Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/64/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707203291
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Furman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8707203291.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudca JUDr. Marián Furman, v právnej veci žalobcov: 1/ R. S., K.. XX.XX.XXXX,

O. I. XXXX/X, V., X/ X. S., O. K. J. Č.. XXX, X/ Q. K., K.. XX.XX.XXXX, O. I. XXXX/X, J., X/ U. B., O. O.
XXXX/X, V., X/ J. O., O. S. XXXX/XX, V. - B., zast. JUDr. Martinom Tomasom, advokátom, so sídlom Ul.
1. mája 216/7 Poprad proti žalovaným: X/ Q.K. Š., K.. XX.X.XXXX, O. U. XXXX/XX, V. - Q., X/ H.. J. Š., K..
X.X.XXXX, O. Š.K. XX/XX, V., X/ F. Š., K.. X.X.XXXX, O. U. XXXX/XX, V. - Q., X/ X. O., K.. XX.X.XXXX,
O. Z. XXX/XX, B., zast. JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou, so sídlom Poprad, Okružná
36, o určenie vlastníckeho práva s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že žalobcovia v 1/ až 5/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku parc.

č. KNC 1334/11 o výmere 3 574 m2 v kultúre zastavané plochy a nádvoria - nehnuteľnosť vedená na
LV č. 214 k. ú. Stará Lesná, každý v podiele 1/5-iny k celku.

II. Žalobcom v 1/ až 5/ rade priznáva náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100 %, o ktorej
výške bude rozhodnuté v uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcoviažalobouzodňa30.3.2007žiadaliurčiť,žekúpnazmluvamedziObcouK.J.aspoločnosťou
I.T.W., spol. s r.o. registrovaná na Správe katastra v Poprade pod B je neplatná, a určiť, že podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. KN - E 1538/4 o výmere 339 m2 v kultúre orná pôda, parc. č.

KN - E XXXX o výmere 2120 m2 v kultúre orná pôda, parc. č. KN - E XXXX/X o výmere 1856 m2 v
kultúre orná pôda sú žalobcovia v 1. až 5./ rade každý v 1/5-tine čiastke k celku. V žalobe uviedli, že
uvedené parcely zdedili v rámci dedičského konania 4D/81/1999. Na podnet obce K. J. bolo vydané
Katastrálnym úradom Prešov, Správa katastra v Poprade rozhodnutie č. X - 325/1/Sp zo dňa 11.1.2006,
podľa ktorého boli z parciel žalobcov neoprávnene odčlenené výmery, a to z parc. č. KN - E XXXX/X
výmera 739 m2, z parc. č. KN - E XXXX výmera 1380 m2 a z parc. č. KN - E XXXX/X výmera 1520
m2. Konštatovali, že proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie, pričom v odvolacom konaní Katastrálny

úrad Prešov svojim rozhodnutím XO 15/2002 rozhodnutie I. stupňového orgánu zrušil a vrátil vec na
nové konanie. Napriek tomu obec K. J. odčlenené výmery odpredala spoločnosti I.T.W., spol. s r.o. aj
napriek tomu, že v poznámke na LV č. XXX bolo uvedené, že hodnovernosť údajov k parc. registra
E č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X bola spochybnená. Odčlenené výmery parciel boli na Správe katastra v
Poprade zapísané na I. T. W., spol. s r. o. na LV č.XXX, k. ú. K. J. ako parc. č. XXX/XX.

2. Tunajší súd v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy medzi Obcou K. Lesná a spoločnosťou I. T.

Slovakia spol. s r. o. dopĺňacím rozsudkom č. k. 7C/64/2007-214 zo dňa 26.11.2010 žalobu zamietol.
Uvedený dopĺňací rozsudok nadobudol právoplatnosť 24.12.2010.3. Dňa 18.09.2012 bol podaný návrh na zmenu účastníkov na strane žalovaných z dôvodu uzavretia
kúpnej zmluvy medzi žalovanou spoločnosťou I.T.W., spol. s r.o. a Q. B., ktorému súd uznesením č. k.
7C/64/2007-285 zo dňa 28.10.2013 vyhovel. Keďže nový žalovaný Q. B. zomrel v priebehu konania dňa

9.6.2014, po skončení dedičského konania súd pokračoval konaní s jeho dedičmi - terajším žalovanými.

