Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. jún 2022

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 4C/118/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816207981
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Chmelanová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2022:3816207981.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v spore žalobcov v 1. rade: B. J., nar. XX.X.XXXX, bytom L. 2, Y., v 2. rade: M..

U. J., nar. X.X.XXXX, bytom L. XX, Y., v 3. rade: M.. D. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, H. G., v 4.
rade: E. U., nar. X.X.XXXX, bytom E. XX, L. pri E., v 5. rade: nebohý D. U., nar. X.X.XXXX, zomrelý
XX.X.XXXX, naposledy bytom M. Y. XXXX/XX, H. - B., v 6. rade: E. U., nar. XX.X.XXXX, bytom M. Y.
XXXX/XX, H. - B., v 7. rade: D. U., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, H. - B., v 8. rade: D. U., nar.
XX.X.XXXX, bytom S. G. XXXX/XX, H., v 9. rade: J. J., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, Y. nad E.,
Česká republika, v 10. rade: G. H., nar. X.XX.XXXX, O. - lázně XXX, Česká republika, v 11. rade: D..
X. U., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXXX/X, E. - D., zastúpených JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom

so sídlom Hviezdoslavova č. 3, Prievidza, proti žalovanému: D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX/X,
P. E., zastúpenému JUDr. Vladimírom Štrbíkom, advokátom so sídlom Námestie slobody 22, Prievidza,
o neplatnosť závetu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má proti žalobcom v 1. až v 4. rade a v 6. až 11. rade, povinným spoločne a nerozdielne,
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodní žalobcovia v 1. až 7. rade: B. J., M.. U. J., M.. D. J., E. U., X. U., J. J., G. H. žalobou
podanou dňa 14.06.2016 žiadali určiť, že závet poručiteľa G. J. zo dňa 20.12.2015 je neplatný. Pôvodní

žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že uznesením Okresného súdu Prievidza, č.k. 11D/174/2015-62 zo
dňa 02.05.2016 v dedičskej veci po poručiteľovi G. J., zomrelom 27.12.2015 boli odkázaní na podanie
žaloby o neplatnosť závetu poručiteľa G. J. zo dňa 20.12.2015. Žalobou sa domáhajú určenia neplatnosti
tohto závetu, ktorý považujú za neplatný. Z obsahu závetu, ktorý mal vlastnoručne podpísať poručiteľ
a dvaja svedkovia, a to V. O. a G. B. a ktorý nebol napísaný jeho vlastnou rukou, ale inou v závete
neuvedenou osobou, sa dozvedeli, že poručiteľ pre prípad smrti odkazuje celý hnuteľný a nehnuteľný
majetok D. C., teda žalovanému, ako poďakovanie za obetavú pomoc v starobe, ale hlavne v chorobe,

kedy sa mu všetci ostatní otočili chrbtom. Žalobcovia neuznali v dedičskom konaní tento závet za
platný z dôvodu, že podpis na závete sa nezhoduje s podpisom poručiteľa. Podľa žalobcov podpis na
závete nie je pravým podpisom poručiteľa JR. J.. G. J. sa podľa ich vedomostí podpisoval tak, že z
obsahu jeho podpisu boli zrejmé a čitateľné hlásky - písmená jeho priezviska, pretože jeho rukopis aj
pri podpise bol čitateľný, krasopisný, úhľadný. Podpis na závete pri ručne napísanom mene a priezvisku
G. J. je však nečitateľný. G. J. tak nikdy nepísal a nepodpisoval, z podpisu ani nie je zrejmé, aké
písmenká podpis obsahuje. Aj zo sklonu nečitateľných čmáraníc je zrejmé, že pisateľ akoby nebol vôbec

orientovaný. Pokiaľ na závete nie je pravý podpis poručiteľa, tento právny úkon nemôže byť platným
právnym úkonom, pretože neobsahuje vôľu poručiteľa, a to podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobcovia zastávajú stanovisko, že predmetný závet nielenže neobsahuje vôľu poručiteľa, nie je ním
podpísaný, ale domnievajú sa, že bol vyhotovený dodatočne po smrti poručiteľa, čomu nasvedčujeich osobná skúsenosť z udalosti po pohrebe poručiteľa dňa 30.12.2015. Po pohrebe poručiteľa v
Nitrianskom Pravne žalovaný spolu so svojou družkou U. M. im odmietli umožniť vstup do domu
poručiteľa, museli zavolať hliadku polície. Žalovaný polícii povedal, že tým, že ich nechce pustiť do

domu, plní želanie strýka JN. až do rozhodnutia súdu. Na otázku polície, či má písomný doklad od
poručiteľa, ktorý by ho oprávňoval takémuto postupu, žalovaný odpovedal, že nič písomné nemá, že
všetko bolo len ústne. Na ďalšie námietky reagoval žalovaný slovami, že čo ak je niekde uložený nejaký
závet. Na výzvu polície, aby predložil závet, ak je, reagoval tak, že on taký závet nemá. Žalobcovia
našli v dome poručiteľa veľký neporiadok, veci boli rozhádzané a prehľadané. Pritom poručiteľ bol

poriadkumilovný, mával usporiadané veci. Žalobcovia v žalobe ďalej uviedli, že majú vedomosť, že
žalovaný aj so svojou družkou od 08.12.2015 poručiteľa izolovali pred inými ľuďmi, pred priateľmi a
známymi, ktorí ho navštevovali, vrátane MUDr. E. L. a G. U.. D.. E. L. s rodinou, najmä so svojou
manželkou D.. D. L., ako susedia zabezpečovali pre poručiteľa potrebné záležitosti, vrátane nákupov,
dobre spolu vychádzali. K poručiteľovi v dôsledku konania žalovaného a jeho družky sa po 08.12.2015
nedostali. MUDr. L. naposledy zabezpečoval dňa 08.12.2015 vybratie receptu od lekára pre poručiteľa

a vybratie zdravotných pomôcok pre neho z lekárne. Keď prišiel s týmito vecami k poručiteľovi, v dome
už bol žalovaný, čo MUDr. L. veľmi prekvapilo, pretože nikdy ho tam nevidel, nemal žiadny vzťah k
poručiteľovi ani on a jeho družka. Z týchto dôvodov žalobcovia usudzujú, že závet nemôže obsahovať
skutočnú vôľu poručiteľa, ktorý predsa nemal dôvod zanechať celý svoj majetok pre cudzieho človeka.
Žalobcovia ďalej dôvodili, že majú vedomosti z dlhodobého poznania poručiteľa, že poručiteľ by nikdy

taký závet neurobil, pretože do majetku poručiteľa patrí aj majetok na Záhorí po rodičoch a starých
rodičoch, teda tradičný rodinný majetok, na ktorom poručiteľ ako na rodinnom dedičstve lipol a nikdy
by nedovolil a nesúhlasil, aby sa tento rodinný majetok dostal mimo ich rodiny. Poručiteľ bol ťažko
chorý, mal rakovinu žalúdka, bral lieky na vysoký tlak, bral aj psychofarmaká, analgetiká, sedatíva,
ale v dome sa nenašla ani zdravotná karta ani zvyšky liekov. Poručiteľ mal blízkeho priateľa G. U.

včelára, ktorého taktiež žalovaný so svojou družkou za poručiteľom nepustili, izolovali ho od neho, aby
sa zmocnili poručiteľovho majetku. Dňa 21.12.2015 bol poručiteľ umiestnený v nemocnici v Bojniciach,
a to do 24.12.2015, kedy ho priviezol žalovaný späť do domu. Dňa 21.12.2015 navštívil poručiteľa v
nemocniciJánKráľovič,ktorýžalobcovinformovalposmrtiporučiteľa,žehocibolisporučiteľompriatelia,
tento ho v nemocnici pri návšteve už ani nespoznal, v takom zlom stave poručiteľ bol. Podľa žalobcov,

keďže závet je datovaný dňa 20.12.2015, nemôže byť tento závet platným závetom aj z toho dôvodu,
že poručiteľ nebol už pre zdravotné dôvody spôsobilý ani rozpoznať a zvážiť obsah takého závažného
úkonu, akým je závet. Žalobcovia v žalobe na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhli vykonať
dôkaz výsluchom strán, výsluchom svedkov MUDr. E. L., G. U., vykonanie znaleckého dokazovania, a to
znaleckýmposudkomznalcomzodborupísmoznalectvaapsychiatrie.Vžalobeodkázalinaustanovenie

§ 476 a nasl. Občianskeho zákonníka. V závere žaloby uviedli, že žalobcovia majú záujem ako zákonní
dedičia v tretej skupine podľa § 475 Občianskeho zákonníka dediť po poručiteľovi, a tým osvedčujú ich
právny záujem na určení neplatnosti závetu.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení dňa 20.07.2016 uviedol, že začiatkom novembra

2015 ho oslovil G. J., či mu pomôže s pani M., s ktorou žije v spoločnej domácnosti, cez zimu v
domácnosti. G. J. chcel pomôcť pri nákupoch, pri domácich prácach, nosení obedov a tak, aby ho
aspoň raz za deň prišli pozrieť, či je v poriadku. K predmetnému závetu žalovaný uviedol, že závet bol
napísaný 20.12.2015 pred hospitalizáciou pána J., lebo nechcel ísť do nemocnice ani k lekárovi, kým
nebude mať na poriadku majetok. Závet bol spísaný svedkyňou a svedkovia boli prítomní pri podpise aj

pri rozhovore s pánom J., keď na oponovanie žalovaného voči zanechaniu majetku povedal doslovne:
„nebuďte smiešni, keby som nechcel, tak to nechám tak, iní by ani chvíľu nerozmýšľali“. G. J. povedal, že
majetok nechce nechať tým darebákom, ktorí neboli na návšteve už 22 rokov od oslavy sedemdesiatky.
Inak sa o pána V. rodina nezaujímala. Žalovaný tiež uviedol, že Ján J. nebol nijako izolovaný, akurát
od 24.12.2015 do smrti ležal na starej nemocničnej posteli. V súvislosti s incidentom pred Domom

smútku uviedol, že sa poradil s právnikom, ktorý mu povedal, že ak existuje závet, ten sa má odovzdať
v zalepenej obálke notárovi a nemusí sa ukazovať polícii ani rodine, že je to vec dedičského konania,
a nie pohrebu. Pokiaľ odpovedal polícii ústne, patrilo to k otázke, či majú písomne uvedené, že kľúče
majú dať starostovi. Vo vyjadrení tiež uviedol, že pán J. stále horšie znášal starobu aj chorobu. Pred 10
rokmi mu diagnostikovali rakovinu žalúdka, pred rokom sa mu znovu prihlásili bolesti, odmietol sa liečiť

a na jeseň 2015 začal mať bolesti žalúdka a v novembri začal mierne žltnúť. Žalovanému povedal, že
pre prípad smrti zriadil na svojom účte disponentné právo svojmu vlastnému bratovi, aby mu z toho účtu
zaplatil pohreb, brat si však 3.000,- eur vybral len tak, čo ho nahnevalo, a tak mu zrušil toto právo. Pán
L. sa 4 mesiace po tom incidente u poručiteľa ani neukázal, a preto Ján J. oslovil žalovaného a jehodružku. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol vykonať dôkazy:
výsluch strán, výsluch svedkov uvedených v jeho vyjadrení vrátane p. M., vyžiadanie si prepúšťacej
správy z nemocnice Y., vrátane „sesterskej prepúšťacej správy, zápisnice z polície z 30.12.2015, nálezu

záchranárov z 30.12.2015, stanoviska z Obecného úradu o stave p. J. v súvislosti so žiadosťou o pomoc,
posúdenia pomoci žalovaným z Obecného úradu, výpisu z účtu poručiteľa.

3. Na vyjadrenie žalovaného reagovali pôvodní žalobcovia podaním zo dňa 23.08.2016, v ktorom uviedli,
že okolnosti údajnej starostlivosti žalovaného o nebohého G. J. uviedli v žalobe z dôvodu vykreslenia

všetkých súvislostí, na základe ktorých tvrdia, že závet neobsahuje vôľu poručiteľa G. J., ale len vôľu
žalovanéhoajehodružkyU.M..Poukázalinato,žebratranecE.U.-synoveczomreléhodňa30.10.2015
sa u G. J. zastavil a následne navštívil G. J., s ktorým pobudol asi dve hodiny. Na jeho otázky ako sa mu
vodí, sa strýko chválil, že sa má dobre, je úplne samostatný, sám si nakupuje, varí i perie a pyšne mu
ukázal narúbané drevo, ktoré si nachystal na zimu sám. O žiadnej strýkovej chorobe a potrebe nejakej
pomoci nepadlo medzi nimi ani slovko. Bratranec E. skonštatoval, že na svoj vek je „strýc G.“ v dobre

telesnej, ale aj duševnej kondícii. Dňa 13.11.2015 so strýkom telefonicky hovorila jeho neter X. U.. Pri
tomto rozhovore ju G. J. ubezpečoval o svojom dobrom stave a zopakoval, že so všetkým si poradí sám,
odnikohoničnepotrebuje.Zhoreuvedenéhovyvodili,žezačiatkomnovembra2015,minimálnedo13.11.
nebol strýko odkázaný na žiadnu pomoc, a teda tvrdenie žalovaného v tejto časti možno považovať za
účelové. Poukázali na to, že v rodine J. sa tradovala „vavrincovská tvrdá povaha“, čo spočíva v tom,

že žiadny XXXX,c ani keby mal zomrieť, sa nikomu o nič nikdy neprosí. Z uvedeného dôvodu, nebohý
G. J. nikomu o svojej chorobe - rakovine žalúdka nikdy nič nepovedal. Žalobcovia v podaní v ďalšom
vysvetľujú výber peňazí z účtu G. J. FT. M. v tom zmysle, že z peňazí utŕžených za predaj pozemkov,
brat B., žalobca v 1. rade, priniesol bratovi G. v decembri 2007 v hotovosti sumu 168.500 Sk,.. Tieto
peniaze sa rozhodli dňa 09.01.2008 vložiť do pobočky banky, kde bol zriadený účet na meno D. s tým,

že jeho brat G.d mal k účtu dispozičné právo. Podľa slov strýka G. mal z nich použiť aj na vystrojenie
jeho prípadného pohrebu. V roku 2014 sa začal zhoršovať zdravotný stav JR. a tak brat B. s vedomím,
že v prípade smrti majiteľa účtu by mu dispozičné právo nebolo nič platné a nemohol by použiť peniaze
na vystrojenie pohrebu, z predmetného účtu vybral sumu 3.000,- eur. G. J. reagoval na to podráždene
a žiadal o vrátenie peňazí, ktoré mu brat B. obratom poslal poštou. Žalobcovia poukázali tiež na to, že v

rokoch 2004 až 2013 G. pravidelne, minimálne jedenkrát za mesiac, navštevoval najmladší brat B.. Y. U.
a B. pre svoj zlý zdravotný stav boli s ním v písomnom alebo v pravidelnom telefonickom kontakte. Každý
z rodiny, ktorý mal cestu okolo, napríklad Ing. G.v lete 2015, synovec E. U., navštívili G. J.. O žalovanom
a jeho družke ho nikdy nepočuli rozprávať. Jediný, koho poznali z okolia, boli MUDr. L. s manželkou a
pán U.. Rodina D.. L. bola s G. J. v úzkom kontakte. Medzi pozemkami bola zriadená neuzamykateľná

bránka. MUDr. XX.XX.XXXXý mal telefónne číslo bratJ., aby sa s ním mohol okamžite spojiť v prípade
nemohúcnosti strýka G.. O problémoch s únikom moču hovoril G. J. prvýkrát dňa 08.12.2015 s MUDr. L..
VtendeňprvýkrátnašielžalovanéhovdomeG.J.,čohoprekvapilo,pretožeD.sastýmitoľuďmidovtedy
nenavštevoval. G. J. sa vyjadril, že sú to jeho známi, ktorí ho prišli navštíviť. Žalovaný neinformoval
nikoho z príbuzných ani o hospitalizácii G. J., ani o jeho smrti s odôvodnením, že na nikoho z rodiny

nemal kontakt. V tomto vyjadrení žalobcovia doplnili, že v prípade, že by aj pripustili, že nečitateľná
čmáranica na mieste údajného podpisu poručiteľa by mal byť podpis poručiteľa, nie je možné takýto
písomný prejav považovať za podpis, pretože podľa ich názoru je celkom zrejmé, že pisateľ sa nemohol
podpísať, a pre taký prípad ustanovenie § 476c ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje prejavenie vôle
poručiteľa pred troma súčasne prítomnými svedkami. Z obsahu závetu vyplýva, že pri ňom boli prítomní

len dvaja svedkovia.

4. K vyjadreniu žalobcov žalovaný v podaní zo dňa 19.09.2016 uviedol, že k pánovi XX.XX.XXXX, roky
chodil pán MD. v súvislosti so včelami, že začiatkom roka sa pánovi JL. zhoršoval zdravotný stav, horšie
chodil, sťažoval sa na bolesť dolných končatín. K pripomienke ohľadom závetu k incidentu po pohrebe

doplnil, že sa mu nezdalo normálne ani po pohrebe oháňať sa závetom.

5. Žalobcovia na vyjadrenie reagovali podaním zo dňa 11.10.2016, v ktorom uviedli, že rodina MUDr.
L.o poskytovala pomoc poručiteľovi mnoho rokov, zatiaľ čo žalovaný sa sám ujal opatrovania, ktoré
netrvalo ani mesiac, a teda tvrdeniu, že chvíľu pred smrťou dobrovoľne, slobodne a pri plnom zdravom

vedomí žalovanému poručiteľ odkázal celý svoj majetok, môže uveriť snáď len sám žalovaný, nikto iný.
Žalobcovia zotrvali na tom, že išlo o sfalšované poručenie majetku.6. Počas konania zomrela (pôvodná) žalobkyňa v 5. rade X. U., narodená XX.XX.XXXX, a to
dňa 24.02.2017, o čom svedčí žalobcami predložený úmrtný list. Uznesením vyhláseným na
pojednávaní dňa 06.04.2017 súd rozhodol, že pokračuje v konaní s: 1/X.XC/XXX/XXXX-XXX,

nar.XX.XX.XXXXXX.XX.XXXX,ar. XX.XX.XXXX, D. U., nar. XX.XX.XXXX a D. U., nar. XX.XX.XXXX
ako právnymi nástupcami po zomrelej žalobkyne v 5. rade. Súdna komisárka, notárka Mgr. Stanislava
Palková v súvislosti s dedičským konaním po nebohej TXX.XX.XXXX.i XX.XX.XXXX., nar. 1S., zomrelej
24.02.2017 bez zanechania závetu (pôvodná žalobkyňa v 5. rade) potvrdila, že dedičmi zo zákona v
prvej dedičskej skupine súS. U., nar. XX.XX.XXXX, D. U., nar. XX.XX.XXXX, D. U., nar. XX.XX.XXXX a

E. U., nar. 29.04.1971. Dedičské konanie po poručiteľke bolo právoplatne skončené dňa 25.07.2017.

7. Počas konania zomrel (pôvodný) žalobca v 4. rade E. U., narodený XX.XX.XXXX, a to dňa
XX.XX.XXXX, o čom svedčí žalobcami predložený úmrtný list. Jeho právnymi nástupcami - zákonnými
dedičmi sú jeho deti: E. U., nar. XX.XX.XXXX a D.. X. U., nar. 07.03.1975. Uznesením č.k.
4C/118/2016-375 zo dňa 05.06.2020 súd rozhodol, že v konaní pokračuje s E. U., nar. XX.XX.XXXX a

s D.. X. U., nar. XX.XX.XXXX s poukazom na § 63 ods. 1, 2, 3 CSP. Podľa uznesenia Okresného súdu
Popradvovecisp.zn.19D/55/2020súdedičmiE.zomreléhodňa09.05.2020:D..X.U.,nar.XX.XX.XXXX
a E. U., nar. XX.XX.XXXX. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.07.2020.

8. Počas konania zomrel dedič po (pôvodnej) žalobkyni v 5. rade X. U., narodenej XX.XX.XXXX a

zomrelej dňa 24.02.2017, a to žalobca v 5. rade D. U., narodený X.X.XXXX, a to dňa 27.3.2022, o
čom svedčí zápis v Registri obyvateľov SR a oznámenie Mgr. Stanislavy Palkovej, notárky, súdneho
komisára so sídlom v Senici. Súdna komisárka, notárka Mgr. Stanislava Palková v súvislosti s dedičským
konaním po nebohom D. U., nar. X.X.XXXX a zomrelom dňa 27.3.2022 (bez zanechania závetu) vo
veci sp.zn. 9D/42/2022 Okresného súdu Senica oznámila súdu, že ako dedičia zo zákona v I. dedičskej

skupine prichádzajú do úvahy: 1. E. U., nar. XX.XX.XXXX, 2. D. U., nar. XX.XX.XXXX a 3. D. U., nar.
XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po poručiteľovi nie je rozhodnuté. Uznesením sp.zn. 4C/118/2016 zo
dňa 30.5. 2022 súd rozhodol, že pokračuje v konaní s: E. U., nar. XX.XX.XXXX, D. U., nar. XX.XX.XXXX
a D. U., nar. XX.XX.XXXX ako právnymi nástupcami po zomrelom žalobcovi v 5. rade. Všetci traja sú
žalobcami v tomto spore.

