Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoPr/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212215290
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7212215290.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr.Ladislava Duditša v spore žalobcu E. Y., nar. XX. X. XXXX, trvale
bytom v F., E. XX, zastúpeného Advokátkou kanceláriou Vojčík & Partners s.r.o., so sídlom v Košiciach
Rázusová 28, IČO: XX XXX XXX proti žalovanému KOSIT, a.s., Košice, Rastislavova 98, IČO: XX XXX
XXX, zastúpeného Advokátkou kanceláriou IURISTICO s.r.o. so sídlom v Košiciach, Cimborkova 13,
IČO: XX XXX XXX, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice II č.k. 28Cpr 2/2012-564 zo dňa 25. októbra 2017

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok vo veci samej (prvý výrok).

II. M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že n e p r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie (druhý výrok).

III. N e p r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Žaloba sa zamieta.

II.Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 15% preukázaných odôvodnených
a účelne vynaložených výdavkov v súdnom konaní.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu zo dňa 18.6.2012 v spojení s jej doplnením zo dňa 9.7.2012 a
20.12.2012, ktorou žalobca žiadal o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danej žalobcovi
listom žalovaného zo dňa 4.5.2012 z dôvodu, že podľa lekárskeho posudku zo dňa 21.4.2011 sa stal
nespôsobilým na výkon doterajšej práce závozníka a zamestnávateľ (žalovaný) ho nemal možnosť

ďalej zamestnávať ani na kratší pracovný čas, ani nemal pre neho inú vhodnú prácu. Neplatnosť
skončenia pracovného pomeru žalobca odôvodňoval nedodržaním písomnej formy právneho úkonu
tvrdiac, že žalovaný nepodpísal výpoveď spôsobom vyplývajúcim zo zákona a tiež nesplnil podmienky
pre ukončenie pracovného pomeru, keď žalovaný mu neponúkol vhodné voľné pracovné miesto. Taktiež
z dôvodu, že žalovaný nedisponoval lekárskym posudkom, ktorý by konštatoval dlhodobú zdravotnú
nespôsobilosť žalobcu na výkon doterajšej práce.

3. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že sa stal zdravotne nespôsobilým na výkon jeho doterajšej práce
závozníka vykonávanej v riziku hluku z dôvodu postihnutia sluchu, keď podľa záverov preventívnej
lekárskej prehliadky zo dňa 21.4.2011 bola celková strata sluchu 34,7%, pričom vylúčenie žalobcu z
výkonu prác v riziku hluku konštatovali už závery vyšetrení z roku 2009. Z dôvodu poškodenia zdraviasi žalobca uplatňuje právo na určenie, že jeho choroba je chorobou z povolania, o ktorom nároku je
rozhodované vo vylúčenom samostatnom konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn. 18Cpr
1/2014. Rovnako poukazoval na porušenie povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa preradiť ho na

inú prácu v zmysle ust. § 55 Zákonníka práce s tým, že na ponúknutú prácu zametača v čase jeho
práceneschopnosti nemohol reagovať a po nástupe do zamestnania mu už žalobca oznámil, že nemá
pre neho vhodnú prácu.

4. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 4.9.2013 č.k. 28Cpr 2/2012-226 žalobu zamietol majúc za

to, že výpoveď bola podpísaná osobou oprávnenou na tento právny úkon na základe splnomocnenia
udeleného štatutárnym orgánom spoločnosti žalovaného a rovnako skonštatoval splnenie podmienok
hmotnoprávneho charakteru, keď žalobcovi bola listom zo dňa 18.10.2011 ponúknutá vhodná voľná
práca - pracovná pozícia zametača, na ktorú nereagoval a v čase dania výpovede, žalovaný už žiadnym
voľným vhodným pracovným miesto nedisponoval, ani nemal možnosť žalobcu zamestnať na kratší
pracovný čas. Z dôvodu podania odvolania zo strany žalobcu , Krajský súd v Košiciach rozsudkom

zo dňa 30.4.2014 č.k. 11CoPr 8/2013-267 zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že určil, že
výpoveď daná žalobcovi je neplatná, keďže konštatoval nepreukázanie písomnej formy právneho úkonu
dôvodiac, že na písomnej výpovedi nebolo uvedené meno osoby, ktorá výpoveď podpísala, ale pri
obchodnom mene spoločnosti bolo uvedené len meno štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti.
Z dôvodu podania dovolania Najvyšší súd SR rozhodnutím z 26.3.2015 sp.zn. 8Cdo 323/2014 zrušil

rozsudokodvolaciehosúdukonštatujúc,žepísomnávýpoveďbolapodpísanáosobouoprávnenoukonať
v týchto veciach v mene žalovaného v súlade s ust. § 9 ods. 1,2 Zákonníka práce, s tým, že absencia
mena a priezvisko tejto osoby na písomnej výpovedí nespôsobuje neplatnosť písomnej formy právneho
úkonu.

