Uznesenie – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. december 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sa/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200470
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6021200470.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, vykonávajúc pôsobnosť správneho súdu, sudcom JUDr. Petrom
Molčanom, v právnej veci žalobcu: HURRICANE, s.r.o., so sídlom Seberíniho 13, 821 03 Bratislava,
IČO: 36 749 966, právne zastúpený: Barger Prekop s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mostová 2,
811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 869 724, proti žalovanému: Inšpektorát práce
Banská Bystrica, Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica, v konaní proti inému zásahu orgánu

verejnej správy spočívajúcom v postupe žalovaného pri výkone inšpekcie práce u žalobcu v období od
21.05.2021 do 01.10.2021, resp. do 30.11.2021, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný“) vykonal u žalobcu v období od 21.05.2021 do
20.07.2021 inšpekciu práce, ktorá bola zameraná na oblasť pracovnoprávnych vzťahov, dodržiavanie
vybraných ustanovení zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákonník práce“) upravujúce vznik pracovnoprávneho vzťahu, mzdové podmienky, poskytovanie
mzdy/odmeny, ich splatnosť a vydávanie výplatných lístkov atď. Výkon inšpekcie bol tiež zameraný na
oblasť nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom

zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o nelegálnom zamestnávaní“ alebo "zákon č. 82/2005 Z.z.“) najmä na kontrolu dodržiavania povinností
zamestnávateľa, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, mať s ňou založený pracovnoprávny vzťah,
prihlásiť ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Výkon inšpekcie
bol vykonaný na pracovisku zamestnancov žalobcu Veľkokapacitné očkovacie centrum MSKC Žiar
nad Hronom dňa 21.05.2021 a na inšpektoráte práce v dňoch 24.05.2021 - 25.05.2021, 23.06.2021 -

25.06.2021, 06.07.2021 - 07.07.2021 a 20.07.2021.
2. O výsledku inšpekcie práce žalovaný vyhotovil protokol č. IBB-100-13-2.3/P-E24,25-2021, reg.
č. IPBB/IPBB_OPPV/KON/2021/5625, č. úlohy: E 245/21 zo dňa 21.07.2021 v znení Dodatku č.
1 č. IBB-100-13-2.3/P-E24,28-21 zo dňa 14.09.2021 (ďalej len „Protokol“). Obsah Protokolu bol so
žalobcom prerokovaný dňa 21.07.2021 a žalobcovi bol doručený dňa 21.07.2021. Žalobcovi bolo
umožnené písomne sa k Protokolu vyjadriť a zároveň priložiť dôkazy na objasnenie skutkového stavu

do 27.07.2021, s tým že pokiaľ by neuplatnil žiadne námietky k zisteným nedostatkom a ostatným
skutočnostiam uvedeným v protokole, v takom prípade by sa protokol považoval za prerokovaný a výkon
inšpekcie práce za ukončený uplynutím lehoty na vyjadrenie. Žalobca sa k Protokolu vyjadril podaním zo
dňa 27.07.2021, ktoré žalovaný so svojím stanoviskom k nemu zapracoval do Dodatku č.1 k Protokolu
zo dňa 14.09.2021.

3. Žalovaný v Protokole uviedol, že pri výkone inšpekcie práce boli zistené nedostatky v
pracovnoprávnych vzťahoch spočívajúce v tom, že žalobca svojím zamestnancom: Q. L., I. L., L..P. L. a U. B. pri vyúčtovaní odmeny nevydal doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách
odmeny o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním a o jednotlivých zrážkach
(Výplatný lístok), čím porušil § 130 ods. 5 v nadväznosti na § 223 ods. 2 Zákonníka práce. K uvedenému

konštatoval, že zamestnávateľ predložil k výkonu inšpekcie práce výplatné lístky zamestnancov, no
nepreukázal, že ich poskytol zamestnancom. Ďalej žalovaný zistil u žalobcu nelegálne zamestnávanie
zamestnankyne M. F., ktorá vykonávala prácu koordinátorky, čím porušil § 3 ods. 2 v nadväznosti na §
2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalobca ako
zamestnávateľ ďalej využíval závislú prácu svojich tam uvedených zamestnancov, ktorých neprihlásil

včas do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr do siedmich dní
od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z.) na
prihlásenie do tohto registra, čím porušil § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č.
82/2005 Z.z.

