Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. január 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200503
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:6021200503.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci
žalobkyne A. B. C., nar. XX. mája XXXX, trvale bytom D. X. mája XX/X, XXX XX E. F. G., právne
zastúpenej JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom so sídlom Námestie mieru 2, 066 01 Humenné,
proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. augusta 2021 Číslo:
393399/2021 na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. augusta 2021 Číslo: 393399/2021 a vec v r a c

i a žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobkyni úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktorým prezident finančnej správy ako príslušný
odvolací orgán podľa § 280 ods. 1 v spojení s § 121 ods. 11 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej

správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v právnej veci odvolania
príslušníčky finančnej správy A. B. C. proti rozhodnutiu riaditeľa Daňového úradu Prešov zo dňa
02.07.2021 č. 317702/2021 podľa § 294 ods. 4 zákona odvolanie príslušníčky finančnej správy A.
C. zamieta a prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 02.07.2021 č. 317702/2021
potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal žalovaný na rozhodnutie riaditeľa Daňového úradu Prešov
z 02.07.2021, ktorý rozhodol podľa § 121 ods. 10 zákona o závere z previerky spoľahlivosti vo
vzťahu k príslušníčke finančnej správy A. B. C., služobne zaradenej vo funkcii exekútor v 3. platovej
triede,, začlenenej do oddelenia daňovej exekúcie 1, úsek daňovej exekúcie, v orgáne finančnej správy
Daňový úrad Prešov, miesto výkonu štátnej služby Vranov nad Topľou, podľa ktorého sa nepovažuje za
spoľahlivú podľa § 84 ods. 1 písm. b), § 84 ods. 4 písm. d) v spojení s § 84 ods. 7 zákona. Rozhodnutie
bolo doručené príslušníčke finančnej správy 02.07.2021.

Príslušníčka finančnej správy podala proti záverom z previerky spoľahlivosti vydaným rozhodnutím
riaditeľa Daňového úradu Prešov v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že predmetom
previerky bolo v jej prípade preverovanie dôvodného podozrenia zo spáchania zločinu skrátenia danea poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, keď v trestnej veci vedenej na
Úrade inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Východ, oddelenie vyšetrovania Košice pod sp. zn.:
UIS-59/OISV-2020 došlo k zastaveniu trestného stíhania uznesením vyšetrovateľa podľa § 215 ods.

1 písm. h), ods. 4 Trestného poriadku z dôvodu využitia účinnej ľútosti daňovým subjektom, ktorý
je synom odvolateľky. Podľa odvolateľky nie je pravdou tvrdenie vyšetrovateľa, že mala mať účasť
na trestnom čine ako organizátor, keď v čase prebiehajúceho trestného konania mal jej syn, ktorý je
daňovým subjektom, skúškové obdobie a taktiež zdravotné problémy, kedy zvolil cestu využitia účinnej
ľútosti v zmysle Trestného zákona. V prípade keby nenastali tieto okolnosti, odvolateľka so synom by

aktívne vystupovala v tomto trestnom konaní s cieľom preukázať, že odvolateľkou ani jej synom nebol
spáchaný trestný čin, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, keď zároveň podotkla, že k vzneseniu
obvinenia nedošlo. Odvolateľka tiež uviedla, že ona žiadny pokyn na neblokovanie tovaru v predajni
nedala, všetky ekonomické a administratívne veci mala na starosti ekonómka. Taktiež podotkla, že sa
nepodieľala na chode synovej firmy, hoci nepoprela, že synovi niekedy ako matka poradila a platby,
ktoré prišli na jej účet, boli úhrady od jej syna, ktorému predtým finančne pomohla. V závere odvolania

uviedla, že vykonáva dlhodobo a zodpovedne funkciu exekútorky, dodržiava zákony a predpisy, práca
ju baví a chce ju vykonávať aj naďalej. Z uvedeného dôvodu nemôže súhlasiť s tým, že sa nepovažuje
za spoľahlivú osobu a domnieva sa, že do rozhodnutia o závere z previerky boli nekriticky prevzaté
skutočnosti z uznesenia o zastavení trestného stíhania.

Prezident finančnej správy preskúmal podľa § 294 ods. 3 zákona napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu, zvážil námietky uvedené v podanom odvolaní a odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie
potvrdil. Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z dokumentov tvoriacich spisový
materiál, ako aj z platnej právnej úpravy.

Ďalej žalovaný citoval príslušné ustanovenia zákona č. 35/2019 Z. z. a ďalej argumentoval tým, že
zo skutkového stavu vyplynulo, že dňa 15.04.2021 bolo u odvolateľky začaté vykonávanie previerky
spoľahlivosti, ktorú v zmysle poverenie prezidenta finančnej správy vydaného podľa § 121 ods. 4 zákona
vykonali poverení príslušníci finančnej správy, pričom poverenie bolo zo dňa 04.03.2021.

Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, predmetom previerky spoľahlivosti v prípade
odvolateľky bolo preverenie dôvodného podozrenia zo spáchania zločinu skrátenia dane a poistného
podľa § 276 ods. 1 a ods. 2 písm. d) Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona, ktorého sa mala odvolateľka dopustiť ako organizátor tak, že uvedený dokonaný
trestný čin zosnovala a riadila, ale ktorého vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti voči jej osobe bránila

zákonná prekážka a to zastavené trestné stíhanie hlavného trestného činu skrátenia dane a poistného
podľa § 276 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, lebo zanikla trestnosť činu podľa § 86 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona zadokumentovaného v uznesení vyšetrovateľa UIS, odbor inšpekčnej služby Východ,
oddelenie vyšetrovania Košice, ČVS: UIS-59/OISV-2020 zo dňa 02.11.2020, ktoré zakladalo dôvodné
pochybnosti o spoľahlivosti odvolateľky ako preverovaného príslušníka finančnej správy.