5. Odvolací súd po rozhodnutí dovolacieho súdu uznesením zo dňa 15.4.2016 č.k. 3CoPr 3/2015-351
zrušil rozsudok a konštatoval, že neboli splnené podmienky vyžadované § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka
práce na skončenie pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou, pretože žalovaný nedisponoval
lekárskym posudkom o zdravotnom postihnutí žalobcu ako ho definuje ust. § 16 zákona č. 576/04
Z.z. o zdravotnej spôsobilosti, keďže mal k dispozícii len lekársku správu s odporúčaním, bez bližšej

konkretizácie - obmedziť prácu v hluku. Rovnako odborným lekárskym vyšetrením nemal zodpovedanú
otázku, či ponúknutá práca zametača je náležitá pre žalobcu a uzavrel, že v zamestnaní v čase
práceneschopnosti nemá povinnosť reagovať na ponuku zamestnávateľa a preto konanie žalovaného
je v rozpore s § 55 ods. 2 Zákonníka práce a nemôže mať za následok platné skončenie pracovného
pomeru, pričom uložil súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie v zmysle návrhu žalobcov, či žalovaný

mal možnosť v čase výpovede žalobcu zamestnať.

6. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktoré uznesením sp.zn. 8Cdo
173/2016 zo dňa 19.1.2017 Najvyšší súd SR odmietol.

7. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v
zmysle ust. § 38 ods. 4, § 62 ods. 3, § 77, § 61 ods. 1,2, § 63 ods. 1 písm. c/, § 55 ods. 1, § 55 ods.
2 písm. a/, ods. 3, ods. 4, § 56 Zákonníka práce , § 16 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zák.č. 576/04 Z.z. o
zdravotnej starostlivosti v znení účinnom v čase vydania lekárskeho posudku, § 4 zákona č. 578/04 Z.z.
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, § 30 ods. 12,13 zákona č. 355/07 Z.z. o ochrane, podpore

a rozvoji verejného zdravia, v znení účinnom v čase vyhotovenia posudku.

8. Odvolací súd uvádza, že predmetom konania bolo určenie, že výpoveď žalovaného daná žalobcovi
listom zo dňa 4.5.2012 v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce z dôvodu, že podľa lekárskeho
posudku o zdravotnej spôsobilosti zo dňa 21.4.2011 sa stal dlhodobo zdravotne nespôsobilým na výkon

doterajšej práce závozníka a žalovaný ho nemal možnosť zamestnať na mieste dohodnutom ako miesto
výkonu práce ani na kratší pracovný čas, ani nemal pre neho inú vhodnú prácu za neplatnú, z dôvodu
absencie skutočnosti „dlhodobo“ zdravotne nespôsobilý.

9. Súd prvej inštancie považoval za nesporné v konaní to, že výpoveď bola žalovanému doručená dňa

7.5.2012, odmietnutím jej prevzatia v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce, s uplynutím 3-mesačnej
výpovednej doby dňa 31.8.2012 v zmysle § 62 ods. 3 Zákonníka práce s tým, že v súlade s ust. §
77 Zákonníka práce žalobca uplatnil neplatnosť výpovede v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal
pracovný pomer skončiť na súde.10. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca nastúpil do pracovného pomeru k žalovanému
dňa 23.10.2006 a podľa Dohody o zmene pracovnej zmluvy z 22.12.2008 bol zaradený na výkon práce

závozníka s miestom výkonu práce v Košiciach, s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú s tým, že
z lekárskych správ a posudkov zdravotníckeho zariadenia ProCare a.s. Košice vyplýva, že žalobca
absolvoval lekárske prehliadky, pričom podľa lekárskeho posudku zo dňa 30.8.2007 bol žalobca uznaný
zdravotne spôsobilým na výkon práce robotníka - závozníka, pričom sa mal dostaviť na mimoriadnu
prehliadku o 6 mesiacov, ktorú ale žalobca neabsolvoval (čl. 544 spisu), podľa výsledkov šetrení žalobcu

zo dňa 23.4.2009 bola u žalobcu zistená celková strata sluchu 13,625 %, pričom do lekárskej správy i
posudkuz23.4.2009zdravotníckezariadeniezaznamenaloobmedzeniezdravotnejspôsobilostižalobcu
tak, že žalobca je spôsobilý na výkon práce závozníka (spôsobilý na výkon konkrétnej činnosti) okrem
práce v riziku hluku (čl. 17,28,545) s tým, že z výsledkov lekárskej prehliadky zo dňa 21.4.2011 vyplynula
celková strata sluchu 34,7% , ako aj skutočnosť, že žalobca je zdravotne nespôsobilý na výkon práce
v pracovnom zaradení závozníka (nespôsobilý na výkon konkrétnej činnosti) viď čl. 17, 31 a 413 spisu.

Keďže žalobca vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskych posudkov sa stal podľa záveru súdu
prvej inštancie dlhodobo nespôsobilým na výkon pracovnej činnosti závozníka, listom zo dňa 18.10.2011
žalovaný žalobcovi ponúkol prácu zametača, aj keď v tom čase bol žalobca práceschopný od 28.4.2011
do 27.4.2012, na ktorú ale žalobca nereagoval, keďže v tom čase podľa žalobcu absolvoval lekárske
prehliadky a nevedel dospieť k jednoznačnému záveru o ustálení svojho zdravotného stavu, pričom keď

sa dostavil na pracovisko žalobcu po ukončení práceneschopnosti dňa 2.5.2012 (čl. 23 a 153 spisu)
na ponuku vhodnej práce reagoval dňa 7.5.2012 na čl. 95 spisu, kedy doručil žalovanému písomné
vyjadrenie, v ktorom ho žiadal o posúdenie zdravotného stavu a spôsobilosti na výkon práce zametača.

