Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217217281
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4217217281.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom v právnej veci žalobcu: S. N., nar.

XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, Y., proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155,
Mlynské Nivy 1, Bratislava, v konaní zast.: Beňo & partners advokátska kancelária s. r. o., Nám. Sv.
Egídia 93, Poprad, IČO: 44250029 o neplatnosť právneho úkonu a o vydanie bezdôvodného obohatenia,
takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.153,66 EUR z a s t a v u j e.

Súd podanú žalobu z a m i e t a.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. OS Komárno bolo dňa 10.7.2017 doručené písomné podanie žalobcu na ochranu spotrebiteľa, ktoré
označil ako: "Žaloba o neplatnosť právneho úkonu, Žaloba o určenie, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia“ z dňa 10.7.2017, ktorou žalobou sa žalobca
domáhal voči žalovanej spoločnosti svojho práva na určenia neplatnosti právneho úkonu, určenia, že
úver je bezúročný a bez poplatkov ako aj nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a náhrady trov
konania.

2. Súd vo veci konal a rozhodol za účasti strán sporu, a to žalobcu, jeho splnomocnenej zástupkyne,
povereného zástupcu žalovaného. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 21.09.2017, ako je zrejmé z
č. l. 23, predvolanie na pojednávanie bolo jeho advokátovi doručené dňa 30.03.2020, ako je zrejmé z
č. l. 212 súdneho spisu, žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 07.04.2020, ako je
zrejmé z č. l. 213 súdneho spisu.

Pred súd predstúpila zást. žalobcu, ktorej žalobca udelil plnú moc a zastupovanie len na pojednávanie
dňa 29.05.2020 a predniesla žalobu zhodne s písomne vyhotoveniu žalobou, a poukázala na postúpenie
pohľadávky z VÚB na Intrum Justitia na základe zmluvy z č. l. 11 súdneho spisu, s poukazom na č. l.
166 súdneho spisu. Ďalej uviedla. že uložená povinnosť zo strany žalovanej z č. l. 172 súdneho spisu
nebola splnená, vo vzťahu k vznesenej námietke z vyjadrenia advokáta žalovanej dodala, že na tento
prípad je potrebné aplikovať zákon platný v čase uzatvorenia zmluvy ku dňu 10.05.2005, a to zák. č.
258/2001.Rovnakopoukázalanato,žecitovanázmluvanač.l.11obsahujejednakúdajekpožadovanej

karte, kedy je dohodnutá výška úverového rámca 80.000,- SKK, pri dohodnutej splatnosti 30 mesačných
splátok po 2.700,- SKK, a ďalej, podľa nej, mal byť schválený ešte úverový rámec vo výške 48.000,-
SKK (80.000+48.000=128.000 SKK), po prepočte 4.248,82 EUR pri dohodnutej splatnosti 1.600,- SKK/
mesiac, avšak bez uvedenia počtu splátok. Podľa jej názoru, takto dohodnutá splatnosť vrátane toho,že nie je tu ustálená RPMN, t. j. cena za poskytnuté plnenie, v tomto prípade za poskytnutý úverový
rámec, robí z tohto úveru plnenie bez príslušenstva. Ďalej poukázala na to, že žalovaná strana, resp.
právny predchodca porušil svoje povinnosti pri vydávaní platobnej karty po podpise zmluvy z dňa

10.05.2005, keď v r. 2013 zablokoval kartu, z čoho, podľa nej, je zrejmé, že jednostranne porušil svoje
povinnosti voči žalobcovi poskytovať dohodnutý a schválený úverový rámec. Táto pohľadávka, podľa
nej, nebola v súdnom konaní riešená, žalobca nebol žalovaný za porušenie svojich povinností, že
nesplatil poskytnutý úver. Posledná transakcia bola dňa 10.01.2013, kedy si vybral 20,- EUR, a nebolo
mu oznámené okamžité zosplatnenie, tým, že vlastne došlo k zablokovaniu karty, žalovaná strana, resp.

