Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 7, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/83/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520200403
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8520200403.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov
senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci navrhovateľa H. D., Q..
XX.X.XXXX, W. U. J. XXXX/XX, XXX XX Y. Ľ., právne zast. JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom
so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti manželke G. D., Q.. XX.X.XXXX, W. U. I.. S.
XXX J..X, XX-XXX Ł., R. N., zast. Agniezskou Nawrockou, ul. Piotrkowska 270 lok. 204, 90-361 Łódź, v

konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. H. D., Q.. XX.X.XXXX, W. U.
I.. S. XXX J..X, XX-XXX Ł., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y. Ľ., o
odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/32/2020-283 zo dňa 14.01.2022
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ (manžel) sa podaným návrhom domáhal rozvodu svojho manželstva a zverenia mal.
synadoosobnejstarostlivostimatky,zároveňžiadal,abymubolauloženápovinnosťprispievaťnavýživu

mal. H. sumou 100 eur mesačne počnúc dňom podania tohto návrhu. Styk otca s mal. synom žiadal
upraviť každý prvý víkend v mesiaci od soboty od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod. s tým, že otec
dieťa prevezme aj odovzdá v bydlisku matky.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

I. Okresný súd Stará Ľubovňa odmieta vykonávať svoju právomoc v rodinnoprávnej veci navrhovateľa
H. D., Q.. XX.X.XXXX, proti manželke G. D., Q.. XX.X.XXXX, v konaní o rozvod manželstva konanie
z a s t a v u j e.

II. Okresný súd Stará Ľubovňa vyhlasuje, že nemá právomoc konať v rodinnoprávnej veci navrhovateľa
H. D., Q.. XX.X.XXXX, proti manželke G. D., Q.. XX.X.XXXX v konaní o úpravu rodičovských práv a
povinností k mal. H. D., Q.. XX.X.XXXX, W. U. I.. S. XXX J..X, XX-XXX Ł. a konanie z a s t a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“.

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 9, § 159, § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 2 ods. 1, § 23, § 52, § 92 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilnýmimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 24 ods. 1 Zákona o rodine, čl. 7 Ústavy SR, čl. 1 ods. 1
písm. a), b), čl. 1 ods. 2 písm. a), e), čl. 3 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 17, čl. 19 ods. 3, čl. 72
Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov

v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že manželia pred podaním návrhu na rozvod nepreukázali
svoj obvyklý pobyt, keďže manžel sa dlhodobo zdržiaval v Q., kde sa spolu s manželkou po uzatvorení
manželstva presťahovali. Manželka odišla do R. kvôli svojej práci, manžel za ňou cestoval počas

víkendov a sviatkov. Pri podávaní návrhu na rozvod preto obaja posudzovali príslušnosť súdu podľa
článku 3 nariadenia (šiesty princíp) a návrh doručili súdu členského štátu, ktorého sú štátnymi
príslušníkmiaktorýpredstavujemiestoichtrvaléhopobytu,kdebývajúviacakošesťmesiacov.Zobsahu
spisu vyplýva, že navrhovateľka je štátnou občiankou R. N., v súčasnosti býva v S.Ž. - R. N.. Manžel
navrhovateľky je štátnym občanom Slovenskej republiky, na trvalý pobyt je prihlásený v meste Y. Ľ..
Obaja manželia, každý zvlášť, podali na súdy rôznych členských štátov, návrh na rozvod manželstva. Na

Okresnom súde v S., R. N., sa začalo konanie o rozvod manželstva dňa 13.03.2020 na návrh manželky,
pričom navrhovateľ na Okresný súd Stará Ľubovňa doručil návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode až dňa 16.03.2020. Ide teda
o totožné konania rovnakých účastníkov. Ako prvý začal konať Okresný súd v S., a teda Okresný súd
Stará Ľubovňa ako súd, ktorý začal konať ako druhý, odmietol vykonávať svoju právomoc v zmysle

Článku 19 ods. 3 nariadenia v prospech Okresného súdu v S., R. N. a konanie vedené na Okresnom
súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4P/32/2020 o rozvod manželstva (začaté dňa 16.3.2020) pre prekážku
litispendencie zastavil.
Vďalšomsasúdprvejinštanciezaoberalúpravourodičovskýchprávapovinnostíkmal.dieťaťu.Obvyklý
pobyt maloletého dieťaťa a jeho najlepší záujem je rozhodujúcim prvkom pre určenie celej právomoci

členskéhoštátu,ktorýjeoprávnenýprejednaťarozhodnúťvecoúpraverodičovskýchprávapovinnostík
maloletémudieťaťu.Tietopojmyjepotrebnévykladaťtak,žeideosúhrnosobitnýchskutkovýchokolností
a faktorov, ktoré s ohľadom na súčasný pobyt, rodinné a spoločenské zázemie dieťaťa vytvára prostredie
pre jeho zdravý rozvoj a vývoj. Preto v tomto smere nie je rozhodujúce, kde majú účastníci konania
(manželia a maloleté dieťa) administratívnym spôsobom prihlásený trvalý pobyt, ale to, kde majú títo