11. Nakoľko v čase vydania druhého zrušujúceho rozhodnutia odvolacím súdom, súd disponoval len

lekárskou správou zo dňa 21.4.2011, ktorú v odôvodnení vyhodnotil ako absenciu lekárskeho posudku,
žalovaný po vydaní druhého zrušujúceho uznesenia Krajským súdom v Košiciach doložil lekárske
posudky t.j. aj lekársky posudok zo dňa 21.4.2011, ktorý súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôkaz, ktorý
nebol predložený oneskorene, keďže tento lekársky posudok existoval už ku dňu skončenia pracovného
pomeru, čo vyplýva z jeho vyhodnotenia a korešponduje s lekárskymi správami a záznamami žalobcu,

ako aj z výsledkov šetrenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Košiciach a Inšpektorátu
bezpečnosti práce v Košiciach. Preto s odkazom na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v bode
13 v odseku piatom odôvodnenia napadnutého rozsudku , súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie
je viazaný právnym názorom súdu vyššej inštancie a preto preskúmaval spornosť otázky, či lekársky
posudok zo dňa 21.4.2011 na čl. 413 spisu je relevantný pre uplatnenie výpovedného dôvodu podľa §

63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce.

12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, s odkazom na právne posúdenie v zmysle § 16 ods. 1
písm. a/, ods. 2 zákona č. 576/04 Z.z., § 4 tohto zákona, § 30 ods. 12, ods. 13 zákona č. 355/07 Z.z.o
ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení v čase vydania lekárskeho posudku, že posudok

vyhotovený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ProCare a.s. Košice z 21.4.2011 je relevantným
lekárskym posudkom, keďže je v súlade s hore citovanými zákonnými ustanoveniami a zodpovedá
vzorovému posudku podľa odborného Usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 22.2.2010 č.
10525/2010/OL s tým, že z obsahu posudku vyplýva nespôsobilosť na výkon konkrétnej činnosti a keďže
ani jedna zo strán nemala pochybnosti o jednoznačnosti záverov, že žalobca je zdravotne nespôsobilý

na výkon doterajšej práce závozníka a nepriaznivý zdravotný stav je možné charakterizovať podľa
objektívnych skutočností, vyplývajúcich zo zdravotných nálezov a posudkov ako dlhodobý, čo potvrdzuje
aj Rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 6708296870 zo dňa 2.10.2012 o priznaní invalidného dôchodku
žalobcovi od 26.4.2012 z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou ( čl. 504 spisu) a rovnako

aj zdravotnícke zariadenie ProCare a.s. Košice potvrdilo, že označenie nespôsobilosti zamestnanca na
výkon konkrétnej činnosti v posudku zo dňa 21.4.2011 je potrebné poňať ako nespôsobilosť dlhodobú
(viď čl. 498 spisu), v kontexte aj posúdenia predchádzajúcich záverov vyšetrenia zdravotného stavu
žalobcu z rokoch 2007, 2009 a 2011 s diagnózou asymetrickej poruchy sluchu, s progredujúcou stratou
sluchu v mesiaci apríl 2009- 13%, apríl 2011- 34%, ktoré podľa výsledku vyšetrení v ďalšom období v

októbri 2011- 40%, v januári 2012- 50% a ich závery.

12. Spornosť absencie slova „dlhodobej“ nespôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti ,súd prvej
inštancie vyhodnotil s poukazom na vyjadrenia o dlhodobej zdravotnej nespôsobilosti zamestnanca navykonanie jeho doterajšej práce , potvrdením o dočasnej práceneschopnosti v období od 28.4.2011
do 27.4.2012 ako aj tým, že žiaden z lekárskych posudkov neobsahoval údaj o dočasnom obmedzení
vykonávať prácu v hluku, či o dočasnom vyradení žalobcu z práce závozníka z titulu jeho zdravotného

stavu , pričom ďalší vývoj ochorenia podľa súdu prvej inštancie vyvolával taký zdravotný status, ktorý
jednoznačne spel k záveru, že žalobca je pre budúcnosť z výkonu práce v jeho pracovnom zaradení
vylúčený, čo možno subsumovať aj pod vyjadrenia slovami „vyšetrovaný má zdravotné obmedzenia
vykonávať prácu v určenom pracovnom zaradení - nespôsobilý na výkon konkrétnej činnosti“

14. Preto súd prvej inštancie obranu žalobcu, týkajúcu sa neexistencie lekárskeho posudku, ktorý
by bol podkladom pre ukončenie pracovného pomeru výpoveďou, vzhľadom na čas jej uplatnenia
i okolnosti prípadu vyhodnotil len ako účelovú obranu potom, čo boli neúčinné prostriedky obrany
spočívajúce v tvrdení o neplatnosti právneho úkonu pre nedostatok písomnej formy a pre existenciu
voľných pracovných miest u žalovaného.

15.Čosatýkavhodnýchvoľnýchpracovnýchmiestprežalobcu,súdprvejinštancieuzavrel,žepracovné
miesto zametača ponúknuté žalobcovi v októbri 2011 bolo v čase ukončenia práceneschopnosti žalobcu
a jeho návratu do zamestnania v mesiaci máj 2012 obsadené iným zamestnancom, pričom z doplnených
výpovedí vyplynulo, že o voľných vhodných pracovných miestach pre žalobcu svedkovia vedomosť
nemali s tým, že tieto osoby vykonávali u žalovaného len tie pracovné činnosti, ktoré boli obsahom

ich pracovnej pozície, pričom žalobca vyhlásil, že pozíciu zametača ani nepovažuje za vhodnú prácu,
pričom žalobca ani pre ďalšie pozície nemal odbornú kvalifikáciu (viď body pod č. 16,17 odôvodnenia
napadnutého rozsudku).

16. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre ukončenie pracovného

pomeru so žalobcom písomnou výpoveďou riadne doručenou žalobcovi odmietnutím jej prevzatia,
ktorá bola žalobcovi daná z dôvodu jeho dlhodobej nespôsobilosti na výkon doterajšej práce t.j. zo
zdravotných dôvodov podľa lekárskeho posudku zo dňa 21.4.2011, nakoľko žalovaný nemal možnosť
žalobcu ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas v mieste dohodnutom ako miesto výkonu
práce, ani nemal pre neho inú vhodnú prácu a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262, 255, 257 CSP s odkazom na články 4,6
CSP a aj keď žalobca je neúspešnou stranou sporu a žalovanému by patril nárok na náhradu trov celého
konania, súd prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa u žalobcu sčasti a priznal žalovanému proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15% z dôvodu, že žalobca trpí ochorením, ktoré mu

sťažujeuplatnenienatrhupráceajehopríjemzinvalidnéhodôchodkuneprevyšuje300,-euramajetkové
pomery žalovaného ako podnikateľského subjektu sú v pomere k situácii na strane žalobcu výraznejšie
priaznivejšie.

18. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle

ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

19. V podanom odvolaní žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že aj keď z lekárskeho

posudkuzodňa21.4.2011vyplývalennespôsobilosťnavýkonkonkrétnejčinnosti,možnovyhodnotením
dôkazovobsiahnutýchvspisedospieťkzáveruodlhodobejnespôsobilostivykonávaťkonkrétnučinnosť,
čím sú naplnené zákonné predpoklady pre platnosť dania výpovede v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm.
c/ Zákonníka práce.

20. Žalobca tvrdil, že lekársky posudok vyžadovaný v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce
predstavuje esenciálnu náležitosť právneho úkonu výpovede, bez ktorého je potrebné považovať tento
právny úkon za neplatný s tým, že súčasťou spisu do pojednávania dňa 22.3.2017 bola len lekárska
správa spoločnosti ProCare a.s. Košice, ktorá tento záver neobsahovala a jednoznačne takáto lekárska
správaniejepovažovanázalekárskyposudokvzmysle§63ods.1písm.c/Zákonníkapráce,sodkazom

na odôvodnenie citované v uznesení Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn. 3CoPr 3/2015 zo dňa
15.4.2016, z ktorého jasne vyplýva, že z lekárskeho posudku musí vyplývať záver, že zamestnanec
dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, dávajúc do pozornosti aj rozhodnutie
Krajského súdu v Ostrave sp.zn. 16Co 398/95. Preto lekársky posudok dodatočne predložený súduje nedostatočným podkladom pre uplatnenú výpoveď ako aj s poukazom na to, že z lekárskej správy
zo dňa 21.4.2011 (čl. 91 sporu) vyplýva záver „z hľadiska sluchu obmedziť prácu v hluku a ďalej
toho času vyšetrovaný má zdravotné obmedzenia vykonávať prácu v určenom pracovnom zaradení,

kontrola sluchu o 6 mesiacov a používanie OOPP“. V tomto odporúčaní, obmedzení ,sa neuvažuje o
dlhodobej nespôsobilosti žalobcu vykonávať doterajšiu prácu, keďže obmedzenie nie je úplnou výlukou
vykonávania doterajšej práce. Rovnako mal za to, že ani predložený lekársky posudok neobsahuje
predpoklady , aby tento bolo možné považovať za lekársky posudok podľa § 63 ods. 1 písm. c/
Zákonníka práce, aj keď je v pretlačenej forme, nakoľko absentuje slovo „dlhodobo“ nespôsobilý na

výkon konkrétnej činnosti s odkazom na presné znenie ust. § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce s
tým, že ust. § 30f ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. účinné od 1.8.2014 už obsahuje definíciu pojmu
dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce. Uviedol, že sú neakceptovateľné nepriame právne
závery súdu o vyslovení záveru, že skončenie pracovného pomeru je platné za nedodržania a naplnenia
jasnej a jednoznačnej dikcie Zákonníka práce, pričom sú úplne irelevantné závery Inšpektorátu práce
v Košiciach, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Košiciach a Sociálnej poisťovne, týkajúce

sa zdravotného stavu žalobcu, keďže ide len o vyjadrenia, stanoviská, rozhodnutia, ktoré nie sú
relevantným podkladom pre skončenie pracovného pomeru, ktorým môže byť len lekársky posudok.

21. Žalobca uviedol, že Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.10.2012 s
účinnosťou spätnou od 26.4.2012 bol uznaný za invalidného dôchodcu, pričom táto skutočnosť sama o

sebe ešte neznamená, že je dlhodobo nespôsobilý na výkon práce.

22. S poukazom na ust. § 319, 320 ako aj § 470 CSP konštatoval, že súd už dávno sa mal zaoberať
lekárskym posudkom, ktorý bol predložený v rámci tohto konania a nie až na pojednávaní dňa 22.3.2017,
keďže konanie začalo ešte v roku 2012, keďže súd môže sám vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec

nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom ustanovenie o sudcovskej koncentrácii
konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú, čo platí aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti a preto nemôže byť na ujmu záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca
sa nenaplnenia zákonného predpokladu pre danie výpovede v zmysle § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka
práce dovolával až po druhom zrušení rozhodnutia odvolacím súdom a to so zreteľom na absenciu

pojmu „dlhodobosť“, dlhodobej povahy nespôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti.