4. Dňa 24.4.2014 bol podaný návrh na zmenu žaloby tak, že žalobcovia žiadali, aby žalobná žiadosť
bola v znení „Súd určuje, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku parc. č.
S. XXXX/XX o výmere 3574 m2 v kultúre zastavané plochy a nádvoria nehnuteľnosť vedená na LV č.

XXX, k. ú. W. J. každý v podiele 1/5-iny k celku“, bez zmeny žalobných dôvodov. Zároveň žalobcovia
svoju žalobu voči žalovanému Obec K. J. zobrali späť. Súd uvedenému návrhu vyhovel uznesením č.
k. 7C/64/2007-420 a pripustil zmenu žaloby, ako aj konanie voči Obci K. J. zastavil.

5. Právny zástupca žalobcov v prednese na pojednávaní zotrval na žalobe a doplnil, že právni
predchodcovia žalobcov nadobudli vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na základe výmeru z

19.11.1948. Potvrdil, že v rámci dedičského konania po neb. R. Knižkovi z roku XXXX neboli sporné
parcely prejednané, ale nie kvôli absencii vlastníctva, ale kvôli tomu, že tieto pozemky boli v tom čase
v užívaní JRD a ich prejednanie v dedičskom konaní by nemalo zmysel, pretože aj tak by ich užívať
nemohli. Ďalej konštatoval, že Obec K. J. sa nikdy nestala vlastníkom sporných parciel a teda ich ani
nemohlaodpredať.Boltohonázoru,žekodčleneniuakoajknáslednémuodpredajuodčlenenýchparciel

došlo spôsobom v rozpore so zákonom a takýto právny úkon, ktorý svojim obsahom odporuje zákonu
alebo ho obchádza, je neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V záverečnej reči poukázal na
to, že v priebehu konania bolo jednoznačné preukázané, že výmerom o vlastníctve pôdy 15/649/48 zo
dňa 19.11.1948, ktorého súčasťou je i výkaz boli právnym predchodcov žalobcov v 1. až 5. rade, a to
R. S. a manželke Z., rod. R. pridelené pozemky označené ako parc. č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X XXXX,

XXXX/X, XXXX/X v k. ú. K. J.. Na uvedenom výmere je nielen podpis povereníka, ale ja samotného
prídelcu S.. Podľa identifikácie parciel vyhotoveného OÚ v PP S zo dňa 07.02.2014 je zrejmé, že časti
pôvodne žalovaných parciel KNE sú v súčasnosti začlenené v parc. S. XX XX/XX o výmere XXXX m2
v súčasnosti je uvedená parcela vedená na LV XXX, k. ú. K. J. na mená žalovaných v 1. až 4. rade.
Na uvedenom LV je vyznačená poznámka hodnovernosť údajov bola spochybnená. Na základe takto

vykonanej identifikácie žalobcovia v 1. až 5. rade podali zmenu na návrh petitu konajúci súd pripustil
zmenu žaloby. Žalobcovia v 1. až 5. rade poukazujú aj na tú skutočnosť, že právni predchodcovia
nadobudli priamo na základe výmeru o vlastníctve pôdy č. XX XXX/XX zo dňa 19.11.1948, ktorého
súčasťou je aj výkaz, pre vznik vlastníckeho práva sa nevyžadovalo zápis do pozemkovej knihy, pretože
v tomto prípade mal len deklaratórny charakter. Znenie ust. § 17 ods. 2 nariadenia SNR č. 104/1945

Sb. bolo povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy uložené obstarania pozemno-knižného
prevedenia prídelu na vlastné trovy. Uvedené ustanovenie neobsahovalo podmienku pozemnoknižného
zápisu pre dovŕšenie prevodu vlastníctva. Samotný výmer o vlastníctve pôdy bol teda titulom na
základe ktorého vzniklo prídelcom vlastnícke právo. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie NS
SR sp. zn. SŽo-KS 86/03. Právni predchodcovia žalobcov na pridelených nehnuteľnostiach riadne

hospodárili tak, ako na to poukazovali vo svojich výsluchoch žalobcovia. Je pravdou, že skutočnosť, že
sporné pozemky boli neskôr dané do užívania jednotného roľníckeho družstva, avšak pod nátlakom,
právni predchodcovia žalobcov boli vedomí toho, že pokiaľ takto neurobili by následky, znášali by to
ich deti. Takisto je pravdou, že v rámci dedičského konania po neb. R. Knižkovi sp. zn. D/10/1957
vydaného Okresným súdom Poprad tieto sporné parcely neboli prededené, ale nie z toho dôvodu,