9. Zo žaloby a z prednesu zástupcu žalobcov vyplýva, že skutkovými tvrdeniami žalobcov, na základe
ktorých žiadajú určiť neplatnosť predmetného závetu, sú: 1. podpis na predmetnom závete sa nezhoduje
s podpisom poručiteľa, teda podpis na predmetnom závete nie je pravým podpisom poručiteľa a nie je
ním podpísaný (teda, že závet nebol podpísaný poručiteľom vlastnou rukou, že podpis poručiteľa nie je

jeho podpisom, podpis na závete je len ťažko zrozumiteľný a čitateľný, nie je typický pre G. J., nepodobá
sanapísmozávetcu);2.predmetnýzávetneobsahujeskutočnúvôľuporučiteľa(čožalobcoviavyvodzujú
z toho, že jemu blízky človek ho navštívil v nemocnici deň po spísaní závetu a ktorý sa vyjadril, že G.
J. ho nebol schopný spoznať); 3. závet bol vyhotovený dodatočne po smrti poručiteľa; 4. poručiteľ pre
zdravotné dôvody nebol spôsobilý rozpoznať a zvážiť obsah závetu; 5. poručiteľ sa nemohol podpísať, a

teda pri závete mali byť prítomní traja svedkovia (teda, že G. J. nebol schopný v danom čase uskutočniť
jemu vlastný podpis, a teda nebol schopný podpísať sa tak, aby jeho podpis bol overiteľný v tom zmysle,
či ide o podpis G. J. a v takom prípade zákon predpisuje prítomnosť troch svedkov). Žalobcovia doplnili,
že nevedia, za akých okolností bol závet urobený, napísaný a dedukujú, že žalovaný nebol pri spísaní
závetu. Naopak z prednesu zástupcu žalovaného vyplýva, že závet inicioval poručiteľ, poručiteľ závet

sám nadiktoval. Svedkovia prítomní pri spisovaní závetu potvrdia, že poručiteľ závetu vlastnou rukou
podpísal a že prejavil vôľu uvedenú v závete, že poručiteľ bol v čase spísania závetu svojprávny, že
závet vykonal vedome, cielene, dobrovoľne z vlastnej iniciatívy. K podpisu uviedol, že ako sa mu podpis
podaril, tak sa mu podaril a že jednoducho poručiteľ sa takto jednoducho podpísal. Závet bol spisovaný
v nedeľu a v pondelok bol poručiteľ hospitalizovaný, a teda G. J. mal bolesti a zrejme pod vplyvom týchto

bolestí je podpis poručiteľa taký, aký je, ale má za to, že znalecké dokazovanie môže preukázať podľa
čŕt podpisu, že predmetný podpis je podpisom poručiteľa.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. až v 3. rade, pôvodného žalobcu v 4. rade
E. U. nar. X.X.XXXX, výsluchom žalovaného, výsluchom svedkov: V. O., G. B., U. M., D.. E. L., D.. D. L.,

X.D.,G.U.,D..Y.C.,D.L.,Z.Q.,D..D.U.,doplňujúcimvýsluchomMUDr.BernardaGuleju,MUDr.Juraja
Sirotňáka, výsluchom znalca MUDr. Juraja Lexmanna, výsluchom a doplňujúcim výsluchom znalkyne
PhDr. PaedDr. Eriky Strakovej, listinami - originálom závetu zo dňa 20.12.2015, sťažnosťou G. J. zo
dňa 27.7.2006, fotografiami z domu XX. ošetrovacou prepúšťacou správou, lekárskou prepúšťacousprávou z NsP Prievidza, so sídlom v Bojniciach z 24.12.2015, záznamom o výkone služby zo dňa
30.12.2015, žiadosťou žalovaného zo dňa 2.5.2017, zdravotnou dokumentáciou nebohého XXD/XXX/
XXXX, listom Obecného úradu Nitrianske Pravno zo dňa 5.5.2017, kvitančným listom Slovenskej pošty,

a.s., stanoviskom MUDr. Róberta Madaja zo dňa 07.12.2020, oboznámením sa s obsahom spisu
sp.zn. 11D/174/2015 Okresného súdu Prievidza. Súd vo veci vykonal znalecké dokazovanie, znalecký
posudok podal znalec MUDr. Juraj Lexmann, znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, Odvetvie
- Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria). Súd vo veci vykonal aj ďalšie
znalecké dokazovanie, znalecký posudok podala znalkyňa PhDr. PaeDr. Erika Straková, znalkyňa z

odboru Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo (identifikácia pisateľa). Na základe týchto dôkazov súd
zistil tento skutkový stav:

11. Z obsahu spisu sp.zn. 11D/174/2015 tunajšieho súdu po nebohom G.ovi J. vyplýva, že Ján J.,
narodený XX.XX.XXXX zomrel dňa 27.12.2015 v Nitrianskom Pravne, o čom svedčí oznámenie o úmrtí
jeho osoby. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa 2.2.2016 vyplýva, že XX.XX.XXXX. zomrel

ako ovdovelý, bezdetný, jeho rodičia už boli nebohí, že zanechal závet, ktorý doručil D. C. a že v tretej
zákonnej dedičskej skupine sú súrodenci: nebohý E. U. - brat, nebohý M.. B. J. - brat, nebohý U. J. - brat
a B. J. - brat. Notár zistil stav a obsah závetu predloženého XX.m (v tomto spore žalovaným) v zalepenej
obálke dňa 4.2.2016. V dedičskom spise je založená kópia závetu. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa
31.03.2016 vyplýva, že dedičia zo zákona závet neuznali. Z obsahu dedičského spisu tiež vyplýva, že

zákonnými dedičmi zomrelého G. J. sú: žalobca v 1. rade B. J. - brat, žalobca v 2. rade M.. U. J. -
synovec, žalobca v 3. rade M.. D. J. - synovec (obaja žalobcovia v 2. a v 3. rade synovia nebohého brata
G. J. - U. J.), (pôvodný) žalobca v 4. rade PXX. O.- synovec, (pôvodná žalobkyňa) v 5. rade X. U. - neter
(žalobcovia v 4. - 5. rade nástupcovia po nebohom bratovi G. J. E. U.), žalobkyňa v 6. rade J. J. - neter,
žalobkyňa v 7. rade - G. H. - neter (žalobkyne v 6. a 7. rade dcéry po neb. bratovi O.Ing. FV.. Uznesením

č.k. 11D/174/2015-62 zo dňa 02.05.2016 súd odkázal B. J., nar. XX.XX.XXXX, X. U., nar. XX.XX.XXXX,
M.. U. J., nar. XX.XX.XXXX, M.. D. J., nar. XX.XX.XXXX, J. J., nar. XX.XX.XXXX, G. H., V., PV.a, nar.G.
(pôvodných žalobcov v 1. až v 7. rade) na podanie žaloby o neplatnosť závetu poručiteľa G. J. zo dňa
20.12.2015 v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Súčasne týmto uznesením súd
konanie o dedičstve prerušil až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti závetu alebo

do márneho uplynutia lehoty na podanie žaloby. Súd rozhodol s poukazom na § 175k ods. 2 OSP a §
109 OSP. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31.05.2016.

12. Listina Závet (originál) obsahuje nadpis „Závet.“ a jeho text je nasledovný:
„Ja dole podpísaný JX.nar. D.; r.č.C.; trvalý pobytXX.XX.XXXX; 972 13XXXXXX/XXXXo; okres Prievidza

týmto vyjadrujem svoju poslednú vôľu pre prípad svojej smrti, úplne vážne, slobodne, jasne, bez nátlaku
a pri plnom vedomí a uvedomujem si dôsledky tejto listiny“.
„Týmto odkazujem celý hnuteľný a nehnuteľný majetok XX.XX.XXXX“, nar. 2G.4; r.č. 5J. trvalý pobyt
E.á XX/X; XXX XX P. E., okres Prievidza ako poďakovanie za obetavú pomoc v starobe, ale hlavne v
chorobe, kedy sa mi všetci ostatní otočili chrbtom. V P. XX.XX.XXXX dňa: 20.12.2015“.

Na úrovni dátumu „20.12.2015“, ktorý je napísaný na ľavej strane listiny, je predpísaný text „V.“ a nad
ním je nečitateľný podpis. Po vyššie uvedenom texte je ďalší text: „Potvrdzujem svojim podpisom, že
pán J.J. nar. XX.XX.XXXX; t.p. P. XX/XX; XXX XX Nitrianske V.pred nami podpísal túto listinu slobodne
a, že jeho posledná vôľa je vyjadrená v tejto listine závetu“. „V P. E. dňa: 20.12.2015“. Na úrovni dátumu
„20.12.2015“ ktorý je napísaný na ľavej strane listiny, je predpísaný text „V. O.“ a „G. B.“. Pod textom

„ZXXV. je predpísaný text: „nar. 2XX.7 G. 62 972 XX P. E.“ a pod textom „G. B.“ je predpísaný text:
nar. E..U.; P. XXX/XXXX“. Nad predpísanými menami sú podpisy. Predmetný závet je písaný malým
paličkovým písmom a obsah závete je na jednej listine.

13. Z výsluchu žalobcu v 1. rade bolo zistené, že je jediným žijúcim bratom zomrelého poručiteľa G. J..

Žalobca v 1. rade uviedol, že brata JG.a pravidelne navštevoval v rokoch 2004 až 2013 na dva až štyri
dni. Za celé obdobie 10 rokov ho navštívil asi 44 krát, za celé toto obdobie mu brat nespomenul závet.
Neskôr ho prestal navštevovať zo zdravotných dôvodov, ale aj z dôvodu incidentu, ktorý sa udial koncom
roka 2013 v súvislosti so sumou 3.000,- eur. Po roku 2013 boli s G.om J. v telefonickom kontakte. JR.
S. rozprával s ním cez zuby, hovoril o zdravotných problémoch tak, že ho bolia spodné končatiny, že má

problém s prostatou, močením a vyšší krvný tlak. Vždy povedal, že mu nič nechýba a nič nepotrebuje. S
bratom G. bol v telefonickom kontakte naposledy v polovici roka 2014. Od iných z rodiny má informácie,
že aj pred nimi sa brat G. vyjadroval tak, že je v poriadku a že mu nič nechýba. Skutočnosť, že podpis G.
J. nie je pravý podpis na závete, usúdil z toho, že Ján J. mal veľmi pekný rukopis, dokonca aj paličkovépísmo pri porovnaní s jeho písmom na pohľadniciach, ktoré mu naposledy brat posielal v roku 2021.
Žalovaného a ani jeho družku nepozná. S ich menami sa stretol až na pohrebe G. J..

14. Žalobca v 2. rade, synovec poručiteľa J.J., pri výsluchu uviedol, že naposledy sa pokúšal stretnúť
s G. J. pred šiestimi rokmi (žalobca v 2. rade bol vypočutý dňa 06.04.2017) keď mal cestu okolo, či
už súkromne alebo služobne sa zastavil u G. J. na krátku návštevu, niekoľkohodinovú. Pri návštevách
pôsobil G. J. zdravý, aj sa tak cítil že je zdravý. Nevyjadroval pred ním, že má vôľu spísať závet a naložiť
so svojím majetkom v prípade smrti a akým spôsobom. Občas bol s ním v telefonickom kontakte. V

období rokov 2012 až 2015 sa mu dovolal večer, niekedy na jeseň v roku 2014 a pýtal sa ho, že či
príde na sviatok zosnulých k hrobu starých rodičov. G. J. odpovedal, že má problémy s nohami, rovnako
tak odpovedal na ponuku, že by ho mohol doviezť bratranec z E.. Z rozhovoru usúdil, že po duševnej
stránke bol N. v poriadku. Uviedol, že podpis na závete nie je pravým podpisom G. J., čo vyvodzuje
z toho, že videl korešpondenciu G. J. s jeho rodičmi (otec žalobcu v 2. rade bol bratom G. J.). Táto
korešpondencia prebiehala pred 9 rokmi. Podpis na závete pod menom D.by nepovažoval za podpis

G. J. ani jeho šifru. Jeho písmo na korešpondencii vnímal ako úhľadné, hlavne na podpisoch si dal
záležať, aby boli čitateľné. Písmo na korešpondencii G.a J. jeho otcovi je čitateľné. G. J. bol absolventom
SPPŠ, odbor ovocinárstvo. K tvrdeniu, že závet neobsahuje vôľu poručiteľa uviedol, že text v závete
uvedený nie sú myšlienky G. J., že on mal iný spôsob myslenia, že text závetu má blízko k právnickému
vyjadrovaniu a takéto vyjadrovanie G. J. nemal. On sa vyjadroval stručnejšie a jednoduchšie. Vyjadroval

sa spôsobom: čo na mysli, to na jazyku. Možno by nadiktoval, že vydedí všetkých príbuzných, lebo
sú to darebáci. Z incidentu po pohrebe z 30.12.2015 vyvodzuje, že závet v tom čase ani neexistoval.
Skutočnosť, že JD.nebol zdravotne spôsobilý posúdiť závet, poznať jeho obsah a zvážiť takýto úkon,
vyvodzuje z vyjadrenia G. U., ktorý sa pokúsil navštíviť G. J. v nemocnici dňa 21.12.2015 a G. J. ho
nepoznal. Informácie a poznatky o zdravotnom stave G. J. má od príbuzných, napríklad XX., ktorá

mu volala 15.11.2015, pri ktorom uviedla, že dva dni predtým telefonovala G. J., že mu blahoželala k
narodeninám a že sa ho spýtala ako sa má a on povedal, že všetko v poriadku. Asi týždeň, dva po
pohrebe mu MUDr. K.povedal, že od 18. alebo 08.12.2015 JR. G.nevidel a ani sa s ním nevedel stretnúť,
akoby bol izolovaný. Od strýka XX.XX.XXXX, žalobcu v 1. rade vie, že medzi JG.m a jeho susedom
MUDr. J. sú také dobré vzťahy, že majú medzi sebou bránku, že majú veľmi dobré vzťahy, to mu potvrdila

i jeho t.č. nebohá matka, Nevedel, že došlo k incidentu medzi G. J. a D.. L., na základe ktorého sa mal
pokaziť vzťah medzi nimi.

15. Žalobca v 3. rade, synovec poručiteľa, pri výsluchu uviedol, že má sprostredkované informácie od
svojej matky N. do mája 2015, kedy zomrela. Na oslave v roku 2014 volali poručiteľovi. Sporadicky sa u

G. J. zastavoval. U G. J. bol naposledy v lete 2015, ale nedozvonil sa. Následne bol za ním v auguste
2015,čoboljehoposlednýosobnýkontaktsG.J.,zdržalsaasi15minút.G.J.opravovalzámoknadvore
a zazimovával včely. Odmietal ponúknutú pomoc, povedal, že má suseda, ktorý mu v prípade potreby
pomôže, povedal suseda pánaE.. Sťažoval sa na nohy. Podľa žalobcu v 3. rade bol však G. J. po fyzickej
a duševnej stránke v poriadku, bol mobilný. Spomínali susedov, ale medzi nimi nebolo spomenuté meno

žalovaného. G. J. nespomínal o svojej vôli spísať závet alebo naložiť so svojím majetkom po smrti.
Pokiaľ ide o pomoc, bol dosť tvrdohlavý s tým, že si urobí všetko sám a že nikoho v dome nechce.
Pri povahe G. J. si nevie predstaviť, že takto zmenil názor a že pustil domov žalovaného. Má za to, že
podpis pri mene U. G.nie je podpisom JE.. O zdravotnom stave J. a že bol tak zlý, sa dozvedel až keď
zomrel, pred pohrebom. Pred ním G. J. nehovoril nič o svojej chorobe. Bol dosť uzavretý a hovoriť o

svojej chorobe považoval za slabosť.

16. Pôvodný žalobca v 4. radeJ., synovec poručiteľa J., pri výsluchu uviedol, že bol naposledy osobne
s XX.XXXX,m 30.10.2015, keď sa u neho zastavil. Správanie H. bolo po duševnej stránke v poriadku.
Keď sa ho opýtal ako sa má, povedal mu ako sa už môže mať, keď je starý. O jeho chorobe nevedel,

nepovedal mu o nej. Sťažoval si na nohy, nesťažoval sa na ruky. Sám naberal med, takže ruky mal v
poriadku. V roku 2015 sa zastavil u G. J. asi 3,4 krát. Z toho raz mu spomínal, že by bolo treba niečo
robiť, že má podozrenie, že čo keby prišiel nejaký vagabund s papierikom a dvoma podpismi a tvrdil, že
mu dal barák. Tieto slová mu viac nevysvetlil a nič konkrétne mu nepovedal. S G. J. neboli v písomnom
kontakte, len v telefonickom. Vie, že sestra X. mu volala a blahoželala mu k narodeninám 13.11.2015.

Podľa žalobcu v 4. rade závet nie je štylizáciou G. J., podpis a písmo nepovažuje za jeho. Od G. J.
odchádzal s tým, že je všetko v poriadku, o tom, že zomrel, sa dozvedel krátko pred pohrebom. Vo
vzťahu k susedom mu JR. povedal, že má bránku k susedom, myslel tým suseda bývajúceho vedľa,
ktorého meno mu nepovedal. Pôvodný žalobca v 4. rade zopakoval, že G. J. povedal, že ako rodinaby mali niečo robiť, že mal podozrenie, „že by dakto sa mu môže dostať do ucha, že niekto príde s
papierikom a s dvoma podpismi, že dom je jeho“. Tieto slová povedal G. J. na to, keď mu povedal, že
ide na pohreb. G. J. nespomínal žiadne mená osôb, ktoré by mu pomáhali, keď by niečo potreboval,

alebo že by k nemu chodili, spomínal len vyššie uvedeného suseda.

17. Súd nevykonal výsluchy ostatných žalobcov, pretože na ich výsluchoch splnomocnený zástupca
žalobcov a ostatní žalobcovia netrvali. Výsluch ostatných žalobcov nenavrhol vykonať ani žalovaný.

18. Z výsluchu žalovaného bolo zistené, že on i poručiteľ pán J. bývali na rovnakej ulici - P.. V mieste
svojho bydliska býva od roku 1959 a pani U. M. od roku 2001. E. G. J. ako suseda, medzi nimi bol bežný
susedský vzťah. Rozprávali sa o rôznych veciach, nie však osobných, rodinných a majetkových. Chodil
k nemu pre med. V kontakte s G. J. bol takto mesačne asi 3 krát, keď sa stretli na ulici alebo išiel k
nemu pre med. Začiatkom novembra 2015, nevie, či to bol prvý alebo druhý novembrový týždeň, bol
pred svojím rodinným domom. Pán L.c išiel pomaly s bicyklom, na ktorom si niesol nákup, išiel pešo,

pomaličky. Zbadal pána J., prišiel k nemu a pán J. stál smutný, so slzami v očiach mu povedal: ,,Prosím
Vás, pomôžete mi, ja už nevládzem“. E. J. musel prechádzať popri jeho dome, keď išiel do obchodu
alebo z obchodu. Žalovaný uviedol, že G. J. povedal, že príde aj s družkou U., že sa porozprávajú.
Spýtal sa ho, čo potrebuje, na čo mu G. J. povedal, že potrebuje pomôcť v domácnosti, že už nevládze.
Keď mu povedal, že príde za ním domov, povedal dobre. V ten istý deň, ako sľúbil pánovi J., išiel s

družkou U. M. k pánovi J. domov. E. J. bol doma sám. Rozprávali sa s ním v kuchyni. Povedal, že už
nevládze, že potrebuje pomôcť. Hovoril o upratovaní, o varení, o včelách, o nakupovaní, že potrebuje
opraviť WC. Zdravotne sa sťažoval na nohy a že nemôže prehĺtať. Z blízkych osôb G. J. žalovaný
poznal jeho manželku, ktorá zomrela pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Žalovaný ďalej uviedol, že k
pánovi J. chodili Pravňančania pre med. E. J. neudržiaval bližšie kontakty. Vie, že jeho susedom bol pán

XX.XX.XXXXPán J. susedov nenavštevoval, ale veľmi rád sa porozprával s tým, kto prišiel k nemu pre
med. To, čo pán J. povedal, to urobili. Jeho pomoc s družkou spočívala v tomto: upratovanie, varenie,
nakupovanie, oprava nefunkčného domáceho zariadenia, večer prísť za ním, pozrieť ho, či je v poriadku,
pomoc s medom. Po tomto stretnutí chodil k pánovi J. denne. Od stretnutia s pánom J. v novembri
2015 do hospitalizácie v decembri 2015 sa pán J. dokázal sám najesť. Vnímal, že sa mu zle prehĺtalo,

potreboval menšie kusy jedla. Pán J. nechodil z domu von, chodil k lekárovi v Nitrianskom Pravne,
niekedy išiel sám a niekedy išiel s ním. E. J. mal lieky, neuznával ich, málokedy ich užíval. Nevie, že
by užíval prípravky proti bolesti. Do hospitalizácie v decembri 2015 bol rozumovo v poriadku, pamäť mu
slúžila, zakaždým ho poznal. Pán J. nepotreboval pomoc pri čítaní, mal okuliare, veľa čítal. Vedel písať.
Keď chcel nákup, napísal, čo chce kúpiť na lístoček alebo mu to povedal. Čo chce kúpiť, mu napísal

naposledy na lístoček niekedy v decembri 2015. Niekedy vedel po ňom text prečítať, niekedy sa ho (G.
J.) opýtal, čo tam napísal. E. J. ťažko a pomaly chodil. Pri jedení sa mu trocha chvela ruka. Možno po
dvoch - troch týždňoch, odkedy začal chodiť k pánovi J., mu pán J. povedal, že má cez deň únik moču.
Na druhý deň išiel k svojmu obvodnému lekárovi, objednal si plienky, ktoré mu predpísal lekár, a ktoré
mu doniesol pán L. na druhý deň domov. Na druhý deň, keď prišiel za pánom J., ten mu povedal, že celú

noc nespal. Povedal, že má dobrých priateľova a následne, že pán V.sa vrátil zo záhrady kvôli tomu, aby
mu pripomenul, že sa niekedy rozprávali o dome pána J.. Odvtedy pán J. pred žalovaným nespomínal
nič ohľadne majetku a on sa o to nezaujímal. Niekedy následne pán J. len hodil rukou smerom, kde býva
pán P. so slovami, že je tam len chuť, ale nie pomoc. Žalovaný ďalej tvrdil, že predmetný závet nie je
antidatovaný a že bol vykonaný 20.12.2015 (nedeľa). K okolnostiam závetu uviedol: pred 20.12.2015

bola nutná hospitalizácia pána XX.XX.XXXX. Dňa 18.12.2015 išiel na pokyn lekára pre výsledky krvi
pána XX.XX.XXXXa. Lekárova reakcia bola, že pán J. musí byť hneď hospitalizovaný. Od lekára išiel
k pánovi J. a povedal mu, čo povedal lekár. Pán J. nechcel ísť do nemocnice, nechcel ísť sanitkou.
Od piatku 18.12.2015 sa už pán E.c cítil horšie, mal bolesti. Sťažoval sa na bolesti žalúdka už aj
predtým. Dva týždne pred hospitalizáciou ho niekedy našiel poobede už ležať, čo dovtedy nebolo. Pán

J. mu povedal, že oddychuje. Ale bolo vidno, že jeho zdravotný stav je iný a že prichádzajú bolesti. Od
lekára vedel, že pán J. má nádor na žalúdku - rakovinu, dozvedel sa to v prítomnosti pána J., ktorý
pokýval hlavou. Vtedy zbadal, dva týždne pred hospitalizáciou, že zdravotný stav pána J. sa zhoršuje a
jeho bolesti sú intenzívnejšie. V piatok 18.12.2015 a 19.12.2015 sa nič mimoriadne neudialo. V nedeľu
20.12.2015 mu on, družka alebo obaja zaniesli obed. V ten deň to bolo už aj s jedením zlé. Pán J. jedol

sám lyžicou, ale jedol málo, nemohol jesť tuhé jedlo, zjedol len mixované, tekutú stravu. Chceli, aby sa
pánovi B. zmiernili bolesti a nahovárali ho na hospitalizáciu. Keď sa vrátili poobede okolo tretej k pánovi
J., rozprávali sa o všeličom, najmä chceli, aby pán J. išiel do nemocnice. Potom niekto zazvonil kvôli
medu, bol to pánG. ktorý ich hľadal, chcel oblátky a med. Pán J. sa pýtal, kto prišiel, on mu povedal,že prišiel pán B. pre med. Pán J. vtedy ležal v kuchyni na posteli. Pán J. volal pána B. z predsiene do
kuchyne. Pýtal sa ho, odkiaľ je. Pána B. pán J. nepoznal. Pán J. sa rozprával s pánom B. o včelách, o
tom, odkiaľ je pán B.. Žalovaný povedal, že pán V. má ísť do nemocnice a že nechce ísť, že to odmieta.