23. Čo sa týka aplikácie ust. § 257 len sčasti, mal žalobca za to, že v danom prípade je namieste úplná
aplikácia § 257 CSP a nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému z dôvodu existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa v celom rozsahu. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok a

žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

24. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že medzi stranami sporu bolo nesporné, že
žalobca stratil zdravotnú spôsobilosť dlhodobo s tým, že lekársky posudok predložený v konaní aj
keď dodatočne, spĺňa náležitosti lekárskeho posudku v zmysle citovaného usmernenia Ministerstva

zdravotníctva SR, v zmysle ktorého aj odborný záver lekárskeho posudku znie, že „žalobca nie je
spôsobilý na výkon konkrétnej činnosti“ a preto tento lekársky posudok je relevantným podkladom pre
uplatnenie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce, aj keď absentuje slovo
„dlhodobo“.

24. Poukazoval na rozsudok NS ČR zo dňa 29.1.2016 sp.zn. 21Cdo 1804/2015, v zmysle ktorého
výpoveď z pracovného pomeru založená na dlhodobej zdravotnej nespôsobilosti zamestnanca môže byť
považovaná za neplatnú v prípade, ak zamestnávateľ v súdnom konaní nepreukáže, že zamestnanec
vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu stratil dlhodobú zdravotnú spôsobilosť na výkon práce ,s apelom
v tomto konkrétnom prípade na vyjadrenie spoločnosti ProCare a.s. zo dňa 19.7.2007, že u žalobcu

sa jedná o dlhodobú nespôsobilosť na výkon konkrétnej činnosti, aj keď pojem „dlhodobo“ absentuje v
lekárskom posudku, ale z dôvodu, že vo vzore posudku o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej
činnosti, platného v čase posudzovania zdravotného stavu žalobcu, nebola takáto možnosť označenia
nespôsobilosti vyjadrená dodatkom dlhodobá - krátkodobá , s odkazom aj na priznanie invalidného
dôchodku, keďže podmienkou vzniku invalidity je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o

viac ako 40% v porovnaní so zdravou osobou, ku ktorej došlo v dôsledku dlhodobého nepriaznivého
zdravotného stavu, ako aj zo zistených hodnôt stratu sluchu u žalobcu ako aj zo záveru, že žalobca ani
žalovaný nemali pochybnosti o jednoznačnosti záverov, že žalobca je zdravotne dlhodobo nespôsobilý
na výkon doterajšej práce závozníka a to so zreteľom na aktivity žalobcu, ktoré vychádzali z jehodlhodobo nepriaznivého stavu s tým, že výpoveď nebola žalobcovi daná na podklade iných rozhodnutí,
ale na podklade lekárskeho posudku vydaného v kontexte usmernenia Ministerstva zdravotníctva, ktorý
obsahuje aj formálne náležitosti vyžadované zákonom v tom čase účinnom. Prípadne, že by bola

výpoveď z formálnych dôvodov posúdená odvolacím súdom ako neplatná žalovaný navrhoval, aby
konajúci súd rozhodol podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce tak, že pracovný pomer medzi žalobcom a
žalovaným sa skončí ku dňu právoplatnosti rozsudku s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho
konania.

26. V doplnenom vyjadrení zo dňa 7.2.2018 žalovaný uviedol, že k výpovedi nebol potrebný súhlas
príslušného úradu práce v zmysle § 66 Zákonníka práce a s odkazom na ust. § 40 ods. 8 Zákonníka
práce,keďžeprestatuszamestnancasozdravotnýmpostihnutímsavyžaduje,abyzamestnanecnajskôr
predložil svojmu zamestnávateľovi rozhodnutie o invalidnom dôchodku a žalobca žalovanému takéto
rozhodnutienepredložil,čonemávplyvaninaplatnosťskončeniapracovnéhopomeru,anitoževýpoveď
žalobca nepodpísal, nakoľko ide o jednostranný právny úkon ,pričom v konaní bolo preukázané, že

žalovaný po nástupe žalobcu do práce vhodnú prácu pre neho nemal, a keďže žalobca bol zaradený
do druhej pracovnej kategórie, žalovaný nemal povinnosť posudzovať zdravotnú spôsobilosť žalobcu
na prácu.

27. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na stanovisku uvádzanom v podanom

vyjadrení, ako aj na skutočnostiach uvádzaných v podanom odvolaní a vo veci navrhoval, aby odvolací
súd rozhodol s odkazom na ust. § 390 písm. a/ CSP.

28. Žalovaný reagujúc na vyjadrenie žalobcu opätovne poukazoval na skutočnosti uvádzané v
predchádzajúcom vyjadrení o absencii vhodných pracovných miest pre žalobcu, keďže z výsledkov

vykonaného dokazovania je zrejmé, že boli obsadené, pričom prácu zametača, žalobca nemohol
vykonávať, žalovaný si ponukovú povinnosť ako zamestnávateľ splnil, dávajúc do pozornosti aj
predložený odborný posudok o invalidite zo dňa 29.6.2015 z ktorého vyplýva, že žalobca môže vykonať
psychicky ľahšiu prácu podľa dosiahnutého vzdelania v chránenej dielni s tým, že medzi stranami
sporu je nesporné, že žalovaný ako zamestnávateľ nemá a nemal zriadenú chránenú dielňu, a preto

nemá žiadne pracovné miesto, na ktorom by mohol žalobcu zamestnať. Navrhoval potvrdiť napadnutý
rozsudok ako vecne správny.