že by pozemky, ktoré tvoria predmet tohto sporu, nepatrili neb. R. S., ale z dôvodu, že aj keby boli
prededené, neboli by úžitky z týchto nehnuteľností, nakoľko tieto pozemky boli združené v socialistickom
sektore a dokonca by museli pozostalí platiť dedičskú daň z pozemkov, ktoré však nemohli užívať.
Výmery o vlastníctve pôdy, na ktoré sa neustále odvolávajú žalovaní, vydané B. W. na parc. č. XX XX/
X a X. S. na parc č. XXXX/X a XXXX tieto výmery nie sú nikým podpísané, teda ani povereníkom,

ani prídelcom. Právny zástupca ďalej uviedol, že osvedčením o dedičstve sp. zn. 4D/81/1999 zo dňa
12.04.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.4.1999, sa žalobcovia v 1. až 5. rade stali podielovými
spoluvlastníkmi k sporným parcelám, a to každý vo výške 1/5-iny k čiastke k celku. Tu poukázal na
to, že úkony notára ako súdneho komisára sú úkony súdu a ním vykonané osvedčenie o dedičstve zo
zákona nadobúda povahu právoplatného uznesenia o dedičstve, teda uznesenie vydané súdom vedúce

ku skončeniu dedičského konania. Uvedené dedičské rozhodnutie je teda titulom žalobcov v 1. až 5.
rade k nadobudnutiu vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva žalovaných k nehnuteľnostiam. Výrok
deklaratórneho rozhodnutia je svojou právoplatnosťou záväzný pre účastníkov konania ako i pre súd,
ktorý ho vydal, ako i pre všetky ostatné štátne orgány. Toto dedičské osvedčenie bolo neskôr zapísanédo LV č. XXX, k. ú. Nová J. žalobcov v 1. až 5. rade. Žalobcom v 1. až 5. rade boli neoprávnené
odčlenené výmery, a to z parc. č. S. XXXX/X, výmera 739 m2, z parc. č. XXXX odčlenená výmera
1380 m2 a z parc. č. XXXX /3 odčlenená výmera 1520 m2 v prospech obce K. J., ktorí následne tieto

výmery odpredal právnemu predchodcovi súčasne žalovaných aj napriek tomu, že tieto nehnuteľnosti
patrili na základe perfektnej listiny, a teda výmeru o vlastníctve pôdy č. 15 649/48 zo dňa 19.11.1948
do vlastníctva právnych predchodcov žalobcov v 1. až 5. rade, resp. po dedičskom konaní sp. zn.
4D/81/1999 už samotným žalobcom v 1. až 5. rade. Obec K. J. sa nikdy nestala vlastníkom sporných
parciel a takisto ich nemohla preto odpredať v zmysle zásady nikto nemôže na iného previesť viac práv

ako má sám. Obec K. J. neplnila ani všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním
tak ako na to poukazovala v rámci konania, nakoľko jej chýbal titul a na základe toho dobromyseľnosť
držby. Poukázal na to, že štát v čase účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci predsa vôbec
nebol vlastníkom sporných nehnuteľností, nakoľko tieto výmerom č. 15 649/48 zo dňa 19.11.1948 pridelil
právnym predchodcom žalobcov v 1. až 5. rade do vlastníctva. Nemožno súhlasiť ani s vyjadreniami
pôvodne žalovaného v 2. rade bod 3 jeho vyjadrenia zo dňa 16.07.2007, že pôvodne žalovaný v 1. rade

