Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. december 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 73S/39/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200346
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6021200346.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, vykonávajúc pôsobnosť správneho súdu, v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Vladimíra
Šalamúna, v právnej veci žalobcu: OENOPOL, s.r.o., so sídlom Lošonec 273, 919 04 Lošonec, IČO:
46 933 468 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.242386/2021zodňa24.mája2021,takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Mesto Tornaľa (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 031462/2021, ev.č. OFaEM-1570/407/2021-
PBr zo dňa 25.02.2021 podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 582/2004 Z.z.“) vyrubilo daňovníkovi - právnickej osobe OENOPOL, s.r.o. so sídlom
Lošonec 273 (ďalej len „žalobca“) daň z nehnuteľností, konkrétne daň za lesné pozemky, na ktorých
sú hospodárske lesy (§ 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 582/2004 Z.z.) vo výške 3 180,73 Eur, pričom

výmera pozemkov bola stanovená 1.262.198,00, hodnota bola 0,1680 a sadzba dane bola 1,500 (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že
vyrubil daň na rok 2021 v zmysle podaného daňového priznania v súlade so Všeobecne záväzným
nariadením Mesta Tornaľa č. 9/2019 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady
a drobné stavebné odpady a dodatku Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Tornaľa č. 16/2019.

2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie ku ktorému priložil znalecký posudok

č. 3/2021 z 18.03.2021 Z.. R. O., znalca s Odboru Lesníctvo, odvetvie Odhad hodnoty Lesa o určení
hodnoty nehnuteľnosti (zdaňovaných lesných pozemkov) a navrhol prvostupňové rozhodnutie zmeniť
v časti výšky dane a to v súlade s hodnotou nehnuteľnosti určenou priloženým znaleckým posudkom.
Navrhol určiť daň z nehnuteľnosti vo výške 1 538,10 Eur.

3. O odvolaní žalobcu rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č.
242386/2021 zo dňa 24.05.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdilo (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný po ozrejmení predmetu a priebehu
predchádzajúceho daňového konania, vrátane obsahu odvolania uviedol, že žalobca ako daňovník na
základe výzvy správcu dane predložil znalecký posudok č. 3/2021 vypracovaný znalcom Z.. R. O. ku
dňu 18.03.2021. Týmto znaleckým posudkom bola stanovená všeobecná hodnota lesného pozemkuzapísaného na liste vlastníctva č. XXXX v okrese N. pre obec W., k.ú. W. vo výške 0,08124 Eur za 1
m2. Žalobca znaleckým posudkom nepreukázal hodnotu pozemku platnú k 01.01.2021 a preto správca
dane postupoval v súlade s § 7 ods. 6 zákona č. 582/2004 Z.z., keď pri výpočte základu dane z lesných

pozemkov za zdaňovacie obdobie roku 2021 použil pri výpočte základu dane z lesných pozemkov
hodnotu pozemku vo výške 0,1680 Eur za 1 m2 stanovenú v čl. 5 písm. d/ Všeobecne záväzného
nariadenia mesta Tornaľa č. 9/2019 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady
a drobné stavebné odpady. Žalovaný ďalej poukázal na to, že podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004
Z.z. daň z nehnuteľnosti vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného

zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím. To znamená, že z hodnoty
lesného pozemku zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie W. vo výške 0,01824 za 1
m2, stanovenej znaleckým posudkom č. 3/2021 ku dňu 18.03.2021, správca dane bude vychádzať pri
výpočte dane z pozemkov až za zdaňovacie obdobie roku 2022.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

4. Žalobca podal správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia
spolu s prvostupňovým rozhodnutím a namietal skutočnosť, že žalovaný nesprávne vyhodnotil právny
stav veci z dôvodu, že napriek tomu, že mal k dispozícii znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že hodnota
nehnuteľnosti je platná a známa ku dňu 01.01.2021, formalistickým spôsobom interpretoval znalecký

posudok s účelom, aby nebol použiteľný pre vyrubenie dane v roku 2021, a žalobca bol povinný odviesť
vyššiu daň. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že znalecký posudok preukazuje hodnotu výlučne ku dňu
18.03.2021.Uvedená interpretácia nemôže podľa žalobcu obstáť, nakoľko samotný znalecký posudok
bol vyhotovený pre účel vyrubenia dane, čo vyplýva z bodu 2. úvodnej časti tohto znaleckého posudku,
a preto musel zachytávať hodnotu ku dňu 01.01.2021. Ďalšou skutočnosťou, ktorá robí interpretáciu

