Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Štefan Zelenák
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/238/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217209705
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1217209705.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobkyne Angelika Benešová,
Kolónia 10, 929 01 Kútniky, IČO: 40 557 651, práv. zast. JUDr. Jozef Dobrovič, advokát, Záhradnícka
27, Bratislava, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO:
35 792 752, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava,
IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere a o zaplatenie 1.761,- EUR
a o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/125/2017-109 zo dňa
25.6.2019 jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/125/2017-109
zo dňa 25.6.2019 v napadnutom výroku II. a III. p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o určenie, že zmluva o revolvingovom úvere
č. 218210-16030 zo dňa 21.4.2015 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako
veriteľom je neplatná, zastavil, žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalobkyni v celom rozsahu.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
medzi účastníkmi bol založený záväzkovo právny vzťah špecifikovaný zmluvou o úvere. Žalobkyňa
uzavrela úverovú zmluvu ako podnikateľ (živnostník) v súvislosti s výkonom jej podnikateľskej činnosti.
Tento záver konajúci súd vyvodil zo záhlavia úverovej zmluvy, v ktorom bolo okrem mena a priezviska
žalobkyne uvedené tiež jej IČO, miesto podnikania, zápis v živnostenskom registri a tiež z textu zmluvy,
ktorý obsahoval potvrdenie, že žalobkyňa finančné prostriedky použije na výkon jej podnikateľskej
činnosti. Konajúci súd bol toho názoru, že úverovou zmluvou založený právny vzťah nemal charakter
spotrebiteľskéhovzťahu,pretosažalobkyňanemôžedomáhaťneplatnostitohtoprávnehoúkonutvrdiac,
že je v rozpore s právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských úverov. Pokiaľ žalobkyňa
podanou žalobou tvrdila, že bola v postavení spotrebiteľa, toto jej tvrdenie považoval súd za účelové,
ničím nepodložené a nepreukázané. Žalobkyňa deň pred uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere
podala žiadosť žalovanému o poskytnutie úveru, pričom zo žiadosti tiež jednoznačne vyplýva, že
túto podávala ako živnostník podnikateľ. Konajúci súd uvedomujúc si, že na absolútnu neplatnosť
právneho úkonu je povinný prihliadať ex offo, posudzoval zmluvu o revolvingovom úvere aj z hľadiska
všeobecnými ustanoveniami vyžadovaného súladu so zákonom alebo dobrými mravmi a nevzhliadol
žiaden dôvod, pre ktorý by mohol vyhlásiť zmluvu o revolvingovom úvere za absolútne neplatnú.
Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá má ako predmet činnosti zapísané poskytovanie pôžičiek aúverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalobkyňa mala možnosť slobodne sa rozhodnúť,
či o úver požiada banku alebo nebankový subjekt, pričom v prejednávanom prípade sa rozhodla
pre nebankový subjekt. Účastníci konania si v zmluve riadne dohodli odplatu za poskytnutie úveru v
súlade s ust. § 499 Obchodného zákonníka. Ak žalobkyňa nesúhlasila s výškou odmeny za poskytnutie
úveru, nikto ju nenútil zmluvu so žalovaným uzavrieť. Žalobkyňa uzatvárala zmluvu o poskytnutí úveru
až na druhý deň po podaní žiadosti o úver, t.j. mala možnosť sa riadne oboznámiť s podmienkami
poskytnutia úveru, resp. dať si tieto posúdiť advokátovi, tak ako to urobila pri podaní tejto žaloby. Nakoľko
súd nevzhliadol žiaden dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, posúdil aj nárok
žalobkyni na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.761,- EUR za nedôvodný a preto súd žalobu
zamietol.
3. Proti II. a III. výroku rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá nesúhlasí
so závermi súdu. Poukazuje na samotnú žiadosť o úver, kde sa uvádza, že žiadateľom je fyzická
osoba, s identifikačnými údajmi menom, priezviskom, rodným číslom, rodinným stavom, trvalá adresa
(čo sa dá chápať ako adresa trvalého pobytu). Až v čl. III v kontaktných a ekonomických údajoch je
uvedená kolonka na IČO a ďalšie údaje ohľadne podnikateľskej činnosti žalobkyne, no vzhľadom na
umiestnenie to žalobkyňa považovala za normálne. Aj keď si v minulosti brala úver sa jej v banke pýtali
na zamestnávateľa či živnosť a príjem, tu sa taktiež pýtali na to isté. Preto jej to neprišlo zvláštne.
