Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117227482
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5117227482.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXXX/XX, D., právne zastúpená Mgr. PaedDr. Antonom Kušnírom, advokátom, so sídlom Jána
Reka 13, Žilina proti žalovaným : 1/ E. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, H. - I. H., J. B., 2/ K.
L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, D., obaja právne zastúpení JUDr. Jurajom Ďurajdom, advokátom, so
sídlom Kukučínova 12, Žilina, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súdzrušujeneodkladnéopatrenienariadenéuznesenímč.k.14C/43/2017-26zodňa26.10.2017vznení
uznesenia Krajského súdu Žilina č.k. 6Co/5/2018 zo dňa 29.1.2018.

Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v plnom rozsahu.

Žalobkyňa j e p o v i n n á hradiť Slovenskej republike trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 2.10.2017 domáhala určenia, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti,
evidovanej na LV č. XXXX, Okres: D., Obec: Žilina, KÚ: Žilina, a to - jednoizbového bytu č. 63,
nachádzajúceho sa na 8. poschodí obytného domu so súpisným číslom XXXX, zapísaného na LV č.
XXXX, Okres: D., Obec: Žilina, KÚ: Žilina, v spoluvlastníckom podiele 1/1, vchod č. 15 na ulici Gabajova
a s C-KN parcelou č. XXXX o výmere 686 m2, zastavané plochy a nádvoria, vedenej na LV č. XXXX,
Okres: D., Obec: Žilina, KÚ: Žilina so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, príslušenstve a pozemku 376/38615 – in.

Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že bola vlastníčkou nehnuteľnosti - jednoizbového bytu č. XX
nachádzajúceho sa na 8. poschodí obytného domu so súpisným číslom XXXX, zapísaného na LV
č. XXXX, Okres: D., Obec: Žilina, KÚ: Žilina, v spoluvlastníckom podiele 1/1, vchod č. XX M. N. C.,
obytný dom je postavený na KN-C parcele č. XXXX o výmere 686 m2, zastavané plochy a nádvoria,
vedenej na LV č. XXXX, Okres: D., Obec: Žilina, KÚ: Žilina, so spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a pozemku, ktorý predstavuje 376/38615 - in

do 08.04.2016, kedy OÚ Žilina, katastrálny odbor, vykonal zápis vlastníckeho práva pod V1167/2016, na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.02.2016, uzavretej medzi žalobkyňou v zastúpení žalovanou v 2/ rade
ako predávajúcou a žalovaným v 1/ rade ako kupujúcim. Uvedenú nehnuteľnosť žalobkyňa nadobudlana základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.12.2011, ktorej vklad bol povolený pod V 9684/11-165112, dňa
20.03.2012.
Žalovaný v rade 1/ predložil žalobkyni dňa 08.02.2016 na Mestskom úrade v Žiline na podpis listinu

- splnomocnenie, obsahom ktorej bolo udelenie splnomocnenia žalobkyňou žalovanej v 2/ rade, a
to na právne úkony - podpis kúpnej zmluvy k predmetnej nehnuteľnosti so žalovaným v rade 1/,
podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, zastupovanie v konaní vedenom na OÚ Žilina
katastrálny odbor, v rozsahu tak ako je uvedené v splnomocnení. Žalovaný v rade 1/ uviedol pri
podpise predmetného splnomocnenia žalobkyňu do omylu, tým, že predstieral potrebu udeleného

splnomocnenia na vyrovnanie dlhov žalobkyne. Uvedené listiny mali byť podľa vyjadrenia žalovaného
v 2/ rade potrebné k vyplateniu dlhu žalobkyne v nebankovej spoločnosti TRENFIN, s.r.o. so sídlom
Brnianska 2714/2, 911 05 Trenčín, IČO: 47 790 965, zapísaná v OR OS Trenčín, vložka č. 3060/R a v
spoločnosti BYTTERM, a.s. so sídlom: Saleziánska 4, 010 77 Žilina, IČO: 31 584 705, zapísaná v OR OS
Žilina, oddiel: Sa, vložka č. 156/L, kde žalobkyňa mala zameškané úhrady za platby do fondu prevádzky,
údržby a opráv. Zavádzanie žalovaného v 1/ rade spočívalo najmä v tvrdení, že predmetné dlhy zaťažujú

spornú nehnuteľnosť, dôsledkom čoho bude výkon rozhodnutia a nariadenie dražby. Žalobkyňa neskôr
zistila, že výška jej aktuálnych dlhov nebola natoľko vysoká (menej ako 2.000,- Eur v spoločnosti Bytterm
a.s. - podľa zákona o vlastníctve bytov), že by spôsobila predaj bytu v dražbe. Zásadné pre posúdenie
veci považovala, že pre krátkosť času a naliehanie žalovaného v rade 1 / na urýchlené podpísanie
splnomocnenia, žalobkyňa podpísala predmetné splnomocnenie bez toho, aby sa mohla oboznámiť s

jeho obsahom, aby pochopila právny význam udeleného splnomocnenia, a to aj s ohľadom na jej nízke
právne vedomie, čo žalovaní zneužili pri vykonávaní následných právnych úkonov, pretože poznali jej
stupeň právneho vedomia a konali tak úmyselne v rozpore s jej oprávnenými záujmami. Tiež zdôraznila,
že závažnosť protiprávneho konania žalovaného v rade 1/ spočíva najmä v skutočnosti, že dobre poznal
z predchádzajúceho obdobia osobné pomery žalobkyne, na základe ktorých vedel, že žalobkyňa od

16-tého roku života bola sirotou, rodičov jej suplovala otcova bývala priateľka, ktorá mala žalobkyňu
v náhradnej rodičovskej starostlivosti do jej 18-tého roku, po dovŕšení ktorého začala žiť samostatne.
Žalobkyňa o svojich osobných pomeroch žalovanému v rade 1 / rozprávala často v pohostinstve, kde
pracovala ako čašníčka a žalovaný toto zariadenie navštevoval pravidelne. Predmetné splnomocnenie
žalobkyňa uzatvorila v tiesni, nakoľko sa v čase podpísania splnomocnenia nachádzala v nepriaznivej

finančnej situácii, nebola schopná riadne splácať dlh v nebankovej spoločnosti TRENFIN a v spoločnosti
BYTTERM, a.s.. Túto situáciu žalobkyne žalovaný v rade 1 / ako dôverná osoba poznal, žalobkyňa mu
dôverovala, nakoľko bol po dlhšiu dobu jej blízkym známym, prejavoval voči nej súcit a sľúbil jej v prípade
nepriaznivej situácie finančnú pomoc. Tieto informácie o osobe žalobkyne a jej neskúsenosť, žalovaný v
rade 1/ zneužil na vlastné obohatenie, čo je dôvodné hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi

podľa ust. § 39 OZ a bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 a nasl. O.Z.
Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že na základe predmetného splnomocnenia zo dňa 08.02.2016
žalovaný v rade 1/ uzatvoril dňa 12.02.2016 kúpnu zmluvu so žalobkyňou zastúpenou žalovanou v rade
2/, a následne žalovaní podali návrh na vklad do katastra nehnuteľností na Okresnom úrade v Žiline,
ktorý zmenu zápisu vlastníckeho práva povolil v konaní vedenom pod sp. zn.: V-1167/2016. O obsahu

predmetnej zmluvy pred jej podpisom, ale ani po jej zavkladovaní v katastri nehnuteľností, žalovaná
v rade 2/ žalobkyňu neoboznámila. O obsahu zmluvy sa žalobkyňa dozvedela až v auguste 2017,
kedy ju žalovaný v rade 1 / vyhodil z predmetného bytu, a preto zašla na katastrálny odbor preveriť
si skutočnosti, ktoré jej pritom tvrdil, a to že už dávno nie je vlastníckou, čo sa potvrdilo z dokladov
v spise a poučení pracovníčkami odboru katastra. Žalovaná v 2/ rade, previedla predmetnou kúpnou

zmluvou v mene žalobkyne vlastnícke právo k predmetu sporu za podmienok, ktoré boli v neprospech
žalobkyne a zjavne nevýhodné, a to s poukazom na čl. V, kde bola medzi žalovanými dojednaná kúpna
cena vo výške 8.000,- Eur, ktorá nie je obvyklou kúpnou cenou za rovnakú nehnuteľnosť v mieste a
čase, pretože tento byt žalobkyňa kúpila v roku 2011 za cenu 35.000 tisíc Eur. Predmetom dojednania čl.
V. ods. 5.2 bol záväzok kupujúceho - žalovaného v rade 1/ uhradiť dlh za žalobkyňu, ktorý mal byť podľa

jeho tvrdenia uvedeného pri podpise splnomocnenia, zapísaný na LV č. XXXX voči správcovi domu
BYTTERM, a.s.. Jednotlivé záväzky žalobkyne uvedené v čl. V, ods. 5.2 zmluvy nie sú špecifikované
ani čo do výšky a ani príslušenstva, čím sa stala zmluva v tejto časti neplatnou z dôvodu jej neurčitosti.
Úmyselné zatajovanie výšky záväzkov žalobkyne malo za cieľ iba zneprehľadniť postup žalovaných,
uviesť tak žalobkyňu do omylu a využiť tento jej omyl na vlastné obohatenie. Z obsahu zmluvy ani