29. S odkazom na ust. § 374 ods. 3 posledná veta CSP odvolací súd už nedoručoval hore uvedené
vyjadrenie žalovaného žalobcovi, keďže to nebolo potrebné na zachovanie práva na spravodlivý proces.

30. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrário , v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1,2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích

dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,
čo sa týka rozhodnutia vo veci samej (prvý výrok rozsudku), čo ale nemožno povedať o výroku o trovách
konania (druhý výrok), ktorý odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil, keďže dôvody, na základe
ktorých súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania len v rozsahu 15%
vyhodnotil odvolací súd ako dôvody pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania plne úspešnému

žalovanému v celom rozsahu a preto nepriznal plne úspešnému žalovanému v konaní na súde prvej
inštancie ako aj v odvolacom konaní nárok na náhradu trov konania (§ 261 ods. 1, § 396 ods. 1, § 255
ods. 1 s odkazom na § 257 CSP).

31. Žalobca v podanom odvolaní uvádzal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP

spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

32. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového
stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričommedzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor,
v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny

význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o
situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti.

33. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

34. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú v spore naplnené.

35.Súd prvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovksprávnymskutkovýmzisteniam,keďže
ich správne v súlade so zákonom vyhodnotil a taktiež na ich základe vec posúdil po právnej stránke
správne, keďže medzi skutkovým zistením, právnym posúdením je úzka vzájomná súvislosť, pričom
skutkové zistenia súdu prvej inštancie založil súd prvej inštancie na správnom hodnotení dôkazov,
vychádzajúcich zo situácie z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, z čoho pramení aj správne právne

posúdenie veci, spočívajúce v aplikácii správnych právnych predpisov, ktoré súd prvej inštancie správne
vyložil, čím vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu, pričom napadnuté
rozhodnutie po každej stránke spĺňa zákonné predpoklady v zmysle ust. § 220 CSP s tým, že konaním
súdu nedošlo k odňatiu práva strán sporu konať vo veci.

36. Odvolací súd je v zmysle § 379 CSP viazaný rozsahom odvolania a s odkazom na § 380 ods. 1 CSP
je viazaný aj odvolacími dôvodmi s tým, že v zmysle § 381 CSP ale nie je viazaný odvolacím návrhom.

37. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že dôvody výpovede danej žalobcovi žalovaným

dňa 7.5.2012 listom zo 4.5.2012 boli vymedzené v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka
práce tak, že podľa lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti zo dňa 21.4.2011, aj keď žalovaným
predloženého do spisu až po vydaní druhého zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ktorého
existencia a danosť okrem absencie pojmu dlhodobej nespôsobilosti nebola v konaní sporná, sa
žalobca stal nespôsobilým vykonávať doterajšiu prácu závozníka a žalovaný ho nemal možnosť

zamestnať na mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce, ani na kratší pracovný čas, ani nemal pre
neho inú vhodnú prácu. Medzi stranami sporu nebolo sporné ani to, že žalobca nastúpil do pracovného
pomeru k žalovanému dňa 23.10.2006 a v súlade s Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa
22.12.2008 bol zaradený na výkon práce závozníka s miestom výkonu práce v Košiciach, pričom
pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú (č.l. 86 spisu). Zo záznamov o zdravotnom stave

žalobcu v zápisníku o bezpečnosti práce a z lekárskych správ zdravotníckeho zariadenia ProCare
a.s. Košice, kde žalobca absolvoval preventívne lekárske prehliadky vyplynulo, že žalobcovi bola
diagnostikovaná obojstranná percepčná porucha sluchu ľahkého stupňa s odporúčaním z hľadiska
sluchu obmedziť práce v hluku (č.l. 30-31- spisu), aj keď pred nástupom do pracovného pomeru k
žalovanému bol žalobca podľa lekárskeho záznamu zo dňa 18.10.2006 zdravotne spôsobilý na výkon

práce so zaradením na pozíciu závozníka - robotníka, pričom ku dňu 30.8.2007 lekár uznal žalobcu za
zdravotne spôsobilého s poznámkou, že sa má dostaviť na mimoriadnu prehliadku o 6 mesiacov, ktorú
ale žalobca neabsolvoval a až po jeho vyšetrení dňa 23.4.2009 mu bola zistená celková strata sluchu
13,625%, čo lekár konštatoval v tom znení, že žalobca je spôsobilý na výkon práce závozníka, okrem
práce v riziku hluku. Na základe výsledkov lekárskej prehliadky zo dňa 21.4.2011, ale strata sluchu

dosiahla 34,7% v dôsledku čoho sa žalobca stal zdravotne nespôsobilým na výkon práce v pracovnom
zaradení závozníka (č.l. 16-17, 88, 91, 423 spisu) v kontexte lekárskych posudkov predložených zo
strany žalovaného až v priebehu konania - viď č. 544, 545 spisu.38. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vec právne posúdil aj v zmysle § 55 ods.
2 písm. a/ Zákonníka práce a konštatoval, že nakoľko žalobca sa stal nespôsobilým na výkon práce
dohodnutej v pracovnej zmluve, preto mu listom zo dňa 18.10.2011 žalovaný ponúkol prácu zametača

(č.l. 94), aj keď žalobca bol v tom čase práceneschopný a jeho práceneschopnosť trvala od 28.4.2011
do 27.4.2012 a na pracovisko sa dostavil až dňa 2.5.2012. Preto na ponuku inej vhodnej práce žalobca
reagoval až dňa 7.5.2012, kedy žalovanému doručil písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal o posúdenie
svojho zdravotného stavu, či je spôsobilý na výkon práce zametača (č.l. 95 spisu).

