Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 5, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/820/1994

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7194899608
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7194899608.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcov 1/ Q. H., T. XX.X.XXXX, H.
D. X, Y. Z. X/ Y. U., T. XX.X.XXXX, H. H. XX, Y., oboch zastúpených advokátom JUDr. Máriom Hollerom
so sídlom Krmanova 6, Košice, proti žalovaným 1/ TJ VSŽ Košice, so sídlom Mestský Park 13, Košice,
IČO: 00 594 890, zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom Verebom, so sídlom Šoltésovej 5, Košice,
2/ mesto Košice, Tr. SNP č. 48/A, Košice, IČO: 00691135 a 3/ TJ ŠPORTVÝROBA KOŠICE, s.r.o.,

Rastislavova 104, Košice, IČO: 36 197 181, o zriadenie vecného bremena takto

r o z h o d o l :

I. Zriaďuje časovo neobmedzené vecné bremeno v prospech žalovaného v 3. rade na ťarchu pozemku
pôvodne zapísaného v pozemkovoknižnej D. Č.. XXXX Z. C. Č.. XXXXX, T. G. D. Y..Ú.. Y. - G. vo
vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade, ktorému zodpovedá právo žalovaného v 3. rade neobmedzene užívať
nehnuteľnosti zapísané T. W. D. Č.. XXXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území Severné Mesto, v
okrese Košice I, v obci Košice - Sever a to v rozsahu
pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/XX - B. C. D. D. XXmX odčleneného od

pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/XX - B. C. D. D.I. XXXX I. ako to vyplýva
zo znaleckého posudku č. 3/2016 znalca Ing. Milana Hačka, PhD. zo dňa 8.6.2016, ktorého súčasťou
je geometrický plán č. 15C/820/1994 zo dňa 6.6.2016, úradne overený Okresným úradom Košice, Y. B.
C. Č.. X.-XXX/XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku,
pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/XX - B. C. D. D. XXmX odčleneného od
pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere XXXX I. ako

to vyplýva zo znaleckého posudku č. 3/2016 znalca Ing. Milana Hačka, PhD. zo dňa 8.6.2016, ktorého
súčasťou je geometrický plán č. 15C/820/1994 zo dňa 6.6.2016, úradne overený Okresným úradom
Košice, Y. B. C. Č.. X.-XXX/XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku,
pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/XX - B. C. D. D. XXXmX odčleneného od
pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere XXXX I. ako
to vyplýva zo znaleckého posudku č. 3/2016 znalca Ing. Milana Hačka, PhD. zo dňa 8.6.2016, ktorého
súčasťou je geometrický plán č. 15C/820/1994 zo dňa 6.6.2016, úradne overený Okresným úradom

Košice, Y. B. C. Č.. X.-XXX/XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku,
pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/XX - ostatné C. D. D. XX I. odčleneného od
pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere 781 m2 ako
to vyplýva zo znaleckého posudku č. 3/2016 znalca Ing. Milana Hačka, PhD. zo dňa 8.6.2016, ktorého
súčasťou je geometrický plán č. 15C/820/1994 zo dňa 6.6.2016, úradne overený Okresným úradom
Košice, Y. B. C. Č.. X.-XXX/XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku,

pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/XX - B. C. D. D. XX I. odčleneného od
pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere 3954 m2 ako
to vyplýva zo znaleckého posudku č. 3/2016 znalca Ing. Milana Hačka, PhD. zo dňa 8.6.2016, ktorého
súčasťou je geometrický plán č. 15C/820/1994 zo dňa 6.6.2016, úradne overený Okresným úradom
Košice, Y. B. C. Č.. X.-XXX/XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku a
pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/XX - B. C. D. D. XX I. odčleneného od
pozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra"C"C.Č.XXXX/X-ostatnéplochyD.D.XXXI.akotovyplýva

zo znaleckého posudku č. 3/2016 znalca Ing. Milana Hačka, PhD. zo dňa 8.6.2016, ktorého súčasťouje geometrický plán č. 15C/820/1994 zo dňa 6.6.2016, úradne overený Okresným úradom Košice, Y. B.
C. Č.. X.-XXX/XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

II. Žalovaný v 3. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu vo výške 11.350,91 eura do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný v 3. rade je povinný zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu vo výške 11.350,91 eura do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Vo vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovanými v 1. a 2. rade žalobu zamieta.

V. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou podanou na tunajší súd 13.10.1994 žiadali odstrániť na náklady žalovaného

stavbu postavenú na pozemku XXXX/X, ktorá je zapísaná na Katastrálnom úrade v Košiciach na W.
Č.. XXXXX a nachádza sa v k. ú. Košice - Sever. Dôvodili tým, že na základe rozhodnutia odboru
výstavby ObNV Košice 1 zo dňa 24.2.1984 bola parcela Č.. XXXXX D. D. XXX I.X zapísaná vo vložke
Č.. XXXX vyvlastnená. Predmetná parcela je totožná s parcelou vedenou v KN KÚ v Košiciach ako časť
parcely XXXX/X D. T. W. Č.. XXXXX, Y..Ú.. Y. - G.. Žalobcovia tvrdili, že v čase vydania vyvlastňujúceho

rozhodnutia,akovlastnícitamboliuvedení,alebývalinainýchadresách,pretorozhodnutieovyvlastnení
im nebolo doručené. Ide o ničotný, irelevantný právny akt, nemajúci žiadne právne účinky. Z uvedeného
vyplýva,ževlastníkmipredmetnejnehnuteľnostisúvsúčasnejdobežalobcovia,pričomnanehnuteľnosti
v ich vlastníctve je postavený tenisový areál.

2. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.4.1995 uviedol, že sporná parcela bola
vyvlastnená v prospech Československého štátu v správe VSŽ Košice a bola mu zverená hospodárskou
zmluvou č. 211/87 zo dňa 30.11.1987. Uvedené pozemky boli odovzdané do trvalého užívania TJ VSŽ
Košice. Namieta, že nie je jasné, ktorú stavbu žiada žalobkyňa odstrániť na uvedenej parcele a tiež fakt,
že tenisová dvoj hala nie je vo vlastníctve TJ VSŽ. Žiadal žalobu zamietnuť.

3. Žalobcovia podaním zo dňa 9.12.2004 rozšírili žalobu o eventuálny žalobný petit. Pre prípad, že
odstránenie stavby nie je účelné, žiadali zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby, na
úkor vlastníka pozemku. Konštatujú, že k odňatiu vlastníckeho práva došlo postupom štátu, pričom
uplatňovanie tohto vlastníckeho práva zvolili prostredníctvom uvedenej žaloby, pretože vlastnícke právo

má absolútny charakter a vlastník má právo na ochranu svojho vlastníctva. Stavby na pozemku vo
vlastníctve žalobcov sú zriadené neoprávnene.

4. Súd uznesením pripustil vstup žalovaného v 3. rade do tohto konania, pretože na tohto prešlo
vlastníctvo na základe kúpnych zmlúv predložených žalovaným v 1. rade a pripustil zmenu návrhu, na

zriadenie vecného bremena v prospech žalovaných v 1. až 3. rade za náhradu.

5. Zo znaleckého posudku č. 15/2005 zo dňa 29.12.2005 vypracovaného súdnym znalcom Ing. Milanom
Hačkom súd zistil, že parcela XXXXX/X pôvodne zapísaná v pozemkovej knihe vo vložke Č.. XXXX, vo
výmere 1870 m2 je vedená na W. Č.. XXXXX vo výmere 1320 m2 a bola vyvlastnená v rozsahu 550 m2.

Znalec vypracoval geometrický plán, z ktorého je zrejmé, že z tejto parcely boli vytvorené nové parcely
takto: Č.. XXXX/XX o výmere 71 m2 ako diel č. 26, parcela Č.. XXXX/XX o výmere 11m2 ako diel č. 27,
parcela Č.. XXXX/.XX výmere 409 m2 ako diel č. 28, parcela č. XXXX/XX o výmere 22 m2 ako diel č.
29, parcela č. XXXX/XX o výmere 22 m2 ako diel č.30, parcela Č.. XXXX/X D. D. XX I.X ako diel č. 31
v súčte 550 m2. Z obsahu znaleckého posudku bolo zistené, že žalovaní v 1., 2. ani 3. rade nevlastnia

ani neužívajú stavby v tenisovom areáli.

6. Žalovaný v 1. rade v podaní zo dňa 15.11.2006 vyčítal, nesprávnosť znaleckých posudkov, ktoré
vychádzali z neaktuálneho listu vlastníctva, znalkyňa Liptaková nesprávne použila koeficienty pre
ocenenie všeobecnej hodnoty, najmä nesprávne charakterizovanie pozemkov, z ktorých časť sa

nachádza v extraviláne, lokalita nie je vybavená technickou infraštruktúrou, žalovaný v 3. rade jevlastníkom inžinierskych sietí vybudovaných z vlastných finančných prostriedkov. Tvrdil, že nie je
legitimovaný v tomto spore, lebo nevlastní ani pozemky ani stavby v tenisovom areáli, lebo vlastníctvo
k stavbám previedol na žalovaného v 3. rade.

7. Žalovaný v 2. rade po spracovaní posudkov žiadal žalobu zamietnuť, lebo nie je vlastníkom stavieb
na pozemku. Poukazuje na ust. § 4 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb..

8. Žalovaný v 3. rade vzniesol pripomienky, ktoré sa týkali nesprávnosti výpočtu, pokiaľ ide o stanovenie

koeficientov pri oceňovaní nehnuteľností vzhľadom na polohu, ktorý znalkyňa vyjadrila označením
„zvýšený záujem o kúpu.“ Znalkyňa nevzala do úvahy zhodnotenie pozemkov žalovaným v 3. rade a
nezohľadnila rozdiely v charaktere jednotlivých objektov na pozemku. Ďalej uviedol, že žalobcovia nie sú
aktívne legimitimovaný na podanie žaloby podľa § 135c OZ, lebo nie sú ako vlastníci pozemku zapísaní
v evidencii nehnuteľností, teda sa nemôžu domáhať odstránenia neoprávnenej stavby, resp. zriadenia
vecného bremena. Tiež uviedol, že parcely v žiadanom rozsahu neboli v dedičskom konaní prejednané.

Vlastníctvo sa síce nadobúda smrťou poručiteľa, ale až prejednaním dedičstva je preukázaná legitimita
nadobúdaného vlastníctva, pretože toto môže napr. dedič odmietnuť. Žalobcovia môže len tvrdiť, že v
istej časti nehnuteľnosť patrí do ich vlastníctva. Rozhodnutie o dedičstve má aj hmotnoprávny význam.