Na základe zistených skutočností vyplývajúcich z výsledkov vyšetrovania trestnej veci vedenej
vyšetrovateľom UIS v spojitosti s trestnou vecou vedenou OKP OR PZ Vranov nad Topľou pod
ČVS: ORP-17/2-VYS-VT-2020 existovalo oprávnené podozrenie, že odvolateľka zneužívala svoje
postavenie a funkciu na získavanie neoprávnených pôžitkov, prijímala neoprávnene platby a teda svojim

konaním v ďalšom nedávala záruku riadneho výkonu štátnej služby. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného vyplýva, že dňa 15.04.2021 podľa § 121 ods. 3 zákona v súlade s odsekom 18 interného
riadiacehoaktuč.156/2019–Smernicaovykonaníprevierkyspoľahlivostiodvolateľkebolpredloženýna
vyplnenie Dotazník pre účely vykonania prebierky spoľahlivosti, tento vyplnila v služobných priestoroch
v zasadačke PDÚ Vranov nad Topľou za prítomnosti poverených príslušníkov finančnej správy.

Dotazník so záverom, že pretrvávajú pochybnosti o spoľahlivosti preverovaného príslušníka, pretože
odvolateľka odpovedala na otázky vo všeobecnej aj osobitnej časti dotazníka v hrubom rozpore so
zistenými skutočnosťami, bol záver uvedený v dotazníku. Riaditeľ Daňového úradu Prešov ako príslušný
nadriadený na podklade takto zisteného skutkového stavu dňa 02.07.2021 vydal rozhodnutie o záveroch
z previerky spoľahlivosti č. 317702/2021, ktoré odvolateľka napadla odvolaním zo dňa 15.07.2021.

Žalovaný ako odvolací orgán k veci ďalej uviedol, že previerka spoľahlivosti ako istý druh kontrolného
mechanizmu v rámci služobného pomeru predstavuje podľa dôvodovej správy k zákonu č. 35/2019
komplexne preverenie príslušníka finančnej správy formou dotazníka a pohovoru po predchádzajúcichindikáciách z operatívnej alebo inej činnosti útvarov finančnej správy a v prípade potreby aj
psychofyziologického overenia pravdovravnosti.

Osobami oprávnenými takúto previerku nariadiť je minister finanční SR a prezident finančnej správy.
Podkladmi na vykonanie previerky spoľahlivosti boli v prípade odvolateľky skutočnosti, ktoré vyplynuli
z trestného spisu vedeného v súvislosti s jej osobou vyšetrovateľom UIS pod ČVS: UIS-59/OISV-2020.
V rámci vykonanej previerky spoľahlivosti u odvolateľky bola táto tiež podrobená psychofyziologickému
overeniu pravdovravnosti, nakoľko jej vyjadrenia v priebehu pohovoru boli v rozpore so zistenými

skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na splnenie podmienky spoľahlivosti podľa §84 ods. 4
písm. d) zákona.
K tomu je potrebné uviesť, že psychofyziologické verenie pravdovravnosti sa vykonáva polygrafom,
laickynazývanýmajdetektorlži.Žalovanývtomtokontextepoukázalnacieľvyhodnoteniafyziologických
reakciíanapsychofyziologickéoverovaniepravdovravnosti,ktorémožnopovažovaťzapodpornýnástroj
kontroly vo vzťahu k príslušníkom finančnej správy. Zároveň argumentoval legitimitou tohto použitia.

Žalovaný ďalej argumentoval tým, že rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá založila dôvod, že na
odvolateľku na účely zákona č. 35/2019 sa hľadí ako na nespoľahlivú, bolo samotné jej konanie,
ktorého sa dopustila mimo výkonu štátnej služby a ktoré bolo predmetom trestného konania, spoľahlivo
preukázané, keď súčasne výsledok vykonaného psychofyziologického overenia pravdovravnosti

u odvolateľky potvrdil nepravdivosť jej vyjadrení na otázky, ktoré sa týkali jej pôsobenia v rámci synovej
firmy. Žalovaný k tomu poznamenáva, že pri ekonomických trestných činoch záujem štátu na odstránení
skutku, ktorý zakladať skutkovú podstavu ekonomického trestného činu, predchádza záujmu potrestať
páchateľa, čo má istotne svoj iracionálny základ. Zánik trestnosti činu v prípade odvolateľky však
neznamená nulitu konania, ktorého sa ako osoba dopustila a ktorého charakter je v priamom rozpore

s podmienkami a zásadami výkonu štátnej služby v zmysle zákona, ktoré ako príslušníčka finančnej
správy mala svojim konaním prioritne rešpektovať, chrániť a napĺňať.

K posudzovanému prípadu žalovaný uviedol, že závery z vykonanej previerky spoľahlivosti boli
príslušným útvarom riadne preukázané a zdokumentované a boli dostatočným základom pre

konštatovanie, že odvolateľka podmienku spoľahlivosti danú zákonom nespĺňa. Povaha služobného
pomeru si vyžaduje, aby štátnu službu vykonávali osoby, ktoré spĺňajú nielen kvalifikačné predpoklady
a iné zákonom stanovené predpoklady, ale aby aj ich osobnostné vlastnosti zaručovali takýto výkon
štátnej služby, ktorý je v súlade s jej princípmi. Taktiež poukázal žalovaný na to, že je potrebné
uviesť, že vymedzenie iných skutočností, ktoré nedávajú záruku riadneho výkonu štátnej služby je

ustanovením umožňujúcim extenzívny výklad a môže sa týkať akýchkoľvek skutočností súvisiacich
nielen s plnením služobných úloh, ale aj s osobným životom príslušníka finančnej správy. Zároveň
argumentoval poukazom na zákon č. 35/2019 Z. z., ktorý obsahuje iba demonštratívne vymedzenie.
Na základe týchto skutočností, ktoré boli preukázané v konaní, Daňový úrad Prešov ako nadriadený
postupoval vo vzťahu k odvolateľke zákonným spôsobom, keď právne správne vyhodnotil všetky

skutočnosti, ktoré boli pre posúdenie splnenia podmienok spoľahlivosti u odvolateľky ako príslušníčky
finančnej správy relevantné a určujúce.

