Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 28, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoCsp/50/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3521200596
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3521200596.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej spore žalobcu: R., právne zast.: O., proti žalovanej:
X., o zaplatenie 2.226,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 9. augusta 2022, č.k. 8Csp/11/2021-106, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej - zamietajúcej časti (výrok II.) m e n í tak, že

žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 600,- eur od 11.02.2021 do zaplatenia a to v mesačných
splátkach vo výške 10,- eur, splatných vždy 20. dňa v mesiaci, s povinnosťou zaplatiť prvú splátku do
20. dňa nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie čo i len jednej
splátky má za následok splatnosť celého dlhu.

Vo zvyšnej zamietajúcej časti - vo výroku II. (nad rozsah priznanej sumy 600,- eur

s prísl.) rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Rozsudok súdu prvej inštancie v časti o trovách konania (výrok III.) m e n í tak, že žiadna zo strán
e m á nárok na náhradu trov konania vzniknutých tak pred súdom prvej inštancie, ako ani v odvolacom
konaní.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol výrokom
I. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.023,97 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5% ročne zo sumy 1.023,97 eur od 11.02.2021 do zaplatenia a to v
25,- eur mesačných splátkach, splatných vždy 20. dňa v mesiaci, pod stratou výhody splátok, počnúc
právoplatnosťou rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol o trovách
konania tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou sa pôvodne právny predchodca žalobcu
domáhal zaplatenia sumy 2.226,76 eur zo strany žalovanej titulom nezaplatenej istiny, dlžných úrokov

z istiny vo výške 674,02 eur, úroku vo výške 16,90 % ročne zo sumy 2.226,76 eur od
11.02.2021 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.226,76 eur od 11.02.2021
do zaplatenia a náhrady trov konania dôvodiac tým, že dňa 02.06.2015 uzatvorili predchodca žalobcu
ako veriteľ, žalovaná ako spoludlžník a poručiteľ V. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J., zomrelý
dňa XX.XX.XXXX ako dlžník, Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli
Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery, VOP žalobcu a Sadzobník poplatkov. Žalovaná

a poručiteľ svojimi podpismi na Zmluve potvrdili, že sa s týmito dokumentmi oboznámili a súhlasia s ich
obsahom.Nazákladepredmetnejzmluvyžalobcaposkytolžalovanej aporučiteľovipeňažnéprostriedky
v sume 4.000,- eur. Žalovaná a poručiteľ zaviazali v stanovenej lehote vrátiťistinu a zaplatiť úroky, poplatky a iné peňažné plnenia a plniť ostatné povinnosti v zmysle Zmluvných
dokumentov, avšak porušili svoju povinnosť zo zmluvy a tak žalobca v zmysle ust. § 565 OZ v spojení
s ust. § 53 ods. 9 OZ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 27.12.2017 (doručením výzvy na úhradu

dlžnej sumy zo dňa 27.12.2017). Žalovaná a poručiteľ písomne uznali dlh. Žalovaná vykonala poslednú
splátku úveru dňa 21.05.2020 v sume 65,- eur. Jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú
uvedené v Aktuálnom stave úveru vyhotoveného z bankového informačného systému. Žalovanej vznikla
povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver aj úroky so zmluvne dojednanou úrokovou sadzbou vo výške
16,9 % ročne. V súlade s Obchodnými podmienkami je žalobca v prípade, ak sa úver stane predčasne

splatným, oprávnený ďalej úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve, uplatnil aj
zákonné úroky z omeškania v súlade s ust.§ 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z, vo
výške 5 %. Súd prvej inštancie v priebehu konania uznesením č.k. 8Csp/11/2021 - 97 zo dňa 01.06.2022
pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že na strane žalobcu vystúpi z konania Z., (do 2.7.2021
podnikajúci pod obch. menom G.), IČO: XX XXX XXX, so sídlom K. X, XXX XX J., a na jeho miesto do
konania vstúpi R.. Žalovaná nespochybňovala uzatvorenie zmluvy, poskytnutie prostriedkov vo výške