9. Žalobcovia následne predložili špecifikáciu žalobného petitu a v zmysle geometrického plánu Ing.

Hačka a žiadali zriadiť časovo neobmedzené vecné bremeno v prospech žalovaných v 1. až 3. rade k
novovytvoreným parcelám, ako to uviedol znalec a to za náhradu ako stanovila jeho hodnotu znalkyňa
Ing. Ľudmila Liptáková.

10. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 15C/820/1994 zo dňa 11.8.2008 žalobu zamietol. V dôvodoch

rozsudku uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú právnymi nástupcami pôvodných pozemnoknižných
vlastníkov parcely mpč. XXXXX/X, zapísanej v pozemnoknižnej vložke Č.. XXXX, ktorými boli B. J. a
manželka Z. M.. H. a to každý v podiele po 1/2 celku. B. J. F. D. M. XXXX, jeho spoluvlastnícky podiel
zdedili po 1/4 Z. H., M.. J. Z. D. J., Z. J., M.. H. bola pôvodnou žalobkyňou v 1.rade a zomrela v roku
1997 a jej právnymi nástupcami sú súčasní žalobcovia v 1. a 2. rade, Z. H., M.. J. Z. D. J.. V rámci

vyvlastňovacieho konania, ktoré prebehlo pred Obvodným národným výborom Košice I v roku 1984 (v
odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa na strane 3 ods. 2 nesprávne uvedené, že v roku 1994) bola
pod bodom 9 predmetom vyvlastnenia aj parcela vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov. Súd
prvého stupňa zistil, že vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo individuálne doručované, bolo doručené iba
vyvesením na úradnej tabuli ObNV Košice I. Na novovytvorenej parcele č. XXXX/X vo výmere 23064

m2 bol vystavaný tenisový areál, ktorý na základe R. F. Č.. XX/XX nadobudol žalovaný v 1. rade od VSŽ,
n.p. Košice zmluvou zo dňa 12.11.1987. Súd prvého stupňa zo znaleckého posudku znalca Ing. Milan
Hačka č. 15/2005 zistil, že pôvodná pozemnoknižná parcela I.. XXXXX/X je vedená na W. Č.. XXXXX
a bola vyvlastnená v rozsahu 550 m2. Z geometrického plánu, ktorý znalec vypracoval je zrejmé, že z
tejto parcely boli vytvorené nové parcely takto: XXXX/XX o výmere 71 m2 ako diel č. 26, C. XXXX/XX

B. D. XX I.X ako diel č. 27, C. XXXX/XX o výmere 409 m2 ako diel 28, C. XXXX/XX o výmere 22 m2
ako diel č. 29, parcela XXXX/XX v rozsahu 22 m2 ako diel č. 30 a C. XXXX/X vo výmere 15 m2 ako diel
č. 31. Súd prvého stupňa konštatuje, že na týchto parcelách sa nenachádzajú stavby. Na základe tohto
zistenia, že ani jeden zo žalovaných nie je vlastníkom stavieb na pozemku žalobcov, zamietol súd prvého
stupňa žalobu. Napriek tomu sa súd prvého stupňa v odôvodnení zaoberal otázkou možného zriadenia

vecného bremena, pričom poukázal na to, že vyvlastňovacie rozhodnutie ObNV Košice I z roku 1984 pre
výstavbu Tenisového areálu TJ VSŽ je právne neúčinné. Vyvlastňovacie rozhodnutie v správnom konaní
nebolo doručované individuálne jeho účastníkom, ale bolo len vyvesené na úradnej tabuli po dobu 15
dní. Vlastníctvo žalobcov malo byť odňaté v prospech štátu, pričom správu tohto majetku vykonával
podnik VSŽ š.p., ktorý následne správu previedol do trvalého užívania Mesta Košice a žalovaného v 1.

rade. Súd prvého stupňa ako predbežnú otázku riešil otázku vlastníckeho práva a dospel k záveru, že
vlastnícke právo žalobcov zostalo zachované, a to preto, že vyvlastňovacie rozhodnutie ako individuálny
právny akt správneho orgánu nebolo žalobcom doručené, preto nie je právne účinné. Vlastnícke právo je
absolútne a nepremlčateľné. Ochranu vlastníckeho práva je možné bez časového obmedzenia uplatniť
prostredníctvom ust. § 135c Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci podľa názoru súdu prvého

stupňa tenisový areál nie je svojou povahou takou vecou, stavbou, ktorá by pri zachovaní ochrany
vlastníckych práv žalobcov, mohla byť pri racionálnom úsudku prisúdená do ich vlastníctva za náhradu.
Odstránenie stavby, ako bolo pôvodne žalované, nie je tiež zmysluplné. Posledným riešením, ktoré
ponúka ust. § 135c občianskeho zákonníka je zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavbyza finančnú náhradu. Súd poukázal na to, že stavba nie je súčasťou pozemku a že stavbou sa rozumie
nehnuteľnosť spojená so zemou pevným základom. Rozsah nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov tejto
požiadavke nevyhovuje, a preto žalobe nie je možné vyhovieť. Dotknuté parcely č. XXXX/XX, XXXX/

XX, XXXX/XX, XXXX/XX Z. XXXX/X podľa názoru súdu prvého stupňa nemajú charakter nehnuteľnosti
podľa § 119 Občianskeho zákonníka. Preto súd prvého stupňa žalobu zamietol.

11. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia a to proti všetkým jeho výrokom. Navrhli,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, alebo aby

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobcovia
svoje odvolanie odôvodnili tým, že súd prvého stupňa síce dospel k správnemu záveru, keď predbežne
vyriešil otázku vlastníckeho práva žalobcov k sporným pozemkom v ich prospech, považujú však za
jednoznačne nesprávny záver súdu prvého stupňa v tom, že na spornom pozemku sa nenachádza
stavba v zmysle § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, a preto nezriadil vecné bremeno za náhradu na
pozemku žalobcov, na ktorých sa nachádzajú tenisové kurty, chodníky, okrasná zeleň, cvičná panelová

stena, vetrolamy, oplotenia a ostatná plocha. Tento záver súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom
právnom posúdení. Podľa názoru žalobcov je potrebné, aby sa na účely tohto sporu areál považoval
za jednu stavbu ako takú, a nie aby sa každá časť samostatne posudzovala podľa stavebného zákona
či iného predpisu a samostatne hodnotila, či spĺňa podmienky stavby. Uvedené stavby a úpravy sú
navzájom účelovo prepojené a slúžia na dosahovanie spoločného cieľa. Základným predpokladom pre

vynesenie rozhodnutia odvolacieho súdu je podľa názoru odvolateľov posúdenie a vymedzenie obsahu
pojmu stavba, v súvislosti s areálom v intenciách právneho poriadku Slovenskej republiky, judikatúry a
európskeho práva, ale najmä v intenciách logického zmýšľania. Žalobcovia spochybňujú odôvodnenie
rozsudku súdu prvého stupňa v tom, že tento uvádza, že stavbou sa rozumie nehnuteľnosť spojená
so zemou pevným základom. Podľa názoru žalobcov, súd prvého stupňa chybne vyložil ust. § 119

Občianskeho zákonníka, z ktorého je možné vyvodiť len to, že stavba ktorá nie je so zemou spojená
pevným základom, nie je nehnuteľnosťou, samotný pojem stavby v Občianskom zákonníku definovaný
nie je. Pri vymedzení pojmu stavby v zmysle občianskeho práva nemožno bez ďalšieho vychádzať iba z
verejnoprávnych, t.j. stavebných predpisov, z toho hľadiska je potrebné za stavbu považovať výsledok
stavebnej činnosti, ktorý môže byť predmetom vlastníckych a iných občianskoprávnych vzťahov. Preto

sa žalobcovia domnievajú, že stavbami sú samy o sebe aj tenisové kurty, chodníky či oplotenia,
nachádzajúce sa na pozemku v ich vlastníctve. Podstatnou skutočnosťou je to, že areál tvorí komplex
účelovo vytvorených športovísk pre uspokojovanie potrieb obyvateľov mesta Košíc a iných občanov,
pozostáva z viacerých stavieb, ich príslušenstiev a súčastí, ako aj iných úprav, ktoré sú vzájomne
prepojené a jedna bez druhej nemajú význam a nemôžu plniť stanovený účel. Areál stojí na viac

ako desiatke pozemkov v tvare dlhých pásov, ktoré boli jednou vyvlastňovacou vyhláškou vyvlastnené
pôvodným vlastníkom. Žalobcovia v tomto spore, ako aj žalobcovia v ostatných sporoch, opakovane
prízvukujú, že ich nároky sú rovnaké a líšia sa len spoluvlastníctvom konkrétneho pozemku. Odvolatelia
opakovane zdôrazňujú, že celý areál je potrebné vnímať ako jeden celok, ktorý pozostáva z viacerých
navzájom prepojených častí, pričom ako tenisový areál ho nazýva aj samotný súd prvého stupňa v

odôvodnení rozhodnutia 15C/289/1994. Rovnako túto skutočnosť potvrdzujú opakovane aj nezávisle
od seba súdni znalci Ing. Hačko, PhD., Ing. Liptáková a Ing. Bugata. Rovnako ako celok je areál
vnímaný aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Krajského súdu v
Košiciach z 19.1.1998 č.k. 16Co/112/97 - 97. Žalobcovia poukazujú aj na obdobnú problematiku,
ktorú riešil Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí sp.zn. II.US 78/98 zo dňa 14.6.2000. Žalobcovia

ďalej v odôvodnení poukazujú na to, že dôvod, pre ktorý vedú spor so všetkými tromi žalovanými,
je výsledkom neprehľadnej situácie, ktorú žalovaní medzi sebou vytvorili a nevyriešili. Žalovaní v 2.
a 3. rade medzi sebou vedú údajne niekoľko súdnych sporov, ktoré sa týkajú vlastníctva, nájomného
vzťahu k pozemkom a podobne. Podľa názoru odvolateľov súd prvého stupňa svojím rozhodnutím
vytvoril patovú situáciu, pokiaľ by sa akceptoval názor súdu prvého stupňa na zriadenie vecného

bremena iba k pozemkom pod stavbami. V zmysle výkladu prvostupňového súdu, museli by žalobcovia
žalovať o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov, na ktorých sú umiestnené tenisové
kurty, chodníky a podobne. V súvislosti so zamietnutím žaloby proti žalovanému v 2. rade poukazujú
odvolatelia na otázku, že ak tenisový kurt, chodník a iné plochy nie sú predmetom práva, ku ktorým
stavbám v zmysle výkladu prvostupňového súdu majú dôležitejší vzťah, či má tenisový kurt väčšiu

spätosťstenisovoudvojhalouvovlastníctvežalovanéhov2.radealebososociálnoubudovoučitribúnou
vo vlastníctve žalovaného v 3. rade. Rovnako je otázne, pre koho bude dôležitejší chodník medzi
tenisovými kurtami, či pre žalovaného v 2. rade, aby sa po ňom dalo dostať k tenisovej dvojhale, alebopre žalovaného v 3. rade, aby sa po ňom dalo vojsť do areálu. Skutočnosť, že medzi žalovanými nie sú
vysporiadané ich vzájomné vzťahy, nemôže byť na ťarchu žalobcov.

