Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/509/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706207761
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6706207761.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov
senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobkyne: A. D., nar. XX. XX.
XXXX, bytom XXX XX D., S. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom so sídlom
Advokátska kancelária Námestie SNP č. 70/36, 960 01 Zvolen, proti žalovaným: I/ E. Q., nar. XX.
XX. XXXX, bytom D. XXXX, XXX XX D., IIa/ E. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D. č. XXXX,

IIb/ F. Q., rodená Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D., N. XXXX/XX, všetci žalovaní spoločne
zastúpení splnomocnenou advokátkou JUDr. Annou Poničanovou, so sídlom Advokátska kancelária
Dudince, Merovská ulica č. 274, o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní pôvodných žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/124/2006-470 zo dňa 14. 06. 2011, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen v napadnutom druhom výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti
zamietol m e n í tak, že žalovaní sú povinní zdržať sa odvádzania dažďovej vody na pozemky
nachádzajúce sa v kat. úz. D., zapísané Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom na LV č. XXXX

ako parcela č. XXXXX/X, v časti trvalé trávne porasty o výmere 1643 m2 a v časti ostatné plochy o
výmere 79 m2 a parcela CKN XXXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 2966 m2, ktoré sú vo vlastníctve
žalobkyne.

II. Vo zvyšnej časti napadnutého druhého výroku rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku, ktorým súd uložil žalovaným zákaz odvádzať
splaškovú vodu zostáva n e d o t k n u t ý.

IV. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovaným náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady
trov dovolacieho konania.

V. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovaným náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 55,56 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý
rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“, alebo aj „okresný súd“)
prvým výrokom uložil žalovaným I/, II/ odvádzať splaškovú vodu na pozemky nachádzajúce sa v kat. úz.
K. zapísané Správou katastra Detva na LV č. XXXX ako parcela CKN XXXXX/X, trvalé trávne porasty o

výmere2966m2aparcelnéčísloCKNXXXXX/X,včastitrvalétrávneporastyovýmere1643m2avčasti
ostatné plochy o výmere 79 m2, ktoré sú v bezpodielovom vlastníctve žalobcov A/ a B/. Druhým výrokom
súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Tretím výrokom súd prvej inštancie vyslovil, že o trovách konaniarozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobcovia
sa voči žalovaným po poslednej zmene žaloby pripustenej uznesením súdu č. k. 14C/124/2006 - 328
zo dňa 15. 12. 2008 a uznesením č. k. 14C/124/2006-434 zo dňa 27. 01. 2011 domáhali určenia, že

hranica medzi pozemkami nachádzajúcimi sa v kat. úz. D., zapísaných Správou katastra Detva na LV
č. XXXX ako parc. č. CKN XXXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 2966 m2 a ako parcela č. CKN
XXXXX/X, v časti trvalé trávne porasty o výmere 1643 m2 a v časti ostatné plochy o výmere 79 m2,
ktoré sú v ich bezpodielovom spoluvlastníctve a pozemkom nachádzajúcim sa v kat. úz. D. na LV č.
XXXX ako parcela CKN XXXXX/X, trvalé trávne porasty v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,

prechádza bodmi ako bola vytýčená v teréne a vyznačená v znaleckom nákrese znaleckého posudku
znalca P.. S. E. zo dňa 23. 04. 2009 a ďalej sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným vydať im časť
pozemku nachádzajúcom sa v kat. úz. D. na LV č. XXXX ako parc. č. CKN XXXXX/X označenú bodmi
1, K, G, E, B, C, D, A, I, 1 o výmere 302 m2, tak ako bola označená v znaleckom nákrese znaleckého
posudkuznalcaP..R.E..Tiežsadomáhaliuloženiapovinnostižalovanýmodvádzaťavypúšťaťdažďovú,
splaškovú a povrchovú vodu na pozemky nachádzajúce sa v kat. úz. K. špecifikované v žalobnom

návrhu. Žalobu zdôvodnili popisom skutkového stavu, tak ako ho už vo svojom rozhodnutí uviedol súd
prvej inštancie. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaní uniesli
dôkazné bremeno a preukázali, že spornú plochu užívajú po dobu viac ako 10 rokov nepretržite, a to od
roku1970,kedyjukúpilineperfektnouzmluvouodA.N..NepochybneA.N.bolvlastníkomspornejplochy
v čase uzavretia zmluvy so žalovaným I/. A. N. na základe tejto neperfektnej kúpnej zmluvy žalovanému

I/ odpredal pozemok o výmere 1769 m2, ktorá výmera bola premeraná tak, ako to vyplýva z textu
kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 20. 10. 1970 na tvári miesta, ktorá výmera ale nezodpovedala výmere
parcely č. XXXXX/X, ktorá bola predmetom predaja, teda nepochybne A. N. okrem parcely č. XXXXX/
X predal na základe tejto neperfektnej kúpnopredajnej zmluvy žalovanému I/ i časť svojej susediacej
parcely, ktorá mu tiež v tom čase vlastnícky patrila a ktorá, tak ako vyplýva zo záverov dokazovania

zodpovedá v znaleckom nákrese znalca P.. S. E. zo dňa 01. 12. 2010 v časti súčasnej parcely XXXXX/
X, vo výmere 302 m2. Sčítaním predmetnej plochy s plochou 452 m2 pozemnoknižnej parcely č. PKN
XXXXX/X výsledná plocha predstavuje výmeru 1754 m2, čo v podstate korešponduje výmerovo ploche
uvedenej v kúpnopredajnej zmluve zo dňa 20. 10. 1970 s rozdielom 15 m2. To, že pozemnoknižná
parcela PKN XXXXX/X mala v roku 1970 výmeru 1452 m2, svedčí identifikácia tejto parcely vyhotovená