II.
Žalobné dôvody

Včas podanou žalobou s poukazom na tie skutočnosti, že žalobkyňa vo svojej žalobe v konečnom

dôsledku podáva žalobu voči prvostupňovému rozhodnutiu, avšak v petite žaloby žiada o zrušenie
rozhodnutia žalovaného z 26.08.2021 pod č. 393399/2021, ktoré v čase podania žaloby a to 14.12.2021
bolo právoplatné a v tento deň končila dvojmesačná lehota na podanie žaloby voči predmetnému
rozhodnutiu. Ak sa však zistí, že žaloba bola síce podaná predčasne v momente jej podania osobne
do podateľne súdu, resp. elektronicky, či podaním na prepravu, lehota neplynula, ale následne už

plynúť začala alebo uplynula, musí o nej ďalej súd konať (komentár S.s.p.). Podľa správneho súdu ide
o takýto prípad, preto správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj celé konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu uvedenom v žalobe a o veci samej následne na pojednávaní dňa
17.01.2023 aj rozhodol.V podanej žalobe sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému

na ďalšie konanie, pretože považuje rozhodnutie Daňového úradu Prešov ako záver z previerky
spoľahlivosti zo dňa 02.07.2021 pod č. 317702/2021, voči ktorému podala odvolanie, za nezákonné.
Žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 26.08.2021 na základe jej podaného odvolania uvedený záver
previerky spoľahlivosti potvrdil. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného z 26.08.2021 nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 14.10.2021 fikciou doručenia, kedy sa doručované rozhodnutie de

facto vrátilo žalovanému ako neprevzaté žalobkyňou. Žalobkyňa z dôvodu časovej núdze, teda plynutia
časovej lehoty na podanie predmetnej žaloby a účelovej nesúčinnosti žalovaného nedokázala vo chvíli,
keď predkladala žalobu voči napadnutému rozhodnutiu, priložiť k samotnej žalobe aj kópiu rozhodnutia,
ktorú doručila správnemu súdu následne a to podaním zo dňa 16.03.2022.

Pri odôvodňovaní podanej žaloby vychádzala žalobkyňa zo skutkového a právneho stavu uvedeného

v prvostupňovom rozhodnutí, pričom predmetným rozhodnutím bolo určené, že sa žalobkyňa
nepovažuje za spoľahlivú podľa príslušných ustanovení zákona, konkrétne § 84 ods. 1 písm. b), § 84
ods. 4 písm. d) v spojení s § 84 ods. 7 zákona č. 35/2019 Z. z.

Žalobkyňa argumentuje tým, že rozhodnutie Daňového úradu Prešov označené ako „Záver previerky

spoľahlivosti“ vychádza z tvrdenia uvedeného v uznesení vyšetrovateľa UIS, odbor inšpekčnej služby
Východ, oddelenie vyšetrovania Košice, ČVS: UIS-59/OISV-2020 z 02.11.2020, podľa ktorého sa
žalobkyňa mala dopustiť tak zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a ods. 2 písm. d)
Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ako organizátor
za daňový subjekt Paparazzi lux fashion, s.r.o., ktorého jediným spoločníkom a konateľom je jej syn

D. C. ako zodpovedná osoba konajúca za spoločnosť. Skrátenie dane zo strany jej syna má byť podľa
tvrdenia vyšetrovateľa UIS jednoznačne preukázané vyšetrovaním v trestnej veci vedenej na OKP OR
PZ Vranov nad Topľou pod ČVS: ORP-17/2-VYS-VT-2020, kde bola určená škoda za obdobie november
2018 až november 2019 v celkovej sume 5 681,27 eur. Predmetné trestné stíhanie vo veci k vzneseniu
obvinenia konkrétnej osobe nedošlo a bolo zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. h), ods. 4 Trestného

poriadku z dôvodu, že škoda bola zaplatená.

Žalobkyňa ďalej argumentuje tým, že účastníctvo žalobkyne na hore uvedenom skutku ktorého
sa mala dopustiť so svojim synom, je podľa názoru vyšetrovateľa UIS jednoznačne preukázané
a to svedeckými výpoveďami bývalých zamestnancov spoločnosti, ako aj svedeckými výpoveďami

svedkov, ktorí mali potvrdiť, že žalobkyňa mala byť iniciátorka neblokovania predaného tovaru, čo je
evidentné z komunikácie medzi menovanou a svedkyňou Biedkovou prostredníctvom neidentifikovanej
internetovej aplikácie.
Žalobkyňa uvedené tvrdenia popiera, ako aj konštatácie vyšetrovateľa UIS, ktoré si Daňový úrad Prešov
osvojil vo svojom rozhodnutí z 02.07.2021, pretože sú v absolútnom rozpore so zásadami trestného

práva. O trestnej zodpovednosti, teda vine konkrétnej osoby za protiprávne konanie je oprávnený
rozhodnúť na základe vykonaného dokazovania za účasti obvineného, resp. obžalovaného len a len súd
a nie vyšetrovateľ UIS. Žalobkyňa uviedla, že je potrebné zdôrazniť, že všetky dôkazy uvedené zo strany
vyšetrovateľa UIS a dôkazy vykonané v konaní OKP OR PZ Vranov nad Topľou pod ČVS: ORP-17/2-
VYS-VT-2020 boli vykonané v procesnom štádiu trestného stíhania vo veci, obvinenie zo spáchania

konkrétneho trestného činu nebolo vznesené ani konateľovi spoločnosti, ani žalobkyni, ktorá z daného
dôvodu nemala ani nemá zákonnú možnosť brániť sa voči nepravdivému tvrdeniu vyšetrovateľa UIS, že
ako organizátorka sa mala dopustiť trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods.
2 písm. d) Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

V závere žaloby argumentuje tým, že vykonaný dôkaz psychofyziologické vyšetrovanie pravdivosti
zo dňa 07.06.2021 a zistený záver na základe vykonaného dokazovania, že žalobkyňa bola
nepravdovravná,nemožnotaktiežpovažovaťzarelevantnýnespochybniteľnýdôkaz,nazákladektorého
možno konštatovať a oprieť rozhodnutie o nespoľahlivosti menovanej. Žalobkyňa uvádza, že žiadny
prístroj nemôže merať lož či pravdu, ani polygraf to nedokáže, preto vyšetrenie na tomto prístroji

nie je súčasťou dôkazov, ktoré je možné použiť v rámci trestného konania. Popiera a stále bude
popierať, že mala byť iniciátorka neblokovania predmetného tovaru. Tvrdenie, že je to preukázané
z komunikácie medzi ňou s svedkyňou Biedkovou prostredníctvom neidentifikovanej internetovej
aplikácie sa nezakladá na pravde, pričom argumentuje tým, že nevie, o akú komunikáciu sa jedná, keďžeju ani nevidela a žalobkyňa synovi pomáhala v podnikaní ako matka synovi bez toho, aby zneužívala
svoje postavenie a mala z toho neoprávnený požitok.