4. V časti „Opatrenia“ Protokolu žalovaný v súlade s § 12 ods. 2 písm. b/ a ods. 3 zákona č. 125/2006

Z. z. o inšpekcii práce nariadil žalobcovi nedostatky uvedené v bode č. 1. odstrániť v lehote 10 dní od
prevzatia Protokolu a ďalej postupovať v zmysle platných právnych predpisov. Ďalej inšpektor práce
podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. uložil žalobcovi povinnosť: i) prijať opatrenia na odstránenie
zistených porušení predpisov a ich príčin, ii) doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na
odstránenie zistených porušení predpisov v lehote do 10 dní od prerokovania protokolu. Po zapracovaní

uznaných relevantných námietok vo vyjadrení k Protokolu žalovaný v Dodatku č. 1 konštatoval, že týmto
dodatkom sa Protokol považuje za prerokovaný a výkon inšpekcie práce sa považuje za ukončený.

5. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal na tunajšom správnom súde správnu žalobu o
preskúmanie zákonnosti Protokolu v znení Dodatku č. 1, ktorou sa domáhal, aby správny súd zrušil

Protokol v znení Dodatku č. 1 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správny súd rozsudkom sp.zn.
75S/73/2021 zo dňa 02.11.2022 Protokol v znení Dodatku č. 1 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.

6. Žalovaný následne vydal Dodatok č. 2 zo dňa 15.11.2021, ktorým do Protokolu v znení Dodatku č. 1

doplnil do zoznamu predložených dokladov aj doklady, formuláre a tlačivá predložené zamestnávateľom
k výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu a z časti „Opatrenia“ vypustil nariadenie o
odstránení nedostatku uvedeného v bode č. 1 (nevydanie výplatných lístkov) z dôvodu, že žalobca tento
nedostatok odstránil už v čase výkonu inšpekcie práce do vypracovania Dodatku č. 1 zo dňa 14.09.2021.
Tiež opravil chybu v dátume Dodatku č. 1 (všade v texte má sa na mysli Dodatok zo dňa 14.09.2021).

Konštatoval, že zmeny podľa Dodatku č. 2 sú vykonané v textovej časti a v časti opatrenia, pričom
samotné zmeny nemajú za následok zmenu nedostatkov uvedených v bodoch č. 1., 2. a 3. Protokolu.

7. Žalobca podal správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, konkrétne proti postupu
žalovaného pri výkone inšpekcie práce u žalobcu ako kontrolovaného subjektu v období od 21.05.2021

do 01.10.2021 ukončenej oboznámením sa žalobcu s Protokolom v znení Dodatku č. 1. Žalobca
v správnej žalobe po ozrejmení skutkového stavu namietal viaceré dôvody nezákonnosti inšpekcie.
Primárne namietal, že už inšpekčné zistenia uvedené v Protokole nemajú základ v riadne zistenom
skutkovom stave a žalovaný pri ich získavaní, zaznamenávaní a zdokumentovaní postupoval svojvoľne.
V tejto súvislosti osobitne namietal, že inšpektorka inšpektorátu nepostupovala nezávisle a nestranne,

keďže ovplyvňovala svedkov a navyše, aby nemusela prihliadnuť na námietku zaujatosti antedatovala
dodatok. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný svojvoľne vylúčil zo zoznamu podkladov relevantných
pre posúdenie veci prílohy Vyjadrenia k Protokolu, ktoré svedčili v prospech žalobcu a tiež to, že
inšpekčné zistenia vychádzajú z dokumentov, ktoré sa ku dňu vyhotovenia dodatku nenachádzali v
spise, nemajú oporu v dokumentoch obsiahnutých v spise a/alebo nemajú oporu v dokumentoch, s

ktorými sa žalobca mohol oboznámiť. V ďalšom žalobnom bode žalobca namietal, že inšpektorát sa
v protokole nevysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu a pri konštatovaní údajného porušenia
právnych predpisov žalobcom vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca pritom
argumentoval, že neporušil § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci
neuzavretím pracovnoprávneho vzťahu s p. Šedivcovou, pretože ona preukázateľne vykonávala činnosť