právny predchodca porušil svoju povinnosť podľa § 53 ods. 8 Obč. zák. v spojení s dohodou o RPMN,
a preto, podľa nej, je zmluva neplatná v zmysle § 37 ods. 2 Obč. zák. Rovnako poukázala na to, že pri
podpise za VÚB nie je uvedené, kto sa podpisoval, či mal na to plnú moc, resp. či neboli títo zástupcovia
VÚB prítomní naraz pri podpise zmluvy dňa 5.5.2005 v obci Tôň, a tiež jej chýbala plná moc. Na základe
uvedených žiadala, aby súd podanej žalobe vyhovel, keď je zrejmé, že žalobcovi boli doručené výpisy
z účtu, podľa nich sa mal vykazovať debetný rámec vo výške 3.600,- EUR, čo predstavuje 108.450,-

SKK, čo predstavuje sumu 80.000,- SKK a 28.450,- SKK, sporné je poskytnutie predmetu zmluvy, ako
je to zrejmé z doručených výpisov, ktoré výpisy žalobca nereklamoval, ako je zrejmé z prílohy k podanej
žalobe. Záverom dodala, že považujú tieto skutočnosti tak, ako boli dohodnuté, za nekalú praktiku,
pretože okrem dohodnutého plnenia vydania platobnej karty, poskytnutia platobnej karty a dohodnutého
plnenia do úverového rámca v sume 128.000,- SKK po prepočte 4.248,82 EUR, považovala za rozpor so

zákonom, keď žalobcu nútili splácať tieto pôžičky, aj keď je zrejmé, že do r. 2013 síce čerpal a využíval
túto kartu, ako je zrejmé z histórie, ale zaplatil síce len 1.206,- EUR, a boli voči nemu uplatňované
sankciezostranyspoločnostiIntrumJustitia,čímsapodľanejporušilobankovétajomstvo,požadovalisa
splátky, na ktorých neboli dohodnutí. Na základe uvedených žiadala aby súd podanej žalobe vyhovel a
určil že úver je bezúročný, bez poplatkov, že zmluva je neplatná a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

sumu 4.556,01 EUR, a zároveň si uplatňujeme nárok na náhradu trov konania.

Pred súd predstúpil advokát žalovaného a k veci uviedol, že k postúpeniu došlo, avšak v súdom určenej
lehote podľa č. l. 172 zo ZP z dňa 06.08.2019 v L-15 dní takúto zmluvu o postúpení nepredložili, k
námietke pasívnej vecnej legitimácie uviedol, že ich pohľadávka bola postúpená na Intrum Justitia na

č. l. 166 z dňa 16.03.2017. Ďalej dodal, že v prípade revolvingového úveru je tu predložený indikatívny
výpočet RPMN, na č. l. 11 bod 37, nakoľko v tom čase sa to špecifikovať nedalo a nedá bez znalosti
skutočnéhočerpania,ktorévčasepodpisuniejeznáme,štandardnéúrokysúvedenévstĺpcipodbodom
32, a preto zotrval na tom, že úver je spotrebiteľsko-právneho charakteru a nie je bez poplatkov a
bezúročný, že zmluva bola uzatvorená ako podľa zák. č. 258/2001, nie podľa neskoršej právnej úpravy.

Ďalej dodal, že zástupkyňa žalobcu splatnosť úveru v sume 81.000,- SKK nenamietla, a preto uviedol, že
saktomuaninebudevyjadrovať,namietlaúverovýrámecvsume48.000,-SKK,kdemalabyťdohodnutá
mesačná splátka po 1.600,- SKK. Rovnako poukázal na námietku žalobcu, že nebol uvedený celkový
počet týchto splátok, nakoľko túto otázku podľa neho nie je možné riešiť pri podpise zmluvy, lebo nie
je zrejmé, koľkokrát sa budú čerpať finančné prostriedky z účtu v akej sume a pri akom zostatku na

účte. V prípade revolvingového úveru k cene uviedol, že zákonná náležitosť uviesť RPMN je splnená
uvedením indikatívneho výpočtu RPMN a jediný reálny výpočet je možný len indikatívnym prepočtom,
nakoľko veriteľ by musel vopred do zmluvy vypočítavať RPMN pre každý jeden úverový vzťah, črpanie
do debetného zostatku na účte. Dohodnutý revolvingový úver je neuzavretý počet variantov úverového
vzťahu, takže by to bola nesplniteľná úloha podľa právnej úpravy č. 258/2001, ako je zrejmé z č. l.

195-198 súdneho spisu.

Na otázku súdu k ukončeniu čerpania ďalšieho revolvingového úveru, zástupcovia strán sporu zhodne
uviedli, že uvedené platobné karty s poukazom na všeobecnú prax pri vydávaní platobných kariet, tieto
sa vydávali na obmedzenú dobu, keď prvá platobná karta bola od r. 2005 do r. 2009 a ďalšia od 2009

do toho r. 2013, ako je zrejmé z č. l. 16 súdneho spisu.