12. K odvolaniu žalobcov sa meritórne vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý poukazuje na svoje vyjadrenie
a prednesy, v ktorých žalovaný v 2. rade namietal, že žalobcovia si svoje nároky majú vyriešiť cestou
reštitučných predpisov. K tomu žalovaný v 2. rade predložil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
4Cdo/130/2007 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11Co/114/2007 z 9.9. 2009.

13. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Co/18/2009 zo dňa 27.8.2010 zrušil rozsudok a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch uznesenia uviedol, že z odôvodnenia rozsudku
súdu prvého stupňa je možné vyvodiť, že podstatným dôvodom, pre ktorý bola žaloba žalobcov v
celom rozsahu zamietnutá, je tá skutočnosť, že na pozemku vo vlastníctve žalobcov sa nenachádzajú
stavby, pre toto by mohol súd zriadiť v prospech niektorého zo žalovaných vecné bremeno. Pri tomto
závere sa však súd prvého stupňa obmedzil iba na citovanie ust. § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

ktorý obsahuje zákonnú definíciu nehnuteľností, o ktorých uvádza, že nehnuteľnosťami sú pozemky
a stavby spojené so zemou pevným základom. Z ďalšej časti odôvodnenia rozsudku (str. 8, druhá
veta) sa však zdá, že súd prvého stupňa predsa len považuje stavebné úpravy nachádzajúce sa na
jednotlivých častiach pozemku žalobcov za stavbu. V závere odôvodnenia súd prvého stupňa uvádza,
že stavbou sa rozumie nehnuteľnosť spojená so zemou pevným základom bez toho, aby odôvodnil,

z akého zákonného ustanovenia tento záver vychádza. Odvolací súd poukazuje na to, že práve
naopak zákonnou definíciou nehnuteľnosti je, že ide o stavbu spojenú so zemou pevným základom.
Z ust. § 119 ods. 2 O.s.p. teda je možné vyvodiť, že okrem stavieb spojených so zemou pevným
základom (nehnuteľnosť) existujú aj stavby, ktoré nie sú spojené so zemou pevným základom a ktoré
sa teda nepovažujú za nehnuteľnosti. Odôvodnenie rozsudku v tejto časti je preto nezrozumiteľné a

nedostatočné. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež vôbec nie je možné zistiť, aké sú aktuálne
evidenčnévlastnícko-právnevzťahykjednotlivýmčastiamtenisovéhoareáluakjednotlivýmpozemkom,
ktoré ho tvoria. V tomto smere jediným záverom súdu prvého stupňa je veta, na strane 6, že ani
jeden zo žalovaných nie sú vlastníkmi stavieb na pozemku žalobkyne (súd prvého stupňa mal zrejme
na mysli žalobcov). Z tejto vety sa dá vyvodiť logický záver, že na pozemku žalobcov síce existujú

stavby, avšak žalovaní v 1., 2. ani v 3. rade nie sú ich vlastníkmi. Odvolací súd skonštatoval, že sa
stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa pri riešení predbežnej otázky, spočívajúcej v tom,
či žalobcovia sú vlastníkmi sporných nehnuteľností. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z
toho, že vlastnícke právo žalobcov nezaniklo, pretože rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov, ktoré boli
vo vlastníctve právnych predchodcov a žalobcu im nebolo riadne doručené. Odvolací súd sa stotožňuje

s tým, že toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a vyvlastňovacie konanie vo vzťahu k právnym
predchodcom žalobcu bolo neúčinné, preto je potrebné konštatovať, že následní užívatelia pozemku ho
užívali bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa sa v
odôvodnení nevysporiadal s námietkou žalovaného v 2. rade, že žalobcovia si mali uplatniť nárok na
vydanie nehnuteľností podľa reštitučných zákonov, a to predovšetkým podľa zákona č. 229/1991 Zb.

o pôde. K tomu odvolací súd uvádza, že judikatúru súdov Slovenskej republiky vo vzťahu ku konfliktu
medzi reštitučnými zákonmi a všeobecnými predpismi občianskeho práva o ochrane vlastníckeho práva
nie je jednotná. Odvolací súd považuje za spravodlivé a v súlade s princípom právnej istoty, a to
predovšetkým so zásadou predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti výsledku súdneho sporu,
ako aj so zásadou práva vlastniť a pokojne užívať majetok a zásadou nediskriminácie, že je správne

a zákonné posudzovať nároky žalobcov podľa všeobecných predpisov občianskeho práva a nie podľa
reštitučných zákonov, a to predovšetkým v snahe zabrániť vzniku krivdy novej. V tomto duchu je tiež
nutné vykladať reštitučné zákony, to znamená, že spôsob ich interpretácie by mal byť orientovaný na
snahu o navrátenie veci pôvodným vlastníkom, aby nevznikli nové krivdy. Jedine v prípade vyriešenia
predbežnej otázky vlastníckeho práva žalobcov v ich prospech je možné uvažovať o aplikácii ust. § 135c

Občianskeho zákonníka. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka súd môže usporiadať pomery
medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno,
ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Toto ustanovenie je možné použiť v prípade
neoprávnenej stavby, to znamená stavby na cudzom pozemku, čiže pozemku, na ktorom stavebníkovi
nesvedčil žiaden právny titul, umožňujúci stavbu na cudzom pozemku zriadiť. V tejto súvislosti je pre

spravodlivé rozhodnutie kľúčový výklad termínu stavba z hľadiska občianskeho práva. Ako už odvolací
súd vyššie konštatoval výkladom ust. § 119 ods. 2 O.s.p. je možné dospieť k záveru, že občianske právo
rozoznáva stavby spojené pevným základom so zemou (nehnuteľnosti) a výkladom a contrario aj stavby
nespojené so zemou pevným základom. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Hačka, PhD. na č.l. 117aspisu vyplýva, že na pozemku, ku ktorému sa žalobcovia domáhajú ochrany svojich práv sa nachádza
časť tenisového kurtu (diel 28), chodníky (diely 27 a 29), okrasná zeleň (diely 26 a 30) a plocha pri
oplotení tenisového areálu (diel 31). Je zrejmé, že ani jedna časť z týchto pozemkov nie je stavbou

spojenou pevným základom so zemou a z pohľadu občianskeho práva sa nejedná ani o inú stavbu, ktorá
by mohla byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Výkladom citovaného ust. § 135c
ods. 3 Občianskeho zákonníka však nie je možné dôjsť k záveru, že súd môže zriadiť vecné bremeno iba
výhradne len k tej časti pozemku, na ktorej bezprostredne stojí neoprávnená stavba. Naopak logickým
výkladom je možné dospieť k záveru, že súd môže zriadiť vecné bremeno v takom rozsahu, ktorý je

nevyhnutný na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Účelom tohto ustanovenia je vysporiadanie vzťahov
oboch dotknutých subjektov, a to vlastníka pozemku aj vlastníka neoprávnenej stavby definitívnym
spôsobom. Preto je odvolací súd toho názoru, že na tenisový areál je potrebné nahliadať ako na jeden
celok a vzťahy medzi účastníkmi konania usporiadať komplexne, aj s ohľadom na práva žalobcov ako
vlastníkov pozemkov, aj s ohľadom na záujem vlastníka neoprávnenej stavby túto ako celok účelne
využívať.

14. Následne súd súd prvého stupňa rozsudkom z 29. novembra 2011 žalobu zamietol žalovaným v 1.
až 3. rade náhradu trov konania nepriznal.

15. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná

a žalobcovia nepredložili na preukázanie svojich tvrdení relevantné dôkazy. Súd prvého stupňa má
za preukázané, že podľa výpisu z W. Č.. XXXXX Správy katastra Košice sú sporné nehnuteľnosti,
resp. ich časti označené ako diely č. 26 až č. 31 vo vlastníctve žalovaného v 2. rade. Pôvodne boli
predmetné nehnuteľnosti zapísané v pozemkovoknižnej vložke Č.. XXXX, pričom v súčasnej dobe nie
sú súčasťou pozemku evidovaného ako parcela registra "E" parcelné číslo XXXXX - orná pôda vo

výmere 1320 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva Č.. XXXXX Správy katastra Košice (žalobcovia
nesprávne uvádzajú, že predmetný pozemok parcelné Č. XXXXX má výmeru 1870 m2). Súd prvého
stupňa ako predbežnú otázku skúmal existenciu vlastníckeho práva žalobcov k vyššie opísaným
nehnuteľnostiam označeným ako diel č. 26 až diel č. 31, pričom v tejto časti poukázal na jednotnú
judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudky sp. zn. 4Cdo/180/2010, sp. zn. 2Cdo/122/2010).