žalobcu nesprávnou je, že priamo v znaleckom posudku uvedená východisková informačná báza pre
stanovenie hodnoty nehnuteľnosti je plán starostlivosti o les pre roky 2017 až 2026. Teda boli použité
lesnícke údaje stanovené ešte v roku 2017, pričom pre lesný pozemok a porast je bežný interval
hodnotenia jeho vývoja 10 rokov. Preto aj keby znalecký posudok lesného pozemku stanovoval hodnotu
ku dňu 18.03.2021, jedná sa o totožnú hodnotu, ktorú má lesný pozemok ku dňu 01.01.2021, lebo

vývoj hodnoty v takom časovom úseku je neexistujúci a nemerateľný. Uvedený prístup žalovaného
predstavuje podľa žalobcu nedovolený formalizmus, ktorý by znamenal, že každý rok je povinný žalobca
preukazovať novým znaleckým posudkom hodnotu nehnuteľnosti výlučne k 01.01.2021 a ak sa bude
jednať o posudok ku 31.12. predchádzajúceho roku alebo ku dňu 02.01. zdaňovacieho obdobia, nebude
takáto skutočnosť akceptovateľná. Zároveň bol znalecký posudok upresnený v tom zmysle, že dátum

vyhotoveniajesíce18.03.2021,alehodnotasastanovujekudňu01.01.2021,abysaodstrániliakékoľvek
interpretačné možnosti dezinterpretácie. Je v rozpore so zásadou spoľahlivého zistenia skutočného
stavu, keď síce správny orgán má materiálnu vedomosť o hodnote nehnuteľnosti a napriek tomu ju
úmyselne neakceptuje z dôvodu, že je pre verejný orgán menej priaznivá a použije spôsob výpočtu,
ktorý je nepresný a platný len subsidiárne (stanovenie hodnoty nehnuteľnosti vyhláškou). Žalovaný

neoprávnene zasiahol do práva žalobcu vlastniť majetok, keď rozhodol o daňovej povinnosti, ktorá je
preukázateľne väčšia, než na akú má správca dane právny nárok. Tvrdeniu o hodnote nehnuteľnosti,
že je stanovená ku dňu 18.03.2021 a nie ku dňu 01.01.2021, a preto nie je použiteľná, absentuje aj v
tom zmysle, že hodnoty sa určujú vo svete inflačnej menovej politiky, preto ak cena pozemku bola ku
dňu 18.03.2021 taká ako určuje znalecký posudok, tak ku dňu 01.01.2021 musela byť nižšia a musela

byť nižšia aj daňová povinnosť ako žiada určiť žalobca. Žalobca v rámci žalobného návrhu navrhol
napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe trval na svojich argumentoch uvedených v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Opísal priebeh prvostupňového konania a uviedol, že žalobca podal proti
prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedol, že prikladá znalecký posudok o určení
hodnoty nehnuteľnosti Ing. R. O., ktorý však nepriložil, preto ho žalovaný na splnenie tejto povinnosti

vyzval. Po predložení tohto posudku žalovaný zistil, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená
všeobecná hodnota lesného pozemku zapísaného na LV č. XXXX okres N. pre obec W., k.ú. W. vo
výške 0,08124 Eur za 1 m2, na základe čoho žalobca navrhol určiť daň z nehnuteľnosti vo výške
1538,10 Eur. Žalovaný uviedol, že žalobca znaleckým posudkom nepreukázal hodnotu pozemku platnúk 01.01.2021, nakoľko zo znaleckého posudku č. 3/2021 vyplýva, že bol vypracovaný k 18.03.2021 a
objednávka na jeho vypracovanie bola zadaná ku dňu 11.03.2021, čo znamená, až po podaní priznania
k dani z nehnuteľnosti za rok 2021. Doplnenie č. 1 znaleckého úkonu č. 3/2021, ktorým znalec doplnil