Súd počas pojednávania oboznámil obsah spisového materiálu s poukazom na § 204 CSP, prečítaním
jednotlivých listín v nevyhnutnom rozsahu a oznámil ich obsah, a zároveň súd konštatuje, že obsahom
spisového materiálu je podaná žaloba žalobcu z č. l. 1-5, Výpis z Pôžičkovej karty Quatro na č. l. 6-10,

Žiadosť/Zmluva o vydanie kreditnej karty Quatro z dňa 5.5.2005 na č. l. 11, Výpis z Pôžičkovej karty
Quatro na č. l 12-19, Urgencia výzvy na úhradu dlhu z dňa 5.4.2017 na č. l. 20, potvrdenie o prijatí návrhu
na č. l. 21, potvrdenie o lustrácii na č. l. 22, uznesenie - výzva na č. l. 23, písomné podanie advokáta
žalovaného z dňa 5.10.2017 na č. l. 24-30, písomné podanie advokáta žalovaného z dňa 10.10.2017 nač. l. 31-38, uznesenie - výzva na č. l. 39, ÚZ na č. l. 40-43, písomné podanie žalobcu z dňa 17.11.2017
na č. l. 44-45, písomné podanie súdu na č. l. 46, výpis z OR SR na č. l. 47-50, 1SprV/20/2018 na č. l.
51-57, uznesenie - zmena žalobcu na č. l. 58-59, písomné podanie advokáta žalovaného na č. l. 60-65,

potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 66, uznesenie - výzva na č. l. 67, písomné podanie advokáta
žalovaného z dňa 2.10.2018 na č. l. 68-105, písomné podanie súdu na č. l. 106-109, potvrdenie o prijatí
do el. schránky na č. l. 110-112, ÚZ na č. l. 113-117, písomné podanie žalobcu z 27.3.2019 na č. l.
118-122,písomnépodaniesúdunač.l.123-124,potvrdenieoprijatídoel.schránkynač.l.125,písomné
podanie žalobcu z 27.3.2019 na č. l. 126-127, písomné podanie advokáta žalovaného z dňa 3.4.2019

na č. l. 128-133, písomné podanie súdu na č. l. 134-135, e-mailové podanie žalobcu - ospravedlnenie
a žiadosť o odročenie termínu z dňa 17.5.2019 na č. l. 136, substitučná plná moc na č. l. 137, ZP z dňa
17.5.2019 na č. l. 138-139, písomné podanie súdu na č. l. 140, písomné podanie žalobcu - doplnenie
podania z dňa 5.8.2019 na č. l. 141-152, substitučná plná moc na č. l. 153, plnomocenstvo na č. l.
154-155, oznámenie o pridelení IČO Centru správnej pomoci na č. l. 156-162, písomné podanie MS SR
adresované žalobcovi z dňa 7.9.2017 na č. l. 163-165, písomné podanie Intrum Justita Slovakia, s.r.o.

z dňa 16.3.2017 na č. l. 166, ZP z dňa 6.8.2019 na č. l. 167-173, písomné podanie súdu na č. l. 174, ÚZ
na č. l. 175, písomné podanie žalobcu z dňa 6.8.2019 na č. l. 176-177, písomné podanie žalobcu z dňa
4.8.2019 na č. l. 178-184, písomné podanie žalobcu z dňa 7.9.2017 na č. l. 185-187, potvrdenie o prijatí
do el. schránky na č. l. 188, písomné podanie advokáta žalovaného z dňa 15.8.2019 na č. l. 189-192,
potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 193, písomné podanie advokáta žalovaného - vyjadrenie z

dňa 25.10.2019 na č. l. 194-200, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 201, ÚZ na č. l. 202, ZP
z dňa 12.11.2019 na č. l. 203-204, písomné podanie súdu na č. l. 205-207, potvrdenie o prijatí do el.
schránky na č. l. 208-209, písomné podanie súdu na č. l. 210-211, potvrdenie o prijatí do el. schránky
na č. l. 212-213, písomné podanie žalovaného z dňa 15.5.2020 na č. l. 214-219, písomné podanie súdu
na č. l. 220-221, ÚZ na č. l. 222-225.

Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami ako aj s celým obsahom spisového materiálu, pričom
zistil tento skutkový a právny stav veci a predmet konania posúdil podľa nasledovnej právnej úpravy.

Podľa § 145 ods. 2 CSP platí, že ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Žalobca na pojednávaní dňa 06.08.2019 zobral späť žalobu v časti prevyšujúcej zaplatenie sumy
4.556,01 EUR, ako je zrejmé z č. l. 169 súdneho spisu a z uvedených dôvodov žiadal, aby súd konanie
o tejto časti zastavil.

Na základe uvedených súd rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené a konanie sčasti
zastavil, nakoľko žalobca ešte pred meritórnym otvorením pojednávania, avšak po doručení žaloby
žalovanej strane, zobral späť žalobu sčasti.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Obč. zák. platí, že ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. /v znení platnom ku
dňu uzatvorenia úverovej zmluvy/. Tento právny predpis v § 2 písm. a) definuje spotrebiteľský úver,
ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods.1,2,3 zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,

inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou
zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Právny predchodca žalobcu bol od uzavretia zmluvy
v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v
režime spotrebiteľského práva. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
pod sankciou ich absolútnej neplatnosti.
Právny vzťah účastníkov konania súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa
osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy
a všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka.

Na účely zákona (zákon č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa
rozumie zmluva ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom. Zo samotnej skutočnosti, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, z nej nevyplýva výlučná pôsobnosť

Občianskeho zákonníka na daný vzťah.

V zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Obč. zák. platí, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Obč. zák. je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd poučil strany sporu podľa § 154 CSP o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Súd vo veci konal a rozhodol podľa § 215 CSP ods. 1 a ods. 2 na základe zisteného skutkového stavu,
ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia § 191

Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je dôvodná a preto súd
túto žalobu zamietol.

Súd žalobu s prílohami doručil žalovanej strane dňa 21.9.2017, ako aj uznesenie s výzvou na vyjadrenie
sa k žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia žaloby.

Nakoľko súd podanú žalobu žalobcu doručil s uznesením súdu na vyjadrenie sa k žalobe žalovanej

strane, z čoho žalovaná strana mala možnosť získať vedomosť o tom, že je voči nemu vedené súdne
konanie, ako aj o predmete konania.

Súd podľa § 167 ods. 1 CSP doručil žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. Podľa ods. 2
rovnakého ustanovenia zákona súd žalovaného vyzval, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne

vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na
svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.V zmysle § 167 ods. 3 CSP ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné
vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť
sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučil
žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

Na základe uvedených súd pri svojom rozhodnutí uplatnený nárok žalobcovi nepriznal, a to s poukazom
na aplikáciu dispozičného princípu, ktorý sa ďalej odzrkadľuje v uplatnení princípu formálnej pravdy

podľa § 150 a súvis. ustanovení CSP a § 185 a súvis. ustanovení CSP, ktorými bol zavedený princíp
formálnej pravdy, na základe ktorého súd pri rozhodovaní vychádza z dôkazov, ktoré mu navrhli
strany sporu. Súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o
prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 3 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne
uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu, alebo pasivitu a za riadne
plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP.

V zmysle § 150 ods. 1 CSP platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúceskutkovétvrdeniatýkajúcesasporuarovnakospoukazomna§153CSPakoaj§151ods.1
a ods. 2 CSP, podľa ktorých ustanovení platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné.

Súd v konaní rozhodol o pokračovaní so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31
320 155, Mlynské Nivy 1, Bratislava ako právnym nástupcom žalobcu Consumer Finance Holding
a.s., IČO: 35 923 130, Hlavné námestie č. rozpis plánovanej amortizácie dlhu 12, Kežmarok, kedy
vychádzal zo skutočnosti, že k 1.1.2018 došlo k zániku žalobcu, a to jej rozdelením a následným
zlúčením s nástupníckymi spoločnosťami Všeobecná úverová banka, a.s. a VÚB Leasing, a.s. Podľa

Projektu rozdelenia zlúčením zo dňa 11.12.2017 spísaného vo forme notárskej zápisnice všetky práva
a povinnosti zo zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným prevzal právny nástupca žalobcu
Všeobecnáúverovábanka,a.s.,apretosúdnemoholprihliadnuťknámietkevecnejlegitimáciežalovanej
spoločnosti VÚB, a.s. uplatnenej žalobcom počas konania.