R.K.J.nadobudolvlastníckeprávokpozemkovvzmysle§2ods.1zákonaomajetkuobci,podľaktorého
sa majetok hospodárenie MNV K. J. transformovalo na vlastníctvo obce, nakoľko štát tieto nehnuteľnosti
výmerom odovzdal do vlastníctva právnych predchodcov žalobcov. Navrhol žalobe vyhovieť a zároveň
priznať náhradu trov konania.
6. Žalobca v 1. rade R. S. vo výpovedi konštatoval, že on sa na týchto sporných pozemkoch hral, stála

tam stodola. V roku 1998 si dal zidentifikovať uvedené parcely, obdržal aj predmetný list vlastníctva,
avšak, keď v roku XXXX zistil, že na pozemkoch prebieha meranie, starosta obce mu povedal, že tieto
pozemky sú obecné a že následne sú predané. Žalobca v 2. rade X. S. vyslovil, že ako najstarší syn
si pamätá, že od roku 1946 tam žili s rodičmi, rodičia tieto pozemky obhospodárovali a jeho otec v
roku 1952 zakladal jednotné roľnícke družstvá, pričom museli do družstva vložiť majetok. Vyslovil, že si

pamätá, že platili aj kontingenty. Žalobcovia v 3. a 4. rade sa pojednávania nezúčastnili, doručenie mali
súd riadne vykázané a preto podľa § 101 ods.2 O. s. p. pojednával v ich neprítomnosti. Žalobkyňa v 5.
rade J. O. vyslovila, že vie, že aj ona má podiel na sporných pozemkoch.

7. Právna zástupkyňa žalovaných žiadala návrh zamietnuť ako nedôvodný. Konštatovala, že nie je

pravdou tvrdenie, že sporné pozemky neboli spôsobilé dedenia, pretože vo všeobecnosti platila zásada,
že všetky vlastnícke vzťahy boli predmetom dedenia a pokiaľ boli následne združené a dané do užívania,
či na liste vlastníctva alebo na prídelovej listine, sa uvádzalo, že sa jedná o pozemky združené v užívaní
socialistického sektoru. Poukázala na to, že žalobcovi nemajú naliehavý právny záujem na určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože sú na príslušnom Katastrálnom úrade vedení záznamom duplicitne

ako vlastníci žalobcovia aj spoločnosť I.T.W., spol. s r.o. Konštatovala, že Obec K. J. sa domnievala
v rámci dobromyseľnosti, že je vlastníkom sporných nehnuteľností, pretože do 30.4.1991 mala právo
hospodárenia a účinnosťou zákona č.138/1991 Zb. prešlo právo hospodárenia do vlastníctva obcí.
Vyslovila, že ak by aj súd zaujal názor, že prídelová listina žalobcov je platná, túto skutočnosť rozporuje
tvrdením, že obec sa stala vlastníkom sporných nehnuteľností titulom vydržania v stanovenej 10-ročnej

lehote, ktorá nebola ničím prerušená a ktorá sa prerušuje len podaním žaloby, čo nebolo naplnené. V
záverečnej reči poukázala, že na č. l. 160 spisu, kde sa uvádza, že miestna roľnícka komisia nepridelí
v rámci konfiškácií pozemky B. W. je uvedený dátum 26.2.1947, pričom v roku 1950 boli B. W. v obci
pozemky pridelené a teda dôvody zlej povesti možno konštatovať, že pominuli a takisto ako uviedla na
predchádzajúcich pojednávaniach podľa zápisu na prídelových listinách na meno B. W. a X. Kozmana

sa nachádza záznam, že v roku 1953 v marci a 10/1952 sa prídelmi vzdali, teda to by neboli považovaní
za prídelcov, nemohli by sa prídelovo vzdať. Ďalej sa v spise nachádzajú údaje o vyrubení poplatku
o vyúčtovaní za obdobie užívania nehnuteľnosti do 3/1953 u S. a do 10/1952 u W.. Výmer právnych
predchodcov žalobcov je datovaný skorším obdobím ako je sú datované výmery X. S. a B. W., ktorí
boli aj uvedení vo výpise z konečného prídelového plánu. Ďalej uviedla, že stavba rodinného domu na

časti pôvodných parciel ešte nedokazuje, že vlastníctvo parciel sa odvodzovalo od výmery. Mohla byť
zriadená dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku, resp. iná zmluva, na základe ktorej
bolo nadobudnuté vlastníctvo k pozemku, rodinným domom. V zmysle judikátu R/XX/XX základnou
podmienkouúspechuvoveciachvlastníckychjepreukázanievlastníckehoprávažalobcu.Vtomtosmere
teda žalobcovia dôkazné bremeno neuniesli. Navrhla žalobu zamietnuť a priznať žalovaným náhradu

trov vrátane náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré vyčísli v zákonnej lehote.