nevyplýva, či žalovaný v rade 1/ a žalovaná 2/ do uvedenej sumy 8.000,-Eur podľa čl. V ods. 5.2
zmluvy započítali čiastky, ktoré dlhovala žalovaná, alebo ide o samostatnú časť kúpnej ceny, ktorú
však nikdy neobdržala. Tiež žalobkyňa poukázala na to, že pri osobnom stretnutí z dôvodu podpisu
splnomocnenia, žalovaný v rade 1 / predstieral, že dlhy za žalobkyňu uhradí napriek tomu, že výškauvedených dlhov nebola špecifikovaná a žalobkyňa mala za to, že výška tohto dlhu je aj podľa tvrdenia
žalovaného v rade 1 / podstatne vyššia ako neskôr zistila, a to v auguste 2017, kedy za účelom presného
definovania svojich reálnych záväzkov si vyžiadala informácie v nebankovej spoločnosti TRENFIN,

s.r.o. ako aj v spoločnosti BYTTERM, a.s., na základe čoho zistila, že jej dlh v spoločnosti TRENFIN,
s.r.o. predstavoval 6.360,54,- EUR a v spoločnosti BYTTERM, a.s. 1.182,- EUR, teda celý dlh spolu
v sume 7.542,54,- EUR. Uvedené skutočnosti teda zistila až po vykonaní prevodu vlastníckeho práva
k predmetu sporu, nebola pred podpisom predmetnej zmluvy o obsahu týchto záväzkov zo strany
žalovaných informovaná a po predchádzajúcom ubezpečení žalovaným v rade 1/ mala za to, že hodnota

jej záväzkov je natoľko vysoká, že sa bude blížiť k hodnote ceny predmetného bytu, na základe čoho
u nej vzbudil obavu, že byt bude predmetom exekúcie a dražby, čo u nej vyvolalo tieseň. O prevode
vlastníckych práv v čase ich prevodu žalobkyňa nebola informovaná, v opačnom prípade by s uvedeným
zápisom nesúhlasila. O vykonaní prevodu vlastníckych práv sa žalobkyňa prvýkrát dozvedela až v máji
2016, kedy prebiehali na obytnom dome zatepľovacie práce a žalobkyňu v tom čase oslovili zhotovitelia
diela za účelom dohody s majiteľom bytu, kedy hľadali v byte žalovaného v rade 1 / , čo bolo pre

žalobkyňu prekvapujúce. Následne v júli 2016 oslovila žalovaného v rade 1/, ktorý ju naďalej utvrdzoval
vtom, že je správne, že vlastníctvo k bytu prešlo na neho, byt by išiel do dražby z dôvodu jej vysokých
dlžôb, čo však nebola pravda v takom rozsahu, že by jej dlhy mali spôsobiť dražbu bytu. Od uvedeného
momentu žalovaný v rade 1/ začal uplatňovať voči žalobkyni nájomné vo výške 285,- Eur mesačne,
napriektomu,ženeuzavrelsňounájomnúzmluvu,atosodôvodnením,žesaradilsprávnikom,ktorýmu

mal odporučiť, aby s ňou neuzatváral žiadnu písomnú nájomnú zmluvu pretože žalobkyňa je rizikovou
nájomníčkou. Napriek uvedenému až do augusta 2017 žalobkyňa v predmetnom byte bývala, aj keď
žalovaný v rade 1/ jej do vtedy dvakrát od bytu odobral kľúče, resp. počas jej neprítomnosti vošiel do bytu
a vykázal z bytu priateľa žalobkyne. Jeho správanie vyústilo v auguste 2017 tým, že bez prítomnosti a
vedomosti žalobkyne vstúpil do bytu, vymenil zámok na vchodových dverách a sms správami žalobkyni

oznámil, že sa stala bezdomovkyňou, pričom jej znemožnil prístup k jej osobným veciam. Následne
žalovaný v rade 1 /zrušil žalobkyni trvalý pobyt. Týmto spôsobom využil omyl žalobkyne, do ktorého
ju uviedol, porušil jej domovú slobodu, znemožnil jej užívanie veci, čo bolo dôvodom na podanie
trestného oznámenia pre podozrenie z viacerých trestných činov. Ďalšou podstatnou skutočnosťou pre
toto konanie je, že žalovaná v 2/ rade je priateľkou žalovaného v rade 1/, teda je jemu blízkou osobou,

ktorá konala v rozpore s odbornou starostlivosťou účelovým prevzatím splnomocnenia, za účelom
uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy v rozpore s oprávneným záujmom žalobkyne ako vlastnícky bytu,
v snahe dosiahnuť bezdôvodné obohatenie, a to uvedením žalobkyne do omylu, ktorý následne využili
pre vlastné obohatenie. Skutočnosť, že splnomocnenie na konanie v mene žalobkyne pri uzatvorení
kúpnej zmluvy bolo udelené blízkej osobe žalovaného v rade 1 /, ktorý nadobudol do svojho vlastníctva

predmetný byt za nápadne nevýhodných podmienok pre žalobkyňu nasvedčuje tomu, že žalovaná v 2/
rade nemala nikdy záujem hájiť záujmy žalobkyne ako splnomocniteľky a konala tak v priamom úmysle
konať v rozpore s odbornou starostlivosťou, ktorou bola viazaná od prevzatia splnomocnenia. Žalobkyňa
síce mala vedomosť o tom, že žalovaná v 2/ rade je družkou žalovaného v rade 1 /, avšak osobne sa
nepoznali, pričom zdôraznila, že úprava zastúpenia na základe plnomocenstva je založená na zásade,

že toto zastúpenie je prejavom dôvery zastúpeného k zástupcovi. Tiež poukázala na to, že podľa ust.
§ 22 ods. 2 OZ - Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide,
ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Z ustanovenia čl. V predmetnej kúpnej
zmluvy vyplýva, že žalovaná v 2/ rade mala od žalovaného v 1/ rade prevziať pri podpise zmluvy finančné
prostriedky vo výške 8.000,-€ z titulu zaplatenia kúpnej ceny, avšak tieto nikdy žalobkyni neodovzdala, a

to napriek tomu, že išlo o dojednanie kúpnej ceny podstatne nižšej ako bola kúpna cena obdobného bytu
v rozhodnom čase a mieste (minimálne 35.000,- €). Uvedené vopred koordinované konanie žalovaného
v rade 1/ a žalovanej v rade 2/ nie je len konaním v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 39 OZ,
čo spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale napĺňa znaky viacerých trestných činov (podľa
ust. § 221 - podvod, §213 sprenevera TZ). V tomto rozsahu poukázala na to, že dňa 04.09.2017 podala

trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania TČ podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a)
TZ, vedeného na ORPZ Žilina pod sp. zn.: ČV5: ORP-1057/3-VYS-ZA-2017. Protiprávnym konaním
žalovaných pri uzatvorení kúpnej zmluvy bolo žalobkyni pri nakladaní so svojim vlastníckym právom k
bytu znemožnené slobodne a vážne prejaviť slobodnú vôľu, čo spôsobuje vadu predmetného právneho
úkonu - nedostatok prejavu vôle právneho úkonu s následkom jeho neplatnosti, ako aj neplatnosti

všetkých na neho nadväzujúcich právnych úkonov.
Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že skutočnosti v žalobe uvedené sa nezakladajú na pravde,
sú spísané len účelovo, v snahe zaviesť súd tým, že žalobkyňa sa stala akousi obeťou, že podpísala
splnomocnenie bez toho, aby sa mohla oboznámiť s jeho obsahom, aby pochopila právny významudeleného splnomocnenia, nakoľko má nízke právne vedomie, čo mali žalovaní zneužiť pri vykonávaní
následných právnych úkonov. Zdôraznil, že žalobkyňa nie je negramotná, má maturitu a dva roky
študovala na vysokej škole. So žalobkyňou sa žalovaný 1/ pozná už dlhšiu dobu a žalobkyňa ho niekoľko

rokov kontaktovala vždy, keď mala finančné problémy, využívala to, že je sirota a snažil sa jej pomôcť,
avšak neustále uzatvárala pôžičky s nebankovými inštitúciami.

Peniaze jej požičal na základe zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 15.05.2013, v zmysle ktorej si žalobkyňa
od neho požičala peniaze vo výške 1.300 eur, hoci ho presviedčala, že chce si vyrovnať dlhy, nikdy mu

ich nevrátila. Ďalšie financie si od neho žalobkyňa požičala v novembri 2015, konkrétne čiastku 1.640
eur, pričom uznanie záväzku dňa 10.11.2015 napísala vlastnoručne, avšak tiež mu peniaze nevrátila.
Ani tieto financie mu žalobkyňa nevrátila späť. Tieto skutočnosti však už žalobkyňa súdu neuviedla.

Začiatkomroku2016hožalobkyňaopäťvyhľadalastým,žesijevedomá,žemujeuždlžnáčiastku2.940

eur, ale znova sa dostala do problémov, nakoľko si zobrala spotrebiteľský úver v spoločnosti TRENFIN,
s.r.o.. Predložila mu formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.08.2015, z
ktorého sa dozvedel, že jej a jej priateľovi bol poskytnutý úver vo výške 6.000 eur, s termínom splatnosti
14.8.2025, pričom celková čiastka, ktorú bude spotrebiteľ musieť zaplatiť je 14.801,88 eur. Žalobkyňa
mu oznámila, že už dlhšiu dobu tento úver nespláca a rovnako neuhrádza poplatky spojené s užívaním

bytu do fondu prevádzky, údržby a opráv v prospech BYTTERM, a.s.. Sama ho požiadala, aby jej ešte
pomohol, odkúpil od nej jednoizbový byt na ulici C. J. XXXX/XX, K. G. J. XX na 8. poschodí s tým, že
on vyplatí v hotovosti 8.000 eur a uhradí jej dlh správcovi BYTTERM, a.s. a taktiež aj dlh spoločnosti
TRENFIN, s.r.o., zabezpečený nehnuteľnosťou. (zapísaný pod por. č. 131 vedený na LV č. XXXX kat.
úz. D.). Taktiež sa dohodli, že jej ešte bezúročne požičia čiastku 10.953 eur do 31.12.2016, nakoľko

mala dlh aj v Slovenskej sporiteľni, a.s. a chcela si ho vyplatiť a následne požiadať o hypotéku, pretože
si chcela zakúpiť 2-izbový byt.

