. Manžel jej nepovedal na čo tie peniaze potrebuje následne dňa 17.2.2011 manžel podpísal zmluvu
o pôžičke, pričom ona sama bola prítomná, keď obžalovaná a jej manžel išli na mestsky úrad overiť ich
podpisy. Ona ich čakala v aute na parkovisku. Po overení podpisov manžel obžalovanej vyplatil 8.000,-
Eur. V lehote splatnosti však pôžičku nevrátila vrátila iba časť pôžičky v sume 1.800,- Eur.

Svedok – poškodený K. D. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že obžalovanú pozná asi od roku
1990, pričom o nej vedel, že pracovala pre L. X.. Dňa 11.11.2010 mu obžalovaná zavolala, či by jej
nevedel finančne pomôcť sumou 10.000,- Eur, pretože má nejaké rodinné problémy a dostala sa do
úzkych. On sa jej nepýtal na podrobnosti a súhlasil, že jej požičia túto sumu. Ona mu uviedla, že vlastní
nejakú chatu, ktorú by vedela použiť ako záloh a to na obdobie zo splatenia pôžičky, pričom vravela, že

pôžičku by vedela splatiť do dvoch, resp. troch mesiacov. Na druhý deň sa s obžalovaným stretli, pričom
ona priniesla vypracovanú zmluvu o pôžičke, pričom obžalovaná sa zaviazala vrátiť sumu 10.200,- Eur
v lehote do 5 mesiacov. V zmluve bolo tiež uvedené, že pôžička je zabezpečená vecným bremenom a to
založením chaty v katastrálnom území, v J. V.. Avšak k zriadeniu záložného práva nedošlo. Po podpise
tejto zmluvy jej vyplatil v hotovosti 10.000,- Eur. Obžalovaná v dohodnutej lehote peniaze nevrátila, keď

sa s ňou kontaktoval, tak mu uvádzala, že má finančné problémy a čo by on čakal. On sa po istom čase
rozhodol uplatniť si svoj nárok v rámci súdneho konania na Okresnom súde Prešov, avšak obžalovaná
ho presvedčil a preto nezaplatil súdny poplatok za podaný návrh. Ona mu sľubovala, že tú pôžičku
zaplatí z peňažných prostriedkov, ktoré získa z predaných pozemkov, čo sa v tom čase malo riešiť cez
nejaké realitné kancelárie.

Svedkyňa V. D. vo svojej výpovedi uviedla, že je manželkou poškodeného K. D., pričom obžalovanú
pozná dlhé roky. Čo sa týka pôžičky, ktorú poskytol obžalovanej jej manžel, tak od manžela vie, že jej
požičal sumu 10.000,- Eur. Manžel jej tiež ukázal zmluvu o tejto pôžičke. Po uplynutí lehoty splatnosti
pôžičky sa s obžalovanou niekoľko krát telefonicky kontaktovala ohľadom vrátenia pôžičky, pričom

obžalovaná dňa 23.11.2011 vložila na jej účet sumu 2.500,- Eur. Aj v nasledujúcom období sa snažila
kontaktovať s obžalovanou, pričom ona jej uvádzala, že nemá žiadne finančné prostriedky, pretože
peniaze z predaja domu, ktoré použila na splatenie iných úverov a pôžičiek.

Podľa § 221 ods.1, 3 písm. b/ Tr. zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým,

že uvedie niekoho do omylu, alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu,
spácha zločin podvodu.

Obrana obžalovanej vo vzťahu ku bodom 1, 3, 5 obžaloby spočíva v tvrdení, že peniaze poskytnuté od
poškodených, neboli pôžička, ale že išlo o investíciu. Dohoda medzi ňou a jednotlivými poškodenými

bola, že ich peniaze zhodnotí. Toto zhodnotenie mala realizovať prostredníctvom osoby s menom O. V.,
ktorej finančné prostriedky od poškodených aj odovzdala. Na začiatku všetko fungovalo, ona dostávala
peniazeodV.anásledneichvyplácalapoškodeným.PoistomčaseV.peniazeprestalvyplácať,dostalsado finančných problémov a následne spáchal sebevraždu. Keď mohla, časť peňazí vrátila poškodeným
z vlastných zdrojov.

Súd považuje takúto obranu obžalovanej za účelovú.