znalecký úkon z vlastného podnetu a opravil dátum, ku ktorému bol vypracovaný znalecký posudok
na 01.01.2021, nebol správcovi dane zaslaný. Žalovaný sa o tomto doplnku dozvedel až zo správnej
žaloby. Z uvedeného vyplýva, že správca dane postupoval v súlade s § 7 ods. 6 zákona č. 582/2004 Z.z.,
keď pri výpočte základov dane z lesných pozemkov na zdaňovacie obdobie roku 2021 použil hodnotu
pozemku vo výške 0,1680 Eur za 1 m2 ustanovenú v čl. 5 písm. d/ Všeobecne záväzného nariadenia

mesta Tornaľa č. 9/2019 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebnéodpady.Podľa§99eods.1zákonač.582/2004Z.z.daňznehnuteľnostivyrubujesprávcadane
každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie
jedným rozhodnutím. To znamená, že z hodnoty lesného pozemku zapísaného na LV č. XXXX vo výške
0,08124 za 1 m2 stanovenej znaleckým posudkom č. 3/2021 ku dňu 18.03.2021, správca dane bude
vychádzať pri výpočte dane z pozemkov počnúc zdaňovacím obdobím roku 2022 až do roku 2026,

dokedy je platný Program starostlivosti o lesy pre LC EF 072 Y., ktorý bol jedným z podkladov pre
vypracovanie znaleckého posudku. V tejto súvislosti doplnil, že tento program je určujúci pre zaradenie
lesného pozemku do kategórie lesa, pretože nie každý lesný pozemok je predmetom dane, ale len tie
lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy. Nakoľko Program starostlivosti o lesy pre LC EF/072
Y. platí od roku 2017, nič nebránilo žalobcovi dať si vypracovať znalecký posudok už skôr a predložiť

správcovi dane najneskôr v lehote na podanie priznania k dani z nehnuteľnosti za rok 2021 podľa §
99a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z., t.j. do 31.01. toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla
zdaňovacia povinnosť podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. V zmysle uvedených skutočností
žalovaného vyplynulo, že pri správe daní nedošlo v predmetnom prípade k porušeniu práv a právom
chránených záujmov žalobcu. Správca dane ako aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom, ako aj

VZN č. 9/2009 a jeho dodatku č. 1. Záverom žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj

rozhodnutie prvostupňového orgánu (správcu dane), vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo,
a po preskúmaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nebol dôvodná a preto
ju zamietol.

7. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k

záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

8.Podľa§134ods.1SSPsprávnysúdjeviazanýrozsahomadôvodmižaloby,akniejeďalejustanovené
inak.
9. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. daňovníkom dane z pozemkov, ak v odseku 2 nie je

ustanovené inak, je
a/ vlastník pozemku,
b/ správca pozemku vo vlastníctve štátu, 2) správca pozemku vo vlastníctve obce 3) alebo správca
pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku 4) zapísaný v katastri nehnuteľností (ďalej len
"kataster").

10. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území
Slovenskej republiky v tomto členení:
a/ orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávnaté porasty, 7)
b/ záhrady,

c/ zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy, 7)
d/ lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, 8) rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky
využívané vodné plochy,
e/ stavebné pozemky.

11. Podľa § 7 zákona č. 582/2004 Z.z.
(3) Základom dane z pozemkov podľa § 6 ods. 1 písm. d) je hodnota pozemku bez porastov určená
vynásobením výmery pozemkov v m2 a hodnoty pozemku zistenej na 1 m2 podľa predpisov o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku. 10)(6) Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) ustanoviť, že namiesto hodnoty pozemku
zistenej za 1 m2 podľa predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku 10) sa použije hodnota
pozemku za 1 m2 uvedená vo všeobecne záväznom nariadení. 11) Takto ustanovená hodnota pozemku

sa použije len, ak daňovník hodnotu pozemku nepreukáže znaleckým posudkom.

