Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 29, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518202187
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3518202187.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu T., právne zastúpeného B., proti
žalovanému A., o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie žalobcu proti
rozsudkuOkresnéhosúduTrenčínzodňa6.novembra2019,č.k.5C/43/2018-143,vspojenísopravným
uznesením zo dňa 22. júna 2020, č.k. 5C/53/2018-202, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému voči žalobcovi priznal
náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že suma bude určená samostatným rozhodnutím súdneho
úradníka po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podanou žalobou sa

žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 11.700,- eur titulom náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 05.10.2015 kúpil od predávajúceho E. I., bytom v C., J. XX, za kúpnu cenu
11.700,-eurosobnémotorovévozidloP.R.X,XV.,U..Spoluspredmetnýmmotorovýmvozidlomžalobca
prevzal všetky potrebné listiny, vrátane Odborného posudku o kontrole originality, vypracovaného O.
v C.. Po podpise kúpnej zmluvy, uhradení kúpnej ceny a odhlásení vozidla na U. v C., žalobca bez

problémov prihlásil vozidlo do evidencie na U. v G. M.. Po viac ako roku užívania žalobca pristavil vozidlo
na základe predvolania na U. G., kde bolo vozidlo zaistené z dôvodu podozrenia, že vozidlo súvisí so
spáchaním trestného činu. Vozidlo bolo rozhodnutím OR PZ U. G. zo dňa 25.01.2017 natrvalo vyradené
z evidencie, keďže bolo expertíznym skúmaním zistené pozmenené VIN číslo, pričom pôvodné VIN číslo
patrilo odcudzenému vozidlu. Žalobca podal trestné oznámenie na predávajúceho za podvod a
zaujímal sa o osud vozidla. Zo strany príslušníkov PZ mu bolo oznámené, že na vydanie vozidla nemá

nárok, neboli mu poskytované všetky informácie a trestné oznámenie bolo odmietnuté. Následne sa
žalobca dozvedel, že zaistené vozidlo bolo bez jeho vedomia vydané inej osobe, ktorá si na jeho vydanie
uplatnila nárok. Žalobca vozidlo riadne kúpil, zaplatil kúpnu cenu a vzhľadom na všetky doklady k vozidlu
a jeho pôvodu, vrátane vykonanej kontroly originality nemal žalobca ani najmenšie pochybnosti o tom,
že by mohlo vozidlo pochádzať z trestnej činnosti. Vozidlo bolo zaistené podľa § 21 zákona č. 171/1993
o Policajnom zbore. Príslušníci PZ mali preto po uložení veci do úschovy písomne oznámiť osobe, ktorá

sinajejvydanieuplatnilanárok,čižežalobcovi,abysivlehote60dníuplatnilvlastníckeprávonazaistenú
vec na príslušnom súde. Príslušníci PZ však takto nepostupovali. Žalobca preto podal na ich postup dňa
09.10.2017 sťažnosť. Táto bola Ministerstvom vnútra, sekciou kontroly a inšpekčnej služby vyhodnotená
ako oprávnená. Voči konkrétnemu príslušníkovi boli vyvodené opatrenia, jeho priamym nadriadeným
mu bola uložená výčitka. Z uvedených skutočností nepochybne vyplýva, že konajúci príslušník PZ
porušil svoje povinnosti. Nesprávnym úradným postupom znemožnil uplatnenia práv žalobcu domáhať

sa určenia vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu na súde. Vzhľadom na to, že vozidlo
už bolo vydané tretej osobe, nemá žalobca v súčasnosti žiadnu možnosť reálne sa domáhať fyzickéhovydania vozidla. Súd prvej inštancie rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého
mal za preukázané, že žalobca ako oprávnený vedie voči L. I. ako povinnej exekučné konanie, ktorého
predmetom je vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho sume 11.700,- eur, čo je čiastka

totožná s výškou škody, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha v prejednávanom spore voči štátu.
Žalobca sa domáha zaplatenia rovnakej sumy tak voči štátu, a to titulom náhrady škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. v tomto konaní, a zároveň vymoženia pohľadávky judikovanej
platobným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 5C/28/2017 zo dňa 28.06.2017 voči subjektu odlišnému
od štátu, t.j. L. I.. Vyslovil názor, že uplatnenie a vymáhanie pohľadávky sa voči určitému subjektu a