V prvom rade súd uvádza, že z pohľadu trestnoprávnej zodpovednosti obžalovanej, je jedno ako
nazvať tie peniaze od poškodených, t j. či to zahrnúť pod pojem investícia, alebo pôžička. Z výpovedí
poškodených vyplýva, že oni poskytli – zverili finančne prostriedky obžalovanej na základe jej sľubu,

že tieto im vráti spolu so zhodnotením, t.j. poškodený očakávali že k sume istiny im pribudne aj iná
suma. Oni tomuto sľubu uverili, pretože obžalovanej ako svojej priateľke resp. známej dôverovali. Z ich
výpovedí takisto vyplynulo, že obžalovaná ich neupozorňovala, že keďže peniaze sa majú investovať,
že prichádza do úvahy nielen zisk ale aj strata.

Obžalovaná tvrdila, že finančné prostriedky odovzdala O. V.. Z výpovedi poškodených vyplýva, že osobu

s týmto meno nepoznajú, resp. túto osobu obžalovaná vôbec nespomínala. Z výpovede poškodeného
I. H. vyplýva, že mu v súvislosti so zhodnotením odovzdaných finančných prostriedkov spomínala
nejakého pána C..

Súd nemohol vypočuť ako svedka O. V., pretože tento dňa XX.X.XXXX zomrel. Obžalovaná súdu

nepredložila ani nejaké listinné dôkazy – napr. potvrdenky, ktoré by preukazovali, že skutočne peniaze
odovzdala tejto osobe. Pri výške tvrdených súm, obžalovaná ako osoba podnikajúca vo finančníctve
a znalá zvyklostí v tomto odbore, by toto určite požadovala.

Svedok O. C. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovanú pozná niekedy od roku 1999, pričom

spoločne pracovali pre L. X., ako finanční poradcovia. On neskôr pracoval na iných pozíciách pre túto
spoločnosť, pričom v tejto spoločnosti skončil v roku 2008. S obžalovanou bližšie nespolupracoval.
S obžalovanou teda nemal žiadne spoločné záujmy v rámci obchodovania s nehnuteľnosťami. On nevie
nič o podrobnostiach toho, čo sa obžalovanej kladie za vinu, on jej žiadne finančné prostriedky nepožičal.
Čo sa týka p. V., on vie, že to bol klient obžalovanej, pričom samotná obžalovaná mu k tejto osobe nikdy

nič nepovedala.

Svedkyňa M. R. vo svojej výpovedi uviedla, že je manželkou poškodeného C. R.. Ďalej uviedla, že
niekedy v roku 2011-2016 prevádzkovala s poškodenou K. L. krajčírsku dielňu. Takisto sa pozná
s obžalovanou A. B., u ktorej si asi okolo roku 2000,- zriadila stavebné sporenie, keď obžalovaná

pracovala pre X.. Čo sa týka peňazí, ktoré mala dať Váhovská obžalovanej tak ona sama toho nebola
svedkov, všetky informácie má sprostredkované od K. L.. Tiež si pamätá, že obžalovaná L. asi pol roka
každý mesiac nosila do dielne nejaké peniaze. Ona z ich vzájomnej komunikácie porozumela, že má
ísť o nejaké úroky, že obžalovaná peniaze od Váhovskej dáva nejakej ďalšej osobe, ktorá ich má dávať
do nejakého investovania s bytmi, a že táto osoba mala neskôr zomrieť. Malo ísť o osobu nejakého

p. C., avšak neskôr zistila, že táto osoba žije. O tom, že ide o osobu p. C. a že tento mal zomrieť sa
dozvedela priamo od obžalovanej a nie od K. L.. Čo sa týka mena osoby O. V., tak toto meno jej nič
nehovorí a nespomína si, že by takúto osobu pred ňou spomínala obžalovaná.

Vykonaným dokazovaním mal teda súd za preukázané, že u obžalovanej vo vzťahu k poškodeným išlo

o plané sľuby a obžalovaná s finančnými prostriedkami naložila iným než sľubovaným spôsobom.

Obžalovaná vo vzťahu k bodom 2, 4, 6, 7 obžalovaná nespochybňovala, že jej poškodení poskytli
peniaze vo forme pôžičky. Ona mala v úmysle tieto pôžičky v dohodnutom termíne a spôsobom vrátiť
spolu s úrokmi avšak sa jej to nepodarilo z dôvodu, že sa dostala do finančných problémov. Tiež uviedla,

že pôžičky chcela vrátiť z výťažku predaja nehnuteľností, ktoré mala vo vlastníctve, resp. ktoré boli vo
vlastníctve jej rodičov.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že už v čase poskytnutia pôžičiek, musela vedieť,
že ich dohodnutým spôsobom nevráti.