Strediskom geodézie Zvolen zo dňa 12. 10. 1970 pod č. j. XXXX/XXXX, ktorá bola podkladom pre
uzavretie kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 16. marca 1971, na základe ktorej A. N. opätovne predal túto
pozemnoknižnú parcelu zodpovedajúcu v tom čase stavu v EN parc. č. XXXXX/X, o výmere 1452 m2
Československému štátu, v zastúpení Miestnym národným výborom v D., napriek tomu, že túto parcelu
a časť zo susediacej parcely na základe neperfektnej kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 20. 10. 1970

predal žalovanému I/. Kúpnopredajná zmluva zo dňa 16. 03. 1971 však nespochybňuje dobromyseľnosť
žalovaných s pozemkom, ktorý kúpil žalovaný 1/ na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 20. 10. 1970,
nakladať ako so svojím vlastným, lebo žalovaní neboli účastníkmi kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 16.
03. 1971 a z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by títo o existencii tejto kúpnopredajnej zmluvy zo
dňa 16. 03. 1971 vedeli. Žalovaní teda vstúpili do držby spornej plochy v roku 1970, keď hranice počas

užívania nemenili, keď uvedená skutková okolnosť vyplýva z výpovede svedkov. Nepochybne užívací
stav hranice bol žalobcom v čase, keď kupovali susediace pozemky, známy. Z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že by žalovaní boli od času kúpy spornej plochy rušení v jej užívaní, k rušeniu došlo až
po prvom januári 1992, tak, ako to vplynulo z výpovede svedka E. Q. mladšieho, najskôr v roku 2005.
Žalovaní preukázali dobromyseľnosť svojej držby, nič na tom nemení skutková okolnosť, že pozemok

opätovne kúpili od mesta D. v roku 2000, pretože nebohý N. A. pozemok predal dvakrát, po tom, ako
ho predal žalovanému I/, tak aj štátu, o čom vedela i jeho manželka S. N.. Dobromyseľnosť žalovaných
v oprávnenosti držby nespochybňuje ani skutková okolnosť, že žalobkyňa B/ v roku 2001 vyhotovila na
žiadosť žalovaných geometrický plán, kedy už žalovaní nepochybne zistili, že užívajú väčšiu plochu. Aj
táto skutková okolnosť nastala až po tom, čo žalovaní nadobudli vlastnícke právo vydržaním k spornej

ploche a preto táto skutková okolnosť nemá vplyv na ich dobromyseľnosť. Súd tak dospel k záveru, že
žalovaní splnili všetky podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej ploche vydržaním v
zmysle ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 1. januára 1992 a stali sa na
základe vydržania vlastníkmi spornej plochy dňom 01. 01. 1992. Preto bolo dôvodné žalobu žalobcov o
určenie priebehu hranice, ako aj o vydanie spornej plochy ako nedôvodnú zamietnuť.

2. Ďalej súd uviedol, že sa žalobcovia v súdnom konaní voči žalovaným domáhali uloženia zákazu
odvádzať a vypúšťať dažďovú vodu, splaškovú a povrchovú vodu na ich pozemku. Súd poukázal na ust.
§ 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že za účelom zistenia skutkového stavu vykonal v tomtoohľade aj dve ohliadky na mieste samom, z ktorých na tvári miesta vyplynulo, že pozemok žalovaných
je umiestnený bezprostredne pod cestou, nad cestou sa nachádza miestny svah, pozemok žalobcov
je umiestnený pod pozemkom žalovaných v svahovitom teréne, keď potom dažďové povrchové vody

prirodzene stekajú na pozemok žalobcov, ktorý je v teréne umiestnený najnižšie. Súd mal potom za to,
že bolo dôvodné uložiť povinnosť žalovaným v podobe zákazu odvádzať splaškovú vodu na pozemky
žalobcov, keď vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že túto splaškovú vodu odvádzajú na
pozemky žalobcov a tým ich neprimerane obťažujú. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu žalobcov v tejto
časti zamietol, keď žalobcovia nepreukázali tvrdenie, že žalovaní dažďovú, povrchovú vodu odvádzajú

na ich pozemky, povrchová dažďová voda na pozemky žalobcov steká terénom, a to aj z terénu, ktorý
je umiestnený nad pozemkom žalovaných, pretože pozemok žalovaných ako aj pozemky žalobcov sú
umiestnené v teréne pod cestou, v svahovitom teréne, teda stekanie je dané terénnymi podmienkami,
navyše žalovaní preukázali, že sa pokúsili o odkanalizovanie terénu, a to aj odvádzaním povrchových
a dažďových vôd, tieto chceli zviesť do potoka, ktorý sa nachádza pod pozemkom žalobcov, avšak
umiestnenie kanála v takomto prípade by nutne muselo prechádzať cez pozemok žalobcov, s čím

žalobcovia nesúhlasili.

3. Pokiaľ sa týka trov konania, súd prvej inštancie uviedol, že o týchto rozhodne podľa § 151 ods. 3
OSP až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, keď v predmetnej veci je uplatňovaný väčší počet
nárokov, ide teda o zložitý prípad, ktorý odôvodňuje takýto procesný postup.

4. V dôsledku podaného odvolania vo veci už v predchádzajúcom priebehu konania rozhodoval Krajský
súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, ktorý na odvolanie žalobcov rozsudkom zo dňa 11. 12. 2012
sp. zn. 14Co/348/2011 rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti zmenil tak, že I. určil priebeh
hraničnej čiary medzi pozemkami žalobcov a pozemkom žalovaných bodmi 1, 2, 2, 4, 5 tak ako boli

vytýčené v teréne a v znaleckom vytyčovacom nákrese znaleckého posudku P.. S. E. z 23. 04. 2009
pod č. 12/2009, ktorý tvorí súčasť rozsudku; výrokom II. uložil žalovaným povinnosť vydať žalobcom
časť pozemku parc. č. XXXXX/X vyznačenú v znaleckom nákrese znalca P.. S. E. z 01. 12. 2010
č. 58/2010, ktorý tvorí súčasť rozsudku, bodmi A/, B/, C/, D/ A/ - orná pôda o výmere 198 m2 a
bodmi A, B, E, G, I, A - lúka o výmere 69 m2 a výrokom III. zakázal žalovaným odvádzať dažďovú

vodu na pozemky žalobcov, pričom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V odôvodnení zmeňujúceho
rozsudku odvolací súd uviedol, že po doplnení dokazovania súdom odvolacím, tento dospel k záveru,
že žalovaní nenadobudli vydržaním vlastnícke právo k spornej ploche, pretože v jej držbe nemohli byť
dobromyseľní. Poukazujúc na znenie kúpnej zmluvy z 20. 10. 1970 uzavretej medzi A. N. a žalovaným
1/ a na vyjadrenie žalovaného 1/, že zmluva mu bola k ničomu, a že ju potreboval len ako podklad, aby

mohol začať stavať rodinný dom, vyslovil názor, že medzi A. N. a žalovaným 1/ nebol úmysel uzavrieť
kúpnu zmluvu za tým účelom, aby bola daná na zaregistrovanie s následkom nadobudnutia vlastníckeho
práva v prospech žalovaného 1/, ale mala slúžiť na to, aby žalovaný 1/ mohol začať stavať rodinný dom
beztoho,abypozemokbolriadnymspôsobomusporiadaný.Uviedol,žetomunasvedčujeajokolnosť,že
A. N. kúpnopredajnou zmluvou zo 16. 03. 1971 predal pozemok parc. č. XXXXX/X v tej dobe evidovaný

vovýmere1452m2ČeskoslovenskémuštátuzastúpenémubývalýmMiestnymnárodnýmvýboromvD.,
a že na základe rozhodnutia z 26. 05. 1971 o pridelení tohto pozemku do osobného užívania žalovaným
uzavrel bývalý Miestny národný výbor v D. dňa 26. 06. 1972 so žalovanými dohodu o zriadení práva
osobnéhoužívaniaktomutopozemku,kregistráciiktorejvšaknedošlo.Tietookolnostipodľajehonázoru
vylučovali dobromyseľnosť žalovaných, preto nárok žalobcov o určenie priebehu hranice a o vydanie