Pán B. sa snažil z ľudskej stránky kvôli pomoci v bolesti pôsobiť na pána J.. Pán J. pánovi B. povedal, že
on by aj išiel, ale že nemá vysporiadaný majetok. Povedal tak, že by sa chcel žalovanému odvďačiť za
pomoc. Na to pán J. pánovi N. povedal, že by mal ísť do nemocnice, aj keď nemá vysporiadaný majetok.
Pán J. na tom trval, že až keď si vysporiada majetok, až potom pôjde do nemocnice. Pán J. povedal, že
voľačo musíme napísať, že keď napíšeme závet, že si tak vysporiada majetok a že pôjde do nemocnice.

Spýtal sa pána B., či by bol ochotný byť ako svedok. Pán J. mal dobrý prehľad, vedel, ako sa má spísať
závet, vedel, že treba ešte jedného svedka. Hoci bola prítomná aj pani M., na tú povedal, že nie. Pán J.
povedal U. M., aby zavolala ešte jedného svedka, povedal, že buď susedu J.. Pani M. išla z domu pána
J. preč a vrátila sa s pani O.. Pani O. doniesla aj písacie potreby. Pán V.pani B. poznal. Pán U.povedal,
že ona bude písať, povedal jej, o čo sa jedná, že nemá vysporiadaný majetok. Žalovaný ďalej popísal
nasledujúce udalosti takto: pán J. sa s pani O. pozdravili, poznali sa. Pani O. vedela, o čo ide, pani

M. jej po ceste povedala, o čo ide, že ona bude písať. Pani J. videla pána B., rozprávala sa s ním o
hospitalizácii pána J.. Pán J. povedal, že si to chce vysporiadať, že ona bude písať. Povedal, že vie,
akú to má mať formu, že to videl v novinách. Všetko sa udialo v kuchyni 20.12.2015 niekedy podvečer,
bola už tma. Najskôr boli prítomní v dome pána O.a on, jeho družka U. M. a pán J., potom prišiel pán
B., potom išla pani M. zavolať druhého svedka a prišla pani O.. On (žalovaný) bol v kúpeľni pri bojleri,

keď ho zavolala pani O. a pán B. kvôli dátumu narodenia. Keď písali závet v kuchyni, boli v kuchyni
prítomní pán J., O. a B.. On bol v tom čase v kúpeľni kvôli bojleru. M. povedala, že odbehne pre oblátky
pre pána B. a vie, že aj odišla. Žalovaný povedal B. a O. dátum narodenia, povedal im nacionálie medzi
kuchynskými dverami a išiel späť do kúpeľne. Potom prišla pani IG. a boli v kuchyni všetci. To už bol
spísaný závet. E. O. a pán B. prečítali závet, teda každý zvlášť jeden po druhom, nevie, kto prvý čítal

závet. Vtedy už boli v kuchyni všetci piati, teda pán J., pani O., pán B., pani Ivaničová a on. Išlo o závet
s obsahom, ktorý je pripojený v dedičskom spise. Potom si pán J. vzal k sebe závet. Pán J. sedel na
preliačenej posteli v kuchyni, vedľa seba mal hokrlík. Závet - papier s podložkou, ktorú priniesla pani
O., si pán J. dal sčasti na nohu a na hokrlík a podpísal ho. Závet si pozrel, ale nie tak dlho, že by to
celé čítal, veď to dvakrát od obidvoch počul. Videl, že pán G. J. podpisuje závet, vtedy bol neďaleko

postele. Všetci piati boli pri tom, keď pán G. J. podpisoval závet. Tvrdí, že podpis na závete, je podpis
G.. Po podpise J.a závet podpísali svedkovia. Po podpise svedkami pán J. povedal, že nechce zomrieť v
nemocnici. Chronologicky za jeho (žalovaného) prítomnosti závet prečítali O., B., potom závet podpísal
G. J., následne ho podpísali svedkovia a potom Ján J. povedal slová, že nechce zomrieť v nemocnici.
Pán Vavrinec pri podpisovaní závetu bol pri zmysloch, bol rozumovo v poriadku. Normálne komunikoval,

vnímal. Pán G. J. sa podpisoval pomaličky. Podpis neurobil jedným ťahom, podpisoval sa ako starý
človek. Vedel chytiť pero do ruky. Nevie, kto mu podal pero do ruky. Podpis mu trval asi 5 sekúnd, možno
dlhšie. Podpisoval pomaličky. Nepovedal, že sa mu podpisuje ťažko, povedal slová: ,,Ako je, tak je, vy
ste svedkovia.,, Nikto to neriešil, ako závet pán Vavrinec podpísal. Do 20.12.2015 Ján VN.epovedal nič
o tom, že by chcel spísať závet. Ani jemu nepovedal, že by mu chcel majetok zanechať. Žalovaný ďalej

uviedol, že pani O.a pán H. nie sú v príbuzenskom pomere k JR.i. JR.c pána B.a nepoznal, pani V.
poznal.OnidvajakXX.nemajúblízkyvzťah.PánJ.povšetkompovedal,ženechcezomrieťvnemocnici,
že jeho rodina by ho nechala skapať ako psa. Pánovi J. s družkou sľúbili, že ho nenechajú zomrieť v
nemocnici a že ho zoberú domov. Následne sa už ohľadom závetu nič neudialo. Dňa 21.12.2015 išiel
s družkou a s XX. J. do nemocnice. Dňa 24.12.2015 doobeda boli G. J. vziať z nemocnice domov.

Po 24.12.2015 každý deň chodili za pánom J.. Bo pri smrti G. J.. Od 24.12. 2015 do smrti bol pán J.
ležiaci pacient. V sobotu, v nedeľu pred hospitalizáciou už G. J. viac ležal, prípadne sedel. Už nechodil.
Žalovaný na otázky žalobcov uviedol, že pán J. v deň spísania závetu nebral lieky, nechcel užívať lieky.
Dňa 20.12.2015 mu nedával žiadne lieky. Nevie uviesť názvy liekov. S pánom V.neboli dohodnutí na
odplate za pomoc, na nákupy im dával G. J. peniaze, za pomoc nechceli nikdy nič. Výdavok z peňazí

za nákupy mu vrátili. S pánom B. ani s pani O. nie je rodina, jeho vzťah s nimi bola bežná známosť.
Nepočul diktovanie závetu, nebol pri tom, keď sa písal závet. Po podpise závetu G. J. podpisovali závet
svedkovia. Pred podpisom závetu mal G. J. okuliare na sebe. On väčšinou mával okuliare. Nevie si
predstaviť jeho tvár bez okuliarov. Na otázku, či sa pred podpisom G. E. vyjadroval k obsahu závetu,
žalovaný uviedol, že nie. Po horeuvedenom ohľadom závetu G. J. povedal, aby si zobral závet k sebe,

že oni všetko prekucú. Povedal slová: „Darebáci keď prídu, všetko prekucú“. Závet si zobral a uložil ho
doma. Potom ho predložil notárovi. Polícia ho nevyzývala, aby závet ukázal. Závet nebol predmetom
pohrebu a jeho obradu.19. Z výsluchu svedkyne I. bez pomeru k žalobcom, susedy žalovaného, s ktorým udržiava bežný
susedský vzťah, bolo zistené, že je plne spôsobilá na právne úkony, je vidiaca, je občanom SR, pozná
slovenský jazyk. Svedkyňa na výzvu sudcu, aby súvisle opísala všetko, čo vie o predmete výsluchu,

teda o závete, opísala okolnosti týkajúce sa závetu takto: „Pani suseda P.á prišla ku mne, oslovila ma, že
zháňala susedov ohľadom závetu, oslovila ma, či by som nešla k pánovi J., povedala, aby som vzala so
sebou aj písacie potreby, ja som teda zobrala papier, pero, podložku. Ja som nikdy predtým nebola pri
spisovaní závetu a mňa U. M. ako prvá všeobecne oslovila, či by som nebola prítomná ohľadom závetu.
U. M. mi povedala, že dedko nechce ísť do nemocnice. To bol dôvod, že som išla s J.u M.. Ja som G.

J. poznala ako suseda. Ja bývam na začiatku ulice, on pred koncom ulice a popri mne chodieval do
obchodu.Jasommunosievalapoštu-poistkuajvroku2015.PredomnouG.J.nepodpisovalpredmetné
zásielky. Priviedla ma do domu G.a G. do kuchyne, v kuchyni bol pán B., Ján J. sedel na kanape, pán
C. bol v kúpeľni, niečo tam opravoval. G. J. ma poznal, chvíľu sme sa rozprávali, pýtala som sa ho,
ako sa má. G. J. veľmi ťažko rozprával, bolo vidno, že má bolesti. Povedal, že do nemocnice nechce
ísť, pretože nemá vysporiadané majetky. Povedal, že to chce pánovi C. odkázať za pomoc v starobe,

že mu chodil pomáhať. Lebo že darebáci sa o neho nestarali, ani neprišli. Reprodukujem slová G. J..
Ja si už viac od slova do slova nepamätám, čo sa povedalo. G. J. povedal, že by chcel spísať závet.
Ja som mu na to povedala, že nikdy som závet nespisovala, že neviem, ako sa to robí, na čo mi G. J.
povedal: ,,Nebojte sa, ja to mám naštudované v novinách,,. G. J. rozprával zreteľne, rozprával pomaly,
bol pri plnom vedomí. Bol rozumovo v poriadku, nehovoril z cesty. Zobrala som písacie potreby, išla som

pri stôl a tam na stole som mu to začala písať. U. M. so mnou do kuchyne potom už nešla. Horeuvedené
sa stalo v nedeľu podvečer, niekedy v novembri v roku 2016. Pán V. mi diktoval, ako to mám písať.
Akurát som sa zarazila pri vete, keď diktoval, povedal, že darebákom nenechám nič, že by ma nechali
skapať ako prašivého psa. Ja som na to povedala, že je to úradný doklad, že by sa to tak nemalo písať.
On povedal, že mne je to jedno a kývol rukou. Ale keď som povedala, že to takto nemôžeme napísať,

zamyslel sa a povedal, že napíšte tam teda, že všetci sa mi otočili chrbtom. G. J. diktoval zreteľne.
Pri diktovaní závetu bol pán B., ja a pán J.. Ja som napísala všetko tak ako diktoval G. B. Určite som
napísala jeho slová. Obsahom závetu bolo, že to dáva pánovi C. za nezištnú pomoc, svoj nehnuteľný
a hnuteľný majetok. Za to, že im sľúbil, že sa o neho postarajú a že ho zoberú z nemocnice domov, že
tým darebákom nedá nič. Ešte som sa pýtala, či pán sused L. poniže, či sa tam nebude písať aj on ,

pán J. povedal, že nie, kývol rukou. Po Pravne sa šírilo, že má zálusk na dom pána J. pán L.. Pán J.
povedal, že pán L. mu sľúbil, že sa on bude o neho starať, ale nemal snahu“. „Ja som závet prečítala,
podala som ho pánovi J., on si to očami prečítal, mal okuliare, podali sme mu pero, on to podpísal. On
sedel na posteli na preliačenom matraci, pri posteli mal stolík, závet mal zvláštne položený, polovicu
na kolene, polovicu na stolíku a podpísal to. Ja som videla ako sa podpisuje. Podpisoval sa ako chorý

človek, ako človek, ktorý má bolesti. Predo mnou sa podpísal tak, ako sa podpísal, ja som pred tým
jeho podpis nevidela, tak neviem, ako sa podpisoval. Podpisoval sa pomaly. Podpisoval sa ako starý
človek, bližšie to definovať neviem. Pri podpise G. J. som bola prítomná ja, pán B.“. “Keď sme začali
písať závet, pán B. oslovil pána C., že potrebujem nacionálie do závete. Keď som začala písať závet,
keď došlo k menu toho, komu sa má závet odkázať, tak pán E. zavolal pána G., ten prišiel medzi dvere

do kuchyne a nadiktoval nám dátum narodenia. Nebadala som, že by konal pán J. pod strachom alebo
pod nátlakom. Bol uvoľnený, ale bolo vidno, že má bolesti. Svoj podpis nekomentoval v tom zmysle, či
sa mu dá alebo nedá písať. Po podpise G. J. závet zobral do ruky pán B., ten závet prečítal nahlas a
potom ju podpísal. Ja som podpisovala závet posledná. Počas závetu okrem vyššie uvedeného nebolo
povedané J.m nič, až po všetkých podpisoch, teda aj po podpise svedkov JP.c povedal, že už môže

ísť spokojne do nemocnice a že mu sľúbili, že ho v nemocnici nenechajú“. Po nahliadnutí do závetu
založeného v dedičskom spise svedkyňa potvrdila, že ide o závet, ktorý spisovala ona. Doplnila, že
najskôr napísala celú stranu závetu, teda všetko, čo je tlačeným písmom, napísala naraz. Následne sa
podpísal pán XX. potom pán H. a napokon ona. Závet sa písal dosť dlho, pán Vavrinec diktoval pomaly,
nevie, koľko to celé trvalo. Napísala dátum závetu, ktorý jej bol diktovaný. Diktovaný dátum sa zhodoval

s dátumom, ktorý bol aj reálne v daný deň. Pokiaľ je v závete uvedený dátum narodenia a rodné číslo,
tak tieto údaje mal G. J. dopredu napísané. Teda diktoval dátum narodenia a svoje rodné číslo. Pokiaľ
sú v závete uvedené údaje o žalovanom - dátum narodenia, rodné číslo, tak to sa do závetu uviedlo
spôsobom, ako vyššie uviedla. Písala to, čo jejO.n J. diktoval. Aj slová začínajúce: ,, Potvrdzujem svojím
podpisom..., jej diktoval G. J.. Ona celý závet nadiktovaný G. J. napísala, vrátane slov: ,,Potvrdzujem

svojím podpisom..,, následne G. J. závet podpísal. Nepamätá si, že by niečo V. povedal po svojom
podpise, skôr, ako sa svedkovia podpísali. Po podpisoch svedkov G. J. povedal, aby závet dala do
obálky, zalepila a po zalepení závetu v obálke myslí, že B. zavolal pána C.. G. J. predtým kázal zavolať
pána C., aby dali C. obálku, lebo prídu supy, všetko rozhádžu a bude zle. Nie je v príbuzenskom pomereso žalovaným. Pred závetom bola v dome G. J., len na chodbe, kvôli medu. G. J. poznala 25 rokov. Na
otázku sudcu, či pred podpisom závetu povedal Ján J., že je to jeho posledná vôľa alebo či sa niekto
zo svedkov na toto G. J. pýtal, svedkyňa uviedla: „Ja som sa spýtala pred podpisom G. J., či je to tak

formulované, ako chcel, s určitosťou viem povedať, že som sa to pýtala, ale už neviem, aké slová som
presne uviedla. Spýtala som sa XXXX. na to po mojom prečítaní závetu. G. J. na to povedal: ,,Áno,
dobre...“. Na otázky žalobcov svedkyňa odpovedala, že jej zdravotný stav je dnes rovnaký ako v čase
spisovania závet. Podpis na závete pri mene V. O. je jej podpis. Nejde o krížik pred jej menom, ona tak
píšem ,,L,,. Podpísala sa perom. Závet bol spísaný v novembri 2016 alebo v roku 2015.

20. Súd konštatuje, že svedkyňa H.á vyhotovila vlastnoručne na pojednávaní dňa 18.05.2017 (pre
porovnanie) časť predmetného závetu aj so svojimi podpismi (viď č.l. 71 súdneho spisu).

21. Z výsluchu svedka U.bez pomeru k žalobcom, poznajúceho žalovaného „cez družku“ žalovaného v
súvislosti s politickým pôsobením; so žalovaným sa cielene nenavštevujú, poznajú sa len z politických

akcií, tykajú si. Svedok na výzvu sudcu, aby súvisle opísal všetko, čo vie o predmetne výsluchu, o
závete, opísal okolnosti týkajúce sa závetu takto: „S pani P. sa poznáme od založenia hnutia NOVA v
Prievidzi, v ktorej spoločne pôsobíme, určite 4 roky. Vzťah medzi mnou a U. M. je len na politickej báze,
navzájom sa cielene nenavštevujeme. Boli sme dohodnutí s pani P., že si k nej prídem zakúpiť med.
Mala kúpu sprostredkovať pred Vianocami a boli sme tiež dohodnutí na oblátkach. Ja som v tom čase

ešte nevedel, že med má byť od pána E. Prišiel som k pani Katke, zazvonil som, deti mi povedali, že
sú v príslušnom dome, povedali mi v ktorom, v danom dome som zazvonil, z okna mi kývla pani M.,
aby som vošiel dnu. Vošiel som do predsiene, ukázala mi tam, že je tam med, ale nie je ešte rozliaty.
Počul som nejaký hlas, ale neviem, čo povedal. Následne som sa s daným pánom zoznámil. Vnímal
som, že ležal na pohovke v kuchyni. Pani M. ma predstavila ako kupujúceho medu. Vnímal som, že

pán bol v zlom stave. Podali sme si ruky. Pani M. ma poprosila, či by som nebol v prítomnosti daného
pána, kým ona bude chystať med. Ja som zostal v kuchyni s daným pánom. Ja som ho v živote predtým
nevidel, nepoznal som ho, až pri danom stretnutí som sa dozvedel, že med je od pána J. - včelára. Daný
pán začal akoby rozprávať svoj osobný príbeh, myslím, že vnímal, že sa blíži jeho koniec. Rozprával
o včelstve, o rodine, musím povedať, že nepekné veci, ale aj o susedovi. Vnímal som z toho, že sa

potrebuje vyrozprávať. Dedo bol nasratý na celý svet. Vyjadril sa v tom zmysle, že ho nechali zdechnúť
ako psa. Za ten čas bol pán H. kuchyni, voľačo riešil s bojlerom. Pri rozprávaní medzi mnou a pánom
J. sme boli dvaja, ale pán C. z času na čas pribiehal alebo odbiehal od nás a myslím si, že musel počuť
rozhovor, ktorý sa udial medzi nami. Vnímal som, že dedo má bolesti. Keď som videl, že má bolesti, pýtal
som sa na lieky, či užíva lieky od bolesti. Keďže moja matka zomrela na rakovinu, tak mi bolo jasné, že

i pán J. má problémy s takouto chorobou a že sa blíži jeho koniec. Myslím si, že on sám to vedel, že
sa jeho koniec blíži. Pri rozhovore pán H. povedal, že pán J. nechce ísť do nemocnice, že nechce jesť.
Vtedy sa dedo rozpovedal o chorobe, že jeho choroba trvá roky, že chce zomrieť v kľude, že nechce ísť
od nemocnice. Vedel, že to už dlho trvať nebude. Spomínal tiež suseda v súvislosti s plienkami. Začal
hovoriť o tom, že nie je vysporiadaný s nikým, že brat ho okradol a že v najťažšej chvíli je s ním žalovaný

a pani M.. Myslím, že pani M. označil ako U. a neviem povedať, jednoducho povedal slová: ,,Títo ľudia
mi pomohli, keď som to najviac potreboval“. Vo vzťahu k susedovi použil hanlivé slovo, spomínam si,
že povedal slovo ,,darebáci,,. Neviem, či to bolo jeho obľúbené slovo, ale používal ho často v súvislosti
s rodinou. Pán J. povedal, že do nemocnice pôjde vtedy, keď urobí poriadok s majetkom. Povedal, že
moja rodina ma tu nechá zdochnúť ako psa. Pán J. ťažko dýchal, mykalo ho zrejme od bolesti. Jeho

rozprávanie bolo prerušované, bolo vidieť, že má bolesti. Ešte som sa pýtal, prečo nejde do nemocnice.
V rozhovore pán J. povedal, že napíše závet, že pozná náležitosti, že je sčítaný. Povedal, že nepôjde do
nemocnice, pokiaľ nebude mať vysporiadané svoje náležitosti. Povedal, že do nemocnice pôjde s tým,
že mu žalovaný s družkou sľúbia, že ho nechajú zomrieť doma a nie v nemocnici, že ho z nemocnice
zoberú. Povedal mi, či by som nezostal tu, že on pozná náležitosti, že sa spíše závet a doslova povedal,

aby išli nájsť nejakého svedka, lebo obdarovaný to podpísať nemôže. Ja som pána J. v živote predtým
nevidel a U. M. ma predstavila ako toho, kto kupuje med. Pri podaní ruky som sa predstavil, povedal
som svoje priezvisko. Medzitým žalovaný stále niečo robil a rozhovor sa niesol v tom zmysle, že som
počúval človeka, ktorý sa potreboval vyrozprávať, na mojej strane ale s nevôľou. Potom prišla tá pani,
ktorá tu bola svedkyňa, pani G.á. Túto pani som predtým nepoznal, keby som ju stretol na ulici, tak ju

nepoznám. Pán J. povedal, či je ochotná napísať závet, ktorú on nadiktuje. Pani O. zobrala papier, mala
ho pri sebe, vedela, prečo bola volaná. Sadla si za stolík, dedko ležal na posteli, pani J. bola chrbtom
k dverám. Všetko sa to udialo v kuchyni. Neviem, či by dokázal pán J. chodiť, chodiť som ho nevidel.
Pri podpise sedel. Počas písania textu závetu dedo povedal slová v tom zmysle, že rodina sa na nehovysrala, pani E. povedala, že to nie sú vhodné slová, aby sa to takto písalo. Ona mu napovedala, že by
to bolo dobré tak a tak a v tom duchu sa to tak napísalo. Dedo diktoval závet, bolo vidno, že je sčítaný
a vedel veľmi dobre, čo diktuje. V čase spisovania závetu sme v kuchyni boli prítomní ja, pani O.á a

pán J.c. Občas vbehol a vybehol pán C., neviem, za akým účelom. Jednoducho pozrel a išiel preč. Pri
diktovaní závetu sa sporadicky pozrel do miestnosti žalovaný, nemyslím, že by sa tam fyzicky zdržiaval
a neviem povedať, koľko jeho prítomnosť v kuchyni trvala. Ja som nepozeral do papiera, do ktorého
písala pani O. to, čo jej pán J. diktoval. Dedo ťažko dýchal, zle sa mu rozprávalo. diktoval závet v rámci
svojich možností. Nemal pred sebou nič, z čoho by diktoval závet. Pamätám si, že povedal, že všetko, čo

diktoval, videl v novinách. Hovoril závet z hlavy. Neviem, či pred písaním, počas písania alebo po spísaní
závetu povedal nejakú vetu v tom zmysle, že sa všetci zlietnu ako supy. Z tohto usudzujem, že vedel,
že sa blíži jeho koniec. Počas spisovania závetu som oslovil pána Y., aby uviedol svoj dátum narodenia.
Ja som kričal na pána J.. On sa oprel o zárubňu a kričal po ceste svoj dátum narodenia“. Svedok ďalej
uviedol, že posledné, čo bolo diktované, bolo, že sa podpisovali na závet. Svedok bol prítomný počas
celého spisovania závetu až do jeho podpisu nepretržite v kuchyni, v prítomnosti J. Svedok následne

uviedol: „ po nadiktovaní závetu pani P. prečítala závet a dala ho podpísať pánovi V.. Pán J.sa podpisoval
predo mnou a závet podpísal svojou rukou. Bol opretý o nejaký hokrlík na kolenách. Ťažko podpísal
závet. Povedal, že nezáleží, kto to ako podpisuje, však sú tu dvaja svedkovia. Nepozrel som sa na ruky
pána H. nesledoval som, ako sa podpisuje. Pán J. bol celý čas pri zmysloch, bol rozumovo v poriadku.
Nebol nadopovaný liekmi, pretože trpel. Myslím, že pán J. vedel, čo robí, bol sčítaný, mal všeobecné

znalosti. Celý čas bol pri zmysloch, všetko vnímal. Potom som dostal závet do rúk ja. Pán J. mi závet
podal do ruky. Ján J. pred podpisom hľadel na závet, neviem, či ho čítal. Nepamätám si, ako dlho ho mal
v rukách. Ja som závet prečítal, prečítal som ho nahlas. Prečítal som ho tak, že podľa mňa ho G. J. počul,
nebol hluchý. Potom som ho podpísal a dal som ho do rúk pani O.. Pani O. ho tiež prečítala a podpísala.
Videl som, ako sa pani J. vlastnoručne podpisuje na závet. Keď podpisovala paniH.závet, bola už v

kuchyni aj U. M. a doniesla oblátky. Neviem, či pani XX.XX.XXXX, prišla do kuchyne v tom čase, keď
som závet čítal ja alebo pani O.. Potom sa zalepila obálka a pán J. povedal, aby si závet zobral pán C..
Ten tam už v tom čase bol. Pán D. myslím prišiel s U. M.. Netuším, či Ján J. povedal po svojom podpise
niečo, myslím, že nepovedal nič. Ja ani pani O. sme sa k obsahu závetu nevyjadrovali, jedine keď pani
O. povedala, že pán J. použil nevhodné slová, ako som vyššie uviedol“. Svedok potvrdil, že podpis na

predmetnom závete je jeho vlastnoručný podpis. Zo závetu vie, že závet sa spisoval 20.12.2015, ale vie
určite, že bola nedeľa pred Vianocami. Svedok dodal, že má plnú spôsobilosť na právne úkony, že vidí a
ovláda slovenský jazyk. Až na mieste samom sa dozvedel, že by mal byť svedkom závetu. „Závet vyšiel
z dedovho rozprávania“. Nevníma, že by E.c konal pod strachom, nátlakom alebo tlakom, jednoducho
myslí, že konal tak, ako povedal, že v najťažšej chvíli pri ňom stáli žalovaný a jeho priateľka. Na otázky

žalobcov svedok odpovedal tak, že keď sa spisoval závet, bol podvečer, tma. Myslí, že pán XXX%“ mal
okuliare, keď pozeral závet. Nevšimol si, či mal lupu, keď závet pozeral. Videl ho závet držať v ruke,
nečítal závet. Po napísaní závetu čítal závet raz a pani U.raz. PaniXX.čítala „na 100%“ závet po jeho
napísaní raz, on čítal závet prvý. PaniE. písala závet na stole pod oknom.