4.000,-eur,preprípad,žejusúdzaviaženaplneniepoukazovalanasvojunepriaznivúfinančnúaosobnú
situáciu, žiadala možnosť dlh splácať v minimálnych splátkach.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané uzatvorenie zmluvy zo dňa
02.06.2015 o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v spojitosti s § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo
sporné poskytnutie a čerpanie úveru vo výške 4.000,- eur. Pri v zmluve nastavených podmienkach
úveru, mala žalovaná pri riadnom splácaní úveru zaplatiť na úrokoch sumu 1.616,- eur (48 splátok á
117,- eur = 5.616,- eur mínus istina 4.000,- eur = úrok vo výške 1.616,-eur) na istine 4.000,-
eur. V dôsledku neplnenia zmluvných povinností právny predchodca žalobcu úver zosplatnil a to po

predchádzajúcej výzve adresovanej dlžníkovi aj žalovanej zo dňa 27.12.2017, ktorej predchádzala
výzva zo dňa 27.11.2017, doručenie ktorých výziev žalovaná nerozporovala. Súd prvej inštancie
zosplatnenie posúdil ako platné a s poukazom na postúpenie pohľadávky tiež danosť aktívnej vecnej
legitimácie na strane aktuálneho žalobcu. Žalobca si v konaní voči žalovanej uplatnil istinu vo výške
2.226,76 eur, dlžné úroky z istiny vo výške 674,02 eur, úrok z omeškania vo výške 16.90 % ročne zo

sumy 2.226,76 eur od 11.02.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5.00 % ročne zo sumy
2.226,76 eur od 11.02.2021 do zaplatenia. Súd prvej inštancie žaloba žalobcu posúdil len ako čiastočné
dôvodnú. Žalobca v konaní predložil Aktuálny stavu úveru ku dňu 10.02.2021, z ktorého
bolo zistené, že žalovaná zaplatila titulom predmetného úveru od 25.07.2015 do 21.05.2020 právnemu
predchodcovi žalobcu spolu sumu 3.992,03 eur, z ktorej si právny predchodca žalobcu započítal na

istinu úveru sumu 1.773,24 eur a na úroky tak bola započítaná suma podľa názoru súdu prvej inštancie
suma 2.818,79 eur. Poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo
výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Súd prvej inštancie mal z
dokazovania za preukázané, že žalovaná zaplatila na úrokoch z úveru sumu 2.818,79 eur, teda vyššiu

sumu, ako by žalobcovi na úrokoch patrila. Rozdiel sumy zaplatenej na úrokoch žalovanou žalobcovi,
resp. jeho právnemu predchodcovi, predstavoval sumu vo výške 1.202.79 eur (celkovo zaplatená suma
žalovanou na úvere vo výške 3.992,03 eur mínus zaplatená suma, ktorú si žalobca započítal na istinu vo
výške 1.773,24 eur = suma započítaná na úroky vo výške 2.818,79 eur a keďže žalobcovi by dôvodne na
úrokoch patrila len suma 1.1616,- eur, bolo potrebné rozdiel vo výške 1.202,79 eur, zaplatený žalovanou,

započítaťnazaplatenúistinu,pretosúd žalobuvčastiuplatnenéhoúrokuzúveru,akoajvčastiistinynad
priznanú sumu 1.023,97 eur ako nedôvodnú zamietol. Porušením povinnosti žalovanej vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky riadne a včas, vznikol žalobcovi zároveň nárok na úrok z omeškania (517
ods.2 OZ), preto priznal žalobcovi tiež úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.023,97 eur
od 11.02.2021 do zaplatenia. S poukazom na osobné, zárobkové a majetkové pomery žalovanej, tejto

povolil žalovanú sumu splácať v splátkach po 25,- eur mesačne. Vec právne posúdil podľa § 52 ods.1,
§ 524 ods.1 a 2, § 526 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods.1 a 2, § 11 ods. 1
a 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný v časti zaplatenia sumy 1.023,30 eur, čo

predstavuje z celej uplatnenej sumy 2.900,78 eur - 35,30 %, pričom žalovaná bola úspešná vo zvyšnej
časti, ktorá predstavuje 64,70 %, žalovanej tak patrí nárok na náhradu trov konania vo výške 29,40 %,
keďže tejto žiadne trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 255
ods.2 CSP).4. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti (vo výroku II.) a v súvisiacom výroku
III. o nároku na náhradu trov konania v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že
vyhovie žalobe žalobcu tiež v časti o zaplatenie 1.202,79 eur s prísl. a prizná mu tiež voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, prípadne navrhoval rozhodnutie v napadnutých
častiach zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatňujúc
odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods.1 písm. b/, f/ a h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý

proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) v konkrétnosti
namietal nesprávnosť rozhodnutia v napadnutej časti dôvodiac, že v zmysle Obchodného zákonníka má
veriteľ nárok na riadne úroky aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a to až do riadneho zaplatenia
celého úveru. Priznanie nároku na zaplatenie riadneho úroku iba do zosplatnenia úveru je postupom,
ktorým súd neprimerane a nezákonne ochránil neplatiaceho dlžníka, žalobcu pripravuje o ušlý zisk,

ktorý mu na základe zákona patrí aj v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca má
za to, že zmluvné úroky patria veriteľovi až do úplného zaplatenia dlžnej sumy zo strany žalovaného
a nielen do zosplatnenia, ako uzavrel súd prvej inštancie. V tomto smere poukázal rozhodovaciu prax
vyšších súdnych autorít, ako aj na rozhodnutia iných súdom v obdobných prípadoch, konkrétne na
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. júla 2019, sp. zn. 6Cdo/113/2018, rozsudok Krajského

súdu v Košiciach, sp. zn. 5Co/219/2019 z 10.03.2020, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn.
12Co/135/2018 zo dňa 12.07.2019, rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/237/2018 z
30.03.2021 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5CoCsp/64/2020 z 28.01.2021. Namietal
tiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia dôvodiac tým, keď nesúhlasí s interpretáciou súdu
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc z ktorej „ na úrokoch bola

započítaná suma 2.818,79 eur“. Ak by mal žalobca pripustiť dôvodnosť použitého postupu výpočtu, ktorý
však nepripúšťa, rozdiel medzi úhradami žalovanej (suma vo výške 3.992,03 eur), z ktorej súd odpočítal
sumu vo výške 1.773,24 eur (suma započítaná na istinu), predstavuje rozdiel vo výške 2.218,79 eur
a nie sumu vo výške 2.818,79 eur, ako chybne v tomto prípade na ťarchu žalobcu vypočítal súd prvej
inštancie v bode 25 odôvodnenia a rozdiel sumy zaplatenej na úrokoch nie je vo výške 1.202,79, ale

správne vo výške 602,79 eur ( 2.218,79 eur - 1.616,- eur = 602,79 eur), ktorú sumu
treba pričítať k zaplatenej istine (1.773,24 eur), čo predstavuje spolu sumu vo výške 2.376,03 eur a
túto sumu výsledne odrátať od sumy poskytnutého úveru, t.j. 4.000,-. Správne týmto výpočtom mala
byť žalobcovi priznaná suma vo výške 1.623,97 eur a nie suma vo výške 1.023,97 eur. V odôvodnení
poukazoval tiež na rozhodnutia iných súdom, z ktorých citoval (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.

zn. 1ObdoV/10/2012 zo dňa 30.05.2013 a uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo 90/2013 zo
dňa 22.08.2013).

5. Žalovaná nevyužila svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana

sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie v napadnutých častiach vydané podľa § 359 Civilného
sporového poriadku (ďalej len "CSP"), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1
CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, preskúmal zákonnosť
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v jeho napadnutej - zamietajúcej časti (vo
výroku II.) v rozsahu o zaplatenie sumy 600,- eur s prísl. podľa § 388 CSP zmeniť, nakoľko v tejto časti
neboli splnené zákonné podmienky pre jeho zrušenie (§ 389 CSP), ani potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP), v
zostávajúcej časti zamietajúceho výroku II. (nad rámec priznanej sumy 600,- eur s prís.) za použ. § 387

ods.1CSPakovovýrokuvecnesprávnypotvrdiťavkonečnomdôsledkuvovýrokuIII.otrováchkonania
podľa § 388 CSP zmeniť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok súdu prvej
inštancie vo vyhovujúcom výroku I., ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

1.023,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.023,97 eur od 11.02.2021
do zaplatenia nepreskúmaval, keďže v tomto rozsahu rozhodnutie suspenzívnym účinkom odvolania
dotknuté nebolo, v tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie (výrok I.) nadobudol právoplatnosť.8. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 1.023,97
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.023,97 eur od 11.02.2021 do zaplatenia
splatnej v 25,- eur mesačných splátkach, posúdiac vzťah založený zmluvou o úvere ako spotrebiteľský,

podriadený normám spotrebiteľského práva, pričom priznanú mu sumu vyčíslil ako nedoplatok na
poskytnutej istine úveru za súčasného záveru, že žalobcovi patrí tiež zmluvný úrok vo výške, ako bol
stanovený v zmluve v čase jej uzatvorenia, ktorý však už bol zaplatený. Výrokom II. vo zvyšnej časti
žalobu zamietol, dospejúc odkazom na súdnu prax a názor prijatý vyššou súdnou autoritou k záveru,
že žalobcom požadované zaplatenie zmluvného úroku až do úplného vyrovnania istiny je z hľadiska

spotrebiteľa neudržateľné, pretože by to malo za následok neprimerané, nerovnovážne zhoršenie jeho
postavenia. Výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal,
keďže jej ako prevažne úspešnej trovy v konaní nevznikli.