časti pozemku parc. č. XXXXX/X (okrem časti slúžiacej ako prístupová cesta) považoval za dôvodný.
Za dôvodnú považoval odvolací súd žalobu i v časti o uloženie zákazu žalovaným odvádzať dažďovú
vodu na pozemok žalobcov a preto aj v tejto časti žalobe vyhovel. Zamietol ju však v časti domáhania
sa zákazu odvádzať povrchovú vodu, a to z dôvodu, že jej stekanie je dôsledkom prírodnej terénnej
nerovnosti.

5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní dovolanie. Napadli ním vyhovujúce výroky rozsudku
odvolacieho súdu a navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutých výrokoch zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. V dôsledku podaného dovolania o veci rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky a tento
uznesením sp. zn. 6Cdo/271/2014 zo dňa 25. 08. 2016 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 11. 12. 2012 sp. zn. 14Co/348/2011, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako ajuznesenie Okresného súdu Zvolen z 11. 06. 2013 č. k. 14C/124/2006-631 zrušil a vec vrátil Krajskému
súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

7. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia poukázal Najvyšší súd na platnú právnu úpravu z roku 1970
a na faktické pomery v spoločnosti do účinnosti Občianskeho zákonníka od 01. 01. 1992. Uviedol, že
platná právna úprava v roku 1970 v ust. § 490 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. prakticky zakazovala voľný
predaj nezastavaných stavebných pozemkov (pozemkov určených územným plánom alebo územným
rozhodnutím na zastavanie). Občania mohli tieto pozemky prevádzať len na štát alebo na socialistickú

organizáciu, a to osobitným predpisom oprávnenú. Inak ich mohli len darovať príbuzným v priamom rade
alebo súrodencom. V prípade, že občan mal záujem o nezastavaný stavebný pozemok vo vlastníctve
iného občana, teda o pozemok, ktorý nebol v socialistickom spoločenskom vlastníctve, neostávalo mu
inénežsadohodnúťsvlastníkomnakúpepozemkuzadohodnutúceny,abyvlastníkmaldôvodnásledne
previesť (predať) pozemok do vlastníctva štátu za tzv. úradnú (regulovanú) cenu, a aby potom príslušné
orgány štátu na základe žiadosti občana - záujemcu mu pridelili tento pozemok do osobného užívania

a následne s ním uzavreli dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku.

8. Najvyšší súd v ďalšom obsahu odôvodnenia uviedol, že v prejednávanej veci je zo skutkových
zistení zrejmé, že žalovaní mali za účelom výstavby rodinného domu záujem o získanie nezastavaného
stavebného pozemku parc. č. XXXXX/X, ktorý bol vo vlastníctve A. N. a že rešpektujúc faktické a právne

pomery tej doby postupovali popísaným spôsobom, a to i s vedomím bývalého Miestneho národného
výboru v D.. Svoje presvedčenie o tom, že im pozemok patrí, preto dôvodne odvodzovali od zmluvy
o kúpe pozemku uzavretej s jeho vlastníkom, ktorá bola z hľadiska nasledovania ďalších úkonov,
resp. rozhodnutí určujúca a bez ktorej by tieto úkony, resp. rozhodnutia nenastali. Zo skutočností, že
zmluva nebola predložená na registráciu, nebolo možné vyvodzovať ich nedobromyseľnosť v držbe

pozemku, teda neoprávnenosť (nepoctivosť držby), pretože registrácia tejto zmluvy neprichádzala do
úvahy (ak by bola predložená na registráciu príslušnému štátnemu notárstvu, muselo by notárstvo
jej registráciu odmietnuť pre rozpor s § 490 ods. 2 vtedy platného Občianskeho zákonníka).
Nedobromyseľnosť žalovaných však nezakladala ani skutočnosť, že uzavreli takúto zmluvu, hoci ju
platné právo nedovoľovalo, pretože orgány štátu uzavieranie takýchto zmlúv tolerovali a štát si z nich

profitoval. Ďalej Najvyšší súd uviedol, že Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu žalovaných
do držby pozemku neupravoval nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Vydržanie bolo zavedené
až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb. účinnou od 1. apríla 1983. Vydržaním bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe nepretržitej dobromyseľnej držby, pričom za
dobromyseľného držiteľa sa považoval ten, kto nakladal s vecou ako so svojou a bol so zreteľom

na všetky okolnosti presvedčený, že mu vec patrí. Pozemok však bolo možné občanom vydržať len
do vlastníctva štátu, pričom však spôsobilým predmetom vydržania nebol pozemok v socialistickom
vlastníctve. K otázke dobromyseľnej držby dobová judikatúra uvádzala, že netreba preukazovať platný
právny dôvod nadobudnutia veci, riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti nasvedčujúce poctivosti
nadobudnutia. Keďže žalovaní mali pozemok v držbe od roku 1970, t. j. s ním nakladali ako s vlastným,

a boli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní, že im patrí, pričom v nepretržitej držbe neboli
rušení ani pôvodným vlastníkom pozemku Z. N., ani štátom a ani Mestom D., nadobudli k nemu dňom
1. januára 1992 vydržaním vlastnícke právo, a to k celej užívanej výmere, teda aj k spornej ploche.
Pôvodný vlastník pozemku A. N. nepochybne bol oprávnený zmeniť výmeru, a teda užívacie hranice
tohto pozemku na úkor svojho iného pozemku a disponovať s pozemkom v tejto novej užívacej výmere.

Išlo o základné oprávnenie vlastníka vymedzujúce obsah vlastníckeho práva po celé stáročia. Pretože
tato skutočnosť bola známa aj príslušným orgánom štátu, bolo potrebné pri všetkých právnych úkonoch
týkajúcich sa toho pozemku považovať za relevantnú jeho skutočnú vlastníkom určenú výmeru (1 769
m2), a nie evidenčnú výmeru (1 452 m2). Na nadobudnutí vlastníckeho práva žalovanými vydržaním
nič nemení neskoršie nadbytočné uzavretie kúpnej zmluvy o kúpe pozemku, ktorý už vlastnili, od Mesta

D.. Záverom dovolací súd poznamenal, že ak by žalovaní so zreteľom na rozhodnutie o pridelení
pozemku do osobného užívania a na uzavretie dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku,
a tiež na skutočnosť, že táto dohoda nebola registrovaná, sa mal považovať za oprávnených držiteľov
práva osobného užívania pozemku, bolo by možné vznik ich vlastníckeho práva k pozemku k 1. januáru
1992 odôvodniť aj transformáciou tohto práva na vlastnícke právo v zmysle § 872 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.