Skonštatoval,žezákladnoupodmienkouúspechuvšetkýchžalôbvoveciachvlastníckychjepreukázanie
vlastníckeho práva žalobcu. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je totiž žalobca aktívne
legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha (R 65/1972). V prejednávanej
veci je medzi účastníkmi nesporné, že sa žalobcovia nedomáhali vydania sporných nehnuteľností podľa
zákona č. 229/1991 Zb. (zákon o pôde) ani podľa iných tzv. reštitučných zákonov, resp. že o reštitučnom

nároku žalobcov a ich právnych predchodcov nebolo rozhodnuté, teda že nedošlo k reštitúcii. Súd
prvého stupňa poukázal na to, že rozhodovacia činnosť je v zásade jednotná v tom, že všetky reštitučné
zákony sú voči všeobecnej občianskoprávnej úprave predpismi špeciálnymi, ktoré nerušia platnosť a
záväznosť lex generalis, ale jeho primárnu aplikáciu vylučujú do tej doby, než je zistené, že ustanovenia
lex specialis na daný prípad nedopadajú, a preto ich nemožno na ne uplatniť. Aplikácia ustanovení lex

generalis nastupuje preto až sekundárne . Reštitučné zákony svojou špecialitou predstavujú prekážku
použitia všeobecných právnych predpisov. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudky NS SR sp. zn. 4
Cdo/130/2007, sp. zn. 2Cdo/122/2010, stanovisko Ústavného súdu ČR zverejnené pod č. 477/2005 Zb.
a na viacero rozsudkov NS ČR. V ďalšej časti súd prvého stupňa uvádza, že judikatúra bola spočiatku
nejednotná v posudzovaní otázky, či v takomto prípade môže ten, ktorého pozemok prešiel na štát

bez právneho dôvodu v tzv. rozhodnom období vymedzenom reštitučnými predpismi, žiadať o ochranu
podľa všeobecných predpisov; bola však zjednotená rozsudkom veľkého senátu občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo/1222/2001, v ktorom sa uvádza: „Oprávnená osoba, ktorej
nehnuteľnosť prevzal štát v rozhodujúcom období bez právneho dôvodu, sa nemôže domáhať ochrany
vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov a to ani formou určenia vlastníckeho práva". Vlastníci

takto odňatých pozemkov mali možnosť uplatniť právo na ich vydanie v zákonných lehotách a pokiaľ
tak neučinili, ich vlastnícke právo zaniklo. Tento právny názor akceptoval i Ústavný súd ČR. V ďalšej
časti odôvodnenia rozsudku súd prvého stupňa poukázal na právnu úpravu vyplývajúcu zo zákona č.
229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení
neskorších predpisov (ďalej iba zákon o pôde). Pokiaľ štát v rozhodnej dobe (§ 4 ods. 1 zákona o pôde)

prevzal nehnuteľnosť bez toho, aby sa tak stalo na základe akéhokoľvek právneho titulu, išlo o prevzatie
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, čo je jeden z dôvodov pre vydanie nehnuteľnosti oprávneným
osobám (§ 6 ods. 1 písm. p/ zákona o pôde). Keďže reštitučné predpisy sú ku všeobecným predpisom
vo vzťahu špeciality, tento vzťah sa rieši podľa zásady „lex specialis derogat legi generali“, čo znamená,že tam, kde existuje špeciálna právna úprava, nemožno použiť úpravu všeobecnú. Preto, ak bolo možné
sa domáhať ochrany práva postupom podľa reštitučného predpisu ako špeciálneho, nemožno už po
uplynutí zákonnej lehoty uplatniť nárok na ochranu vlastníctva podľa všeobecných právnych predpisov.

16. Súd prvého stupňa považoval za zrejmé z obsahu spisu, že k strate vlastníckeho práva žalobcov
resp. ich právnych predchodcov nepochybne došlo bez právneho dôvodu, keď sa formou faktickej
okupácie zo strany štátu na základe stavebného povolenia Obvodného národného výboru - odboru
výstavby Košice - Sever z 26.10.1977 (viď č.l. 281), na pozemku žalobcov uskutočnila výstavba

„Tenisového ihriska TJ VSŽ Košice" a následne vyvlastňovacím rozhodnutím došlo k jeho neúčinnému
vyvlastneniu. Keďže v preskúmavanom prípade bol na základe skutkových zistení daný reštitučný
nárok a oprávnené osoby sa mohli domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva postupom podľa
reštitučného predpisu - zákona o pôde, nemôže úspešne uplatniť nárok na ochranu vlastníckeho práva
podľa všeobecného právneho predpisu. Nemôžu sa domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa § 135c
Občianskeho zákonníka, lebo žalobou o ochranu vlastníckeho práva podľa tohto ustanovenia nemožno

obchádzať účel reštitučného zákona, ktorým je nielen zmiernenie následkov niektorých majetkových
krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 -
1990, ale aj úprava vlastníckych vzťahov k pôde, čo je vyjadrené aj v názve zákona o pôde. Súd prvého
stupňa poukázal aj na to, že reštitučné predpisy vychádzali z domnienky, že vec prešla v rozhodnom
období na štát a to je aj v prípadoch jej prevzatia bez právneho dôvodu, pričom oprávnené osoby, ktoré si

uplatnili nárok podľa týchto predpisov, sa stali vlastníkmi veci až jej vydaním. V prípadoch prevzatia veci
štátom v rozhodnom období bez právneho dôvodu, neuplatnenie ochrany podľa reštitučných predpisov
malo za následok stratu možnosti domáhať sa tejto hmotnoprávnej a procesnoprávnej ochrany podľa
všeobecných predpisov, v preskúmavanom prípade podľa § 135c Občianskeho zákonníka, nakoľko
až po realizácii práva na „vydanie vecí" v zmysle reštitučných zákonov si môže oprávnená osoba

počínať ako vlastník veci, t. j. okrem iného domáhať sa odstránenia stavby resp. zriadenia vecného
bremena podľa § 135c Občianskeho zákonníka. K námietke žalobcov, že neboli oprávnenými osobami
na vydanie nehnuteľnosti z dôvodu, že pozemok v čase vyvlastnenia nebol súčasťou pôdneho fondu,
nakoľko ešte pred vydaním vyvlastňovacieho rozhodnutia došlo k jeho vyňatiu z pôdneho fondu na
základe rozhodnutia MNV, odboru vodného a lesného hospodárstva a poľnohospodárstva z 25.10.1982

súd prvého stupňa poukázal na skutkové zistenie, že k odňatiu pozemku bez právneho dôvodu v
preskúmavanom prípade došlo, ako už bolo vyššie uvedené, faktickou okupáciou, keď sa na základe
stavebného povolenia z roku 1977 (č.1. 281) uskutočnila výstavba „Tenisového ihriska TJ VSŽ Košice",
kedy pozemok nepochybne do pôdneho fondu patril. Tento charakter stratil až dodatočne rozhodnutím
o vyňatí z pôdneho fondu. Takéto prípady upravoval § 30 zákona o pôde, podľa ktorého pre postup

podľa druhej časti tohto zákona sa za majetok uvedený v § 1 ods. 1 považuje aj majetok, ktorý sa v čase
odňatia vlastníckeho práva na tieto účely užíval. Preto aj keď bol pozemok vyňatý z pôdneho fondu po
odňatí vlastníckeho práva, nejde o prekážku, pre ktorú by nárok nemohol byť uplatnený podľa zákona o
pôde. Neobstojí ani námietka, že v prípade prevzatia veci bez právneho dôvodu ide o reštitučný dôvod
len vtedy, ak išlo o prevzatie veci na základe vtedy platných právnych predpisov (hoci aj v rozpore s

týmito predpismi), a že tento dôvod sa nevzťahuje na prípady tzv. okupácie veci. Poukazuje na to, že
Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 3Cdon/503/96, č. 9/1998 vyslovil, že o prevzatie veci štátom bez
právneho dôvodu ide vtedy, ak štát prevzal vec, bez toho, aby k tomu existoval právny dôvod, teda
ak došlo k faktickému zmocneniu sa veci, ktoré nebolo právne podložené (okupáciou nehnuteľnosti).
Navyšeotázka,čidanýpozemokbolkudňuúčinnostizákonaopôdepozemkompoľnohospodárskymnie

je pre konanie významná, pretože platí, že nárok na ochranu vlastníctva podľa všeobecných právnych
predpisov v prípade, keď bol daný i reštitučný nárok, nie je možné uplatniť nielen v prípade podľa § 6 ods.
1 písm. p) zákona č. 229/1991 Zb. o pôde, ale i v prípade, keď bol daný reštitučný nárok podľa zákona
č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, alebo podľa zák. č. 87/1991 Zb.
o mimosúdnych rehabilitáciách.

17. Na základe uvedeného, keď k odňatiu vlastníckeho práva bez právneho dôvodu došlo formou
faktickej okupácie v rozhodnom období, pričom reštitučný nárok uplatnený nebol, žalobcovia v konaní
nepreukázali, že sú vlastníkmi pozemku, z ktorého sa domáhajú odstránenia neoprávnenej stavby
resp. zriadenia vecného bremena za náhradu. Preto pokiaľ žalobcovia v konaní nepreukázali vlastnícke

právo k pozemku, nebolo by im možné poskytnúť ochranu podľa ustanovenia § 135c Občianskeho
zákonníka ani v prípade splnenia ostatných zákonných podmienok (napr. že ide o stavbu), lebo podľa
tohto ustanovenia rozhoduje súd iba na návrh vlastníka pozemku. Žalobcovia teda nie sú vlastníkmi
sporných častí vyššie opísaných pozemkov, z čoho vyplýva, že nie sú aktívne vecne legitimovaní vtomto konaní. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu
na začatie konania meritórnym rozhodnutím. Súd prvého stupňa preto žalobu z dôvodu nedostatku ich
aktívnej vecnej legitimácie v celom rozsahu zamietol.

18. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia, pričom uplatnili odvolacie dôvody podľa § 205 ods.
2 písm. d/ O.s.p., teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Žalobcovia nesúhlasia so závermi súdu prvého stupňa predovšetkým pokiaľ ide o jeho názor, že
sa ochrany svojich nárokov mali domáhať prostredníctvom reštitučných zákonov. Podľa ich názoru
na takýto postup neboli dané skutkové ani právne predpoklady. Zotrvávajú na svojich vyjadreniach

a sú presvedčení, že súd prvého stupňa nepostupoval v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu
obsiahnutého v odôvodnení uznesenia č. k. 3Co/18/2009. Prvostupňový súd opomína skutkový stav, že
tu nedošlo k faktickej okupácii, ale zabratiu pozemkov predchádzalo vyvlastňovacie konanie, ktorého
výsledkom bolo vydanie rozhodnutí, ktorými sa zmenil právny stav nehnuteľností, tvoriacich tenisový
areál. Nesúhlasia preto so záverom, ktorý sa snaží navodiť prvostupňový súd, že by žalobcovia

prišli o majetok faktickou okupáciou. Poukazuje na už existujúce právoplatné rozhodnutia vo veciach
iných vlastníkov pozemkov v tom istom tenisovom areáli a v tej súvislosti na rozličné právne názory
odvolacieho súdu. Žalobcovia sa už v priebehu konania podrobne vyjadrovali k dôvodom, prečo nie je
možné postupovať podľa reštitučných zákonov a prístup prvostupňového súdu vnímajú ako alibistický
v snahe neriešiť vec, ale vytvoriť ďalšiu krivdu cez rigidné vnímanie reštitučných zákonov. Najvyšší

súd SR už v roku 1998 v jednom zo sporov potvrdil, že vyvlastňovacia vyhláška bola paakt a nemá
žiadne účinky, čo sa musí vzťahovať na celý areál. NS SR už v tom čase musel brať do úvahy aj
existenciu reštitučných zákonov. Naproti tomu v roku 2010 sa NS SR priklonil k názoru, že ak niekto
prišiel o majetok v rozhodnom období a aj keď dôvody neboli formálno-právne perfektné šlo v podstate o
prevzatie veci bez právneho dôvodu a takýto dôvod v reštitučných zákonoch uvedený nebol. Žalobcovia

považujúvýkladtermínu„prevzatiebezprávnehodôvodu“zavysloveneúčelovýazpohľadužalobcovza
neopodstatnený. Nesúhlasia s názorom o ustálenej súdnej praxi, keďže táto neexistuje, čo odôvodňuje
aj rozhodnutím odvolacieho súdu v inej veci pod sp. zn. 3Co/15/2009. Napadnuté rozhodnutie porušuje
princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ktorý je súčasťou princípu právnej istoty.

20. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný v 1. rade, a to proti výroku o trovách konania. Nesúhlasí
s aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. na prejednávanú vec a navrhuje, aby odvolací súd zmenil
rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že zaviaže žalobcov na ich náhradu podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

21. Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.

2 O.s.p.) podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je v celom rozsahu dôvodné. V
dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a na takto zistený skutkový stav nesprávne aplikoval ustanovenia
hmotného práva. Odvolací súd však nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu

o tom, že žalobcovia nie sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby a že vlastníkom sporných pozemkov
je žalovaný v 2. rade. Tento záver vyvodil súd prvého stupňa zo skutkového zistenia, že pozemky,
na ktorých sa nachádza stavba tenisového areálu prešli do vlastníctva štátu okupáciou a žalobcovia
si svoje nároky neuplatnili podľa reštitučných zákonov. Svoj názor právne odôvodnil okrem iného aj
tým, že vyplýva z jednotnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozsudky vo veciach 4Cdo/180/2010 a

2Cdo/122/2010). Otázku vzťahu medzi reštitučnými predpismi a všeobecnými predpismi občianskeho
práva posúdil prvostupňový súd ako vzťah špeciálnej a všeobecnej právnej úpravy, pričom na podporu
svojho argumentu odcitoval rozsiahlu judikatúru českých súdov.

22. Odvolací súd však naopak prezentuje názor, že judikatúra Najvyššieho súdu SR (ktorá je

relevantná na prejednávanú vec) vôbec nevykazuje známky jednotnosti. Navyše argumentácia
konštantou judikatúrou súdov Českej republiky nie je úplne namieste, ak sa posudzované otázky
riešili v rozhodovacej činnosti súdov SR a Ústavného súdu SR. Odvolací súd však zdôrazňuje, že
ostatná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR pri riešení otázky aplikácie všeobecných predpisovobčianskeho práva za situácie, že došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, sa
jednoznačne prikláňa k možnosti aplikácie všeobecných nástrojov ochrany vlastníckeho práva podľa
OZ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 16/2012 z 28.3.2012, nález Ústavného

súdu súd SR sp. zn. II. ÚS 478/2012 z 30.4.2013). Za daných okolností, s poukazom na nesprávne
prejudiciálne posúdenie otázky vlastníctva k sporným pozemkom súdom prvého stupňa odvolací súd
opakovane zdôrazňuje svoj záväzný právny názor vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení,
že vlastnícke právo žalobcov nezaniklo, pretože rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov, ktoré boli v ich
vlastníctve, resp. vo vlastníctve ich právnych predchodcov im nebolo riadne doručené. Odvolací súd sa

stotožňuje s tým, že toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a vyvlastňovacie konanie vo vzťahu
k právnym predchodcom žalobcu bolo neúčinné, preto je potrebné konštatovať, že následní užívatelia
pozemku ho užívali bez právneho dôvodu. Z toho je potrebné vychádzať pri posudzovaní aktívnej
legitimácie na podanie žaloby o úpravu vzťahov k neoprávnenej stavbe.

23. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením sa s návrhmi a s vyjadreniami

žalobcov, s vyjadreniami žalovaných, so znaleckými posudkami a s ďalšími listinnými dôkazmi
predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

24. Z výpisu z pozemkovej knihy vložky Č.. XXXX, C. Y..Ú.. Y. súd zistil, že vlastníkom pozemkov
parcelné Č. XXXXX - roľa C. F. vo výmere 302 m2 a parcelné číslo XXXXX - roľa C. F.Á. vo výmere 1870

m2 boli B. J. a manželka Z. M.. H. každý po 1 z celku a Z. J. a manželka Z. M.. H. každý po 1 z celku.

25. Z osvedčenia o dedičstve notárky JUDr. Kataríny Pravotiakovej, sp. zn. 23D 188/1997 na č.l. 32
súd zistil, že dedičmi po poručiteľke Z. J. M.. H., T.. XX.XX.XXXX boli Z. H., M.. J., T.. XX.X.XXXX a
D. J., T.. X.X.XXXX.

26. Z osvedčenia o dedičstve notára JUDr. Gabriela Grgoňa, sp. zn. 23D 285/2012 súd zistil, že dedičom
po poručiteľovi D. J., T.. X.X.XXXX je žalobkyňa v 2. rade.

27. Z osvedčenia o dedičstve notárky JUDr. Kataríny Pravotiakovej, sp. zn. 36D 161/2014 na č.l. 375
súd zistil, že dedičmi po poručiteľke Z. H., M.. J., T.. XX.X.XXXX H. N. H., T.. X.XX.XXXX Z. Q. H., T..
XX.X.XXXX, pričom dedičstvo nadobudol Q. H., T.. XX.X.XXXX - žalobca v 1. rade.

28. Z listu vlastníctva č. XXXXX, pre Y..Ú.. G. I. súd zistil, že vlastníkom pozemku evidovaného

ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere 3954 m2, pozemku
evidovaného ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 557 m2,
pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere
781 m2, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX - ostatné plochy vo
výmere 1315 m2, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX - ostatné

plochy vo výmere 1348 m2 a pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné Č. XXXX/XX -
ostatné plochy vo výmere 1428 m2, je žalovaný v 2. rade.

29. Zo znaleckého posudku č. 15/2005 zo dňa 29.12.2005 vypracovaného súdnym znalcom Ing.
Milanom Hačkom súd zistil, že parcela XXXXX/X C. zapísaná v pozemkovej knihe vo vložke Č.. XXXX,

vo výmere 1870 m2 je vedená na W. Č.. XXXXX vo výmere 1320 m2 a bola vyvlastnená v rozsahu
550 m2. Znalec vypracoval geometrický plán, z ktorého je zrejmé, že z tejto parcely boli vytvorené nové
parcely takto: č. XXXX/XX o výmere 71 m2 ako diel č. 26, C. Č.. XXXX/XX o výmere 11m2 ako diel č.
27, C. Č.. XXXX/XX výmere 409 m2 ako diel č. 28, parcela č. XXXX/XX o výmere 22 m2 ako diel č. 29,
parcela Č.. XXXX/XX o výmere 22 m2 ako diel č.30, parcela Č.. XXXX/X vo výmere 15 m2 ako diel č. 31

v súčte 550 m2. Z obsahu znaleckého posudku bolo zistené, že žalovaní v 1., 2. ani 3. rade nevlastnia
ani neužívajú stavby v tenisovom areáli.

30. Zo znaleckého posudku č. 3/2016 zo dňa 8.6.2016 vypracovaného súdnym znalcom Ing. Milanom
Hačkom, PhD a z geometrického plánu č. 15C/820/1994 zo dňa 6.6.2016, úradne overený Okresným

úradom Košice, katastrálny odbor C. Č.. X.-XXX/XXXX, súd zistil, že znalec mal zamerať znalecké
dokazovanie na zistenie výmery plochy na pozemku pôvodne zapísaného v pozemnoknižnej vložke Č..
XXXX, pre katastrálne územie Košice, parcelné číslo 10609, na ktorom sa nachádza stavba Tenisového
areálu Anička, zároveň mal vyhotoviť identifikáciu tohto pozemku so súčasným zápisom a zákresom, zktorej bude zrejmé, v akom rozsahu je tento pozemok užívaný žalovanými, tieto skutočnosti mal zakresliť
do geometrického plánu, ktorý vypracuje a v ktorom znázorní, ktorý zo žalovaných v 1. až 3. rade užíva
príslušnú časť parcely, akým spôsobom, či ide o zastavanú časť pozemku a v akom rozsahu, a to

tak, aby bol tento geometrický plán, ktorý bude vychádzať z aktuálnych údajov katastra nehnuteľností
podkladom pre zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností, t.j. aby prepracoval svoj znalecký
posudok č. 15/2005 (predmetom konania je zriadenie časovo neobmedzeného vecného bremena za
náhradu na ťarchu žalobcov a v prospech žalovaných podľa ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka
k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva Č.. XXXXX, nachádzajúcim sa v katastrálnom území

G. I., D. B. Y. V., D. B. Y. - G. a to k časti pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č.
XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere XXXX I.X B. D. K. C. Č.. XXXX/XXXX zo dňa 15.10.2007
znalca z odboru geodézie a kartografie Ing. Milana Hačka, PhD. ako diel č. 26 D. D. XX I.X, k časti
pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere
1428 m2 označeného v predmetnom K. C. Č.. XXXX/XXXX ako diel č. 27 vo výmere 11 m2, k časti
pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere 1348 m2

označeného v predmetnom geometrickom pláne č. XXXX/XXXX ako diel č. 28 vo výmere 409 m2, k
časti pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné Č. XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere
781 m2 označeného v predmetnom geometrickom pláne č. XXXX/XXXX ako diel č. 29 vo výmere 22
m2, k časti pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné Č. XXXX/XX - ostatné plochy vo
výmere 3954 m2 označeného v predmetnom geometrickom pláne č. XXXX/XXXX ako diel č. 30 vo

výmere 22 m2 a k časti pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné Č. XXXX/X - ostatné
plochy vo D. XXX I.X označeného v predmetnom geometrickom pláne Č.. XXXX/XXXX Z. S. Č.. XX
D. D. XX I.X). Rozsah užívania pozemku I.. XXXXX B. D. XXXX I.X zapísaný D. C. Č.. XXXX je
vypracovaný v geometrickom pláne, ktorý vychádza zo základných údajov katastra nehnuteľností, a je
určený novovytvorenými parcelami nasledovne: C.. Č.. XXXX/XX B. D. XX I.X je odčlenená od parcely

