Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. december 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 30C/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121207472
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2121207472.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Veronikou Židek, v právnej veci žalobcu: J. S. ml., narodený

XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Ústav na výkon Trestu odňatia slobody
Hrnčiarovce na Parnou, so sídlom Dlhé lúky 1, Hrnčiarovce nad Parnou, o určenie, že žalovaný zanedbal
zdravotnú starostlivosť a zaplatenie nemajetkovej ujmy a odškodnenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou dňa 08.12.2021 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že
žalovanýzanedbalzdravotnústarostlivosťauložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovinemajetkovú

ujmu a odškodnenie vo výške 1 250 000,00 eur.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že od 01.04.2020 bol vo výkone trestu odňatia slobody u Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou.(ďalej ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou) Výkon
trestu som skončil dňa 05.11.2021. Dlhodobo sa lieči pre zdravotné problémy s dýchaním a bolo mu
diagnostikované ochorenie astma. Taktiež sa dlhodobo lieči pre zdravotné problémy so srdcom a bol mu
diagnostikovaný vysoký krvný tlak a zrýchlená srdcová činnosť. Obe ochorenia si vyžadujú pravidelnú

dennú medikamentóznu liečbu. Obe ochorenia si vyžadujú pravidelné kontroly u odborného lekára. Pri
ochorení astma mal pred výkonom trestu pravidelné kontroly u odborného lekára pneumológa každé 3
mesiace. Pri ochorení srdca mal pred výkonom trestu pravidelné kontroly u odborného lekára internista-
kardiológ každých 6 mesiacov. Od nástupu do výkonu trestu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou až do
ukončenia nebol ani raz odborne vyšetrený. Teda kontrolné vyšetrenie u pneumológa bolo zanedbané
celkovo 6 krát a kontrolné vyšetrenie u internistu-kardiológa bolo zanedbané celkovo 3 krát. Od
mesiaca január 2021 mu nebolo zabezpečené a dodané liečivo Symbicort vo forme inhalátora na liečbu

ochorenia astma. Uvedené liečivo je na báze kortikoidov a je potrebné jeho užívanie na dennej báze.
Nezabezpečením liečiva Symbicort bolo závažným spôsobom ohrozované zdravie žalobcu. Každé
3 mesiace musí byt' vykonané kontrolné vyšetrenie spirometriou kvôli dávkovaniu liečiv. Vyšetrenie
nebolo vykonané ani raz. Liečivo mu odmietli predpísať bez kontroly u odborného lekára a napriek tomu
žalobcu na vyšetrenie neobjednali. Liečiva sa dožadoval niekoľko krát formou žiadanky. Miesto toho
mu bol predpísaný prípravok Ventolin, ktorý ale neslúži ako liečivo a teda nemá vplyv na zlepšenie,
resp. udržanie zdravotného stavu. Slúži iba ako uvoľňovač dýchacích ciest v prípade akútneho stavu.

Takýmto konaním a laxným prístupom bolo v značnej miere ohrozované jeho zdravie a život. Napriek
pandémii COVID-19, ktorá v značnej miere napáda dýchací systém aj napriek tomu, že bol 17.01.2021
pozitívne testovaný na ochorenie COVID-19 mi liečivo dodané nebolo aj napriek naliehaniu. Každých 6
mesiacov musí byť vykonané kontrolné vyšetrenie u internistu - kardiológa. Vyšetrenie nebolo vykonanéani raz. Predpisovanie liečiv bez pravidelných kontrolných vyšetrení závažným spôsobom ohrozovalo
jeho zdravie. Jediné liečivo, ktoré počas prekonávania ochorenia COVID-19 dostal bolo liečivo Panadol,
a to aj napriek vedomosti ústavu o mojom zdravotnom stave. Podľa vyjadrenia riaditeľa ústavu bola

zdravotná starostlivosť poskytovaná ústavom na dostatočnej úrovni. Toto vyjadrenie bolo súčasťou
pojednávania, na ktorom žiadal o prerušenie výkonu trestu zo zdravotných dôvodov konaného dňa
24.02.2021 na Okresnom súde Trnava, spisová značka 29Nt/19/2021.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe sa vyjadril k procesným podmienkam konania, a síce, že podľa §