9. Žalobca odvolaním namieta správnosť právneho záveru, na ktorom súd prvej inštancie zamietol
jeho nárok na zaplatenie zmluvného úroku až do úplného splatenia istiny majúc za to, že tento mu

bol priznaný len do zosplatnenia úveru, pričom pre prípad, že jeho námietky v tomto smere nebudú
akceptované, namieta tiež súdom prvej inštancie realizovaný výpočet zostatku nesplateného úveru
(ktorý je podľa jeho tvrdenia na jeho neprospech nižší), ktorý výpočet ako nezodpovedajúci skutkovým
zisteniam, je z hľadiska dôvodov na ktorých je založený podľa jeho názoru tiež nepreskúmateľný,
uplatňujúc tak dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP (porušenie

práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové a právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil
svoje rozhodnutie v napadnutej časti). Navrhuje zaviazať žalovanú k povinnosti zaplatiť mu ešte čiastku
1.202,79 eur s prísl. úrokom z omeškania a tiež plný nárok na náhradu trov konania.

10. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností, odvolací súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti

podaného odvolania.

11. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazovsudcomzhľadiskaichpravdivostiadôležitostiprerozhodnutie.Nesprávnehodnoteniedôkazov
by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané,

alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo
vierohodnosti, je logický rozpor.

12. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa
iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne
určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne
vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené
dispozíciou právnej normy).

13. Vychádzajúc zo znenia obsahu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX
uzatvorenej dňa 02.06.2015 medzi právnym predchodcom žalobcu a pôvodným t.č. už neb. dlžníkom V.
Y. a spoludlžníčkou žalovanou, ktorá je tiež dedičkou po dlžníkovi vyplynulo, že predmetom poskytnutia
spotrebiteľského úveru bola suma vo výške 4.000,- eur so zmluvne dohodnutou úrokovou sadzbou

16,90 % ročne s tým, že splatnosť vrátenia úveru bola dohodnutá v 48. mesačných splátkach po 117,-
eur vždy k 25. dňu v mesiaci, s dátumom prvej platby do 25.07.2015 a konečnou
splatnosťou úveru dňa 25.06.2019. Zmluva obsahuje údaj o RPMN 20 %, o odplate 18,30 %, priemernej
RPMN 18,30 % a o celkovej čiastke na zaplatenie. Z výpisu „Aktuálneho stavu úveru ku
dňu 10.02.2021 predloženého žalobcom vyplýva, že úver poskytnutý vo výške 4.000,- eur bol bezo

zbytku čerpaný dňa 03.06.2015, tiež, že na úver za obdobie od 25.07.2015 do 21.05.2020 bola zo
strany dlžníkov právnemu predchodcovi žalobcu spolu zaplatená sumu 3.992,03 eur, z ktorej právny
predchodca žalobcu započítal na dlh voči istine úveru sumu 1.773,24 eur a na dlh na úrokoch tak
zostala na započítanie suma 2.218,79 eur.14. Súd prvej inštancie primárne právny vzťah založený vyššie identifikovanou zmluvou o úvere posúdil
ako spotrebiteľský, podriadený normám spotrebiteľského práva (§ 52 a nasl. OZ), tiež zákonu č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. 02.06.2015,
s ktorým posúdením sa odvolací súd identifikuje a nenamieta ho v odvolaní ani žalobca. V dôsledku
postúpenia pohľadávky súd prvej inštancie správne konštatuje danosť aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu a rovnako nebol zistený dôvod pre odlišný záver pokiaľ ide o platné zosplatnenie úveru, ktorá
skutočnosť (naplnenie zákonných predpokladov preň z hľadiska ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods.

9 OZ) rovnako nebola medzi stranami spornou. Rozpor nebol zaznamenaný ani v otázke parametrov
zmluvy, poskytnutej čiastky úveru, doposiaľ zaplatenej sumy, či jej dielčieho rozúčtovania medzi istinou
a zmluvnými úrokmi.