Žalobca ako spotrebiteľ sa domáhal ochrany práv spotrebiteľa v podanej žalobe na tom základe, aby
súd prioritne určil neplatnosti právneho úkonu zmluvy o revolvingovom úvere Žiadosť/Zmluva o vydanie
kreditnej platobnej karty Quatro ... z dňa 5.5.2005, uzatvorenej podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy na č. l. 11, ako aj s tým nadväzujúcich
nárokov, že úver je bezúročný a bez poplatkov a nakoľko žalobca podľa vlastného udania mal vykonať

úhradynadsumuistinypretosadomáhalešteajvydaniabezdôvodnéhoobohatenia,akoajochranypráv
spotrebiteľa. Na základe citovanej zmluvy o revolvingovom úvere Žiadosť/Zmluva o vydanie kreditnej
platobnej karty Quatro ... z dňa 5.5.2005 bolo medzi stranami sporu dohodnutá výška úverového
rámca v sume 80.000,- SKK pri dohodnutej splatnosti v počte 30/mesačných splátok po 2.700,- SKK, a
rovnako v citovanej zmluve bol odkaz na možnosť ďalšieho úverového rámca vo výške 48.000,- SKK,

ktorého možnosť, čerpania bolo oznámené žalobcovi na základe písomného podania označeného ako:
„Schválenie Žiadosti o pôžičkovú kartu Quatro“ z č. l. 80 súdneho spisu so štandardnou mesačnou
splátkou po 1.600,- SKK. Súd mal počas konania preukázané z predložených Výpisov z Pôžičkovej karty
Quatro na č. l. 6-10 a z č. l. 12-19, že žalobca svoje oprávnenie využil a úver čerpal. Súd mal za to v
prejednávanom prípade, že v zmluvnom vzťahu so žalovaným vystupoval ako spotrebiteľ - teda slabšia

strana, ale postavenie slabšej strany sa však nedá absolutizovať a vychádza sa z definície priemerného
spotrebiteľa, teda spotrebiteľa, ktorý má primerané množstvo informácií a je v rozumnej miere pozorný a
obozretný, a to s ohľadom na jeho sociálne a kultúrne faktory a jazykové schopnosti. Od spotrebiteľa sa
teda vyžaduje určitá miera pozornosti, ktorá má svoj obraz napríklad v tom, že spotrebiteľ musí vykonať
určité kontrolné zisťovania, aký tovar vlastne kupuje, alebo akú zmluvu uzatvára. Európsky súdny dvor

dokonca deklaroval, že sa celkovo vychádza z takého spotrebiteľa, ktorého inteligenčný kvocient nie je
na hranici demencie, ale ktorý je schopný sa slobodne rozhodnúť (C-315/92). Súd tiež uvádza, že pri
hľadisku priemerného spotrebiteľa je nutné vychádzať z konkrétneho typu vzťahu, na ktorý sa aplikuje.
Napokon ešte žalovaná strana poukázala na to, že ako je zrejmé z odôvodnenia rozsudku OS Trebišov
z dňa 03.05.2019 v konaní vedenom pod sp. zn. 10Csp/129/2018, v ktorom sa okrem iných skutočností

uvádza nasledovné: „Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že cieľom zákonnej úpravy spotrebiteľských
úverov je ochrana spotrebiteľov pred nekalými praktikami poskytovateľov úverov, pred neprehľadnými,
nejasnými, nezrozumiteľnými zmluvami, kedy spotrebiteľ pri podpise zmluvy nemá poňatia, koľko ho
napokon úver bude stáť. Nie je to ale nástroj pre špekulácie spotrebiteľa za účelom získania úveruzadarmo a bez akýchkoľvek poplatkov v prípade, keď úver získal na základe jasnej, prehľadnej a
zrozumiteľnej zmluvy. Ochrana spotrebiteľa ako slabšej zo zmluvných strán má nepochybne v právnom
systéme svoje opodstatnenie, avšak zároveň aj svoje hranice dané zásadou spravodlivosti a účinnosti

ochrany ohrozeného, príp. porušeného práva, zásadou rovnosti strán, ako aj ďalšími zásadami a
princípmi ako sú vigilantibus iura, nemunem laedere a pod. Bez rešpektovania uvedených zásad a
princípov by súd skĺzol k formalistickému, nevýchovnému a paternalistickému postupu vo výsledku s
neprípustnýmzvýhodňovanímdlžníkaoprotiveriteľovi.Podľasúducitovanázmluvaoúverespĺňavšetky
náležitosti platného právneho úkonu, bola uzatvorená v súlade so všeobecne záväznými právnymi