účastníci miesto obvyklého pobytu, t.j. kde je ich ťažisko každodenného života, pričom toto kritérium
je najpodstatnejšie k stavu ku dňu začatia súdneho konania. Z vyjadrení manželov vyplýva, že mal.
dieťa sa nachádza a žije v R., kde sa s ním matka presťahovala krátko po jeho narodení a ktorá mu
poskytuje celodennú starostlivosť. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že miesto obvyklého
pobytu maloletého a jeho matky je na území R. a nie na území Slovenskej republiky. Na základe týchto

zistení súd prvej inštancie podľa článku 17 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a
rozhodnúť, čoho následkom je podľa 9 CSP a § 161 ods. 1 CSP zastavenie konania. Súd prvej inštancie
konanie o úpravu rodičovských práv a povinností neodmietol spolu s konaním o rozvod manželstva,
nakoľko podľa jeho názoru nie je možné odmietnuť právomoc, ktorú tunajší súd nemal už pri začatí
predmetného konania.

O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania otca

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Namietal, že napadnuté

uznesenie je nezákonné z dôvodov vyplývajúcich z ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), a h) CSP.
Uviedol, že matka jednoznačne nepreukázala skutočnosť, že návrh na rozvod bol na Okresnom súde
v S. podaný skôr ako návrh otca na súde prvej inštancie. Má za to, že návrh, ktorý matka podala na
Okresný súd v S. dňa 13.03.2020 sa týka neodkladného opatrenia, ktorým matka žiadala zaviazať otca
na platenie výživného, pričom návrhu matky súd vyhovel. Návrh na rozvod bol na Okresný súd v S. podľa

otca doručený až 19.03.2020, teda po návrhu otca. Vzhľadom na uvedené teda začal ako prvý konať
súd prvej inštancie, a teda v zmysle čl. 19 Nariadenia Rady č. 2201/2003 by mal byť príslušný Okresný
súd Stará Ľubovňa. Na základe predmetnej skutočnosti popiera existenciu jednej z neodstrániteľných
procesných podmienok, t.j. prekážka začatej veci. Nakoľko v zmysle platného právneho predpisu SR
je s konaním o rozvod zo zákona spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom

pochádzajúcich z ich manželstva, výrok II. napadnutého uznesenia považuje za nezákonný a v rozpore
s ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine.6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Námietky otca považuje za nesprávne, účelové a aj neetické.
Má za to, že jednoznačne preukázala, že návrh na rozvod podala na Okresný súd v S. dňa 13.03.2020,
teda jej podanie predchádzalo podaniu otca. Uvedená skutočnosť je overiteľná aj u poštového operátora

a prostredníctvom úradného záznamu, ktorý sa nachádza v súdnom spise. Po zohľadnení všetkých
skutočností má za to, že súd prvej inštancie na základe zhromaždeného dôkazného materiálu a
odpovede získanej od R.Ľ. súdov správne posúdil, že nie je príslušný konať vo veci navrhovateľa v
konaní o rozvod a konanie zastavil. Navrhla odvolanie otca zamietnuť.

7. K odvolaniu otca sa vyjadril aj kolízny opatrovník maloletého H.. Uviedol, že naďalej trvá na svojich
písomných vyjadreniach k predmetnej veci.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §

34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v spojení s ust. § 2 ods. 1 zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie
podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 4P/32/2020 bol návrh otca na rozvod
manželstva a úprava rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu.

10. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolacie námietky otca je preskúmanie správnosti
postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie odmietol vykonávať svoju

právomoc v konaní o rozvod manželstva a konanie zastavil a výrokom II. vyhlásil, že nemá právomoc
konať v konaní o úprave rodičovských práv a povinností k mal. H. D. a konanie zastavil a rozhodol o
trovách konania.

11. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp.
právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka

konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).
Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu

v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich
vyhodnotení, skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne
za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O
svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by

sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo
význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku
súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia
právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3, umožňuje
odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán

prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje
za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť
s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie
je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať

konanie aj bez návrhu.

12. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súdv plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozhodnutia
iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie
odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej

inštancie, s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/40/2018
zo dňa 18.07.2018).

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na

základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie je vo svojej

argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého uznesenia koherentný, jeho rozhodnutie je
konzistentné. Napadnuté uznesenie je presvedčivé, premisy súdu prvej inštancie zvolené v uznesení,
rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že
odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám
uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil v tomto

výroku dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na
podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto
súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti
dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,

ktorými reaguje na argumenty otca v odvolaní.

