Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. október 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 21S/24/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200244
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4021200244.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a členov

senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobcu: CORAL, spol. s
r.o., Novozámocká 207, Ivanka pri Nitre, IČO: 34 122 419, zastúpený: JUDr. Svetlana Kšiňanová,
PhD., advokátka, Štefánikova trieda 4, Nitra, IČO: 51 019 922, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 21. 04.
2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100292462/2021 zo dňa 22. 02. 2021, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že na základe žiadosti Kriminálneho úradu
Finančnej správy (ďalej len „KÚ FU“) o vykonanie daňovej kontroly zo dňa 28. 04. 2014 a tiež požiadavky
na vykonanie daňovej kontroly zo dňa 30. 05. 2014 bola dňa 27. 06. 2014 spísaná zápisnica o začatí
daňovej kontroly u žalobcu. Predmetom daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobia boli

vymedzené ako daň z pridanej hodnoty január - apríl, jún - december 2012, január - december 2013,
január - február 2014.

2. Následne správca dane dožiadaním požiadal Daňový úrad Trenčín o preverenie skutočností u
právneho nástupcu spoločnosti C. D., s. r. o., t.j. spoločnosti SLOVRESPO, s.r.o. Z odpovede vyplynulo,
žesprávcadanepriinejsvojejčinnostizistil,žespoločnosťSLOVRESPO,s.r.o.naadresesídlauvedenej
v obchodnom registri nesídli, spoločnosť nemá splnomocneného zástupcu, vlastník nehnuteľnosti, kde

by spoločnosť mala sídliť nedal súhlas na zriadenie sídla so zriadením sídla na uvedenej adrese,
spoločnosti bolo zrušené živnostenské oprávnenie a jej konateľ bol právoplatne odsúdený za spáchaný
majetkový trestný čin. Konateľ spoločnosti I. D., bezdomovec, ktorého účasť na ústnom pojednávaní
bola zabezpečená v spolupráci s pracovníkmi KÚFS, sa na ústnom pojednávaní vyjadril, že uvedenú
spoločnosť nepozná a žiadne účtovné doklady nemá.
Súčasťou odpovede bola aj zápisnica zo dňa 11. 03. 2014, úradný záznam z toho istého dňa, zápisnica
zo dňa 11. 08. 2014, úradný záznam zo dňa 30. 06. 2014, oznámenie o zrušení živnostenského

oprávnenia zo dňa 20. 02. 2014.

Ďalším dožiadaním požiadal správca dane Daňový úrad Trenčín o vypočutie svedka - C. D.. V rámci
odpovede bola doručená zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 09. 10. 2014, kde bol vypočutý C. D.za účasti konateľa žalobcu, ktorý uviedol, že účtovné doklady od účtovníka v júni 2014 zobral a odovzdal
p. D., ktorému spoločnosť predal. On v súčasnosti nemá prístup k žiadnym účtovným dokladom, ani
účtovným knihám. Zároveň ústne potvrdil, že v rokoch 2012, 2013 a 2014 dodával žalobcovi tovar. Tovar

bol pred predajom skladovaný na adrese T. C. č. XXXX, prepravoval sa buď ich vozidlami alebo si poslala
pre tovar vozidlá firma CORAL, spol. s r.o. Rovnako tak potvrdil vznik daňovej povinnosti, ktorá bola
riadne priznaná a odvedená.

Daňový úrad Trenčín bol dožiadaním požiadaný aj o preverenie skutočností C. D. (IČO: 41 596 439),

pričomsúčasťouodpovedebolazápisnicaomiestnomzisťovaní,faktúry,výpiszúčtu,evidencia-vydané
faktúry, kontrolný výkaz, evidencia DPH na vstupe a na výstupe 2/2014. Zo zápisnice vyplynulo, že
dodávateľom tovaru bol C. D., s.r.o., na C. D., s.r.o. to prišlo od PYROSAFESTOL, s.r.o. Úhrada prebehla
priamo na účet PYTOSAFESTOL, s.r.o. z účtu fyzickej osoby C. D..

Správca dane dožiadaním požiadal Daňový úrad Trenčín aj o preverenie skutočností v spoločnosti

NEXT TRADE, s.r.o. Z odpovede vyplynulo, že dožiadaný správca dane vykonal dňa 31. 10. 2014
miestne zisťovanie a spísal o tom zápisnicu, ako aj zapožičal doklady. Zo zápisnice vyplynulo, že
sa miestneho zisťovania zúčastnila osoba F. K. za spoločnosť NEXT TRADE, s.r.o., ktorá potvrdila
obchodnúspoluprácusožalobcom.Zpredloženýchdokladovvyplynulináslednedodávateliaspoločnosti
NEXT TRADE, s.r.o., ako aj bola pripojená zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom V. U. za

prítomnosti konateľa žalobcu, preberací protokol.

3. Dňa 27. 02. 2015 sa uskutočnilo ústne pojednávanie so žalobcom, o čom bola spísaná zápisnica a
hlavným predmetom konania bolo oboznámenie konateľa spoločnosti o zisteniach z daňovej kontroly
DPH za zdaňovacie obdobia január až apríl 2012 a jún až december 2012, január až december 2013

a január a február 2014 a tiež oboznámenie konateľa spoločnosti o zisteniach z opakovanej daňovej
kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2012 o tzv. dožiadaniach.

4. Správca dane požiadal aj dňa 26. 02. 2015 o medzinárodnú výmenu informácií, týkajúcu sa AB FOOD,
s.r.o. a rozhodnutím zo dňa 27. 02. 2015 rozhodol o prerušení daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm.

b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“, resp. „zákon č. 563/2009 Z. z.“) z dôvodu,
že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Správca dane zaslal žiadosť o
medzinárodnú výmenu informácií. Zároveň uviedol, že daňová kontrola sa prerušuje odo dňa 06. 03.
2015 do doručenia odpovede o medzinárodnú výmenu informácií. Oznámením zo dňa 13. 05. 2015

správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 07. 05. 2015 pominuli dôvody, pre ktoré bola prerušená daňová
kontrola.

5. Podaním zo dňa 29. 04. 2015 žalobca požiadal o oboznámenie so zisteniami a predloženie vyjadrenia
k nim. Zároveň podaním zo dňa 18. 05. 2015 zaslal žiadosť o zabezpečenie dôkazov. Bol uskutočnený

telefonický rozhovor s konateľom žalobcu, o čom bol spísaný úradný záznam.

6. Následne dňa 29. 05. 2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, hlavným predmetom
konania bolo oboznámenie konateľa spoločnosti o zisteniach z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie
obdobia január až apríl 2012 a jún až december 2012, január až december 2013 a január a február 2014

a tiež oboznámenie konateľa spoločnosti o zisteniach z opakovanej daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie máj 2012 a o 1. MVI - AB FOOD, s.r.o.

Dňa 01. 07. 2015 bola zaslaná ďalšia žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, týkajúcu sa
spoločnosti AB FOOD, s.r.o., ktorá bola doručená a založená do spisu, ako aj rozhodnutím zo dňa

16. 06. 2015 správca dane rozhodol o prerušení daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b) zákona
č. 563/2009 Z. z. z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
Správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Daňová kontrola sa prerušuje odo dňa
19. 06. 2015. Dňa 15. 01. 2016 bolo realizované oznámenie o tom, že dňa 04. 01. 2016 pominuli dôvody,
pre ktoré sa daňová kontrola prerušila.

Následne dňa 18. 01. 2016 bola spísaná s konateľom žalobcu ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní,
ktorej predmetom bolo oboznámenie o zisteniach z daňovej kontroly. Rozhodnutím zo dňa 25. 01.
2016 správca dane opätovne rozhodol o prerušení daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b) zákonač. 563/2009 Z. z. z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
Správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Daňová kontrola sa prerušila odo dňa
27. 01. 2016. Oznámením zo dňa 12. 09. 2016 bolo žalobcovi oznámené, že dňa 09. 09. 2016 pominuli

dôvody prerušenia daňovej kontroly a bola spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 13.
09. 2016, predmetom ktorej bolo oboznámenie konateľa spoločnosti o zisteniach z daňovej kontroly.

7. Ďalším rozhodnutím zo dňa 14. 09. 2016 správca dane rozhodol o prerušení daňovej kontroly podľa
§ 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti

rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Daňová kontrola sa prerušila odo dňa 19. 09. 2016 do dňa
ukončenia daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až jún 2014,
september 2014 a október 2014 u daňového subjektu M. U.. Oznámením zo dňa 01. 08. 2017 správca
dane žalobcovi oznámil, že dňa 24. 07. 2017 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.
Súčasťou spisu je úradný záznam, ako aj protokol z daňovej kontroly vykonanej u C. D., s. r. o., právny
nástupca SLOVRESPO, s.r.o. za zdaňovacie obdobie január - marec 2012, máj 2012 - december 2012,

január - jún 2013. Ďalej v spise sa nachádza aj protokol z daňovej kontroly vykonávanej v spoločnosti
NEXT TRADE, s.r.o. a tiež protokol z daňovej kontroly vykonávanej v spoločnosti Well Trade, s.r.o.
za obdobie január až december 2013, protokol z daňovej kontroly vykonávanej v spoločnosti Kmeťo
Services s.r.o, za obdobie január - jún 2014, protokol o určení dane podľa pomôcok v spoločnosti
Montieri s.r.o. z dane z pridanej hodnoty za rok 2013, a tiež odpovede na dožiadanie zo strany Daňového

úradu Bratislava, týkajúce sa spoločnosti Corsano s.r.o..

Okrem toho v administratívnom spise sa nachádza aj protokol z daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu
s kontrolovaným zdaňovacím obdobím január 2015, zmluva o skladovaní, zmrazovaní a skladovacích
službách, ako aj zápisnice o ústnom pojednávaní s B. M., I. R., S. N., N. Y., Y. G..

Následne bol spísaný úradný záznam o postúpení dokumentov z KÚFS a ďalšie, postúpené žalovaným,
týkajúce sa štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

8. Dňa 01. 08. 2017 správca dane realizoval oznámenie - vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v

rámci výkonu daňovej kontroly dane z priznanej hodnoty, ku ktorému sa žalobca vyjadril dňa 10. 08.
2017. Okrem toho bol spísaný úradný záznam o požiadavke žalobcu nahliadnuť do spisu a o tom, že sa
uskutoční v mesiaci september, dátum bude dohodnutý telefonicky.

9. Správca dane dňa 21. 08. 2017 vydal protokol, v ktorom za november 2013 uviedol, že žalobca si

uplatnil právo na odpočítanie dane okrem iných aj z nákupu kuracieho mäsa uskutočnený od dodávateľa
C. D., s. r. o., TC Grupe, s.r.o.. a NEXT TRADE s.r.o., na základe faktúr, bližšie špecifikovaných v
protokole na č.l. 130. Súčasťou protokolu bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole, ktorú žalobca prevzal dňa 25. 08. 2017 a písomné vyjadrenie zaslal dňa 18. 09. 2017. Dňa
06. 12. 2019 sa uskutočnilo nazretie do spisu, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní.

Dňa 24. 01. 2020 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo prerokovanie
pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu. Následne dňa 14. 02. 2020 bolo doručené
aj ďalšie písomné vyjadrenie žalobcu a správca dane realizoval žiadosť o zaslanie protokolov z
vykonaných daňových kontrol a po ich doručení bola spísaná dňa 12. 08. 2020 ďalšie zápisnica o

ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bola kontrola dane z pridanej hodnoty u žalobcu - prerokovanie
pripomienok uvedených v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100261383/2020 a v zápisnici o ústnom
pojednávaní č. 100261589/2020 a doručeného vyjadrenia dňa 14. 02. 2020. Ďalšia zápisnica o
ústnom pojednávaní bola spísaná dňa 12. 08. 2020, týkajúca sa prerokovania pripomienok a dôkazov
predložených žalobcom k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 24. 01. 2020.