15. Spornou zostala otázka rozsahu obdobia za ktoré prináleží žalobcovi zaplatenie zmluvných úrokov
za poskytnutie peňazí a správnosť výšky ich vyčíslenia.

16. Odvolateľ na rozdiel od súdu prvej inštancie zastáva názor, že zmluvný úrok mu prináleží až do
obdobia celkového zaplatenia istiny úveru. S týmto jeho názorom sa odvolací súd neidentifikuje.

17. Rozhodovacia činnosť súdov v otázke ne/priznania nároku úverového veriteľa na úrok z úveru v

prípadoch vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, bola v minulosti dlhodobo nejednotná. Touto otázkou
sa zaoberal a tiež ju zodpovedal až Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 16.6.2020, pod sp.
zn. 5 Cdo 42/2020, pričom vychádzajúc z názoru v ňom obsiahnutého v prípade vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru, veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník
zaplatil ako cenu peňazí, teda vo výške dohodnutej (stanovenej) v čase uzatvorenia zmluvy. Dôvodil,

že „...zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia
zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok
dlžníka zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola
zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ,
inak povedané, dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi

patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením
úveru došlo, alebo nedošlo. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny.
Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie
zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok
úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté

úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako
náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred
dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník
takto presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však
dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného

ohraničenia.Keďžespotrebiteľneviepredpokladaťčasovýúseksvojhoomeškania,niejemožnéaniurčiť
celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto
stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie,
ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení
predčasnej doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ...“

18. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie v dotknutej otázke má pôvod vo vyššie uvedenej názorovej
línii najvyššej súdnej autority, vychádzajúc z ktorej v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru,
veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu

peňazí(vkonkrétnostidanejvecivovýške1.616,-eur,obsiahnutejvzmluveakorozdielmedzinásobkom
počtu a výšky dohodnutých splátok po odpočítaní výšky poskytnutého úveru, t.j. 48 splátok á 117,- eur =
5.616,- eur - 4.000,- eur = 1.616,- eur na úrokoch), od ktorého nemá žiaden dôvod sa ani v okolnostiach
posudzovanej veci odchýliť tiež odvolací súd, je jeho rozhodnutie pokiaľ ide o tieto závery vecne správne
pri nenaplnení uplatnených dôvodov na odvolanie uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

Pokiaľ teda žalobca požadoval priznanie úroku po zosplatnení úveru až do úplného zaplatenia istiny,
jeho nárok v tomto smere dôvodným nie je, keďže by išlo o prípad neudržateľného znevýhodnenia
spotrebiteľa (žalovanej) bez ohľadu na to, či by ustanovenie k tomuto ho oprávňujúce bolo obsiahnuté
v dotknutej zmluve, keďže jeho aplikovanie by bolo porušením ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, ako to vosvojom rozhodnutí odkazom na názor najvyššej súdnej autority správne posúdil tiež súd prvej inštancie.
V konečnom dôsledku vo vzťahu k tejto problematike odvolateľ tiež nedôvodne namieta, že súd prvej
inštanciemupriznalzmluvnýúroklendodobyzosplatneniaúveru,keďžetotojehotvrdenienemáoporuv

odôvodnení napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia iných súdov na ktoré odkazuje vo svojom odvolaní,
takniesúnaokolnostiposudzovanejveciaplikovateľné. Akobolouvedenéužvyššie,súdprvejinštancie
ako dôvodný posúdil žalobcov nárok na zaplatenie celého v zmluve dohodnutého úroku, teda vo výške,
akú by pri riadnom plnení povinností (bez ohľadu na zosplatnenie) dlžník musel zaplatiť (t.j. 1.616,- eur).
Odvolacia argumentácie vo vzťahu k tejto otázke tak nebola spôsobilou privodiť v prospech žalobcu

priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

19. Dôvodom pre čiastočne zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu v jeho zamietajúcej časti (výroku
II.) však bola opodstatnená argumentácia žalobcu, týkajúca sa nesprávne zvoleného procesu výpočtu
súdom prvej inštancie, pokiaľ ide o doposiaľ neuhradený zostatok úveru a s tým súvisiacu čiastočnú
nepreskúmateľnosť postupu, ktorý viedol k výslednej čiastke, na zaplatenie ktorej bola žalovaná

vyhovujúcim výrokom I. zaviazaná (1.203,97 eur), čo podľa názoru odvolacieho súdu po oboznámení
sa s ním má zrejme pôvod v nesprávnom čiastkovom výpočte a následkom neho nesprávne použitej
premennej, výsledkom čoho bola nesprávne vyčíslená čiastka, ktorá opodstatnene prichádza do úvahy
zo strany žalovanej zaplatiť.