predpismi a neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Vo vzťahu k vznesenej námietke absencie RPMN súd mal za to, že medzi stranami bolo nepochybne
dohodnuté, na č. l. 11 súdneho spisu bodu 37 zmluvy, žalobca v postavení klienta zobral na vedomie
skutočnosť, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať ročnú úrokovú mieru nákladov

a preto správca oznámi klientovi RPMN za obdobie uplynulých 12 mesiacov ... a zúčtuje na ťarchu
kartového účtu o čom sa výpis z účtu doručil žalobcovi. Za tejto situácie sa súd stotožnil s argumentáciou
žalovanej strany vo vzťahu k dohode o určení RPMN je možné vychádzať len z indikovaného výpočtu
RPMN. Na základe uvedených preto súd podanú žalobu zamietol, a to aj s poukazom na zákon o
bankách, keď súd vychádzal podľa § 186 ods. 2 CSP v konaní aj zo zhodných tvrdení strán, a to, že

boli v právnom vzťahu, a to od 10.05.2005 do r. 2013, keď došlo k opakovanému prevydaniu platobných
kariet, a to za obdobie od r. 2005 do r. 2009, a následne do r. 2009 do r. 2013, a rovnako boli preukázané
transakcie z predložených Výpisov z Pôžičkovej karty Quatro na č. l. 6-10 a z č. l. 12-19, že žalobca
svoje oprávnenie využil a úver čerpal, a s tým spojených prehľadov obratov za jednotlivé časové
obdobia od r. 2005 do r. 2013. Na základe uvedených spoločnosť VÚB, a. s. podľa § 39 ods. 1 zák.

č. 483/2001 o bankách bola povinná viesť obchodnú knihu a evidovať vybrané pozície a obchody v
bankovejknihetak,žeposkončenípríslušnéhomesiacabolavystavenáažalobcoviodoslanáinformácia
z informačného systému banky, a to výpis z bankovej knihy o obratoch, z ktorého bol zrejmý rozpis
všetkých poplatkov a úrokov spojený so správnou a používaní kreditnej karty a čerpaniu a splácaniu
poskytnutého úverového rámca, výšky povinnej splátky s dátumom splatnosti splátok. Banky sú povinné

v zmysle zákona o bankách a opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 16.1.2004 a to o primeranosti
vlastných zdrojov financovania bánk (uverejnené v Zbierke zákonov pod číslom 36/2004 Z. z.) viesť
a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok
správcaposkončenípríslušnéhomesiacavystavilaodoslalklientoviinformáciuzinformačnéhosystému
banky („výpis z bankovej knihy") o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií,

rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a
splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť
povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Nakoľko žalobca nespochybnil skutočnosť,
že vyčerpal sumy 80.000 + 48.000 SKK, a rovnako na predložených výpisoch z prehľadov transakcií
o obratoch, vrátane účtovania poplatkov, tieto nespochybnil, nedoručil správcovi písomnú reklamáciu k

doručenej informácii z informačného systému banky, a to výpisov z Pôžičkovej karty Quatro, súd mal
za to, že týmto spôsobom žalobca nespochybnil údaje z uvedeného výpisu, z ktorého dlžný zostatok
predstavuje celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov
spojený so správou, používaním kreditnej karty.

Žalobcavpodanejžalobeakoajvovznesenejnámietkepodpisuzažalovanúspoločnosťnapojednávaní
dňa 29.05.2020 namietol oprávnenie konať za žalovanú spoločnosť, a to, že pri podpise za VÚB nie
je uvedené, kto sa podpisoval, či mal na to plnú moc, resp. či neboli títo zástupcovia VÚB prítomní
naraz pri podpise zmluvy dňa 5.5.2005 v obci Tôň, a tiež jej chýbala plná moc. Spoločnosť VÚB, a.s.
vznikla bez mála pred 30 rokmi dňa 01.04.1992 a t. č. nepochybne už má vyprofilovanú štruktúru