Z listinných dôkazov – daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby mal súd za preukázané,
obžalovaná deklaroval príjmy za rok 2007 vo výške 49.129,-Eur (po prepočte Sk,), za rok 2008 vo výške46.530,-Eur (po prepočte Sk,-), za rok 2009 vo výške 29.710,-Eur , za rok 2010 vo výške 23.272,-Eur,
za rok 2011 vo výške 14.052,-Eur a za rok 2012 vo výške 0,-Eur.

Z registrov Okresného súdu Prešov vyplýva, že proti obžalovanej sa od roku 2010 do roku 2017 viedlo,
resp. vedú desiatky exekučných ako aj civilných resp. obchodných vecí, v ktorých si oprávnení resp.
navrhovatelia uplatňujú svoje nároky na zaplatenie dlžných súm.

Zo správy V. Q. D., zo dňa 5.12.2017 vyplýva, že obchodná spoločnosť S. M. C., v ktorej je obžalovaná

spoločníkom a konateľkou má za roky 2014 až 2016 dlh na dani z príjmov právnickej osoby vo výške
17.024,59,-Eur.

Zo správy C. C. M. zo dňa 29.12.2017 vyplýva, že obžalovaná mala v ich banke zriadený osobný účet č.
XXXXXXXXXX. Z výpisu tohto účtu mal súd za preukázané, že za rok 2010 vznikol na ňom dlh vo výške
16,74,- Eur a v roku 2011 z neho neboli zrealizované tri transakcie – inkaso v prospech C. M. a v roku

2012 sedem transakcii, z dôvodu nedostatkov finančných prostriedkov na tomto účte.

Na základe uvedených listinných dôkazov má preto súd zato, že od roku 2009, keď u obžalovanej
došlo k zníženiu jej príjmu oproti roku 2008 o sumu 16.820.-Eur, sa obžalovaná dostala do platobnej
neschopnosti, ktorá sa následne postupom rokov prejavila v množstve súdnych sporov, kde vystupovala

na mieste odporkyne resp. povinnej. Z takto uvedeného dôvodu sa preto rozhodla svoju platobnú
neschopnosť sanovať, prostredníctvom finančných prostriedkov, ktoré vylákala od poškodených pod
zámienkou ich investovania s následným vyplatením zisku resp. pod zámienkou vrátenia pôžičiek spolu
s dohodnutým úrokom. Obžalovaná výslovne zneužila priateľský vzťah, ktorý mali niektorí poškodení
k jej osobe.

Obžalovaná použila poskytnuté finančné prostriedky buď v rámci tzv. pyramídovej schémy, t .j. keď
časť finančných prostriedkov od poškodených použila na čiastočnú úhradu skoršej pohľadávky iného
poškodeného, pričom tvrdila, že ide o vyplatenie sumy, ktorá bola získaná ako výnos z nejakej investície
a časť použila na úhradu svojich záväzkov vo vzťahu k iným veriteľom ako poškodeným.

V tejto súvislosti súd poukazuje na správu X. D. M. zo dňa 9.1.2018, z ktorej vyplýva, že obžalovaná
čerpala v roku 2007 úver vo výške 99.582,00,-Eur, pričom ho ku dňa 28.9.2012 splatila. Z výpisu z účtu
k tomuto úveru vyplýva, že obžalovaná dňa 28.6.2012 uhradila sumu 50.999,51,-Eur a dňa 28.9.2012
sumu 50.000,-Eur. Obžalovaná za rok 2012 nemala žiadny zdaniteľný príjem a preto súd ma zato,

že na úhradu tohto úveru použila finančné prostriedky práve aj od poškodených. Súd vykonaným
dokazovaním nemal za preukázané, že by v čase úhrady týchto splátok obžalovaná disponovala inými
finančnými prostriedkami, napr. z predaja nehnuteľností v jej vlastníctve.

V kontexte vyššie uvedených skutočností, preto súd uveril poškodenej K. L., ktorá vo vzťahu ku skutku

v bode 8. uviedla, že bola obžalovanou oklamaná ohľadne toho, akú listinu dňa 13.11.2013, na výzvu
obžalovanej podpisuje. O tom, že bola oklamaná, svedčí aj výpoveď svedkyne M. R., ktorá vo svojej
výpovedi uviedla, že L. jej povedala, že večer predtým okolo 21.00 hod. jej volala obžalovaná, že od nej
potrebuje aby podpísala nejaké papiere, aby mohla užívať nejaký byt a že sa to netýka žiadnych peňazí.
L. jej povedala, že ešte v ten večer obžalovaná prišla za ňou domov s nejakými papiermi, ktoré L.

podpísala.