22. Z výsluchu svedkyne E. bez pomeru k žalobcom, družky žalovaného, bolo zistené, že so žalovaným
žije od roku 2000. Svedkyňa uviedla, že G. J. poznala dlhé roky. Poznala ho ako včelára. Mali susedský
vzťah. Nenavštevovali sa. Niekedy okolo polovice novembra pred alebo po narodeninách pána W. jej
žalovaný povedal, že ho oslovil pán J. na dvore, že či by mu mohli pomôcť, či by sa nezastavili u neho. V
ten istý deň poobede so žalovaným išli do domácnosti G. J.. Pýtala sa ho, prečo ich oslovil so žiadosťou

o pomoc, on na to povedal, že pri pánom XXXXje chuť na majetok, ale nie je snaha pomôcť. Pýtala
sa ho, ako si predstavuje ich pomoc, povedal, že nevládze na nohy, že mal na jeseň úraz a že či by
mu nedoniesli nákupy, zabezpečovali stravu. Chcel, aby ho aspoň raz denne prišli pozrieť, či žije. Už v
septembri 2015 videla E. J. ako ide ledva nohami vedľa bicykla, pýtala sa, či niečo nepotrebuje, povedal,
že nie, ale že si to zapamätá. Následne v októbri vnímala, že upadal, bol ubolený. Už predtým mu

ponúkla, že ho odvezie do obchodu, preto si myslí, že práve ju a žalovaného oslovil pán J. a chcel ich
pomoc. Do domácnosti pána J. chodili dennodenne. So žalovaným robili to, o čo ich pán J. požiadal. Pán
J. bol tvrdý, rovný chlap, nepovedal, čím trpí. Sama si na strave všimla, že začal odmietať kusy mäsa,
tak mu stravu začala mixovať. Až do skonania mal podľa svedkyne jasnú myseľ. Niekedy začiatkom
decembra začala vnímať, že mal bolesti brucha. Keď prišla s obedom, ležal na kanape a bol skrútený.

Mal lieky na tlak, do hospitalizácie si dával lieky sám. K okolnostiam závetu svedkyňa uviedla: „pán X.
námzačalrozprávať,ženechcenechaťmajetokrodine.Bolotokoncomnovembra,začiatkomdecembra
v roku 2015. Potom spomínal, že mal so susedom dohodu na 90-te narodeniny, že keď bude potrebovať
pomoc, že ho doopatrujú za majetok, ale že mali v lete konflikt a že sa štyri mesiace neukázali. Povedal,že majetok rodine nie, ani E. a že nechce to nechať štátu. V čase november, december 2015 som bola
nezamestnaná. V domácnosti pána Y. sme sa so žalovaným zdržiavali denne najmenej hodinu a najviac
24 hodín. V tomto čase tam bola za pánom E.m pani J., bola ho pozrieť, pán D.. V našej neprítomnosti si

pán J. zamykal vchodové dvere, bránka bola stále odomknutá. Ja som nenatrafila na pána H.u pána H. v
novembri, decembri 2015. Pán J. nepovedal predo mnou žiadne osoby, ktorých prítomnosť by si neželal
vo svojej domácnosti. V čase neprítomnosti mňa a žalovaného mohol ktokoľvek prísť za pánom J. a
viem, že aj chodili. Išlo o návštevy kvôli medu. Slová ohľadom majetku pána J. sme akoby so žalovaným
prepočuli. Lebo by nás ľudia ohovárali, najmä sused L. a on povedal, aby sme neboli smiešni. Že hocikto

iný, ak by dostal ponuku ako pán L., by vôbec nerozmýšľal. V priebehu decembra 2015 pán E.čoraz
viac upadal. V decembri sa riešil problém s plienkami. Okolo 15.-16.12.2015 sme sa dozvedeli, že má
pán J. rakovinu žalúdka a že ide o posledné štádium. Začal mávať bolesti. Chceli sme ho hospitalizovať,
on nechcel o tom ani počuť, povedal, že 10 rokov odmieta liečbu na rakovinu a že chce zomrieť doma
v pokoji. Stále sme sa snažili presvedčiť pána J., aby išiel do nemocnice, ale nesúhlasil. Deň pred
hospitalizáciou prišiel pán B. pre med, zastavil sa u nás, deti ho poslali na adresu pána J.. Pán B.

prišiel, chystala som mu med, pán J. zakričal z kuchyne, kto to je, tak mi pripadalo slušné pána B. uviesť
a priviedla som ho do kuchyne. Tam sa predstavili. Pán J. sa pýtal pána B., odkiaľ je. Neviem, či ja
alebo pán C. povedal, že ujo je taký ubolený a že nechce ísť do nemocnice. Pán B.a začal rozprávať
s pánom B. o všeličom, pán B. tiež nabádal pána J., že mu pomôžu v nemocnici. On stále odmietal
a povedal, že to už je koniec. Keď sme ho takto presviedčali, tak povedal, že aj tak nemôže ísť do

nemocnice, lebo nemá vysporiadaný majetok, že to nemôže nechať len tak. Na to sme povedali, že tak
to spravme a že on pôjde do nemocnice. Pán J. povedal, že nás je málo, že to nemôžeme urobiť, že
on vie všetko, ako to má urobiť, ale že treba niekoho ohlásiť. Bolo nám jasné zo slov pána J. a z jeho
predchádzajúcich slov, že chce nechať majetok pánovi C. za pomoc. Bola som ohlásiť pani J., tá nebola
doma. Ani ďalší sused nebol doma, tak som išla za pani O.. Povedala som jej, o čo ide, že pán J. nechce

ísť do nemocnice, že chce napísať závet na pána C., že aby sme to išli napísať a že sa to možno zmení,
prehodnotí, keď sa mu uľaví. Teda bola to vôľa pána E. napísať závet. Myslím, že pán J. povedal slovo
závet. Pani O. prišla do kuchyne, ju pán J. poznal a povedal jej, aby to napísala, že on vie ako. Ja som
niektoré slová z diktovaného závetu zachytila, potom som odišla, teda nebola som pri celom spisovaní
závetu. Potom som sa vrátila späť pri podpisoch. Žalovaný bol aj na chodbe, aj v kúpeľni, možno sa v

kuchyni ukázal, ale vyslovene pri spisovaní závetu nestál. Pri spisovaní závetu som tam bola ja, pani O.
a pán B.. Ja som bola prítomná pri podpise závetu G. J., aj pri podpise svedkov. Keď som sa ja vrátila
späť do kuchyne, to mal pán J. na nohách - podložku s napísaným textom. Sedel na kanape, pozeral
listinu, potom ju podpísal. Povedal slová: ,, Na to ste tu vy..,, tieto slová adresoval svedkom. Pán O.c sa
podpísal vlastnou rukou, nikto mu nepomáhal. Bol ubolený, neviem, či sa podpisoval plynulo ale asi áno.

Povedal slová: ,, Tak je, ako je..,, Povedal to v súvislosti so svojím podpisom. Potom závet podpísal pán
B. a nakoniec závet podpísala pani A. pri stole. Obaja svedkovia nahlas čítali predo mnou závet. Potom
povedal pán E.: ,,Berte závet preč, lebo keď prídu supy, všetko bude zbytočné, zle,,. Pán Y. prevzal
zalepenú obálku a zobral ju domov spolu so zdravotným záznamom“. Svedkyňa ďalej uviedla, že pána
Vavrinca navštevovali počas hospitalizácie každý deň. Vnímal stále. Stretla sa s pánom J. v nemocnici,

pýtal sa na pána J., čo mu je. E. keď vyšiel z izby pánaH., ukázal na pána C. a povedal, že on má ísť
dovnútra. Vyzeralo to tak, že pán A. k sebe volal pána C. a povedal, že on vie, odkiaľ vietor fúka a že
U. poslal L.. Po hospitalizácii sa pán J. k otázke závetu už nevrátil.

23. Žalobcovia v podaní zo dňa 05.09.2018 spochybnili výpoveď žalovaného i svedkov závetu, nakoľko

ide o výpovede účelové a ide o známych žalovaného a jeho družky. Podľa ich vyjadrenia v tomto prípade
bol posudzovaný izolovaný od predchádzajúcich medziľudských vzťahov, kontaktov, bolo to robené
žalovaným a jeho družkou účelovo, aby posudzovaný stratil doterajšie vzťahy a sociálne väzby, ocitol
sa v závislosti a odkázanosti na žalovanom, jeho družke a pod týmto vplyvom odkázanosti a závislosti
bolo možné s posudzovaným manipulovať, zneužiť jeho zdravotný stav, jeho silné bolesti, ktoré ho

nepochybne vyčerpávali nielen fyzicky ale aj duševne. Keďže bol celkom pod vplyvom žalovaného, jeho
družky, ktorí mu podľa ich vedomosti nepodávali potrebné lieky (žiadne lieky sa po smrti XX.XX.XXXX. v
dome nenašli), dostal sa posudzovaný do stavu, ktorý žalovanému vyhovoval, aby ho pripravil o majetok.
V stave, keď posudzovaný bol o niekoľko hodín prevezený do nemocnice na liečbu, teda na zmiernenie
jeho silných bolestí, je podľa žalobcov jednoduché takmer čokoľvek požadovať od posudzovaného a

takmer čokoľvek dosiahnuť, a aj podstrčiť na podpis tak duševne vyčerpanej osobe, ako bol G. J. dňa
20.12.2015.24. Žalovaný na toto vyjadrenie žalobcov reagoval písomne tak, že žalobcovia sami potvrdili, že sa v
poslednom čase s posudzovaným nestýkali z dôvodov nie najlepších vzťahov. Jeden zo súrodencov
poručiteľa okradol tak, že bez jeho súhlasu mu zobral z účtu finančné prostriedky, čo narušilo vzťahy

medzi poručiteľom a súrodencami. G. J. nebol izolovaný, mohol za ním do nemocnice prísť hocikto, aj
žalobcovia.

25. Z výsluchu svedka MUDr.C., bez pomeru k žalobcom a žalovanému bolo zistené, že pána G. J.
poznal dlhodobo od roku 1995. Svoj vzťah s pánom G. J. označil za nadštandardný. Podľa svedka bol

G. J. človek opatrný. Bol skôr samotár. Mal stabilné návštevy včelárov - JD. a jedného pána, ktorého
meno uviesť nevie. Do novembra 2015 Ján J. pred ním nehovoril o majetkoch, či a ako mieni so svojím
majetkom naložiť. Nadštandardný vzťah s G. J. trval do 07.12.2015. Pred 07.12.2015 G. J. videl niekedy
v polovici novembra 2015. V tom čase (v polovici novembra 2015) bol podľa svedka G. J. skleslý. Bol
unavený a zabúdal, strácal novopamäť. Bol skleslý po fyzickej i duševnej stránke. Zdôveril sa mu, že
má chorobu a že má metastázy mozgu. V polovici novembra 2015 chodil JL. o palici, motal sa okolo

domu, boleli ho ruky a nohy. V septembri 2015 spadol z bicykla. Pri úraze nemal nič zlomené, len bol
dotlčený. Boleli ho kĺby na rukách a kríže. Po duševnej stránke v novembri 2015 sa G. J. stále vracal
do minulosti. Dňa 07.12.2015 išiel do práce a JG.c sa vracal od doktora C. a povedal mu, že je s ním
veľmi zle a že potrebuje vybaviť nejaké veci u MUDr. C.. Na otázku, o čo ide odpovedal, že v Prievidzi
mu treba vybaviť nejaký recept a doniesť mu zdravotné pomôcky. Svedok sa zastavil u MUDr. G., ktorý

mu povedal o čo ide, svedok sa dohodol s MUDr. Kittelom, že mu pripraví recept, že vyberie zdravotné
pomôcky a prinesie ich Z. Ráno 08.12.2015 vybral recept u MUDr. Kittela, v lekárni vybral pomôcky a
poobede z práce ich odniesol domov G. J.. Rozprávali sa s JXX.m asi trištvrte hodiny a vtedy J. začal
s tým, že by potreboval, keby ho niekto opatroval. Išlo mu o to, aby ho niekto opatroval do 14.00 hod.,
resp. 15.00 hod., kedy s manželkou svedok prichádza z práce domov. G. J. spomenul žalovaného pána

D., že toho si našiel, že sa rozprávali a že do 15.12. pán J. si rozmyslí, za čo ho budú finančne C.
opatrovať, a že podpíšu nejakú dohodu. Svedok videl naposledy G. J. osobne 07.12.2015 a 08.12.2015.
Vnímal, že zdravotný stav G. J. bol jednoznačne zhoršený oproti stavu z novembra 2015. Po fyzickej
stránke ledva chodil, po psychickej stránke plietol jedno s druhým, prechádzal z jednej veci do druhej.
Povedal dve, tri vety, začal hovoriť niečo iné, zase sa vrátil k pôvodným slovám a myšlienke. Počas

rozhovoru JD. sústavne sedel skrčený, ruky v lone, bol uplakaný. Ani 07.12., resp. 08.12.2015 nehovoril
nič o majetku a o jeho vôli s ním naložiť a ako. Po 08.12.2015 za G. J. nebol. Svedok začal vnímať, že
žalovaný chodí k G. J. od konca novembra 2015. Nepýtal sa na to žalovaného, bola to jeho súkromná
vec. G. J. ho nežiadal o pomoc od polovice novembra 2015 až na zdravotné pomôcky - plienky. V
nemocnici v decembri 2015 G. J. nebol pozrieť. Nešiel za G. J., pretože sa nechcel dostať do konfliktu

so žalovaným, ktorého označil za konfliktného človeka. Na pohrebe H.J. bol. Nebol svedkom žiadneho
incidentu súvisiaceho s touto vecou. Pri rozhovore s G. J. 07.12., resp. 08.12.2015 žalovaný nebol. Dva
roky pred smrťou pána J. vie o tom, že G. J. oslovil brata dva roky pred smrťou, aby mu prišiel pomôcť.
Dovtedy sa o svojej rodine vyjadroval pozitívne, rok pred smrťou začal už hovoriť inak, svedok nevie
čo sa v rodine stalo. O predmetnom závete svedok nevie nič. Nebol pri incidente v súvislosti s kľúčmi

po pohrebe, ale zo svojho domu videl prítomnosť polície, rodiny JD. a žalovaného pri dome. L. J. nikdy
nehovoril o závete, podľa neho je otázne, či bol vôbec schopný urobiť závet a to aj po fyzickej alebo aj
duševnej stránke, čo vyvodzuje z toho, že už bol dosť zmätený, nemal správnu orientáciu. Toto platilo už
aj v čase 08.12.2015. Od polovice novembra 2015 nevidel XXXX.J. podpisovať pred ním nijaké listiny.
Dôchodok od poštárky preberal sám. O tom vie od Jána J..

26. Z výsluchu svedkyne J. bez pomeru k žalobcom, podľa udania svedkyne sa pozná so žalobcami v 1.
a 2. rade, ale nie sú v príbuzenskom vzťahu, so žalovaným sa ignorujú a nie sú v príbuzenskom vzťahu.
Svedkyňa potvrdila, že JXXXXc bol jej susedom od roku 1995. Medzi nimi bol bežný susedský vzťah,
vzájomne si pomáhali. Obaja manželia J.boli v rovnakom rozsahu v osobnom kontakte s J.. Do októbra,

resp. novembra 2015 JXXXXvládal, šúchal nohami, bol zhrbený, ale ešte vládal. Vie, že v novembri 2015
šiel za MUDr. X. povedal, že sa necíti dobre a že si ide sadnúť do čakárne. Bolo to začiatkom novembra
2015. G. J. chodil vždy pomaly a tak tomu bolo aj začiatkom novembra 2015. Odvtedy sa už viac s G.
J. nerozprávala. Po duševnej stránke sa jej zdal byť začiatkom novembra 2015 v poriadku. XX.c pred
svedkyňou nerozprával o svojom majetku, o tom, že s ním prípadne mieni naložiť a ako. V domácnosti

G. J. bola naposledy v októbri 2015 a v novembri 2015 mu vinšovala k narodeninám. V októbri alebo
v novembri 2015 nevidelaXX. D.a robiť niečo s rukami, napríklad písať alebo jesť. Nepovedal jej, že
hodlá napísať závet. Nemala bránené prísť do domácnosti G. J., ale nechodila tam, lebo tam videla
žalovaného, s ktorým nemá dlhodobo dobrý vzťah. Medzi ňou a pánom C. sa stal incident, pre ktorý hoignoruje. Vedela, že G. J. bol v decembri 2015 pred smrťou hospitalizovaný, ale nešla ho pozrieť kvôli
žalovanému. Stav G. J. po duševnej a fyzickej stránke v čase, kedy ho videla naposledy - začiatkom
novembra 2015 opísala tak, že bol slabučký, chodil sám o palici, po duševnej stránke bol v poriadku,

vnímal. Sťažoval sa na žalúdok, kĺby, mal dlhodobé problémy so žalúdkom. Nevie o tom, že pán J. mal
zanechať závet.

27. Z výsluchu svedka G., bez pomeru k žalobcom, v príbuzenskom pomere s U. M. žijúcou so
žalovaným, bolo zistené, že s G. J. sú z jednej obce, chodil k nemu kupovať med, zvykli sa rozprávať

o svedkovej firme, o politike. O majetku G. J. a o jeho rodine sa nerozprávali. K zdravotnému stavu mu
XX.XX. J. povedal, že ho bolí žalúdok, že mu je ťažko, čo mu povedal mesiac pred smrťou. Prvýkrát
postrehol naJ. J., že po fyzickej stránke nie je v poriadku, asi dva mesiace pred smrťou, keď mal ísť
k doktorovi J. Ťažko sa mu chodilo, povedal, že ho bolí žalúdok. Vtedy ešte chodil sám, aj k doktorovi
išiel sám. Rozum mal v priadku na 100 percent. Svedok sa s ním naposledy rozprával týždeň alebo dva
predtým, než mal ísť do nemocnice, rozprával sa s ním 5 až 10 minút, keď bol za ním kvôli medu. Vtedy

mu XX.XX. J. povedal, že ho to bolí, že je koniec a že sa to neoplatí robiť a že už nevydrží do budúceho
roka. Pri tomto rozhovore boli prítomní len oni dvaja. V nemocnici za G. J. nebol, pred svedkom G. J.
nespomínal, že spísal závet, alebo že by chcel spísať závet. Nevie sa vyjadriť k vzťahu medzi G. J. a
jeho rodinou. G. J. sa pred ním k manželom L. nevyjadroval. Na otázku, kedy zaregistroval svedok, že
o G. J. sa stará žalovaný, svedok uviedol, že sa tak stalo dva, tri týždne od MUDr. G. Pýtal sa lekára na

J.a, ten povedal, že je s ním zle, so žalúdkom. Po tom, čo bol dva, tri týždne pred smrťou s G. J., bol u
G. J., keď sa vrátil už z nemocnice, nevie, kedy to bolo. Vnímal, že U. M. mu dávala kašu. G. J. ležal na
posteli ako chorý človek, rozprávali sa. Bol tam asi 10 minút. G. povedal, že už to nevydrží, že zomrie,
že má veľké bolesti, že to neprejde. E. zaspal a svedok odišiel. Po príchode z nemocnice bol na tom
horšie, ako dva, tri týždne predtým. S G. J., tesne predtým, než išiel do nemocnice nebol.