S jej ponukou súhlasil, tak v spoločnosti BYTTERM, a.s. zistil výšku dlhu, kde mu bolo oznámené, že
už 21.12.2015 podali na Okresný súd Žilina žalobu o zaplatenie 867 EUR s prísl., za neuhrádzané

mesačné platby do fondu prevádzky, údržby a opráv domu, v ktorom sa nachádzal byt žalobkyne, pričom
konanie je vedené pod spis. zn. 2C/571/2015. Celú dlžnú čiastku s príslušenstvom dňa 17.02.2016
vyplatil spoločnosti BYTTERM, a.s., aby mohli vziať späť žalobný návrh. Spolu uhradil nie len čiastku
1.182 EUR, ale aj úrok z omeškania zo žalovanej čiastky 867 EUR vo výške 23,73 EUR, súdny poplatok
52 EUR, trovy právneho zastúpenia 119,68 EUR a taktiež musel zložiť 85 EUR ako zálohu na prípadné

nedoplatky z ročného vyúčtovania, spolu 1.462,41 EUR. Tiež vedel, že s TRENFIN, s.r.o. uzavrela
žalobkyňa nevýhodný úver, ktorý sa jej mal predražiť zo 6.000 EUR na čiastku 14.801,88 EUR, avšak
kúpilodžalobkynebytajsťarchouazačalpoštovýmipoukazmisplácaťmesačnésplátky122eur.Uhradil
24.02.2016 čiastku 122 EUR, 26.02.2016 čiastku 122 EUR, 07.03.2016 čiastku 488 eur. Následne
požiadala o predčasné splatenie úveru a dňa 06.04.2016 uhradil na účet spoločností TRENFIN, s.r.o.

čiastku 6.360,54 EUR, hoci počítal s povinnosťou uhradiť 14.801,88 eur. Spoločnosti TRENFIN, s.r.o.
za žalobkyňu uhradil čiastku 7.092,54 eur.
Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že skutočnosť, aby žalovaná 2/ zastupovala žalobkyňu pri všetkých úkonoch
týkajúcich sa predaja nehnuteľnosti, navrhla sama žalobkyňa, ktorá to odôvodnila tým, že nemá chuť
riešiť všetko okolo predaja, dať si vypracovať kúpnu zmluvu, zanášať zmluvu na kataster a pod.

Poukázal na to, že splnomocnenie, ktoré žalobkyňa dňa 08.02.2016 podpísala a overila si podpis bolo
vyšpecifikované na aké úkony žalobkyňa splnomocnenie udelila a taktiež v ňom bola uvedená kúpna
cena 8.000 eu. Sama žalobkyňa navrhla, čo by malo splnomocnenie obsahovať. Toto splnomocnenie
si následne žalobkyňa riadne prečítala, podpísala a urobila fotokópiu. V tomto znení sa následne
vypracovala aj kúpna zmluva, ktorú so žalobkyňou konzultoval. V kúpnej zmluve nemohli byť záväzky

žalobkyne presne vyšpecifikované čo do výšky a príslušenstva, nakoľko konkrétna výška záväzkov s
príslušenstvom mu bola spoločnosťou BYTTERM, a.s. vyrátaná až 17.2.2016 a spoločnosť TRENFIN,
s.r.o. sa k možnosti doplatiť úver a v akej výške vyjadrila až začiatkom apríla 2016. Tejto skutočnosti si
bola žalobkyňa vedomá keď konzultovali kúpnu zmluvu pred jej podpisom. Považuje za nepochopiteľné
tvrdenie žalobkyne, že nemala ani obdržať čiastku 8.000 eur ako kúpnu cenu za predaj nehnuteľnosti,

pretože kúpnu cenu prevzala čo potvrdila podpisom na príjmový pokladničný doklad zo dňa 12.02.2016,
vlastnoručne podpísaný žalobkyňou, z ktorého vyplýva, že od žalovanej 2/ obdržala čiastku 8.000 eur
ako kúpnu cenu za predaj bytu zmluva zo dňa 12.2.2016. Tiež zdôraznil, že nežiadal ani o prednostný
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Kúpna zmluva bola uzatvorená 12.02.2016, vten deň prevzala žalobkyňa 8.000 eur ako kúpnu cenu a Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor až
08.04.2016 povolil vklad. Súčasťou dohody o predaji nehnuteľnosti bola aj dohoda, že okrem výplaty
kúpnej ceny 8.000 eur a vyplatení záväzkov žalobkyne voči TRENFIN, s.r.o. a BYTTERM, a.s. jej

poskytne bezúročnú pôžičku 10.953 eur, splatnú do 31.12.2016, nakoľko žalobkyňa si chcela zobrať
hypotéku na kúpu 2-izbového bytu, avšak predtým mala vyplatiť svoj dlh v I. I., O.. Podľa dohody dňa
12.04.2016 vyplatil čiastku 10.953 eur. Uznanie záväzku dňa 12.04.2016 žalobkyňa sama vlastnoručne
napísala a podpísala a taktiež vlastnoručne napísala a podpísala Čestné prehlásenie dňa 12.04.2016,
že dlžná čiastka 10.953 eur nijako nesúvisí s predajom jej bytu v D., M. N. C. XX, XXX XX D..

Tiež poukázal na to, že vlastnoručne podpísala odovzdávací a preberací protokol, stav elektromera,
plynomera a vodomerov dňa 22.07.2016 a vlastnoručne napísala a podpísala Dohodu, kde sa zaviazala
do 20.08.2016 doplatiť všetok dlžný nájom vo výške 1.105 eur, v opačnom prípade súhlasila s
vysťahovanímz1-izbovéhobytunauliciC.XXdo31.08.2016.Zdôraznil,žezažalobkyňuzaplatilcelkom
čiastku 30.447,95 eur, na základe Zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 15.05.2013 čiastku 1.300 eur na
základe Uznania záväzku zo dňa 10.11.2015 čiastku 1.640 EUR, kúpnu cenu za predaj nehnuteľnosti

PPD zo dňa 12.02.2016 čiastka 8.000 eur záväzky voči spoločnosti BYTTERM, a.s. v celkovej výške
1.462,41 eur záväzky voči spoločnosti TRENFIN, s.r.o. v celkovej výške 7.092,54 eur a bezúročnú
pôžičku PPD zo dňa 12.04.2016 čiastka 10.953 eur.
Spolu uhradil 30.447,95 eur, pričom pôžičky vo výške 13.893 eur, mu k dnešnému dňu neuhradila.
Taktiež poukázal na to, že od februára 2016 do augusta 2017 bývala žalobkyňa v predmetnom byte,

nakoľko mu stále tvrdila, že ešte sa jej nepodarilo vybaviť hypotéku na kúpu nehnuteľnosti, neuhrádzala
žiadnepoplatkyspojenésjejbývanímvbyte,nákladydoBYTTERMU,elektrinu,plyn,čouhrádzallenon.
Táto skutočnosť, kedy mala žalobkyňa vyplatené záväzky, v hotovosti peniaze vo výške 21.893 eur
a ešte aj zadarmo ďalej bývala v byte, vyhovovalo žalobkyni. Žalobkyňa zrejme z dôvodu, že stratila
komfort bývania zadarmo, minula všetky peniaze, narobila si nové dlhy, si vymyslela, že nevedela o

prevode bytu, neboli jej vyplatené peniaze a podala na okresný súd žalobu, s úmyslom, aby okresný
súd určil, že je vlastníčkou nehnuteľnosti.
Žalovaná 2/ vo vyjadrení k žalobe poukázala na vyjadrenie žalovaného 1/ ako aj skutočnosť, že
žalobkyňa vedela práva a povinnosti pri právnom úkone riadne zhodnotiť.
Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Počas konania strany zotrvali na svojich vyjadreniach.