Žalobkyňa je toho názoru, že žaloba je na základe vyššie uvedeného plne dôvodná, pretože
v napadnutom správnom konaní neboli zistené také dôkazy, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností
preukazovali nespoľahlivosť žalobkyne a preto žiada, aby súd vydal rozsudok ako je uvedený v petite
žaloby.

III.
Vyjadrenie žalovaného

K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 24.03.2021 vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na
skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť podľa § 190

SSP, resp. žalobu odmietnuť podľa ustanovenia § 98 Správneho súdneho poriadku.

IV.
Závery správneho súdu

Správny súd v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
účinného od 01.07.2016 v intenciách uvedeného zákonného ustanovenia v predmetnej veci postupoval.

Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo

iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny

opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy

bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

Podľa § 84 ods. 1 písm. b) zákona č. 35/2019 Z. z., príslušníkom finančnej správy môže byť občan starší
ako 18 rokov, ktorý je spoľahlivý.

Podľa § 84 ods. 4 písm. d) citovaného zákona, za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje
občan, ktorý podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby.

Podľa § 84 ods. 5 citovaného zákona, za iné skutočnosti nedávajúce záruku riadneho výkonu služby
podľa odseku 4 písm. d) sa považuje najmä prijímanie neoprávnených platieb, darov alebo iných výhod
alebo zneužívanie postavenia a funkcie na získavanie neoprávnených požitkov.Podľa § 119 ods. 2 písm. l) citovaného zákona, príslušník finančnej správy je povinný podrobiť sa

psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, ak tak ustanovenia osobitné predpisy, alebo ak tak určí
minister alebo prezident.

Podľa § 121 ods. 1 citovaného zákona, previerkou spoľahlivosti sa zisťuje spoľahlivosť príslušníka

finančnej správy podľa § 84 ods. 4 písm. d).

Podľa § 121 ods. 2 citovaného zákona, podkladom na vykonanie previerky spoľahlivosti sú najmä
informácie získané z operatívno-pátracej činnosti a inej činnosti vykonávanej poverenými príslušníkmi
finančnej správy a informácie získané z iných zdrojov.

Podľa § 121 ods. 3 citovaného zákona, previerka spoľahlivosti pozostáva z vyplnenia dotazníka
preverovaným príslušníkom finančnej správy a pohovoru s týmto príslušníkom finančnej správy.

Podľa § 121 ods. 4 citovaného zákona, previerka spoľahlivosti pozostáva z vyplnenia dotazníka
preverovaným príslušníkom finančnej správy a pohovoru s týmto príslušníkom finančnej správy.

Podľa § 121 ods. 8 citovaného zákona, psychofyziologické overenie pravdovravnosti sa ako súčasť
pohovoru uskutoční vždy, ak sú vyjadrenia preverovaného príslušníka finančnej správy v priebehu
pohovoru v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na splnenie podmienky
spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. d).

Podľa § 121 ods. 10 citovaného zákona, závery z previerky spoľahlivosti vydáva rozhodnutím
nadriadený. Závery z previerky spoľahlivosti sa založia do osobného spisu preverovaného príslušníka
finančnej správy.

Podľa § 121 ods. 11 citovaného zákona, o odvolaní proti záverom z previerky spoľahlivosti rozhoduje
prezident. Ak je preverovaným príslušníkom finančnej správy prezident, o odvolaní proti záverom z
previerky spoľahlivosti rozhoduje minister na základe ním ustanovenej osobitnej komisie.

Podľa § 294 ods. 3 citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v plnom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní alebo zistené nedostatky odstráni.

Správny súd v rámci vysporiadania sa so žalobnými námietkami v prvom rade považuje za potrebné
poukázať na skutočnosť, že obsah jednotlivých žalobných námietok tvoria v zásade v celom rozsahu
pôvodné odvolacie námietky a argumentácia žalobkyne v jej odvolaní.

V danom prípade správny súd hneď úvodom konštatuje, že v podstatnej časti žalobných námietok
uvedených prakticky v odvolaní sa snažil odpovedať aj žalovaný ako odvolací orgán spôsobom, ktorý
je uvedený v rozhodnutí žalovaného v rámci odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa
26.08.2021 a správny súd na tam uvedené závery poukazuje. Na doplnenie správny súd k jednotlivým
žalobným dôvodom musí uviesť, že podstatnou časťou žalobných námietok týkajúcich sa záveru tak

rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu o tom, že žalobkyňa je nespôsobilá
výkonu svojej funkcie vo finančnej správe, teda o závere z previerky spoľahlivosti vo vzťahu k žalobkyni
ako služobne zaradenej vo funkcii exekútor v 3. platobnej triede, zaradenej do oddelenia daňovejexekúcie I., sa správnemu súdu javí ako nedostatočné, predčasné a vydané na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu orgánom verejnej správy.