12. Podľa § 8 zákona č. 582/2004 Z.z.
( 1) Ročná sadzba dane z pozemkov je 0,25%.
(2) Ročnú sadzbu dane z pozemkov podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným

nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom
katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia.
Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) podľa miestnych podmienok v obci alebo
v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území ustanoviť ročné sadzby dane rôzne pre
jednotlivé skupiny pozemkov podľa § 6 ods. 1. Takto ustanovená ročná sadzba dane z pozemkov pre
pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. a) nesmie presiahnuť 5-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa

odseku 1, ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. d) nesmie presiahnuť 10-
násobokročnejsadzbydanezpozemkovpodľaodseku1aročnásadzbadanezpozemkovprepozemky
podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov
ustanovenej správcom dane pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) vo všeobecne záväznom
nariadení.11)Ročnásadzbadanezapozemkyfunkčnespojenésostavboujadrovéhozariadenianesmie

presiahnuť 100-násobok ročnej sadzby dane podľa odseku 1.
(3) Na účely tohto zákona sa za pozemok funkčne spojený so stavbou jadrového zariadenia považuje
pozemok, ktorý je nevyhnutne potrebný na prevádzku jadrového zariadenia a jeho fyzickú ochranu podľa
osobitného predpisu. 11aaa)
(4) Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením 11) na jednotlivé skupiny pozemkov podľa

§ 6 ods. 1, na ktoré bolo vydané povolenie dobývania ložiska nevyhradeného nerastu 11aa) alebo na
ktorých sa nachádza zariadenie na výrobu elektriny zo slnečnej energie, 11ab) transformačná stanica
alebo predajný stánok, ustanoviť inú sadzbu dane ako v odseku 2. Takto ustanovená ročná sadzba dane
z pozemkov nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom
dane vo všeobecne záväznom nariadení 11) podľa odseku 2.

13. Podľa § 8a zákona č. 582/2004 Z.z. daň z pozemkov sa vypočíta ako súčin základu dane podľa §
7 a ročnej sadzby dane z pozemkov podľa § 8.

14. Podľa § 18 zákona č. 582/2004 Z.z.

(1) Daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období,
v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá
je predmetom dane, a zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne
vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom,
nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti 1. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová

povinnosť týmto dňom.
(2) Na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny
skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa
neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením 21)
v priebehu roka daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa

vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni schválenia
príklepu súdom. Pri zániku vlastníckych práv vydražením daňová povinnosť zaniká posledným dňom
mesiaca, v ktorom zanikli vlastnícke práva k vydraženej nehnuteľnosti. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti
dedením v priebehu roka daňová povinnosť dedičovi vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po
dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve

alebo rozhodnutia o dedičstve.

15. Podľa § 99a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani
za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje je daňovník povinný podať príslušnému
správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k

týmto daniam alebo niektorej z nich podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, ak odseky 2 a
3 neustanovujú inak. Daňovník nie je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností, ak je pozemok,
stavba, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome oslobodený od dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) a b).16. Podľa § 99c ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. pred uplynutím lehoty na podanie priznania k dani z
nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo
niektorej z nich alebo čiastkového priznania k týmto daniam alebo niektorej z nich môže daňovník podať

opravné priznanie. Na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné podané opravné priznanie, pričom na
podané priznanie alebo čiastkové priznanie alebo predchádzajúce opravné priznanie sa neprihliada.

17. Podľa § 99d ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. daňovník je povinný v príslušnom priznaní uviesť všetky
skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane. Ak príslušné priznanie podáva zástupca, ktorého dohodou

určili spoluvlastníci, zníženie dane alebo oslobodenie od dane sa pri vyrubení dane zohľadní tomu
spoluvlastníkovi, ktorý spĺňa podmienku na zníženie dane alebo oslobodenie od dane.

18. Podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné
automaty a daň za nevýherné hracie prístroje vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1.
januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím, ak odseky

2 až 4, 6 a 7 neustanovujú inak.