2 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o zbore“) (1) Zbor organizačne tvoria a) generálne riaditeľstvo, b) ústavy na výkon
väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých
a nemocnica pre obvinených a odsúdených (ďalej len „ústav“).“ Podľa § 4 ods. 1 písm. m) zákona o
zbore „(1) Zbor v rámci svojej pôsobnosti, m) zabezpečuje zdravotnú starostlivosť pre príslušníkov
zboru, zamestnancov zboru, obvinených vo výkone väzby, odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody

a iné osoby.“ Podľa § 4 ods. 1 a 3 druhej časti zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z.“) „(1) Zdravotnú starostlivosť
a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki
pracovníci za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti

v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej
zdravotnej starostlivosti je služba vo všeobecnom hospodárskom záujme. Poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v subjektoch hospodárskej mobilizácie v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva sa počas
trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu v zdravotníctve alebo výnimočného stavu nepovažuje
za hospodársku činnosť. (3) Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne.

Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne
určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia
stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi
na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi
pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.“ Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z. z. o

poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v
zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 578/2004 Z. z.“) „(1) Zdravotnícke zariadenie je prevádzkový útvar zriadený na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. (2) Zdravotnícke
zariadenia možno prevádzkovať len na základe povolenia alebo rozhodnutia o nariadení vytvorenia

mobilného odberového miesta; povolenia sa vydávajú na zdravotnícke zariadenia a) ambulantnej
zdravotnej starostlivosti, b) ústavnej zdravotnej starostlivosti, c) lekárenskej starostlivosti.“ Na základe
Rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S03782-2017-OP zo dňa 22.12.2017
(ďalej aj ako „rozhodnutie“) ako príslušného orgánu bolo štátnej rozpočtovej organizácii Nemocnici pre
obvinenýchaodsúdenýchaÚstavunavýkontrestuodňatiaslobodyTrenčín,sosídlomSúdna15,91196

Trenčín ako prevádzkovateľovi v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. povolené prevádzkovať zdravotnícke
zariadenieambulantnejzdravotnejstarostlivosti,ktoroujeAmbulanciavšeobecnéholekárstvasmiestom
prevádzkovania v tunajšom ústave na adrese Dlhé Lúky 1, 918 65 Hrnčiarovce nad Parnou, a to
s účinnosťou od 03.01.2018. Z uvedeného vyplýva, že na základe predmetného rozhodnutia sa
Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Trenčín stala ku

dňu 03.01.2018 výhradným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti odsúdeným počas výkonu trestu
odňatia slobody v ústave v zriadenom zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti
umiestnenom v objekte žalovaného. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy
je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti,
ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. O

nedostatok tzv. pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní
ide. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný nie je v zmysle zákonného rámca vyplývajúceho
zo zákona č. 578/2004 Z. z. a v nadväznosti naň i platného a účinného rozhodnutia Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. S03782-2017-OP zo dňa 22.12.2017 subjektom poskytujúcim

zdravotnústarostlivosťvambulanciivšeobecnéholekárstvasituovanejvobjektežalovanéhoodsúdeným
počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave. Z uvedeného dôvodu žalovaný namieta nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného a žiada súd, aby žalobu zamietol v plnom rozsahu.
K poskytovaniu zdravotnej starostlivosti žalovaný uviedol, že z dôvodu nedostatku pasívnej vecnejlegitimácie na strane žalovaného nie je možné sa vyjadriť k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti,
nakoľko žalovaný nebol poskytovateľom zdravotnej starostlivosti žalobcovi počas výkonu trestu odňatia
slobody v ústave. Pre úplnosť dodal, že žalobca vykonával trest odňatia slobody v označenom