Správny súd v prvom rade poukazuje na jednoduchú argumentáciu žalobkyne s dôrazom na to, že
o trestnoprávnej zodpovednosti konkrétnej osoby za protiprávne konanie je oprávnený rozhodnúť
na základe vykonaného dokazovania za účasti či už obvineného alebo obžalovaného len a len súd
a nie vyšetrovateľ. Správny súd poukazuje bezpochyby na uznesenie Úradu inšpekčnej služby zo

dňa 02.11.2020 pod ČVS: UIS-59/OISV-2020, kde podľa § 215 ods. 1 písm. h), ods. 4 Trestného
poriadku s poukazom na ustanovenie § 86 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného zákona trestné stíhanie
za zločin krátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona formou
účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustila príslušníčka Finančnej
správy Slovenskej republiky A. B. C., zaradená... s tým, že v období od 22.06.2017 do 13.11.2019
v Košiciach a inde, z pozície zodpovednej osoby konajúcej za spoločnosť Paparazzi lux fashion, s.r.o.,

IČO: 50 961 659, Kalinčiakova 1692, Vranov nad Topľou, prikazovala personálu prevádzok danej
spoločnosti, aby predaj tovaru neevidoval v elektronickej registračnej pokladni, resp. systéme e-kasa
klient.Taktokonalasúmyslomkrátiťdaňovúpovinnosťkdanizpríjmuprávnickýchosôbadanizpridanej
hodnoty podnikateľského subjektu Paparazzi lux fashion, s.r.o., ktorého konateľom je jej syn B. D. C.,
pričom vykonanou kontrolou pracovníkmi Colného úradu Košice dňa 14.11.2019 na predajnom mieste

Paparazzi, Hlavná 8, Košice bol za obdobie od 13.11.2018 do 13.11.2019 zistený rozdiel v denných
uzávierkach tržieb medzi údajmi zaevidovanými v internej evidencii vedenej na predajnom mieste
a údajmi zaevidovanými v elektronickej registračnej pokladni, resp. v systéme e-kasa klient vo výške
34 157,90 eur, čo malo u podnikateľského subjektu Paparazzi lux fashion, s.r.o. za následok skrátenie
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018 až november 2019 vo výške najmenej

5 681,22 eur a dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018 a 2019 vo výške
najmenej 0 eur ku škode Slovenskej republiky, zastúpenej Daňovým úradom Prešov, zastavuje, lebo
zanikla trestnosť činu.

Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia, trestnosť činu zanikla na základe toho, že potom, čo
došlo k v priebehu vyšetrovania k úprave právnej kvalifikácie na zločin skrátenia dane a poistného
podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona a to vzhľadom na zistenia, že k skráteniu dane
v danom prípade došlo, čo bolo predmetom vyšetrovania OKP OR PZ Vranov nad Topľou pod ČVS:
ORP-17/2-VYS-VT-2020, ktorý na základe odstúpeného písomného podnetu Colného úradu Košice zo

14.02.2020 začal trestné stíhanie za pokračujúci zločin skrátenia dane poistného podľa § 276 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že páchateľ ako zodpovedná osoba konajúca
za daňový subjekt Paparazzi lux fashion, s.r.o. v období minimálne od 13.11.2018 nezabezpečil, aby
všetky tržby na prevádzke na predajnom mieste Paparazzi Košice, Hlavná č. 8, v období od 13.11.2018
do 07.10.2019 boli evidované prostredníctvom elektrickej registračnej pokladne a od 08.10.2019 do

13.11.2019 pokladňou e-kasa klient, ukončené tak, že ukončil v rámci trestného konania vedeného na
OKP OR PZ Vranov nad Topľou o zániku trestnosti skutku účinnou ľútosťou v zmysle § 86 ods. 1 písm.
d) Trestného zákona účinného od 01.01.2020 zodpovednou osobou D. C.. Túto možnosť tento využil
a skrátenú daň voči daňovému úradu Prešove, pobočka Vranov nad Topľou dňa 29.06.2020 dodatočne
uhradil v plnej výške a to platobným príkazom.

V závere uvedeného uznesenia vyšetrovateľ inšpekčnej služby konštatuje, že vykonaným vyšetrovaním
bolo jednoznačne preukázané, že príslušník Finančnej správy SR A. C. sa vyšetrovaného trestného
činu dopustila, čo je objektivizované najmä svedeckými výpoveďami vypočutých svedkov, bývalých
zamestnancov predajne Paparazzi lux fashion, s.r.o., ako aj informáciami z detailov k bankovému účtu

spoločnosti. Vyhodnotením vykonaných dôkazov bolo zistené, že ku kráteniu dane došlo z dôvodu
neevidovania predaného tovaru, ktorý nebol blokovaný vo všeobecnosti, v týchto prípadoch že sa
zákazník preukázal vernostnou kartičkou na poskytnutie zľavy. Podľa svedeckých výpovedí iniciátorkou
neblokovania takto predávaného tovaru mala byť práve A. B. C., čo je evidentné tiež z komunikácie
medzi menovanou a svedkyňou B. prostredníctvom neidentifikovanej internetovej aplikácie, ktorú doložil

H. I. pri oznámení na A. B. C. na Daňovom úrade Prešov dňa 01.03.2019.

K vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti voči uvedenej A. B. C. ako účastníkovi – organizátorovi na
trestnom čine skrátenia dane a poistného podľa §276 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona všakbráni zákonná prekážka a to právoplatne zastavené trestné stíhanie hlavného trestného činu, ktorého
mala byť organizátorom. Ako už bolo opakovane spomenuté, trestné stíhanie hlavného trestného činu
bolo zastavené vyšetrovateľom OKP OR PZ Vranov nad Topľou v konaní pod ČVS: ORP-17/2-VYS-

VT-2020. Ako uviedol vyšetrovateľ, v závere uznesenia podľa § 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,
trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin krátenia dane a poistného podľa § 276
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 alebo nezaplatenia dane a poistné podľa § 278, ak páchateľ
nespáchal trestný čin ako člen organizovanej skupiny alebo ako člen zločineckej skupiny a ak splatná
daň aj jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr nasledujúci deň po dni, keď

sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami.