8. Žalovaný 1. rade sa k žalobe nevyjadril.9. Žalovaná 2. rade uviedla, že otec riadne pozemky odkúpil od R. K. J., zveľadil, investoval a nevidí
dôvod prečo by im naďalej nemali patriť, pokiaľ ich riadne kúpil.

10. Žalovaná 3. rade sa k žalobe nevyjadrila.

11. Žalovaný 4. rade sa k žalobe uviedol, že spoločnosť I.T.W., spol. s r.o. riadne zakúpila pozemok,
uhradila kúpnu cenu, zveľadila pozemok a investovala. Bola vykonaná výstavba a nevidí dôvod, prečo
by malo byť spochybňované vlastníctvo predmetných nehnuteľností.

12. Právna zástupkyňa žalovaných konštatovala, že žaloba je nedôvodná a domnieva sa, že žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia svojho vlastníckeho práva. Žalobcovia odvodzujú svoje
vlastnícke právo z výmeru z roku 1948, v zmysle ktorého však mali nadobudnúť ideálnu časť
dotknutých nehnuteľností, ktorých výška bude určená v prídelovej listine. Avšak ani túto listinu ani vo
výkaze predloženého súdu nie je uvedená výška tohto podielu. Žalovaní preukázali listinnými dôkazmi

hospodárenie s týmito nehnuteľnosťami obcou a nadobudnutie vlastníckeho práva obcou zákonom č.
138/1991 Zb., a to dňom 1.5.1991. Žalovaní preukázali listinami, že pôvodná parcela č. 334 bola vedená
ako ihrisko, že v roku 1985 bola parcela 334 ako parcela, na ktorej sa vykonáva ťažba. Poukázala na to,
že v dedičskom konaní po R. S., jeho manželka jasne vyhlásila, že žiaden majetok nemajú. Ak by bola
pravda, že na daných parcelách hospodárili, manželka by to na dedičskom konaní predložila. Pôvodný

pozemok parc. č. 334 v súčasnosti po prečíslovaní 334/11 bol vytvorený geometrickým plánom z roku
1990, a to zlúčením dielov jednotlivých pozemno-knižných parciel. Súčasťou tejto parcely je však aj
parcela 1545/2, ktorá tak nie je predmetom tohto konania a nie je ani vo vlastníctve žalobcov. Preto
súhlasili s názorom krajského súdu, uvedeného v uznesení zo dňa 26.4.2018, ktorý uvádza, že v konaní
nebolo zidentifikované, ktorá konkrétna časť zemského povrchu je predmetom konania. Z vedeného

dôvodu žiadala žalobu zamietnuť a priznať žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

13. Podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa ods. 3 cit. ust., do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe
právny predchodca.
Podľa ods. 4 cit. ust., pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o
plynutí premlčacej doby.

14. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

15. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa ods. 2 cit. ust., ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník,
najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
Podľa ods. 3 cit. ust., oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne
vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej

vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene

nerovnovážne postavenie strán sporu.

17. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.19. Súd vo veci vydal dňa 13.10.2009 rozsudok č. k. 7C/64/2007-173, ktorým určil, že žalobcovia sú
podielovými spoluvlastníkmi k pozemkom parc. č. S. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, k. ú. K. J. a zaviazal
žalovaných na náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 26.11.2010 č. k. 7C/64/2007-214