uplatňovanie totožnej pohľadávky ako náhrady škody voči štátu v inom konaní vzájomne vylučujú z
dôvodu, že až výsledok exekučného konania, konkrétne jeho žalobcom nezavinená bezúspešnosť
môže žalobcovi privodiť vznik škody. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca
podal svoju žalobu voči štátu predčasne. Mal za to, že žalobcovi škoda v podobe nevymožiteľnosti
jeho pohľadávky zatiaľ nevznikla. Konštatoval, že zo správy súdneho exekútora ani ostatného obsahu
exekučného spisu nevyplýva nevymožiteľnosť pohľadávky v rámci stále prebiehajúcej exekúcie. Vyslovil

názor, že skutočná výška škody sa bude dať ustáliť až po právoplatnom skončení prebiehajúceho
exekučného konania. Na základe uvedených skutočností teda súd prvej inštancie dospel v predmetnej
vecikzáveru,ženebolinaplnenévšetkynevyhnutnépredpokladynavznikzodpovednostištátuzaškodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom a žalobu z tohto dôvodu zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v celom rozsahu úspešnému

žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za
to, že súd prvej inštancie nesprávne považoval žalobu za podanú predčasne s odôvodnením, že

pohľadávku žalobcu voči L. I. možno považovať za nevymožiteľnú a z toho dôvodu je zrejmé, že
ku vzniku škody došlo a žalovaný je zodpovedný za jej vznik. Poukazoval na to, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalobca ako oprávnený vedie voči L. I. ako povinnej exekučné konanie,
ktorého predmetom je vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho sume 11.700,- eur, čo je
čiastka totožná s výškou škody, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha. Táto skutočnosť však nič nemení

na zodpovednosti a na vzniku škody konaním žalovaného. Žalobca síce má pohľadávku na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči L. I., teda osobe, ktorá ho získala, ale táto pohľadávka je nevymožiteľná,
ktorá skutočnosť vyplýva aj z exekučného spisu exekútora B.. Z. K. so sídlom v C. sp.zn. 197 Ex
41/2017. Uviedol, že z exekučného spisu vyplynulo, že zrážky zo mzdy povinnej nie je možné vykonávať,
nakoľko mzda povinnej je nižšia ako základná nepostihnuteľná suma, ktorá sa povinnému nesmie zraziť,

povinná taktiež nie je vedená ako vlastník nehnuteľností, resp. iných hnuteľných vecí, okrem dvoch
motorových vozidiel, ktoré majú evidovanú exekútorskú blokáciu konajúceho súdneho exekútora. Dával
do pozornosti, že zákon neustanovuje, v akom prípade a na základe akých dôkazných prostriedkov je
možné považovať pohľadávku za nevymožiteľnú. Vyslovil názor, že o nevymožiteľnú pohľadávku ide, ak
sa v exekučnom konaní zistí, že povinný je nemajetný. Nevymožiteľnosť pohľadávky možno v takomto

prípade vyvodiť z neexistencie postihnuteľného majetku povinného, resp. zo skutočností, že majetok
povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie ako správny v celom rozsahu potvrdil. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie,

že existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej
ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného
obohatenia. Okrem uvedeného mal za to, že žalobca v konaní o náhradu škody nepreukázal existenciu
všetkých nevyhnutných a hmotnoprávnych predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktoré
musia byť v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. splnené kumulatívne. Uviedol, že žalobca nepreukázal,

