Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, May 16, 2022

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 32C/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120200905
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Dolníková Žabková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:5120200905.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. v spore

žalobcu: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, právne
zastúpený: JUDr. Lukáš Bútora, advokát so sídlom Jána Milca 8, 010 01 Žilina, IČO: 42 433 622, proti
žalovanej: S. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. XXXX/XX, XXX XX Ž. (pôvodne v konaní na strane žalovaných
ako: žalovaný v rade 1/ N. Š., Q.. XX.XX.XXXX, U. K. XXXX/X, XXX XX Ž., žalovaná v rade 2/G. Š., Q..
XX.XX.XXXX, U. F. XXXX/X, XXX XX U. U.), o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á vypratať a odovzdať byt č. XX, vo vchode č. X, v podkroví, nachádzajúci sa
na ul. H. F. T. Ž., bytovke súp. č. XXXX, ktorá je postavená na parcele KNC XXXX/XXX a zapísaná na

LV č. XXXX, katastrálne územie M., okres Ž., obec Ž., vedeného Okresným úradom Žilina, katastrálnym
odborom a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 20.01.2020, sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol, že žalovaný v rade
1/ a 2/ (osoby pôvodne na strane žalovancýh) sú povinné vypratať a odovzdať byt č. XX vo vchode č.
X, v podkroví, nachádzajúci sa na ul. H. F. T. Ž., bytovke súp. č. XXXX, ktorá je postavená na parcele
KNC XXXX/XXX a zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie M., okres Žilina, obec Žilina, vedeného

Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Zároveň žiadal, aby súd rozhodol, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania.

2. Na odôvodnenie svojho nároku žalobca uviedol, že žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovanými
1/ a 2/ Nájomnú zmluvu zo dňa 19.12.2011, ktorej predmetom bol prenájom 3-izbového bytu,
špecifikovaného v bode 1., vo vlastníctve žalobcu, na dobu určitú do 30.11.2014. Žalovaní si svoje

povinnosti neplnili a nesplnili podmienky na predĺženie nájmu, vzhľadom k čomu nebola s nimi
uzatvorená nová nájomná zmluva. Žalovaní byt žalobcovi dobrovoľne neodovzdali, ale ho užívajú bez
právneho dôvodu.

3. Uznesením č.k. 32C/3/2020-71 zo dňa 10.03.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.04.2021,
súd rozhodol, že pripúšťa pristúpenie S. J. na strane žalovaných.

4. Uznesením č.k. 32C/3/2020-106 zo dňa 11.01.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2022,
súd rozhodol o zastavení konania voči žalovaným v rade 1/ a 2/. Zároveň priznal žalobcovi voči
žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.5. Žalovaná S. J. vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o tom, že predmetný
byt užíva bez právneho dôvodu a bez vedomia žalobcu. Dodala, že je pravdou, že pán N. Š. ako
žalovaný v rade 1/ bol účastníkom Nájomnej zmluvy medzi ním a žalobcom, avšak tento z pracovných

dôvodov musel odísť mimo Žilinu, byt bol teda nevyužitý a tak jej ponúkol, že v ňom môže bývať spolu
s maloletým synom a priateľom. Žalovaná túto ponuku využila s tým, že predpokladala v dobrej viere,
že pán Š. uvedenú situáciu vyrieši aj na Meste. Zároveň si však sama podala žiadosť o pridelenie tohto
konkrétneho bytu, keďže chcela mať všetko oficiálne. To, že je zo strany žalobcu situácia vyriešená, v
nej utvrdila aj skutočnosť, že jej sám žalobca v apríli 2015 dal súhlas k trvalému pobytu v danom byte.

Je zjavné, že bez súhlasu žalobcu by sa k trvalému pobytu nemohla nikdy prihlásiť a predpokladá teda,
že žalobca by nedával súhlas na trvalý pobyt niekomu, o kom tvrdí, že byt užíva bez právneho dôvodu.
Uvedené konanie žalobcu ju utvrdilo v tom, že žalobca akceptuje jej nájomný vzťah a minimálne od roku
2015 má priamu vedomosť o tom, že nájomný byt užívam žalovaná. O uvedenom svedčí aj fakt, že na
jej meno boli uzatvorené aj zmluvy na odber energií a na jej meno chodili aj platby pre žalobcu, ktoré
rovnako žalobca z jej mena aj prijímal. Celý čas bola v dobrej viere, že teda aj keď nemá podpísanú

zmluvu priamo so žalobcom, nájomný vzťah založil konkludentný prejav žalobcu. V roku 2019 chcela
celú vec riešiť, s tým, že predĺženie nájomnej zmluvy so žalobcom chcela dať na svoje meno, aby sa
zosúladil skutkový a právny stav. Uvedenému postupu predchádzali výzvy žalobcu na vypratanie bytu z
ktorých ostala prekvapená, nakoľko bola v presvedčení, že byt užíva právne. Situáciu riešila aj priamo
na Meste, kde bola opakovane niekoľkrát ubezpečovaná, že daná situácia sa vyrieši a byt môže ďalej

užívať. Následne však boli jej žiadosti o pridelenie bytu zamietnuté a bez uvedenia dôvodu jej bol po
4 rokoch zrušený trvalý pobyt na danej adrese. Správanie žalobcu vníma ako správanie v rozpore s
dobrými mravmi, kedy jej celý čas prostredníctvom zástupcov Mesta tvrdil, že situácia sa vyrieši a potom
podal žalobu na vypratanie, aj keď v danom byte býva s dvomi maloletými deťmi. Žalobca mal po celý
čas vedomosť o tom, že byt užívam žalovaná a túto situáciu akceptoval, preto považuje jeho návrh na

vypratanie za nedôvodný a žiada, aby súd tento zamietol.