žalobu v prevyšujúcej časti, t. j. v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným
v 1. a 2. rade registrovanej na Správe katastra v Poprade pod V2246/02, zamietol. Proti rozsudku č.
k. 7C/64/2007-173 podali žalovaní odvolanie. Krajský súd v Prešove odvolaniu vyhovel a uznesením
dňa 26.01.2012 č. k. 6Co/22/2011-218 zrušil uvedený rozsudok vo výroku o určení vlastníckeho práva
a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V

dôvodoch zrušovacieho uznesenia odvolací súd poukázal na to, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal
v rozsudku riadne so všetkými námietkami žalovaných. Tieto sa týkali jednak právnych následkov
nadobudnutia práva hospodárenia k žalovaným pozemkom žalovaným v 1. rade so zreteľom k prechodu
vlastníctva žalovaného v 1. rade, ako aj s námietkou vydržania vlastníckeho práva žalovaným v 1. rade.
Odvolací súd napokon vytkol súdu prvého stupňa aj tú skutočnosť, že súd nevyhodnotil riadne režim
zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a teda akým spôsobom a na základe akého

právneho titulu došlo k zápisu vlastníckeho práva u právneho predchodcu žalovaného v 1. rade.

20. Súd opätovne konal vo veci vydal dňa 03.07.2012 rozsudok č. k. 7C/64/2007-241, ktorým žalobu
zamietol a to z dôvodu, že právny predchodca žalovaných obec K. J. nadobudla vlastníctvo vydržaním.
Proti uvedenému rozsudku podali žalobcovia odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením č. k.

20Co/219/201-278 zo dňa 30.05.2013 zrušil napadnutý rozsudok a vrátil na ďalšie konanie súdu prvé
stupňa a to z dôvodu, že súd prvého stupňa žiadnym spôsobom neozrejmil dobromyseľnosť držby,
reálne užívanie predmetných nehnuteľností po zákonom stanovenú dobu a taktiež neuviedol, kedy
by malo dôjsť k účinkom vydržania u obce Nová Lesná V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo71/2011, z ktorého musí byť dobromyseľnosť posudzovaná prísne.

Krajský súd taktiež uložil súdu prvého stupňa dôkladne žalované nehnuteľnosti zidentifikovať a
rozhodnúť o návrhu žalovaného 2. rade na zmenu účastníka.

21. Súd prvého stupňa opätovne prejednal vec. Rozhodol o návrhu spoločnosti I.T.W., spol. s r.o.
o zmenu účastníka a v zmysle vyššie uvedených procesných skutočností zastabilizoval účastníkov

konania a ich zástupcov tak, ako je to uvedené v záhlaví tohto rozsudku.

22. Následne prvostupňový súd vydal rozsudok sp. zn. 7C/64/2007-387 z 9.6.2016, ktorým žalobu
zamietol.

23. Krajský súd v Prešove svojím uznesením 20Co/220/2016-425 zo dňa 26.4.2018 zrušil rozsudok
súdu I. stupňa a vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

24. V intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove súd doplnil vykonané dokazovanie
a z výsledkov vykonaného dokazovania, z výpovedí účastníkov konania, pripojeného dedičského spisu

tunajšieho súdu sp. zn. 4D/81/1999, z pripojených listín rozhodnutia Katastrálneho úradu v Prešove
XO 15/2002 zo dňa 10.06.2002, z rozhodnutia Katastrálneho úradu v Prešove, Správa katastra Poprad
X XXX/XX/Sp z 11.01.2002, predložených výmerov o vlastníctve pôdy, hospodárskej zmluvy zo dňa
21.10.1990 a ďalších listinných dôkazov, identifikácie parciel zo dňa 07.02.2014, osvedčenia o dedičstve
po neb Q. B. č. k 7D/194/2014-382, Dnot 35/2015 a vyžiadaním a oboznámením vložky č. 140, č. 219,

č. 156 k. ú. K. J. a správy z Okresného úradu Poprad, pozemkového a lesného odboru z 3.9.2019 (č.
l. 464-473 spisu) súd zistil tento skutkový stav:

25. Právnemu predchodcovi žalobcov R. S. a manželke Z., rodenej R. bol Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave daný Výmer o vlastníctve pôdy dňa 19.11.2004,

podľa ktorého im boli pridelené poľnohospodárske nehnuteľnosti v katastrálnom území K. J. o celkovej
výmere11288haoznačenéakoparc.č.XXXX/X-roľaovýmere0,1319ha,parc.č.XXXX-roľaovýmere
0,2860 ha, parc. č. XXXX/X - roľa o výmere 0,1856 ha, parc. č. XXXX - lúka o výmere 0,1270 ha, parc. č.
XXXX/X - roľa o výmere 0,2928 ha, parc. č. XXXX/X - lúka o výmere 0,1055 ha. Vyššie uvedený výmer
nikdy nebol zapísaný do pozemkovej knihy obce K. J. a ako vlastník k žalovaným pozemkom figuroval