9. V tejto súvislosti Najvyšší súd poukázal i na rozsudok veľkého senátu občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 7. decembra 2005 sp. zn. 31Cdo 1529/2004. Ďalej Najvyššísúd uviedol, že za vecne správne nebolo možné považovať ani rozhodnutie odvolacieho súdu o uložení
zákazu žalovaným odvádzať dažďovú vodu na pozemky žalobcov. Pokiaľ totiž tento výrok odvolací súd
odôvodnil ust. § 127 ods. 1 OZ, mal ho formulovať v súlade s týmto ustanovením, v zmysle ktorého

možno uložiť len povinnosť zdržať sa označeného zasahovania do tzv. susedských práv. S poukazom
na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutých výrokoch zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň zrušil súvisiace uznesenie o trovách konania a uviedol, že v ďalšom
konaní je právny názor dovolacieho súdu záväzný.

10. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, sa k veci vyjadrili
žalovaní, ktorí predovšetkým oznámili konajúcemu súdu, že po vydaní uznesenia NS SR žalobcovia
svoju nehnuteľnosť po rozvode manželstva previedli darovacou zmluvou na svoju dcéru A. D.. Ďalej
uviedli, že žalovaní po doručení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici prestali predmetnú pôdu
obrábať, zdržali sa zásahov do tejto časti pozemku, hoci sú presvedčení, že im právo na základe
vydržania patrí. Žalovaní zachytávajú dažďovú vodu stekajúcu zo strechy ich rodinného domu a z

drobných stavieb do nádob podložených pod odkvapové rúry a využívajú ju na polievanie záhrady.
Voči žalovaným je na základe exekučného titulu vedené súdnym exekútorom exekučné konanie.
Návrhu žalovaných na povolenie odkladu exekúcie nebolo súdom vyhovené. Vzhľadom na uznesenie
Najvyššieho súdu, zmenu vlastníka pozemkov, ako aj skutočnosti preukazované žalovanými 1/, 2/
žalovaní žiadali, aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 14. 06.

2011, ktorý Najvyšší súd SR nezrušil a je vo výroku vecne správny, potvrdil a rozhodol, že žalovaní majú
voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Po zrušení rozsudku najvyšším súdom sa k veci podaním doručeným Krajskému súdu v Banskej
Bystrici dňa 15. 12. 2016 vyjadrili žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Skonštatovali

predchádzajúci priebeh konania, na rozhodnutie dovolacieho súdu, ktoré dovolací senát Najvyššieho
súduprijalpomeromhlasov2:1.Zuvedenéhojezrejmé,žerozhodnutiedovolaciehosúduneboloprijaté
jednomyseľne. Odlišné stanovisko sudcu, ktorý nesúhlasil s väčšinovým rozhodnutím dovolacieho
senátu alebo s jeho odôvodnením, nebolo k rozhodnutiu pripojené. Pre náležité a správne právne
posúdenie veci je dôležité nie len zistenie a posúdenie otázky čo A. N. mohol s pozemkom urobiť

v rozhodnej dobe, ak Najvyšší súd uvádza v bode 21, ale ako A. N. (a následne i štát) s vecou -
nehnuteľnosťou v rozhodnej dobe mienil nakladať a disponovať a ako reálne a skutočne nakladal a
disponoval. Ide predovšetkým o vymedzenie povahy, druhu a špecifikácie veci (pozemku), ktorá mala
byť predmetom zmluvných vzťahov medzi týmito subjektmi na strane jednej a žalovaným na strane
druhej. Významnou skutkovou a právnou otázkou bolo teda posúdenie veci - predmetu týchto vzťahov

z hľadiska jeho druhu veci, charakteru a parametrov, veľkosti veci a pod. Posúdenie tejto otázky totiž
determinuje úvahy a posúdenie otázky prípadnej držby osobitne vo vzťahu k pozemku parc. č. XXXXX/
X o výmere 1 452 m2 a osobitne vo vzťahu k pozemku parc. č. CKN XXXXX/X trvalé trávne porasty
o výmere 2 966 m2. Zvýraznili, že dňa 20. 10. 1970 bola uzavretá medzi A. N. ako predávajúcim a
žalovaným 1/ ako kupujúcim písomná zmluva, z ktorej obsahu vyplýva, že táto listina označená ako

zmluva bude slúžiť pre potreby strán, že kupujúci dohodnutú čiastku vyplatil. Ďalej žalobcovia poukázali
na rozhodnutie finančného odboru Okresného národného výboru, ktorým bol žalovaným pridelený do
osobného užívania pozemok vo vlastníctve štátu a na dohodu o zriadení práva osobného užívania
pozemku, ktorou bolo žalovanému 1/ zriadené právo osobného užívania k pozemku zapísaného ako
parc. č. XXXXX/X o výmere 1 452 m2. S poukazom na ďalší výpočet zistených skutkových okolností

podľa názoru žalobcov nie je správny záver dovolacieho súdu, že skutočná výmera prevádzaného
pozemku (dovolací súd mal zrejme na mysli pozemok parc. č. XXXXX/X) bola 1 769 a že súčasťou tejto
výmery mala byť jedine a práve sporná plocha z iného pozemku parc. č. XXXXX/X. V závere rozhodnutia
dovolacieho súdu pod bodom 22. odôvodnenia o tom, že ak by žalovaný so zreteľom na rozhodnutie o
pridelení pozemku do osobného užívania a na uzavretie dohody o zriadení práva osobného užívania, sa

mali považovať za oprávnených držiteľov práva osobného užívania pozemku bolo by možné vznik ich
vlastníckeho práva k pozemku k 1. januáru 1992 odôvodniť aj transformáciou tohto práva na vlastnícke
právo v zmysle § 872 ods. 1 OZ nemá oporu v skutkovom a právnom stave veci. Tomuto tvrdeniu
nezodpovedá celý rad žalobcom uvedených listín. Pozemok vedený ako parc. č. XXXXX/X nebol vôbec
predmetom dokazovania, ani znaleckého dokazovania z odboru Geodézia a kartografia, v tom zmysle,