10. Rozhodnutím č. 101349781/2020 zo dňa 24. 08. 2020 správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č.
563/2009 Z. z. určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty - žalobcovi rozdiel v sume 246.343,47 eur na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013, nadmerný odpočet nepriznal v sume
240.096,63 eur a vyrubil daň v sume 6.246,84 eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým
rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

11. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100292462/2021 zo dňa 22. 02. 2021 podľa § 74 ods. 4
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“, resp. „zákon č. 563/2009 Z. z.“), rozhodnutie
Daňového úradu Nitra číslo 10134781/2020 zo dňa 24. 08. 2020, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona

č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 v
sume 246.343,47 eur tým, že nebol priznaný nadmerný odpočet v sume 240.096,63 eur a vyrubená daň
v sume 6.246,84 eur, žalobcovi, (ďalej v texte aj „daňový subjekt“), potvrdil.

12. V odôvodnení žalovaný uviedol, že správca dane vykonal u daňového subjektu, ktorého predmetom

podnikateľskej činnosti v kontrolovanom zdaňovacom období bola obchodná činnosť s mrazeným
kuracím mäsom, kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až apríl 2012, jún až
december 2012, január až december 2013 a január a február 2014, o výsledku ktorej vypracoval dňa
21. 08. 2017 protokol z daňovej kontroly a na základe výsledku daňovej kontroly vydal dňa 24. 08. 2020
rozhodnutie č. 101349781/2020, ktorým určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

november 2013 v sume 246.343,47 eura tým, že mu nepriznal uplatnený nadmerný odpočet v sume
240.096,63 eura a vyrubil daň v sume 6.246,84 eura. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty bola
u daňového subjektu vykonaná v zmysle § 46 ods. 3 daňového poriadku a bola prerušená na základe
oznámení o prerušení daňovej kontroly v období od 06. 03. 2015 do 07. 05. 2015, v období od 19.
06. 2015 do 04. 01. 2016, v období od 27. 01. 2016 do 09. 09. 2016 a v období od 19. 09. 2016 do

24. 07. 2017. Dôvodom prerušenia daňovej kontroly boli žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových
informácií a konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, ktorou bolo ukončenie
daňovej kontroly u daňového subjektu M. U.. Žalovaný v priebehu odvolacieho konania z úradnej moci
preskúmal aj dodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly deklarovanej § 46 ods. 10 daňového poriadku,
pričom zistil, že správca dane aj napriek viacnásobným prerušeniam daňovej kontroly, lehotu na výkon

daňovej kontroly dodržal. Žalovaný ďalej preskúmaním zistil, že správca dane zaslaním MVI preveroval
intrakomunitáme dodanie tovaru daňovým subjektom do iného členského štátu.

13. Správca dane kontrolou predložených účtovných dokladov zistil, že daňový subjekt si uplatnil právo
na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 1310219 zo dňa 05. 11. 2013, č. 1310222 zo dňa

08. 11. 2013, č. 1310223 zo dňa 11. 11. 2013, č. 1310224 zo dňa 13. 11. 2013, č. 1310226 zo dňa
13. 11. 2013, č. 1310227 zo dňa 15. 11. 2013, č. 1310228 zo dňa 19. 11. 2013, č. 1310233 zo dňa
21. 11. 2013, č. 1310234 zo dňa 22. 11. 2013, č. 1310235 zo dňa 25. 11. 2013, č. 1310239 zo dňa
27. 11. 2013, č. 1310241 zo dňa 27. 11. 2013, č. 1310244 zo dňa 27. 11. 2013, č. 1310245 zo dňa
29. 11. 2013, č. 1310248 zo dňa 29. 11. 2013, celkom v sume 1.057.827,76 eura, z toho základ

dane v sume 881.523,12 eura a DPH v sume 176.304,64 eura, za nákup kuracieho mäsa. Faktúry
vystavila spoločnosť C. D., s. r. o.. Spoločnosť dňa 30. 07. 2014 zanikla v dôsledku zlúčenia a jej
právnym nástupcom sa stala spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o.. Správca dane za účelom preverenia
realizácie deklarovaných obchodných transakcií požiadal dožiadaním zo dňa 05. 09. 2014 miestne
príslušného správcu dane dodávateľskej spoločnosti o zabezpečenia svedeckej výpovede konateľa

spoločnosti p. C. D.. Spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o. bola dňa 14. 05. 2015 vymazaná z obchodného
registra ex offo z dôvodu jej zlúčenia so spoločnosťou K-2-R-A, s.r.o., ktorá bola dňa 02. 06. 2015
zrušená. Správca dane na základe zistených skutočností požiadal dňa 05. 09. 2014 o preverenie
deklarovaných zdaniteľných plnení medzi daňovým subjektom a spoločnosťou C. D.. s.r.o.. miestne
príslušného správcu dane nástupníckej spoločnosti SLOVRESPO. s.r.o., ako aj nahliadol do spisu

spoločnosti C. D.. s.r.o. (protokol z daňovej kontroly č. 268885/2015). Správca dane ďalej v súvislosti
s deklarovanými dodávkami kuracieho mäsa preveroval na Regionálnej veterinárnej a potravinovej
správe Bratislava registráciu prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, dodávateľov spoločnosti C.
D.. s.r.o. Jednalo sa o spoločnosti RENEGAR s.r.o., OPTAR. s.r.o. a AIRBORNE s.r.o. Z odpovede
vyplynulo, že uvedené spoločnosti nie sú registrované ako prevádzkovatelia potravinárskych podnikov.

Správcovi dane boli odstúpené z KUFS aj zápisnice o podaní vysvetlenia, spísané s bývalým konateľom
spoločnosti Pyrosafestol. s.r.o., p. N. D., ktorý je osobou, ktorej p. C. D. odpredal spoločnosť. Správcovi
dane bola predložená tiež zápisnica o podaní vysvetlenia, spísaná s p. I. D., posledným konateľom
spoločnosti SLOVRESPO. s.r.o.. ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že konateľom spoločnosti sa stal nazáklade oslovenia neznámym mužom, od ktorého mu bola za podpísanie listín pred notárom odovzdaná
finančná hotovosť. Ďalej uviedol, že o spoločnosti nemá žiadnu vedomosť, doklady spoločnosti nemá a
ani nevykonal za spoločnosť žiadne úkony. Daňový subjekt bol o zistených skutočnostiach informovaný

pri ústnom pojednávaní konanom dňa 27. 02. 2015. Správca dane na základe zistených skutočností
skonštatoval, že uskutočnenie zdaniteľných plnení spoločnosťou C. D.. s.r.o. nebolo preukázané, avšak
vykonané dokazovanie preukazuje skutočnosť, že uvedené subdodávateľské spoločnosti slúžili na
zakrývanie podvodov s DPH ako deklarovaní dodávatelia pre iné spoločnosti - ich odberateľov.

14. Kontrolou predložených účtovných dokladov správca dane zistil, že daňový subjekt si uplatnil právo
na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 1310229 zo dňa 20. 11. 2013, č. 1310230 zo dňa 21. 11.
2013, č. 1310236 zo dňa 26. 11. 2016, č. 1310236 zo dňa 26. 11. 2013, č. 1310237 zo dňa 27. 11. 2013,
č. 1310246 zo dňa 29. 11. 2013, celkom v sume 350.932,99 eura, z toho základ dane v sume 292.444,16
eura a DPH v sume 58.488,83 eura, za nákup kuracieho mäsa soleného. Faktúru vystavila spoločnosť
NEXT TRADE, s.r.o., ktorá dňa 09. 06. 2016 zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom

sa stala spoločnosť ADINTECH s.r.o. Správca dane za účelom preverenia deklarovaných zdaniteľných
plnení požiadal dožiadaním zo dňa 05. 09. 2014 miestne príslušného správcu dane spoločnosti NEXT
TRADE,s.r.o.opreverenieobchodnýchvzťahovsdaňovýmsubjektom.Zodpovedenadožiadanie,ktoré
bolo správcovi dane doručené dňa 22. 01. 2015 vyplynulo, že správca dane vykonal dňa 31. 10. 2014
v sídle spoločnosti miestne zisťovanie, pri ktorom konateľ spoločnosti p. F. K. (ďalej „konateľ”) potvrdil,

že spoločnosť je prevádzkovateľom mraziarenských skladov pre vlastné účely a na prenájom a taktiež
sa zaoberá distribúciou chladených a mrazených výrobkov. Konateľ spoločnosti potvrdil, že s daňovým
subjektom obchoduje, predmetom obchodovania je rybacie a kuracie mäso, jednotlivé objednávky sú
riešené telefonicky a platby bezhotovostne. Ďalej uviedol, že prepravu tovaru, ktorý je vykladaný v
Sládkovičove alebo Veľkej Mači zabezpečujú vlastnými motorovými vozidlami alebo cez spoločnosť

FRIGOLOG,s.r.o.Konateľspoločnostipredložilsprávcovidaneevidenciufaktúrvystavenýchpredaňový
subjekt v období od 01. 01. 2013 do 28. 02. 2014 a zoznam dodávateľov kuracieho mäsa. Jedná sa
o spoločnosti Well Trade, s.r.o., RONALD A CHISHOLM CZECH, s.r.o., Frozen Trade, s.r.o., Food
Spedition, s.r.o. Konateľ daňového subjektu bol o zisteniach správcu dane súvisiacich s dodávateľskou
spoločnosťou NEXT TRADE, s.r.o. informované pri ústnom pojednávaní konanom dňa 27. 02. 2015.

Správca dane v priebehu daňovej kontroly nahliadol do protokolu č. 1398240/2016 zo dňa 03. 08.
2016 z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2013,
vykonanej v spoločnosti NEXT TRADE, s.r.o.. pri ktorej správca dane preveroval obchodné vzťahy
medzi spoločnosťou NEXT TRADE, s.r.o. a dodávateľskými spoločnosťami SCAND SLOVAK, s.r.o.,
Frozen Trade, s.r.o., Ribeco Busines, s.r.o., Food Spedilions, s.r.o. a Well Trade, s.r.o., pričom zistil, že

dodanietovaruuvedenýmispoločnosťamivprospechspoločnostiNEXTTRADE,s.r.o.potvrdenénebolo
(nekontaktné spoločnosti resp. konatelia spoločností). Na základe zistených skutočností skonštatoval,
že uskutočnenie zdaniteľných obchodov zo strany spoločnosti NEXT TRADE, s.r.o. a jeho dodávateľov
a subdodávateľov nebolo preukázané, avšak vykonané dokazovanie preukazuje skutočnosť, že tieto
spoločnosti slúžili na zakrývanie podvodov s DPII ako deklarovaní dodávatelia pre iné spoločnosti - ich

odberateľov.