19. Správny súd preskúmaním veci zistil, že žalobca podal daňové priznanie za miestnu daň z
nehnuteľností, kde okrem iných náležitostí uviedol, že hodnota pozemkov nebola určená znaleckým
posudkom. Následkom toho správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil daň

z nehnuteľností v sume 3.180,73 Eur, pričom vychádzal z hodnoty pozemkov v zmysle VZN. O odvolaní
žalobcu, prílohu ktorého tvoril znalecký posudok stanovujúci všeobecnú hodnotu lesných pozemkov,
rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Odôvodnil to
tým, že žalobca znaleckým posudkom nepreukázal hodnotu pozemku platnú k 01.01.2021, na základe
čoho správca dane postupoval v súlade s § 7 ods. 6 zákona č. 582/2004 Z.z., keď pri výpočte základu

dane z lesných pozemkov na zdaňovacie obdobie roku 2021 použil pri výpočte základu dane z lesných
pozemkov hodnotu pozemku vo výške 0,1680 Eur za 1 m2 stanovenú v čl. 5 písm. d/ Všeobecne
záväzného nariadenia mesta Tornaľa č. 9/2019 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne
odpady a drobné stavebné odpady. Žalovaný pritom zdôraznil, že podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004
Z.z., daň z nehnuteľnosti vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného

zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím. To znamená, že z hodnoty
lesných pozemkov stanovenej znaleckým posudkom č. 3/2021 ku dňu 18.03.2021, správca dane bude
vychádzať pri výpočte dane z pozemkov za zdaňovacie obdobie roku 2022.

20. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu formalistického

postupu nezohľadňujúceho znalecký posudok preukazujúci hodnotu pozemkov k 01.01.2021 (nie k
18.03.2021), nakoľko posudok bol vyhotovený pre účel vyrubenia dane, pričom na stanovenie hodnoty
lesných pozemkov, interval hodnotenia vývoja ktorých je 10 rokov, týmto posudkom boli použité údaje
z Plánu starostlivosti o les pre roky 2017 až 2026. Znalecký posudok bol znalcom upresnený tak, že
stanovil hodnotu nehnuteľností k 01.01.2021. Za nedovolený formalizmus považoval, že žalobca je

každý rok povinný preukazovať posudkom hodnotu nehnuteľnosti výlučne k 01.01. kalendárneho roka.
Podľa žalobcu je v rozpore so zásadou spoľahlivého zistenia skutočného stavu, keď orgán verejnej
správy použije subsidiárny - menej priaznivý postup, ktorým úmyselne neakceptuje stanovenú hodnotu
nehnuteľnosti.

21. Primárne je dôležité poukázať na to, že žalobca v podanom daňovom priznaní k miestnej dani z
nehnuteľnostinežiadalopostuppodľa§7ods.6zákonač.582/2004Z.z.,ktorýmbynaurčeniezdanenia
predmetných lesných pozemkov požadoval použitie ich hodnoty preukázanej znaleckým posudkom. Na
to, aby mohol byť správcom dane uplatnený postup, ktorého sa žalobca podanou správnou žalobou
domáha,byžalobcamuselvdaňovompriznaníuviesť,žepožadujeurčeniehodnotypozemkuznaleckým

posudkom, ktorý by k daňovému priznaniu predložil. Napriek tomu, že správcom dane použitý postup
určenia hodnoty lesných pozemkov podľa všeobecne záväzného nariadenia obce (v danom prípade
Mesta Tornaľa) o miestnych daniach je v zmysle platnej právne úpravy v podstate formulovaný ako
subsidiárny, bez úkonu daňovníka (žalobcu), ktorým by spolu s daňovým priznaním predložil znalecký
posudok o stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov, nebolo možné uplatnenie postupu spočívajúceho

v stanovení hodnoty pozemkov zistenej podľa predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
Daňovníkjetotižvtakomprípadepovinnýhodnotupozemkupreukázaťznaleckýmposudkom,čovrámci
daňového priznania neurobil. Nebol žiadny dôvod žalobcom neunesené dôkazné bremeno presúvať na
správcu dane. Naopak, správca dane by sa uplatnením takého postupu dopustil neprípustnej svojvôle,nerešpektujúcej vôľu daňovníka (žalobcu) v tom, akú z dvoch zákonných alternatív stanovenia hodnoty
pozemkov (ako základu dane) použiť. Pokiaľ v podanom daňovom priznaní žalobca výslovne uviedol,
že nežiada o uplatnenie postupu spojeného s určením hodnoty zdaňovaných pozemkov znaleckým

posudkom, správca dane nemal žiadny dôvod nad takým postupom uvažovať.

22. Aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť
orgánov verejnej správy s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva -
individuálnych správnych aktov, ktoré sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú konkrétne právne

subjekty. Článok 2 ods. 2 Ústavy SR určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi
orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom a v uvedenom smere
upravuje princíp právneho štátu, t.j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len
pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci môže dôjsť len
vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah
právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava

stanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu
a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade nesplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku toho
zákony upravujúce postavenie a právomoci štátnych orgánov neumožňujú, aby samostatne rozhodovali
o konaní nad rámec zákona, t.j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Ustanovenie čl. 2
ods. 2 Ústavy SR tak vytvára právnu istotu v tom, že žiaden orgán štátu nie je oprávnený svojvoľne

rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným
spôsobom. Správca dane tak pri vydaní prvostupňového rozhodnutia správne vychádzal z obsahu
daňového priznania žalobcu, nakoľko iným postupom by konal nad rozsah zákona, čo žalovaný
postupom zachovávajúcim mieru zákonom stanovených oprávnení odvolacieho orgánu potvrdil, ako
postup súladný so zákonom.

23. Žalobca v podanej správnej žalobe v podstate namieta, že spolu s odvolaním proti prvostupňovému
rozhodnutiu predložil žalovanému znalecký posudok znalca z odboru Lesníctvo - Odhad hodnoty lesa
Z.. R. O. č. X/XXXX z 18.03.2021, v zmysle ktorého sa na účely určenia základu miestnej dane z
nehnuteľností domáhal určenia nižšej hodnoty zdaňovaných lesných pozemkov a tým nižšej dane,

ktorá mu nezákonne a formalisticky nebola vyrubená v ním požadovanej sume. Na zodpovedanie tejto
námietky je primárne potrebné ustáliť povahu daňového priznania k miestnej dani z nehnuteľností ako
aj jeho vzťah k daňovému konaniu o vyrubení tejto dane. Podanie daňového priznania predstavuje úkon
daňovníka, ktorým plní svoju zákonnú povinnosť v rámci správy miestnych daní vyplývajúcu mu z ust. §
99a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. v nadväznosti na § 15 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní

v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok). Tomu zodpovedá aj dôkazné bremeno, ktoré zaťažuje
daňovníka, nakoľko podľa ust. § 24 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní. Žalobca znášal zodpovednosť za správnosť údajov ním uvedených v daňovom
priznaní, ktoré v prípade miestnych daní, kde nepripadá do úvahy daňová kontrola, predstavovalo

relatívne autonómny podklad (skutkový základ) pre následné štádium daňového konania o vyrubení
dane z nehnuteľností. V zmysle ust. § 24 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku tak obsahom dôkazného
bremena žalobcu mohlo byť jedine preukázanie údajov uvedených v podanom daňovom priznaní.
Tvrdeniažalobcuohodnotepozemkov,ktorénebolivsúladesobsahomdaňovéhopriznaniapretoneboli
spôsobilé na unesenie tohto dôkazného bremena. Prvostupňové rozhodnutie zodpovedá obsahu

daňového priznania žalobcu, ktoré tvorilo jeho skutkový základ a preto nemohlo dôjsť k nesprávne alebo
nedostatočne zistenému skutkovému stavu.

24.Dispozičnázásadasprávnehokonania,prejavomktorejjeoprávnenieúčastníkakonanianaurobenie
podania, umožňuje, aby bolo konanie začaté na podnet účastníka konania, ktorý ním uplatňuje svoje

hmotnoprávne záujmy, resp. ochranu svojich práv. Pokiaľ je podanie daňového priznania povinnosťou
daňovníka (vlastníka nehnuteľností podliehajúcich miestnej dani), ktorým si plní svoju fiškálnu povinnosť
voči štátu priznať a zaplatiť daň, nejde ním o uplatnenie jeho práv alebo ochrany jeho právom
chránených záujmov, ako je obvyklým obsahom a účelom všeobecného podania v zmysle § 13
Daňového poriadku. Zrejmá odlišnosť daňového priznania od všeobecného podania plynie aj z toho, že