že neboli zisťované skúmané, merané a ani inak objektivizované parametre, lokalizácia či orientácia
tohto pozemku na mieste samom. Predmetom prevodu medzi A. N. a štátom v zmysle uvedených listín
a rozhodnutí bol výlučne pozemok parc. č. XXXXX/X o výmere 1 452 m2. Nadväzne na to štát nemohol
scudziť ani ponechať ako predmet osobného užívania inú vec než takú, ku ktorej mal vlastnícke právo.V kontexte s tým potom predmetom rozhodnutí a dohôd v osobnom užívaní medzi štátom a žalovaným
bol výlučne pozemok parc. č. XXXXX/X o výmere 1 452 m2. Štát nemal a ani nemohol mať vedomosť
o tom, že by žalovaný v minulosti chceli odkúpiť prípadne odkúpili aj časť parcely žalobcov č. XXXXX/X

(keďže takéto tvrdenie nevyplývalo ani z obsahu listiny označenej ako kúpna zmluva z 20. 10. 1970). V
ďalšom obsahu vyjadrenia po citácii právnej úpravy právny zástupca žalobcov vyhodnocoval jednotlivé
svedecké výpovede (svedkyne S. N., svedkyne O.) ohľadom výmery predmetnej parcely a uviedol, že
držba žalovaných, prinajmenšom vo vzťahu k spornej ploche (časti pozemku parc. č. XXXXX/X) nebola
legitímna, dobromyseľná, oprávnená ani nepretržitá (túto plochu zaberali postupným neoprávneným

priorávaním (viď napr. výpoveď svedkyne K. O.). Žalovaní mali preukázateľnú vedomosť, že pozemok
parc. č. XXXXX/X a ani pozemok parc. č. XXXXX/X nenadobudli od T. N. ani do vlastníctva, ani do nájmu,
ani iného obdobného vzťahu, od ktorého by si mohli odvodzovať oprávnenú držbu. Žalovaní dostali od
štátu do tzv. osobného užívania výhradne pozemok XXXXX/X o výmere 1 452 m2. Pozemok parc. č.
XXXXX/X patril do poľnohospodárskeho pôdneho fondu a nebol spôsobilý na vydržanie.

12. Pokiaľ sa jedná o zákaz odvádzať a vypúšťať dažďovú a povrchovú vodu žalovanými na pozemky
žalobcov, v tomto smere žalobcovia poukazovali na zistenia a výsledky ohliadok na mieste samom,
pričom v rámci nich bolo zistené i fotograficky zaznamenané, že žalovaní zámerne odvádzali povrchovú
a zrážkovú vodu na pozemky žalobcov, a to prostredníctvom vytvorených rigolov a žľabov, ktoré sú
situované a orientované na pozemky žalobcov. Naviac je potrebné poukázať na pretrvávajúcu hrozbu a

obavu,ktorávyplývalazprejavusamotnéhožalovaného,žerigolodvádzajúcivodunapozemkyžalobcov
vykopal naschvál a pri ohliadke konanej 04. 01. 2020 doslovne uviedol, že rigol je síce zahádzaný,
avšak keď bude pršať znovu ho otvorí, aby voda ďalej z tohto pretekala na pozemok žalobcov, lebo
inak chodí po kolená vo vode. Tvrdenia žalovaných o nedôvodnosti samotného zákazu s tým, že voda
je odvádzaná na pozemok vo vlastníctve žalovaných, keďže oplotenie pozemku žalovaných nekopíruje

jeho vlastnícke hranice, ale je posunuté na plochu pozemku, je v príkrom rozpore s reálnym skutkovým
stavom podporeným zisteniami a výsledkami znaleckého dokazovania i opakovaných ohliadok miesta
samého. V kontexte so závermi dovolacieho súdu žalobcovia upresnili tretí petit ich návrhu týkajúci sa
zamedzenia odvádzania dažďovej vody tak, že slovné spojenie žalovaným 1/, 2/ sa zakazuje odvádzať
dažďovú vodu na pozemky, nahrádzajú slovným spojením žalovaným 1/, 2/ sa ukladá povinnosť zdržať

sa odvádzať dažďovú vodu na pozemky.

13. Podľa názoru žalobcov rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o dovolaní žalovaných je rozhodnutím
arbitrárnym v rozpore so skutkovým a právnym stavom veci bez zákonného zdôvodnenia ako ústavnej
požiadavky spravodlivosti. Týmto rozhodnutím bolo porušené právo žalobcov na spravodlivý proces

garantované v čl. 46 a 48 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. Ďalej poukázali na to, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 11. 03. 2014 bolo manželstvo
žalobcov rozvedené a právoplatnosťou tohto rozhodnutia došlo súčasne k zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov žalobcov. Poukázali na zmenu vlastníckych pomerov, kedy v zmysle

darovacejzmluvyžalobcoviaakodarcoviapreviedlinehnuteľnosťnasvojudcéruA.D..Navrhlipreto,aby
do konania na miesto žalobcov vstúpila ich dcéra A. D., ktorej nehnuteľnosť bola darovaním prevedená.
V ostatnom žalobcovia poukazovali a pridržali sa svojich dovtedajších ústnych a písomných prednesov
a podaní.

15. K vyjadreniu žalobcov sa podaním zo dňa 09. 01. 2017 vyjadrili žalovaní, ktorí poukázali na dôvody
obsiahnuté vo svojom dovolaní a k nemu priložené dôkazy fotografie zachytávajúce lokalitu, kde sa
sporná plocha nachádza, vyhotovené v čase pred výstavbou rodinného domu žalovaných 1/, 2/, ktoré
predkladali súdu v priebehu konania jednoznačne preukazujú ich tvrdenia. Z fotografií pripojených k
vyjadreniu žalovaných zo dňa 02. 06. 2009 k znaleckému posudku je zrejmé akú časť svojich pozemkov

A. T. užíval ako oráčinu a aká časť bola lúkou. Žalovaní prevzali pozemok od predávajúceho tak, ako
ho sám užíval a vo výmere 1 769 m2. A. N. od momentu uzatvorenia kúpnej zmluvy až do svojej smrti
výmeru predaného pozemku a rozsah jeho užívania žalovanými nikdy nenamietal a nenamietala to ani
jeho manželka či dcéry. Vzhľadom na uznesenie NS SR, zmenu vlastníka pozemkov, ako aj skutočnosti
preukazované žalovanými, žalovaní navrhli, aby krajský súd rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa

14. 06. 2011, ktorý NS SR nezrušil a je vo výroku vecne správny, potvrdil a rozhodol, že žalovaný majú
voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.16. Podľa ust. § 455 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a
odvolací súd sú viazaný právnym názorom dovolacieho súdu.

