Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/95/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820201698
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5820201698.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov
senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcov: 1/ X. U., nar. XX. XX.
XXXX, bytom M. H. XXX/X, K., 2/ Ing. X. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. H. XXX/X, K., obaja žalobcovia
zastúpení JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou so sídlom U. XXX/XX, O., proti žalovanému: L. I.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcov proti

rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 7C/46/2020-89 zo dňa 27. 04. 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 42a ods. 1, 2, 3 písm. a/ OZ zamietol žalobu
žalobcov, ktorou sa domáhali, aby určil, že kúpna zmluva z 25. 09. 2017, vklad ktorej bol povolený 26.
09. 2017, uzatvorená medzi Y. I. a manželkou V. I. ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim, ktorej

predmetom boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre k.ú. K., je voči ním neúčinná. Vychádzal
z toho, že žalobcovia majú voči S.O.S. financ, spol. s r.o. pohľadávku 42 000,- eur na základe 31. 08.
2016 právoplatného a 04. 09. 2016 vykonateľného rozsudku Okresného súdu Námestovo 8C/112/2016.
Keďže S.O.S. financ, spol. s r.o. si povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom voči žalobcom nesplnila,
iniciovali na jej vymoženie exekučné konanie, v rámci ktorého exekútor vydal 17. 01. 2017 exekučný
príkaz sp. zn. EX 86/2016-L na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky, ktorým Y. I. a jeho manželke

V. I. ako dlžníkom povinného, t. j. spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o. prikázal, aby po doručení tohto
príkazu poukázala na účet súdneho exekútora pohľadávku vo výške 14 937,26 eur, ktorý exekučný
príkaz bol dlžníkom Y. I. a V. I. - rodičom žalovaného doručený 19. 01. 2017. Tvrdenie žalobcov, že
vymáhateľnú pohľadávku voči rodičom žalovaného získali prikázaním peňažnej pohľadávky v rámci
exekučného konania, je podstatou žaloby a až následne bola táto vymáhateľná pohľadávka žalobcom
priznaná aj v súdnom konaní 11C/8/2017 rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 22. 05. 2018,

ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/26/2019 z 29. 04. 2020, ktorým súd
vyhovel ich poddlžníckej žalobe podanej proti rodičom žalovaného.
Ďalej pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril a na pojednávanie
sa nedostavil, vzhľadom k čomu na jeho pasivitu konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné
žiadne skutkové tvrdenie. Dospel k záveru, že vydaním príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním
inej peňažnej pohľadávky žalobcovia voči rodičom žalovaného nezískali vymáhateľnú pohľadávku a tú

získali až uvedenými rozsudkami v konaní o poddlžníckej žalobe podanej proti rodičom žalovaného.
Ohľadne výkladu pojmu vymáhateľná pohľadávka odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/237/2017 zo dňa 24. 06. 2020, podľa ktorého účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa
spočívajúcavmožnostidosiahnuťrozhodnutiesúdu,ktorýmbybolourčené,žedlžníkomurobenýprávny
úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom
predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi,

domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právnyúkon urobený. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré
odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo

výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu. Z takto vymedzeného
účelu a zmyslu odporovacej žaloby vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ustanovenia § 42a
ods. 1 OZ sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t. j. pohľadávka, ktorá
bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť
exekúciu. Ak slúži odporovacia žaloba - ako bolo uvedené vyššie - k uspokojeniu pohľadávky veriteľa

v exekučnom konaní, nezodpovedalo by tomuto jej účelu, keby pohľadávka veriteľa nebola priznaná
vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, a keby išlo len o pohľadávku „dospelú“ či splatnú, teda
žalovateľnú.“ Rovnaký právny názor na pojem „vymáhateľná pohľadávka“ pritom zaujal aj Ústavný súd
Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. PL. ÚS 39/2015-11 zo dňa 01. 07. 2015. Preto bol súd prvej
inštancie toho názoru, že samotným vydaním exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním
inej peňažnej pohľadávky, ktorým súdny exekútor prikázal rodičom žalovaného - dlžníkom povinného

S.O.S. financ, spol. s r.o., aby svoju pohľadávku voči povinnému zaplatili priamo žalobcom ako veriteľom
S.O.S. financ, spol. s r.o. ešte žalobcovia nezískali voči rodičom žalovaného vymáhateľnú pohľadávku
- len žalovateľnú pohľadávku, ktorú aj následne uplatnili poddlžníckou žalobou v konaní 11C/8/2017.
Až vyhovením ich poddĺžníckej žalobe rozsudkom Okresného súdu Námestovo dňa 22. 05. 2018, ktorý
bol následne potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline dňa 29. 04. 2020 získali žalobcovia voči

rodičom žalovaného aj vymáhateľnú pohľadávku, teda v čase, kedy bola uzavretá kúpna zmluva, ktorou
žalovaný od svojich rodičov nadobudol nehnuteľnosti, t. j. dňa 25. 09. 2017, žalobcovia nemali voči
rodičom žalovaného vymáhateľnú pohľadávku a uvedený právny úkon nie je voči žalobcom právne
neúčinný, z ktorých dôvodov žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, avšak
úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli.

2. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia podľa obsahu
z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP a žiadali ho zmeniť tak, že ich žalobe bude
v celom rozsahu vyhovené a priznaný im nárok na náhradu trov konania. Mali za to, že súd prvej
inštancie nesprávne za vymáhateľnú pohľadávku považoval iba pohľadávku právoplatne priznanú

súdnym rozhodnutím, ktoré je vykonateľné, poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/237/2017 z 24. 06. 2020. Uvedený rozsudok však bol Ústavným súdom SR v konaní sp. zn. II.
ÚS 139/2021 zo dňa 22. 01. 2022 zrušený vrátane uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 VCdo
4/2019 z 28. 04. 2020. Ďalej mali za to, že ich nárok na určenie neúčinnosti právneho úkonu je dôvodný
v celom rozsahu, nakoľko majú voči rodičom žalovaného judikovanú a vymáhateľnú pohľadávku na

základe rozsudku 11C/8/2017 z 22. 05. 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 29. 04.
2020, právoplatný a vykonateľný 17. 06. 2020, v ktorých bolo rozhodnuté, že rodičia žalovaného sú
im spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť 14 937,26 eur do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Z
verejne dostupných zdrojov katastra však zistili, že ich dlžníci - rodičia žalovaného kúpnou zmluvou z
25. 09. 2017 previedli všetok svoj majetok - nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. K. na blízku

osobu - svojho syna - žalovaného, ktorej vklad bol povolený 26. 09. 2017. Uvedeným právnym úkonom
previedliichdlžnícinažalovanéhoakoosobublízkusvojnehnuteľnýmajetokvúmyslezbaviťsamajetku,
aby zmarili ich možnosť ako veriteľov uspokojiť svoju pohľadávku z majetku dlžníkov. Vzhľadom ku
skutočnosti,ževčasepodanianávrhudoručenéhonasúd20.08.2020užmalivymáhateľnúpohľadávku
voči rodičom žalovaného - svojim dlžníkom a zistili, že ich dlžníci previedli na im blízku osobu kúpnou

zmluvou svoj nehnuteľný majetok, pričom k uvedenému právnemu úkonu došlo v posledných troch
rokoch medzi blízkymi osobami (§ 116 OZ), podali na súd žalobu, ktorou žiadali, aby súd vyslovil,
že predmetná kúpna zmluva je voči nim neúčinná, pričom k právnemu úkonu, ktorým boli ukrátení,
došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkmi a im blízkou osobou, kedy sa úmysel dlžníka ukrátiť
veriteľa predpokladá. To, že mali vymáhateľnú pohľadávku voči rodičom žalovaného, je zrejmé aj z

toho, že žalobu na Okresný súd Námestovo v konaní 11C/8/2017 podali už dňa 24. 02. 2017, t. j. ešte
predtým, ako bola uzavretá kúpna zmluva, ktorej neúčinnosti sa domáhajú, t. j. mali v čase, kedy rodičia
žalovaného previedli na žalovaného nehnuteľnosti, „vymáhateľnú pohľadávku“, t. j. takú, ktorú možno
úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. V zmysle judikatúry vymáhateľná pohľadávka je
taká, ktorú možno uplatniť na súde.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§379CSP,§380ods.1CSP)apostupombeznariadeniapojednávaniapodľaust.§385CSPodvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

5. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

6. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ust. § 220 ods. 2 CSP
tvorí súčasť základného práva strán na súdnu ochranu a vyžaduje, aby sa súd jasným, korektným
a zrozumiteľným spôsobom vyjadril ku všetkým skutkovým a právnym skutočnostiam, ktoré sú pre
jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, keďže inak sa stáva nepreskúmateľným, čo

znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.
7. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobcovia získali na základe rozsudku okresného súdu č.k.
11C/8/2017-104 z 22. 05. 2018, potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Žiline 6Co/26/2019 z 29. 04.
2020,právoplatnýavykonateľný17.06.2020protirodičomžalovanéhovsporeoichpoddlžníckejžalobe

pohľadávku 14 937,26 eur. Ďalej z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobcovia doručili súdu 20.
08. 2020 žalobu proti žalovanému, ktorou sa domáhali voči nim neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel
so svojimi rodičmi ohľadne predmetných nehnuteľností 25. 09. 2017, vklad ktorej bol povolený 26. 09.
2017, t. j. v lehote posledných troch rokov odporovali tomuto právnemu úkonu, z čoho vyplýva, že v čase
vynesenia rozsudku v tomto spore 27. 04. 2022 bola pohľadávka aj podľa názoru súdu prvej inštancie

vymáhateľná (§ 42a ods. 1, 2, 3 písm. a/ OZ). Uvedenými skutočnosťami sa však súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal. Pritom ústavný súd v rozhodnutí II. ÚS 139/2021 z 20. 01.
2022 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Cdo/237/2017 z 24. 06. 2020 (vrátane uznesenia NS SR
VCdo 4/2019 z 28. 04. 2020), z ktorého odvodzoval súd prvej inštancie svoje právne posúdenie.

8. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1
písm. b/ CSP zrušil a vychádzajúc z princípu dvojinštančnosti súdneho konania mu vec vrátil na ďalšie
konanie, počas ktorého po doplnení dokazovania v potrebnom rozsahu vo veci opätovne rozhodne,
vysporiadajúc sa jasným, korektným a zrozumiteľným spôsobom so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a významné (§ 220 ods. 2 CSP).

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).