Z registra trestov vyplýva, že A. B. C. nemá žiadny záznam, v minulosti bola priestupkovo riešená iba
na úseku dopravy. Rovnako nebola ani v predchádzajúcich 24 mesiacoch trestne stíhaná a zároveň ani
jej prípadné trestné stíhania ako páchateľa za obdobný čin nebolo v predchádzajúcich 24 mesiacoch

zastavené z dôvodu zániku trestnosti trestného činu podľa odseku 1, čo bolo zistené z informačného
systému „Denník vyšetrovacích spisov“. Vzhľadom na uvedené podľa § 215 ods. 1, ods. 4 Trestného
poriadku zastaví trestné stíhanie podľa odseku 1 aj oprávnený policajt, ak nebolo vznesené obvinenie,
resp. podľa § 215 ods.1 písm. h) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak zanikla
trestnosť činu.

S poukazom na uvedené uznesenie, ako aj na obsah svedeckých výpovedí, ktoré sú súčasťou
odôvodnenia predmetného uznesenia vyšetrovateľa, z ktorých zo 7 svedeckých výpovedí iba svedkyňa
B. F. B. vypovedala, že v roku 2018 asi dva mesiace brigádnicky pracovala v prevádzke Paparazzi.

O práci v danej prevádzke sa dozvedela na facebooku, kontaktovala ju telefonicky pani, ktorá sa
predstavila ako C., že je majiteľka. Na základe telefonátu sa dohodli na tom, že prišla do prešovskej
predajne, vysvetlila jej predavačka v rámci zaučenia, že tovar, ktorý je na predajni, tento sa predáva
a neblokuje, predaj sa má zapisovať do zošita a zákazníkom namieste pokladničných dokladov sa
vydávajú paragóny. Predavačka, ktorá ju zaškoľovala, bola pani J.. Z uvedeného vyjadrenia svedkyne

bezpochyby vyplýva, že ju zaúčala predavačka pani J., ktorá jej povedala, akým spôsobom sa zapisuje
predavaný tovar, akým spôsobom sa majú vydávať paragóny a prečo sa nemá blokovať predmetný
tovar. Z uvedenej výpovede teda nevyplýva, že touto osobou bola bez akýchkoľvek pochybností pani
C., teda žalobkyňa.

Ako vyplýva z ďalších výpovedí svedkýň H. A., A. C., E. K., D. K., L. A. a I. J., ako B. M., správny súd
nemal jednoznačne preukázané, že dané svedecké výpovede potvrdili tú skutočnosť, žeby žalobkyňa
bola osobou, ktorá by ich bola iniciovala, alebo oboznámila s tým, že daný tovar nemajú blokovať, že
majú vydávať paragóny a nemajú vydávať bločky z e-kasy, resp. z kasy. Z odôvodnenia uvedeného

uznesenia má správny súd za to, že žalobkyni bolo kladné za vinu také porušenie povinností, ktoré
nemali súvis s jej výkonom práce na finančnej správe so sídlom vo Vranove nad Topľou, kde bola
zaradená ako exekútor 3. triedy. Na základe uvedeného uznesenia, ktoré je podľa správneho súdu
podstatou rozhodnutia tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, správne orgány preto
vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu ohľadom samotného preverenia spôsobilosti

žalobkyne. V záveroch z previerky spoľahlivosti nie sú skutočnosti, z ktorých by bolo bezpochyby
preukázané, že žalobkyňa ako exekútor 3. platovej triedy začlenená na oddelení daňovej exekúcie I.
je osoba nespôsobilá.

Ohľadom ďalších dôkazných postupov zo strany Daňového úradu Prešov správny súd argumentuje
poukazom hlavne na záver rozhodnutia riaditeľa Daňového úradu Prešov z 02.07.2021, ktorý vychádzal
z toho, že príslušník finančnej správy A. C. sa nepovažuje za spoľahlivého podľa príslušných ustanovení
zákona č. 35/2019 Z. z. hlavne na základe výsledku odborného skúmania sp. zn.: PPZ-KÚ-AP-
EXP-2021/318-1 zo 07.06.2021, kedy jej boli počas testovania, resp. overovania pravdovravnosti

položené príslušníkmi finančnej správy 3 otázky a to:

- či riadila fyzicky prevádzky spoločnosti Paparazzi v Košiciach a Prešove,- či inštruovala niektorú z predavačiek obchodu Paparazzi v Košiciach k tomu, aby neregistrovala tržby
cez pokladňu
- či mala akýkoľvek príjem z obchodov spoločnosti Paparazzi v Košiciach a Prešove. Na položené otázky

odpovedala jednoduchou odpoveďou nie.
Z uvedeného výsledku odborného skúmania preverovania príslušníka vyplýva jednoznačný záver,
že subjekt bol nepravdovravný. Uvedené závery sa javia podľa správneho súdu ako závery prijaté
predčasne, bez akýchkoľvek bližších vyhodnotení, resp. bez akýchkoľvek dodatočných otázok
a odpovedí, ktoré by bola poskytla žalobkyňa v rámci tohto testovania, resp. overovania pravdovravnosti.

Aj správny súd poukazuje na význam ustanovenia § 121 ods. 8 zákona, z ktorého bezpochyby
vyplýva, že psychofyziologické overenie pravdovravnosti sa ako súčasť pohovoru uskutoční vždy, ak
sú vyjadrenia preverovaného príslušníka finančnej správy v priebehu pohovoru v rozpore so zistenými
skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na splnenie podmienky spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4
písm. d) zákona. Avšak čo sa týka samotného záznamu z výkonu previerky spoľahlivosti vykonaného

15.04.2021, ako aj následne závery z uvedenej previerky spoľahlivosti z 02.07.2021 vychádzajú podľa
správneho súdu z nedostatočných dôkazov, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukázali tvrdenia,
ktoré sú obsahom rozhodnutia riaditeľa Daňového úradu Prešov. Aj zo samotného dotazníka, ktorý
je súčasťou administratívneho spisu ako príloha č. 1 k Smernici č. 156/2019, ktorý bol vypracovaný
15.04.2021, na zodpovedanie 24 otázok formou áno, nie, sa zdá byť nedostatočné pre tak závažný

záver, ku ktorému došlo rozhodnutím riaditeľa Daňového úradu Prešov dňa 02.07.2021.