17. Krajský súd, ako súd odvolací(§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
CSP), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v
súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnom výroku sčasti
zmenil podľa ust. § 388 CSP, nakoľko v tejto časti neboli podmienky na jeho potvrdenie, ani zrušenie a

rovnako v meritórnom výroku rozsudok okresného súdu postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správny.

18. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

20.Pozrušenírozsudkuodvolaciehosúdusúdomdovolacímavrátenímvecidovolacímsúdomnaďalšie
konanie súdu odvolaciemu, tento uznesením č.k. 14Co/509/2016 - 788 zo dňa 24. 06. 2019 rozhodol,

že pokračuje v konaní s dedičmi po poručiteľke - zomrelej žalovanej 2/ B. Q., nar. XX. XX. XXXX, ktorá
zomrela XX. XX. XXXX, naposledy bytom D., a to s E. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D. č.
XXXX, synom žalovanej 2/ ako so žalovaným 2a) a s F. Q., rodenou Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX
XX D., N. XXXX/XX, dcérou žalovanej 2/, ako so žalovanou 2b/. Odvolací súd postupoval a rozhodol
podľa ust. § 63 ods. 1, 2 CSP, keď mal preukázané, že žalovaná 2/ v priebehu konania zomrela.

21. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 14Co/509/2016 - 804 zo dňa 12. 05. 2020
rozhodol, že pripúšťa, aby z konania vystúpili pôvodní žalobcovia S. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom E.
L. č. XXX, D. a B/ P.. G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX., č. XXX, D. a na ich miesto vstúpila do
konania ako žalobkyňa A. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., S. XXXX/XX. Odvolací súd postupoval

a rozhodol podľa § 80 ods. 1, 2, CSP , keď mal preukázané, že pôvodní žalobcovia uzatvorili dňa 30.
10. 2015 darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, uzatvorenú medzi žalobcami A/ a B/
ako darcami a A. D., ako obdarovanou. Súčasne mal odvolací súd preukázané výpisom z LV č. XXXX,
že nehnuteľnosti zapísané na tomto liste vlastníctva, ktorý sa predmet sporu týka, nadobudla A. D. na
základe darovacej zmluvy do svojho výlučného vlastníctva v podiele 1/1.

22. Žalobkyňa X. D. na výzvu súdu, odvolaciemu súdu uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na
všetkých podaniach, vyjadreniach, prednesoch a návrhoch jej právnych predchodcov vrátanie podaného
odvolania voči rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 14. 06. 2011 sp. zn. 14C/124/2006 - 470.
Zároveň predložila plnomocenstvo udelené advokátovi JUDr. Jánovi Krnáčovi, so sídlom vo Zvolene,

Nám. SNP. Č 70/36 na jej právne zastupovanie.

23. Vzhľadom na vyššie citované znenie ust. § 455 CSP odvolací súd po zrušení zmeňujúceho rozsudku
odvolacieho súdu a vrátení veci na ďalšie konanie dovolacím súdom odvolaciemu súdu, viazaný
právnym názorom dovolacieho súdu, konštatoval, že v súdenej veci bolo súdom prvej inštancie, ako

aj následne doplňujúco odvolacím súdom vykonané rozsiahle dokazovanie, ktorým bol náležite zistený
skutkový stav tak, že tento vytvára dostatočný podklad pre rozhodnutie o veci odvolacím súdom bez
potreby doplnenia dokazovania po vrátení veci na ďalšie konanie dovolacím súdom. Potreba doplnenia
dokazovania v akomkoľvek smere nebola obsiahnutá v intenciách dovolacieho súdu pre ďalšie konanie
súdu odvolacieho. Dovolací súd na základe zisteného skutkového prijal odlišný právny záver v otázke

posúdenia vzniku vlastníckeho práva žalovaných 1/, 2/ vydržaním i k spornej ploche, ktorú pôvodne
žalobcovia (t.č. žalobkyňa) žiadali, po určení priebehu hranice, vydať. K otázke vlastníctva sporného
pozemku, resp. jeho časti, evidovaného ako parc. č. XXXXX/X dovolací súd v bode 21 odôvodnenia
svojho zrušujúceho uznesenia uviedol: „Keďže žalovaní mali pozemok v držbe od roku 1970, t. j. s ním
nakladali ako s vlastným a boli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní, že im patrí, pričom v

nepretržitej držbe neboli rušení ani pôvodným vlastníkom pozemku A. N., ani štátom a ani mestom D.,
nadobudli k nemu dňom 01. 01. 1992 vydržaním vlastnícke právo, a to k celej užívanej výmere, teda aj
k spornej ploche. Pôvodný vlastník pozemku A. N. nepochybne bol oprávnený zmeniť výmeru, a teda
užívacie hranice tohto pozemku na úkor svojho iného pozemku a disponovať s pozemkom v tejto novejužívacej výmere. Išlo o základné oprávnenie vlastníka vymedzujúce obsah vlastníckeho práva po celé
stáročia už od dôb rímskeho práva, pretože táto skutočnosť bola známa aj príslušným orgánom štátu,
bolo potrebné pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa tohto pozemku jeho prevod do vlastníctva

štátu a pridelenie do osobného užívania, považovať za relevantnú jeho skutočnú vlastníkom určenú
výmeru (1 769 m2) a nie evidenčnú výmeru 1 452 m2. Na nadobudnutí vlastníckeho práva žalovanými
vydržaním nič nemení neskoršie nadbytočné uzavretie kúpnej zmluvy o kúpe pozemku, ktorý už vlastnili,
od Mesta D.“.

24. Vzhľadom na vyššie uvedený jednoznačný právny názor a z neho vyvodený záver dovolacieho súdu,
odvolací súd konštatoval skutkový stav zistený ako súdom prvej inštancie, tak aj súdom odvolacím, a vec
právne posúdil v otázke vlastníctva k pozemku parc. č. XXXXX/X v intenciách rozhodnutia dovolacieho
súdu a zhodne ako to učinil súd prvej inštancie a odôvodnil v rozsudku č. k. 14C/124/2006-470 zo dňa
14. 06. 2011. Žalobcovia sa v konaní domáhali určenia priebehu hranice medzi pozemkami v zmysle
vypracovaného a v konaní predloženého geometrického plánu a následne vydania spornej plochy, ktorá

je doposiaľ užívaná žalovanými. Práve skutočný stav a užívanie i spornej plochy ako vlastnej žalovanými
od roku 1970 neumožňuje žalobe žalobcov vyhovieť, nakoľko žalovaní sa v konaní ubránili a uniesli
dôkazné bremeno o tom, že im svedčí vlastníctvo i k žalobným návrhom špecifikovanej spornej ploche,
keďže túto označenú v znaleckom nákrese doplnku č. 58/2010 zo dňa 01. 12. 2010 k znaleckému
posudku č. 12/2009 označenú z pozemku parc. č. CKN XXXXX/X bodmi 1, K, G, E, B, C, D, A, I 1 o

výmere 302 m2 (orná pôda o výmere 198 m2, lúka o výmere 69 m2, cesta o výmere 35 m2) užívali
dobromyseľne ako vlastnú. V konaní bolo preukázané, A. N. v roku 1970 previedol na žalovaného 1/
zmluvoupozemok-pozemnoknižnúparceluPKNXXXXX/Xovýmere1769m2,pričomuvedenávýmera
bola určená a premeraná na tvári miesta, tak ako to vyplýva z obsahu uvedenej kúpnopredajnej zmluvy
zo dňa 20. 10. 1970. Je potrebné uviesť, že skutočnosť, že prevádzaná parcela XXXXX/X mala v roku