X. XXXX/XX - W. Č.. XXXXX, C.. Č.. XXXX/XX B. D. XX I.X je odčlenená od parcely CKN č. XXXX/XX-
W. Č.. XXXXX, C.. Č.. XXXX/XX B. D. XXX I.X je odčlenená od parcely X. Č.. XXXX/XX - W. Č.. XXXXX,
C.. Č.. XXXX/XX B. D. XX I.X je odčlenená od parcely X. Č.. XXXX/XX - W. Č.. XXXXX, C.. Č.. XXXX/
XX B. D. XX I.X je odčlenená od parcely X. Č.. XXXX/XX - W. Č.. XXXXX, parc. XXXX/XX B. D. XX
I.X je odčlenená od parcely X. Č.. XXXX/X - W. Č.. XXXXX. Novovytvorené parc. č. XXXX/XX XX sú

čast'ou parcely I.. XXXXX B. D. XXXX I.X vedenej v C. Č.. XXXX, ktorá bola vyvlastnená rozhodnutím
č. XXXX/XX/XX - K.. Z toho vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností parc. čísla XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX Z. XXXX/XX, ktoré sú D. T. W. Č.. XXXXX, G. D. Ž. D. S. M. I. Y.. Časovo neobmedzené
vecné bremeno za náhradu na ťarchu žalobcov prospech žalovaných sa zriaďuje na novovytvorené
parcely číslo: XXXX/XX B. D. XX I.X, druh pozemku ost. plocha, parc. č. XXXX/XX B. D. XX I.X - druh

pozemku zast. plocha, parc. Č.. XXXX/XX o výmere XXX I.X - druh pozemku ost. plocha, parc. č. XXXX/
XX B. D. XX I.X - druh pozemku - zast. plocha, C.. Č.. XXXX/XX o D. XX I.X - druh pozemku ost. plocha
a C.. Č.. XXXX/XX B. D. XX I.X - druh pozemku ost. plocha.

31. Zo znaleckého posudku č. 43/2006 zo dňa 3.10.2016 vypracovaného súdnym znalcom Ing. Ľudmilou

Liptákovou súd zistil, že znalkyňa ním stanovila hodnotu (náhradu) za zriadenie vecného bremena za
neobmedzené užívanie nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXXXX, nachádzajúcich G. D.
Y.W. Ú. G. I., D. B. Y. V., D. B. Y. - G. a to časti pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č.
XXXX/XX - ostatné plochy vo D. XXXX I.X ako diel č. 26 vo výmere XX I.X, časti pozemku evidovaného
ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere XXXX I.X diel č. 27 vo D.

XX I.X, časti pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX - ostatné plochy
vo výmere XXXX I.X ako diel č. 28 vo výmere XXX I.X, časti pozemku evidovaného ako parcela registra
"C" parcelné číslo XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere XXX I.X ako diel č. 29 vo výmere XX I.X, časti
pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX - ostatné plochy vo D.Ý. XXXX
I.X ako diel č. 30 vo výmere 22 m2 a časti pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné Č.

XXXX/X - ostatné plochy vo výmere XXX I.X ako diel č. 31 vo výmere 15 m2, teda pozemkov v celkovej
výmere XXX I.X vo výške 726.165,10 Sk, t.j. 24.104,27 eura.

32. Podľa ustanovenia § 135c ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
platnom od 1.1.1992, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd

na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil
(ďalej len "vlastník stavby"). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do
vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomerymedzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno,
ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

33. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je vo
vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 3. rade dôvodná.

34. Predmetom konania je (po pripustení zmeny žaloby, ktorú navrhli žalobcovia podaním zo dňa
5.10.2016) zriadenie časovo neobmedzeného vecného bremena za náhradu na ťarchu pozemku

pôvodne zapísaného v pozemkovoknižnej vložke Č.. XXXX ako parcela Č.. XXXXX, nachádzajúceho
sa D. Y..Ú.. Y. - G. vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade, ktorému zodpovedá právo žalovaných
neobmedzene užívať nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXXX, nachádzajúce sa v
katastrálnom území G.É. I., D. B. Y. V., D. B. Y. - G. a to v rozsahu pozemku evidovaného ako
parcela registra "C" parcelné Č.G. XXXX/XX - ostatné plochy vo D. XXmX odčleneného od pozemku
evidovaného ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere XXXX I.X,

pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné Č. XXXX/XX - ostatné plochy vo D. XXmX
odčlenenéhoodpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra"C"parcelnéčísloXXXX/XX-ostatnéplochy
vo výmere XXXX I.X, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX - ostatné
plochy vo výmere XXXm2 odčleneného od pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné
Č. XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere XXXX I.X, pozemku evidovaného ako parcela registra "C"

parcelné Č. XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere XX I.X odčleneného od pozemku evidovaného ako
parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere XXX I.X, pozemku evidovaného
ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere XX I.X odčleneného od
pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné Č. XXXX/XX - ostatné plochy vo D. XXXX I.X
a pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné Č.G. XXXX/XX - ostatné plochy vo D. XX I.X

odčleneného od pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné Č. XXXX/X - ostatné plochy
D. D. XXX I.X, ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 3/2016 znalca Ing. Milana Hačka, PhD. zo
dňa 8.6.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. 15C/820/1994 zo dňa 6.6.2016, úradne overený
Okresným úradom Košice, katastrálny odbor pod Č.. X.-XXX/XXXX, a to za odplatu v prospech žalobcov
každému vo výške 11.350,915 eura.

35. Podľa § 135c OZ ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd
na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil
(ďalej len "vlastník stavby"). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do
vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery

medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno,
ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

36. Uvedené ustanovenie poskytuje vlastníkovi pozemku právny nástroj na riešenie právnych vzťahov
voči vlastníkovi tzv. neoprávnenej stavby, teda stavby zriadenej na cudzom pozemku bez toho,

aby staviteľ mal k pozemku právo. Aktívna legitimácia na úspešné podanie žaloby o odstránenie
neoprávnenej stavby svedčí jedine vlastníkovi pozemku (pozri R 65/1972). Jedine v prípade vyriešenia
predbežnej otázky o vlastníctve pozemku v prospech žalobcu môže súd pristúpiť k riešeniu vzťahov k
neoprávnenej stavbe.

37. Súd teda ako predbežnú otázku skúmal existenciu vlastníckeho práva žalobcov k vyššie opísaným
nehnuteľnostiam, pričom súd v tejto časti v celom rozsahu poukazuje na uznesenie Krajského súdu v
Košiciach, sp. zn. 3 Cdo 18/2009-259 zo dňa 27.8.2010 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp.
zn. 3 Cdo 155/2012-326 zo dňa 30.9.2013.

38. Z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v týchto uzneseniach, ktorý je pre súd prvej
inštancie záväzný, a ktorý je rozdielny so stavom aktuálnych evidenčných vlastnícko-právnych vzťahov k
jednotlivýmpozemkomtakakosútietoevidovanéSprávoukatastranalistevlastníctvaČ..XXXXX,podľa
ktorého vyššie opísané nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, vyplýva, že vlastnícke
právo žalobcov (v tom čase Z. H., T. XX.X.XXXX a D. J., narodeného X.X.XXXX) nezaniklo, pretože

rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov, ktoré boli vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov im nebolo
riadne doručené, teda toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a vyvlastňovacie konanie vo vzťahu
k právnym predchodcom žalobcu bolo neúčinné, preto je potrebné konštatovať, že následní užívatelia
pozemku ho užívali bez právneho dôvodu. Judikatúra súdov Slovenskej republiky vo vzťahu ku konfliktumedzi reštitučnými zákonmi a všeobecnými predpismi občianskeho práva o ochrane vlastníckeho práva
nie je jednotná. Odvolací súd považuje za spravodlivé a v súlade s princípom právnej istoty, a to
predovšetkým so zásadou predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti výsledku súdneho sporu,

ako aj so zásadou práva vlastniť a pokojne užívať majetok a zásadou nediskriminácie, že je správne
a zákonné posudzovať nároky žalobcov podľa všeobecných predpisov občianskeho práva a nie podľa
reštitučných zákonov, a to predovšetkým v snahe zabrániť vzniku krivdy novej. V tomto duchu je tiež
nutné vykladať reštitučné zákony, to znamená, že spôsob ich interpretácie by mal byť orientovaný na
snahu o navrátenie veci pôvodným vlastníkom, aby nevznikli nové krivdy. V tejto súvislosti odvolací

súd podporne uviedol, že ostatná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR pri riešení otázky aplikácie
všeobecnýchpredpisovobčianskehoprávazasituácie,žedošlokzabratiumajetkuštátombezprávneho
dôvodu, sa jednoznačne prikláňa k možnosti aplikácie všeobecných nástrojov ochrany vlastníckeho
práva podľa OZ, pričom ďalej citoval nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 16/2012
z 28.3.2012, ktorým zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo/180/2010, sp. zn. II. ÚS 478/2012 z
30.4.2013, ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/93/2010 a sp. zn. IV. ÚS 554/2012

z 26. apríla 2013, podľa ktorých názorov, cit. „reštitučné predpisy neboli vydané pre ten účel, aby
spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho
práva. Preto, ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky
vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku resp. finančnej náhrady domáhala
žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva [podľa nástrojov ochrany vlastníckeho

práva - žalôb určovacích, vindikačných (na vydanie veci), negatórnych a pod (III. ÚS 178/06)]... Zo
základných zásad občianskeho práva možno vyvodiť, že v situácii, keď povinnej osobe (štátu) nesvedčí
žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ostalo naďalej k nehnuteľnosti
zachované vlastnícke právo toho subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom predo dňom zápisu
vlastníckeho práva štátu, hoci zápis v evidencii nehnuteľnosti tomu nezodpovedá “, resp. „konajúce

súdy nevzali do úvahy zmysel a účel reštitučného zákonodarstva. Ním podľa ústavného súdu nemalo
dôjsť k zániku vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale naopak, uľahčenie obnovenia ich vlastníckeho
práva. A v žiadnom prípade ním nemohlo byť a nebolo vytváranie dodatočných nadobúdacích titulov
pre nadobudnutie vlastníckeho práva (štátom) s odstupom mnohých rokov, a tým aj legalizácia takých
postupovštátuvdobeneslobody,ktorébolinezlučiteľnénielensústavnýmiprincípmiochranyvlastníctva

v ich dnešnom chápaní, ale boli v rozpore aj s právom platným v rozhodnom období (III. ÚS 16/2012).
Pokiaľ zákonodarca vytvoril v § 6 ods. 1 písm. p) zákona o pôde samostatný reštitučný dôvod spočívajúci
v tom, že oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu
v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu, zmyslom tohto ustanovenia bolo uľahčiť
oprávneným osobám dosiahnutie ich zápisu ako vlastníkov v katastri nehnuteľností v (nepochybne