20. V konkrétnosti vychádzajúc z obsahu zmluvy, mala žalovaná pri riadnom splácaní úveru zaplatiť
sumu 5.616,- eur ( násobok počtu dohodnutých splátok 48 a výšky mesačnej splátky 117,- eur ).
Nebolo sporným, že celkovo bola na úver uhradená čiastka (v období od 25.07.2015 do 21.05.2020
poukázaná právnemu predchodcovi žalobcu) vo výške 3.992,03 eur. Odpočítaním od celkovej sumy,
ktorá mala byť zaplatená vo výške 5.616,- eur, čiastky uhradenej vo výške 3.992,03 eur, je zrejmé,

že nezaplatená v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola čiastka 1.623,97 eur, na zaplatenie
ktorej (vrátane prísl. úroku z omeškania) bolo opodstatnené aj žalovanú zaviazať. Keďže súd prvej
inštancie žalovanú zaviazal len na zaplatenie sumy 1.023,97 eur (výrokom I., ktorý je t.č. už právoplatný
a vykonateľný), zostáva k zaplateniu (nárok žalobcu je t.č. ešte dôvodný) v zostávajúcej časti, t.j. 600,-
eur s prísl. úrokom z omeškania (1.623,97 eur - 1.023,97 eur = 600,- eur), ako správne v odvolaní

vyčísľuje tiež žalobca.

21.Tomutokomplexnémuvýpočtupotomzodpovedáajvýpočetnedoplatkupripracovanísozapočítaním
časti úhrady na istinu a časti na zmluvné úroky vychádzajúc z výpisu o úhradách predložených žalobcom
v konaní. Z celkovej úhrady na úver (sumy vo výške 3.992,03 eur), po odpočítaní sumy vo výške

1.773,24 eur, ktorú právny predchodca žalobcu započítal na istinu, zostáva čiastka vo výške 2.218,79
eur (nie suma vo výške 2.818,79 eur ako nesprávne vypočítal súd prvej inštancie), ktorá potom
predstavuje čiastku započítanú veriteľom na úroky. Keďže vychádzajúc zo zmluvy, dohodnutý úrok v
čase jej uzatvorenia bol len vo výške 1.616,- eur (násobok počtu dohodnutých splátok 48 a výšky
mesačnej splátky 117,- eur = 5.516,- eur po odpočítaní od ktorej celkovej istiny 4.000,- eur, predstavuje

dohodnutý úrok 1.616,- eur), vznikol na zaplatenom úroku preplatok vo výške 602,79 eur (2.218,79 eur
- 1.616,- eur), ktorý preplatok je potrebné pripočítať k čiastke veriteľom započítanej na istinu (1.773,24
eur + 602,79 eur) z čoho vyplýva, že na istine bolo zaplatených 2.376,03 eur. Keďže úrok bol takto
uhradený, a na istine vznikol takto nedoplatok vo výške 1.623,97 eur (4.000,- eur - 2.376,03 eur) správne
týmto výpočtom, mala byť žalobcovi súdom prvej inštancie priznaná suma vo výške 1.623,97 eur a

nie suma vo výške 1.023,97 eur, ktorá v dôsledku chybného výpočtu vyplynula súdu prvej inštancie.
Keďže z takto vyčísleného nedoplatku súd prvej inštancie zaviazal právoplatne žalovanú len k zaplateniu
sumy 1.023,97 eur, žalobca sa dôvodne domáha zaplatenia rozdielu vo výške 600,- eur, pričom je
potrebné mu prisvedčiť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výpočtu nebolo dostatočne pokiaľ
ide o dosiahnutý výsledok opoznateľné, i keď podľa názoru odvolacieho súdu neindikujúce k naplneniu

dôvodu na odvolanie uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorý by prichádzal do úvahy jedine
v prípade tak zásadných vád odôvodnenia, ktoré by neindikovali k inému, ako zrušujúcemu rozhodnutiu
odvolacieho súdu, o ktorý prípad však v posudzovanej veci nešlo, keďže zistená nesprávnosť bola
identifikovaná a konvalidovateľná odvolacím súdom prostredníctvom vydania čiastočne zmeňujúceho
zamietajúceho výroku II. napadnutého rozhodnutia.