14. K odvolateľom namietanému odvolaciemu dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, je potrebné uviesť, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej
úvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti(§191CSP)avyhodnotenie

uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu. Súd hodnotí jednotlivý
dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, teda relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti
z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania a z hľadiska pravdivosti, teda hodnovernosti jeho zdroja.
Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd k nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov môže v zásade dôjsť len nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti

dôkazov, prípadne porušením pravidiel formálnej logiky. Posúdenie právomoci súdu konať v danej veci
a hodnotiace úvahy súdu na základe správne a zákonne vykonaných dôkazov bez mylnej interpretácie
z nich vyvodených skutočností však nie je možné považovať za nesprávne skutkové zistenie

15. Pokiaľ otec poukazoval na nevykonanie navrhovaných dôkazov (dotazovanie Okresného súdu v S.),

odvolací súd môže len zdôrazniť, že dôkazy, ktoré súd považuje pre svoje rozhodnutie za významné
(zvyšné dôkazy, ktoré považuje za nedôležité, nepodstatné, duplicitné, neplatné, resp. neúčinné,
nevzťahujúcesakveci,vytriedianehodnotí),súdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivo
a všetky vo vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
pričom jeho hodnotiaca úvaha musí zodpovedať zásadám logiky, vychádzať zo zisteného skutočného

stavu veci, musí byť preskúmateľná odvolacím súdom. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
vyplýva, že sa uvedeným postupom pri hodnotení dôkazov riadil. Pokiaľ súd prvej inštancie niektoré z
návrhovnavykonaniedokazovaniapovažovalzanesúvisiacesdanouvecou,nadbytočné,nemajúcepre
vec význam, resp. preukazujúce nesporné tvrdenia alebo už preukázané skutočnosti, bolo legitímnou
možnosťou súdu prvej inštancie tieto dôkazy vytriediť a nehodnotiť ich. Navyše, z obsahu súdneho spisu

je zrejmé, že súd prvej inštancie dotazoval Okresný súd v S. ohľadom poskytnutia informácie, kedy bol
podaný návrh matky na rozvod. Okresný súd v S. zaslal Okresnému súdu v Starej Ľubovni vyjadrenie
zo dňa 04.11.2021, doručené súdu prvej inštancie dňa 15.11.2021, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
G. D. (matka) podala návrh na rozvod na pošte dňa 13.03.2020. S ohľadom na uvedené, odvolací súd
posúdil aj túto odvolaciu námietku otca ako nedôvodnú. Odvolací súd konštatuje, že súd vyčerpávajúco

zdôvodnil, prečo odmietol vykonávať svoju právomoc v konaní o rozvod manželstva a konanie zastavil
a prečo vyhlásil, že nemá právomoc konať v konaní o úprave rodičovských práv a povinností k mal. H.
D. a konanie zastavil, z uvedených dôvodov považuje tieto námietky otca za nedôvodné.16. Ani odvolací súd nepovažoval za potrebné doplňovať dokazovanie, pretože skutočný stav zistený
súdom prvej inštancie bol dostatočný pre prijatie rozhodnutia o tom, kto má právomoc konať vo veci
rozvodu manželstva a vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k mal. H..

17. Jedinou podstatnou námietkou otca bolo to, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz, ktorý navrhol, t.
j. dožiadať Okresný súd v S. o poskytnutie informácie o tom, k akému dňu matka podala návrh na rozvod.
Skutočnosti, na ktoré sa súd prvej inštancie odvolával vo svojom rozhodnutí, považoval za nedostatočné
a spochybniteľné.

18. Nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie dotazoval Okresný súd v S. a tento poskytol
súčinnosť a k žiadosti Okresného súdu Stará Ľubovňa sa vyjadril tak, že matka, t. j. G. D. podala na
pošte návrh na rozvod dňa 13.03.2020, odvolací súd má za to, že v konaní bolo jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností, kedy matka podala návrh na rozvod na Okresný súd v S., t. j. 13.03.2020.
Nakoľko otec podal návrh na rozvod na Okresný súd Stará Ľubovňa až dňa 16.03.2020, je zrejmé, že

návrh matky bol podaný skôr a ako prvý začal konať Okresný súd v S.. S ohľadom na uvedené tak
súd prvej inštancie postupoval správne a v súlade s právnymi predpismi SR a nariadeniami, ktorými je
Slovenská republika viazaná, keď odmietol vykonávať svoju právomoc v konaní o rozvod manželstva
a konanie zastavil.

19. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého uznesenia, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne
ustálil,žeobvyklýpobytmal.H.jenaúzemíR.,pričomtototvrdeniesúduprvejinštancieajehosprávnosť
otec v odvolaní ani nenamietal, a v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností vyslovil, že nemá právomoc konať vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k mal. H.

a konanie zastavil.

20. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie postupom
podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania, rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP tak, že žiadnemu z
účastníkov konania náhradu trov nepriznal.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).