ako dobrovoľník vyslaný občianskym združením. Žalobca taktiež tvrdil, že neporušil § 3 ods. 2 v spojení
s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci neprihlásením na sociálne poistenie p. B. a p. L., pretože
preukázateľne vykonávali činnosť ako dobrovoľníci vyslaný občianskym združením. Rovnako aj pani L.
a pani L. boli a sú riadne prihlásené na sociálne poistenie. Žalobca ďalej tvrdil, že neporušil ani § 130ods. 5 v nadväznosti na § 223 ods. 2 Zákonníka práce údajne nevydaním výplatných lístkov p. B., p. L.,
p. L. a p. L., pretože výplatné pásky riadne pripravil a doručoval a žalovaný preukázateľne ich vydanie
personálu v priebehu inšpekcie nepožadoval ani kvalifikovane nespochybnil. Ďalej žalobca namietal,

že žalovaný sa v dodatku nijak nevysporiadal so skutočnosťami uvedenými v námietke zaujatosti, a
to napriek tomu, že sa o nich preukázateľne dozvedel pred vyhotovením dodatku. V žalobnom návrhu
žalobca navrhol, aby správny súd určil, že postup inšpektorátu pri výkone inšpekcie práce u žalobcu ako
kontrolovanom subjektu bol nezákonný.

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe s námietkami žalobcu nesúhlasil, podrobne sa vyjadril ku
každej žalobnej a navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu uznesením zamietol.

9. Žalobca v rámci repliky rozšíril, resp. doplnil žalobné dôvody z dôvodu vydania ďalšieho dodatku k
Protokolu, pričom bez obmedzenia svojej argumentácie v plnom rozsahu zotrval na svojich tvrdeniach
a argumentoch uvedených v správnej žalobe a odmietal argumenty a tvrdenia žalovaného uvedené

vo vyjadrení k správnej žalobe. V doplnení uviedol, že nemal o existencii niektorého obsahu
administratívneho spisu žiadnu vedomosť napriek tomu, že sa domáhal oboznámenia aj s týmito
podkladmi. V žalobných bodoch, ktorými dopĺňal správnu žalobu uviedol, že inšpekcia je nezákonná a
výsledky z nej nemožno použiť, pretože žalovaný nedodržal lehotu na jej vykonanie. Zákon o inšpekcii
práce v § 7 ods. 8 písm. c/ stanovuje, že inšpektorát je povinný vykonať inšpekciu práce štandardne do

30 dní od doručenia podnetu, v odôvodnených prípadoch najneskôr 60 dní od doručenia podnetu, ak
vzhľadom na povahu veci nemožno inšpekciu práce vykonať ani v tejto lehote, tak v lehote, o ktorú môže
primeranepredĺžiťNárodnýinšpektorátpráce.Žalobcapoukázal,ženerešpektovanímmaximálnejvýšky
trvania kontroly (inšpekcie) má podľa judikatúry za následok, že kontrola (inšpekcia) nebola vykonaná
v súlade so zákonom, a teda je nezákonná, a protokol z takejto kontroly (inšpekcie) nadobudol povahu

nezákonne získaného dôkazného prostriedku a nemožno ho procesne použiť, pričom poukázal na nález
Ústavného súdu SR č.k. III US 24/2010-57 z 29.07.2010, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. Sžfk/52/2017 z 04.12.2018. Podľa žalobcu inšpektorát zmeškal už pôvodnú zákonnú lehotu 30 resp.
60 dní a zároveň zmeškal aj lehotu, ktorú mu Národný inšpektorát práce dodatočne predĺžil na 120 dní
od podania. Takýto koniec lehoty pripadol na 14.09.2021 a nie až na 15.09.2021, ako to mylne uvádza

žalovaný vo vyjadrení. Doplnil, že Dodatok č. 2 bol dokonca vydaný až 78 dní po uplynutí predĺženej
120 dňovej lehoty. Vzhľadom na to žalovaný nedodržal zákonnú ani predĺženú lehotu na vykonanie
inšpekcie, pričom je inšpekcia nezákonná a nezákonný dôkaz nemožno procesne použiť. V ďalšom
obsahu repliky vyjadril svoje nesúhlasné stanoviská k vyjadreniu žalovaného.