22. Z vyššie uvedených dôvodov, tak odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej - zamietajúcej časti (výrok II.) za použ. § 388 CSP zmenil v rozsahu, v ktorom zaviazal
žalovanú v odvolacom konaní ešte k zaplateniu sumy 600,- eur a keďže porušením povinnosti žalovanejvrátiť poskytnuté peňažné prostriedky riadne a včas, vznikol žalobcovi zároveň nárok na úrok z
omeškania (517 ods. 2 OZ), súčasne ju zaviazal k jeho zaplateniu vo výške 5% ročne zo sumy 600,- eur
od 11.02.2021 do zaplatenia (v tomto rozsahu neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, či zrušenie)

a v zostávajúcej časti zamietajúceho výroku II. (ktorým bol zamietnutý nárok na zmluvný úrok až do
zaplatenie celej istiny, teda nad rámec v odvolacom konaní priznanej čiastky) z dôvodov uvedených v
predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia (úrok mu patrí len v rozsahu dohodnutom pri podpise zmluvy)
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil za použ. § 387 ods. 1 CSP, keď odvolacie
námietky žalobcu v sumáre vyhodnotil len ako čiastočne dôvodné.

23. V posudzovanej veci pokiaľ ide o splatnosť priznaného nároku, súd prvej inštancie zaviazal žalovanú
na ním prisúdené plnenie žalobcovi s tým, že pokiaľ ide o lehotu plnenia, túto stanovil v splátkach po 25,-
eur mesačne s poukazom na ťaživé pomery žalovanej, voči čomu žalobca v odvolaní ani nenamietal. Z
identického dôvodu, tiež odvolací súd pokiaľ ide o dodatočne priznané plnenie žalobcovi v odvolacom
konaní, dospel k záveru, že okolnosti danej veci na strane žalovanej nasvedčujú pre stanovenie inej

lehoty na plnenie, ako zákonnej trojdňovej.

24. V zmysle § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

25. V zmysle § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

26. Citované ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá
začína plynúť od právoplatnosti rozsudku, ktorá platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie a
súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje podmienky
vykonateľnosti rozhodnutia a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým
sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre prevažnú

časť prípadov plnení vyriešená tak, že vykonateľnosť nastáva v trojdennej lehote na plnenie počítanej
odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť, len u rozsudkov predbežne vykonateľných, začína
lehota na plnenie plynúť už od doručenia v zmysle § 44 CMP (podľa ktorého rozsudky o výživnom sú
vykonateľné doručením o ktorý prípad však v posudzovanej veci nejde). Určenie dlhšej než trojdennej
lehoty na plnenie (tiež povolenie splátok podľa ods. 4 ust. § 232 CSP), patrí medzi procesné úkony

súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy prostredníctvom čoho je súdu tak umožnené, aby sám
a tiež nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom
na pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky, alebo na iné
okolnosti prípadu. Zákon teda povolenie takejto výhody nepodmieňuje ani dohodou medzi stranami, ani
vznesením takejto požiadavky žalovanou, ale povolenie splátok je plne v kompetencii konajúceho súdu

a to aj bez ohľadu na návrhy strán.

27. Ustanovenie § 232 ods. 4 CSP teda umožňuje súdu výnimočne rozhodnúť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať aj v splátkach, odôvodnenosť ktorých prípadov sa bude posudzovať podobne ako pri
odseku 3 cit. zák. ustanovenia. Zákon umožňuje súdu formulovať vo výroku svojho rozhodnutia tiež tzv.

doložku cross default, t.j. že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.

28. Pri úvahách a možnom plnení v splátkach, je okrem pomerov na strane povinného subjektu (jeho
platobnej schopnosti) vo vzťahu k výške priznaného nároku, potrebné tiež posúdiť, či prípadné plnenie
nad rámec zákonnej lehoty troch dní by vzhľadom na okolnosti oprávneného subjektu (žalobcu) nebolo

prílišťaživýmzhľadiskajehopomerovnajehostraneavkonečnomdôsledkunemožnonevziaťdoúvahy
tiež postoj žalovanej v spore, teda jej (ne)ochotu plniť. Je teda zrejmé, že takéto rozhodnutie vyžaduje
existenciu konkrétnych okolností každej posudzovanej veci, indikujúcich dôvodne k takémuto záveru.