6.Naprejednanievecisúdnariadilpojednávanie,naktorésadostavilprávnyzástupcažalobcu,žalovaná
a jej právna zástupkyňa.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a dodal, že žalovaná si bola
dlhodobo vedomá toho, že užíva predmetný byt aj bez právneho dôvodu, čo už vedela aj v čase
nasťahovania sa. Nie je dobromyseľná, keďže vie, akým spôsobom sa prideľujú byty občanom Mesta
Žilina, na základe žiadosti a poradovníka. Trvalý pobyt žalovanej nie je preto v tomto prípade relevantná
skutočnosť, p. Š., ktorý jej neoprávnene odovzdal byt, ju uviedol ako družku. Taktiež nepodstatné sú

skutočnosti o odbere plynu a trvalý pobyt má len evidenčný charakter. Zmluvy o pripojení energií sú
vzťahommedzidodávateľomenergiíažalovanou,avšakbezsúhlasuvlastníkabysatakýtovzťahzaložiť
nemohol.

8. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že žalovaná bola dobromyseľná v užívaní bytu,

síce bez podpisu nájomnej zmluvy, avšak zo strany žalobcu bola opakovane utvrdzovaná, že tento byt
jej bude prevedený do nájomného vzťahu. Žalobca celý čas vedel, aj vzhľadom na uhrádzané platby za
nájom, aj na platby, ktoré prichádzali na účet žalovanej za koncoročné vyúčtovanie, že tento byt užíva
výlučne žalovaná. Žalovanej bol po 5 rokoch zrušený trvalý pobyt, ktorý jej bol poskytnutý, čiže žalovaná
má za to, že konkludentne žalobca akceptoval nájomný vzťah žalovanej a táto ho užívala s vedomím

žalobcu. Žalobca minimálne od roku 2019, kedy žalovaná listom žalobcovi ozrejmila situáciu, vedel, že
p. Š. sa v tomto byte nezdržiava, že žiadala mesto, aby situáciu riešilo a ju akceptovalo ako nájomníčku.
Žalovaná tak celý čas užívania realizovala kroky smerujúce k zlegalizovaniu vzťahu užívania bytu.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné skutočnosti:

10. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, okres: Žilina, obec: Žilina, katastrálne územie: Ž. mal súd
preukázané, že žalobca je vlastníkom bytovky so súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na parcele parc. č.
XXXX/XXX.

11. Z Nájomnej zmluvy zo dňa 19.12.2011, uzatvorenej podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka,
mal súd preukázané, že žalobca ako prenajímateľ dal do užívania nájomcom N. Š. (pôvodne žalovaný
v rade 1/) a G. Š. (pôvodne žalovaný v rade 2/) byt, špecifikovaný v bode 1., a to na dobu určitú od
01.12.2011 do 30.11.2014.12. Z Výzvy na odovzdanie bytu zo dňa 18.10.2019 mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného
v rade 2/ N. Š.W. na dobrovoľné odovzdanie bytu.

13. Zo Zmluvy o združenej dodávke plynu mal súd preukázané, že žalovaná uzatvorila s dodávateľom
plynu zmluvu na dodávku plynu do bytu, špecifikovaného v bode 1.

14. Z listu žalovanej zo dňa 09.12.2019 mal súd preukázané, že žalovaná oslovila žalobcu za účelom

uzatvorenia nájomnej zmluvy.

15. Súd na posudzovaný prípad aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia: § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 710 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

16. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

17. Žalovaná nerozporovala skutočnosť, že užíva byt, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, napriek tomu,
že zo strany žalobcu nedošlo napriek výzvam z jej strany k uzatvoreniu písomnej nájomnej zmluvy na
užívanie predmetného bytu. Podľa žalovanej vznikol nájomný vzťah konkludentným spôsobom.

18. Nájomný vzťah, uzatvorený medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanými v rade 1/ a 2/
(pôvodne žalované osoby) ako nájomcami, od ktorého žalovaná odvodzovala svoje právo na vznik
nájomného vzťahu, zanikol uplynutím dohodnutej doby, ktorá bola v zmysle čl. II. do 31.11.2014.

19. Súd konštatuje, že trvalý pobyt má len evidenčný charakter, a rovnako ako uzatvorením zmlúv s

dodávateľmi energií, nevzniká nárok žalovanej na uzatvorenie nájomnej zmluvy.

20. Je nesporné, že žalovaná užíva byt bez právneho titulu. Skutočnosť, že žalovaná tento byt užíva
dlhodobo, nespôsobuje vznik nájomného vzťahu medzi ňou a žalobcom.

21. Súd poukazuje na to, že v zmysle § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na nájom bytu,
dohodnutý na určitý čas, nevzťahujú všeobecné ustanovenie o nájomnej zmluve, a to § 676 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené sa nájom bytu neobnoví, ak ho po uplynutí nájomca
užíva a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vypratanie bytu.

22. Súd zamietol návrhy na vykonanie dokazovania zo strany žalovanej z dôvodu, že vykonanie týchto
dôkazov by bolo vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu, ako aj na tzv. koncentračnú zásadu konania,
nehospodárne.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú, aby

predmetný byt vypratala a odovzdala žalobcovi.

24. Súd s poukazom na znenie ustanovenia § 232 ods. 3 CSP uložil žalovanej povinnosť vypratať byt v
lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd použil lehotu 15 dní vzhľadom na povahu uloženej
povinnosti, keď vypratanie bytu, ktorý žalovaná užíva už dlhší čas, nie je z časového, ani z technického

hľadiska, jednoduché.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže v konaní bola žalobca plne úspešný,
súd mu voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrad trov
konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.