ústave od 31.03.2020 do 05.11.2021, ktorý mu bol uložený Trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 22.10.2019, č. k. 2T/65/2019- 90 v trvaní 8 mesiacov a Trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.11.2017 v trvaní 2 roky a 4 mesiace. Lekárska správa č.
ÚVTOS-47-1/27-2021zodňa01.02.2021,naktorúžalobcapoukazujevpodanejžalobe,bolaposkytnutá
na základe žiadosti Okresného súdu Trnava v konaní o prerušení výkonu trestu odňatia slobody

vedenom podľa trestnoprávnych predpisov, pričom uvedenú lekársku správu poskytol Ústav ako subjekt
zabezpečujúci výkon trestu odňatia slobody menovaného v zmysle zákona č. 4/2001 Z. z. a nie
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. V prípade, ak súd bude v konaní o merite veci pokračovať so
žalovaným ako stranou sporu v zmysle zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), žalovaný nebude môcť zaujať relevantné odborné stanovisko k veci, nakoľko na poskytovanie
údajov zo zdravotnej dokumentácie súdu na účely súdneho konania je oprávnený výlučne poskytovateľ

zdravotnej starostlivosti podľa § 24 zákona č. 576/2004 Z. z. Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie na strane žalovaného týmto žalovaný žiada žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

4. Na pojednávaní dňa 02.12.2022 súd konal a rozhodoval bez prítomnosti žalobcu, ktorý sa z
pojednávania ospravedlnil a žiadal, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.

5. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom vyjadrení zaslanom súdu. Uvádza, že
žalovaná nie je pasívne legitimovaná. Poukazuje na doložené rozhodnutie, ktorým zdravotnícke
zariadenie bolo zriadené a patrí pod Nemocnicu Trenčín ako zriaďovateľa, ktorý je poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti. Nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Žalovaný nemá prístup k zdravotnej

dokumentácii, nemôže sa s týmto oboznamovať.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi pripojenými k
žalobe, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu.

7. Súd k podanej žalobe uvádza opierajúc sa o uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. Zn. 7Cdo/25/2018
zo dňa 29.11.2018, v zmysle ktorého „ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje
tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym
názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom
zistený skutkový stav dopadajú. Súd teda nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ale len skutkovým

vymedzením v žalobe a musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu (súbehu) právnych nárokov a spomedzi
viacerých vybrať správnu právnu normu.“. Na základe uvedeného súd posúdil žalobcu tak, že žalobca
namieta porušenie povinností pri zabezpečovaní a poskytovaní zdravotnej starostlivosti a žiada náhrady
škody, ktorá mu vznikla ako následkom porušenia právnych noriem.

8. V prvom rade sa súd zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného v prípade namietaného
nezabezpečenia zdravotnej starostlivosti žalovaným a náhrady škody v súvislosti s tvrdeným
nezabezpečením zdravotnej starostlivosti..

9. Podľa § 1 písm. b) zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „Zákon o

ZVJS“) zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní
úlohy na úseku výkonu trestu odňatia slobody.

10. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o ZVJS zbor organizačne tvoria ústavy na výkon väzby, ústavy na
výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre

obvinených a odsúdených (ďalej len „ústav“).

11. Podľa § 2 ods. 2 zákona o ZVJS generálne riaditeľstvo a ústavy zriaďuje a zrušuje Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

12. Podľa § 4 ods. 1 písm. m) zákona o ZVJS zabezpečuje zdravotnú starostlivosť pre príslušníkov
zboru, zamestnancov zboru, obvinených vo výkone väzby, odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody
a iné osoby.13. Podľa § 64 ods. 6 Zákona o ZVJS štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú zborom alebo jeho
príslušníkom v súvislosti s plnením úloh ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak k spôsobeniu škody
došlo v dôsledku protiprávneho konania osoby alebo oprávneného zákroku príslušníka zboru.