29. V konkrétnostiach danej veci žalovaná bola zaviazaná už napadnutým rozhodnutím súdu prvej

inštancie zaplatiť žalobcovi 1.023,97 eur s prísl. úrokom z omeškania, čo jej súd povolil splácať v
mesačných splátkach po 25,- eur pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej
splátky, už ktoré rozloženie splátok (i keď zjavne bolo správne zohľadňované ich primerané rozloženie
aj vo vzťahu k žalobcovi) je na hrane udržateľnosti vo svetle pomerov žalovanej, k čomu pristupujepovinnosť plnenia na ďalší nárok priznaný odvolacím súdom vo výške 600,- eur, kedy jeho zaplatenie
jednorazovo, či vo väčších, ako skutočne minimálnych splátkach, by objektívne bolo spôsobilé žalovanú
existenčne ohroziť. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že je starobnou dôchodkyňou s výškou

dôchodku 418,- eur mesačne. Po smrti manžela prevzala platby na iné spoločné úvery, len exekučne
je jej zrážaná čiastka 37,- eur, náklady na bývanie má 167,- eur a s úhradami základných potrieb si
musívypomáhaťpôžičkamioddcéry,ktorávšakmárovnakonepriaznivépomery.Nemožnopochybovať,
že jej aktuálna finančná situácia nielen nenasvedčuje takej platobnej schopnosti, aby bez ohrozenia
svojich základných potrieb bola spôsobilá dlh jednorazovo uhradiť, ale je zrejmé, že už najminimálnejšia

splátka ju existenčne ohrozuje (pri pripočítaní už splátky stanovenej na 25,- eur mesačne súdom prvej
inštancie). Odvolací súd tak so zreteľom na to, že žalovaná v konaní neprodukovala žiadne procesné
obštrukcie, prejavila ochotu vo vzťahu k žalobcovi plniť, len poukazovala na svoju ťaživú situáciu, a na
strane druhej vezmúc do úvahy nie zanedbateľný fakt spočívajúci v tom, že žalobca ako oprávnený
subjekt je právnickou osobou, a teda na jeho strane rozhodne nemožno hovoriť o vzniku ťaživej situácie
v dôsledku skutočnosti, že by mu žalovaná prisúdenú čiastku mala splácať v minimálnych splátkach (po

10,- eur) za súčasného zistenia o už stanovenom splácaní po 25,- eur, odvolací súd nemá pochybnosť o
tom, že konkrétne okolnosti indikujú dôvodne v prospech využitia aplikovaného inštitútu splátok dlhu za
súčasného záveru, že takto nastavené splácanie nemožno považovať vo vzťahu k žalobcovi za rozporné
so zásadou spravodlivosti (čl.2 ods. 1 CSP), ale naopak s ňou súladné, ak žalovanej bola daná možnosť
dodržať súdom prvej inštancie nastavenú platobnú disciplínu v mesačných splátkach, ktoré je schopná

plniť (aj to za výnimočne ťaživých životných okolností), pričom samozrejme nemožno opomenúť ani
sankciu,ktoránastupujepreprípadnedodržanianastavenéhoplatobnéhorežimuvpodobestratyvýhody
splátok, pre prípad čo i len jednej nezaplatenej splátky žalobcovi riadne a včas.

30. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 396 ods. 2 CSP

rozhodnúť súčasne o nároku na náhradu trov konania, a to vzniknutých tak na súde prvej inštancie, ako
aj v odvolacom konaní.

31. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

32. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán na náhradu trov konania nemá právo.

33. Odvolací súd rozhodol o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania podľa §

396 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Žalobca podanou žalobou žiadal priznať od žalovanej
spolu sumu 2.900,78 eur (istina + vyčíslený zmluvný úrok) a súdom mu bola celkovo priznaná suma
1.623,97 eur. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 11,96 % (55,58% - 44,02%). Zároveň však
v odvolacom konaní mala (i keď nie významne) väčší úspech žalovaná, keďže žalobca požadoval
odvolaním zaplatenie 1.202,79 eur, priznaných mu bolo len 600,- eur. Kumulatívnym vyhodnotením tak

odvolací súd dospel k záveru, že v súlade so spravodlivým usporiadaním vzťahov medzi stranami bude,
ak si každá z nich za uvedených okolností bude trovy konania vzniknuté tak pred súdom prvej inštancie,
ako aj v odvolacom konaní znášať sama.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§

393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).