28. Z výsluchu svedka J. bez pomeru k žalobcom a k žalovanému bolo zistené, že s G. sa poznal 15
rokov. Mali spolu bežný vzťah, v kontakte boli ohľadom včelstva. O majetkových veciach G. sa vôbec
nerozprávali. Naposledy videl JR. pred Vianocami, kedy ho bol navštíviť doma, ale on doma nebol.
22.12. alebo 23.12. pred Štedrým dňom bol za XX v nemocnici. JXX.c bol hospitalizovaný na chirurgii,

bol za ním na izbe, išlo o bežnú izbu. J.J. ležal na posteli, bol pri vedomí, svedok ho pozdravil a JG.
sa na neho díval akoby ho nepoznal. Tak mu povedal, že prišiel on U., ale stále ho JS.c nepoznal, aj
keď mu povedal meno. Povedal len „nepoznám, nepoznám“. Potom mu povedal, že chodí kvôli včelám
sa s ním rozprávať a aj ostatní pacienti hovorili, že je včelár. Potom si P.n J. spomenul, ale hneď sa
svedka opýtal, či ho prišiel zobrať domov, že chce ísť domov. Pýtal od svedka 10,- eur a keď mu ich dal,

potom si to rozmyslel, že ich nechce a vrátil mu ich. Potom ho žiadal, aby poslal E.. Svedok mal dojem,
že W. myslí pod P. osobu žalovaného. V nemocničnej izbe bol 20 minút a celý čas G.c ležal. Počas
stretnutia sa na chvíľu posadil, sedel rovno, nepamätá si, či si sadol sám alebo mu pomáhal do sedu, ale
za chvíľu si opäť ľahol. Celý čas bol pri vedomí, nezadriemal, za jeho prítomnosti nejedol a ani nepísal.
Nerobil nič s rukami, len sa zdvihol na nich do sedu. Určitý čas mal polo ležiacu, polo sediacu polohu,

bol veľmi unavený, rozčúlený, chcel ísť domov. Mal z neho taký dojem, že má zafixované a opakoval:
„pošlite D., pošlite D.“ a nemal záujem sa viac so svedkom rozprávať. Keď aj navádzal reč na včely,
na to nereagoval. Nevie povedať stav G. J. po duševnej rozumovej stránke. Naposledy ho videl v daný
deň v nemocnici. Pred touto návštevou bol s G. J. asi 10 dní pred hospitalizáciou. Našiel ho sedieť na
schodoch, ako keby driemal, keď sa rozprávali, zaspával, rozprávali sa o včelách. Bolo to počas obeda.

Keďže bol G. J. unavený, rozlúčili sa a odišiel. G. J. pracoval so včelstvom do septembra, resp. októbra
2015. Bolo mu treba pomôcť pri dvíhaní ťažších vecí, med si ešte stáčal sám. Vzhľadom na vek bol v
septembri, októbri 2015 ešte fyzicky na tom dobre. Sťažoval sa, že s ním nie je dobre, videl ho chodiť
pomaly s paličkou. G. J. pred ním nikdy nepísal. Po duševnej stránke bol G. J. na tom tak, že keď ho
videl pred hospitalizáciou, tak driemal. Keď sa ho na niečo pýtal, odpovedal mu na otázky. Keď svedok

vyšiel z nemocničnej izby, bol vonku C. a M..

29. Z výsluchu svedka XX., bez pomeru k žalobcom a k žalovanému bolo zistené, že bol ošetrujúcim
obvodným lekárom G. J. dlhšie roky dozadu až do jeho smrti. Podľa záznamu zo zdravotnej
dokumentácie z 26.02.2014 G. J. ako pacient odmietol chirurgickú a onkologickú liečbu, čo potvrdil

svojím podpisom po poučení o dôsledkoch svojho rozhodnutia. Svedok ďalej uviedol, že čo si pamätá, v
roku 2015 G. J. chodil do jeho ambulancie, liečil sa na tlak, srdce a ťažkosti tráviaceho charakteru. V roku
2015 chodil do ambulancie sám, myslí, že raz mesačne. Užíval lieky na vysoký tlak, na srdce aj lieky
proti bolesti. Do novembra, začiatku decembra 2015 bola zdravotná dokumentácia v jeho ambulancii. Vdanom čase prišiel žalovaný za ním s tým, že o G. J. sa stará a že prišiel pre zdravotnú dokumentáciu
z dôvodu hospitalizácie V. J.. Zdravotná dokumentácia sa mu viac nevrátila. XX. bol u neho naposledy
možno v polovici roka 2015. Pri poslednej návšteve sa mu G.n J. javil tak, že bol slabý, odpovedal na

otázky, kontakt s ním bol normálny. Nevnímal vtedy stratu pamäte, bludy alebo rozprávanie z cesty. Pod
slabosťou rozumie to, že vnímal na ňom akúsi zošlosť, progredovala u neho základná choroba. G. J.
sa sťažoval na bolesti brucha. Po fyzickej stránke prišiel do ambulancie s paličkou, ale bolo vidno že
chodí pomaly. Vnímal na ňom celkovú slabosť. Bolo to z dôvodu choroby a veku G. J.. Viackrát mu
opakoval, že by bolo vhodné navštíviť odborného lekára, špecialistu, G. J. odmietol ísť do nemocnice. Pri

návštevách ambulancie G. J. nerozprával tak, ako keby hovoril z cesty, skôr sa rozprávali o zdravotnom
stave. O svojom domácom dianí nerozprával. Na tému o jeho nakladaní so svojím majetkom sa určite
nerozprávali. G. J. sa sťažoval na bolesti kĺbov, bolesti prstov. Nesťažoval sa pred ním a neuvádzal,
že sa nemôže podpísať, že nie je schopný sa podpísať a ani neskôr pred ním nepovedal, že by nebol
schopný písať. V období posledného roka nebol G. J. navštíviť v domácom prostredí. Ján J. sa pred ním
nevyjadroval o svojej rodine, susedoch. Dávnejšie len spomínal, že má suseda MUDr. J.. Svoju rodinu

nespomínal. G. J. bol skôr uzavretý človek. Svedkovi nebolo zrejmé, že by tu bola nejaká porucha,
že by napríklad nedokázal G. J. udržať lyžicu v ruke. Svedok hovoril o období, kedy chodil G. J. k
nemu do ambulancie. Svedok si spomína, že JXX.XX.XXXX,i boli predpísané zdravotné pomôcky v
novembri alebo v októbri 2015 a že predpis na tieto pomôcky prišiel prevziať D.. L.. Následne si pamätá,
že predpisovať lieky pre pána J. chodil žalovaný. Pamätá si, že požiadal o hospitalizáciu G., pretože

zdravotný stav Jána Vavrinca sa prudko zhoršoval a že napokon G. J. bol hospitalizovaný, ale následne
stratil s ním kontakt. Hospitalizáciu doporučoval hlavne kvôli úľave proti bolestiam, ktorú bolo možné dať
infúziami v nemocnici, ale nie v domácom prostredí. Vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie svedok
uviedol, že vo februári 2015 boli predpísané G. J. analgetiká na liečbu základného ochorenia, to platí až
do novembra 2015. Dňa 16.12.2015 konštatoval slabosť, malátnosť G. J.. V ten deň mu bola doporučená

hospitalizácia, ktorú E. odmietol a odporučil mu, aby prišiel na odber krvi. JH. prišiel 17.12.2015 na odber
krvi a bol pozvaný na výsledky dňa 18.12.2015. Na základe laboratórnych výsledkov bola jednoznačne
doporučená urgentná hospitalizácia pre zhoršené laboratórne testy, vzhľadom na čo by bol ohrozený
životpacientaG.J..G.J.sapredpisovalimastinakĺby,nachrbticu,kolennékĺby,ramená.Od18.12.2015
už svedok zdravotnú dokumentáciu nemal. V dňoch od 31.03.2015 do 18.08.2015 mu boli predpisované

analgetiká, v septembri 2015 bolo konštatované horšie videnie, po stránke srdca bol stav nezmenený.
V. J. uvádzal, že horšie vidí, uvádzal závraty kvôli kolísaniu tlaku, čo sa napokon upravilo. G. J. nosil
okuliare, mal silné dioptrie. V septembri 2015 nebol na očnom vyšetrení u odborného lekára, v minulosti
bol operovaný na šedý zákal. Dňa 11.09.2015 udal lekárovi, že spadol a udrel si hlavu. Dňa 16.12.2015
svedok do zdravotnej dokumentácie uviedol: výrazne sa zhoršil zdravotný stav, zhoršili sa bolesti brucha

a pacient celkove zoslabol. Bola mu doporučená nutná hospitalizácia na internom oddelení, čo pacient
odmietol a následne mu bolo doporučené, aby aspoň 17.12.2015 v raňajších hodinách prišiel na odber
krvi. Po zhodnotení laboratórnych výsledkov dňa 18.12.2015 mu bolo doporučené urgentné chirurgické
vyšetrenie a hospitalizácia v NsP Bojnice, s čím pacient súhlasil. Týmto liečba G. J. svedkom končila.
Na otázky žalobcov svedok odpovedal, že G. J. užíval lieky, ktoré nepatria medzi veľmi silné analgetiká,

boli mu ordinované dvakrát denne. Lieky nepatria medzi ópiové lieky. Raz mu bol predpísaný Tramal
v novembri 2015, ktorý patrí medzi ópiové lieky. Stalo sa tak po 23.02.2015 v súvislosti s opuchom a
bolesťami kolena a kĺbov. Neskôr tento liek mu už predpisovaný nebol. JR. VG.vi bol predpisovaný liek
Doreta,čojebežnéanalgetikumnabežnébolestiaktorýjemožnédlhodoboužívať.Pritomtoliekuneboli
ovplyvnené mentálne a fyzické schopnosti J. J.. Svedok vyhodnotil výsledky laboratórneho vyšetrenia

zo 17.12.2015 tak, že bol zistený vysoký stav leukocitov, ktorý svedčil o zápale, ďalej zhoršujúce sa
vysoké hodnoty pečeňových testov, mohlo sa jednať o blokádu žlče alebo metastázy. Už 17.12.2015 v
súvislosti s odberom krvi bol Ján J. žltý, nažltlý. Stav, ktorý uvádzal o slabosti a malátnosti, platí na čas
16.12. až 17.12.2015. JE.J. už toho veľa nenahovoril. Chodil s paličkou. Bol slabý, zúbožený, nepamätá
si podrobne na jeho mentálny stav v čase 16.12. až 17.12.2015, pretože spolu málo rozprávali, ale

vnímal, keď mu povedal, že na druhý deň má prísť na krv. Rozumel, čo mu povedal. Pre výsledky dňa
18.12.2015 prišiel žalovaný. Podľa svedka sa zdravotný stav G. J. po 17.12.2015 do jeho hospitalizácie
až 21.12.2015 mohol vyvíjať tak, že by tu bolo výrazné ožltnutie, malátnosť, únava, slabosť, možno
žiadna chôdza, možnosť závratov, padanie. XX.XX.XXXX,J. nemohol byť vitálny, mohol sa najesť len s
pomocou, obriadiť sa, obliecť sa, umyť sa. Nemohol by si už jedlo pripraviť, tekutiny by vypil, ale nevie,

či by sa dokázal sám najesť. Ľahnúť a sadnúť by si mohol s pomocou. Pri takomto stave by mohol
len ťažko písať, svedok sa nevie k tomu podrobnejšie vyjadriť. Pri zistených hodnotách bol G. J. veľmi
slabý, svedok si nemyslí, že by bol schopný rukou sa oprieť a dostať sa z ľahu do sedu. Po rozumovejstránke nemohol byť stav normálny. Nevie sa však podrobne vyjadriť k schopnosti myslenia úvahy a
rozhodovania, nie je špecialista.

30. Žalobcovia predložili listinu - sťažnosťJ. - poručiteľa zo dňa 27.07.2006, ktorá obsahuje podpis
poručiteľa. Predložili tiež fotografie z domu G. J., ktoré majú preukazovať a preukazujú neporiadok v
dome JáP..

31. Ošetrovateľská prepúšťacia správa a ani lekárska prepúšťacia správa z NsP Prievidza so sídlom

v Bojniciach z 24.12.2015 (predložené žalovaným) súvisiace s hospitalizáciou G. J. od 21.12.2015 do
24.12.2015 neobsahuje podpis G. J.. Z lekárskej prepúšťacej správy z 24.12.2015 vyplýva, že pacient
JXX.c bol odoslaný ambulantným chirurgom MUDr. Machom pre mechanický ikterus, s CA žalúdka
a subjektívne udával bolesti brucha, bolesti v oblasti epigastria, posledných 5 dní zhoršené, sklon k
obstipácii, aj menej zje, lebo mu nechutí, dýcha sa mu dobre, nekašle, teploty, triašky nemal, nespotil
sa. G. J. bol hospitalizovaný pre zhubný nádor žalúdka, bližšie neurčený od 21.12.2015 do 24.12.2015.

Pri prepustení z nemocnice mu bolo odporučené: dostatočný príjem tekutín, tekutá strava, hlásiť sa
na onkologickej ambulancii, kontrola na onkochirurgickej ambulancii, kontrola na ambulancii chronickej
bolesti za účelom nastavenia analgetickej liečby.

32. Zo záznamu o výkone služby OO PZ Nitrianske Pravno zo dňa 30.12.2015 (predloženého

žalovaným) vyplýva, že sa jej zúčastnili Z. Q., D. U. a D. L., prvý z nich ako veliteľ hliadky a druhí
dvaja ako členovia hliadky. V tomto zázname je uvedený aj písomný záznam s časom 13.54 hod., podľa
ktorého „SDS vyslal pri dom smútku v Nitrianskom Pravne, odkiaľ telefonoval pán J., že im nejaký sused
nechce odovzdať kľúče od domu, kde býval ich nebohý. Vec preverená, U. J., nar. XX.XX.XXXX uviedol,
že pochovali G. J. a sused mal kľúče od jeho domu a nechce ich dať pozostalému bratovi B. J., nar.

XX.XX.XXXX. Sused D. C. nar. XX.XX.XXXX spoločne s družkou U. M. im nechceli odovzdať kľúče,
nakoľko v dome majú ešte veci. Všetci sme sa presunuli k domu na ulici Y.a za našej prítomnosti si
z domu odniesli ich veci, posteľ a kreslo a kľúče odovzdali B. J.. Bez oznámenia vec si vyriešili za
prítomnosti polície“.

33. Z listín preložených žalovaným (žiadosť žalovaného zo dňa 2.5.2017 a list zo dňa 5.5.2017), vyplýva,
že na žiadosť žalovaného adresovanú Obecnému úradu Nitrianske Pravno z 02.05.2017 Obecný úrad
odpovedal listom z 05.05.2017 tak, že na otázku žalovaného, či sa pán XX. v minulosti informoval na
OÚ o pomoc v domácnosti, odpovedal, že áno, pán G. sa v minulosti informoval o možnosť pomoci v
domácnosti. Na otázku žalovaného, či Obec Nitrianske Pravno s.r.o. pomohla p. J. pri dovoze, pílení

a ukladaní dreva a či to bolo na jeseň 2015, Obecný úrad odpovedal tak, že áno, že spoločnosť Obec
Nitrianske Pravno s.r.o. prostredníctvom svojho zamestnanca pomáhala pánovi J. pri popílení a uložení
dreva a bolo to aj na jeseň v roku 2015. Na otázku žalovaného, či OÚ má vedomosť o tom, že v dome p.J.
došlo v minulosti k okradnutiu podomovými predajcami alebo k inej krádeži, Obecný úrad odpovedal tak,
že áno, že v čase, tesne po tom, keď podozrivé osoby navštívili pána J. bol pri jeho dome a osobne volal

hliadku polície, aby sa pokúsili tieto osoby zadržať, ale nepodarilo sa ich zadržať. Na otázku žalovaného,
či žalovaný informoval starostu obce o úmrtí pána J. hneď nasledujúci deň ráno po jeho smrti, Obecný
úrad odpovedal tak, že áno, informoval ho hneď nasledujúci deň. Na otázku žalovaného, či sa brat p. J.
zaujímal počas telefonátu o zorganizovanie pohrebu alebo chcel inak pomôcť, Obecný úrad odpovedal
tak, že nie. Na otázku žalovaného, či starosta podal informáciu rodine nebohého pána J., že pán C.

a pani M. sú najväčší podvodníci v obci, Obecný úrad odpovedal tak, že rodine pána J. žiadne takéto
informácie nepodával.

34. Na návrh žalobcov súd od Slovenskej pošty, a.s. vyžiadal originál kvitančného listu pána G.a H. z
obdobia marec 2015 až december 2015. V kvitančnom liste XX. J. vyhlasoval, že podmienky výplaty

dôchodku trvajú, súčasne podpisom potvrdil, že poukázaný dôchodok aj prijal. Ide o podpisy zo dňa
06.03.2015, 07.04.2015, 06.05.2015, 05.06.2015, 06.07.2015, 06.08.2015, 07.09.2015, 06.10.2015,
06.11.2015 a naposledy zo dňa 07.12.2015. Žalobcovia ani žalovaný nespochybnili, že podpis na
kvitančnom liste, najmä dňa 07.12.2015, je podpisom poručiteľa D..

35. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie (na návrh žalobcov) a vykonaním znaleckého úkonu
poveril znalca MUDr. Juraja Lexmanna, znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, Odvetvie - Psychiatria
(liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria). Súd znalcovi uložil odpovedať na tieto otázky:
1. či G. J. v čase vykonania závetu dňa 20.12.2015 vzhľadom na jeho vtedajší zdravotný stav dokázal/nedokázal posúdiť následky svojho konania (vôľová zložka) a ovládnuť svoje konanie (ovládacia
zložka); 2. či G. J. v danom okamihu vykonania právneho úkonu - závetu dňa 20.12.2015 konal
alebo nekonal v duševnej poruche, aspoň v prechodnej poruchy, ktorá by ho robila na predmetný

právny úkon - závet nespôsobilým; 3. či Ján J. v danom okamihu vykonania právneho úkonu - závetu
dňa 20.12.2015 bol alebo nebol schopný prejaviť svoju vôľu - vykonať predmetný úkon - závet tak,
že mohol alebo nemohol posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. Súd uložil
znalcovi, aby sa oboznámil s obsahom predmetného súdneho spisu, pripojeného dedičského spisu,
zdravotnou dokumentáciou G. J., vrátane zdravotnej dokumentácie z hospitalizácie G. J. od 21.12.2015

do 24.12.2015. Znalec podal znalecký posudok č. 6/2018. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že na
vypracovanie znaleckého posudku znalec použil súdny spis sp.zn. 4C/118/2016 a sp.zn. 11D/174/2015
a zdravotnú dokumentáciu nebohého G. J.. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že predloženú
zdravotnú dokumentáciu G.a J. si dôkladne preštudoval a analyzoval ju v kontexte možnej prítomnosti
duševných porúch, resp. prítomnosti takých telesných - somatických ochorení, ktoré by mohli mať
vplyv na psychické funkcie posudzovaného. Tiež si preštudoval záznamy o vyšetreniach s dôrazom na

hľadanie záznamov o prítomnosti narušenia psychických funkcií. V časti B. Forenzný psychopatologický
rozbor znaleckého posudku znalec uviedol, že psychiatrické vyšetrenie bolo u G. J. možné realizovať len
nepriamo - odbornou analýzou dostupných informácií o jeho psychickom stave z rôzne hodnoverných
informačných zdrojov a ich následnou psychopatologickou syntézou. Výsledkom je potom diagnostická
a forenzne psychiatrická úvaha vychádzajúca z teoretických poznatkov a klinickej erudície znalca,

ktorá je aplikovaná na tento prípad s vysokou mierou pravdepodobnosti, teda nie s istotou, pretože
ako psychiater posudzovaného nikdy priamo nevyšetroval a psychiatricky vyšetrený ani nikdy nebol.
Iné alternatívy ako odborne interpretovať psychický stav u posudzovaného, ktorý je nebohý, znalec
nenachádza. Posudzovaný nebol nikdy psychiatricky vyšetrený a ani liečený. V zdravotnej dokumentácii
posudzovaného nie je popísané žiadne narušenie jeho psychických funkcií, hoci tieto narušené byť

mohli. Informácie a popisy psychického fungovania posudzovaného zo strany sporových strán, ktoré
sú naviac emočne a účelovo zainteresované a vypočutých svedkov sú reflexiou laikov a možno ich
použiť ako pomocné údaje. Preto vo svojej psychopatologickej analýze predpokladaného psychického
stavu posudzovaného v čase spísania závetu dňa 20.12.2015 znalec vychádza predovšetkým z údajov
v jeho zdravotnej dokumentácie, na ktorých je možné postaviť serióznu odbornú úvahu. Zdravotný

stav posudzovaného G. J. po stránke somatickej (telesnej) bol dňa 20.12.2015 závažný, kritický, život
ohrozujúci, čo aj viedlo v krátkom časovom úseku k jeho smrti dňa 27.12.2015. Ku dňu 20.12.2015 trpel
posudzovaný dlhoročnými, rôzne závažnými telesnými ochoreniami, na ktoré bol aj nebol liečený. V
princípe najzávažnejším telesným ochorením bol Adenokarcinóm žalúdka, zhubný nádor, ktorého liečbu
posudzovaný odmietol, nádor postupne v priebehu rokov 2005 až 2015 metastazoval do pečene, ktorú

zdevastoval, pravdepodobne na hepatálne zlyhanie posudzovaný zomrel. Posudzovaný od svojich 71
rokovtrpelIschemickouchorobousrdcaaHypertenznouchorobou.Ajnapriekliečbedochádzapostupne
v ich dôsledku k poškodzovaniu cievneho-arteriálneho systému a prejavom aterosklerózy, ktorá bola
u posudzovaného taktiež zaznamenaná. U posudzovaného boli postihnuté predovšetkým cievy srdca,
avšak aterosklerotický proces nikdy nedosiahol takú závažnosť, že by došlo k uzáveru niektorej z ciev a

klinickým prejavom srdcového infarktu, ale ani iného infarktu (mozgového, t.j. cievnej mozgovej príhody).
Je možné a aj pravdepodobné, že u posudzovaného boli postihnuté aj cievy mozgu, najmä keď boli
postihnuté cievy sietnic očí (očné vyšetrenie v roku 2010). Keďže u posudzovaného mohli byť skleroticky
postihnuté aj cievy vyživujúce mozog, mohlo v dôsledku nedostatočnej výživy mozgových buniek dôjsť
k ich postupnému úbytku, čo sa mohlo prejaviť aj navonok istou zmenou psychických funkcií. Tieto

popisuje najmä svedok MUDr. L.. I keď je MUDr. L. lekár, nie je odborník kompetentný posudzovať a
konštatovaťstavyzmätenosti,dezorientácie,poruchypamäteapodobne.Znalecakceptujejehoodborný
postrehopsychickejzmeneposudzovanéholenvmiere,akotokorešpondujesnálezmiinýchodborných
vyšetrení a ostatných svedeckých výpovedí, ktoré u posudzovaného žiadne psychopatologické prejavy
nepopisujú, dokonca ani žalobcovia primárne nepostavili svoju žalobu na psychickom narušení

posudzovaného a nikto z nich ho ako psychicky narušeného nepopisuje, práve naopak! Vedomie
posudzovaného pravdepodobne nebolo nikdy kvantitatívne ani kvalitatívne psychoticky narušené.
Popisy svedka U. o zaspávaní posudzovaného počas ich rozhovorov a tiež jeho popis toho, že
posudzovaný ho v nemocnici spočiatku nespoznal, hodnotí znalec ako prechodné (nie trvalé) prejavy
najmä somatickej únavy a vyčerpanosti spôsobené bolesťami v konečnom štádiu zhubného ochorenia.