Žalobkyňa poukazovala na prepojenie žalovaných 1/ 2/, ktorí sú blízkymi osobami. Žalovaný 1/ so
žalovanou 2/ úmyselne konali tak, aby bez adekvátnej náhrady pripravili žalobkyňu o vlastníctvo k bytu.
Žalovaný 1/ využil tieseň žalobkyne, ktorá vyplývala z jej postavenia siroty, zdedila byt, dostala sa
do ťažkostí, o ktorých sa mu zverila a on toto postavenie veľmi dobre poznal a zneužil ho na svoje
obohatenie. Zdôraznila, že sám žalovaný 1/ priznal, že na jednom z dokladov, ktoré mala podpísať

žalovaná 2/, podpísal oba podpisy sám žalovaný, čím je spochybnené aj to, že žalovaná 2/ mohla
odovzdať žalobkyni kúpnu cenu a bola jej vyplatená. Tiež zdôraznila, že jej záväzky v SLSP a.s. zostali
nevyrovnané a deklarovaná pôžička 10.953 eur predstavuje súhrn záväzkov žalobkyne voči žalovanému
1/. Poukázala aj na skutočnosť, že samotné splnomocnenie medzi p. L. a žalobkyňou vyhotovil práve p.
žalovanýarelatívnuneplatnosťavadyprávnychúkonovpodľa§49a§49aObč.zák.vrátaneneplatnosti

plnomocenstva z dôvodu omylu, ktorý vyvolal práve žalovaný 1/.
Žalovaný poukázal na pripojený trestný spis ČVS: ORP-1057/3-VYS-ZA-2017 a rozhodnutie
vyšetrovateľa, ktorým bolo zastavané konanie z dôvodu, že skutok sa nestal. Vyslovil názor o potrebe
použiť analógiu s § 193 CSP a vychádzať z toho, že nedošlo k spáchaniu trestnej činnosti a podvodu.
Zdôraznil, že žalobkyňa nepoprela, že dlhodobejšie si požičiavala fin. prostriedky od žalovaného 2/, raz

to bolo 1300 eur, raz iná suma. Jej priateľ p. P. s ktorým žila, mal zdravotné problémy, dostali sa do fin.
tiesne, prestali splácať platby Byttermu, Trenfinu. Z uvedeného dôvodu prišla s návrhom, aby sa táto
situácia riešila s tým, že prevedie byt žalovanému 1/ a dohodli sa na doplatení kúpnej ceny, na zaplatení
kúpnej ceny 8.000 euro. Žalovaný na pojednávaní zdôraznil, že predaj bytu navrhla sama žalobkyňa, na
vykonanieúkonupísomnesplnomocnilainúosobu,ktorázaňuzmluvuriadneuzavrela. Kúpnacenabola

stanovená s ohľadom na záväzky voči Trenfin aBytterm, ktoré sa žalovaný 1/ zaviazal uhradiť. Úhrada
kúpnej ceny bola potvrdená aj podpisom na príjmovom doklade, kde znalkyňa konštatovala pravosť
podpisu žalobkyne, ktorý sama rozporovala. Tiež poukázal na to, že žalovanej požičal 10.580 eur, o čom
vydala žalobkyňa písomné uznanie dlhu. Tiež zdôraznil, že žalobkyňa bola predtým vlastníčkou bytu na
ul. C., a kvôli dlhom prišla o tento byt, resp. ho predala. Vzťahy medzi žalovanými 1/ a 2/ nepovažoval

za podstatné.
Ďalej zdôraznil, že žalobkyňa študovala na vysokej škole, šla na mestský úrad, kde predložila svoj OP
a považuje za nemožné, že si neprečíta čo ide overovať, akú listinu podpisuje, najmä ak sa jednaloo jeden list. Tiež poukazoval na tvrdenia žalobkyne o tom, že príjmový doklad na sumu 8.000 eur
nepodpísala, nikdy takýto doklad nevidela, avšak znalecký posudok určil podpis za jej vlastný.
Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom strán a svedkov.

Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že mala nejaké finančné problémy. Nesplácala dlžoby Byttermu ani
nebankovej spoločnosti Trenfin. So žalovaným sa stretla niekedy v januári 2016 alebo 2017 pri
obchodnom dome Carrefour. Zdôverila sa mu s fin. problémami. Odkázal jej, že sa má zastaviť a vyriešia
to. Prisľúbil jej, že dlhy za ňu uhradí a ona mu to bude následne splácať. Povedal, že aby mal istotu, tak
to musia riešiť podpisom na mestskom úrade, a preto ju v januári zobral na mestský úrad, kde podpísala

nejaké dokumenty. Bola vďačná, že to bude za ňu splácať, preto dokumenty ani nečítala, dôverovala
mu. Neskôr sa dozvedela, že už nie je vlastníčkou. Vtedy prišiel nejaký pán a pýtal sa jej, či je doma
vlastník bytu, teda žalovaný 1/. Hneď mu volala, že čo sa deje, a on povedal, že to bolo takto najlepšie
riešenie, pretože mala mať exekúciu, dlhy a zobrali by jej byt a skončila by na ulici. Takýmto postupom
prišla o byt za nejakých 8.000 eur, hoci za takúto sumu by byt nikomu nepredala.
Na otázky uviedla, že plnomocenstvo čítala a bola vtom, že ho splnomocňuje na uhradenie záväzkov

Bytterm a Trenfin. O žalovanej 2/ uviedla, že vedela toľko, že je to družka žalovaného 1/, žijú v spoločnej
domácnosti. Už predtým mala od žalovaného 1/ požičaných nejakých 1400 eur, tieto mu splácala aj
s mesačným úrokom 40 eur, pôžičku riadne vrátila. Preto pôžičku od neho považovala za najlepšie
riešenie ako sa zbaviť dlhov, ktoré sa jej naakumulovali po tom, ako mala koncom roka 2016 vyvrtnutý
členok, prišla o prácu a od októbra 2016 do marca 2017 sa jej dlhy nakopili. Mala aj záväzok voči I.,

ale ten riadne splácala.
Byt kupovala za sumu 35.000 eur, súčasná hodnota môže byť okolo 40.000 eur a viac. Nebola jej
vyplatená ani suma 8.000 eur za byt. Podpis na príjmovom doklade rozporovala. Zdôraznila, že žalovaný
má viac bytov a podnikal v oblasti ich prenájmu. Cena obdobných jednoizbových bytov podľa realitných
portálov sa cena pohybuje okolo 65.000 eur. Žalovaný za ňu zaplatil dlžoby v Trenfin, Bytterm cca 8.000

eur, zároveň mala u žalovaného pôžičku necelých 1400 eur, ktoré vyplatila v roku 2014 a 1600 eur, ktoré
mu tiež uhradila. Pôžičku 10.000,- eur jej určite nepožičal, nedáva to ani logiku, keby dostala 8.000 eur,
nepotrebovala by 10.000 eur. Nechcel jej dať žiadne doklady, ani potvrdenia o úhradách, povedal, že to
roztrhá a tým je to medzi nimi vyriešené. Suma 10.953 eur predstavuje súčet všetkých dlhov. Nikdy ju
nenapadlo, že by to mohol zneužiť. Listiny, odovzdávajúci a preberací protokol, podpisovala, keď prišiel

za ňou žalovaný 1/ a povedal, že to spraví, nie však v apríli, ale v júli 2016. Nájom stanovil žalovaný
vo výške 285 eur mesačne.
Žalovaný 1/ vo výpovedi uviedol, že žalobkyňu pozná cca od jej 18-19 rokov, kedy pracovala ako
čašníčka na Solinkách. Keď sa s ňou rozprával, oznámila ju, že jej zomreli rodičia, zdedila 3-izbový
byt na Solinkách, poberala sirotský dôchodok a brigádovala, študovala aj na VŠ. Prišla za ním niekedy

v máji 2013, aby jej požičal 1300 eur. Pôžičku sa zaviazala vrátiť spolu s úrokmi, avšak nebola mu
vrátená. Potom sa ňou stretol v novembri 2015, keď sa dozvedel, že prišla o 3-izbový byt, ktorý musela
predať a kúpiť si 1-izbový, pretože mala mať nejaké dlhy a nesplácala pôžičky. Požiadala ho o ďalšiu
pôžičku, ktorú jej 10.11.2015 vo výške 1640 eur požičal. Stále si od neho chodila požičiavať peniaze,
chodila do jeho bytu, vyvoláva mu. Povedala mu, že si požičala pôžičku v nebankovke, niekedy v mesiaci

8-9 /15, kde boli vysoké úroky a zmluvná pokuta za nesplácanie, že 25 eur za 5 dní omeškania. Na jej
úhradu založila byt. Hoci pôžičku v určitom rozsahu splácala, narastaním zmluvnej pokuty sa dostávala
do debetu. Tiež mu povedala, že má pôžičku v I. vo výške 12.000 eur a toto nezvláda splácať, peniaze
z predaja 3-izbového bytu minula. Pôžičky splácala sporadicky, jeho pôžičky vo výške 1300 a 1640 eur
nesplatila. Sama navrhla riešenie, a to predaj bytu, kedy jej zaplatí dlžoby, Trenfin, nájom a dá jej 8.000

eur v hotovosti a požičia 10.953 eur na splatenie úveru v I.. Tieto sumy si určila sama. Bol s ňou dokonca
prítomný v I., kde sa bavila o poskytnutí hypotekárneho úveru, chcela to riešiť tak, že splatí všetky dlhy,
potom počká 2-3 mesiace, aby bola vymazaná zo zoznamu neplatičov a zoberie si hypotekárny úver na
kúpu 2-izbového bytu, pretože ten 1-izbový jej nevyhovoval. Žalobkyňa si bola vedomá všetkých svojich
následkov, jej nevlastný brat robil v realitke, sama študovala vysokú školu, pracovala v nebankovej

spoločnosti, čiže mala vedomosť o všetkých takýchto následkoch. Jemu povedala, že nechce chodiť
po úradoch, po realitkách, aby celý predaj vybavil on. Na to jej povedal, že to urobiť nemôže. Keď
boli v jeho byte, tak sa dohodli a obrátila sa na L. a spoločne dohodli podmienky prepisu. Dokonca
stále súrila tie dátumy, dala si podpísať plnomocenstvo, tam nemohli byť uvedené presné sumy, pretože
presné zostatky nevedel. Sám šiel do rizika, pretože si mohla zobrať iný úver, navýšiť úver, prípadne v