Ako vyplýva z III. hlavy zákona č. 35/2019 z 05. decembra 2018, služobná disciplína a disciplinárna
právomoc je uvedená v § 121 ako Previerka spoľahlivosti. Z odseku 1 vyplýva, že previerkou

spoľahlivosti sa zisťuje spoľahlivosť príslušníka finančnej správy podľa § 84 ods. 4 písm. d). Z odseku
2 vyplýva bezpochyby, že podkladom na vykonanie previerky spoľahlivosti sú najmä informácie
získané z operatívno-pátracej činnosti a inej činnosti vykonávanej poverenými príslušníkmi finančnej
správy a informácie získané z iných zdrojov. Previerka spoľahlivosti pozostáva z vyplnenia dotazníka
preverovaným príslušníkom finančnej správy a pohovoru s týmto príslušníkom finančnej správy.

Previerka spoľahlivosti sa vykonáva, ak tak určí prezident alebo minister. Previerku spoľahlivosti vykoná
príslušník finančnej správy poverený prezidentom alebo ministrom.

Ako vyplýva z ustanovenia § 121 ods. 5, podrobnosti z obsahu dotazníka, spôsobe jeho vyplnenia
a vyhodnotenia a o priebehu a spôsobe vyhodnotenia pohovoru ustanovení vnútorný predpis, ktorý vydá

prezident. V súlade so samotnou smernicou a prílohou č. 1 bol pohovor s preverovaným príslušníkom
finančnej správy, teda žalobkyňou vykonaný a na základe vyhodnoteného dotazníka podľa záverov
vykonávajúce príslušníka finančnej správy pretrvávajú pochybnosti o spoľahlivosti žalobkyne ako
pracovníka finančnej správy. V priebehu pohovoru má preverovaný príslušník finančnej správy právo
vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a následne z pohovoru sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpíše

preverovaný príslušník finančnej správy a poverený príslušník finančnej správy podľa odseku 4.
Z uvedených dôkazov, ako už správny súd uviedol vyššie, nebolo jednoznačne preukázané, že
žalobkyňajenespoľahlivánazákladetýchdôvodov,ktoréuviedolriaditeľDaňovéhoúraduPrešovaktoré
boli uvedené v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného zo dňa 26.08.2021.

Správny súd v tomto kontexte poukazuje na to, že zákonodarca v právnej úprave citovaných právnych
noriem, hlavne zákona č. 35/2019 Z. z. výslovne ustanovuje, že podkladom na vykonanie samotnej
previerky a postupu úradu alebo pracovníka finančnej správy vykonávajúceho túto previerku, sú
podklady, ktoré majú mať váhu takého dôkazu, ktorý nemôže byť v žiadnom prípade spochybnený.
Z uvedenej právnej úpravy síce priamo nevyplýva, žeby zákonodarca prejavil svoju vôľu vyjadrenú

v právnej norme 35/2019, avšak aplikovanie pre konanie o samotnom výkone takejto previerky
ustanovenia v správnom konaní nie sú, avšak touto právnou skutočnosťou sa zaoberal na základe
viacerých žalôb, ktoré boli podané v minulosti, aj Ústavný súd SR a to v náleze PL.ÚS 6/04, keď
konštatoval, že § 81 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. nemá za následok to, žeby spôsob konania,
teda jeho rozhodujúce časti úradu pri vykonávaní bezpečnostných previerok nebol náležite ustanovený

zákonom. Spôsob jeho konania ustanovuje všeobecne Správny poriadok vrátane základných pravidiel
konania uvedených v § 3 a osobitne zákon najmä v časti o vykonaní bezpečnostných previerok (stupne
previerok, ich priebeh, podkladové materiály, bezpečnostný pohovor a pod.). Na rozhodovanie, ktoréje iba časťou, resp. určitým úsekom konania, sa vzhľadom na špecifickosť bezpečnostných previerok
vzťahuje osobitná úprava § 26 a nasledujúce.

Vychádzajúc z vyššie citovanej právnej úpravy a právneho záveru Ústavného súdu SR vysloveného
v uvedenom náleze aj senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Sž/19/2014 argumentoval
tým, že dospel k záveru, že Národný bezpečnostný úrad príslušný na konanie a rozhodnutie podľa
zákona č. 215/2004 Z. z. v prvom stupni v predmetnej veci postupom v intenciách citovaných právnych

noriem si vo veci nezadovážil dostatok relevantných skutočností pre vydanie rozhodnutia, preto
zo skutkových zistení vyvodil svoj právny záver predčasne, ktorý postup podmieňujúci zákonnosť
rozhodnutia senát najvyššieho súdu nemohol považovať za súladný so zákonom. Z týchto dôvodov
výbor Národnej rady SR na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu príslušný aj na
preskúmanie rozhodnutia NBÚ v zmysle článku 3 ústavného zákona č. 254/2006 Z. z., pokiaľ odvolanie
žalobcu podané proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol, nerozhodol vo veci zákonne.

Správny súd poukazujúc na znenie uvedeného právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR
v rozhodnutí sp. zn.: 6Sž/19/2014 a v zmysle názoru Ústavného súdu SR konštatoval, že neobstojí preto
tvrdenie žalovaného, že na preskúmavané konanie jednak nemôže aplikovať príslušné ustanovenia
správneho konania, podľa ktorého musí správny orgán dostatočným spôsobom postupovať v konaní

v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie
týka, dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť
k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Zároveň s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5
Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci,
pričom správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch

nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal

s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Na základe uvedeného, aj s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý aplikoval v rozsudku
sp. zn.: 6Sž/19/2014, že jedinou obranou posudzovanej osoby je vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam

v rámci bezpečnostného pohovoru a pravdivosť svojich vyjadrení podporiť psychofyziologickým
overením pravdovravnosti. V zmysle uvedených zásad a predovšetkým zásady materiálnej pravdy
a zásady súčinnosti navrhovaná osoba má nielen právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam,
ale musí jej byť umožnené realizovať jej právo navrhovať, resp. predkladať dôkazy na podporu
svojich tvrdení, keďže zákonnosť rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu v tomto konaní