ide o prísne formalizovaný postup, ktorý predpokladá splnenie povinnosti podať daňové priznanie len na
predpísanom tlačive. Rovnako aj jeho opravu možno podať len na predpísanom tlačive. Prostá zmena
jeho obsahu iným než zákonom predpokladaným úkonom (napríklad podaním odvolania, navyše v inom
štádiusprávydaní-vdaňovomkonaní)nemôžespôsobiťnásledokvpodobezmenyjehoobsahuatýmajzmeny v sume vyrubenej dane (navyše žalobca dodatok k znaleckému posudku, kde znalec upresnil, že
stanoveniehodnotypozemkovbolok01.01.2021,nepredložilsprávcovidaneanižalovanému).Žalovaný
tak v odvolacom konaní nemohol vyhovieť žalobcovmu návrhu ne zmenu (zníženie) vyrubenej dane,

pretože by tým neprípustne nahrádzal zmeškaný úkon žalobcu, t.j. zákonom stanovený postup opravy
daňového priznania.

25. Podaním daňového priznania sa nezačína daňové konanie tak, ako to predpokladá ust. § 58
ods. 1 písm. a/ a ods. 2 Daňového poriadku. V dôsledku jeho podania správca dane z úradnej

povinnosti podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. vyrubí miestnu daň z nehnuteľností, čím sám
začne daňové konanie, ktoré je samostatným štádiom správy miestnych daní. Nebolo preto možné v
priebehu daňového konania o vyrubenie dane z nehnuteľností, konkrétne v rámci odvolania žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu, modifikovať obsah daňového priznania tak, aby dosiahol ním navrhovanú
výšku dane. Toto právo žalobcu bolo nenávratne vyčerpané nevyužitím podania opravného daňového
priznania. Takýto interpretačný prístup vyplýva zo systematického výkladu vzájomne funkčne súvisiacich

ustanovení zákona, ktoré, vzhľadom na to, že ide o fiškálne záujmy štátu, majú charakter imperatívnych
a kogentných právnych noriem nepripúšťajúci odchýlky od striktne vymedzeného postupu správcu dane
ale aj daňovníka. Podľa § 99a ods. 1 a § 99d ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. je daňovník povinný
podať daňové priznanie pre daň z nehnuteľností do 31. januára zdaňovacieho obdobia a uviesť v
ňom všetky skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane. Skutočnosti uvedené v daňovom priznaní

bolo prípustné modifikovať len postupom podľa § 99c ods. 1 cit. zákona, t.j. podaním opravného
daňového priznania daňovníka (žalobcu) najneskôr pred uplynutím lehoty na podanie priznania k dani
z nehnuteľností (t.j. v danom prípade do 31.01.2021), ktoré žalobcom nesporne podané nebolo. Zo
zákonom regulovaného postupu správy miestnych daní vyplýva daňovníkovi (žalobcovi) oprávnenie
ovplyvňovať obsah daňového priznania k dani z nehnuteľnosti, ktorý je správca dane povinný pri

vyrubení dane zohľadniť, len jeho podaním alebo podaním opravného daňového priznania, čo nemožno
nahrádzať žiadnym iným postupom v konaní o vyrubení dane. Odvolanie žalobcu proti prvostupňovému
rozhodnutiu preto nemohlo mať za následok zmenu prvostupňového rozhodnutia v prospech žalobcu.
Zmenu základu dane z nehnuteľností bude v tejto súvislosti možné dosiahnuť až v nasledujúcich
zdaňovacích obdobiach, pokiaľ ju žalobca zákonným spôsobom uplatní.