39. Po vydaní druhého zrušujúceho rozsudku Krajským súdom v Košiciach dňa 15.4.2016 a vrátení
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie žalovaný predložil súdu prvej inštancie
lekársky posudok zo dňa 21.4.2011 ako nový dôkaz, čo s poukazom na ust. § 319, 320 a § 470 CSP,
keďže ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii v pracovnoprávnych vzťahoch neplatia je
zákonným dôkazom s tým, že lekárska správa zo dňa 21.04.2012, z ktorej odvolací súd vychádzal

v čase vydanie druhého zrušujúceho rozhodnutia, hovorí len o obmedzení z hľadiska sluchu práce v
hluku, ako aj o zdravotnom obmedzení žalobcu vykonávať prácu v určenom pracovnom zaradení ale
nie o nespôsobilosti na výkon konkrétnej práce (viď lekársku správu na č.l. 91 spisu), s odkazom aj na
nenaplnenie zákonných náležitosti lekárskeho posudku v zmysle ust. § 16 zákona č. 576/2004 Z.z.o
zdravotnej starostlivosti ( viď str. 14 uznesenia Krajského súdu v Košiciach 3CoPr 3/2015-351) a preto

sa nejedná o lekársky posudok, na základe ktorého by mohlo dôjsť k rozviazaniu pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa z hľadiska naplnenia zákonných predpokladov v zmysle § 63 ods. 1 písm.
c) Zákonníka práce.

40. Odvolací súd konštatuje , že súd prvej inštancie ale správne a zákonne preskúmal lekársky posudok

zo dňa 21.04.2011 na čl. 413 spisu a dospel k správnemu záveru, že spĺňa náležitosti v zmysle
§ 16 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení účinnom v čase vydania lekárskeho
posudku, ako aj v zmysle § 13 ods. 12,13 zákona č. 355/07 Z.z. s tým, že je zhodný s odborným
usmernením Ministerstva zdravotníctva SR /(viď bod 14 odôvodnenia napadnutého rozsudku) a aj keď
neobsahuje pojem „dlhodobo“ nespôsobilý na výkon posudzovanej práce ale len nespôsobilý na výkon

konkrétnej činnosti ,súd prvej inštancie správne s poukazom na rozsudok NS ČR 21 Cdo 1804/2015 zo
dňa 29.1.2016 vykonaným dokazovaním preukázal, že lekársky posudok zo dňa 21.4.2011 zodpovedá
vyjadreniu o dlhodobej zdravotnej nespôsobilosti žalobcu na výkon konkrétnej práce zamestnanca (viď
bod 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku), s čím sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP
stotožňuje a len dodáva, že absencia pojmu „dlhodobej“ nespôsobilosti na výkon posudzovanej práce

v čase podania žaloby vo veci samej, ktorou žalobca taktiež žiadal určiť, že jeho ochorenie je chorobu
z povolania pramenila z dlhodobej nespôsobilosti na výkon konkrétnej posudzovanej práce s tým,
že táto skutočnosť v tom čase, ako aj dobe dania výpovede nebola medzi stranami sporu sporná ,
pričom až od 1.8.2014 bolo účinné ust. § 30f ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z., ktoré zaviedlo definíciu
pojmu „dlhodobo“ nespôsobilý na výkon posudzovanej práce, do tej doby tento pojem absentoval.

Preto sa analogicky aplikoval pojem „nespôsobilý na výkon posudzovanej práce“, zodpovedajúci pojmu
„dlhodobej nespôsobilosti na výkon posudzovanej práce“ s tým, že aj v tomto znení boli do 1.8.2014
vydávané usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR, čo je zrejmé aj z písomného stanoviska ProCare
a.s. na čl. 498, taktiež zo vzorového posudku o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na čl. 465 spisu.

41. Vzhľadom k tomu, je odvolacia námietka žalobcu v tomto smere právne irelevantná.

42. Odvolací súd sa ale stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu v tom znení, že priznanie invalidity
samo o sebe neznamená, že osoba je dlhodobo nespôsobilá na výkon práce ale v danom prípade
Rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 67082966870 zo dňa 2.10.2012 pri priznaní invalidného dôchodku

žalobcovi od 26.4.2012 vychádzalo zo skutočnosti dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu
a poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou
(čl. 504 spisu).

43. Odvolací súd uvádza, že dlhodobo nespôsobilý vykonávať doterajšiu prácu je zamestnanec nielen v

prípade, ak zákon zakazuje, aby vykonával určitú prácu, ktorú nemôže dlhodobo vykonávať, ale aj vtedy,
ak podľa lekárskeho posudku vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže vykonávať určitú prácu, ktorá
bola dohodnutá v pracovnej zmluve (viď v tomto smere aj Veľký komentár Zákonníka práce - Baranová
a kol. str. 612-614).44. Nakoľko spornosť absencie pojmu „dlhodobej“ nespôsobilosti na výkon posudzovanej práce ,
súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním a jeho vyhodnotením správne právne posúdil odvolací