nebankovke nemusela súhlasiť s predčasným splatením. Potom šiel do Trenfin-u, kde zaplatil úver, do
Byttermu,kde muselísťzaprávničkou,ktorátoužriešilaazaplatiťajjejtrovykonania.Čosatýkaúhrady
Trenfinu, bol osobne v Trenčíne aj s pani L.. Už predtým nejaké splátky platil za ňu šekmi. Zdôraznil,
že žalobkyňa podpísala 8.4.2016 odovzdávajúci a preberajúci protokol, kde presne uviedla stav vody,elektriny na elektromere a ostatných meračoch, dala mu kľúče od bytu, od schránky a určite by to nebolo
možné, keby nevedela o predaji bytu. Sumu 8.000 eur zložil z čiastky, ktorú mu požičal jeho otec, nejakú
sumu mal on a nejakú sumu si vymenil, pretože si doniesol české koruny. Niečo vyberal z účtu, ale

nakoľko tento bol termínovaný, tak sa snažil vybrať čo menej, pretože platil 3 % pokutu. Stretli sa pred
L., šli s pánom Q., ktorý mu doložil 300 eur za čo mu on dal adekvátnu čiastku v českých korunách,
spolu so žalobkyňou nasadli do auta, sadla si dozadu, dal vo fascikli dohodu, kde ho splnomocnila na
prepis, povedal jej, nech si to riadne prečíta, či to má všetky náležitosti a išli smerom na Mestský úrad
Žilina. Keď tam prišli, p. Q. čakal vonku, lebo fajčil, počkali na radu, žalobkyňa sedela na lavici oproti,

kde sa overujú podpisy, študovala splnomocnenie. V momente, keď píplo jej číslo, šli overiť jej podpis.
Po overení šli do auta a na Solinky do bytu, ktorý vlastní. Plnomocenstvo stále mala pri sebe. V byte
vypísal príjmový pokladničný doklad, pretože ju zastupovala na splnomocnenie p. L., odovzdal peniaze
p. L., ktorá po vypísaní ďalšieho pokladničného dokladu na sumu 8.000 eur je odovzdala sumu 8.000
eur. Následne jej žalobkyňa dala písomné splnomocnenie. Stále bývala v byte, nič mu neplatila, nikde
nerobila, prevzala si aj peniaze na vyplatenie dlhu v SLSP. Hoci bývala v byte, nič neplatila, každý

mesiac chodil do Byttermu platiť nájom. Tým, že nepracuje vedel, že jej hypotéku nikto neposkytne a táto
situácia trvala rok a pol. Potom mu došla trpezlivosť. Najprv jej dal popísať súhlas s vysťahovaním,
potom jej dal zrušiť trvalý pobyt. Povedala mu, že buď tam bude bývať zadarmo, alebo že uvidí ako sním
zatočí. Jej slová nebral vážne, až kým mu neprišlo predvolanie na súd. Podala aj trestné oznámenie.
Pred tým, ako to dala na políciu a súd, mu poslala nejaké peniaze šekom, tým preukazovala, akože

platí nájom. Vysťahovať sa mala hneď po tom, ako dostane hypotéku. Na to jej dal čas do konca roka.
Tvrdili, že do nejakých troch mesiacov sa vysťahuje. Dovtedy sme boli kamaráti. Nebol žiadny dôvod
na uzatváranie nájomnej zmluvy.
K vzťahu s K. L. uviedol, že sa zoznámil v roku 2011. V tom čase bývala v podnájme na Štefánikovej
v Žiline. Vtedy hľadal niekoho do podnájmu bytu na Javorovej 1. V tom čase bol ich vzťah kamarátsky.

K dnešnému dňu sa dá povedať, že majú bližší vzťah, teda viac ako kamarátsky vzťah. Plnomocenstvo
zo dňa 8.2.2016, na základe ktorého p. L. zastupovala p. B. pri predaji bytu vyhotovil on, potom sa
poradil s právnikom, či to je v poriadku. Zapracoval tam aj pripomienky žalobkyne, chcela, aby presne
definoval sumy.
Kúpnu cenu za byt tvorila čiastka 1300 eur, prvá nesplatená pôžička, potom pôžička z 10.11.2015 na

sumu 1640 eur, 8.000 eur v hotovosti, úhrada záväzkov voči Byttermu 1462 eur, záväzky voči Trenfinu
7092 eur, a bezúročnú pôžičku aby vyplatila sporiteľňu a mohla si zobrať hypotéku vo výške 10.953 eur,
ale reálne samotná kúpna cena bytu bola 8.000 eur, tak to bolo dohodnuté v plnej moci. Sumu 10953 jej
odovzdal osobne, na to mu podpísala aj príjmový doklad, podpísala aj nejaké uznanie záväzku. Sumu
mu mala vrátiť v roku 2016, doposiaľ mu ju nevrátila.

Na otázku súdu, aby vysvetlil rozdiel, že tvrdí, že Trenfinu uhradil 7092 a súd oboznamoval doklad
Trenfinu okrem úhrady 6362 eur platil aj šekmi na pošte 7.3., 26.2., 24.2. sumy 488, 122,122, aby
nenarastaliúroky.Pôžičkanasumu1640eursaodvíjalaopredchádzajúcichpôžičiekvrôznychvýškach.
Podľa zmluvy o pôžičke peňazí medzi veriteľom A. F. a A. B. žalobca ako veriteľ požičal žalovanej
ako dlžníčke sumu 1300 eur s úročením 45 eur mesačne, pričom podpis bol osvedčený Mestom Žilina

15.5.2013. Podľa dohody A. B. sa zaviazala do 20.8.2016 doplatiť všetok dlžný nájom vo výške 1105
eur, v opačnom prípade súhlasila s vysťahovaním z 1-izbového bytu a úročením dlžoby za nezaplatený
nájom bude 50 eur mesačne. Pri prvej pôžičke bral do úvahy, že je sama, že sa nevie orientovať. Ostatné
pôžičky vznikli v nábehu na predaj bytu. Žalobkyňa mu jednoznačne tvrdila, a tvrdila to aj v zápisnici
v trestom oznámení, že si ide zobrať hypotéku a ide bývať do 2-izbového bytu, a že tento byt mu predá.

Tvrdila že bola riziková klientka, pretože bola v nejakom bankovom registri neplatičov. Zo začiatku veril
jej úmyslom, že chce začať nový život, až potom pochopil, že chce bývať zadarmo v byte, ktorý mi
predala. Keď tomu urobil koniec, tak sa mu pomstila súdnou cestou.
Žalovaná 2/ uviedla, že plmonocenstvo na predaj bytu jej udelila žalobkyňa. V podstate stým prišla
sama. I. I. M. L. X u nej v byte, kde pani B.. Ona prišla za ňou a povedala, že to chce riešiť predaj

bytu, pretože už s bytom nevládze, nevládze platiť Byttermu, za energie a že má podlžnosti. Nevie
prečo to takto riešila, lebo má nevlastného brata v realitnej kancelárii. Návrh plnomocenstva pripravil
žalovaný 1/. S ním sa zoznámila v roku 2011, keď hľadala podnájom a ich spoločný vzťah sa vyvíjal.
Fakticky spolu nežijú, ale sú vo vzájomnom vzťahu. Zmluvu si dohodli žalobkyňa so žalovaným 1/, mali
vyplatiť nebankovú spoločnosť Trenfin a nedoplatok na Bytterme a tak. Pri dlhoch žalobkyňu zastupoval

žalovaný 1/. Na otázku ohľadom vyplatenia kúpnej ceny 8.000 eur, uviedla, že ju prebrala od žalovaného
1/ a vyplatila ju žalobkyni. Pri tom boli účastní všetci spoločne. Peniaze vyplácala ona, pretože bola
uvedená na plnomocenstve. Príjmový doklad od nej podpisovala priamo žalobkyňa. Nakoniec žalobkyňa
byt previedla cca za 28.000 – 30.000,- eur. Žalovaný 1/ poskytoval žalobkyni pôžičky okolo 1000 eur,1400 eur, 10.000 eur mal vyplatiť za pôžičku žalobkyne. V čase predaja bytu mu dlžila okolo 9.-10.000
eur. Zmluvy uzatvárali ústne.
Svedok A. P., uviedol, že bol priateľom žalobkyne. Žalobkyňa bola so žalovaným 1/ v kontakte. Bola

vlastníčkou bytu a prevzala nejaký úver zo spoločnosti Trenfin. Žalovaný 1/ jej ponúkol, že ten úver jej
pomôže vyplatiť, na to jej poskytol pôžičku a mala mu to postupne splácať. Sám bol pri tejto pôžičke
vedený ako spoludlžník. Pôžička sa splácala mesačne po nejakých 100 eur, ale potom začal p. F. tvrdiť,
že ten byt je v jeho vlastníctve. Neskôr sa musela z bytu odsťahovať. Žalovaný začal častejšie chodiť do
bytu, začal tvrdiť, že tie peniaze, ktoré sa mu dávali, že sa mu nevyplatili. Na to neboli žiadne doklady.

Dávalo sa to iba z ruky do ruky. Žalovanému 1/ vyplatili asi 1.000 eur. Za žalovanú platil ešte nejaké
úhrady v Bytterme, tiež z toho sa nejaká suma mala vrátiť. Ako sa to úročilo nevedel, tých papierov bolo
strašne veľa, začal nosiť všeličo, pôvodne sa požičiavalo 700 a vrátilo sa 900 eur, tá pôžička 700 eur,
čo sa vracalo 900 bola na nejakých 4-5 mesiacov. Hoci so žalobkyňou boli priatelia nevie to tom, že by
podpisovala plnomocenstvo na predaj bytu ani že by ho chcela predať. Keď chodil do bytu žalovaný 1/
vždy zazvonil, ale raz skúšal tie dvere otvoriť kľúčmi. Tie si asi vypýtal pod nátlakom. Predtým žalobkyňa

vlastnila rodičovský byt. Hovorila, že ten byt predala a kúpila si byt na F..
Svedok ďalej uviedol, že záväzky zaň vyplácala žalovanému 1/ jeho matka, bol to nájom, čo mu platil na
Bytterme za byt, 700 eur na 3 alebo 4 krát po 300 eur, jeho matka to poslala v šekoch. Žalovaný 1/ začal
byť dosť dotieravý, dožadoval sa svojich peňazí. Najprv sa správal slušne, potom už to svoje správanie
zmenil, bol hlučný, vrešťal, mal menší záchvat, kričal po nej.