15. Ďalšou kontrolou predložených účtovných dokladov správca dane zistil, že daňový subjekt si uplatnil
právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 1310242 v sume 69.300,00 eur, z toho základ
dane v sume 57.750,00 eur a DPH v sume 11.550,00 eur, za dodávku kuracieho mäsa. Faktúry vystavila

spoločnosť TC - Grupe, s.r.o. Spoločnosť dňa 10. 07. 2014 zmenila obchodné meno na Kmeťo Servis,
s.r.o. a dňa 09. 03. 2018 bola vymazaná z obchodného registra ex offo. Dňa 21. 10. 2014 správca da
uskutočnil za účasti konateľa daňového subjektu ústne pojednávanie s p. V. U., ktorá bola v období
odo dňa 09. 10. 2009 do dňa 20. 06. 2014 konateľkou spoločnosti TC - Grupe, s.r.o. a uviedla,
že spoločnosť sa zaoberala nákupom a predajom mrazených výrobkov, potvrdila obchodné vzťahy

s daňovým subjektom a tiež vystavenie dodávateľskej faktúry, jej zaúčtovanie v účtovnej evidencii,
úhradu bankovým prevodom a odvedenie dane z pridanej hodnoty. K preprave tovaru uviedla, že tovar
zabezpečovali dodávatelia, ktorých mená ako oni mená osôb, s ktorými boli uzatvárané obchody z
dôvodu obchodného tajomstva správcovi dane neuviedla. Účtovné a iné doklady spoločnosti predložiť
nevedela z dôvodu, že ich pri predaji spoločnosti odovzdala novému majiteľovi p. W. Y.. Správca dane v

priebehudaňovejkontrolynahliadoldoprotokoluzdaňovejkontrolyvykonanejnadanizpridanejhodnoty
za zdaňovacie obdobia január až júl 2014 v spoločnosti TC - Grupe, s.r.o.. Okrem toho z nahliadnutia do
protokolu vyplynulo, že bola spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia s p. U. X., konateľom spoločnosti TC
- Grupe, s.r.o., ktorý vo svojom vyjadrení potvrdil vyjadrenie p. V. U.. Z protokolu tiež vyplynulo vyjadreniep. W. Y., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že spoločnosť Kmeťo Services, s.r.o. nepozná,
nevie o tom, že by spoločnosť kúpil a bol v nej spoločníkom a konateľom, o činnosti spoločnosti, jej
obchodných partneroch a účtovných dokladoch nemá vedomosť. S poukazom na uvedené správca dane

vyslovil záver, že uplatnením práva na odpočítanie dane v sume 11.550,00 eur z faktúry vystavenej
dodávateľskou spoločnosťou TC - Groupe, s.r.o. porušil daňový subjekt § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 v
nadväznosti na § 49 ods. 2 a § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty.

16. Okrem toho správca dane na základe požiadavky daňového subjektu na zabezpečenie svedeckých

výpovedízamestnancovskladu,nahliadoldospisuzdaňovejkontrolydanezpridanejhodnotyvykonanej
u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie marec 2015, pričom ako dôkaz použil zápisnice o ústnych
pojednávaniach, ktorých predmetom boli svedecké výpovede zamestnancov spoločnosti Mraziarne a.s.
Sládkovičovo. Jednalo sa o svedeckú výpoveď p. B. M., p. I. R., p. S. N., p. N. Y. a p. Y. G.. Správca
dane k svedeckým výpovediam uviedol, že vyjadrenia zamestnancov spoločnosti MRAZIARNE a. s.
Sládkovičovo ako dôkazy pre preukázanie práva na odpočítanie dane ako i preukázanie uskutočnenia

jednotlivých zdaniteľných transakcií, ktoré sú predmetom kontroly sú nepostačujúce, vzhľadom na ich
obsah a uvádzanie všeobecných skutočností. Následne na základe výsledku daňovej kontroly neuznal
daňovému subjektu uplatnené právo na odpočítanie dane v celkovej sume 246.343,47 eura.

17. Následne žalovaný zaujal stanovisko k odvolacím námietkam a uviedol, že dôkazné bremeno je

primáme na strane daňového subjektu, daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za
zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania
dane z pridanej hodnoty ), a ktorý si aj tento nárok uplatnil, a preto je jeho povinnosťou preukázať, že
nároksiuplatňujedôvodneazazákonomstanovenýchpodmienok.Dokazovaniezostranysprávcudane
slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na

ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia jednoznačne nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet
dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený (2Sžf/4/2009). Mal za to, že správca dane vykonaným
dokazovaním zistil, že dodanie tovaru dodávateľmi nebolo preukázané, a ani dodávatelia nepreukázali
reálnosť zdaniteľných plnení, rozhodujúcich pre uznanie odpočítania. Nárok na odpočítanie vzniká podľa
znenia § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, a nakoľko dôkazné bremeno je na daňovom

subjekte bol povinný svoje tvrdenia preukázať relevantnými dôkazmi. Je potrebné, aby si daňový subjekt
pri uzatváraní obchodných transakcií preveroval svojich obchodných partnerov, čo nie je síce jeho
povinnosťou, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu,
napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať
reálnosť deklarovaných obchodov, a v prípade nepreverenia si obchodných partnerov sa dostáva do

dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď daňový subjekt nevedel preukázať reálne dodanie
deklarovaných obchodov medzi ním a jeho dodávateľmi. Na základe uvedených skutočností žalovaný
posúdil námietky daňového subjektu ako nedôvodné.

Pokiaľ dodávateľ daňového subjektu nepreukáže realizáciu obchodných transakcií, správca dane je

oprávnený preveriť jeho subdodávateľa, za účelom získania relevantných dôkazov. Žalovaný opakovane
uviedol, že je na rozhodnutí daňového subjektu, koho si vyberie za obchodného partnera, avšak v
prípade, že dodávateľ resp. subdodávateľ nepreukáže realizáciu obchodného prípadu a vznik daňovej
povinnosti, daňový subjekt sa dostáva do dôkaznej núdze, nakoľko právo na odpočítanie dane nie je
preukázané.

K účasti na podvodnom konaní žalovaný uviedol, že správca dane získal podozrenie, že by daňový
subjekt mohol byť účastníkom podvodného konania z dôvodu, že dodávateľské resp. subdodávateľské
spoločnosti sú spoločnosťami, ktoré boli po vykonaní deklarovaných zdaniteľných plnení zlúčené resp.
vymazané z obchodného registra, bývalý konatelia spoločností sú nekontaktné osoby, čo znamená, že

realizácia obchodných transakcií nebola týmito spoločnosťami žiadnym spôsobom preukázaná. Okrem
vystavených účtovných dokladov predložených daňovým subjektom nebolo žiadnym iným spôsobom
preukázané, že tovar bol dodaný daňovému subjektu práve tými spoločnosťami, ktoré sú uvedené na
faktúrach ako dodávatelia. Žalovaný na základe vykonaného dokazovania vyjadril názor, že daňový
subjekt mohol byť súčasťou reťazca, ktorého cieľom bolo odpočítanie dane za účelom optimalizácie

výsledného vzťahu k štátnemu rozpočtu. Podľa judikatúry Súdneho dvora ĽÚ sa takýto prístup používa
pri posudzovaní situácií, keď platiteľ dane v rámci reťazovej transakcie vstúpi do obchodu, ktorý mohol
byť resp. bol poznačený podvodným konaním.Knámietke„žedaňovýsubjektposkytolsúčinnosťpočasdaňovejkontroly“žalovanýuviedol,žeuvedená
povinnosť mu explicitne vyplýva z § 45 ods. 2 písm. ď) daňového poriadku, podľa ktorého kontrolovaný
daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej

kontrolyzáznamy,ktorýchvedenieukladáosobitnýpredpis,ainédoklady,ktorépreukazujúhospodárske
operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme
vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim
ústne alebo písomné vysvetlenia.

Žalovaný následne po preskúmaní spisového materiálu a rozhodnutia správcu dane v nadväznosti na
obsah odvolania daňového subjektu konštatoval, že konanie správcu dane je v súlade s požiadavkami
príslušných zákonných ustanovení (daňového poriadku, zákona o DPH), pričom správca dane
postupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku, získané dôkazy
hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku).

Daňový subjekt namietal, že dodanie tovaru preukázal riadne a to predložením dokladov (dodacími
listami, skladová evidencia, daňovým priznaním, výdaj tovaru a pod.), k čomu žalovaný dodal, že
samotné preukázanie dodania tovaru iba faktúrami a iným listinným dôkazmi nie je postačujúce. Faktúra
je relevantným dokladom iba ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne

reálne plnenie. To. že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný
v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť
si odpočítanie dane z tohto dokladu. Pokiaľ nie je možné u dodávateľa preveriť doklad predložený
daňovým subjektom a skutočnosti v ňom uvedené, tento doklad je nepreukázateľný. Žalovaný preto
konštatoval, že nakoľko daňový subjekt nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili závery

správcu dane a dodávateľmi nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení, daňovému subjektu
nevzniklo zákonné právo odpočítať daň z predmetných faktúr podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej
hodnoty.

Žalovaný na základe predloženého spisového materiálu a výsledkov vykonaného dokazovania

konštatoval, že záver, ktorý správca dane vyvodil zo zisteného skutkového stavu zodpovedá zásadám
logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani
z pridanej hodnoty.

Daňový subjekt ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že uskladnený tovar (sklad Mraziarne Sládkovičovo)

je pod stálym veterinárnym dohľadom, je teda vylúčené obchodovanie s tovarom neznámeho pôvodu.
Žalovaný k tejto námietke mal za to, že to, že tovar bol uskladnený v Mraziarňach Sládkovičovo
nepreukazuje, kto je majiteľom resp. dodávateľom uskladneného tovaru. Práve naopak, správca
dane preverovaním zistil, že jednotlivé dodávateľské spoločnosti so správcom dane nekomunikujú
(nekontaktné, výmaz ex offo).

18. V závere žalovaný ohľadom zdôvodnenia rozhodnutia dal do pozornosti rozhodnutie ESEP prípad
Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999 a zdôraznil, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd SR pritom
nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia,
ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie v danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická

odpoveď.

19. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane v priebehu daňovej kontroly
postupoval v zmysle platných právnych predpisov, prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo
najavo a vykonal všetky úkony súvisiace s čo najúplnejším a najobjektívnejším zistením skutočností

potrebných pre vydanie rozhodnutia vo veci.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

20. Žalobca v žalobe zo dňa 21. 04. 2021, doručenej dňa 07. 05. 2021, sa domáhal preskúmania a
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100292462/2021 zo dňa 22. 02. 2021 v spojení s rozhodnutím
Daňového úradu Nitra č. 101349781/2020 zo dňa 24. 08. 2020, pričom v bode III. žaloby poukázal nasvoje odvolanie a v bode IV. rozvinul argumentáciu, týkajúcu sa vysporiadania sa s jeho odvolaním, čo
považoval za nezákonné.

21. Mal za to, že v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní
alebo na ktorých preukázanie bol správcom dane vyzvaný v priebehu daňového konania, ako aj
vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií a záznamov ním vedených. Súdy sa pritom
stotožňujú s obranou daňových subjektov, ktorá spočíva v tom, že nie je možné požadovať od daňového

subjektu preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe
stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Zdôraznil,
že daňová povinnosť vzniká dodaním tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne
právo nakladať s tovarom ako vlastník. Táto právna skutočnosť bola v daňovom konaní zo strany
žalobcu riadne preukázaná. Termín dodať tovar presahuje obsah termínu odovzdať tovar. Dodávku
tovaru možno uskutočniť aj mimo rámec faktického (technického) odovzdania tovaru kupujúcemu, napr.

zmluvne poskytnutá možnosť nakladať s tovarom v určenom mieste. V takom prípade nedochádza k
faktickému odovzdaniu tovaru, ale jeho dodaniu v zmysle splnenia povinnosti tovar dodať. Poukázal na
to, že v danom prípade sa jedná o zákonné ustanovenie, ktoré vychádzajú z konceptu tzv. ekonomického
vlastníctva, ktoré nie je možné zamieňať s vlastníctvo v zmysle Občianskeho zákonníka. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžfk/5/2018 bod 40. Keďže bolo preukázané dodanie

tovaru žalobcovi, tak v zmysle a v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 zákona o DPH vzniklo platiteľovi
aj právo odpočítať daň z tovaru. Zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok na vznik práva na
odpočítanie dane, ktoré treba splniť kumulatívne (existencia platiteľa dane a vznik daňovej povinnosti).
Tieto podmienky žalobca v celom rozsahu splnil. Zároveň dal do pozornosti vypracovaný znalecký
posudok č. 3/2019 zo dňa 19. 02. 2019, konkrétne otázku č. 10 a poukázal na názor NS SR v rozhodnutí

sp. zn. 5Sfž/22/2016, ako aj dal do pozornosti otázku č. 11.

22. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na rozsudku ESD C-131/13, C-163/13, C-164/13 a mal za to,
že správca dane musí na základe objektívnych okolností preukázať, že žalobca vedel alebo mal vedieť,
že svojimi obchodnými transakciami sa stane súčasťou konania, ktoré nesie znaky daňového podvodu.

23. Žalobca žiadny podvod nespáchal a správca dane a ani žalovaný nepomenovali objektívne
skutočnosti, ktoré by mali preukázať, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa týmto nadobudnutím
tovaru alebo prijatím týchto služieb stane súčasťou konania, ktoré nesie znaky daňového podvodu.
Žalobca zdôraznil, že všetky subjekty, s ktorými v danom období obchodoval vykonávajú alebo v čase

realizácie obchodných transakcií vykonávali riadnu hospodársku činnosť a obchodné transakcie riadne
potvrdili. Opätovne pritom poukázal na znalecký posudok, otázky č. 8, 9 a mal za to, že z odborného
posúdenia možno jednoznačne vyvodiť záver, že daň uvedená v dodávateľských faktúrach, ktoré boli
predmetom daňovej kontroly a ktoré sú vyššie uvedené, bola žalobcovi riadne zaplatená. Ak niektorý z
preverovanýchsubjektovdaňneodviedol,vzmyslezáverovznaleckéhoposudku,vytvoriltakdaňovýdlh.

Logicky z toho vyplýva, že pokiaľ aj nejaký iný daňový subjekt nesplnil zákonom stanovenú povinnosť,
toto musí byť predmetom daňovej kontroly u daňového subjektu a nie u žalobcu.

24. Žalobca sa teda nedopustil žiadneho zákonného pochybenia a nezískal ani žiadnu daňovú výhodu.
Poukázaltiežnato,žepokiaľsprávcadanezistilporušeniezákonaunejakéhoinéhodaňovéhosubjektu,

potom je potrebné vykonať kontrolu u tohto daňového subjektu a zodpovednosť vyvodzovať voči tomuto
daňovému subjektu a neprenášať zodpovednosť iného subjektu na kontrolovaný daňový subjekt. Zotrval
na svojich tvrdeniach, že v daňovom konaní zaobstaral dostatočné množstvo dôkazov, ktoré preukázali
uskutočnené zdaniteľné plnenia tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní. Okrem toho mal za to, že
pristupoval k jednotlivým obchodným transakciám s potrebnou odbornou starostlivosťou a v súlade so

zákonom. Mohol použiť pri realizovaných obchodných transakciách len tie zákonné prostriedky, ktoré
mu zákon umožňuje použiť.

25. V závere zhrnul, že nezákonný postup vidí v tom, že žalovaný sa nevysporiadal s otázkou ako
a čím žalobca porušil zákon. Je presvedčený, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonným

rozhodnutím z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a pre rozpor medzi zisteným skutkovým stavom a obsahom
spisov a to z nasledovných dôvodov.Rozhodnutie žalovaného je zmätočné, najmä s prihliadnutím na vykonané dôkazy a ich hodnotenie
jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, s ktorými si logicky odporuje. Žalovaný a správca dane
neodôvodnili, prečo na dôkazy, ktoré získali pri zisťovaní skutkového stavu, ktoré svedčia v prospech

žalobcu a na vysvetlenia žalobcu podané v daňovom priznaní, neprihliadli. Rozhodnutie neobsahuje ani
jediný priamy dôkaz, ktorý by odôvodňoval závery žalovaného.
Ani žalovaný ani správca dane nepredložili nespochybniteľné dôkazy o tom, že plnenia vyplývajúce
z obchodných prípadov deklarovaných prostredníctvom faktúry a iných poskytnutých dôkazov počas
daňovej kontroly a následného daňového konania nebolo žalobcovi poskytnuté a žalobcom poskytnuté

tak, ako to uviedol.
Správca dane sa pri výkone kontroly musí držať daňových zásad hodnotenia dôkazov, spôsobu
dokazovania, rozsahu kontroly. Žalobca je presvedčený, že dôkazné prostriedky, ktorých predloženie
počas daňovej kontroly zabezpečil, ako aj dôkazné prostriedky, ktoré žalovaný a správca dane získali
vlastnou činnosťou, všetky svedčia o objektívnej skutočnosti - zdaniteľných obchodoch žalobcu.
Namietal trvanie daňovej kontroly, pričom poukázal na to, že rozsah a spôsob daňovej kontroly musí

spĺňaťpožiadavkunevyhnutnosti,primeranostiaúčelnosti,pričomsamotnéprerušeniekontrolymusíbyť
v súlade so zákonom č. 442/2012 Z. z., ktorý implementuje smernicu Rady 2011/16/EÚ. Najmä poukázal
na to, že počas prerušenia daňovej kontroly vykonával správca dane úkony a to ústne pojednávania zo
dňa 09. 05. 2016 a zo dňa 01. 06. 2016.
V poslednom rade vytýkal porušenie neutrality DPH, ktorú preukázateľne zaplatil v dodávateľských

faktúrach za účelom svojho podnikania.

IV. Vyjadrenie žalovaného k žalobe

26. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 02. 11. 2021 uviedol, že žalobca v priebehu daňovej
kontroly, ako aj vyrubovacieho konania nepredložil žiadne relevantné doklady, ktoré by vyvrátili závery
správcu dane a dodávateľmi nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení, žalobcovi nevzniklo
zákonné právo odpočítať daň z predmetných faktúr podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Ustanovenia

zákona o DPH - § 49 a § 51 ustanovujú podmienky, po splnení ktorých môže žalobca daň odpočítať.
Žalobca tým, že si uplatnil odpočítanie dane na základe vyššie uvedených faktúr, splnil iba jednu zo
základných podmienok, oprávňujúcich si daň odpočítať. Druhú zákonnú podmienku stanovenú v § 49
ods. 1 zákona o DPH, daňový subjekt nesplnil, pretože nepreukázal, že dodávateľom tovaru vznikla z
titulu dodania tovaru daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný aj naďalej zastal

názor, že ak si žalobca uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný
preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované na faktúrach,
čiže v deklarovanom rozsahu, a to práve osobami uvedenými na faktúrach ako dodávatelia. Žalovaný
preto konštatoval, že správca dane pri výkone daňovej kontroly a vyrubovacieho konania postupoval
v súlade s ustanoveniami hmotno-právnych, ako aj procesných predpisov, a na základe výsledku

daňovej kontroly vydal rozhodnutie, v ktorom explicitne uviedol skutočnosti resp. úvahy, ktoré ovplyvnili
hodnotenie dôkazov, pričom získané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Žalovaný bol toho názoru, že správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal rozsiahle dokazovanie
vo veci (zaslané výzvy, ústne pojednávania, predvolania na výsluch svedka, dožiadanie, nahliadnutie

do spisu a pod.), pri ktorom postupoval v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku. Poukázal na zistenia
správcu dane, týkajúce sa spoločnosti C. D., s.r.o. (podrobne uvedené v rozhodnutí), a to, že spoločnosť
zanikla, jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o. ktorá bola ex offo vymazaná
z obchodného registra, jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť K-2-R-A, ktorá bola zrušená (dňa
02. 06. 2015). Podľa zistení správcu dane konateľ spoločnosti SLOVRESPO je osoba, ktorá bola

právoplatne odsúdená za majetkový trestný čin; jedná sa o bezdomovca, ktorý nedisponuje účtovnými
dokladmi spoločnosti; jedná sa o nekontaktnú spoločnosť. Správca dane vykonaným dokazovaním
zistil, že konateľ spoločnosti C. D., s.r.o. p. C. D., vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil uskutočnenie
zdaniteľných plnení (popísal predmetné plnenie), avšak svoje tvrdenia žiadnymi relevantnými dôkazmi
nepreukázal. Ďalej preverovaním zistil, že subdodávateľské spoločnosti ako RENEGAR s.r.o., Klincová

37/B,Bratislava,IČO46464409,OPTAR,s.r.o.,SNP7/17,NováDubnica,IČO45965935aAIRBORNE
s.r.o., Jesenského 5026/13A, Dunajská Streda, IČO 44 873 935 (dodávatelia spoločnosti D.), neboli
registrované ako prevádzkovatelia potravinových podnikov. Správca dane v súvislosti s dodávateľskou
spoločnosťou NEXT TRADE, s.r.o. zistil, že konateľ spoločnosti p. F. K. potvrdil, že spoločnosť jeprevádzkovateľom mraziarenských skladov pre vlastné účely a na prenájom a taktiež sa zoberá
distribúciou chladených a mrazených výrobkov, že so žalobcom obchodovala, vyjadril sa k preprave
tovaru a predložil správcovi dane evidenciu faktúr vystavených pre žalobcu, a tiež zoznam dodávateľov

kuracieho mäsa. Správca dane v priebehu daňovej kontroly nahliadol do protokolu z daňovej kontroly
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2013, vykonanej v spoločnosti
NEXT TRADE, s.r.o. a zistil, že správca dne preveroval obchodné vzťahy medzi spoločnosťou NEXT
TRADE, s.r.o. a dodávateľskými spoločnosťami a zistil, že dodanie tovaru uvedených spoločnosťami
potvrdené nebolo. Na základe zistených skutočností možno skonštatovať, že uskutočnenie zdaniteľných

obchodov zo strany spoločnosti NEXT TRADE, s.r.o., jeho dodávateľov a subdodávateľov nebolo
preukázané, čo znamená, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane.

27. K vypracovanému znaleckému posudku žalovaný uviedol, že „Znalecký posudok č. 3/2019 zo dňa
19. 02. 2019 vo veci posúdenia problematiky DPH“, vypracoval Ing. I. X., znalec v odbore ekonómia a
manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. Posudok bol vypracovaný dňa 19. 02. 2019 a ako je

v ňom uvedené, jeho účelom je „ objektívne zistenie skutkového stavu a posúdenia vo veci posúdenia
problematiky DPH“. Podkladmi pre vypracovanie posudku boli: Hlavné knihy spoločnosti CORAL, s r. o.,
Evidencia DPH (vstup a výstup), daňové priznanie k DPH za preverované zdaňovacie obdobie a pod.
Žalovanému, ale iste aj znalcovi a žalobcovi je určite zrejmé, že objektívny skutkový stav nie je možné
založiť len na účtovnej a daňovej evidencii. Práve z dôvodu, že v znaleckom posudku nie sú zohľadnené

skutočnosti zistené v priebehu dokazovania, poskytuje znalecký posudok len odpovede na otázky o
objeme obchodov týkajúcich sa nákupu a predaja kuracích pŕs, kuracie rezne, vyčíslenie zaplatenej
dane, výšku prijatých platieb, bilanciu zaplatenej dane, či formálny výklad zákona o DPH. Žalovaný
zopakoval, že v danej veci bola jednoznačne spochybnená opodstatnenosť a priebeh zdaniteľných
plnení tak, ako bolo formálne deklarované prostredníctvom predložených dokladov v preverovanom

zdaňovacom období. Žalovaný uvádza, že tak ako správca dane, aj žalovaný v procese daňovej kontroly,
následného vyrubovacieho konania i odvolacieho konania, postupovali v súlade s ustanoveniami
daňového poriadku, postupovali podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránili záujmy štátu
a obcí a dbali pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných
osôb. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí so závermi a obsahom uvedenom rozhodnutí je pochopiteľná

z dôvodu, že v danej veci sleduje výhradne svoje záujmy (uplatnenie si práva na odpočítanie dane).
Akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia, nie sú dôkazom o tom, že určité
plnenie bolo reálne aj uskutočnené. V prípade žalobcu realizáciu obchodného prípadu preukázal
predložením listinných dôkazov iba jeden obchodný partner, a to žalobca, a teda nemožno skonštatovať,
že obchodná transakcia bola uskutočnená tak, ako to deklaruje žalobca na dokladoch, na základe

ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane. K vyjadreniu žalobcu, že nakoľko sa správcovi dane
nepodarilo odstrániť svoje vlastné pochybnosti o skutočnom dodávateľovi, mal za to, že táto skutočnosť
nezakladá dôvod na upretie práva na odpočítanie dane žalovaný uviedol, že nakoľko obchodní partneri
žalobcu nepredložili správcovi dane žiadne dôkazy o tom, že fakturované dodanie tovaru žalobcovi
skutočne aj dodali, vznikli pochybnosti správcu dane o osobe dodávateľa (dodávateľských spoločností).