bola podmienená zákonnosťou jeho postupu, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je konanie, ktorým
sa vykonáva dokazovanie. Teda pokiaľ v danom prípade žalobkyňa výslovne tvrdila, že počas
previerky a počas vyplňovania dotazníka hovorila pravdu a tieto jej vyjadrenia boli spochybňované iba
vyhodnotením Dotazníka a troch položených otázok je to podľa súdu nedostatočné. Ako už súd vyššie
poukázal uznesením vyšetrovateľa, z ktorého bezpochyby nevyplýva, že by sa žalobkyňa dopustila

trestného činu, ktorý sa jej kládol v konaní vedenom Úradom inšpekčnej služby pod ČVS: UIS-59/
OISV-2020 za vinu. Na základe účinnej ľútosti jej syna bolo de facto zastavené trestné stíhanie za zločin
skrátenia dane a poistného podľa príslušných ustanovení Trestného zákona formou účastníctva tým,
že prakticky zanikla trestnosť činu na základe účinnej ľútosti jej syna, nie jej. Z uvedeného uznesenia
bezpochyby nevyplýva jednoznačne, že daného trestného činu skrátenia dane tak, ako to je formulované

v uznesení, sa bezpochyby dopustila žalobkyňa, či už ako organizátorka alebo spoluobvinená.

Vychádzajúc zo skutkových zistení prejednávanej veci správny súd preto považoval za dôvodnú žalobnú
námietkužalobkyne,ktorounamietalanezákonnosťnapadnutéhorozhodnutiajednakžalovaného,akoaj

rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu riaditeľa Daňového úradu Prešov, ktoré boli vydané bez
dostatočného zistenia a vyhodnotenia skutkového stavu. Z tých skutkových okolností, ktoré sú uvádzané
jednak v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného bezpochyby nevyplývajú
tie skutočnosti, ktoré sa kladú za vinu žalobkyni ako zamestnankyni finančnej správy, ktorá mala defacto neuspieť v previerke spoľahlivosti vo vzťahu k nej ako k príslušníčke finančnej správy zaradenej
vo funkcii exekútor v 3. platovej triede začlenenej do oddelenia daňovej exekúcie I., na úseku daňovej
exekúcie.

Z uvedených dôkazov, ktoré boli vyhodnotené jednoznačne v neprospech žalobkyne, správny súd má za
to, že povinnosťou štátneho orgánu, ktorému zákonodarca zveruje neobmedzenú právomoc rozhodovať
o právach a povinnostiach fyzických osôb, musí tento orgán prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré boli

zistené v konaní, ktoré vyšli najavo a hodnotiť ich jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, pričom
v rámci postupu žiaden dôkaz nemôže nadradiť nad ostatné tak, ako to bolo v tomto prípade. Na základe
uznesenia príslušníka inšpekčnej služby, resp. OR PZ Vranov nad Topľou dospel nadriadený žalobkyne
k záverom, ktoré neboli dostatočne preukázané v tomto správnom konaní. Vzhľadom na uvedené nie
je možné dospieť k presvedčeniu, že v danom prípade žalobkyňa na kladené otázky v rámci previerky
nehovorila pravdu len preto, že to nepotvrdilo psychofyziologické overenie pravdovravnosti, ako už

správny súd poukázal vyššie a na tri otázky odpoveďami žalobkyňa odpovedala nie.

Správny súd považuje preto za dôvodné tvrdenie žalobkyne, že v rámci uvedenej previerky nebola
splnená podmienka vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a to k informáciám, ktoré boli jednak z iného

trestného konania, ktoré boli vedené na OR PZ Vranov nad Topľou, ako aj k listinným dôkazom, ktoré
použil žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán vo forme výpovedí svedkýň, ktoré jednoznačne
vyhodnotili správne orgány výslovne v neprospech žalobkyne, pričom tieto nepreukazovali, že by
žalobkyňa sa dopustila trestného činu tak, ako jej bolo kladené za vinu v uznesení vyšetrovateľa IS.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj
prvostupňového správneho orgánu považuje za vydané predčasne. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe
navrhovala zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, správny súd
rozsudkom podľa príslušného ustanovenia §191 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku zrušil

rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že žalovaný ako odvolací orgán má
právozrušiťpredmetnérozhodnutieprvostupňovéhosprávnehoorgánuanazákladejehopokynovuložiť
za povinnosť, aby správny orgán prvého stupňa konanie doplnil a zistil skutkový stav náležite tak, aby
bolo rozhodnutie správneho orgánu vydané v súlade so zákonom.

Správnysúdtedanazákladeobsahurozhodnutiaprvostupňovéhosprávnehoorgánu,akoajrozhodnutia
žalovaného zistil v predmetnom konaní, že žalobkyňa bola postavená mimo službu príslušníka finančnej
správy nezákonne na základe uvedených rozhodnutí, ktoré boli vydané predčasne.

Správny súd tu poukazuje na stabilizovanú judikatúru, z ktorej vyplýva, že ak bol skutkový stav v konaní
nenáležite zistený a objasnený na základe vykonaných dôkazných prostriedkov, ktoré sa obsahovo
nezhodujú so závermi správnych orgánov, je potrebné vo veci opätovne rozhodnúť potom, ako správny
orgán doplní skutkový stav a tento opätovne vyhodnotí. Správny súd dospel k opačnému záveru ako

správne orgány, preto rozhodnutie na základe podanej správnej žaloby rozhodnutie žalovaného zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sa správny orgán musí vysporiadať s argumentáciou správneho súdu a vo veci
opätovne rozhodnúť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok na úplnú
náhradu trov konania voči žalovanému.

S poukazom na ustanovenie § 175 ods. 2 SSP o výške trov konania rozhodne správny súd po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

Senát správneho súdu rozhodol v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. c) v spojení s § 444

ods. 1 Správneho súdneho poriadku)..

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

zmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.