10. Žalobca úkonom z 02.12.2021 označeným ako „Vyjadrenie v nadväznosti na vyhlásenie rozsudku
č.k. 75S/73/2021-392“ uviedol, že poskytnutie súdnej ochrany pred iným zásahom inšpektorátu je
dôvodné aj po vyhlásení rozsudku. V nadväznosti na zrušenie Protokolu sa však dôvody čiastočne
modifikovali, v dôsledku čoho upravil žalobný petit. Poukázal najmä na to, že obnovený výkon inšpekcie
je nezákonný a vzhľadom na to upravil petit tak, že navrhol, aby správny súd zakázal žalovanému

pokračovať iným zásahom do práv žalobcu, ktorý spočíva v nezákonnom výkone inšpekcie práv u
žalobcu ako kontrolovaného subjektu. Ďalším petitom navrhol, aby správny súd zakázal inšpektorátu,
aby pri svojej činnosti použil podklady získané, zaznamenané alebo zdokumentované inšpektorkou
práce L.. D. Q. v rámci výkonu inšpekcie, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť obnoviť stav
pred iným zásahom tým, že nenávratne odstráni a zničí všetky podklady získané, zaznamenané alebo

zdokumentované inšpektorkou práce L.. D. Q. v rámci výkonu inšpekcie práce, aby uložil inšpektorátu
povinnosť doručiť správnemu súdu oznámenie o splnení zákazu uvedeného vo výroku 1 uznesenia a
aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

11. Správny súd o žalobe rozhodol uznesením (§ 133 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej len „SSP“/ v spojení s § 261 SSP) bez nariadenia
pojednávania, nakoľko nezistil zákonné dôvody pre nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1
SSP. Správny súd pritom zohľadnil, že SSP medzi náležitosti žaloby proti inému zásahu nezaraďuje

vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania, zároveň zohľadnil aj okolnosti, pre ktoré vzhliadol
žalobu ako nedôvodnú, bez potreby meritórneho posudzovania veci. Týmto uznesením sa zamieta
správna žaloba žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy z dôvodu, že o iný zásah nejde.
Správny súd preskúmaním veci aj bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že nejde o inýzásah orgánu verejnej správy, t.zn. pristúpil k bezprostrednej aplikácii ust. § 261 SSP, pričom nebol
žiadny dôvod na to, aby sa správny súd necítil byť viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom
verejnej správy. Dokazovanie v súlade s § 120 SSP preto nebolo potrebné vykonať. Správny súd

ďalej poukazuje na to, že žalobcovi bola preskúmaním zákonnosti Protokolu a tým aj postupu
žalovaného predchádzajúceho jeho vydaniu (teda výkonu inšpekcie práce) v konaní pred správnym
zavŕšeným rozsudkom správneho súdu sp.zn. 75S/73/2021 zo dňa 02.11.2022, poskytnutá súdna
ochrana zodpovedajúca rozsahu správnej žaloby proti inému zásahu, nakoľko v podstatných žalobných
bodoch sa žalobné námietky vytýkajúce nezákonnosť postupu žalovaného zhodovali.

12. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy

správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

16. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej
správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;
iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného
predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté.

17. Podľa § 252 SSP
(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto
zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu
verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie

správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

18. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy
priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

19. Podľa § 261 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju
zamietne.

20. Podľa § 262 SSP

(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1, uznesením zakáže
žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav
pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu
súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil
stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.

(2) Vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, označenie alebo
opis iného zásahu s jeho prípadným číslom, uložený zákaz s povinnosťou obnoviť stav pred zásahom,
ak táto povinnosť bola uložená, a primeranú lehotu na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu
pred zásahom; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného
môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu

pred zásahom; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.
(3) Ak žalovaný po uplynutí určenej lehoty bezdôvodne v inom zásahu pokračuje alebo napriek uloženej
povinnosti bezdôvodne neobnovil stav pred zásahom, správny súd mu i bez návrhu môže uznesenímuložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko od orgánu verejnej
správy nadriadeného žalovanému.
(4) Ak žalovaný správnemu súdu preukáže splnenie zákazu pokračovať v inom zásahu a obnovenie

stavu pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená, správny súd konanie uznesením zastaví.