Vzniknuté pochybnosti nie je povinný preukazovať správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu, pretože
správca dane v zmysle ustanovení daňového poriadku, vedie dokazovanie a preveruje skutočnosti
deklarované na predložených účtovných dokladoch ale žalobca, ktorý disponuje právom uplatniť si za
zákonom stanovených podmienok právo na odpočítanie dane, a preto je jeho povinnosťou preukázať, že
si právo uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Žalovaný k namietanému rozsudku

NS SR dodal, že nakoľko žalobca nekonkretizuje, v ktorých bodoch by bolo možné tieto závery aplikovať
najehoobchodnútransakciu,nebudekjehovyjadreniuzaujímaťstanovisko.Žalovanýďalejuviedol,žev
zmysle čl. 273, prvý odsek, Smernice Rady 2006/112/ES členské štáty môžu uložiť daňovým subjektom
iné povinnosti, ako sú uvedené v tejto smernici, ak ich považujú za potrebné na zabezpečenie riadneho
výberu dane z pridanej hodnoty a na predchádzanie daňového podvodu.

28. Žalovaný, s vyjadrením žalobcu ohľadne dodávateľských resp. subdodávateľských spoločností,
nesúhlasil, nakoľko žalobca má právo pýtať sa svojich dodávateľov na ich subdodávateľov, ako aj na
pôvod tovaru, ktorý bude predmetom jeho obchodných transakcií. Pokiaľ dodávateľ žalobcu nepreukáže
realizáciu obchodných transakcií, správca dane je oprávnený preveriť jeho subdodávateľa, za účelom

získania relevantných dôkazov. Overenie obchodného partnera nie je povinnosťou žalobcu, ale v
prípade, ak si žalobca uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť predmetného obchodu, čo
v danom prípade preukázané nebolo.29. Žalobca v podanej žalobe vzniesol opakovane námietky ohľade podvodného konania, pričom
poukázal na rozsudky ESD C-131/13, C-163/13 a C-164/13. Žalovaný k uvedenému opakované

uviedol, že správca dane preverovaním obchodných transakcií získal podozrenie, že žalobca mohol byť
účastníkom podvodného konania, a to z dôvodu, že dodávateľské resp. subdodávateľské spoločnosti
sú spoločnosťami, ktoré boli po vykonaní deklarovaných zdaniteľných plnení zlúčené resp. vymazané
z obchodného registra, bývalý konatelia spoločností sú nekontaktné osoby, čo znamená, že realizácia
obchodných transakcií nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Okrem vystavených účtovných dokladov

predložených žalobcom, nebolo žiadnym iným spôsobom preukázané, že tovar bol dodaný práve
tými spoločnosťami, ktoré sú uvedené na faktúrach ako dodávatelia. Žalovaný bol toho názoru, že
žalobca mohol byť súčasťou reťazca, ktorého cieľom bolo odpočítanie dane, za účelom optimalizácie
výsledného vzťahu k štátnemu rozpočtu. Podľa Judikatúry Súdneho dvora EÚ sa takýto prístup používa
pri posudzovaní situácií, keď platiteľ dane v rámci reťazovej transakcie vstúpi do obchodu, ktorý mohol
byť resp. bol poznačený podvodným konaním. Ako vyplýva zo spisového materiálu, niektoré zúčastnené

spoločnosti z reťazca (viď odôvodnenie rozhodnutia) neboli príslušnými orgánmi štátnej veterinárnej a
potravinovej správy Slovenskej republiky na účely obchodovania s potravinami živočíšneho pôvodu v
rozhodnom období registrovaní (v súvislosti s deklarovanými dodávkami kuracieho mäsa preveroval na
Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Bratislava registráciu prevádzkovateľov potravinárskych
podnikov, dodávateľov spoločnosti C. D., s.r.o.. Jednalo sa o spoločnosti RENEGAR s.r.o., Klincová

37/B, Bratislava, IČO 46 464 409, OPTAR, s.r.o., SNP 7/17, Nová Dubnica, IČO 45 965 935 a
AIRBORNE s.r.o., Jesenského 5026/13A, Dunajská Streda, IČO 44 873 935. Z odpovede vyplynulo,
že uvedené spoločnosti nie sú registrované ako prevádzkovatelia potravinárskych podnikov). V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy
nepreukazujú reálnosť dodania tovaru týmito spoločnosťami. Za danej dôkaznej situácie potom treba

prisvedčiť zisteniu správcu dane, že daňový subjekt/žalobca nepreukázal ním tvrdené obchodné
transakcie (dodanie tovarov) od deklarovaných spoločností. S poukazom na výsledky dokazovania
vykonaného správcom dane bol žalovaný toho názoru, že dodávateľom daňového subjektu/žalobcu v
zmysle predložených faktúr nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty z titulu
deklarovaného, nepreukázaného dodania tovaru resp. služby daňovému subjektu/ žalobcovi, a preto

nemohlo daňovému subjektu/ žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na rozsudok NS SR 5Sžf/63/2011 ako i ďalší rozsudok v konaní č. 2Sžf/4/2009 v spojení s
rozhodnutím Ústavného súdu SR v konaní pod sp. III. ÚS 78/2011.

Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo

faktúre. Žalovaný v tejto súvislosti konštatoval, že žalobca uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej
hodnotymávdaňovomkonanípreukázaťreálnevykonaniezdaniteľnéhoplneniakonkrétnymsubjektom,
resp. konkrétnym subdodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky
nepredpokladá. Bolo teda povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri dodaní tovaru, ktorý mu
dodala spoločnosť deklarovaná na faktúrach t.j. C. D., s.r.o., Konex SK plus s.r.o. (ako dodávatelia), aby

preukázal nielen existenciu zdaniteľných plnení, ale aj ich skutočné dodanie zo strany týchto dodávateľa,
resp. subdodávateľov. Cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenia uskutočnili tak, ako
to tvrdí žalobca. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií za preverované zdaňovacie
obdobie, na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a skonštatoval, že obchodné
transakcie (dodanie tovarov) sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených

faktúrach. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania pochybnosti správcu dane
relevantnými správcom dane overiteľnými dôkazmi nevyvrátil. Žalovaný taktiež poukázal v súvislosti s
dôkazným bremenom na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I ÚS 269/2014-13.

Žalovaný tiež dodal, že je výlučne na rozhodnutí žalobcu, koho si vyberie za svojho obchodného

partnera, ale v prípade, že obchodný partner nevie dodanie tovaru preukázať predložením dokladov v
takomrozsahu,vakomtoodnehovyžadujesprávcadane,čoznamená,žesprávcadanezpredložených
dokladov nevie realizáciu obchodného prípadu preveriť, dostáva sa žalobca vinou svojho obchodného
partnera do dôkaznej núdze. Správca dane z dokladov, ktoré predložil žalobca nemal možnosť preveriť
skutočnosti deklarované na dokladoch v takom rozsahu, aby mohol vysloviť záver, že spoločnosť dodala

žalobcovi tovar v takom rozsahu, ako je to uvedené na vystavených dodávateľských faktúrach. S
tvrdením žalobcu, že je povinný preukázať len pravdivosť svojich tvrdení však žalovaný plne súhlasí.
Sám žalobca v podanom daňovom priznaní tvrdí, že je oprávnený uplatniť si právo na odpočítanie
dane z predložených faktúr za dodávku tovaru od uvedených dodávateľov. Je teda zrejmé, že jehodôkazným bremenom je preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Žalovaný súhlasí s tým, že dôkazné
bremeno žalobcu nesmie byť absolútne. Tak, ako v danom prípade, sekundárne dôkazné bremeno
znáša správca dane. Žalovaný pripomína, že sekundárne dôkazné bremeno spočíva vo verifikácii

tvrdení a dôkazov predkladaných žalobcom. Žalobca v rámci daňovej kontroly poskytol doklady a svoje
tvrdenia a správca dane ich v priebehu dokazovania preveroval. Dokazovaním vedeným správcom
dane však bola vecná opodstatnenosť týchto listinných dokladov spochybnená. Žalovaný, k predloženiu
dostatočného množstva dokladov sa podrobne vyjadril vo svojom odôvodnení rozhodnutia, ale na
podporu opakovane uvádza, že samotné preukázanie dodania tovaru len faktúrami a iným listinným

dôkazmi nie je postačujúce, nakoľko faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej
uvedené údaje odrážajúce skutočné reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného
dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že žalobca
je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.

Čo sa týkalo žalobcom namietanej vady zmätočnosti rozhodnutia, z dôvodu nepresvedčivosti a

nepreskúmateľnosti rozhodnutia, žalovaný s touto námietkou nesúhlasil. Okrem toho mal za
preukázané,žesprávcadaneprivýkonedaňovejkontrolyvyhodnotilvšetkydôkazyazistenéskutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane v zmysle § 3 daňového poriadku. Správca dane viedol
dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne
zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy.

Správcadanenevykonalibaformálnukontroludokladov,alezameralsapredovšetkýmnavecnéplnenie,
a to vo všetkých vzájomných súvislostiach.

30. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby Krajský súd v Nitre žalobu ako bezdôvodne podanú
zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

31. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 25. 02. 2022 uviedol, že v daňovom konaní preukázal reálne
nadobudnutie tovaru, materiálnu povahu obchodných transakcií a splnenie obidvoch podmienok pre
odpočet dane. Predložil všetky relevantné dôkazy, ktoré preukazujú uskutočnené zdaniteľné plnenia
a poskytol správcovi dane potrebnú súčinnosť pri výkone daňovej kontroly. K posudku dodal, že
bol vypracovaný za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu a posúdenia problematiky DPH,

a preto bol toho názoru, že môže byť použitý ako dôkaz. Opätovne zdôraznil, že nemá žiadnych
subdodávateľov. Zotrval na svojom tvrdení, že žiadny podvod nespáchal a správca dane doposiaľ
nepomenoval objektívne skutočnosti, ktoré by mali jednoznačne preukázať, že žalobca vedel alebo
mal vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní daňového podvodu
týkajúceho sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo

na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb. Rovnako tak poprel, že by získal
daňovú výhodu. Záverom poukázal na základné atribúty zákonnosti daňovej kontroly a jej prerušenia
vo všeobecnej rovine.

32. Žalovaný ďalšie písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu nepodal.

33. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 04. 10. 2022, za účasti konateľa
žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil, preto súd vec
prejednal v jeho neprítomnosti.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

34. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný

rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu,
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. 02. 2021 ako i konanie, ktorépredchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa
ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

35. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
účinnom do 30. 12. 2013 (teda i v kontrolovanom zdaňovacom období november 2013), predmetom
dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,

Podľa § 8 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá

referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode

alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49
môže platiteľ uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie

daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ

vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a), c), d) vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona

a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
c)vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,

36. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v aktuálnom znení (ktoré bolo účinné i v časerozhodovania žalovaného a správcu dane), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero
právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo
iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie

daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt
oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je
úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona v znení do 31. 12. 2021 (ktoré bolo účinné i v čase
rozhodovania správnych orgánov), daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo

známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a

evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2021 (ktoré bolo účinné i v
čase rozhodovania správnych orgánov), ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,

oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

Podľa § 61 ods. 1 až 6 vyššie citovaného zákona v aktuálnom znení (ktoré bolo účinné i v čase

rozhodovania správnych orgánov), správca dane daňové konanie
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a)
Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne

navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas.
Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť
skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými
prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť
skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového
konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku
2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené
finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom.
____________________

21a) Napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie
Rady (EÚ) č. 904/2010.

Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona v aktuálnom znení (ktoré bolo účinné i v čase
rozhodovania správnych orgánov), odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu

požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté
rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú
na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca
dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

37. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zákona č. 563/2009
Z. z. daňového poriadku v znení neskorších predpisov a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov a to: či došlo k prerušeniu daňovej kontroly zákonným spôsobom,
či doba trvania daňovej kontroly neprekročila zákonom stanovenú lehotu a či správca dane správne určil
žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 v sume 246.343,47

tým, že nebol priznaný nadmerný odpočet v sume 240.096,63 eura a vyrubená daň v sume 6.246,84
eura, keď neuznal opodstatnenosť práva na odpočítanie dane uplatneného na základe faktúr č. 1310219
zo dňa 05. 11. 2013, č. 1310222 zo dňa 08. 11. 2013, č. 1310223 zo dňa 11. 11. 2013, č. 1310224 zo
dňa 13. 11. 2013, č. 1310226 zo dňa 13. 11. 2013, č. 1310227 zo dňa 15. 11. 2013, č. 1310228 zo
dňa 19. 11. 2013, č. 1310233 zo dňa 21. 11. 2013, č. 1310234 zo dňa 22. 11. 2013, č. 1310235 zo

dňa 25. 11. 2013, č. 1310239 zo dňa 27. 11. 2013, č. 1310241 zo dňa 27. 11. 2013, č. 1310244 zo
dňa 27. 11. 2013, č. 1310245 zo dňa 29. 11. 2013, č. 1310248 zo dňa 29. 11. 2013, celkom v sume
1.057.827,76 eura, z toho základ dane v sume 881.523,12 eura a DPH v sume 176.304,64 eura, za
nákup kuracieho mäsa, ktoré vystavila spoločnosť C. D., s. r. o., ako aj z faktúr č. 1310229 zo dňa 20.
11. 2013, č. 1310230 zo dňa 21. 11. 2013, č. 1310236 zo dňa 26. 11. 2016, č. 1310236 zo dňa 26. 11.

2013, č. 1310237 zo dňa 27. 11. 2013, č. 1310246 zo dňa 29. 11. 2013, celkom v sume 350.932,99 eura,
z toho základ dane v sume 292.444,16 eura a DPH v sume 58.488,83 eura, za nákup kuracieho mäsa
soleného, vystavených spoločnosťou NEXT TRADE, s.r.o. a tiež z faktúry č. 1310242 v sume 69.300,00
eur, z toho základ dane v sume 57.750,00 eur a DPH v sume 11.550,00 eur, za dodávku kuracieho mäsa,
vystavenú spoločnosťou TC - Grupe, s.r.o. (ďalej len „sporné faktúry“).

38. Súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkou žalobcu ohľadne nezákonného postupu správcu
dane pri prerušení daňovej kontroly. Túto vyhodnotil ako nedôvodnú, keď preskúmaním obsahu
administratívneho spisu zistil, že daňová kontrola bola začatá 27. 06. 2014 (čo nebolo medzi účastníkmi
sporné, ani namietané) a ukončená bola dňa 25. 08. 2017 (dňom doručenia protokolu). Keďže v priebehu

daňovej kontroly nastali situácie, kedy bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného
predpisu, daňová kontrola bola prerušená odo dňa 06. 03. 2015 až do dňa 07. 05. 2015, odo dňa 19.
06. 2015 do dňa 04. 01. 2016, odo dňa 27. 01. 2016 do dňa 09. 09. 2016 a tiež bola daňová kontrola
prerušená z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia odo
dňa 19. 09. 2016 do 24. 07. 2017 (žalobca v žalobe nesprávne uviedol dátum 01. 08. 2017, ktorý

však z administratívneho spisu nevyplýva). Vychádzajúc z celkového času trvania daňovej kontroly po
zohľadnení času, počas ktorého bola daňová kontrola prerušená, správny súd konštatuje, že celkový
čas trvania daňovej kontroly nepresiahol jeden rok (daňová kontrola prebiehala v období od 27. 06.
2014 do 05. 03. 2015, od 08. 05. 2015 do 18. 06. 2015, od 05. 01. 2016 do 26. 01. 2016, od 10. 09.
2016 do 18. 09. 2016, od 25. 07. 2017 do 25. 08. 2017, čo je celkove 357 dní). K tvrdeniu žalobcu,

že spôsob a rozsah daňovej kontroly musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti,
pričom samotné prerušenie kontroly musí byť v súlade so zákonom č. 442/2012 Z. z., poukazujúc pritom
na rozsudok vydaný vo veci pod sp. zn. 26S/30/2019 na tunajšom súde, správny súd uvádza, že v
danom prípade nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 442/2012 Z. z., keďže tento sa nevzťahuje nadaň z pridanej hodnoty (§ 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 442/2012 Z. z.). Rovnako tak nemožno uvedený
rozsudok aplikovať na daný prípad, pretože v napadnutom rozhodnutí neabsentuje odôvodnenie
prerušeniakonaniaažalobcavžiadnomrozsahunekonkretizoval,včombymalobyťprerušeniekonania

nezákonné, resp. nesprávne odôvodnené. Ohľadom spĺňania požiadavky nevyhnutnosti, primeranosti
a účelnosti, správny súd preto vytýka, že žalobca nesplnenie týchto požiadaviek v žiadnom rozsahu
nerozvinul, ako ani neuviedol, v čom by daňová kontrola tieto požiadavky spĺňať nemala, preto správny
súd na uvedené námietky nemohol ani prihliadať. Nie je úlohou správneho súdu dopĺňať právnu a
skutkovú argumentáciu žalobcu. Správny súd mal v uvedenej súvislosti za to, že správca dane neporušil

žiadne zákonné ustanovenia a ani nariadenie Rady (EU) č. 904/2010, keď pri prerušení daňovej kontroly
postupoval podľa ustanovenia § 61 daňového poriadku, pričom deň prerušenia daňovej kontroly bol
stanovený ako deň nepredchádzajúci dňu, ku ktorému bolo rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly
odovzdané na poštovú prepravu žalobcovi, resp. osobne žalobcovi doručené (uvedené nebolo ani
namietané, ako ani sporné). K dátumu, ktorý stanovil správca dane ako deň, kedy pominuli dôvody
prerušenia daňovej kontroly správny súd uvádza, že i v tomto prípade postupoval správca dane v

súlade s § 61 ods. 4 daňového poriadku, keď tento deň bol dňom doručenia odpovede na žiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií správcovi dane. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti
žalobcu rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20, z ktorého jednoznačne vyplýva, že článok 10
nariadenia č. 904/2010 v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje
lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom

žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v
rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.

Okrem toho správny súd nezistil ani žalobcom konkretizované porušenie, spočívajúce vo vykonávaní
úkonov počas prerušenia daňovej kontroly, nakoľko žalobcom namietané zápisnice z ústneho

pojednávania zo dňa 09. 05. 2016 a zo dňa 01. 06. 2016 sa v administratívnom spise nenachádzajú, ako
ani daňové orgány na tieto zápisnice nepoukazujú v rámci svojich rozhodnutí, a preto ani správny súd
nemohol konštatovať existenciu žalobcom vytýkaného konkrétneho porušenia procesných predpisov.
Naviac, čo sa týkalo zápisníc z miestneho zisťovania zo dňa 09. 05. 2016 a zo dňa 01. 06. 2016,
predložených na nariadenom pojednávaní, správny súd má za to, že uvedené úkony sa netýkali

predmetnej daňovej kontroly, ale išlo o vykonávanie úkonov správcom dane ako dožiadaným správcom
dane v rámci daňovej kontroly prebiehajúcej v spoločnosti NEXT TRADE, s.r.o., o čom je zmienka aj v
predmetnom konaní, kde uvedený subjekt vystupuje ako ďalší dodávateľ a súčasťou administratívneho
spisu je aj protokol vydaný v rámci daňovej kontroly prebiehajúcej v spoločnosti NEXT TRADE, s.r.o.

Rovnako tak samotné vykonanie úkonu, nie vždy predstavuje zásah do subjektívnych práv žalobcu,
a preto každé porušenie zákonných ustanovení je potrebné vyhodnocovať samostatne, čo platí aj pri
poukazovaní na iné rozhodnutia.

39. K námietkam žalobcu ohľadne určenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie november 2013 správny súd uvádza, že zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené
i v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Jedná sa o hmotno-
právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej

hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane,
ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že
zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v
tomto prípade na faktúrach uvedených v bode 37 tohto rozsudku vystavených spoločnosťou C. D., s.
r. o., spoločnosťou NEXT TRADE s.r.o. a spoločnosťou TC - Grupe, s.r.o. ako dodávateľmi tovaru pre

žalobcu. Z ust. § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu.
Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru,
ktorý mal nakúpiť od ním deklarovaného a vyššie uvedeného dodávateľa len v prípade, ak by pri tomto
tovare vznikla tomuto dodávateľovi daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane

vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním listinných dokladov od žalobcu a jeho
bezprostredných dodávateľov a to aj prostredníctvom dožiadaného správcu dane a preveril i ďalšie
spoločnosti, nakoľko bolo nesporne preukázané, že s predmetným tovarom sa obchodovalo aj v ďalšomdodávateľsko-odberateľskom vzťahu, ktorý správca dane riadne zistil a identifikoval vychádzajúc z
informácií získaných od subjektov tvoriacich jednotlivé články obchodného reťazca.

Čo sa týkalo argumentácie žalobcu ohľadom znaleckého posudku, v tomto ohľade správny súd uvádza
v zhode so žalovaným, že „Znalecký posudok č. 3/2019 zo dňa 19. 02. 2019 vo veci posúdenia
problematiky DPH“, vypracoval Ing. I. X., znalec v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo
a daňovníctvo. Posudok bol vypracovaný dňa 19. 02. 2019 a ako je v ňom uvedené, jeho účelom je
„ objektívne zistenie skutkového stavu a posúdenia vo veci posúdenia problematiky DPH“. Podkladmi

pre vypracovanie posudku boli: Hlavné knihy spoločnosti CORAL, s r. o., Evidencia DPH (vstup a
výstup), daňové priznanie k DPH za preverované zdaňovacie obdobie a pod. Správny súd súhlasí so
žalovaným, že objektívny skutkový stav nie je možné založiť len na účtovnej a daňovej evidencii. Práve
z dôvodu, že v znaleckom posudku nie sú zohľadnené skutočnosti zistené v priebehu dokazovania,
poskytuje znalecký posudok len odpovede na otázky o objeme obchodov týkajúcich sa nákupu a predaja
kuracích pŕs, kuracie rezne, vyčíslenie zaplatenej dane, výšku prijatých platieb, bilanciu zaplatenej dane,

či formálny výklad zákona o DPH. Keďže v danej veci bola jednoznačne spochybnená opodstatnenosť a
priebeh zdaniteľných plnení tak, ako boli formálne deklarované prostredníctvom predložených dokladov
v preverovanom zdaňovacom období, uvedená argumentácia ani podľa názoru súdu neobstála.