Svedkyňa O. P. uviedla, že žalobkyňa chodila predtým s jej synom. Prišla za ňou v januári 2017, že
potrebuje vrátiť p. F., že si chce požičať 300 eur. Potom to bolo v apríli znova 300 eur, potom p. F. si dal
stretnutie s jej synom, že má požičané 750 eur. Preto šla za synom, že o čo sa jedná, nakoľko bol vtedy
nezamestnaný. Po dohode zaplatila zaň 750 eur. Potom prišla, že treba 900 eur, že tam bolo navýšenie,
tak jej dala 3 x po 300 eur. Žalovaného 1/ pozná, zoznámila sa s ním cez syna, stretli sa pri benzínke.

2 x jej volal, že čo je s peniazmi, že to má doplatiť. Povedala mu, že nič nebude doplácať, že mu dala
900 eur a 600 eur predtým cez žalobkyňu, spolu 1500 eur.
Súd návrh žalovaného 1/ na výsluch svedka R. Q. zamietol, nakoľko návrh bol predložený na treťom
pojednávaní bez toho, aby preukazoval tvrdenia na nové skutočnosti, ktoré by vyšli z dokazovania či
skutkových tvrdení a výsluch svedka by spôsobil odročenie pojednávania. Súd taktiež odmietol vykonať

dokazovanie oboznámením čestného vyhlásenia svedka, pretože svedok môže podať písomnú výpoveď
len vtedy, ak súd pripustí jeho výsluch avšak sú prekážky, ktoré bránia jeho vypočutiu na pojednávaní.
Ako dôkaz nemôže slúžiť prehlásenie svedka bez toho, aby súd predtým povolil jeho výsluch.
Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
Podľa LV č. XXXX, kat. úz. D., vlastník bytu č. 63 vo vchode 15 na 8. poschodí bytového domu č.s. 2590,

postaveného na KN parc. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach
domu a pozemku o veľkosti 376/38615 je zapísaný žalovaný 1/ v podiele 1/1.
Súd zistil, že žalobkyňa nadobudla byt č. 63 vo vchode 15 na 8. poschodí bytového domu č.s. 2590,
postaveného na KN parc. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach
domu a pozemku o veľkosti 376/38615 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.12.2011 za sumu 35.000,-

eur.
Kúpnou zmluvou zo dňa 12.2.2016 previedla žalobkyňa zastúpená žalovanou 2/ byt č. 63 vo vchode
15 na 8. poschodí bytového domu č.s. 2590, postaveného na KN parc. č. XXXX a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku o veľkosti 376/38615 na LV č. XXXX
všetko v k.ú. D. do vlastníctva žalovaného 1/ za kúpnu cenu 8.000,- eur. V čl. 5.2. sa strany dohodli,

že kúpna cena bola vzájomne dohodnutá vzhľadom na rok výstavby obytného domu, umiestnenie
a technický stav bytu a jeho príslušenstva a potrebu opráv jeho vnútorného vybavenia, a to najmä
vodovodných, elektrických a plynových rozvodov, okien, dverí, sanitárneho zariadenia a vymaľovania,
ako aj na skutočnosť, že kupujúci uhradí za predávajúcu dlh zapísaný v časti C-LV; Ťarchy na LV č.
XXXX pod por. č. 131 pre k. ú. D. a dlh voči správcovi domu BYTTERM, a.s., Saleziánska 4, 010 77

Žilina na úhradách za plnenia spojených s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu
prevádzky,údržbyaopráv.Kúpnucenuvovýške8000,00eurzaplatíkupujúcipredávajúcejpripodpísaní
tejto kúpnej zmluvy; predávajúca písomne potvrdí kupujúcemu jej prevzatie, dlhy uvedené v bode 5,2.
tohto článku uhradí kupujúci po dohode s oboma veriteľmi.
Žalovaná 2/ konala za žalobkyňu na základe písomného plnomocenstva zo dňa 8.2.2016, ktorým ju

splnomocnila za zastupovanie pri predaji nehnuteľnosti, bytu ktorý sa nachádza v Žiline na ul. Gabajova
č. 2590/15 v bytovom dome č.s. XXXX na KN parc. č. XXXX kat. úz. D. a to bytu č. 63 vo vchode č. 15
na 8 poschodí a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku o veľkosti 376/38615
s kupujúcim žalovaným 1/ a iných súvisiacich úkonov s povolením vkladu a konaním pred OÚ Žilina.Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V1167/2016 dňa 8.4.2016 vo vzťahu k bytu č. 63 vo vchode
15, 8. poschodie, súp. č. XXXX na pozemku KNC parc. č. XXXX v prospech žalovaného 1/.
Súd tiež zistil, že žalovaný je podľa LV č. XXXX vlastníkom bytu č. 75 vo vchode 5 na druhom poschodí

bytového domu č. s. XXXX, kat. úz. D. na základe kúpnej zmluvy z 7.10.2013, č. vkladu 4489/13. Podľa
LV č. XXXX kat. úz. D. žalovaný 1/ je aj vlastníkom bytu č. 29 na prvom poschodí vo vchode 3, na základe
darovacej zmluvy ČV 2649/06 z 26.6.2006 v stavbe č. s. 3070 na LV č. XXXX na ul. L..
Podľa príjmového dokladu zo dňa 12.2.2016 o prijatí sumy 8.000 eur, sumu prijala žalobkyňa od
žalovanej 2/ s uvedeným účelom kúpna cena za predaj bytu zo dňa 12.12.2016.

Podľa znaleckého posudku č. 35/2013 znalkyne PhDr. PaedDr. Eriky Strakovej podpis príjemcu na
znenie „Rezáková“ na Príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 12.2.2016 je pravým podpisom A. B.
nar. XX.X.XXXX.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.
Súd kontrolou zistil, že zmluva spĺňa všetky základné náležitosti, je dostatočne určitá a zrozumiteľná,
pričom plnomocenstvo bolo udelené v písomnej forme s osvedčeným podpisom splnomocniteľky

s presne špecifikovaným rozsahom konania splnomocnenca v zmysle ust. § 31 Obč. zák.. Zmluva bola
vyhotovená v písomnej forme a podpisy strán sú na jednej listine (§ 46 Obč. zák.). Vklad vlastníckeho
práva bol právoplatne povolený v zmysle ust. § 133 ods. 2 Obč. zák..
Hoci súd v konaní zistil, že kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve medzi žalobkyňou zastúpenou
žalovanou 2/ ako predávajúcou a žalovaným 1/ ako kupujúcim je nižšia ako cena za ktorú žalobkyňa

byt nadobudla, a to aj pri pripočítaní tiarch, súd nezistil, že by jej výška mohla byť dôvodom neplatnosti
kúpnej ceny alebo bola v rozpore s právnymi predpismi či dobrými mravmi. Súd tiež nemohol súhlasiť
s tvrdením žalobkyne, že poukaz na dojednania čl. V. ods. 5.2 bol záväzok kupujúceho - žalovaného v
rade 1/ uhradiť dlh za žalobkyňu, ktorý mal byť zapísaný na LV č. XXXX voči správcovi domu BYTTERM,
a.s. z dôvodu absencie špecifikácie ani čo do výšky a ani príslušenstva, by robil zmluvu neurčitou

a neplatnou. Totiž z citovaných zmluvných ustanovení vyplýva, že „strany sa dohodli, že kúpna cena
bola vzájomne dohodnutá vzhľadom na rok výstavby obytného domu, umiestnenie a technický stav bytu
a jeho príslušenstva a potrebu opráv jeho vnútorného vybavenia, a to najmä vodovodných, elektrických
a plynových rozvodov, okien, dverí, sanitárneho zariadenia a vymaľovania, ako aj na skutočnosť, že
kupujúci uhradí za predávajúcu dlh zapísaný v časti C-LV; Ťarchy na LV č. XXXX pod por, č, 131 pre kat.