21. Podľa § 263 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2,
uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj
označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.

22. Primárne správny súd posudzoval, či na základe skutkových a právnych dôvodov uvádzaných
žalobcom (správny súd je viazaný týmito žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 a 2 SSP) sa jedná v
prípade postupu a konania žalovaného o iný zásah orgánu verejnej správy. Už judikatúra Najvyššieho
súdu SR prijímaná za účinnosti OSP vychádzajúc z ústavnej formulácie uvádzajúcej „rozhodnutia,
opatrenia alebo iné zásahy verejnej moci“ pomerne konštantne definovala pojem „zásah“ ako aktívne
konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“, „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo

proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného. Znakom iného zásahu bolo aj to, že ním
vyvolané účinky na poškodeného sú definitívne, t.j. inými prostriedkami nápravy ako súdnym donútením
neodstrániteľné. Za zásah nepovažovala judikatúra nečinnosť orgánu verejnej správy, ako to vyplýva
napríkladzrozhodnutiaNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Sžz/3/2010z15.02.2011.ZrozsudkuNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28.04.2011 zase vyplýva, že nezákonný zásah nesmel mať ani základ v

rozhodnutí správneho orgánu, lebo potom sa žalobca musel domáhať ochrany svojich dotknutých práv
prostredníctvom odlišného mechanizmu súdnej ochrany, napríklad prostredníctvom žaloby v správnom
súdnictve.

23. Konkrétne definičné znaky iného zásahu orgánu verejnej správy sú upravené v § 3 ods. 1 písm.

e/ SSP. Iný zásah môže spočívať jednak vo faktickom postupe orgánu verejnej správy vykonanom pri
plnení úloh v oblasti verejnej správy a jednak v postupe orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo
inšpekcie podľa osobitného predpisu. Právna úprava v Správnom súdnom poriadku - ustanovenie §
252 a nasl. SSP precizovala v jednotlivých ustanoveniach náležitosti žaloby proti inému zásahu orgánu
verejnej správy a postup správneho súdu v konaní o nej. Rozhodujúce je v predmetnej veci to, že sa

nejedná o iný zásah. Z definície iného zásahu vyplýva, že obe definičné vymedzenia v zmysle § 3 ods.
1 písm. e/ SSP sa týkajú len postupu orgánu verejnej správy a len pri tej jeho činnosti, ktorá má povahu
výkonu verejnej správy. Iným zásahom môže byť len aktívny postup orgánu verejnej správy pri výkone
verejnej správy, a nie opomenutie takéhoto postupu alebo nečinnosť pri výkone verejnej správy. Pod
iný zásah nie je možné podradiť rozhodnutie, či opatrenie orgánu verejnej správy, ani nečinnosť orgánu

verejnej správy.

24. Z judikatúry Najvyššieho správneho súdu vyplýva, že fundamentálnou právnou otázkou, na ktorú
je potrebné je, či žalobcom v žalobe vymedzené konanie žalovaného má alebo nemá povahu iného
zásahu orgánu verejnej správy. Iný zásah orgánu verejnej správy je normatívne vymedzený v § 3 ods.

1 písm. e/ SSP ako „faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo
dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa
osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“ Zákonodarca vymedzil iný zásah orgánu verejnej

správy prostredníctvom štyroch kritérií, ktoré musia byť kumulatívne spojené a ktorými sú: - faktický
postup, - orgánu verejnej správy, - pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, - s priamym dotykom na
subjektívnych právach. Faktický postup znamená, že sa jedná o priame bezprostredné konanie, ktoré
jednak v procesnej rovine nemá povahu administratívneho konania a súčasne po formálnej stránke
nemácharakterrozhodnutiaaleboopatreniaorgánuverejnejsprávy.Legálnadefinícianespájainýzásah