štát, nakoľko vyššie uvedené pozemky boli skonfiškované v zmysle nariadenia SNR č. 104/1945
občanom nemeckej národnosti, ktorí bývali v obci K. J.. Po zapísaní uvedeného vlastníckeho výmeru
do katastra nehnuteľností prebehlo dodatočné dedičské konanie po neb. Ondrejovi Knižkovi, v ktorom
boli okrem iných parciel predmetom dedičstva i parcely č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1319 m2,parc. č. XXXX o výmere 2120 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1856 m2, pričom majetok
patriaci do dedičstva nadobudli žalobcovia v 1. až 5. rade. Keďže vlastnícky výmer nebol zapísaný do
pozemkovej knihy Obce K. J., hospodárskou zmluvou zo dňa 21.11.1990 ONV v Poprade previedol

právo hospodárenia k uvedeným pozemkom na MNV K. J. za účelom majetkovoprávneho vysporiadania
športového areálu. K uvedenej zmluve bol vyhotovený aj geometrický plán č. 243-362-553-90, podľa
ktorého časti žalovaných pozemkov mpč. XXXX/X, XXXX/X a XXXX boli začlenené do novo vytvoreného
pozemku parc. č. EN XXX. Týmto častiam korešponduje i po zmene žalobnej žiadosti parc. KNC č.
XXXX/XX o výmere 3574 m2. Kúpnou zmluvou zo dňa 14.7.2002 uzavretou medzi predávajúcim Obcou

K. J. a spoločnosťou I.T.W., spol. s r.o. bol pozemok parc. č. XXX/X/X o výmere 15 372 m2, pozemok
parc.č.XXX/X/X-zastavanáplochaovýmere2013m2apozemokparc.č.XXX/X/XX-zastavanáplocha
o výmere 14 219 m2 odpredaný spoločnosťou I.T.W., spol. s r.o. pričom diel tretieho novovytvoreného
pozemku parc. č. XXX bol vytvorený z časti pôvodného pozemno-knižného pozemku mpč. XXXX/X,
diel 4 pozemku parc. č. XXX bol vytvorený z pôvodného pozemno-knižného pozemku mpč. XXXX a
diel 7 pozemku parc. č. 334 bol vytvorený z pôvodného pozemno-knižného pozemku mpč. XXXX/X.

Následne uvedená spoločnosť I.T.W., spol. s r.o. previedla uvedené pozemky kúpnou zmluvou zo dňa
13.12.2010 na Q. B., ktorý dňa 09.06.2014 zomrel. Podľa osvedčenia o dedičstve po neb Q. B. č. k.
7D/194/2014-382, Dnot 35/2015 zo dňa 21.12.2015 žalované nehnuteľnosti nadobudli žalovaní každý
v jednej štvrtine.

26. Ďalej je možné uviesť, že výmerom o vlastníctve pôdy č. 15649/48 zo dňa 19.11.1948, ktorého
súčasťou je aj výkaz, boli právnym predchodcom žalobcov v 1/ až v 5./ rade, a to R. S. a jeho
manželke Z., rodenej R. pridelené pozemky, ktoré boli pôvodne označené ako parcela XXXX/X, XXXX,
XXXX/X, XXXX, XXXX/X a XXXX/X, všetko v k. ú. K. J.. Uvedený výmer možno považovať za právne
perfektnú listinu, dokonca je na nej nielen podpis povereníka, ale i samotného prídelcu, a to právneho

predchodcu žalobcov R. Knižku. V. identifikácie parciel vyhotovenej OÚ V., odbor katastrálny, S T-6/2014
zo dňa X.X.XXXX je zrejmé, že sčasti pôvodne žalovaných parciel sú v súčasnosti začlenené do
pozemku parcela D. XXXX/XX o výmere 3574 m2, v kultúre zastavané plochy a nádvoria, ktorá je v
súčasnosti vedená na LV č.XXX v k. ú. K. J. na mená žalovaných v 1. až v 4./rade. Na uvedenom
LV je uvedená poznámka, že hodnovernosť údajov bola spochybnená. Na základe takto vykonanej

identifikácie, žalobcovia v 1. až v 5./rade navrhli zmenu žaloby - resp. petitu.