úz. D. a dlh voči správcovi domu BYTTERM, a.s., Saleziánska 4, 010 77 Žilina na úhradách za plnenia
spojených s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv“,
teda tieto záväzky sa nedotýkajú priamo predaja a kúpy bytu a nie sú súčasťou kúpnej ceny. Súčasťou
kúpnej ceny by bol záväzok uhradiť dlhy len vtedy, ak by sa kupujúci zaviazal za predaj bytu zaplatiť
kúpnu cenu a za predávajúcu uhradiť záväzky, nie však, ak je kúpna cena stanovená s ohľadom na ich

úhradu, teda je stanovená jasne a určite vo výške 8.000,- eur.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2019, sp. zn. 3 Cdo 244/2018 Neprieči sa zákonu,
pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu
cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti
nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio

enormis), resp. dojednanie, pri ktorom je „zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri kúpe
nehnuteľností“. Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu (v danom
prípade 1 €), nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Tým, pravda, v niektorých, individuálnych prípadoch nie je
dotknutý možný dopad tohto ich dojednania napríklad z hľadiska daňového. Pokiaľ bolo uzavretie kúpnej

zmluvy výsledkom dohody jej účastníkov nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom (konaním
contra bonos mores), samo dojednanie kúpnej ceny v tejto výške nie je v rozpore s dobrými mravmi,
nemá spoločensky neakceptovateľné ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s dobrými mravmi.
Podľa uznesenia Ústavného súdu SR z 21. júna 2016, číslo konania III. ÚS 412/2016-10 všeobecný
súd konal v medziach svojej právomoci a postupoval správne, keď kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol

prevod nehnuteľnosti, len vzhľadom na nízku dojednanú kúpnu cenu 1 Sk nepovažoval za simulovaný
právnyúkon,ktorýmmalobyťzastretédarovanie.Uzavretákúpnazmluvaobsahujepodstatnénáležitosti
(dohoda o predmete kúpy a dohoda o kúpnej cene) a, naopak, nemá náležitosti darovacej zmluvy, keďže
v nej bola dohodnutá kúpna cena (aj keď nízka), keď podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je,naopak, bezodplatnosť. Ústavný súd sa stotožnil so záverom, že v symbolickej dohodnutej kúpnej cene
za prevádzanú nehnuteľnosť bola rodičmi účastníkov zohľadnená dlhoročná a obetavá starostlivosť
jedného z účastníkov konania o rodičov, čo je v súlade s dobrými mravmi a predmetnú kúpnu zmluvu,

preto nie je možné považovať za bezodplatný právny úkon.
Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
Súd preto ustálil, že nízka kúpna cena, zlá sociálna a finančná situácia žalobkyne nemôžu byť sami
osobe dôvodom neplatnosti kúpnej ceny. Mohli by byť nanajvýš dôvodom podľa § 49 Obč. zák., ak

žalobkyňa konala v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, ktorý by oprávňoval žalobkyňu ako
predávajúcu, aby od zmluvy odstúpila v zákonom určenej lehote.
Súd tiež z vykonaného dokazovania nezistil, že by žalovaná bola podpisom plnomocenstva uvedená do
omylu a ani uzavretím kúpnej zmluvy žalovanou 2/, ktorá konala v jej mene na základe plnomocenstva.
Súd zistil, že v písomnom plnomocenstve bol riadne vymedzený predmet zmluvy a ostatné jej základné
náležitosti ako aj kúpna cena, teda všetky základné náležitosti úkonu, ktorý mala splnomocnenkyňa –

žalovaná 2/ vykonať za žalobkyňu. Sama žalovaná 2/ všetky tieto skutočnosti potvrdila. Súd nezistil
žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by žalobkyňa ako splnomocnenkyňa sa nemohla s obsahom
plnomocenstva oboznámiť, nakoľko plnomocenstvo podpísala pred orgánom ktorý vedie matriku, teda
minimálne pred podpisom či pri podpise sa s obsahom listiny mohla oboznámiť. V konaní neboli
produkované žiadne dôkazy a skutkové tvrdenia, ktoré by preukazovali absenciu slobodnej a vážnej vôle

vzmysleust.§37ods.1Obč.zák.čiabsenciuspôsobilostinaprávneúkonyvzmysleust.§38Obč.zák..
Tiež súd nezistil, že by záujmy splnomocnenkyne – žalovanej 2/ boli v rozpore so záujmami žalobkyne
ako predávajúcej. Totiž už v predmete splnomocnenia boli vymedzené základné náležitosti zmluvy, ktoré
boli v kúpnej zmluve uvedené. Na uvedenom nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že žalovaná 2/ je
družkou či priateľkou žalovaného 1/. Ak nedošlo k naplneniu niektorých iných pokynov, napríklad, aby

vzhľadom na stanovenú kúpnu cenu, ktorá je zjavne nižšia ako obvyklá cena, aby došlo aj k zániku či
odpusteniu dlhov, po preukázaní takej hypotézy by mala žalobkyňa voči žalovanej 2/ nárok na prípadnú
náhradu škody, avšak ani vtedy by nenaplnenie takéhoto pokynu sa nemohlo dotknúť platnosti kúpnej
zmluvy.
V súvislosti s tvrdeniami žalobkyne, že nemala v úmysle uzavrieť kúpnu zmluvu a pri podpise

plnomocenstva verila žalovanému 1/, že sa jedná o plnomocenstvo na vyrovnanie dlhov sa súdu
skôr javí, že plnomocenstvo mohlo byť vystavené za účelom predaja či prípadného predaja bytu ako
zabezpečovacieho prevodu, ktorý mal kryť záväzky žalobkyne voči žalovanému 1/, ktoré voči nemu mala
titulom pôžičiek a titulom toho, že uhradil za žalovanú dlhy voči iným spoločnostiam, ak by si záväzky
voči žalovanému 1/ nesplnila alebo s prevodom do času splnenia záväzkov. V prípade „klasického“

prevodu, teda za účelom získania finančných prostriedkov je súd názoru, že nebol by dôvod, aby dlhy
neboli uhradené z kúpnej ceny, ale boli hradené osobitne. Takýto nárok totiž netvorí časť kúpnej ceny
a na strane žalovaného prípadne vytvára právo na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom plnenia
žalovaného 1/ za žalobkyňu titulom plnenia bez právneho dôvodu. Súd tiež zistil, že suma 8000 eur
zhrubazodpovedázáväzkomistíndlhovžalobkynevočiveriteľomTrenfinaByttermu(6362+488+122+

122), teda záväzkom ktoré by mohla žalobkyňa chcieť po žalovanom 1/, aby za ňu uhradil a takýto nárok
za výhodnejších podmienok plnila žalovanému 1/. Naopak suma 10.953 zhruba zodpovedá sume kúpnej
ceny 8.000 eur, pôvodnej nesplatnej pôžičke 1.300 eur a pôžičke 1640 eur, teda celkovým dlhom, ktoré
mala neskôr žalobkyňa voči žalovanému 1/ zo všetkých záväzkov. Takéto tvrdenia žalovaná uvádzala
však len k výške a dôvodu sumy 10.953 eur, keď tvrdila, že predstavuje celú výšku jej záväzkov voči

žalovanému 1/. Žalobkyňa však netvrdila skutočnosti o zabezpečovacom prevode, obchádzaní zákona
a pod., teda sa jedná len o úvahy súdu z vykonaného dokazovania. Nemožno však vylúčiť fakt, že
žalobkyňa presne nerozumela prípadným podmienkam, za ktoré jej žalovaný 1/ ponúkol vyrovnať dlhy.
Nič na tom však nemení skutočnosť, že ak žalovaná podpisovala plnomocenstvo na Mestskom úrade
Žilina ako jedinú listinu, mala venovať pozornosť jej obsahu a teda ak sa domnievala že podpisuje

niečo iné ako jej predložil žalovaný 1/, mohlo sa jednať o tzv. vnútorný omyl, ktorý nemôže spôsobiť
neplatnosť úkonu.
Podľa § 49a Obč. zák. právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala

úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Právna podstata tohto omylu spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu alebo dostatočnú
predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Základným predpokladom použitia normatívnych dôsledkov
tohto ustanovenia je to, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbecneurobila. Inak povedané, ak by nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu právneho úkonu. Takýto omyl
sa kvalifikuje ako podstatný omyl. Kumulatívnym predpokladom je však aj subjektívna stránka druhého
účastníkaprávnehoúkonu,keďdruhýúčastníkmuselomylvyvolaťaleboaspoňoňommusel-objektívne

posudzované - vedieť. Omyl možno vyvolať aj z nedbanlivosti, z neopatrnosti, z dôvodu nerešpektovania
§ 43, ale aj úmyselne. Ak bol omyl vyvolaný úmyselne, právny úkon je neplatný bez ohľadu na to, či
ide o omyl podstatný alebo nepodstatný. V takomto prípade ide o omyl vyvolaný ľsťou. Omyl sa môže
týkať predmetu plnenia, kvality predmetu plnenia, osoby druhého účastníka právneho úkonu (zmluvy)
alebo iných náležitostí právneho úkonu, ktoré účastník konajúci v omyle mienil považovať za podstatné,

avšak mýlil sa pri ich posudzovaní. Omyl sa môže vzťahovať aj na viaceré takéto okolnosti, avšak stačí,
ak došlo k omylu pri posudzovaní ktorejkoľvek nich. Ak pohnútka nie je súčasťou vôle smerujúcej k
urobeniu právneho úkonu, nemožno ju stotožniť s omylom. Omyl v motíve (v cieli, v zameraní) urobenia
právneho úkonu preto zásadne nemožno považovať za dôvod neplatnosti právneho úkonu.
Súd však z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že by žalovaný 1/ uviedol žalobkyňu do omylu,
a že by takýto omyl vyvolal, resp. že by žalobkyňa konala omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá

je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca (v podstatnom omyle). Súd z vykonaného dokazovania zistil, že
žalovaná (aj s priateľom) si požičiavali od žalovaného 1/ finančné prostriedky, záväzky pretrvávali aj
v čase udelenia splnomocnenia žalovanej 2/ na prevod bytu. Udelenie plnomocenstva vyjadruje vôľu dať
sa zastúpiť pri predaji bytu, teda priamo počíta aj s úkonom predaja bytu, pretože rozsah splnomocnenia
je vymedzený jasne a zrozumiteľne. Síce žalobkyňa deklaruje, že mala vôľu podpísať plnomocenstvo

na vyrovnanie dlhov, čo však nepopiera aj ich úhradu podľa tvrdenia žalovaného 1/ predajom bytu
prípadne ich reštrukturalizáciou so zabezpečením zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva
(podľaúvahysúdu).Tvrdeniažalobkynetotižnemajúoporuvskutkovýchzisteniach,ktorémožnovyvodiť
z dokazovania. O tom, že žalobkyňa mala vedomosť, že previedla byt svedčí výpoveď svedkov, najmä
A. P. a jeho matky, žalovaný 1/ mal od bytu kľúče, súd nemal napríklad ani len preukázané, že by naďalej