nižších organizačných zložiek /odštepných závodov atď..../ s na to určenými osobami oprávnenými
konať za spoločnosť v predmete podnikania a to v poskytovaní úverov, pôžičiek, resp. bankových záruk,
protizáruk, ručení a iných bankových produktov, pri ktorých je nevyhnutnou náležitosťou vyriešenie
konania za túto spoločnosť a senát 7C OS Komárno z jeho činnosti nepozná prípad právneho vzťahu do
súčasnosti, kde by nebola táto podmienka zachovaná a to oprávnenie konania za spoločnosť. Napokon

podľa súdu je možné pri riešení tejto otázky prihliadať aj ku skutočnosti, že dohodnuté plnenie žalovaná
strana zo strany banky nespochybnila, teda v zmysle zmluvy sa dohodnuté plnenie zo strany žalovanej
bez závad poskytlo, len s odstupom po viac ako 12 rokov /zmluva bola uzatvorená dňa 10.05.2005 ažaloba sa doručila dňa 10.07.2017/ po čerpaní si žalobca spomenul na nedodržanie tejto podmienky
zmluvy a preto súdu sa táto námietka javí ako účelová.

Ďalej vo vzťahu k námietkam žalobcu v podanej žalobe ako aj vo vzťahu k vyjadreniu zástupkyne
žalobcu na pojednávaní dňa 29.05.2020, súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa
09.11.2016 vo veci C-42/15 podľa ktorého je potrebné, aby sa zabezpečil „reálny účinok“ smernice k
cieľu vytvoriť skutočný vnútorný trh, rovnaký právny názor prezentoval vo svojom rozhodnutí Najvyšší
súd Slovenskej republiky pod spis. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018 (a následne aj 3 Cdo

56/2018 zo dňa 17.04.2018). Z vyššie citovaných rozhodnutí vyplýva, že v uzatváraných zmluvách
nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky za použitia eurokonformného
výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje, v
zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru, teda nebolo nevyhnutné určiť konkrétnym dátumom, ale postačilo vymedzenie
iným určitým spôsobom, ktoré bez akýchkoľvek ťažkostí a pochybností umožňovalo spotrebiteľovi tento
dátum identifikovať a podľa súdu citovaná zmluva Žiadosť/Zmluva o vydanie kreditnej platobnej karty
Quatro ... z dňa 5.5.2005 je v súlade s vyššie uvedenými rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ ako aj
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď vo vzťahu k sume úveru 80.000,- SKK bola doba splatnosti

vymedzená počtom mesačných splátok 80. Vo vzťahu k sume revolvingového úveru bola síce suma
mesačnej splátky v zmluve dohodnutá a to v objeme 1.600,- Skk, avšak z charakteru dojednania o úvere
ako revolvingového (slovo revolving znamená otáčajúci sa), je zrejmé, že do doby existencie právneho
vzťahu medzi stranami sporu, bol žalobca oprávnený úver splácať §a zároveň aj čerpať a to s na to
určeným prostriedkom platobnou kartou, kedy k tzv. prevydaniu, k obnoveniu platobnej karty po r. 2013

zo strany žalovanej spoločnosti nedošlo a preto ani v samotnej zmluve o úvere z r. 2005 nemohla byť
určená konečná doba splatnosti, čo však podľa súdu nemôže spôsobiť neplatnosť zmluvy a preto súd
žalobu zamietol v celom rozsahu. Ďalej súd podanú žalobu vo zvyšku uplatneného nároku, že úver je
bezúročný a bez poplatkov a s tým súvisiaceho nároku na vydania bezdôvodného obohatenia, ako aj
ochrany práv spotrebiteľa, tiež zmietol ako je uvedené vyššie, na tom základe že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno svojich tvrdení o neplatnosti právneho úkonu zmluvy o úvere, preto vykonané úhrady
boli v súlade so zmluvou, teda nedošlo k úhradám nad dohodnutý rámec zmluvy ako základu pre vydanie
bezdôvodného obohatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Žalobca si uplatnil nárok na určenie neplatnosti právneho úkonu, ako aj s nárokom na náhradu trov

konania. Súd v tomto konaní žalobu žalobcu zamietol, tým sa procesne úspešnou stranou sporu stala
žalovaná strana, ktorá si v konaní uplatnila nárok na náhradu trov konania a na základe uvedených súd
o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na
náhradu trov v plnom rozsahu, a to vo výške 100 % v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo 92/2011
str.: 8).

Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného
vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).
Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať

sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.