14. Podľa § 64 ods. 7 Zákona o ZVJS náhradu škody poskytuje v zastúpení štátu ministerstvo.

15. Podľa § 415 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) každý
je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom

prostredí.

16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

17. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému

prevádzkovou činnosťou.

18. Podľa § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou,
ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným

vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu
podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

19. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

20. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

21. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v

procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že

nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo 214/2011 zo dňa 18. 01. 2012).

22. Po preskúmaní žaloby súd zistil, že ak zborom alebo jeho príslušníkmi v súvislosti s plnením úloh
na úseku výkonu trestu odňatia slobody mala byť žalobcovi spôsobená škoda na zdraví v dôsledku

porušenia právnej povinnosti, za túto škodu nesie zodpovednosť štát v zastúpení Ministerstvom
spravodlivosti SR. Z tohto dôvodu súd žalobu smerujúcu voči Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Hrnčiarovce nad Parnou vyhodnotil ako neopodstatnenú, a to z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie na strane žalovaného. Prípadnú zodpovednosť v danom prípade nesie štát, a nie konkrétny
ústav na výkon trestu odňatia slobody. Uvedené súd opiera aj o názor Krajského súdu v Trnave,

vyjadrený v rozhodnutí č. k. 23Co/42/2020-407 zo dňa 24.02.2021.

23. Súd ďalej skúmal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného vo vzťahu k poskytovaniu zdravotnej
starostlivosti.

24. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o ZVJS zbor organizačne tvoria generálne riaditeľstvo, (a)
ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody
pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených (ďalej len „ústav“). (b)

25. Podľa § 2 ods. 2 zákona o ZVJS generálne riaditeľstvo a ústavy zriaďuje a zrušuje Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

26. Podľa § 4 ods. 1 a 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok
ustanovených osobitným predpisom. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení

ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti
je služba vo všeobecnom hospodárskom záujme. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v subjektoch
hospodárskej mobilizácie v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva sa počas trvania mimoriadnej
situácie, núdzového stavu v zdravotníctve alebo výnimočného stavu nepovažuje za hospodársku
činnosť.(1) Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť

je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so
zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby
pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na
výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri
zohľadnení individuálneho stavu pacienta.(3)

27. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a ,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti“) zdravotnícke zariadenie je prevádzkový útvar zriadený na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.(1) Zdravotnícke zariadenia

možno prevádzkovať len na základe povolenia alebo rozhodnutia o nariadení vytvorenia mobilného
odberového miesta; povolenia sa vydávajú na zdravotnícke zariadenia ambulantnej zdravotnej
starostlivosti (a), ústavnej zdravotnej starostlivosti (b), lekárenskej starostlivosti (c).(2)

28. V zmysle predloženého Rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.

S03782-2017 - OP zo dňa 22.12.2017 bolo udelené povolenie pre Nemocnicu pre obvinených a
odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín. Nemocnica Trenčín ako prevádzkovateľ
týmto získala povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie ambulantnej zdravotnej starostlivosti. S
účinnosťou od 03.01.2018 je takouto ambulanciou aj Ambulancia všeobecného lekárstva s miestom
prevádzkovania v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou. Z uvedeného

vyplýva, že žalovaný ústav nie je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Žalovanému tak nepatrí
pasívna vecná legitimácia, v prípade zanedbania povinností pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
nakoľko táto mu nevyplýva z hmotnoprávnych predpisov.

29. Z vyššie uvedených dôvodov, z nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, súd žalobu

zamietol bez toho, aby sa ďalej zaoberal ďalšími dôvodmi uvedenými v žalobe.

30. Podľa § 251 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) trovy konania sú
všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, keď žalovaný

bol v konaní plne úspešný, a preto mu súd vo výroku II. tohto rozsudku priznal náhradu trov konania v
celom rozsahu. V konaní neboli tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257
CSP), pre ktoré by žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nemal priznať.

35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Trnava.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

Exekučného poriadku.