40. Odpočítanie dane nenastáva ,,ex lege“, ale je oprávnením platiteľa dane, ktoré je spojené s

dôkaznou povinnosťou k preukázaniu zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Ich splnenie je správca
dane oprávnený preveriť daňovou kontrolou. Zákon č. 222/2004 Z. z. vyžaduje na vznik nároku na
odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt
musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne
odrážajú skutočne realizované plnenia.

41. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý
podporuje tvrdenie daňového subjektu, že dodávateľ v doklade uvedený mu naozaj tovar alebo službu
dodal. Je však akceptovateľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú reálne
plnenie. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a

teda dokladujú) uskutočnené plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný,
prípadne rozhodujúci dôkaz.

42. Vo vzťahu k dôkaznej povinnosti daňového subjektu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane
v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom,

ktorý vedie dokazovanie, vykonáva dôkazy a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený
skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, ktorého zaťažuje dôkazné
bremeno, ďalej rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt
je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového
poriadku:

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov;
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania;
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Daňový subjekt teda preukazuje to, čo tvrdí a dokladá predloženými dôkazmi, a tiež skutočnosti, na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane.

43. Judikatúra Najvyššieho súdu SR zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní,
osobitne pokiaľ ide o preukazovanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a

prešla svojim vývojom. V posledných rokoch sa však jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách,
teda že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe
vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu
a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn.
3Sžfk/40/2017,4Sžfk/38/2017,1Sžfk/1/2017,6Sžfk/43/2017,lSžf/82/2016,akoajuznesenieÚstavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017).

Z novšej judikatúry správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
10Sžfk/26/2019 zo dňa 25. 05. 2022, týkajúci sa obchodu s kuracím mäsom, z ktorého vyplýva, žesťažovateľova námietka proti jeho zaťaženiu dôkazným bremenom je nedôvodná už z dôvodu jeho
mylnej predstavy o tom, že správca dane nemôže pri vyhodnocovaní preukaznosti dokladov vychádzať
z odôvodnených pochybností (k tomu postačí odkázať na odôvodnenia napadnutých rozsudkov,

ale aj bohatú judikatúru kasačného súdu viď citované rozhodnutia vyššie). Za pozornosť stojí, že
preskúmavané rozhodnutia nestoja iba na závere o spochybnení predložených dôkazov, ale žalovaný
(i krajský súd) dospel priamo k odôvodneným záverom o tom, že deklarované obchody niesli znaky
podvodných transakcií.

44. Uvedené je možné subsumovať na daný prípad, kedy v priebehu daňovej kontroly žalobca predložil
správcovi dane faktúry špecifikované v bode 37 tohto rozsudku. Predloženie uvedených dokladov
(opatrených pečiatkou a podpisom) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z
pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože
technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie
deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho

preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.

45. Nakoľko správca dane v priebehu daňovej kontroly získal pochybnosť o tom, že zdaniteľné plnenia
boli realizované tak, ako je uvedené na predložených faktúrach, oprávnene preveroval skutkový
stav s cieľom odstrániť vzniknuté pochybnosti. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s

deklarovanými zdaniteľnými obchodmi žalobcu (odberateľ) a spoločnosti C. D., s. r. o., ako aj spoločnosti
NEXT TRADE s.r.o. a spoločnosti TC - Grupe, s.r.o., predmetom ktorých malo byť dodanie tovaru
(kuracieprsia)žalobcovipodľafaktúruvedenýchvbode37tohtorozsudku,vykonalvpotrebnomrozsahu
dokazovanie, pričom využil i poznatky získané od dožiadaných daňových úradov, poznatky získané v
rámci medzinárodnej výmeny informácií, ako aj iné poznatky, z iných daňových kontrol, a tiež poznatky

získané zo správ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava, ako aj výsluchu svedkov.

46. Žalobca si v zdaňovacom období november 2013 uplatnil odpočítanie dane titulom faktúr
vystavených dodávateľom C. D., s. r. o., dodávateľom NEXT TRADE s.r.o. a dodávateľom TC - Grupe,
s.r.o. (faktúry špecifikované v bode 37 tohto rozsudku), predmetom fakturácie bola kúpa kuracích pŕs,

resp. kuracie rezne BR. Správca dane pri preverovaní predmetných obchodných transakcií zistil, že
obchodspredmetnýmkuracímmäsombolrealizovanývobchodnýchreťazcoch,ktorévypátraladetailne
opísal vo svojom rozhodnutí. Na základe týchto zistení a deklarovaných obchodov, bolo potom právom
a povinnosťou správcu dane preveriť celý obchodný reťazec, nakoľko reálnosť deklarovaného obchodu,
vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a následne i právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty u

odberateľa musí byť preukázané v každom článku reťazca dodávateľov a odberateľov. Správca dane
v danom prípade po vykonaní rozsiahleho dokazovania správne konštatoval, že v obchodnom reťazci
obchodujúcom s predmetným kuracím mäsom síce bývalý konateľ priameho dodávateľa žalobcu, t.j.
spoločnosti C. D., s. r. o. ústne potvrdil zrealizovanie obchodu, avšak uvedené v žiadnom rozsahu
nezdokladoval, namietajúc, že doklady boli odovzdané novému majiteľovi. Spoločnosť C. D., s. r. o.

bola dňa 28. 07. 2014 zrušená a vymazaná z obchodného registra z dôvodu zlúčenia, pričom jej
právnym nástupcom sa stala spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o., ktorá bola dňa 14. 05. 2015 vymazaná
z obchodného registra ex offo z dôvodu jej zlúčenia so spoločnosťou K-2 - R-A, s. r. o., ktorá bola dňa
02. 06. 2015 zrušená. Dožiadaním správca dane požiadal aj o preverenie spoločnosti SLOVRESPO,
s.r.o., pričom z odpovede zo dňa 25. 09. 2014 vyplývalo, že spoločnosť na adrese sídla nesídli a je

nekontaktná. Okrem toho správca dane použil aj protokol z daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti
C. D., s. r. o., predmetom ktorej bolo preverovanie obchodných vzťahov medzi spoločnosťou C. D.,
s. r. o. a dodávateľskými spoločnosťami, na základe čoho bolo potrebné konštatovať, že nebolo
preukázané dodanie tovaru na faktúre deklarovaným dodávateľom, ako ani nebolo preukázané, že
u predchádzajúceho článku tohto reťazca jednotlivým subjektom vznikla daňová povinnosť, na ktorú

následne nadväzovala daňová povinnosť nasledujúceho obchodného článku a následne právo žalobcu
na odpočítanie dane. Okrem toho Daňový úrad Trenčín v inom daňovom konaní zistil, že spoločnosť C.
D., s.r.o. obstarávala v roku 2013 tovar - mrazené kuracie mäso aj od spoločnosti Pyrosafestol, s.r.o. a
táto spoločnosť podala posledné daňové priznanie DPH za 3. štvrťrok 2013, bolo jej určené posledné
zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014. Nebol teda preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle §

19 ods. 1 zákona o DPH ani u priameho dodávateľa žalobcu - spoločnosti C. D., s. r. o., ako ani u
jeho subdodávateľov. Navyše, výpovede osôb, akými sú bývalí konatelia deklarovaných dodávateľov
kontrolovaných daňových subjektov, prípadne ich subdodávateľov, zo svojej podstaty nemôžu mať
charakter rozhodujúcich dôkazov, pretože ich obsahom, vzhľadom na postavenie takýchto „svedkov“,môže mať len charakter tvrdení, resp. vyhlásení, ktoré je potrebné ďalej preukazovať. Tvrdenia „inej
zmluvnej strany“ (osoby vystupujúcej v mene dodávateľa), ktorá sa mala podieľať na dodaniach tovaru
daňovému subjektu v súlade s predloženými účtovnými dokladmi, ale tiež v súlade so záujmami

oboch „zmluvných strán“ (inak by aj pre ňu mohli plynúť prípadné sankčné alebo iné právne následky,
ktoré zákon spája s podieľaním sa na postupe pri nezákonne uplatnených daňových výdavkoch), je
potrebné preto hodnotiť obzvlášť citlivo. Za svedka vo všeobecnosti (v materiálnom zmysle) nemôže
byť považovaná osoba, ktorá bola priamo zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach (ako ich
aktér) a ktorá tak vypovedá o svojom vlastnom postupe (obhajuje ho). Žalobca a bývalý konateľ

deklarovaného dodávateľa tak zjavne nie sú tretími osobami vypovedajúcimi o informáciách, ktoré
získali o postupe alebo konaní iného (inak povedané čo videli, počuli alebo inak zmyslovo vnímali),
tzn. v rámci dokazovania nemožno ich výpovediam v skutočnosti pripisovať význam a váhu svedeckej
výpovede, ale skôr význam procesnej obrany, ktorú je taktiež potrebné náležite vyhodnotiť, čo žalovaný
v odôvodnený napadnutého rozhodnutia urobil. Obdobne sa tento prístup vzťahuje na listinné doklady
predložené žalobcom (faktúry), ktoré boli vystavené len vo vzájomnej súčinnosti žalobcu a bývalého

konateľa deklarovaného dodávateľa, a teda neobsahujú verifikovateľné skutočnosti. Preto ich nemožno
považovať za dôkazy preukazujúce dodanie tovaru žalobcovi, ale len za podklady spĺňajúce formálne
zákonné predpoklady a listinnú súčasť tvrdení žalobcu. Tvrdenia žalobcu a uvedených osôb sami o sebe
nepredstavujú dôkaz o tvrdených skutočnostiach a preto sa stali len vyhlásením žalobcu, bez možnosti
overenia. Aj z uvedeného dôvodu k nezákonnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu nedošlo.

Ohľadom dodávateľa TC - Grupe, s.r.o. správca dane zistil, že spoločnosť dňa 10. 07. 2014 zmenila
obchodné meno na Y. Servis, s.r.o. a tiež sídlo. Konateľom spoločnosti sa stal p. W. Y. a následne
dňa 09. 03. 2018 bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra ex offo. Dňa 21. 10. 2014 správca
dane uskutočnil ústne pojednávanie s p. V. U., ktorá bola v období odo dňa 09. 10. 2009 do dňa 20.

06. 2014 konateľkou spoločnosti TC - Groupe, s.r.o. a uviedla, že spoločnosť sa zaoberala nákupom
a predajom mrazených výrobkov, potvrdila obchodné vzťahy s daňovým subjektom a tiež vystavenie
dodávateľskej faktúry, jej zaúčtovanie v účtovnej evidencii, úhradu bankovým prevodom a odvedenie
dane z pridanej hodnoty. K preprave tovaru uviedla, že tovar zabezpečovali dodávatelia, ktorých mená
neuviedla a tiež doklady predložiť nevedela. Jej výpoveď potvrdil aj druhý konateľ spoločnosti p. U. X.

a z protokolu z daňovej kontroly vykonanej na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január
až júl 2014 správca dane následne zistil, že W. Y. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že spoločnosť
Kmeťo Servis s.r.o. nepozná, nevie o tom, že by spoločnosť kúpil a bol v nej spoločníkom a konateľom,
o činnosti spoločnosti, jej obchodných partneroch a účtovných dokladoch nemal vedomosť.