Predloženie živnostenského listu už považovala len za dôkaz toho že podniká. V samotnej zmluve už
boli pripravené údaje tak, že ide o podnikateľa, čo si žalobkyňa pri podpise neuvedomila. To, že mala
prostriedky použiť na podnikateľskú činnosť tiež nie je pravda a bolo jej vysvetlené žalovaným, že nejaký
dôvod uviesť museli, aby to prešlo. Sme toho názoru, že už tu sa žalovaný dopustil nekalej obchodnej
praktiky. Takéto konanie žalovaného nemôže požívať právnu ochranu. Súd sa vo svojom rozhodnutí
vôbec nezaoberal skutočnosťami, na ktoré žalobkyňa poukazovala vo svojom vyjadrení a to, že ak by aj
nepovažoval zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným za spotrebiteľský, ale obchodnoprávny. Súd
však len bez akéhokoľvek vysvetlenia konštatoval, že nenašiel dôvod neplatnosti ustanovení zmluvy.
Odmenu považoval za zákonnú v zmysle § 499 ObZ. Odplata však musí byť v súlade so zákonom.
Nie je možné nazvať odplatou sumu, ktorá ma predstavovať úroky ako sa uvádza v bode 4.1 zmluvy.
Úroky sú predsa splatné spolu s jednotlivými splátkami a nemožno ich vrátiť už pri poskytnutí pôžičky.
Tak vlastne ani nedôjde k reálnemu odovzdaniu finančnej sumy na akej sa zmluvné strany dohodli. Na
všetky tieto skutočnosti žalobkyňa poukazovala vo svojich písomných podaniach. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti navrhla rozsudok zrušiť.
4. Žalovaný na odvolanie žalobkyne uviedol, že odvolacie tvrdenia sú nedôvodnými a v rozpore s
preukázanými skutočnosťami. Podstatnou skutočnosťou bolo v prvom rade to, že žiadosť o úver, ktorej
vyplnenie a podanie predchádzalo uzavretiu úverovej zmluvy, už v prvej časti obsahuje informáciu, že je
určená pre žiadateľov - podnikateľov (čo vyplýva z poznámky, že vypĺňajú FO- podnikatelia). Na obsah
predloženej žiadosti o úver nadväzovala príprava zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú žalobkyňa a
žalovaný uzavreli. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo ani namietané a zo strany žalobkyne
žiadnym spôsobom spochybnené práve to, že žalobkyňa konala vedome, slobodne, a teda že obsah
ním uzavretej zmluvy zodpovedá jej skutočnej vôli. Ak žalobkyňa vychádza vo svojich tvrdeniach z
toho, že zmluvná odmena má byť neplatná pre jej výšku, potom takéto tvrdenie odporuje § 502 ods. 1
Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného preto žalovaný zastáva názor, že napádaný rozsudok
je vydaný na základe riadne a úplne zisteného skutkového stavu a navrhuje, aby odvolací súd tento
rozsudok potvrdil.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa26.8.2020.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobkyne, vyjadrením žalovaného, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
6. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobkyne dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na
ne poukazuje. Pre posúdenie dôvodnosti podaného odvolania bolo potrebné zodpovedať otázku, či
aj na právny vzťah žalobkyňu v pozícií podnikateľa a žalovaného, je možné aplikovať ustanovenia o
ochrane spotrebiteľa. Pre posúdenie toho, či žalobkyňa (fyzická osoba) má postavenie spotrebiteľa,
bolo rozhodujúce preukázanie, či pri plnení zmluvy skutočne konala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Niet preto žiadnych racionálnych dôvodov, aby sa za
spotrebiteľa nemohla považovať aj fyzická osoba - živnostník, ak sú splnené tieto predpoklady: a) fyzická
osoba - živnostník v čase uzavretia zmluvy nie je podnikajúcim subjektom, b) fyzická osoba - živnostník
využíva služby a tovary používa pre vlastnú potrebu (nie na podnikanie), resp. pre potrebu svojich členov
(napr. združenie osôb, zamestnancov, služobné telefóny). V tom smere však súd prvej inštancie správne
vyhodnotil, že obe strany sporu konali v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalobkyňa, i keď bola
fyzická osoba - podnikateľ, uzavrela zmluvu ako podnikateľ v súvislosti s výkonom jej podnikateľskej
činnosti,pričomvčl.1ods.1.1.zmluvysauvádza,žepeňažnéprostriedkysaposkytujúnapodnikateľský
účel. Uzavretiu zmluvy predchádzalo podanie žiadosti o úver, v ktorej sa žalobkyňa identifikovala ako
fyzická osoba - podnikateľ. Žalobkyňa dňa 20.4.2015 podala žiadosť o poskytnutie PROFI úveru ako
podnikateľský subjekt a do žiadosti doplnila údaj o účele úveru - investičný. V zmysle uvedeného preto
úverovou zmluvou založený právny vzťah nemal charakter spotrebiteľského. Na základe uvedeného
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.
1, 2 C.s.p. potvrdil.
9. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods.
1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
10. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.