orgánu verejnej správy s administratívnym konaním tak, ako je tomu pri rozhodnutiach a opatreniach
orgánov verejnej správy v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b/ a c/ SSP. Dôvodom je skutočnosť, že iný zásah
orgánu majúci povahu faktického postupu orgánu verejnej správy je praxi realizovaný hlavne mimo
administratívnehokonania,takakojetotovymedzenév§3ods.1písm.a/SSP.Tosúčasneznamená,že
pokiaľ by aj bol prípadne v rámci administratívneho konania orgánom verejnej správy vykonaný postup

majúci povahu iného zásahu, posudzovala by sa zákonnosť tohto postupu pri preskúmavaní zákonnosti
toho rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré bolo jeho výsledkom. Je to dané tým, že
samotný postup orgánu verejnej správy de lege lata nie je spôsobilým predmetom prieskumu v rámci
správneho súdnictva. Inak povedané preskúmanie zákonnosti iného zásahu zo strany správneho súduprichádza do úvahy len vtedy, ak sa ochrany subjektívnych práv nemožno domôcť inak, t.j. v rámci
správnej žaloby proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Dôvodom je skutočnosť, že
ochrana poskytovaná v rámci správneho súdnictva voči inému zásahu je vo svojej podstate subsidiárna

vo vzťahu k ochrane poskytovanej voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy (porovnaj Q., J., N., M., F.,
M., N., A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava:C.H.Beck,2018,1253s.).

25. V predmetnej veci sa žalobca domáhal určenia, že postup žalovaného pri výkone inšpekcie práce
bol nezákonný a v rámci modifikovaného žalobného návrhu sa domáhal uloženia zákazu pokračovať

žalovaným v nezákonnom výkone inšpekcie práce, v zákazu použitia podkladov získaných počas
inšpekcie a obnovy stavu pred zásahom nenávratným odstránením a zničením podkladov získaných
počas inšpekcie. Samotné vedenie administratívneho konania, resp. v danom prípade zákonom
regulovaného inšpekčného postupu, ktoré bolo v tomto prípade začaté v súlade s právnymi predpismi,
však nie je možné považovať podľa názoru správneho súdu za nezákonný zásah orgánu verejnej
správy. Administratívne konania (§ 3 ods. 1 písm. a/ SSP, zahŕňajúce postupy predchádzajúce vydaniu

opatrení) vedené pred orgánmi verejnej správy sú obvykle zakončené vydaním administratívneho aktu,
ktorý je preskúmateľný súdom v správnom súdnictve. Postup orgánu verejnej správy predchádzajúci
vydaniuindividuálnehosprávnehoaktu(rozhodnutiaaleboopatrenia) jenáslednesúdompreskúmavaný
v konaní o žalobe o preskúmanie zákonnosti tohto aktu orgánu verejnej správy. Návrhom na ochranu
pred nezákonným zásahom nie je možné negovať vedenie a účinky administratívneho konania tak,

ako sa domáha žalobca. V prípade, ak by súd v rámci konania o ochrane pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej správy samostatne preskúmaval zákonnosť, resp. prípustnosť vedenia a priebehu
administratívneho konania pred jeho skončením vydaním opatrenia (protokolu o výsledkoch inšpekcie
práce) dopustil by sa predčasného postupu, ktorý by zasahoval do právomoci orgánov verejnej správy.
Takýmto konaním by došlo k neprípustnému prelínaniu súdnej moci s mocou výkonnou. Prieskum

zákonnosti postupu orgánu verejnej správy v rámci administratívneho konania (bez ohľadu na to,
či postup orgánu verejnej správy už bol alebo nebol príslušným opatrením, napríklad protokolom o
výsledku inšpekcie práce, ukončený) je súčasťou prieskumu zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy. Preto nie je možné v rámci konania o ochrane pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej správy preskúmavať zákonnosť administratívneho konania, ktoré predchádza vydaniu

administratívneho rozhodnutia alebo opatrenia (protokolu, ktorý je preskúmateľným opatrením).

26. Ochrana v rámci správneho súdnictva voči inému zásahu je vo svojej podstate subsidiárna vo
vzťahu k ochrane poskytovanej voči rozhodnutiam a opatreniam orgánov verejnej správy. Je vecou
žalobcu, aký spôsob ochrany zvolí, a či ním zvolený spôsob ochrany je v konečnom dôsledku správny.