častých) prípadoch, keď štát, zneužijúc svoje postavenie v dobe neslobody a nedbajúc na platné
právo, pripustil zmenu zápisu vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností bez splnenia základných
požiadaviek vyplývajúcich (aj) z vtedy platného práva. Uľahčenie postavenia oprávnených osôb malo
spočívať aj v tom, aby nápravu zápisu svojho (stále existujúceho) vlastníckeho práva mohli dosiahnuť
v relatívne jednoduchom správnom konaní a nemuseli sa domáhať súdnej ochrany svojho vlastníckeho

práva. Zo základných zásad občianskeho práva možno potom vyvodiť, že v situácii, keď povinnej
osobe nesvedčí žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ostalo naďalej k
nehnuteľnosti zachované vlastnícke právo toho subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom predo dňom
zápisu vlastníckeho práva štátu, hoci zápis v evidencii nehnuteľností tomu nezodpovedá.“

39. Za daných okolností, v súlade so záväzných právnym názorom odvolacieho súdu v tejto veci súd
konštatuje, že vlastnícke právo žalobcov resp. ich právnych predchodcov nezaniklo (keďže rozhodnutie
o vyvlastnení pozemkov, ktoré boli v ich vlastníctve, resp. vo vlastníctve ich právnych predchodcov, im
nebolo riadne doručené, teda toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a vyvlastňovacie konanie vo
vzťahu k právnym predchodcom žalobcu bolo neúčinné). Žalobcovia teda sú vlastníkmi sporných častí

vyššie opísaných pozemkov, z čoho vyplýva, že sú aktívne vecne legitimovaní v tomto konaní.

40. Odvolací súd vo vyššie uvedených uzneseniach uviedol, že zákonnou definíciou nehnuteľnosti je,
že ide o stavbu spojenú so zemou pevným základom. Z ust. § 119 ods. 2 O.s.p. teda je možné výkladom
a contrario vyvodiť, že okrem stavieb spojených so zemou pevným základom (nehnuteľnosť) existujú aj

stavby, ktoré nie sú spojené so zemou pevným základom a ktoré sa teda nepovažujú za nehnuteľnosti.
Zároveň vyslovil záväzný právny názor, že výkladom citovaného ust. § 135c ods. 3 Občianskeho
zákonníka nie je možné dôjsť k záveru, že súd môže zriadiť vecné bremeno iba výhradne len k tej
časti pozemku, na ktorej bezprostredne stojí neoprávnená stavba. Naopak logickým výkladom je možnédospieť k záveru, že súd môže zriadiť vecné bremeno v takom rozsahu, ktorý je nevyhnutný na výkon
vlastníckeho práva k stavbe. Účelom tohto ustanovenia je vysporiadanie vzťahov oboch dotknutých
subjektov, a to vlastníka pozemku aj vlastníka neoprávnenej stavby definitívnym spôsobom. Preto je

odvolací súd toho názoru, že na tenisový areál je potrebné nahliadať ako na jeden celok a vzťahy medzi
stranami sporu usporiadať komplexne, aj s ohľadom na práva žalobcov ako vlastníkov pozemkov, aj s
ohľadom na záujem vlastníka neoprávnenej stavby túto ako celok účelne využívať.

41. Pokiaľ ide o skutočnosť, či je tenisový areál neoprávnenou stavbou, súd konštatuje, že za

neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka sa považuje taká stavba, ktorú
stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť
stavbu na cudzom pozemku; pre posúdenie, či ide o stavbu neoprávnenú, nie je podstatné, či stavebník
mal stavebné povolenie a ani vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. Pre kvalifikáciu stavby ako
neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa
stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce

vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby (rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 6 M Cdo 44/2012).

42. Súd má teda za to, že predmetný tenisový areál je neoprávnenou stavbou, keďže je postavený na
cudzom pozemku bez súhlasu žalobcov resp. ich právnych predchodcov.

43. Zo znaleckého posudku č. 3/2016 zo dňa 8.6.2016 vypracovaného súdnym znalcom Ing. Milanom
Hačkom, PhD a z geometrického plánu č. 15C/820/1994 zo dňa 6.6.2016, úradne overeného Okresným
úradom Košice, katastrálny odbor pod č. X.-XXX/XXXX, má súd za preukázané, že na pozemkoch, ku
ktorým sa žalobcovia domáhajú ochrany svojich práv sa nachádza časť tenisového kurtu (v znaleckom

posudku znalca Ing. Hačka, PhD. na č.l. 117 pôvodný diel 28, teraz pozemok evidovaný ako parcela
registra "C" parcelné číslo XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere 386m2 odčlenený od pozemku
evidovaného ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX), chodníky (pôvodné diely 27 a 29, teraz
pozemok evidovaný ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX - ostatné plochy vo D. XXmX
odčlenený od pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX - ostatné plochy

vo výmere XXXX I.X a pozemok evidovaný ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX - ostatné
plochy vo výmere XX I.X odčlenený od pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné číslo
XXXX/XX - ostatné plochy D. D. XXX I.X), okrasná zeleň (pôvodné diely 26 a 30, teraz pozemok
evidovaný ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere XXmX odčlenený
od pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere

XXXX I.X a pozemok evidovaný ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX - ostatné plochy vo
výmere XX I.X odčlenený od pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné Č. XXXX/XX -
ostatné plochy vo výmere XXXX I.X) a plocha pri oplotení tenisového areálu (pôvodný diel 31, teraz
pozemok evidovaný ako parcela registra "C" parcelné číslo XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere XX
I.X odčlenený od pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/X - ostatné plochy D. D.

XXX I.X).

44. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tenisový areál sa nachádza na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov
v rozsahu XXXmX (T. C. C. Č. XXXX/XX D. D. XXXmX časť tenisového kurtu, na pozemkoch parcelné
číslo XXXX/XX D. D. XXmX a C. Č. XXXX/XX D. D. XX I.X chodníky, na pozemkoch parcelné číslo

XXXX/XX D. D. XXmX a parcelné číslo XXXX/XX D. D. XX I.X okrasná zeleň a na pozemku parcelné
číslo XXXX/XX D. D. XX I.X plocha pri oplotení tenisového areálu).

45. Žalobcovia sa svojou žalobou domáhajú zriadenia časovo neobmedzeného vecného bremena
za náhradu na ťarchu pozemku v ich spoluvlastníctve. Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno

charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného
tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať (pati, facere, non facere). Vyznačuje
sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie
nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej fyzickej alebo právnickej osoby,
toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej

nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej
nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n a nasledujúce Občianskeho zákonníka).46. Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva,
dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému
bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je

nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné
vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka. Vylúčené je vydržanie práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb (§ 125 Občianskeho zákonníka).

47. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka patrí k takzvaným demonštratívnym právnym normám,
ktoré majú relatívne neurčitú (abstraktnú) hypotézu, to je právnym normám, ktorých hypotéza nie je
vyčerpávajúcim spôsobom stanovená priamo právnym predpisom, ale ktoré tak prenechávajú súdu, aby
podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade doplnil hypotézu právnej normy zo širokého vopred
neobmedzeného okruhu okolností.

48. V konaní je nesporné, že žalobcovia nežiadajú odstránenie neoprávnenej stavby tenisového areálu,
ani to, aby ju súd prikázal za náhradu do ich vlastníctva. Navyše odstránenie časti neoprávnenej stavby
tenisového areálu z pozemkov vo vlastníctve žalobcov by bolo neúčelné, keďže by tým tenisový areál
stratil svoju funkčnosť.

49. Súd teda podľa ustanovenia § 135c ods. 1Občianskeho zákonníka usporiadal pomery medzi
vlastníkmi pozemku a vlastníkom stavby inak, a to zriadením vecného bremena, ktoré je nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe, a to za náhradu. Takéto vyporiadanie totiž umožňuje ochranu
primárne chráneného spoluvlastníckeho práva žalobcov ako spoluvlastníkov pozemkov, na ktorých
je zriadená neoprávnená stavba, bez zásadnej ujmy na funkčných a hospodárskych vlastnostiach

neoprávnenej stavby čiastočne zriadenej na pozemkoch žalobcov.

50. Ako súd uviedol vyššie, spoluvlastníkmi vyššie opísaných pozemkov sú žalobcovia v podiele každý
po 1 z celku. Súd v skorších rozhodnutiach uviedol, že pôvodní žalobcovia Z. H., T. XX.X.XXXX a
D. J., narodený X.X.XXXX, sú právnymi nástupcami pôvodných pozemnoknižných vlastníkov parcely

I.. XXXXX/X, zapísanej v pozemnoknižnej D. Č.. XXXX, ktorými boli B. J. a manželka Z. M.. H. a to
každý v podiele po 1/2 celku (ako súd uviedol vyššie odvolací súd vyslovil právne záväzný názor, že
pôvodní žalobcovia Z. H., T. XX.X.XXXX a D. J., T. X.X.XXXX boli vlastníkmi predmetných sporných
nehnuteľností). Títo počas konania zomreli a ich právnymi nástupcami sa stali žalobcovia v 1. a 2. rade
(C. Z. H. žalobca v 1. rade a po D. J. žalobkyňa v 2. rade) Uvedené skutočnosti preukazujú osvedčenie o

dedičstve notárky JUDr. Kataríny Pravotiakovej, sp. zn. 23D 188/1997, osvedčenia o dedičstve notárky
JUDr. Kataríny Pravotiakovej, sp. zn. 36D 161/2014 a osvedčenia o dedičstve notára JUDr. Gabriela
Grgoňa, sp. zn. 23D 285/2012).