1970 evidenčnú výmeru 1452 m2 svedčí identifikácia tejto parcely vyhotovená Strediskom geodézie
Zvolen zo dňa 12. 10. 1970. Nakoľko však A. N. bol vlastníkom i susediacej parcely - súčasnej parc. č.
XXXXX/X, nič mu nebránilo zmeniť výmeru a v tom dôsledku i užívacie hranice prevádzaného pozemku
na úkor svojho iného pozemku a disponovať s pozemkom (tento previesť) v novej, ním určenej výmere.
Zo zmluvy uzatvorenej medzi A. N. a žalovaným 1/ vyplýva, že predmetom prevodu bola parcela o

výmere 1 769 m2. Preto pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich sa tohto pozemku je relevantná jeho
skutočná a pôvodným vlastníkom určená výmera, teda 1 769 m2 a nie výmera evidenčná ( 1452 m2).

25. Žalovaní v konaní preukázali, že i žalobcami identifikovanú spornú plochu, žalovanú na vydanie,
užívali viac ako 10 rokov nepretržite od roku 1970, kedy ju zmluvou určujúcou výmeru prevádzaného

pozemku 1 769 m2, nadobudli od A.a N.. X N. následne opätovne predal pozemnoknižnú parcelu
zodpovedajúcu v tom čase stavu EN parc. č. XXXXX/X o výmere 1 452 m2 Československému štátu v
zastúpení miestnym národným výborom v D., napriek tomu, že túto parcelu spolu s časťou susediacej
parcely už predtým - dňa 20. 10. 1970 - predal žalovanému 1/. Ani následne uzavretá zmluva s
Československým štátom zo dňa 16. 03. 1971 však nespochybňuje dobromyseľnosť žalovaných, ktorí

mali za to, že vlastníctvo k uvedenej parcele, a to o výmere v zmluve uvedenej 1 769 m2, im prislúcha
už na základe uzavretej kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 20. 10. 1970. Žalovaní totiž neboli účastníkmi
kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 16. 03. 1971 a z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaní
o tejto zmluve vedeli.

26. Ako uviedol už dovolací súd, zo skutočnosti, že kúpna zmluva medzi žalovaným 1/ a A. N. zo dňa
20. 10. 1970, nebola predložená na registráciu, nemožno vyvodzovať nedobromyseľnosť žalovaných v
držbe pozemku, pretože registrácia tejto zmluvy de facto neprichádzala do úvahy (ak by bola predložená
naregistráciupríslušnémuštátnemunotárstvu,muselobynotárstvojejregistráciuodmietnuťprerozpors
ust. § 490 ods. 2 vtedy platného Občianskeho zákonníka). Žalovaní tak do dobromyseľnej držby spornej

plochy vstúpili v roku 1970 od uvedeného momentu sa hranice užívania nemenili a žalovaní neboli rušení
v takomto užívaní až do roku 2005. Žalovaní tak splnili všetky podmienky na nadobudnutie vlastníckeho
práva k spornej ploche vydržaním podľa ust. § 134 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01. 01.
1992 a vydržaním nadobudli vlastníctvo i k spornej ploche práve uvedeným dňom 01. 01. 1992, kedy
novelou občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1. januára 1992, boli

odstránené obmedzenia týkajúce sa nemožnosti vydržania pozemku v prospech jeho držiteľa, pričom
do držby bolo možné započítať aj držbu plynúcu pred účinnosťou uvedenej novely.27. Navyše, je potrebné poukázať i na ďalší dôvod pre konštatovanie nedôvodnosti žaloby, ktorý
konštatoval i najvyšší súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 25. 08. 2016, kedy v bode 22. svojho
rozhodnutia uviedol, že: „Ak by žalovaní so zreteľom na rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného

užívaniaanauzavretiedohodyozriadeníprávaosobnéhoužívania,atiežnaskutočnosť,žetátodohoda
nebola registrovaná, sa mali považovať za oprávnených držiteľov práva osobného užívania pozemku,
bolo by možné vznik ich vlastníckeho práva k pozemku k 01. 01. 1992 odôvodniť aj transformáciou
tohto práva na vlastníckeho právo v zmysle § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právo osobného
užívania pozemku trvajúce k 01. 01. 1992 sa týmto dňom zmenilo na vlastnícke právo nielen vo vzťahu

k nositeľovi tohto práva, ale aj k jeho oprávnenému držiteľovi. Právo osobného užívania pozemku bolo aj
pred 01. 01. 1992 vecným právom. Vyplýva to z jeho časovej neobmedzenosti a z toho, čo prechádzalo
na dedičov a tiež na nadobúdateľa budovy, ktorá bola na pozemku. Pretože pripúšťalo trvalý výkon (§
129 ods. . 2 Obč. zák.) mohlo byť predmetom oprávnenej držby. Oprávnený držiteľ tohto práva mal teda
po dobu oprávnenej držby rovnaké práva ako subjekt tohto práva (§ 132 ods. 2 Obč. zák. s použitím
analógie). Preto aj jeho právo sa muselo podľa § 872 ods. 1 Obč. zák. zmeniť na vlastnícke právo“.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a tiež vzhľadnom na skutočnosť, že odvolací súd (ako i súd
prvej inštancie) je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v rozhodnutí zrušujúcom,
odvolací súd rozsudok prvej inštancie napadnutý odvolaním zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia, pričom v otázke určenia vlastníckeho práva a k žalovanej povinnosti vydať

spornú plochu žalobcom dospel k zhodnému záveru so súdom prvej inštancie, že žalovaní nadobudli
vlastníctvo k spornej ploche, žalovanej na vydanie vydržaním ku dňu 01. 01. 1992 a preto rozsudok
súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov a o vydanie spornej
zamietnutá, potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

29. Pokiaľ sa týka rozhodnutia o uložení zákazu žalovaným odvádzať dažďovú vodu na podzemky
žalobcov, v tejto časti najvyšší súd vytkol odvolaciemu súdu nesprávnu formuláciu výroku rozsudku
odvolacieho súdu, pričom uviedol, že odvolací súd mal výrok formulovať v súlade s ust. § 127 ods.
1 Obč. zák. v zmysle ktorého možno uložiť len povinnosť zdržať sa označeného zasahovania do tzv.
susedských práv.