26. Tento záver bezpečne vyplýva z ust. § 18 ods. 1, 2 v spojení s § 99e zákona č.
582/2004 Z.z., podľa ktorého daňová povinnosť pri miestnej dani z nehnuteľnosti vzniká 1. januára
zdaňovacieho obdobia a na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru
zdaňovacieho obdobia, pričom na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré

nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada. Nebol tak správny výklad presadzovaný
žalobcomspočívajúcivtom,žeznaleckystanovenúvšeobecnúhodnotulesnýchpozemkovk01.01.2021
posudkom z 18.03.2021 bolo potrebné spätne použiť pre určenie základu dane, nakoľko žalobca v
čase podania daňového priznania ani v rámci jeho prípadnej opravy hodnotu pozemku znaleckým
posudkom nepreukázal (§ 7 ods. 6 zákona č. 582/2004 Z.z.). Stanovenie hodnoty pozemku znaleckým

posudkom tak nebolo súčasťou stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, ktorým bol rok 2021, ktorý stav
plynul z podaného daňového priznania. Stav rozhodujúci na vyrubenie dane z nehnuteľnosti nemožno
obmedzovať len na hodnotu zdaňovaného pozemku (bez ohľadu na čas jej určenia), ako to neprimerane
až účelovo zužoval žalobca, ale aj na stav obsahu daňového priznania k tejto dani a jeho prípadných
náležitostí. Opätovne tak bolo potrebné prihliadnuť na už zmienený fakt, že v daňovom priznaní žalobcu

nebol požadovaný postup určenia základu dane - hodnoty lesných pozemkov znaleckým posudkom, ako
aj na absenciu prílohy daňového priznania tvoriacej znalecký posudok stanovujúci všeobecnú hodnotu
pozemkov. Pokiaľ tento postup žalobcu uvedeným spôsobom uplatnený nebol, stav rozhodujúci pre
vyrubenie dane z nehnuteľností žalobcu (nastolený dňom 01.01.2021 kedy vznikla daňová povinnosť
a ohraničený dňom 31.01.2021 kedy žalobca naposledy mohol podať daňové priznanie alebo opravné

daňové priznanie) vyrubenie dane v ním navrhovanej sume nedovoľoval. Na pokus žalobcu o zmenu
v obsahu daňového priznania odvolaním podaným proti prvostupňovému rozhodnutiu o vyrubení dane
preto žalovaný reagoval v súlade s platnou právnou úpravou tak, že prvostupňové rozhodnutie v
odvolacom konaní potvrdil. Postup žalovaného pri vydaní napadnutého rozhodnutia bol lege artis aj z
toho dôvodu, že na zmenu skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktorá nastala až v priebehu

zdaňovacieho obdobia (znalecký posudok, z obsahu ktorého plynula eventuálna zmena základu dane
bol predložený až po 31.01.2021), sa neprihliada (§ 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z.
veta druhá).27. Z obsahu ďalších nekonkrétnych žalobných námietok žalobcu, ktoré prevažne predstavovali jeho
názory na uplatňovanie platnej právnej úpravy (predstavujúce jeho všeobecný nesúhlas s výsledkom
konania), nevyplýva nič, čo by mohlo argumentačne zvrátiť uvedené závery, ku ktorým dospel

preskúmanímvecisprávnysúd.Podstatousprávnehosúdnictvajeochranaprávaoprávnenýchzáujmov
fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov
správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby
vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale
bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia,

s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je
ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu
je podľa § 134 ods. 1 SSP daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v §
134 ods. 2 SSP). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa
zistení zo správneho spisu ani všeobecne uplatnené dôvody (ich dopad na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia) konkretizovať na daný prípad. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci

žalobnýchbodovsprávnejžalobyneumožňujúsprávnemusúduuskutočniťprieskumzákonnosti,pretože
práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený (§ 134 ods.
1 SSP). Podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových
a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné.

Nakoľko žalobca v rámci týchto žalobných námietok nedostatočne konkretizoval v čom sa žalovaný mýlil
alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo s logickým uvažovaním, v rámci preskúmania
napadnutého opatrenia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola žalobcom
sformulovaná, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovanéhovspojenísprvostupňovýmrozhodnutím správcudaneakonaniapredchádzajúcehovydaniu
týchto rozhodnutí, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov sú
tieto rozhodnutia v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP správne žaloby žalobcu zamietol.

29. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov
konania nepriznal.

30. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

POUČENIE: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia
rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto

rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v
jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa
podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.