Správny súdny poriadok upravuje vzhľadom na mnohopočetnosť foriem verejnej správy viacero rôznych
prostriedkov (mechanizmov) súdnej nápravy pri pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom
výber konkrétneho mechanizmu je ponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka (napr. uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/05 zo dňa 13.01.2005). Konajúci súd v správnom súdnictve
nesmie vo vzťahu k prostriedku súdnej nápravy zvoleného účastníkom zaujať žiadne iné stanovisko a

hodnotenie ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne vzhľadom na ním sledovaný
cieľ. Navyše, za účelom zachovania postavenia nestranného súdneho orgánu ani nesmie účastníka v
konaní upozorňovať na nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej nápravy, poprípade namiesto
účastníka sformovať iné nároky rozdielne od požadovaného petitu návrhu.

27. Vzhľadom na uvedené by správny súd preskúmaním postupu žalovaného v administratívnom konaní
predchádzajúcom vydaniu Protokolu, v zmysle žalobného návrhu správnej žaloby proti inému zásahu,
svojou rozhodovacou činnosťou nahradil správnu úvahu a rozhodnutie orgánu verejnej správy, čím by
poprel zmysel a úlohu orgánov verejnej správy. Žalobca mal možnosť podať všeobecnú správnu žalobu
o preskúmaní zákonnosti Protokolu v znení Dodatku č. 1, ktorú využil a na jej základe boli zrušené tieto

akty pochádzajúce z inšpekcie práce, ochrany pred ktorou sa žalobca domáha duplicitne aj žalobou proti
inému zásahu. Ak sa žalobca bude domnievať, že po vydaní nového opatrenia, ktorým bude inšpekcia
práce u neho ukončená, budú porušené jeho práva, bude sa ich ochrany mať možnosť domáhať
prostredníctvom žaloby na preskúmanie zákonnosti postupu a opatrenia žalovaného, po vydaní tohto
opatrenia v administratívnom konaní.

28. Žalobcom uplatnené dôvody nezákonnosti inšpekcie práce, ktoré ako sú nedostatočne zistený
skutkový stav, nestrannosť zamestnancov orgánu verejnej správy, právo na nahliadnutie do
spisu, možnosť vyjadriť sa podkladom, nepreskúmateľnosť a pod. predstavujú typické nedostatkyadministratívneho konania (§ 3, § 9 a nasl., § 32 a nasl., § 46 a iné Správneho poriadku), čo plne
potvrdzuje správnosť prístupu správneho súdu. Osobitne stojí za zmienku požiadavka žalobcu (majúca
povahu ad absurdum) na nariadení odstránenia a zničenia zabezpečených dôkazov, nakoľko, ako už

bolo uvedené, návrhom na ochranu pred nezákonným zásahom nie je možné negovať vedenie a účinky
administratívneho konania tak, ako sa domáha žalobca.

29. Na postup pri výkone inšpekcie práce ani na vyhotovenie protokolu sa nevzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, na vyhotovenie protokolu o výsledku inšpekcie práce preto neboli kladené

nároky zodpovedajúce obsahovým náležitostiam rozhodnutia (§ 46, § 47 správneho poriadku). Samotný
Protokol o výsledku inšpekcie práce (v časti zistených porušení predpisov) ako správny akt sui generis
predstavuje základný, nie však jediný, podklad (skutkový základ) pre ďalší postup žalovaného, či už na
účely uloženia opatrení alebo pre samostatné konanie o správnom delikte. Práve nadväzujúce konanie
o správnom delikte podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z., ktoré sa vedie v súlade so
Správnym poriadkom (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) poskytujúcim záruky spravodlivého

procesu, v rámci ktorého bude mať žalobca, ako účastník konania, dostatočne širokú škálu procesných
práv použiteľných na účinnú ochranu svojich práv a právom chránených záujmov. V rámci dokazovania
bude mať žalobca právo aj povinnosť predložiť a navrhovať všetky známe dôkazy a iné podklady (§ 33,
§ 34 správneho poriadku) preukazujúce jeho tvrdenia. Žalovaný ako správny orgán bude mať povinnosť
zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať podklady potrebné pre vydanie

zákonného rozhodnutia s primeraným odôvodnením, voči ktorému bude prípustné odvolanie a ktoré
bude samostatne preskúmateľné správnym súdom (§ 3, § 32 nasl., § 46, § 47, § 53 nasl. a iné Správneho
poriadku).