že skutočne došlo k zmenšeniu jeho majetku, prípadne zníženiu majetkových hodnôt o sumu 11.700,-
eur, žalobcom neboli predložené riadne listinné dôkazy, ktoré by uplatnenú škodu preukazovali (ako
napr. výpis z bankového účtu alebo príjmový pokladničný doklad). Škoda, ktorú si žalobca uplatnil
prostredníctvom žaloby, nevznikla následkom nesprávneho úradného postupu príslušníka policajného
zboru, ale bezprostredným následkom kúpy predmetného motorového vozidla od tretej osoby, a preto

neexistuje priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu
verejnej moci a škodou, ktorej sa žalobca domáhal.4. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení zotrvával na svojom tvrdení, že žaloba nebola podaná
predčasne a boli naplnené všetky nevyhnutné predpoklady na vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V ďalšom zopakoval svoje tvrdenia v podanom odvolaní.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového
poriadku zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP
zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nárok žalobcu právne posúdil podľa zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a v súlade s článkom 2 CSP. Žalobe
o.i.nevyhoveltakajnazákladeaplikácieainterpretáciečlánku2CSPspoukazomnaustálenújudikatúru
NS SR (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cz 110/84 publikovaného aj vo Výbere rozhodnutí a
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 4/87, rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa

31.05.2006, sp. zn. 4Cdo 199/2005, alebo nálezu Ústavného súdu SR z 13. februára
2013, č. k. II. ÚS 165/2012-45) s tým, že nárok na náhradu škody nesprávnym úradným postupom môže
byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť
uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal,
a je povinný ho vydať. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu

ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa osobitného zákona.

7. Podľa článku 2 ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude

rozhodnutý spravodlivo.

8. Odvolací súd v súlade s princípom právnej istoty vyjadreným v citovanom článku 2 CSP, s poukazom
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj nálezu Ústavného súdu SR dospel k záveru, že žalobca sa
domáhazaplateniarovnakejsumytakvočištátu,atotitulomnáhradyškodyvzmyslezákonač.514/2003

Z.z. a zároveň vymoženia pohľadávky judikovanej platobným rozkazom súdu sp. zn. 5C 28/2017 zo dňa
28.06.2017 voči subjektu odlišnému od štátu, t.j. L. I., pričom uplatnenie a vymáhanie pohľadávky voči
určitému subjektu a uplatňovanie totožnej pohľadávky ako náhrady škody voči štátu v inom konaní sa
vzájomne vylučujú z dôvodu, že až výsledok exekučného konania, konkrétne jeho žalobcom nezavinená
bezúspešnosť môže žalobcovi privodiť vznik škody.

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca podal svoju žalobu voči štátu predčasne. Pri vyvodení
uvedeného záveru vychádzal z exekučného spisu súdneho exekútora so stavom k 29.11.2017, keď
uviedol, že sa vedie exekučné konanie na základe poverenia vydaného Okresným súdom Banská
Bystrica zo dňa 20.09.2017 č. XXXXXXXXXX. Z oznámenia zamestnávateľa povinnej súdnemu

exekútorovidňa27.10.2017 vyplýva,žezrážkyzomzdyniejemožnévykonávať,nakoľkomzdapovinnej
je nižšia ako základná nepostihnuteľná suma, ktorá sa nesmie povinnému zraziť podľa Exekučného
poriadku. Podľa zoznamu vozidiel je povinná vlastníčkou dvoch motorových vozidiel, obe vozidlá majú
evidovanú exekútorskú blokáciu konajúceho súdneho exekútora. Zo správy exekútora oprávnenému zo
dňa 29.11.2017 vyplýva, že nariadil exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Povinná nie je

vedená ako vlastník nehnuteľností, resp. iných hnuteľných vecí ako blokovaných motorových vozidiel.
Správuexekútoraoprávnenémuzodňa29.11.2017niejemožnékudňurozhodnutiasúduprvejinštancie
(časový odstup 2 rokov) považovať za relevantnú. Vychádzajúc len z aktuálneho stavu v exekučnom
konaní ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého možno nepochybne mať za preukázané, či
medzičasomnedošloktakejzmenevexekučnomkonaní(napr.zastavenímexekúcie),jemožnévyvodiť,

či rozhodnutie súdu prvej inštancie má skutkový základ pre napadnuté rozhodnutie.

10. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 CSP).

11. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na
získanie dostatočného a spoľahlivého skutkového základu pre rozhodnutie vo veci, svoje rozhodnutie je
súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.12. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).