žalobkyňa platila platby správcovi bytov do fondov a zálohové platby a pod., teda že by sa nepochybne
správala ako vlastníčka aj naďalej. Tiež žaloba a trestné oznámenie bolo podané po viac ako jednom
roku od prevodu bytu a pod., hoci sa o prevode mala dozvedieť už v apríli 2016 pri výmene okien.
Pochybnosti vyvolávajú aj rozporné tvrdenia žalobkyne vo vzťahu k popieraniu podpisu na príjmovom
doklade, ktoré boli vyvrátené znaleckým dokazovaním. Ďalšie pochybnosti vyvolávajú aj ostatné listinné

dôkazy ako odovzdávajúci a preberací protokol zo dňa 8.4.2016, kde žalobkyňa síce tvrdila, že
protokol podpísala v neskoršom čase pod nátlakom, avšak nepreukázala, že by tomu tak bolo, napr.
neskorým zúčtovaním správcu, rozpormi spotreby plynu, elektriny a vody, vyúčtovaním nedoplatkov
apreplatkov.PodľasumárnejanalýzyplatiebBytterma.s.ježalobkyňaevidovanásukončenýmvzťahom
– odsťahovaná k 29.2.2016, teda takúto skutočnosť musela nahlásiť správcovi bytov.

Všetky možné rozpory by vysvetľovala len absolútna ľahkovážnosť žalobkyne, pretože neprimeraný
nátlak žalovaného 1/ na žalobkyňu nebol preukázaný v tomto konaní a ani v trestnom konaní. Len
ľahkovážne a nezodpovedné konanie môže vyústiť do stavu, kedy by žalobkyňa podpísala čo jej
žalovaný 1/ predložil, avšak jedná sa len o nepodloženú úvahu (bez opory v dokazovaní.).
Súd tiež mal preukázané splnenie podmienok dohodnutých v kúpnej zmluve, úhradu vo výške 8.000

eur, úhradu dlhov, nakoľko na základe poštového poukazu o vklade hotovosti vložil žalovaný 1/ sumu
122 eur dňa 24.2.2016, 122 eur dňa 26.2.2016 a 488 eur dňa 7.3.2016, všetko na účet 0020540557
spoločnosti TRENFIN s.r.o. a podľa potvrdenia Poštovej banky, a.s. zo dňa 6.4.2016, bola uhradená na
účet 0020540557 spoločnosti Trenfin s.r.o. suma 6.362 eur žalovaným.
Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 22068 zo dňa 14.8.2015 zabezpečenej zmluvou o záložnom

práve k bytu zo dňa 14.8.2015 spoločnosť Trenfin s.r.o. ako veriteľ požičal spoludlžníkom A. B.
a A. P. spotrebiteľský úver bezúčelový vo výške 6000 eur s čerpaním od 14.8.2015 bezhotovostne,
zabezpečený zriadením záložného práva k nehnuteľnosti na základe ktorej sa mal úver splatiť v 120
splátkach s konečnou splatnosťou úveru 14.8.2025 pri mesačnej úrokovej sadzbe 1,8 %, ročnej úrokovej
sadzbe 21,6 %, odplate pri poskytnutí peňažných prostriedkov 21,6 % a stanovení ročnej percentuálnej

miery nákladov 23,84 % pri priemernej RPMN 16,64 % s celkovými nákladmi dlžníka 8801,88 eur pri
celkovom záväzku vrátiť sumu 14801,88 eur.
Podľa dohody o splatení pôžičky zo dňa 9.12.2016 sa A. P. zaviazal vrátiť žalovanému 1/ do 23.12.2016
sumu 250 eur, do 23.1.2017 sumu 700 eur, pričom podpísaná bola. Podľa podacích lístkov o úhrade
sumy bola vykonaná platba dňa 13.4.2017 vo výške 300 eur, ďalšia 18.5.2017 vo výške 300 eur,

a 18.7.2017 vo výške 300 eur.
Dňa 12.4.2016 žalovaná písomne prehlásila, že je dlžná žalovanému 1 sumu 10.953 eur, ktorá suma
nesúvisí s predajom bytu.Súd je presvedčený, že žalovaný 1/ žalobkyni nepožičiaval sumu 10.953 eur, nepreukázal odkiaľ takého
prostriedky by žalovaný 1/ mal v dispozícii tak, aby ich mohol požičať žalobkyni (už kúpnu cenu skladal
z viacerých zdrojov). Tiež uvedenému nasvedčuje aj to, že pôžička, ktorá by mala byť požičaná dňa

12.4.2016, teda 2 mesiace po predaji bytu nemohla byť základom pre stanovenie kúpnej ceny, teda
uznanie záväzku a potvrdenie vyplatenia sumy cez príjmový doklad mohlo byť skôr snahu o nováciu
všetkých záväzkov zabezpečených prevodom bytu. Uvedené však nie je možné tvrdiť s istotou, pretože
túto skutočnosť súd posudzoval len ako prejudiciálnu otázku len vo vzťahu ku kúpnej zmluve, nie však
za účelom pôžičky (napr. uvedenie účelu bezúročnej pôžičky ako bonus za predaj bytu). Podľa názoru

súdu táto suma skutočne predstavuje súčet možných dlhov žalobkyne voči žalovanému. Poskytnutie
pôžičky ako bonusu za predaj bytu za stavu, že kúpna cena nedosahuje trhovú cenu sa súdu javí ako
sporné a pochybné.
Súd však nemôže s istotou tvrdiť, že suma 8.000 eur nebola skutočne vyplatená, pretože je potvrdená
podpisom žalovanej na príjmovom doklade z 12.2.2016, o ktorom žalobkyňa tvrdila, že takýto doklad
nikdy nevidela, nepodpisovala, avšak nakoniec však znaleckým dokazovaním znalkyne PhDr. PaedDr.

Eriky Strakovej v znaleckom posudku č. 35/2013 bolo preukázané, že podpis príjemcu na znenie
„Rezáková“ na Príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 12.2.2016 je pravým podpisom A. B.. Teda
sporná a pochybná je aj pravdivosť tvrdení žalobkyne.
Súd tiež poukazuje na zápis, podľa ktorého prehlásením dňa 22.7.2016 žalobkyňa vyhlásila, že sa
zaväzuje doplatiť dlžný nájom vo výške 1105 eur do augusta 2016. Následne písomne vyhlásila, že

za pôžičku 300 eur odovzdala do zálohy mobilný telefón Huawei P9 lite a ak ju nevráti do 11.8.2017
súhlasí s prepadnutím. Jedná sa všetko o písomné úkony, ktoré by za stavu, že ju žalovaný 1/ pripravil
o byt bez jej vedomia, nemala robiť, jej dôvera v žalovaného 1/ by mala byť otrasená a určite by sním
nemala spolupracovať. Pravdepodobne by bežná osoba v jej postavení po zistení, že bola pripravená
o byt ihneď podala trestné oznámenie a domáhala by sa právnej pomoci a ochrany.

Naviac, hoci súd vyššie uviedol vlastné úvahy, samotnú dohodu o prevode bytu, odovzdanie peňazí
potvrdzujú aj žalovaný 1/ 2/, ktorých tvrdenia sú v súlade so zisteniami z vykonaného dokazovania,
najmä listinnými dôkazmi, následným sa správaním, záznamami u správcu bytov. Naproti tomu tvrdenia
žalobkyne môžu svedčiť síce o tom, že bola podvedená – uvedená do omylu, avšak nejednalo by sa
o jednorazový omyl, ale celý rad omylov a ľahkovážnosti, čo by hraničilo už z extrémnou ľahkovážnosťou

a nezodpovedným prístupom k vlastným právam. Pritom súd nezistil, že by žalobkyňa bola nižšieho
intelektu,ktorejzaostalosťbymohližalovaní1/2/zneužiť,žalovaný1/neboluznanýmvinnýmztrestného
činu podvodu ani priestupku pre takýto skutok.
Nakoľko súd zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode
bytu, ktorá nemala vady, žalobkyňa podpísala preberací protokol, aj následne uznávala žalovanému 1/

záväzky, splácala úhrady o ktorých tvrdila ona a svedkovia, že sa jednalo o nájom čo potvrdzujú aj jej
písomné uznania dlhu na nájomnom (je možné, že žalovaný 1/ nájom popieral len z dôvodu neplnenia
si daňových povinností), nezistil, že by úkon bol neplatný, žalobu zamietol.
Nakoľko súd zamietol žalobu, podľa ust. § 335 ods. 2 CSP musel v rozhodnutí ktorým žalobu zamieta
zrušiť aj neodkladné opatrenie nariadené počas konania.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Nakoľko v spore boli žalovaní 1/ 2/ v plnom rozsahu úspešní, súd im proti žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením

vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnom skončení konania vo veci samej.
Súd priznaj náhradu trov konania aj Slovenskej republike, nakoľko ako objednávateľ znaleckého
posudku musel z rozpočtových prostriedkov súdu uhradiť sumu 97,60 eur z rozpočtových prostriedkov
na účet znalkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľaosobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).