30. Neoddeliteľnou súčasťou dokazovania je proces hodnotenia dôkazov, iba v rámci ktorého je možné

vyhodnotiť, ktorý zo zabezpečených dôkazov nebol získaný zákonným spôsobom a v rámci toho
naň prípadne neprihliadať. Účelom administratívneho konania však v žiadnom prípade nie je ničenie
alebo odstraňovanie dôkazov a iných podkladov meritórneho rozhodnutia alebo opatrenia, hoci aj
zabezpečených v rozpore so zákonom. Samotný žalobca v rámci svojej žalobnej argumentácie uvádza,
že takýto protokol je procesne nepoužiteľným ako nezákonne získaný dôkaz, resp. podklad pre ďalší

procesný postup. Nejde teda o nezákonný zásah ale o postup v administratívnom konaní, proti ktorému
v súlade so zmienenou zásadou subsidiarity bude mať žalobca právo účinne sa brániť zákonnými
opravnými prostriedkami (vrátane správnej žaloby) uplatnenými proti Protokolu alebo inému správnemu
aktu v nadväzujúcom správnom konaní.

31. Správny súd dospel k záveru, že v predmetnej veci postup žalovaného nevykazuje znaky iného
zásahu. Správny súd pritom poznamenáva, že posudzoval otázku, či v takomto prípade, t. j. pri spornosti
či namietaná činnosť je iným zásahom orgánu verejnej správy alebo opatrením, prichádza do úvahy
odmietnutie žaloby z dôvodu je neprípustnosti podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP v spojení s § 7 SSP,
resp. je to dôvodom pre zastavenie konania podľa § 98 písm. b/ SSP. Keďže posúdenie tejto spornej

otázky je otázkou dôvodnosti žaloby a nie otázkou existencie podmienok konania dospel k záveru, že ak
sa nejedná o iný zásah, je potrebné žalobu zamietnuť. Osvojil si pritom záver publikovaný v komentári
Správneho súdneho poriadku - Q., J., N., M., F., M., N., A. a kol. Správny súdny poriadok, Komentár,
Bratislava: C. H. Beck, 2018, strana 1252.

32. V danom prípade sa žalobca domáha súdnej ochrany podaním žaloby proti inému zásahu v
zmysle § 252 a nasl. SSP. K tvrdenému ukráteniu na právach žalobcu spočívajúcom v nezákonnom
vedení inšpekcie práce tak došlo v rámci administratívneho konania, výsledkom ktorého bol Protokol.
Vzhľadom na to, že po podaní správnej žaloby proti inému zásahu bol Protokol na základe všeobecnej
správnej žaloby žalobcu zrušený, o namietaných porušeniach práv žalobcu bude žalovaný konať ďalej.

Proti správnemu aktu, ktorým bude inšpekcii práce opätovne ukončená, bude mať možnosť sa brániť.
Správny súd preto zákonnosť samotného doterajšieho postupu žalovaného neposudzoval, keďže
nedôvodnosť žaloby v dôsledku skutočnosti, že sa nejedná o iný zásah, mu neumožňovalo realizovať
žalobcom navrhnutý súdny prieskum. Preto ani nezaujal stanovisko k argumentácii žalovaného v zmysle
správnej žaloby. Poskytnutie právnej ochrany zo správneho súdu závisí aj od procesných možností aj

od samotného žiadateľa, keďže v tomto konaní pred súdom sa prísne uplatňuje dispozičná zásada. V
danom prípade, vzhľadom na predchádzajúce body tohto uznesenia, nebolo možné poskytnúť žalobcovi
súdnu ochranu, ktorej sa domáhal žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy.33. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobu žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy
ako nedôvodnú podľa § 261 SSP zamietol.

33. Žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie §
167 ods. 1 SSP a contrario.

Poučenie:

P o u č e n i e:
Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP).
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 2 a contr. SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od jeho doručenia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo

sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z
akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a d) návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.