súd konštatuje, že z hľadiska platného rozviazania pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1
písm. c) Zákonníka práce, v zmysle ktorého je vyžadovaná dlhodobá strata spôsobilosti na výkon
doterajšej práce, ktorá musí vyplývať so zreteľom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov v tomto
smere aj z lekárskeho posudku, keďže lekársky posudok zo dňa 21.4.2011 hovorí, čo bolo vykonaným
dokazovaním preukázané, o dlhodobej nespôsobilosti žalobcu na výkon doterajšej práce, nemožno

konštatovať nenaplnenie zákonného predpokladu pre rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zo
strany zamestnávateľa t.j. žalovaného v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, berúc do
úvahy aj to, že až od 01.08.2014 bol novelizovaný zákon č. 355/2007 Z.z. a v ust. § 30f bol prijatý pojem-
dlhodobej nespôsobilosti na výkon posudzovanej práce s tým ,že do tej doby sa používal ekvivalent-
nespôsobilý na výkon konkrétnej činnosti.

45. Z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný nemal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať, a
to ani na kratší pracovný čas, v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce, ani nemal pre žalobcu inú
vhodnú prácu (viď body 16,17 odôvodnenia napadnutého rozsudku), a na pojednávaní dňa 22.3.2017
žalobca prehlásil, že miesto zametača nie je pre neho vhodné, žalovaný naplnil zákonný predpoklad
v zmysle ust. § 63 ods. 2 písm. a/,b/ Zákonníka práce ako aj § 55 a § 56 Zákonníka práce s tým,

že nesplnenie týchto zákonných predpokladov platného skončenia pracovného pomeru nebolo ani
odvolateľom konkrétne napádané v tomto podanom odvolaní.

44. Odvolací súd dopĺňa, že lekársky posudok vydaný v zmysle zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia je z hľadiska posudzovania zdravotnej spôsobilosti zamestnancov

na výkon konkrétnej činnosti relevantný podklad na účely preradenia zamestnanca podľa § 55 ods. 2
písm. a) Zákonníka práce, skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods.
1 písm. c) Zákonníka práce alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca
podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce ( viď hore citovaný Veľký komentár Zákonníka práce ), čo
sa stalo aj v tomto prípade a preto súd prvej inštancie z tohto lekárskeho posudku aj správne a zákonne

vychádzal, pričom rovnako správne posúdil aj otázku absencie pojmu „dlhodobej“ nespôsobilosti na
výkon posudzovanej práce žalobcom v lekárskom posudku zo dňa 21.4.2011 a konštatoval správne
naplnenie zákonných predpokladov v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce pre danie platnej
výpovede zamestnávateľa-žalovaného zamestnancovi- žalobcovi výpoveďou zo dňa 4.5.2012.

45. Čo sa týka posudzovania dlhodobej nespôsobilosti na výkon konkrétnej práce, odvolací súd v tomto
smere odkazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.12.2016 sp.zn. 8CoPr/5/2016,
Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.01.2018 sp.zn. 10CoPr/4/2017, Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 14.11.2013 sp.zn. 9Co/96/2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/150/2005 ale s
poukazom vždy na potrebu preskúmania konkrétnej veci, so zohľadnením konkrétnych skutočnosti tohto

sporu , je v tomto prípade treba vychádzať aj z citovaného rozsudku NS ČR 21Cdo 1804/2015 , ktorý
pramenil z nejasnosti rozhodovacej činnosti súdov v tomto smere s tým ,že treba v tomto prípade vziať
zreteľ aj na to, že ust. § 30 f/ zákona č. 355/2007 Z.z. nadobudlo účinnosť až od 1.8.2014.

46. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam sú námietky žalobcu nedôvodné a preto odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 s odkazom na ods.2
CSP.

47. Nakoľko súdy ex offo, t.j. zo zákona posudzujú dôvodnosť, prípadne nedôvodnosť dôvodov hodných
osobitnéhozreteľaprenepriznanienárokunanáhradutrovkonaniavzmysle§257CSP,kedyvýnimočne

súdnepriznáúspešnejstranesporuvzmysle§255ods.1CSPnáhradutrovkonania,a nakoľkoodvolací
súd v danom spore pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania vzhliadol dôvodnosť dôvodov
hodných osobitného zreteľa v celom rozsahu nielen v rozsahu priznaných 85 % na strane žalobcu ,
vychádzajúc z totožných dôvodov hodných osobitného zreteľa, z ktorých vychádzal aj súd prvej inštancie
pri priznaní náhrady trov konania v rozsahu 15 %, keďže žalobca je poberateľom invalidného dôchodku,

ktorý neprevyšuje 300 eur, trpí ochorením, ktoré mu sťažuje uplatnenie na trhu, ako aj z okolností
prejednávanej veci, čo sa týka absencie pojmu dlhodobej nespôsobilosti na výkon posudzovanej práce ,
z hľadiska v tom čase účinných zákonných úprav, pričom žalovaný je podnikateľským subjektom, v
zmysle § 396 ods.1.2 CSP , §262 ods. 1, § 388 CSP zmenil rozsudok vo výroku o priznaní nároku nanáhradu trov konania (II. výrok) vzniknutých v konaní na súde prvej inštancie tak, že plne úspešnému
žalovanému, ktorý by mal v zmysle § 255 ods. 1 CSP plný nárok na náhradu trov konania proti
neúspešnému žalobcovi v zmysle ust. § 257 CSP v celom rozsahu nepriznal nárok na náhradu trov

konania a z rovnakých dôvodov taktiež nepriznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).