Podľa znalca skoro s istotou nebola narušená ani jej orientácia, či už miestom, osobou, situáciou. Znalec
pripustil možnosť miernej dezorientácie časom, čo u senilných jedincov, ktorí žijú sami, nie je zriedkavé.
Znalec pripúšťa len mierne, ľahké narušenie jeho pozornosti, schopnosti sústrediť sa, koncentrovať sa
a distribuovať pozornosť. Jeho vnímanie po stránke kvalitatívnej nebolo nikdy narušené, teda nemohlibyť prítomné halucinácie. Psychomotorika V. písomný a verbálny prejav boli oslabené, spomalené
najmä v dôsledku telesnej exhauscie (vyčerpanosti) v terminálnom štádiu malígneho ochorenia. Z
rovnakých príčin telesnej exhauscie v terminálnom štádiu malígneho ochorenia mohlo byť len dynamicky

oslabené jeho myslenie, oproti minulosti už mohol zvažovať pomalšie, menej pohotovo. Znalec vylúčil
v kontexte poznania kauzy prítomnosť chorobných bludov. Znalec nepredpokladá v kontexte poznania
kauzy výraznejšie narušenie intelektových a pamäťových schopností Jána Vavrinca v kontexte jeho
veku. Rovnako nepredpokladá výraznejšie narušenie exekutívnych funkcií a schopností, teda schopnosť
úsudku, analýzy a syntézy abstraktných pojmov, schopnosť predvídať následky, zvažovať alternatívy,

posudzovať pravdepodobnosti, rozhodovať sa po dôkladnom zvážení motívov a starostlivom výbere
najvhodnejšieho prostriedku pre dosiahnutie cieľa pri uvedomení si emočnej zainteresovanosti a
podmienenosti konania. Znalec pripúšťa reaktívne, situačné a zrozumiteľné mierne narušenie emotivity
aafektivityposudzovaného,vzmyslereaktívnehosmútkuafektomočnejlabilitypriuvedomovanísikonca
svojho života v situácii samoty a opustenosti zo strany rodiny. Znalec pripustil, že ľahké psychické zmeny
a psychopatologické prejavy posudzovaného sa mohli rozvíjať a prejavovať postupne v priebehu trvania

ischemickej choroby, hypertenzie a aterosklerózy. Znalec zdôraznil, že vzhľadom na skutočnosť, že
posudzovaného po stránke telesnej za uplynulé roky vyšetrovali mnohí somatickí lekári, u žiadneho z
nich posudzovaný svojimi psychickými prejavmi nevyvolal podozrenie, že by trpel nejakou duševnou
poruchou, pretože v takomto prípade by to istotne bolo v dokumentácii zaznamenané a posudzovaný
by bol psychiatrickému vyšetreniu doporučený. Toto sa však nestalo. Uvedené tiež plne korešponduje

s tým, že žiadne psychické narušenie u posudzovaného nepozorovalo ani jeho, či už rodinné alebo
sociálne okolie, okrem D.. L.. O neprítomnosti vážnejšieho psychického narušenia posudzovaného tiež
svedčí skutočnosť, že do poslednej chvíle si bol vedomý toho, že trpí smrteľným malígnym ochorením,
v dôsledku ktorého v dohľadnom čase zomrie. Znalec ďalej uviedol, že na základe informácií získaných
z výpovedí príbuzných posudzovaného a ďalších svedkov je možné predpokladať, že v prípade P. J.

sa jednalo o pregnantnú, diferencovanú, stenickú a intelektovo zdatnú osobnosť, ktorá pravdepodobne
bola zameraná hodne na výkon, viac introvertovane. Posudzovaný žil posledné roky sám ako bezdetný
vdovec vo svojom rodinnom dome v kraji mimo svojho rodiska. Jeho vášňou a záľubou bolo včelárstvo.
Posudzovaný mal nie ľahostajný vzťah k materiálnym statkom, bol pravdepodobne nezanedbateľne
materiálne založený a orientovaný, pravdepodobne bol šetrný. Znalec predpokladá, že už dlhšiu dobu

zvažoval ako s majetkom naložiť, keďže bol bezdetný a vdovec. Znalec zdôraznil, že niet sporu o tom,
že telesný stav posudzovaného v čase realizácie právneho úkonu bol vážny, ťažký, to však automaticky
neimplikuje, že ťažko narušený musel byť aj jeho stav psychický. Z psychiatrického hľadiska je otázkou,
či posudzovaný v čase zriadenia testamentu trpel takou duševnou poruchou, ktorá by podmieňovala
jeho nespôsobilosť tomuto úkonu a de facto by tento právny úkon predstavoval chorobne motivované

konanie. Podľa znalca z psychiatrického hľadiska v danom prípade nemožno považovať zriadenie
závetu za mentálne náročný právny úkon, ktorý by presahoval mentálne danosti posudzovaného,
vzhľadomnaneprítomnosťzávažnejduševnejporuchyuposudzovaného,naosobnosťposudzovaného,
na jeho intelekt a pokiaľ boli okolnosti zriadenia závetu také, ako ich popisujú svedkovia tejto udalosti.
Nie je neobvyklé a ani choré, ak bezdetný vdovec, ktorý je v situácii odkázanosti na pomoc druhej

osoby a nemá harmonické vzťahy so svojimi genetickými príbuznými testuje svoj majetok osobe, ktorá
sa o neho postará, doopatruje ho podľa jeho predstavy. Zdá sa, že u posudzovaného bolo až do smrti
zo strany žalovaného postarané primerane. Konanie posudzovaného znalec nepovažuje za chorobne
motivované ani vo svetle pred súdom prednesených výpovedí vypočutých osôb a v kontexte informácií o
psychickom stave posudzovaného zo zdravotnej dokumentácie. Znalec uzavrel, že nezisťuje prítomnosť

takej masívnej a závažnej psychopatológie u posudzovaného, na základe ktorej by posudzovaný
bol nespôsobilý k predmetnému právnemu úkonu. Znalec na prvú otázku odpovedal s odkazom na
Psychopatologický rozbor uvedený v ZP takto: nebohý N. J. v čase vykonania závetu dňa 20.12.2015
podľa znalcovej znaleckej psychopatologickej úvahy netrpel takou závažnou psychopatológiou, ktorá
by podmieňovala taký psychický stav, v ktorom by nevedel rozpoznať predmet svojho konania a /alebo

by toto svoje konanie nemohol ovládať. Znalec na druhú otázku odpovedal takto: u posudzovaného sa
mohlo jednať maximálne o Miernu kognitívnu poruchu a Organickú emočne labilnú poruchu na teréne
aterosklerózy. Znalec nezisťuje žiadne informácie, poznatky, záznamy, ktoré by svedčili pre nejakú
ťažšiu duševnú poruchu, napríklad demenciu alebo psychózu. Znalec uzavrel, že nezisťuje prítomnosť
takej masívnej a závažnej psychopatológie, na základe ktorej by posudzovaný bol nespôsobilý k

predmetnému právnemu úkonu. Na tretiu otázku s odkazom na Psychopatologický rozbor uvedený v
ZP znalec odpovedal takto: z psychiatrického hľadiska v danom prípade nemožno považovať zriadenie
závetu za mentálne náročný právny úkon, ktorý by presahoval mentálne danosti posudzovaného,
vzhľadomnaneprítomnosťzávažnejduševnejporuchyuposudzovaného,naosobnosťposudzovaného,na jeho intelekt a pokiaľ boli okolnosti zriadenia závetu také, ako ich popisujú svedkovia tejto udalosti.
Uzavrel, že nezisťuje žiadne informácie, poznatky, záznamy, ktoré by svedčili pre nejakú ťažšiu duševnú
poruchu, napríklad demenciu alebo psychózu a ani nezisťuje prítomnosť inej takej masívnej a závažnej

psychopatológie, na základe ktorej by posudzovaný bol nespôsobilý k predmetnému právnemu úkonu.
Súd dodáva, že zdravotnú dokumentáciu posudzovaného zabezpečil pre dokazovanie v tejto veci.
Žalobcovia so závermi ZP nesúhlasili a navrhli vo veci vypočuť znalca. Žalovaný nemal námietky k ZP.

36. Súd (na návrh žalobcov) vykonal výsluch znalca D.. G. O.. Znalec pri výsluchu vysvetlil pojem

„telesné somatické ochorenia“, a to v súvislosti s bolesťami posudzovaného G. J. takto: pri posudzovaní
somatických, teda telesných ťažkostí on ako znalec vedel a mal na zreteli prítomnosť rakoviny, teda
zhubného ochorenia s metastázami u nebohého, ktoré boli spojené aj s bolesťami. Bolesť je príznak,
bolesť nie je porucha. Ako znalec nemôže, a to ešte post mortem, posúdiť intenzitu bolesti. K vyjadreniu
žalobcov v časti týkajúcej sa manipulácie s posudzovaným, zneužitím jeho ťažkého zdravotného stavu,
silných bolestí, znalec uviedol, že ako psychiater môže rekonštruovať len z informácií, ktoré sa dozvedel

zo spisu, samozrejme vždy v súvislosti so zdravotnou dokumentáciou posudzovaného v tom období.
Nepochybuje a iste boli u posudzovaného prítomné bolesti v súvislosti so zhubným ochorením. Ako
psychiater nemôže vylúčiť hypoteticky a teoreticky nejaký spôsob manipulácie, pokiaľ by sa ten dej z
písania závetu udial iným spôsobom, ako sa dozvedel zo spisového materiálu. Znalec ďalej uviedol, že
bez ohľadu na výpovede strán a svedkov a obsahu spisu vo všeobecnosti v takýchto situáciách treba

prihliadať na tú osobnosť, ktorá mohla byť, nemôže vylúčiť ani potvrdiť, zmanipulovaná. Informácie o
osobnosti nebohého pána Vavrinca nie sú také, že by to bol jedinec, ktorý by nebol skoro do poslednej
chvíle autonómny, samostatný, svojim spôsobom bojovník, stredoškolsky vzdelaný, človek podľa znalca
inteligentný, šetrný, pracovitý. Vo všeobecnosti sú takíto ľudia menej ovplyvniteľní aj v prípade bolesti
v porovnaní s jedincami jednoduchými, keby to bol nejaký človek so základným vzdelaním, človek

intelektovo nie na tej úrovni, ako pán J., pravdepodobnosť ovplyvnenia by bola vo všeobecnosti vyššia,
väčšia. Na otázku žalobcov, či znalec zohľadňoval aké druhy liekov posudzovaný užíval v danom
období spisovania závetu, či dodržiaval liečebný režim, znalec odpovedal, že znalecké dokazovanie
post mortem je veľmi obtiažne, vychádza sa len z hypotéz predpokladov, ako znalec nevie a nemôže
vedieť, či predpísané lieky posudzovaný užíval alebo neužíval. V spise sú skôr údaje v tom smere,

že lieky neužíval, že príliš nedôveroval medicíne. Skutočnosť, či 20.12. nejaké lieky užil alebo neužil,
nemôže vedieť nikto. Ak lieky neužil, neužité lieky nemohli mať žiadny vplyv na jeho psychický stav.
Lieky predpisované MUDr. C. P., Doreta, sú lieky, ktoré sú analgetické lieky, tlmiace bolesť, ak ich užíval,
tak mu tlmili bolesť, ak ich neužíval, tak mu bolesť netlmili. K pravdepodobnosti, či pán J. nadmerne
užíval lieky, znalec uviedol, že skôr si myslí, že to bol človek, ktorý nehltal lieky a ktorý mal svojský vzťah

k medicíne. Skôr si myslí, že k nadužívanie analgetík u neho nedochádzalo. Na otázku, aký vplyv na
duševnú stránku posudzovaného mohlo mať nadužívanie alebo neužívanie analgetík, znalec uviedol,
že vo všeobecnosti môže povedať, že pri teoretickej, hypotetickej možnosti nadmerného užitia liekov by
tietomohliunehopodmieňovaťzvýšenúospalosť,závrate,nevoľnosť.Vprípade,žebybolposudzovaný
nadopovaný liekmi, tak by bol tak utlmený, že by spal, nebol by schopný vôbec psychomotoricky nič

podniknúť. Chýbala by aj komunikácia, v takom prípade, že by sa to nemohlo stať, ako to popisuje
strana žalovaná. Nedá sa zistiť však, aké mal pán J. bolesti v danom čase. V prípade, že by lieky
užíval tak ako mu boli ordinované, tak by mu bolesti zmierňovali a hypoteticky priebeh skutkového
deja a skutkovým dejom myslíme okolnosti spísania závetu, by sa mohli udiať tak, ako ho popisujú
účastníci a svedkovia tohto úkonu. V prípade neužívania liekov u človeka trpiaceho bolesťami znalec

odkázal na prvú odpoveď o tom, že osobnosť posudzovaného nebohého podľa znalcových vedomostí
nebola osobnosť primárne ovplyvniteľná. Na otázku žalobcov, nech sa znalec vyjadrí k vzťahu medzi
obsahom závetu a jeho podpisom na závete z hľadiska psychomotorických vlastností v čase spisovania
závetu, znalec uviedol: zo psychiatrického hľadiska poznajúc zo spisu okolnosti zriadenia predmetného
závetu zo dňa 20.12.2015, nemôže vylúčiť a nemôže povedať, že také niečo by pán U. nebol spôsobilý

zriadiť. O čo opiera dohad je, že vie o pánovi J., že to bol človek veľmi inteligentný, sčítaný a sú tam
informácie, že on niečím sa takým pravdepodobne zaoberal, lebo jednému zo synovcov naznačil niečo
o tom, že sa niečím podobným v myšlienkach zaoberal. Predpokladá, že pán J. vedel o tom, ako sa
spisuje závet a mohol vzhľadom na svoje vzdelanie a inteligenciu mať celkom slušné informácie a
poznatky, a preto vzhľadom k tomu nemôže vylúčiť, že tá formulácia, akú mal diktovať tej pani, ktorá

to písala, že nemohli byť jeho slová. Naviac v tých výpovediach účastníkov konania je uvedené, že to
trvalo dosť dlho. Znalec ďalej uviedol, že vie si predstaviť, že text (závetu) človek, ktorý nemá psychózu
a nie je k tomu prinútený spôsobom hraničiacim s trestnou činnosťou, nadiktovať mohol. K podpisu
posudzovaného uviedol, že nie je grafológ, ale myslí si, že podpisy za rôznych okolností na rôznommieste podľa toho, či ruku opierame o podložku alebo neopierame, či sme psychicky úplne zdraví,
resp. psychosomaticky úplne zdraví, môžu mať rôzny charakter z hľadiska vizuálneho. S dôrazom, že
nie je grafológ, nemôže vylúčiť, že túto „čmáranicu“ mohol pán J. napísať ako svoj podpis. Na otázku

žalobcov, ako si znalec vysvetľuje, že pán J. pána U. v nemocnici nepoznal, znalec uviedol, že pán U.c
bol v danom čase hospitalizovaný, boli mu podávané opiáty a analgetiká v infúziách. Predpokladá, že
uvedené správanie posudzovaného mohlo byť v kontexte, že napríklad spal, že pán J. nebol ohlásený
na návštevu, čiže sa na neho nepripravoval, pán U.c sa náhle príchodom zobudil a chvíľu nepoznal
pána X.. Takéto stavy prechodu zo spánku do plného vedomia nie sú trvalou duševnou chorobou,

alebo poruchou, sú to prechodné stavy, a že to bol prechodný stav, vyplýva aj z výpovede pána KJ.,
ktorý uvádza aj v posudku, že potom si spomenul, ale hneď sa pána V. pýtal, či ho prišiel zobrať
domov, čo nasvedčuje, že bol orientovaný v situácii, bol orientovaný miestom aj osobou, vedel že
nie je doma, že rozumel situácii, pretože žiadal pána KD., aby mu poslal H., čo v kontexte poznania
veci svedčí, že myslel asi pána J. C.. Na otázku žalobcov, čo vypovedá o psychických danostiach,
vlastnostiach posudzovaného, keď manželia L. sa starali o posudzovaného 10 rokov a náhle došlo k

prevratnej zmene, pretrhnutiu väzieb na rodinu L. a úplná zmena orientácie posudzovaného, znalec
uviedol, že môže uvádzať iba skutočnosti, ktoré pozná zo spisu, z ktorých vyplýva že k narušeniu
vzťahu medzi pánom J. a D.. L. došlo v kontexte opravy nejakého čerpadla. Toto konštatovanie o spore
uviedol aj E.L. vo svojej výpovedi, čiže to je realita, ktorá sa skutočne stala. Z údajov, ktoré sú znalcovi
známe, nevyplýva, že by táto okolnosť bola halucináciou posudzovaného alebo nejakým chorobným

konštruktom, jednoducho pán Vavrinec sa na MUDr. L. nahneval. Skutočnosť, že sa niekto na niekoho
nahnevá, nepovažuje znalec za prejav choroby, ktorá by pána J. robila úplne nespôsobilým na právne
úkony. Pán J. bol svojský človek, bol uzavretý, nerád sa zdôveroval. Znalec uviedol, že si nemyslí, že by
nedorozumenie medzi pánomXXa MUDr. L. bolo prejavom duševnej choroby. Tak ako pozná zdravotný
stav pána J. z jeho zdravotnej dokumentácie nemožno uzavrieť, že by sa jednalo o duševnú chorobu pri

prejave jeho poslednej vôle tak, ako ju v závete prejavil. Na otázku, či posudzovaný bol schopný v čase
závetu písať, znalec uviedol, že v širšom kontexte údajov v zdravotnej dokumentácie, ako aj všetkých
údajov, ktoré o kauze pozná, nikdy nebola pochybnosť o duševnom zdraví posudzovaného. Z hľadiska
psychiatrického sa môže vyjadriť k zdravotnej prekážke, ktorá by znemožňovala posudzovanému písať
a túto nezistil. K prípadnej motorickej poruche sa nevie vyjadriť. Oslabenie, bolesť môže mať vplyv na

jemnú motoriku, čo môže ovplyvniť čitateľnosť písma. Dysgrafický podpis pána E., ako ho vykonal, ak
ho vykonal, nevie inak vysvetliť. Z psychiatrického hľadiska môže povedať hypoteticky, že by mohol byť
čitateľnejší. Podpis pána XX.XX.XXXX na závete z 20.12.2015 v porovnaní s podpismi, ktoré ak vykonal
21.12.2015, možno z medicínskeho hľadiska vysvetliť tak, že jemná psychomotorika p. J. mohla byť
znížená v takej miere, že sa podpísal dysgrafickým podpisom, z hľadiska psychiatrického mohla byť

hypoteticky podmienená stavom únavy po prežitom dní, jednalo sa o večerné hodiny, bolesťou, tým,
že málo jedol, teda celkovou slabosťou a neštandardnými podmienkami, čo sa týka spôsobu miesta,
okolností, realizácie tohto podpisu, keď to podpisoval sediac na posteli a nie za normálnych okolností,
teda na pevnej stoličke, za pevným stolom, s opretým predlaktím. Na otázku sudcu, či posudzovaný
bol schopný z medicínskeho hľadiska, z hľadiska odbornosti znalca písať, znalec uviedol, že pokiaľ

okolnosti, za ktorých neskôr alebo predtým sa p. J. podpisoval, boli iné alebo lepšie, ako tie, za ktorých
podpisoval závet, tak mohli byť jeho podpisy čitateľnejšie. Ak podpisy zo dňa 21.12.2015 sú podpisy p.
J., potom v čase závetu dňa 20.12.2015 bol posudzovaný schopný písať.

37. Súd ďalej vo veci nariadil znalecké dokazovanie (na návrh žalobcov) a vykonaním znaleckého úkonu

poveril znalkyňu PhDr. PaedDr. Eriku Strakovú, znalkyňu z odboru Písmoznalectvo, odvetvie Ručné
písmo. Úlohou znalkyne bolo odpovedať na otázku: či ručný podpis nad slovami „G.“ na origináli závetu
zo dňa 20.12.2015 je vlastnoručným podpisom poručiteľa G. J., nar. XX.XX.XXXX a zomrelého dňa
27.12.2015, a to s prihliadnutím na zdravotný stav G. J. v čase podpisu dňa 20.12.2015.

38. Znalkyňa podala znalecký posudok č. 63/2019. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že na
vypracovanie znaleckého posudku znalkyňa použila sporné doklady - originál závetu zo dňa 20.12.2015,
originál kvitančného listu, lekárske záznamy z 25.02.2015, lekársku prepúšťaciu správu súvisiacu s
hospitalizáciou od 28.12.2013 do 31.12.2013, listinu z 27.07.2016, listinu z 21.12.2015 - poučenie,
informovaný súhlas, ďalej listinu zo dňa 21.12.2015, nedatované listy G. J., všetko listiny obsiahnuté

v súdnom spise. Znalkyňa vychádzala aj z obsahu súdneho spisu. Znalkyňa v znaleckom posudku
uvádza, že znalecký posudok vypracovala podľa štandardných písmoznaleckých metód: analyticko-
syntetická, porovnávacia, patografická (zameriava sa na štúdium somatických a psychických porúch
a ich vplyv na rukopis, vzhľadom príslušnej identifikácii), grafometrická, pozorovacia, popisná,modifikovaná grafognostická a ich kombinácia a príslušné technické prostriedky. Podľa znalkyne
predmetom znaleckého skúmania je prakticky nečitateľný polokurzívny podpis na znenie Vavrinec.
Podpis vykazuje z pohľadu masívnych znakov patologických komplexov nefyziologický písmový obraz.