27. Pre vznik vlastníckeho práva v danom prípade sa nevyžadoval zápis do pozemkovej knihy, pretože
tento mal iba deklaratórny charakter. Tomuto názoru žalobcov nasvedčuje aj nariadenie, teda znenie
§ 17 Nariadenia SNR č. 104/1945, ZP v odseku 2, kde povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej

reformy bolo uložené obstaranie pozemno-knižného prevedenia prídelu na vlastné trovy. Uvedené
ustanovenie neobsahovalo podmienku pozemno-knižného zápisu pre dovŕšenie prevodu vlastníctva.
Samotný výmer vo vlastníctve pôdy teda bol aj v súčasnosti je titulom na základe ktorého prídelcom
vzniklo vlastnícke právo k pridelenej nehnuteľnosti. Právni predchodcovia žalobcov na pridelených
nehnuteľnostiach riadne hospodárili tak ako na to poukazovali pri svojich výsluchoch žalobcovia. Otázku

vydržania vlastníckeho práva vyriešil krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 26.4.2018,
kedy uviedol, že obec nemohla nadobudnúť vlastnícke právo titulom vydržania, nakoľko nemala splnené
všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva týmto originálnym spôsobom. Keďže žalobcom
v 1. až 5./rade boli neoprávnene odčlenené výmery z parciel KN - E č. XXXX/X, išlo o výmeru 739 m2, z
parc. č. XXXX bola odčlenená výmera 1380 m2 a z pozemku parc. č. XXXX/X odčlenená výmera 1520

m2 v prospech R. K. J. a táto následne odpredala právnemu predchodcovi, súčasný žalovaný aj napriek
tomu, že tieto nehnuteľnosti patrili na základe perfektnej listiny, a teda výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa
19.11.1948 do vlastníctva právnych predchodcov žalobcov v 1.až v 5./rade, resp. po dedičskom konaní
tohto súdu sp. zn. 4D 81/1999, Dnot 50/1999 zo dňa 12.4.19999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
28.4.1999, patrili už samotným žalobcom v 1. Až v 5./rade vo výške 1/5-iny podielu časti k celku. Po

odčlenení týchto výmer svedčí aj spomínaná identifikácia parciel zo dňa 7.2.2014.

28. Súd má za to, že z rozhodnutia Správy katastra Poprad č. X 325/01/06/SP zo dňa 13.9.2006 (č. l.
359) a navyše z citovanej identifikácie zo dňa 7.2.2014 je zrejmé, že sčasti pôvodne žalovaných parciel
registra EKN sú v súčasnosti začlenené do pozemku parcely registra D. č.XXXX/XX o výmere 3574

m2 v kultúre zastavané plochy a nádvoria v k. ú. K. J.. Na druhej strane je možné súhlasiť s tvrdením
krajského súdu v zrušujúcom uznesení zo dňa 26.4.2018 (strana 4 odsek 9), v ktorom uvádza: Súčet
výmer parciel č. XXXX/X (1520 m2), parc. Č.XXXX/X (739m2) a parc. č. XXXX (1380m2), ktoré boli
začlenené do parcely KNC XXXX/XX o výmere 3574 m2, je väčší ako výmera parcely registra CKNXXXX/XX. Rozdiel činí 65 m2 v neprospech žalobcov, inak povedané, žalobcovia sa touto žalobou
domáhajú menšej výmery akoby im v skutočnosti patrila. Ostatné časti výmer pôvodne pridelených
parciel, majú žalobcovia vysporiadané na svojom LV č. XXX, resp. 769 k. ú. K. J..

29. Záverom súd konštatuje, že i keď reštitučný nárok Okresný úrad Poprad neeviduje, vlastnícke právo
sa nepremlčuje a teda i po vykonaní tohto dôkazu v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 20Co/220/2016-425 zo dňa 26.4.2018 je zrejmé, že zo strany žalobcov nedošlo k
zmene vlastníctva.

30. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel po doplnení dokazovania k záveru, že žaloba
je dôvodná a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

31. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa zásady úspechu s tým, že o výške trov
konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e :
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.