51. Z obsahu spisu a to z kúpnej zmluvy zo dňa 6.10.2003 v znení jej dodatku č. 1 (č.l. 71) a z

vyjadrenia štatutárnej zástupkyne žalovaného v 3. rade má súd za preukázané, že vlastníkom stavby
tenisového areálu je žalovaný v 3. rade TJ ŠPORTVÝROBA KOŠICE, s.r.o. (predtým Telovýchovná
jednota VSŽ, s.r.o.), IČO: 36 197 181. Z vyššie uvedenej kúpnej zmluvy vyplýva, že predmetom prevodu
vlastníckeho práva boli ploty - oplotenie kurtov zo strojového pletiva, vetrolamy, panelová cvičná stena,
oplotenie od Ryby s podmurovkou, oplotenie od Ryby bez podmurovky, oplotenie od prístupovej cesty,

vedľajšia stavba - vodárnička T. C. Č.. XXXX/XX, vonkajšie úpravy - rozdeľujúce nízke ploty, antukové
kurty, rozvody vody z vodárničky, odkanalizovanie plôch drenážou, vodomerné a kanalizačné šachty,
vonkajšie schody - terénne obrubníky chodníky zo zámkovej dlažby, chodníky a plochy s asfaltovým
povrchom, vráta 1, vráta 2, vrátka 1, vrátka 2, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch parc. Č.. XXXX/XX,
Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č..

XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX Z. Č.. XXXX/XX, Y.
U. G.. Č.. V. XXXX, G.W. H. B., D. T. C. Č.. XXXX/XX, Z. V. T. C. Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/
XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX D. C..

52. Zo znaleckého posudku č. 43/2006 zo dňa 3.10.2016 vypracovaného súdnym znalcom Ing.

Ľudmilou Liptákovou má súd za preukázané, že znalkyňa ním stanovila hodnotu (náhradu) za zriadenie
vecného bremena za neobmedzené užívanie nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXXXX,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. I., D. B. Y. V., D. B. Y. - G. a to časti pozemku evidovaného
ako parcela registra "C" C. Č.Í. XXXX/XX - B. C. D. D. XXXX I.X Z. S. Č.. XX D. D. XX I.X, časti pozemkuevidovaného ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/XX - B. C. D. D. XXXX I.X S. Č.. XX D. D. XX I.X,
časti pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné Č. XXXX/XX - B. C. D. D. XXXX I.X Z. S.
Č.. XX D. D. XXX I.X, časti pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č.G. XXXX/XX - ostatné

plochy vo D. XXX I.X Z. S. Č.. XX D. D. XX I.X, časti pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C.
Č.G. XXXX/XX - ostatné plochy vo D. XXXX I.X ako diel č. 30 vo D. XX I.X a časti pozemku evidovaného
ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/X - ostatné plochy vo D. XXX I.X ako diel č. 31 D. D. XX I.X, teda
pozemkov v celkovej D. XXX I.X vo výške 726.165,10 Sk, t.j. 24.104,27 eura, čo predstavuje náhradu
43,83 eura za 1m2.

53. Tak ako súd uviedol vyššie, podľa nového zamerania vykonaného znalcom v znaleckom posudku č.
3/2016 zo dňa 8.6.2016 sa tenisový areál vo vlastníctve žalovaného v 3. rade nachádza na pozemkoch
vo vlastníctve žalobcov nie v rozsahu XXX I.X, Z. D. M. XXXmX (na pozemku C. Č. XXXX/XX D. D.
XXXmX časť tenisového kurtu, na pozemkoch C. Č.G. XXXX/XX D. D. XXmX a C. Č. XXXX/XX D. D.
XX I.X chodníky, na pozemkoch parcelné číslo XXXX/XX D. D. XXmX a C. Č. XXXX/XX D. D. XX I.X

okrasná zeleň a na pozemku C. Č.G. XXXX/XX D. D. XX I.X plocha pri oplotení tenisového areálu). Pri
stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 135c ods. 3 OZ súd vychádzal z hodnoty
náhrady za 1m2 uvedenej v znaleckom posudku č. 43/2006 zo dňa 3.10.2016 vo výške 43,83 eura, čo pri
celkovej výmere pozemku zastavaného tenisovým areálom D. D. XXXmX predstavuje sumu 22.703,94
eura (teda každý zo žalobcov by mal nárok na náhradu vo výške po 11.351,97 eura). Pri stanovení tejto

náhrady znalkyňa vychádzala z trhovej hodnoty vyššie opísaných pozemkov vo výške 1.123,20 Sk, t.j.
37,28 eura/m2, čo je približne trhová hodnota podobnej nehnuteľnosti v roku 2017, ktorá bola zverejnená
na stránke reality.sk (orná pôda pri rekreačnej oblasti Z.Č. D. Č. Y. - G., C. R. G. M. XXXXmX, šírka
12m - XXXXmX, Š. XXm - XXXmX, Š. XXm za cenu 194.220,- eur C. D. X.XXX I.X, čo predstavuje
36,- eur/1m2) a prihliadla na stratu príjmu z prenájmu predmetných pozemkov a na náklady za daň z

nehnuteľností. Súd má za to, že znalkyňou stanovená náhrada za zriadenie vecného bremena vo výške
43,83 eura/m2 je primeraná aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobcovia sú trvalo obmedzovaní v užívaní
svojho vlastníctva proti svojej vôli, s ohľadom na skutočnosť, že k obmedzeniu ich vlastníctva došlo bez
ichvedomia,akoajsohľadomnaskutočnostinastranevlastníkaneoprávnenejstavby,ktorýnerealizoval
vyvlastňovacie konanie a vo fakticky dobrej viere resp. omylom v súlade s územným plánom vybudoval

na cudzích pozemkoch stavbu tenisového areálu teda stavbu realizovanú vo verejnom záujme. Táto
stavba nemá podľa názoru súdu negatívne účinky na majetok žalobcov (nedochádza k znečisťovaniu
ani inému znehodnocovaniu majetku žalobcov).

54. Pokiaľ ide o vzťah medzi žalobcami a žalovanými v 1. a 2. rade, má súd za to, že k žalobe na

usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby podľa § 135c ods. 3 OZ sú vecne
legitimovaní vlastník pozemku a vlastník neoprávnenej stavby.

55. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k stranám sporu vyjadruje stav
vyplývajúci z hmotného práva, pričom pasívnu vecnú legitimáciu má strana sporu, u ktorej je

preukázateľné, že je povinnou z tvrdeného hmotného práva a v prípade, že to strana sporu nepreukáže,
vedie to k jej neúspechu v konaní. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k
zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím.

56. Súd v tomto konaní zistil, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú vlastníkmi vyššie uvedenej neoprávnenej

stavby tenisového areálu, teda nie sú pasívne legitimovaní v tomto konaní.

57. Na základe vyššie uvedeného teda súd rozhodol, že zriaďuje časovo neobmedzené vecné bremeno
v prospech žalovaného v 3. rade na ťarchu pozemku pôvodne zapísaného v pozemkovoknižnej vložke
Č.. XXXX Z. C. Č.. XXXXX, nachádzajúceho sa D. Y..Ú.. Y.Š. - G. vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2.

rade, ktorému zodpovedá právo žalovaného v 3. rade neobmedzene užívať nehnuteľnosti zapísané na
liste vlastníctva Č.. XXXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území G. I., D. B. Y. V., D. B. Y. - G. a
to v rozsahu pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/XX - ostatné plochy D. D.
XXmX odčleneného od pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/XX - ostatné plochy
D. D.I. XXXX I.X ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 3/2016 znalca Ing. Milana Hačka, PhD. zo

dňa 8.6.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. 15C/820/1994 zo dňa 6.6.2016, úradne overený
Okresným úradom Košice, katastrálny odbor C. Č.. X.-XXX/XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou
tohto rozsudku, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/XX - ostatné plochy vo
D. XXmX odčleneného od pozemku evidovaného ako parcela registra "C" parcelné číslo 6993/51 -ostatné plochy vo výmere 1428 m2 ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 3/2016 znalca Ing. Milana
Hačka, PhD. zo dňa 8.6.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. 15C/820/1994 zo dňa 6.6.2016,
úradne overený Okresným úradom Košice, Y. B. C. Č.. X.-XXX/XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou

tohto rozsudku, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/XX - ostatné plochy D. D.I.
XXXmX odčleneného od pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/XX - ostatné plochy
D. D. XXXX I.X ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 3/2016 znalca Ing. Milana Hačka, PhD. zo
dňa 8.6.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. 15C/820/1994 zo dňa 6.6.2016, úradne overený
Okresným úradom Košice, katastrálny odbor C. Č.. X.-XXX/XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou

tohto rozsudku, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/XX - ostatné plochy vo
D. XX I.X odčleneného od pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/XX - ostatné
plochy D. D. XXX I.X ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 3/2016 znalca Ing. Milana Hačka,
PhD. zo dňa 8.6.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. 15C/820/1994 zo dňa 6.6.2016, úradne
overený Okresným úradom Košice, Y. B. C. Č.. X.-XXX/XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto
rozsudku, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/XX - ostatné plochy vo výmere

20 m2 odčleneného od pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/XX - ostatné C.
D. D. XXXX I.X ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 3/2016 znalca Ing. Milana Hačka, PhD. zo
dňa 8.6.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. 15C/820/1994 zo dňa 6.6.2016, úradne overený
Okresným úradom Košice, katastrálny B. C. Č.. X.-XXX/XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto
rozsudku, pozemku evidovaného ako parcela registra "C". C. Č. XXXX/XX - ostatné plochy vo D. XX

I.X odčleneného od pozemku evidovaného ako parcela registra "C" C. Č. XXXX/X - ostatné plochy
D. D.I. XXX I.X ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 3/2016 znalca Ing. Milana Hačka, PhD. zo
dňa 8.6.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. 15C/820/1994 zo dňa 6.6.2016, úradne overený
Okresným úradom Košice, Y. B. C. Č.. X.-XXX/XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
Žalovaný v 3. rade je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade každému sumu vo výške 11.350,91 eura

(ako to požadujú žalobcovia ako dominus litis). Vo vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovanými
v 1. a 2. rade žalobu z dôvodu nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie v celom rozsahu zamietol.

58. Súd v konaní nevykonal dôkaz oboznámením sa s obsahom spisu bývalého Obvodného národného
výboru odboru výstavby Košice - Sever, v ktorom bolo vydané stavebné povolenie zo dňa 26.10.1977,

ani ďalšie navrhované dôkazy z dôvodu, že vzhľadom na priebeh konania, považoval vykonanie týchto
dôkazov za nadbytočné.

59. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho

obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak

osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).