Z analýzy znalkyni dostupnej zdravotnej anamnézy predpokladaného pisateľa sporného podpisu je
podľa znalkyne jednoznačné, že posudzovaný v čase vzniku sporného podpisu trpel veľmi závažnými
zdravotnými ťažkosťami. Podľa znalkyne písmový obraz sporného podpisu je výrazne nefyziologický, a
preto by každý znalec pri svojich hypotézach mal zobrať do úvahy dve možnosti: 1. podpis je nepravý,
2. podpis je pravý a nefyziologické znaky sú znakom závažnej patológie v rukopise. Znalkyňa vysvetlila

podstatu patografickej metódy zameriavajúcej sa na štúdium somatických a psychických porúch a ich
vplyv na rukopis vzhľadom k príslušnej identifikácii. Pri tejto metóde sa vychádza zo zistenia, že v
procese vytvárania sa písma, ale aj v každom okamihu písania, sú písacie zručnosti ovplyvňované
veľkým množstvom tzv. endogénnych (vnútorných) a exogénnych (vonkajších) faktorov. Medzi závažné
vnútorné faktory, ktoré ovplyvňujú rukopis, sú najmä závažné choroby, vplyv liekov a návykových látok
na centrálnu nervovú sústavu, a pod.. Znalkyňa v znaleckom posudku tiež uviedla, že najzávažnejšie

nefyziologické zhluky znakov sú popísateľné v spornom podpise, ktorý je už prakticky nečitateľný.
Čitateľnosť je však už výraznejšie narušená aj napríklad v podpisoch z 05.06.2015 a 21.12.2015.
Znalkyňa v znaleckom posudku v ďalšom popisuje skúmanie podpisu aj z hľadiska zdravotnej anamnézy
predpokladaného pisateľa sporného podpisu, pričom znaky patologických komplexov, ktoré sa viažu
na konkrétne diagnózy Jána J., sa dajú v spornom podpise popísať najmä na znakoch: významne

neživotný písmový obraz a tremor v kombinácii s nepravidelnosťami v tlaku, v charaktere väzby, tvarovej
morfológie. Znalkyňa uzavrela, že ručný podpis na origináli závetu zo dňa 20.12.2015 nad slovami
„G. J.“ je vlastnoručným podpisom poručiteľa G. J., nar. XX.XX.XXXX a zomrelého 27.12.2015, a to s
prihliadnutím na zdravotný stav J. U. v čase podpisu dňa 20.12.2015.

39. Žalobcovia so závermi tohto znaleckého posudku nesúhlasili a svoje výhrady k nemu uviedli v
písomnom podaní z 20.01.2020. Podľa žalobcov tvrdenia znalkyne sú rozporné, keď najmä podpis
21.12.2015 je čitateľný. Vysvetlenie premeny nečitateľne sa podpisujúceho človeka schopného sa po
menej ako 24 hodinách podpisovať evidentne čitateľne nie je náležite odborne v ZP zdôvodnené.
Znalkyňa sa v ZP odvoláva na ničím odborne nepodložené domnienky (endogénne a exogénne

podmienky, stabilizácia pacienta v nemocnici, legislatíva vyžadujúca informovaný súhlas pacienta
pred lekárskym zákrokom, neexistencia zmienky o stabilizácii XX. J., aby bol schopný komunikácie),
neprenesenédopraktickejrovinyznalkyňouvyargumentovanejteórieopostupnejdegradáciipísomného
prejavu starých a dlhodobo chorých ľudí). Žalobcovia v tomto podaní vyslovujú, že podpis poručiteľa na
závete, ktorý je zdeformovaný najviac, mohol vzniknúť už len ako jeho posledný, a to v čase, keď už s

ohľadom na stupňujúce sa bolesti neovládal dobre svoje pohyby. Keďže nemajú žiadne dôkazy o tom,
že by bol závet spisovaný v nemocnici a podľa prepúšťacej správy zo dňa 24.12.2015 nebol pacient
schopný podpísať sa, tak je s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote zrejmé, že k podpisu závetu bol
JE.c donútený až po prevoze domov z nemocnice, t.j. dňa 24.12.2015 alebo 25.12.2015, teda tesne pred
svojou smrťou, kedy trpel neutíchajúcimi bolesťami ovplyvňujúcimi nielen jeho motoriku, ale aj psychiku

a racionalitu uvažovania. V uvedených súvislostiach podľa žalobcov je potom namieste aj iné vysvetlenie
podpisu, a to také, že G. J. konal pri podpise po predošlom nátlaku „opatrovateľov“ (podpíš a my ti
dáme lieky na utíšenie bolesti alebo nevezmeme ťa do nemocnice, a pod....) a jeho jedinou obranou
proti tomuto tlaku alebo citovému vydieraniu bolo, že svoj podpis zámerne vyhotovil v danej podobe -
znečitateľnil ho (podpísal sa inak ako sa obvykle podpisoval) a najbližšie, keď svoju vôľu mohol vyjadriť

slobodne - napríklad v nemocnici v nasledujúci deň v prítomnosti ošetrujúceho personálu sa podpísal
normálne, obvykle, čitateľne. Žalovaný nemal k znaleckému posudku žiadne námietky.

40. Na vyššie uvedené pripomienky žalobcov k znaleckému posudku znalkyne a na návrh žalobcov súd
vykonal výsluch znalkyne PhDr. PaedDr. Eriky Strakovej.

41. Znalkyňa vo svojom výsluchu odmietla, že niektoré jej časti posudku sú účelové. Predmetom
znaleckého skúmania bol podpis obsahujúci masívny počet patologických znakov z pohľadu
písmoznaleckého skúmania. Takéto podpisy sa väčšinou len ťažko dajú jednoznačne porovnať s
akýmkoľvek iným porovnávacím podpisom, lebo situácia pacienta, jeho stav, sa pomerne v krátkych

intervaloch mení. Keď hodnotila dva konkrétne podpisy uvedené žalobcami v ich vyjadrení, mala na
mysli skutočne čitateľnosť tohto podpisu aj pre niekoho, kto nepozná znenie priezviska J.. Čitateľnosť
sa musí posudzovať podľa toho, či by nezainteresovaný človek vedel ukázané slovo prečítať. Veta
o degradácií uvedená v ZP bola myslená ako postupná degradácia rokmi, vekom a zhoršujúcim sazdravotným stavom. Písmový obraz medzi sporným podpisom, ktorý bol vyhotovený 20.12.2015 a
medzi dvoma podpismi, ktoré boli vyhotovené 21.12.2015, o deň neskôr, je otázka iného charakteru,
a nie otázka postupnej degradácie podpisov, ale otázka aktuálneho stavu a pocitov pisateľa. Znalkyňa

uviedla, že podľa toho ako analyzuje písmový obraz sporného podpisu z 20.12.2015 a informácie o
možnom zdravotnom stave pacienta od ošetrujúceho lekára, ktorý vo svojej správe uviedol, že pán
XX.XX. bol už niekedy 17.12. žltý, že tam bola blokáda žlče a podľa toho písmového obrazu toho
sporného podpisu, ktorý pre ňu ako znalkyňu vykazoval masívne znaky bolesti, až takej kŕčovitej bolesti,
mohla len nepriamo usúdiť, že okrem tej nezvyklej polohy pri písaní sporného podpisu, to znamená

že kľačiac, opierajúc sa o nejaký hokerlík, vychádza, že pán J. v tomto čase mohol mať veľmi veľké
problémy,bolesti,podobnéžlčníkovémuzáchvatu.Zpísmovéhoobrazuobochpodpisovz21.12.vyplýva
znalkyni, že pacienta skutočne najskôr hospitalizovali. Časové hľadisko inkriminovaného obdobia, aj v
porovnaní so zdravotnou anamnézou, by vedela hodnovernejšie zaradiť, teda následnosť ako podpisy
vznikli, len keby ich bolo oveľa viac a nielen tri podpisy z dvoch dní. Znalkyňa uviedla, že nepribrala do
podania ZP konzultantku, nemala takú potrebu, ale znalec často konzultuje s odborníkmi, na ktoré už

nemá odborné kompetencie. Išlo o všeobecnú lekárku pre dospelých. S ňou konzultovala predovšetkým
zloženie liekov a ich vplyv na psychické rozpoznávacie a iné funkcie pisateľa. Takéto konzultácie ju
pri tvorbe znaleckých záverov neovplyvnia, skôr ju usmerňujú alebo zorientujú. Predovšetkým musí
vychádzať zo znakov písma. Na otázku sudcu, či tu bola uD. J. zdravotná prekážka, ktorá by objektívne
znemožňovala písaciu schopnosť, resp. písať D. znalkyňa uviedla: určite bol schopný malej pisárskej

produkcie, bol schopný podpísať sa. To, že mal malú pisársku schopnosť, svedčí aj to, že jeho podpis
mal padajúcu líniu, teda klesal. Všeobecne sa tento znak pripisuje k únave, útlmu a subdepresívnemu
ladeniu. Dlhší text ako podpis nebol Ján J. schopný písať v danom čase. U G. J. riadková línia jeho
podpisu tak prudko padala, že to môže svedčiť aj o tom, že to písal z posledných síl aj to jedno slovo.
Na otázku žalobcov, či je možné odborne odlíšiť, či JXX.c mal, a v akej miere, zachovanú schopnosť

písať v danom čase spisovania závetu, znalkyňa uviedla, že zotrváva na tom, že schopnosť písať u
G. J. bola v rozsahu, ako vyššie uviedla, a to v čase vyhotovenia závetu. Musela vychádzať z toho,
že písmové znaky na spornom podpise porovnávala s rukopisnými znakmi patologických komplexov,
ktoré sa predpokladajú u pisateľa s takýmito diagnózam. Ostré zakončenia morfologických konštrukcií
sa hodnotia ako tzv. plameň sviečky, to sú tie znaky bolesti. Znalkyňa uviedla, že si myslí, že takéto

znaky by nebol schopný nikto vytvoriť, kto netrpí a kto nemá identické diagnózy ako G. J.. Na otázku
žalobcov, kedy podľa znalkyne už nie je vôbec daná schopnosť písať u človeka, znalkyňa odpovedala,
že to je otázka v právnej rovine. Na otázku žalovaného, či podľa znalkyne ide o vlastnoručný podpis G.
J. na predmetnom závete, znalkyňa uviedla: „Áno ide“. Doplnila, že pán J. nemal ťažko napodobiteľný
podpis, teda keby chcel niekto napodobniť jeho podpis, nemal by s tým až také veľké problémy, avšak

podpis, ktorý je tak rytmicky nepravidelný, ako je sporný podpis s takým obrovským množstvom znakov
odrážajúcich nejaký chorobný stav, podľa názoru znalkyne sa nedá ani napodobniť ani vymyslieť. Na
otázku žalobcov k endogénnym a exogénnym podmienkam znalkyňa uviedla, že sú to vlastne vonkajšie
avnútornépodmienky,ktorévýznamnýmspôsobomvediadeterminovaťpísmovýobraz.Medzivonkajšie
podmienkymôženapríkladpatriť,čijeránoalebovečer.Uťažkochorýchpacientovjevšeobecneznáme,

že v ranných hodinách sú oveľa vitálnejší ako napríklad vo večerných. Medzi vonkajšie podmienky
patrí napríklad prostredie, poloha tela pri písaní, dokonca aj také zdanlivo maličkosti, či je pisateľovi
teplo alebo zima, vedia ovplyvniť písmový obraz. Medzi vnútorné podmienky patria samozrejme všetky
psychosomatické konštrukty, aktuálny psychický stav, užívané lieky a ich vplyv na niektoré motorické
zručnosti, nálada pisateľa, jeho vôľa, teda všetko to, čo súvisí so psychikou a somatikou, telesnou i

duševnou. Na otázku žalobcov, nech znalkyňa vysvetlí a vyjadrí sa k tomu, že poslednú vôľu G. J.
prejavoval menej čitateľne, pričom bol doma a údajne mal 20.12.2015 bolesti, a podpis v nemocnici dal
v prostredí, kde nechcel byť a kde nechcel ísť, pričom údajne už 21.12.2015 bolesti nemal, znalkyňa
uviedla, že negatívne pocity G. J. boli úplne iné 20.12. po somatickej stránke, ako keď podpisoval
informované súhlasy v nemocnici, inak to odôvodniť nevie. Znalkyňa kategoricky odmietla akúkoľvek

účelovosť jej práce. Jej úlohou bolo posúdiť pravosť podpisu, teda čí JP. napísal alebo nenapísal podpis
na predmetnom závete. Otázkou znaleckého skúmania nebolo posúdiť, či podpis bol daný v ten deň
alebo o dva dni napríklad neskôr. Už sa vyjadrila vyššie k tomu, že vzhľadom na malý počet podpisov
z tohto obdobia, nie je možné zoradiť podpisy a určiť presnú časovú následnosť jednotlivých podpisov
metódami písmoznaleckého skúmania. Neskúmala, či podpis mohol byť alebo nemohol byť vyhotovený

presne v ten deň, ako je napísané na spornom doklade. Znalkyňa sa ďalej vyjadrovala k namietaným
záverom znalkyne k písmenám „v“ a „r“ v spornom podpise. Na otázku sudcu, či z písmoznaleckého
posúdenia sa dá zistiť z konkrétneho podpisu, či tento podpis je vykonaný nanútene pod nátlakom tretej
osoby, alebo je spontánny, vykonaný z vlastnej vôle podpisujúceho sa, znalkyňa uviedla:“ všeobecnépoznanie v tejto veci je také, že určite by som nedokázala určiť znaky nejakej agresie alebo nátlaku
v rukopise alebo podpise s masívnym počtom patologických znakov. Z predmetného podpisu to nie
je možné zistiť. Znalkyňa uzavrela, že predmetný závet je vlastnoručne podpísaný G. J.. Podľa nej

nie je možné jednoznačne posúdiť konkrétne časové hľadisko, konkrétnu časovú väzbu ako jednotlivé
podpisy časovo nadväzovali na seba v posledných dňoch života D.. Napokon znalkyňa odmietla svoju
tendenčnosť alebo účelovosť pri vypracovaní ZP.

42. Na návrh žalobcov súd vykonal výsluch svedkov D.a L., Z. Q. a D.. D. U. v súvislosti so zásahom

policajnej hliadky po pohrebe G. J. dňa 30.12.2015. Svedok H.L. uviedol, že si na nič nepamätá. Ak
existuje záznam, tak ten zodpovedá skutočnosti, a to čo je uvedené v zázname zo zákroku, zodpovedá
skutočnosti. Na obsah komunikácie ohľadom závetu si svedok nepamätá. Svedok E. Q. si nepamätá
na zákrok zo dňa 30.12.2015. Pokiaľ má súd k dispozícii záznam o výkone služby o zákroku, tak ten
zodpovedá skutočnosti, čo do obsahu popísaného zákroku. Nespomína si o probléme s vydávaním
kľúčov alebo o závete. Na okolnosti predmetného zákroku si nespomína. Svedok Mgr. D. nemá žiadne

informácie o predmetnom zákroku vzhľadom na dlhú dobu. Záznam musel obsahovať to, čo sa v
skutočnosti udialo.

43. Žalobcovia na základe ich pochybností o spôsobe i čase vyhotovenia predmetného závetu, keď
naďalej tvrdili aj po vykonaní znaleckého dôkazu, že predmetný závet bol vyhotovený a podpísaný až

po návrate G. J. z nemocnice, teda nie 21.12.2015, ale v čase keď umieral, navrhli vykonať ďalšie
dôkazy, a to výsluch svedka MUDr. G. H., prijímajúceho lekára G. J. na hospitalizáciu dňa 21.12.2015
a opakovaný výsluch MUDr. XC. k zdravotným možnostiam poručiteľa čítať (vychádzajúc z obsahu
zdravotnej dokumentácie poručiteľa, keď zo záznamov o očnom vyšetrení poručiteľa z 11.08.2004,
10.11.2004 a 19.01.2010, podľa ktorých bez okuliarov poručiteľ nevidel, záznam lekára MUDr. C. z

11.08.2014), keď zo zdravotnej dokumentácie tiež vyplýva, že tento zdravotný problém poručiteľa nebol
liečený až do jeho smrti a tiež s poukazom na vyšetrenie poručiteľa u MUDr. D. dňa 19.01.2010, v ktorom
konštatuje stav bez liečby, kompenzovaný len okuliarmi). Podľa vedomosti žalobcov bola zistená očným
lekárom závažná krátkozrakosť na obe oči u poručiteľa, teda bez okuliarov nevidel vôbec čítať, podľa
ich vedomosti poručiteľ nemal také okuliare, ktoré by kompenzovali jeho krátkozrakosť, musel použiť

k svojim okuliarom lupu, aby mohol čítať. Pri návrhoch na vykonanie týchto dôkazov v podaní zo dňa
19.10.2020 poukazovali na záver znalkyne, že už pred podpisom závetu G. J. dochádzalo k degradácii
písma poručiteľa tak, že jeho podpisy po podpise na závete by mali byť ešte viac degradované ako na
závete.

44. Na skutočnosti uvedené v podaní žalobcov zo dňa 19.10.2020 predložil žalovaný písomné
stanovisko MUDr. Z. D. zo dňa 07.12.2020. Z písomného vyjadrenia MUDr. Z. D., očného lekára k
poznámke žalobcov že „bez okuliarov poručiteľ nevidel“, MUDr. D. uviedol, že pokiaľ akákoľvek osoba
potrebuje na dokonalé videnie optickú pomôcku, bez jej použitia nebude „vidieť“ a záleží len na počte
dioptrií. Teda čím vyššie hodnoty dioptrií, tým horšie budú jeho zrakové možnosti, pokiaľ túto optickú

pomôcku nebude používať. Teda je jedno, či nebude používať + 2 alebo + 9 dioptrií, stále jeho zrak
nebude dostatočný. MUDr. XX. tiež uviedol, že nie je pravdou, že očný zdravotný problém poručiteľa
nebol liečený až do jeho smrti. Poručiteľ mal v minulosti operovaný sivý zákal, bránil mu vo videní, a preto
bol liečený operáciou s následným zlepšením zraku predpisom optickej pomôcky, ktorá mu umožňovala
vidieť do tej miery, že mohol opakovane prísť na vyšetrenie k očnému lekárovi aj bez cudzej pomoci

a opakovane si vedel vybrať vhodnú korekčnú optickú pomôcku, ktorá mu dovoľovala samostatný
pohyb a samostatnosť. MUDr. D. tiež uviedol, že nie je pravdou, že „poručiteľovi bola zistená očným
lekárom závažná krátkozrakosť na obe oči... „. K tomu uviedol, že poručiteľ nebol vôbec krátkozraký, ale
ďalekozraký v dôsledku liečby sivého zákalu operáciou, následný stav po odstránení skalenej šošovky
a táto sa volá AFAKIA a táto sa v čase liečby jeho sivého zákalu kompenzovala používaním optickej

pomôcky - okuliarov, lupy, monokulár, atď. MUDr. D. tiež uviedol, že do r. 2010 poručiteľ opakovane
pri problémoch s videním, resp. s amortizáciou optickej pomôcky - okuliarov navštívil očného lekára,
ktoré kompenzovali optickú chybu. Ďalej uviedol, že nie je vôbec pravidlom, že osoby chodia pravidelne,
napríklad každé tri, štyri roky na prehliadky k očnému lekárovi. Pokiaľ subjektívne pociťujú poruchy
videnia, idú si dať urobiť okuliare do optiky, alebo sa objednajú na vyšetrenie k očnému lekárovi.

K záznamu z 19.01.2010 „stav bez liečby, kompenzovaný okuliarmi“ je vyjadrenie podľa MUDr. D.
nesprávne pochopené. V zázname je uvedené: hodnoty VOT /vnútroočný tlak/bez liečby kompenzované
o.u./ obojstranne na pravom aj ľavom oku/ a aktualizácia korekcie DD aj DBL znamená, že mu boli
predpísané okuliare ako do diaľky (DD), tak aj do blízka (DBL), hodnota kvality zraku Jč.2 znamená, žeporučiteľ bol schopný čítať predložený skúšobný test na 30 až 35 cm od očí s veľkosťou písmen 3 mm
každým okom samostatne. MUDr. D. tiež uviedol, že ako bol pán J. liečený a aká mu bola poskytnutá
liečba, zdravotná starostlivosť a s akým výsledkom je uvedené v zdravotnej dokumentácii, ktorú bližšie

okomentoval. Viac ako 5 rokov od posledného dokumentovaného očného vyšetrenia vyjadriť sa „či v
čase smrti mal problémy so zrakom a v akom rozsahu, aký bol jeho zdravotný stav, zrakové funkcie, či
bol schopný čítať a písať“ je z pohľadu očného lekára irelevantné.

45. K hospitalizácii G. dňa 21.12.2015 žalobcovia uviedli, že žiaden z nich nepozná okolnosti ohľadom

prijatia a prepustenia V. do nemocnice a z nemocnice, a teda nepoznajú okolnosti súvisiace s podpisom
poučenie pacienta. Žalovaný uviedol, že daný deň viezol Jána Vavrinca do nemocnice, tam ho odovzdal
na príjmovom oddelení zdravotníkom do ambulancie, do ktorej on nešiel, teda pri prijatí G. J. a pri
administratívnych úkonoch nebol prítomný. Podpis za JD.a jeho menom dňa 21.12.2015 ani nikdy
inokedy nevykonal.

46. K zraku (schopnosti vidieť) L.a žalobca v 2. rade uviedol, že Ján J. mal deviatky okuliare, bol
krátkozraký, okrem okuliarov, keď chcel čítať, musel si zobrať lupu. Vie, že G. J. mal s očami problém
dávno, okuliare začal nosiť už 20 rokov pred smrťou, musel ich nosiť stále, bez okuliarov bol slepý.
Používal lupu pri čítaní a podpisoval sa po pamäti. Keď sa mu ukázalo, kde sa má podpísať, tak sa tam
podpísal. Mal teda nasadené okuliare a pri čítaní naviac používal aj lupu. Ku koncu keď chcel niečo

napísať, musel použiť lupu. Tieto skutočnosti žalobcovi v 2. rade tlmočil MUDr. Xý so svojou manželkou.
Uviedol, že sám videl S.a používať lupu a okuliare pri čítaní, naposledy asi 4 roky pred jeho smrťou.

47. Zo znaleckého posudku MUDr. Juraja Lexmanna vyplýva, že v zázname zo zdravotnej dokumentácie
z 26.06.2002 pri preventívnej prehliadke sa uvádza, že G. J. bol operovaný na šedý zákal očí

obojstranne.

48. Žalobca v 3. rade sa stotožnil s vyjadrením žalobcu v 2. rade. Podľa tohto žalobcu G. J. musel nosiť
okuliare, mal hrubé sklá na okuliaroch, silné dioptrie, čo vie z vlastného zistenia. G. J. videl čítať alebo
písať nie menej ako 4 roky pred jeho smrťou silnými okuliarmi so silnými dioptriami.

49. Žalovaný uviedol, že JXX.a vnímal ako osobu, ktorá chodila s bicyklom do obchodu väčšinou
s okuliarmi, pričom ide o obdobie, keď mu začal pomáhať. Následne, keď chodil k nemu do jeho
domácnosti, vie, že nosil okuliare. Keď pred ním G. J. písal lístky, čo mu má kúpiť, písal ich s okuliarmi.
Mal silnejšie okuliare. Pri písaní lístkov použil okuliare, nie aj lupu. Nevidel, že by mal poruke v

domácnosti lupu. Mal okuliare na blízko, väčšinou ich mal na sebe. S okuliarmi nielen že písal lístočky,
ale ich aj v okuliaroch prečítal, keď sa ho pýtal, čo je na nich napísané. Nikdy ho nevidel čítať s okuliarmi
aj s lupou.