30. V tejto otázke odvolací súd vykonal i ohliadky na mieste samom a teda vo veci vykonával i sám
dokazovanie a dospel k záveru, že dažďová voda je v časti prístavby k rodinnému domu na parc. č.
XXXXX/X odvádzaná jednak rigolom cez múr oplotenia, ako aj vzduchom - žľabom na parcelu žalobcov
XXXXX/X. Taktiež na ohliadke miesta samého vykonanej odvolacím súdom žalovaný 1/ uviedol, že

dažďovú vodu zberá do drenáže, ktorá je vybudovaná na parcele XXXXX/X a táto drenáž je odvádzaná
na pozemok parc. č. XXXXX/X žalobcov. Je teda nesporné, že takýmto odvodom dažďovej vody pôvodní
žalovaní 1/, 2/ neprimerane obťažovali vlastníkov pozemku parc. č. XXXXX/X a XXXXX/X t. j. žalobcov
a preto im súd zakázal odvádzať dažďovú vodu na pozemky nachádzajúce sa v kat. úz. D. zapísané
na LV č. XXXX a parc. č. XXXXX/X v časti trvalé trávne porasty. Vzhľadom na zosúladenie súdom

ukladanejpovinnostisozákonnýmznenímobsiahnutýmv§127Obč.zák.,odvolacísúduložilžalovaným
povinnosť zdržať sa odvádzania dažďovej vody na pozemky nachádzajúce sa v kat. úz. D. zapísané
Okresným úradom, Detva, katastrálnym odborom Detva na LV č. XXXX ako parc. č. XXXXX/X v časti
trvalé trávne porasty o výmere 1 643 m2 a ostatné plochy o výmere 79 m2 a CKN č. XXXXX/X
trvalé trávne porasty o výmere 2966 m2. V tejto súvislosti je potrebné zvýrazniť, že sa jedná o zákaz

odvádzania (resp. povinnosť zdržať sa odvádzania) dažďovej vody na pozemky žalobcov.

31. Pokiaľ sa jedná o povrchovú vodu, uvedená otázka nebola predmetom rozhodovania odvolacieho
súdu, nakoľko o povrchovej vode bolo už rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
14Co/348/2011-601 zo dňa 11. 12. 2012, posledným výrokom, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu

zamietol. Žaloba bola týmto výrokom zamietnutá v časti nároku o určenie priebehu hranice a vydanie
pozemku o výmere 35 m2, t. j. cesty k domovej nehnuteľnosti a tiež sa zamietajúci výrok rozsudku
krajského súdu týkal rozhodnutia o povrchovej vode, o ktorej žalobcovia navrhovali rozhodnúť tak, že
súd uloží povinnosť žalovaným zdržať sa odvádzania povrchovej vody.

32. Uvedený posledný výrok (ktorým v prevyšujúcej časti žalobu odvolací súd zamietol) uznesením
najvyššieho súdu zrušený nebol, preto odvolací súd už o uvedenom nároku nerozhodoval, nakoľko
o uvedenom už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom krajského súdu č. k. 14Co/348/2011-601 zo
dňa 11. 12. 2012.33. Pokiaľ sa týka trov konania odvolací súd, postupujúc podľa ust. § 453 ods. 3 CSP po zrušení a
vrátení veci dovolacím súdom vo svojom rozhodnutí osobitne rozhodol o trovách dovolacieho konania

a o trovách pôvodného konania.

34. O trovách dovolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 453 ods. 3 CSP a 255
ods. 1 CSP. Dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podávali pôvodní žalovaní 1/,
2/ a v dôsledku uvedeného dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu (a uznesenie o trovách

konania súdu prvej inštancie) a tomuto vec vrátil na ďalšie konanie, prihliadnuc na dovolacie námietky
žalovaných. Títo boli teda v dovolacom konaní úspešnou stranou sporu v celom rozsahu a s poukazom
na ust. § 255 ods. 1 CSP im prináleží nárok na náhradu trov vzniknutých v súvislosti s dovolacím
konaním. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uložil žalobkyni, ako procesnej nástupkyni pôvodných
žalobcov, povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100% v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov

dovolacieho konania.

35. O trovách pôvodného konania, t.j. konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania,
odvolací súd rozhodol s prihliadnutím na konečný výsledok súdneho konania, vyhodnotiac celkový
pomer úspechu sporových strán. Žalobcovia sa v súdenej veci žalobou domáhali niekoľkých nárokov:

1. určenia priebehu hranice medzi pozemkami, 2. vydania nimi označenej spornej plochy a tiež sa
domáhali 3. uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa odvádzania splaškových vôd, povrchových vôd
a dažďových vôd. O každom z uvedených nárokov bolo potrebné rozhodnúť samostatne, posúdiac
odlišné relevantné skutočnosti, čo konajúce súdy oboch inštancií i učinili. Možno preto konštatovať,
že väčšinový procesný úspech v konaní prináleží žalovaným, nakoľko žaloba žalobcov bola zamietnutá

v časti o určenie priebehu hranice, v časti o vydanie spornej plochy a v časti o uloženie povinnosti
zdržať sa odvádzania povrchovej vody. Pokiaľ určenie priebehu hranice, vydanie spornej plochy a
zákaz odvádzania vôd predstavujú tri samostatné nároky, každému z celkového výsledku pre potreby
vyhodnoteniapomeruúspechuvkonaníprináleží33,33%(100:3=33,33%).Zospoločnéhožalovaného
návrhu na uloženie povinnosti zdržať sa odvádzania vôd, boli žalobcovia,( t.č. žalobkyňa) úspešní len

pokiaľ sa týka vôd splaškových a dažďových, t.j. boli úspešní v 2/3 uvedeného samostatného nároku, t.j.
boli úspešní v 2/3 z 33,33%, čo predstavuje úspech žalobcov 22,22%. Tomu na strane druhej zodpovedá
úspech žalovaných v konaní v rozsahu 77,78 %. Pre čistý úspech v konaní bolo potrebné od úspechu
žalovaných (77,78 %) odčítať úspech žalobcov, resp. žalobkyne (22,22%). V konaní tak čistý procesný
úspech prináleží žalovaným a to v rozsahu 55,56 % (77,78% - 22,22 %), preto odvolací súd žalobkyni

uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu
55,56 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške
trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

36. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).