Listinnými dôkazmi – písomnými vyhotovenia rozsudkov Obchodného arbitrážneho súdu Košice č.
126Ob/11/2013-4 zo dňa 31.1.2014 a č. 136Ob/6/2014-4 zo dňa 20.8.2014 mal súd za preukázané, že
poškodenej K. L., ako ručiteľke bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi obchodnej spoločnosti L. V. M.

sumu v celkovej výške najmenej 10.206,48,- Eur. Následne táto suma spolu s trovami bola vymáhaná
v exekučnom konaní sp. zn. Ex/756/14, Ex/1267/14, súdnou exekútorkou K. R. N., Prešov.

Obžalovaná ďalej uvádzala, že sa spoliehala na to, že peniaze poškodeným vráti z predaj nehnuteľností
vo vlastníctve rodičov.

Svedkyňa K. L., matka obžalovanej vo svojej výpovedi uviedla, že svojej dcére spolu s manželom sľúbila,
že jej pomôžu a poskytnú jej peňažné prostriedky, ktoré získajú odpredajom pozemku, ktorý majú vo
vlastníctve. S týmto pozemkom je problém, pričom už 16 rokov je o tom súdny spor.Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 22 Cb/41/2011 mal súd za preukázané, že
otec obžalovanej, A. D. L., ako žalobca v druhom rade, dňa 12.4.2011 podal žalobu, ktorou sa

domáhal aby súd vyslovil, že záložné právo zriadené prospech záložného veriteľa L. M., týkajúce sa
jeho nehnuteľností vôbec nevzniklo. Toto konanie bolo právoplatne ukončené uznesením Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 6Cob/16/2019 zo dňa 3.9.2020. Tomuto uzneseniu predchádzala dohoda
o mimosúdnom vyrovnaní medzi účastníkmi konania zo dňa 3.8.2020, na základe ktorej došlo k výmazu
záložného práva, t. j. otec obžalovanej od tohto dátumu mohol opätovne bez obmedzení, nakladať

s týmito nehnuteľnosťami.

Nazákladeuvedenéhomapretosúdzato,žeobžalovanásabezrozumnýchdôvodovnemohlaspoliehať
na to, že v lehote splatnosti svojich záväzkov, bude môcť jej otec odpredať dané nehnuteľnosti a ona
následne zo získaným finančných prostriedkov uhradí svoje dlhy, pretože uvedené súdne konanie mohlo
skončiť aj s iným, než pre ňu očakávaným výsledkom. Obžalovaná teda musela byť uzrozumená so

skutočnosťou, že vzhľadom na svoju finančnú situáciu a neistý výsledok uvedeného súdneho konania,
v čase prevzatia finančných prostriedkov od poškodených, nenaplní svoje prísľuby o čase a spôsobe
ich vrátenia.

Výšku poskytnutých finančných prostriedkov od jednotlivých poškodených v bodoch I. až IV. a v bode

VI., súd ustálil na základe ich výpovedí, ktoré korešpondujú s listinnými dôkazmi – zmluvami o poskytnutí
pôžičiek, resp. s písomnými uznaniami jednotlivých dlhov.

Čo sa týka ustálenia výšky v bode V. rozsudku, tak súd ju oproti obžalobe znížil na sumu 35.000,-
Eur, pretože nemal za preukázané, že poškodený obžalovanej odovzdal aj sumu 5.800,-Eur. Tvrdenie

poškodeného, že uvedené peniaze odovzdal obžalovanej za prítomnosti O. K. je v rozpore zo svedeckou
výpoveďou tohto svedka, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že pozná obžalovanú aj p. H.. Pán H. mal
vyhliadnutý nejaký byt a tento byt mal zaplatiť peniazmi od p. B.. On som v tom čase pracoval ako
externý spolupracovník X. D. I. Z.. On bol oslovený konateľkou tejto realitky, že je tu jeden byt o ktorý
má záujem p. H.. Na základe uvedeného preto tento byt od pôvodných majiteľov odkúpil a p. H. uzatvoril

s ním zmluvu o budúcej o kúpe tohto bytu, bol tam určený termín do kedy má odkúpiť tento byt. Ústne
bolo deklarované, že kúpu tohto bytu refinancuje p. B.. On neviem z akého dôvodu to mala refinancovať
p. B.. V stanovenej lehote p. H. neodkúpil ten byt, nemal finančné prostriedky od p. B., toto mu povedal,
keď sa končila tá doba kedy mal ten byt kúpiť a nakoniec ten byt odo neho neodkúpil. Ďalej uviedol, že
on nebol pri žiadnej odovzdávke peňazí od p. H. k p. B. resp. opačne. Zo strany p. H. mu taktiež neboli

odovzdané žiadne financie.