Tretím dodávateľom bola spoločnosť NEXT TRADE s.r.o., pri ktorej daňové orgány tiež prostredníctvom
dožiadaného správcu dane preverovali obchodné vzťahy a pri miestnom zisťovaní zistili, že predmetom
podnikateľskej činnosti spoločnosti je prevádzkovanie mraziarenských skladov pre vlastné účely
a taktiež prenájom, distribúcia chladených a mrazených výrobkov, ako sú okrem iného aj mäso.
Spoločnosť má obchodných zástupcov v jednotlivých regiónoch Slovenska. Počas miestneho zisťovania

konateľspoločnostiF.K.uviedol,žesospoločnosťouCORAL,spol.sr.o.obchoduje,tátospoluprácatrvá
už 10 rokov, predmetom obchodovania je rybacie a kuracie mäso, platby prebiehajú cez účet. Dodatočne
konateľ spoločnosti predložil evidenciu vystavených faktúr, pričom dodávateľom kuracieho mäsa boli
spoločnosti Well Trade, s.r.o., Ronald A. Chisholm Czech s.r.o., Frozen Trade, s.r.o. a Food Spedition,
s.r.o. Spoločnosť NEXT TRADE, s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 09. 06. 2016 a jej právnym

nástupcom je spoločnosť ADINTECH, s.r.o. Bol pripojený do spisu aj protokol z daňovej kontroly.
Následne sa správca dane rozsiahlo zaoberal jednotlivými dodávateľskými spoločnosťami a správny
súd poukazuje najmä na zistenie, týkajúce sa týchto spoločností, vyplývajúce z administratívneho spisu,
ktoré z dôvodu absencie námietok zo strany žalobcu, nie je potrebné ďalej skúmať a ustálil, že o dodaní
tovaru neexistujú žiadne relevantné dôkazy.

47. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane z predmetného plnenia, musí preukázať nielen
jeho použitie na účely svojho podnikania ako platiteľ, ale tiež to, že tieto plnenia boli skutočne dodané
spoločnosťou uvedenou na predložených dokladoch a že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v
zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. Skutočnosť, že žalobca vlastní daňové doklady od svojho

dodávateľa C. D., s. r. o. a dodávateľa TC - Grupe, s.r.o., ako aj dodávateľa NEXT TRADE s.r.o., že
jeho dodávateľ predmetné obchody potvrdil, potvrdil tiež, že vystavené faktúry riadne zaúčtoval a priznal
daňovú povinnosť k DPH, ešte nedokazuje, že im v súvislosti s týmito dodávkami v súlade so zákonom
č. 222/2004 Z. z. vznikla daňová povinnosť. Predloženie dokladov je totiž len jednou z hmotno-právnychpodmienok na uznanie odpočítania dane a i keď majú doklady všetky náležitosti daňového dokladu a
sú riadne zaúčtované, neznamená to, že daň z pridanej hodnoty bola odpočítaná oprávnene a v súlade
so zákonom.

48. Za danej dôkaznej situácie s poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i
súd toho názoru, že žalobcom deklarovaným dodávateľom nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani
z pridanej hodnoty v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z., a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť
právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR

zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06.
2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné
bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na
strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených
a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z

pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok
uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až
na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt,
na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet
dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

49. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo i posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným
bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného
dokazovania vo vzťahu k jednotlivým zdaniteľným obchodom správca dane zistil reťazec dodávateľov,

v ktorom boli jednotlivé zdaniteľné obchody realizované, predmetné zdaniteľné obchody na úrovni
jednotlivých článkov reťazca overoval a vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal
zákonnosť uplatneného odpočítania dane pri deklarovaných dodávkach tovaru od týchto spoločností,
keď v rámci jednotlivých obchodných reťazcov obchodujúcich s kuracím mäsom nebol preukázaný
pôvod tohto tovaru a ani to, ako sa tento dostal na územie Slovenskej republiky, hoci ide o potravinu

živočíšneho pôvodu, obchodovanie s ktorou upravuje špeciálna legislatíva, najmä zákon č. 39/2007
Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách
v znení neskorších predpisov a vykonávacie nariadenie komisie (EU) č. 931/2011 z 19. 09. 2011 o
požiadavkách na vysledovateľnosť stanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
178/2002 v súvislosti s potravinami živočíšneho pôvodu, ktorú sú povinné subjekty obchodujúce s

potravinami dodržiavať a riadiť sa nimi, pričom žalobca v tomto smere nepristupoval k svojim obchodným
partneromdostatočnezodpovedne.Zisťovaniepôvoduživočíšnehoprodukty,pričomužzfaktúryvyplýva
skutočnosť, že bolo dovezené z tretej krajiny, nemôže byť považovaná za obchodné tajomstvo. Rovnako
tak je pravda, že samotná táto skutočnosť nemá vplyv na uplatnenie odpočítania dane, avšak má vplyv
na unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu.

50. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko,
čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti
ohľadne obchodného partnera. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového
subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr.

uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť
deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej
núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného
obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom tovaru. Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa

snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol
uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok
Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5 Sžf 66/2016 zo dňa 31. 05. 2018).

51. Je právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov. O

výsledkoch vykonaného dokazovania bol žalobca v priebehu daňovej kontroly správcom dane podrobne
oboznamovaný a mal možnosť sa k nim vyjadrovať, čo žalobca i využil. V daňovom konaní správca dane
nevyhľadáva dôkazy za kontrolovaný daňový subjekt, pretože ich označenie, resp. predloženie tvorí
dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nievyhľadávacou. Povinnosťou správcu dane je zvážiť vykonanie navrhovaného dôkazu, resp. navrhovaný
dôkaz vykonať, alebo zdôvodniť, prečo vykonanie navrhovaného dôkazu považuje s poukazom na
poznatky získané v priebehu daňovej kontroly za irelevantné.

52.VpodanejžalobežalobcapoukazovalnajudikatúruSúdnehodvoraEÚ.Správnysúdvtejtosúvislosti
považuje za potrebné uviesť, že vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné
vykladať v súlade s právom Európskej únie a Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva právo

členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov
na inkaso dane z pridanej hodnoty podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému dane
z pridanej hodnoty, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného
zásahu do práv platiteľov tejto dane na vrátenie dane z pridanej hodnoty nimi zaplatenej v súvislosti so
zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je právna úprava dane z pridanej
hodnoty vnímaná ako právo každého platiteľa tejto dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej

ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli
priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či daň z pridanej hodnoty
splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola
zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty
zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality dane z pridanej hodnoty vyplýva z judikatúry

Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval i žalobca v podanej žalobe, napr. rozsudky v spojených veciach
Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen
Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03).

Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť

priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa
svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty,
a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka
tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa,
že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence),

ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k
jeho účasti na daňovom podvode - rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol.
(C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom
konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok
priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen

formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil, keď si napr. žiadnym spôsobom nepreveril pôvod tovaru.
Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou
starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie
zdaniteľných obchodov medzi ním a deklarovanými dodávateľmi bude spochybnené.

Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si
nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené
podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého
prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid
č. C-80/11 a C-142/11). V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo nepochybne

preukázané, že žalobca neprijal žiadne takéto opatrenia, napriek tomu, že obchodovanie s takým
druhom tovaru si prijatie náležitých a potrebných opatrení vyžadovalo. Z tohto dôvodu nie je
zrejmé a žalobca nepreukázal, či predmetný tovar je tvrdeného pôvodu a či skutočne pochádza
od dodávateľov deklarovaných na faktúrach nimi vystavených v kontrolovanom zdaňovacom období.
V predmetnej veci nie je absolútne postačujúce predložiť iba formálne správne daňové doklady,

ale je nevyhnutné preukázať skutočnú realizáciu obchodných transakcií, čo zahrňuje aj preverenie
dodávateľov, odberateľov a dopravcov. Práve z dôvodu ich nepreverenia a neprijatia adekvátnych
opatrení v deklarovaných obchodných vzťahoch sa podľa názoru súdu nemôže žalobca odvolávať na
to, že vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom konal v dobrej viere, resp. že vedel alebo mal vedieť, že
konkrétne obchody sú súčasťou nejakého podvodného konania.

53. Čo sa týkalo poukazu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/5/2018 bod 40, správny
súd uvádza, že preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom
dane na uskutočnenie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pripreukazovaní je významný však aj charakter zdaniteľného plnenia. Ako už bolo uvedené vyššie
odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s jeho dôkaznou
povinnosťou. Súdna prax jednoznačne ustálila, že dôkazné bremeno v prípade preukazovania reálneho

uskutočnenia zdaniteľného plnenia leží na pleciach daňového subjektu. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje
nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné
obchody boli uskutočnené. Nie je postačujúce iba predloženie faktúry, dodacích listov, výpisu z účtu,
ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre
uvedenou.Vprípadesprávcomdanepreukázateľnespochybnenýchuskutočnenýchzdaniteľnýchplnení

je prechod dôkazného bremena na plecia daňového subjektu ústavne konformný. Navyše takýto zásah
do autonómie jednotlivca je odôvodnený verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane (viď.
rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 705/2017).

Dodanie tovaru alebo služieb, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou
uplatnenia odpočtu, čo odzrkadľuje aj žalobcom namietaný rozsudok. Avšak z dôvodu akceptovania

odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla
daňová povinnosť nielen po formálnej stránke, ale aj materiálnej. Nestačí len formálne deklarovať
dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Žalobca tak bol povinný pri
dodávkach tovaru preukázať skutočnú realizáciu dodávok tovaru od jeho dodávateľa, čo v danom
prípade bolo zo strany správcu dane, ako aj žalovaného spochybnené a to na základe vykonaného

dokazovania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na novšiu judikatúru, týkajúcu sa dôkazného
bremena daňového subjektu, ako napr. sp. zn. 1Sžfk/16/2019, sp. zn. 2Sžfk/46/2018, sp. zn.
10Sžfk/26/2019.

Ohľadom poukazu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/22/2016 (v žalobe nesprávne

označené ako 5Sfž/22/2016), správny súd úplne súhlasí s tým, že ak správca dane nedostatočne
vysvetlí v odôvodnení rozhodnutia svoju správnu úvahu ohľadom určitej okolnosti, ktorú namietne
daňový subjekt, ide o neodstraniteľnú vadu konania spôsobujúcu arbitrárnosť rozhodnutia. Uvedené
správny súd aplikoval v minulosti v rámci svojho rozhodnutia aj vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/1/2020,
týkajúcej sa žalobcu, kedy rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, vytýkajúc

práve nedostatočné zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ako aj jeho zmätočnosť. Predmetné
právne posúdenie však nemožno aplikovať na rozhodnutia preskúmavané v predmetnom súdnom
konaní (t.j. 21S/24/2021), majúc pritom za to, že správca dane, ako aj žalovaný dostatočne vysvetlili
v odôvodnení svojich rozhodnutí svoju správnu úvahu ohľadom žalobcom namietaných okolností.
Samotnáskutočnosť,žežalobcasastakýmtoodôvodnenímnestotožňuje,nemôžezaložiťnedostatočné

zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia, preto aj túto námietku správny súd vyhodnotil za nedôvodnú.

54. S poukazom na uvedené súd po preskúmaní dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a
v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 24. 08. 2020 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie november 2013 v sume 246.343,47 eura tým, že nebol priznaný nadmerný odpočet

v sume 240.096,63 eura a vyrubená daň v sume 6.246,84 eura. Správne postupoval i žalovaný, keď
rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 08. 2020 potvrdil. Z obsahu preloženého administratívneho spisu
vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné
na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových
dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje
materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať
k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.
Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám

logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia,
pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a

hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu
je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súddávadopozornostižalobcu,ževzmyslekonštantnejjudikatúryEurópskehosúdupreľudsképráva(napr.
rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994
voveciVandeHurkprotiHolandsku)aÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(napr.voveciachvedených

pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná
odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení
rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto
postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa
výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými

rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok
uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou
judikatúrou.

55. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny

súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

56. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobuzamietol)nepriznalnáhradutrovkonania,atospoukazomnaust.§168SSP,nakoľkozosúdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

57. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje

inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.

Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej

sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.