TakistoajvbodeVII.rozsudku,súdoprotiobžalobeznížilvýškuškodynasumu2.000,-Eur,atozdôvodu,
že priamo z výpovede poškodeného C. R., vyplýva, že fakticky odovzdal poškodenej na základe
uvedenej zmluvy o pôžičke iba sumu 2.000,-Eur, pričom zvyšok sumy, ktorý bol uvedený v zmluve t. j.

1.650,-Eur, súd vzhľadom na okolnosti posúdil ako uznanie predchádzajúceho dlhu. Obžalovaná teda
nemohla vylákať od poškodeného túto sumu na základe zmluvy zo dňa 13.11.2013, pretože túto sumu
jej poškodený poskytol predtým.

Z takto uvedených dôvodov preto súd uznal obžalovanú A. B. vinnou v bode I. až VI. rozsudku z

pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, v bode VII.
rozsudku z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, Trestného zákona a v bode VIII. rozsudku z prečinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pretože na škodu cudzieho majetku obohatila
seba tým, že uviedla do omylu iného.

Podľa § 221 ods.3 Tr. zákona sa páchateľ tohto zločinu potrestá odňatím slobody na 3 až 10 rokov.

Podľa § 49 ods.1, písm. a/ Tr. zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho 2 roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život
a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolností prípadu má dôvodne za to, že na zabezpečenie

ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.Podľa § 51 ods.1, Tr. zákona, súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť
výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods.2 platí rovnako.

Podľa § 51 ods.2, Tr. zákona pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden
rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu.

Obžalovanej sa z miesta bydliska nič negatívne nevytýka. Hľadí sa na ňu, akoby nebola nikdy odsúdená.
Obžalovaná za obdobie od 13.9.2013 do 28.8.2018 spáchala štyri, menej závažné priestupky na úseku
cestnej premávky.
Pri zvažovaní poľahčujúcich okolností, prihliadol súd na skutočnosť, že obžalovaná viedla pred
spáchaním trestného činu riadny život - § 36 písm. j) Tr. zákona. Súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona., t. j. že spáchala viac trestných činov.

Súd po vyhodnotení hore uvedených skutočností došiel k záveru, že obžalovanej zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jej prevýchovu k tomu, aby viedli riadny život a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici najprísnejšej
trestnej sadzby, t.j. vo výmere troch rokov. Súd tiež prihliadol na tú skutočnosť, že obžalovaná časť

spôsobenej škody uhradila.

Zároveň ma súd za to, že sú splnené podmienky v zmysle § 51 ods.1 Tr. zákona t.j., že vzhľadom na
osobu obžalovanej a na okolnosti prípadu, keď obžalovaná spáchala svoje činy pred viac ako ôsmymi
rokmi, výkon tohto trestu nie je nevyhnutný a preto jej výkon tohto trestu podmienečne odložil na

skúšobnú dobu v trvaní piatich rokov s nariadeným probačným dohľadom. Obžalovanej zároveň uložil
povinnosť uhradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu ako aj zamestnať sa.

Zároveň súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovanú, nahradiť poškodeným K. L.,
škodu vo výške 22.206,48,- Eur a I. H. škodu vo výške 30.000,- Eur. Súd pri určení výšky týchto súd,

prihliadol na skutočnosť, že obžalovaná čiastočne uhradila týmto poškodeným sumu 11.500,-Eur, resp.
5.000,-Eur,. Čiastočne úhrady mal súd preukázané, vyjadrením poškodených na hlavnom pojednávaní
zo dňa 24.9.2021. Zo zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody, súd odkázal týchto poškodených
na civilný proces.

Ostatných poškodených súd podľa § 288 ods.1 Tr. poriadku, odkázal s ich nárokmi na náhradu škody
na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Rozsudok možno
napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. O odvolaní rozhodne

Krajský súd v Prešove.