50. Svedok MUDr. H.ošetrujúci lekár nebohého G. J., bez pomeru k stranám, vo svojom v poradí

druhom výsluchu uviedol, že G. J. mal „veľké obtiaže so zrakom“, chodil na očné kontroly, bola mu
diagnostikovaná ťažká vada zraku a myslí si na základe jeho zdravotnej dokumentácie, že musel nutne
používať na korekciu očí okuliare so silnými dioptriami, dokonca mu bolo známe, že P. J. napriek týmto
silným okuliarom používal na čítanie k okuliarom aj lupu.J.n J. chodieval do jeho ambulancie vždy s
okuliarmi až do času, kedy ho naposledy v jeho ambulancii videl. Vnímal, že okuliare mali hrubé sklá.

Pred ním nikdy nečítal. Od G.a J. má informáciu, keď mu povedal, že má slabý zrak, a že pri čítaní
používal lupu. Povedal mu to dávnejšie pred smrťou, možno rok, bližšie si nepamätá. Svedok nevie o
žiadnych iných technických pomôckach, ktoré G. J. podľa jeho slov používal ako o okuliaroch a lupe. Mal
problém s čítaním na blízko. Pokiaľ u neho v ambulancii niečo podpisoval, vnímal, že podpis vykonal s
pomocou okuliarov, nie s lupou, použitie lupy mu JE.D.len spomínal. Ak u neho JH.niečo podpisoval, tak

v súvislosti s informovaným súhlasom pacienta. Nevie povedať, kedy sa v jeho ambulancii podpisoval
naposledy.

51. Svedok MUDr. JG., bez pomeru k stranám uviedol, že každý pacient prijímaný do nemocnice má
podpísaný informovaný súhlas. V prípade, že je neschopný podpisu, informovaný súhlas je podpísaný

jeho zákonným zástupcom. To platí všeobecne. Nepamätá si na pacienta G.. Podľa svedka sa mu
nestalo, že by iná osoba s iným priezviskom podpísala informovaný súhlas menom pacienta. Vždy,
keď podpisuje informovaný súhlas za pacienta iná osoba, uvedie sa, či ide o zákonného zástupcu
alebo inú osobu. Uviedol, že v prípade, že je pacient pri vedomí, najprv sa od neho zabezpečujeinformovaný súhlas a potom sa vykonáva zdravotný úkon. Ak je na predmetnom informovanom súhlase
dátum 21.12.2015, tak takmer s istotou ide o podpis daný 21.12.2015. Informovaný súhlas podpisuje
totiž aj lekár a aj pacient s časovým rozdielom pár sekúnd, teda v rovnakom čase a na rovnakom

mieste. Svedok potvrdil, že podpis ošetrujúceho zdravotného pracovníka na listine z 21.12.2015 (č.l.
312) je jeho podpisom. Ak je na listine informovaný súhlas podpis pacienta, tak tento pacient bol
pri vedomí a vedel sa podpísať. Na bližšie okolnosti prijímania pacienta G. J., jeho podpisovanie
informovaného súhlasu, si nepamätá. Má za to, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou pacient
podpísal vlastnoručne informovaný súhlas. Aj v prípade silných bolestí pri prijatí pacienta sa najskôr

dáva podpisovať informovaný súhlas, pretože lieky proti bolesti sa nedávajú pacientovi v prijímacej
ambulancii, ale až na oddelení. Za jeho praxe sa nestalo, že by informovaný súhlas pacient podpísal po
začatí liečby. Vychádzajúc zo správy MUDr. D. z 21.12.2015 neboli G. J. dané žiadne lieky. Vychádzajúc
zo správy MUDr. D. platí, že vzhľadom na stav popísaný v prijímacej správe, informovaný súhlas pacient
podpísal ešte pred začatím liečby.

52. Na tvrdenia žalobcov, že podpis na predmetnom závete nie je vlastnoručným podpisom J. žalobcovia
navrhli na pojednávaní dňa 19.8.2021 vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, pretože rozporujú
závery znaleckého posudku PhDr. PaedDr. Strakovej s tým, že kontrolné znalecké dokazovanie
navrhujú vykonať nielen na otázku, či podpis na predmetnom závete je vlastnoručný podpis, ale aj
na otázku, či podpis na závete G. J. bol urobený skôr alebo neskôr, teda či bol alebo nebol urobený

20.12.2015. Žalobcovia zotrvali na tom, že závet bol vykonaný po 20.12.2015, teda že okolnosti
spisovania závetu dňa 20.12.2015 uvádzané svedkami nezodpovedajú skutočnosti. Podľa žalobcov
závet mohol byť vykonaný za iných okolností ako to uvádzajú svedkovia. Závery znalkyne PhDr. PaedDr.
Strakovej považujú za nedostatočne odborne zdôvodnené, aj v kontexte výpovede svedka MUDr.
Sirotňáka, aj odborne nepodložené, teda namietajú celý znalecký posudok PhDr. PaedDr. Strakovej.

Žalovaný sa s týmto návrhom na doplnenie dokazovania nestotožnil.

53. Z doplňujúceho výsluchu znalkyne PhDr. PaedDr. Eriky Strakovej vyplýva: na otázku, či podpis
G. J. na závete zo dňa 20.12.2015 bol vykonaný dňa 20.12.2015, znalkyňa uviedla, že počas
príprav na pojednávanie niektoré všeobecné zákonitosti chorôb, na ktoré trpel pán G., konzultovala s

gastroenterológom. Vo svojom znaleckom posudku a tiež na pojednávaní uviedla, že podpisy alebo
rukopisy pána J. postupne degradovali, ale tiež uviedla, že každý podpis alebo rukopis je priamo závislý
od rôznych endogénnych a exogénnych vplyvov, teda vnútorných a vonkajších vplyvov, ktoré majú vplyv
na rukopis, pretože podpis je veľmi zložitý konštrukt, ktorý vlastne vzniká v mozgu. Gastroenterológ,
ale aj mnohé odborné knižné zdroje jej potvrdili, že u vážne chorých ľudí často za určitých okolností

nastane rýchly nedostatok svalovej kontroly tak, že rukopis sa môže zmeniť v pomerne veľkom rozsahu.
Písmový obraz sporného podpisu bol znalkyni absolútne v súhlase s tým, čo vypovedal ošetrujúci lekár
pána J., ktorý ho videl 18.12., teda dva dni pred dátumom podpisu na spornom doklade. Okolnosti,
ktoré sú popisované v súdnom spise, vypovedajú o tom, že podpis bol vyhotovený za veľmi zvláštnych
podmienok pisateľa, zdravotných podmienok. Písmo jednoznačne vypovedá o veľkej bolesti, kŕčovitosti,

čo predpokladá, že pán H.c tento podpis vyhotovil pod nejakým záchvatovým stavom. V písmovom
obraze podpisu o veľkej bolesti vypovedajú tzv. torzie, t.j. ťahy na koncoch obratov ťahov v horných
aj dolných zónach, ktoré klasici grafológov nazvali ako hroty sviečky. Sú to znaky, ktoré by nedokázal
nikto napodobniť, kto skutočne netrpí a tých znakov je tam toľko, že každý aj najmenší odborník na
písmo, musí vidieť, že tie znaky sú veľmi špecifikované a sú výpoveďou pre bolesť v rukopise. Znalkyňa

ďalej uviedla, že po opakovanom preskúmaní všetkých znakov v písme, ďalších štúdiách odbornej
literatúry so zameraním na patografiu, si jednoznačne myslí, že pisateľom sporného podpisu je pán J..
Na druhý deň pán J. prišiel do nemocnice a v nemocnici sa niekoľkokrát podpísal, pričom tieto jeho
podpisy už vykazovali fyziologickejší alebo vitálnejší obraz ako ten podpis, ktorý bol datovaný na deň
predtým. Znalkyňa predpokladá, že v čase podpisovania sporného dokladu okrem záchvatového stavu

predpokladaného pisateľa so slabou svalovou kontrolou, s veľkou bolesťou, mohol byť prítomný pri
tomto úkone aj pisársky kŕč, ktorý je častým sprievodným znakom onkologických ochorení, najmä v
ich posledných štádiách. Na predchádzajúcom pojednávaní uviedla, že pravdepodobnou príčinou toho,
prečo sa písmový obraz podpisov vyhotovených v nemocnici zlepšil, je to, že pán J. dostal lekársku
starostlivosť, čo bol predpoklad znalkyne. Jednoducho ale mohlo dôjsť aj k tomu, že záchvat u E.

ustúpil a nebola tam už taká bolesť, nebolo tam už možné v tom písmovom obraze postrehnúť veľké
znaky bolesti a kŕčov. Schopnosť opäť vytvoriť tie podpisy fyziologickejšie sa mohla obnoviť aj za iných
okolností, iným spôsobom, napr. aj tým, že odznel nejaký silný záchvat, napr. žlčníkový. Na otázku súdu,
či podpis konkrétneho pisateľa v jeden deň môže byť iný a na druhý deň alebo v krátkom časovomobdobí na to, zas iný a teda, či znalkyňa nachádza spoločné znaky podpisov G. J. na závete zo dňa
20.12.2015 a na jeho neskorších podpisoch tak, že vie určiť, či ide alebo nejde o vlastnoručný podpis J.,
znalkyňa uviedla: u ťažko chorých ľudí a u umierajúcich ľudí je vždy potrebné vychádzať z patografie

preto, lebo tam tá vitálna energia, ktorá je práve obsiahnutá v písacej stope, môže byť veľmi rozdielna,
v rôznych štádiách dňa. Ráno môže byť ten písmový obraz oveľa priaznivejší, keď pacient je ešte
ako tak oddýchnutý a po požití liekov, kým večer ten písmový obraz môže byť veľmi problematický.
Doktor gastroenterológie ju upozornil na to, že u takýchto ľudí môže dôjsť aj v priebehu dňa k náhlemu
zlepšeniu alebo k náhlemu zhoršeniu stavu. Znalkyňa uzavrela, že keď porovná s rukopisnými znakmi

ako tak fyziologických podpisov u pána J., tak tam nachádza medzi týmito rukopismi zhodné a podobné
znaky, ktoré popísala napr. v tvarovej morfológii a tie znaky, ktoré sú rozdielne alebo neporovnateľné, sú
logicky odôvodniteľné zdravotnou anamnézou pisateľa. Na otázku, či podpis Jána J. na závete zo dňa
20.12.2015 bol vykonaný dňa 20.12.2015, znalkyňa uviedla: toto exaktne písmoznaleckými metódami
nie je možné zodpovedať jednoznačne. Pokiaľ však vychádza z podstaty sporného podpisu, že bol
vyhotovený v záchvatovom stave, keď pisateľ prežíval veľkú bolesť a keď zváži, že na druhý deň vykonal

v nemocnici podpisy s oveľa priaznivejším písmovým obrazom a pisateľ prakticky 24.12. pravdepodobne
stratil schopnosť písať a podpisovať sa, tak v podstate sporný podpis mohol byť vyhotovený medzi
21.12. až 24.12. Keďže pán J. práve v čase, keď mal záchvatové stavy nič nepísal, nepodpisoval,
tak sporný podpis z tohto pohľadu nebolo možné s čím porovnať. Na otázku žalobcov, že znalkyňa
uviedla, že predmetný podpis bol vyhotovený v bolesti a v kŕči, a teda, že žalobcovia predpokladajú,

že vychádzala znalkyňa zo spisového materiálu, znalkyňa uviedla, že vychádzala nielen zo spisového
materiálu, ale aj z písmového obrazu sporného podpisu. Na otázku žalobcov, z akých iných dôvodov
okrem tých, ktoré znalkyňa predpokladá, by mohol pisateľ vykonať znalkyňou označený „nefyziologický“
podpis, znalkyňa uviedla: znalec pri svojich úvahách vždy musí myslieť aj na to, že podpis mohol
vyhotovený aj za iných okolností, napr. že pisateľ bol nútený, manipulovaný alebo ho chcel urobiť preto,

aby niekomu vyhovel, v takom prípade sa však v podpise neobjavujú znaky výraznej patológie a bolesti,
ale objavujú sa iné znaky, znaky psychomanipulácie, ktoré sú v odbornej literatúre popísané, ale to nie
sú tieto znaky, ktoré ona popísala, alebo sú to autodeformačné znaky, keď to pisateľ urobí, ale spolieha
sa na to, že to niekto objaví, že to on vlastne nechcel podpísať. Znalec vždy pracuje aj s takýmito
hypotézami.Naotázkužalobcov,žeznalkyňakonzultovalasgastroenterológomzdravotnýstav,vktorom

bol podpis vyhotovený, že bol vykonaný v kŕči, v žlčníkovom záchvate a či tento predpoklad nadobudla
na základe konzultácie s lekárom alebo inak, znalkyňa uviedla, že okolnosti podpisu nekonzultovala s
gastroenterológom. S gastroenterológom konzultovala skôr veci, či sa môžu meniť nejaké subjektívne
stavy pacienta takto chorého pár dní pred smrťou. Na otázku žalobcov, že sporný podpis má v horných
i dolných obratoch ostré oblúky, ale v ostatných podpisoch G. J. sú tieto oblúky oblé, znalkyňa uviedla,

že sporný podpis je potrebné hodnotiť v kontexte aj z pohľadu patografickej metódy skúmania a nie vo
všetkých znakoch je porovnateľný s fyziologickými porovnávacími podpismi. Znalkyňa tiež odpovedala
na otázky žalobcov v súvislosti s tým, že podľa znalkyne pri písmenách „v“ a „r“ znalkyňa vidí písmeno
„n“ tak, že vysvetlila, že v porovnávacom podpise PM1d z 05.06.2015 sú dve písmená, teda „v“ a „r“
vyhotovené ako multikomponenty pripomínajúce písmeno „n“ s ostrými vrcholmi. Tú istú analógiu vidí

v spornom podpise, kde tieto písmená tak isto pripomínajú multikomponenty s dvoma ostrými vrcholmi,
ktoré pripomínajú tvarovo primárne úzke písmeno „n“. Na ďalšiu otázku žalobcov, v čom vidí znalkyňa
podobnosť porovnávacích podpisov so sporným podpisom, v súvislosti s ňou uvádzanou pravobežnou
diagonálou alebo pravobežným nitkovým ťahom, znalkyňa uviedla, že pri koncových ťahoch sa vždy
posudzuje tzv. úbežnosť ťahu a smer vedenia písacej stopy, to znamená, ktorým smerom sa daný ťah

uberá. Vo všetkých podpisoch, teda aj v spornom podpise, je koncový ťah pravobežný. Pán J. má
variabilnejšie záverečné ťahy, ale napríklad takmer identický, čo sa týka dĺžky aj charakteru a smeru
vedenia písacej stopy, ako je v spornom podpise, nachádza v podpise PM1d, ktorý je takisto takmer
diagonálny, to znamená, že nie je rovný, ale šikmý, teda charakter záverečných ťahov podpisov je
porovnateľný pravobežný a tlakovo ťahovej charakteristiky, vzhľadom na výraznú patologickú písaciu

stopu sporného podpisu nie je možné v podpisoch plnohodnotne porovnať. Na otázku žalobcov, z čoho
znalkyňa vychádzala, že sporný podpis je podpisom nevynúteným, znalkyňa uviedla, že sporný podpis je
nositeľnom znakov choroby, bolesti, a nie znakom vynútenia alebo nejakej hrozby, násilia na pisateľovi.
Sporný podpis je jednoznačne produktom chorého človeka, a nie produktom násilne vyhotoveného
podpisu. Sama je autorkou znakov, ktoré sú nositeľmi psychomanipulácie pri podpisovaní sa a na túto

tému robila viac znaleckých posudkov. Vylučuje, že sporný podpis je produktom takéhoto počínania,
agresivity. Vysvetlila, že pod deformáciou písma treba rozumieť nie to, že písmená sú akési torzie, ale
písmená sú napísané inak ako obvykle, napr. keď obvykle je oválne písmeno „a“ úzke, tak pisateľ ho
napíše ako plnšie písmeno a podobne teda nejde o deformácie v podobe torzií, ale skôr o čiastočnommenení tvaru písmen. Napríklad v spornom podpise písmeno „a“ vníma ako torziu, a nie ako písmeno,
ktoré by bolo úmyselne tvarovo zmenené. Tvar písmena „a“ v tomto prípade svedčí oveľa viac pre
nedostatok svalovej koordinácie z nejakého patologického dôvodu, ako úmysel nenapísať to písmeno

správne. Na otázku žalovaného, ako sa mohlo stať, že podpis G. polroka pred sporným podpisom, teda
z 05.06.2015, ktorý G. J. vykonal pri preberaní dôchodku, je iný ako ostatné podpisy, znalkyňa uviedla,
že každý pisársky produkt úzko súvisí s vonkajšími a vnútornými podmienkami pisateľa, takže možno
len predpokladať, že pisateľ v čase, keď podpisoval tento podpis, sa necítil dobre, alebo mal nejaké
bolesti alebo také problémy, ktoré viedli k tomu, že ten podpis vykazuje taký menej fyziologický písmový

obraz, teda patologickejší písmový obraz ako ostatné porovnávacie podpisy. U ťažko chorých ľudí je
možné predpokladať, že ich zdravotný stav sa v priebehu dňa zhoršuje, zlepšuje, v závislosti od času
podaných liekov a podobne.

54. Žalobcovia v podaní zo dňa 3.11.2021 navrhli vo veci vykonať kontrolné znalecké dokazovanie
znalcom z odboru písmoznalectva, s ktorým návrhom na dokazovanie žalovaný nesúhlasil, pretože

podľa neho naň nie sú dôvody. Podľa žalobcov znalkyňa úlohu určiť, kto je pisateľom, ak sa podľa
posudzovaného písomného prejavu dá pisateľ určiť, nesplnila tak, aby nevznikli vážne pochybnosti
o správnosti jej záverov. Podľa žalobcov znalkyňa vypracovala znalecký posudok, ktorý sa opiera
ako celok o grafológiu, všetci ňou citovaní autori, na ktorých sa odvoláva v znaleckom posudku, sú
grafológovia, nie písmoznalci. Takýto znalecký posudok je teda zmätočný, nekompetentný. Znalecký

posudok z 90 % dáva obraz o zdravotnom stave pisateľa z pohľadu grafológie (aj to nekompetentne,
laicky), ale z pohľadu písmoznalectva obsahuje len nepravdy, resp. vedome nepravdivé tvrdenia, ktorých
zdôvodnenie sa vôbec neopiera o písmoznalectvo, ale je nelogicky podporované len nekompetentnými
individuálnymi názormi znalkyne na zdravotný stav pisateľa. Poukázali na to, že znalkyňa podľa jej
vyjadrenia, mala konzultovať s konkrétne neurčeným gastroenterológom (bez pribratia konzultanta z

iného znaleckého odboru, ak to považovala za potrebné). Znalkyňa pri tom vychádzala z domnienky, a
nie z dôkazu zabezpečeného zákonným spôsobom, že pisateľ písal podpis v kŕči v dôsledku žlčníkového
záchvatuapod.bezohľadunato,žeanizozdravotnejdokumentácietakétolekárskenálezynevyplývajú.
Tieto neboli ani v nemocnici dňa 21.12.2015 diagnostikované. Za nesprávnu žalobcovia považujú
znalkyňou presadzovanú domnienku o postupnej degradácii písma G. J. v dôsledku zhoršujúceho

sa zdravotného stavu. Neodborný prístup znalkyne k splneniu znaleckej úlohy nie je podľa žalobcov
opretý o odborné písmoznalecké vedomosti a vedecké poznatky, ale o neodborné domnienky znalkyne
hodnotiace zdravotný stav G. J. a údajne z neho vyplývajúce zmeny v písme pisateľa. Posudzovanie
grafológie písma znalkyni neprislúcha, nie je to jej znalecký odbor, a preto závery posudku opierané o
grafológiu, sú nepoužiteľné. Grafológia je podľa žalobcov označovaná aj ako psychológia písma, ktorá

ale skúma písomný prejav z iného uhla, než písmoznalectvo. Znalkyňa je pritom znalkyňou v odbore
písmoznalectvo. Podľa žalobcov sú v znaleckom posudku zrejmé odborné nedostatky znaleckého
posudku, a to že z posudku nevyplýva ako znalkyňa zistila, že písadlo pisateľa podpisu SM malo
rotujúci hrot, že jednoznačne rozdielne znaky podpisu SM s porovnávacími podpismi sú znalkyňou
vyhodnotené ako zhodné, bez písmoznaleckého odborného zdôvodnenia, že nesprávna (nevedecká,

neodborná) predikcia pisateľa SM v osobe J., že znalkyňa vyjadruje potrebu očakávať konkrétne
rukopisné znaky s určitou zdravotnou anamnézou, ale o týchto ňou očakávaných znakoch nepodáva v
znaleckom posudku dôkaz, ďalej že rukopisné znaky podpisu SM vyznačené znalkyňou pod číslom 1/
až 7/ sa nezhodujú s rukopisnými znakmi ani na jednom z porovnávacích podpisov G. J., že znalkyňa
pri posudzovaní SM nehodnotí písmové znaky, ale opäť zdravotný stav (strana 22 ZP), že znalkyňa

zohľadňuje v ZP výpoveď svedka B., (nebol nadopovaný liekmi, pretože trpel...), čo je podľa žalobcov
nesprávne, nemá to logiku, absentuje objektívny nezaujatý odborný prístup znalkyne, že znalkyňa
konštatuje fakty, ako by bola sama pri podpise SM, ale podľa žalobcov ako môže znalkyňa vedieť, že
pisateľ vyhotovil podpis z posledných síl? Žalobcovia ďalej poukázali na to, že znalkyňa koncový ťah
porovnávacieho podpisu vidí ako nitkovitý, hoci tento je tlakovo zdôraznený, koncový ťah je v spornom

podpise a porovnávacom podpise vyhotovený jednoznačne rozdielne, čo vidí laik, nie to ešte znalec.
Podľa žalobcov ťah v porovnávacích podpisoch nie je ani podobný a ani zhodný so sporným podpisom,
vo väčšine porovnávacích podpisov je podľa znalkyne ostrý uhol, čo sa v žiadnom porovnávacom
podpise nevyskytuje. Nie je možné prisvedčiť tvrdeniu znalkyne, že písmená „v“, „r“ v podpisoch SM a
v porovnávacom podpise pripomínajú tvarovo písmeno „n“. Žalobcovia uzavreli, že znalecký posudok

znalkyne z dôvodu zjavných nesprávností nemožno považovať za správny a jeho závery za odborne
podložené, ale naopak, už samotný prístup znalkyne k zodpovedaniu znaleckej otázky o pravom alebo
nepravom podpise na závete, bol neodborný, vychádzajúci z vyššie uvádzaných domnienok o kŕčoch
pisateľa v čase podpisu, vychádzajúci z domnienky o predpokladanom pisateľovi a následnom „hľadaní“takých znakov v inak zásadne rozdielnych posudzovaných podpisoch, ktoré vyplývajú len z domnienok
znalkyne o momentálnom zdravotnom stave G. J. ako pisateľa sporného podpisu a rozdielne znaky v
podpisoch z pohľadu písmoznaleckého skúmania sú nesprávne a neodborne stotožňované s poukazom

na grafologické skúmanie, ktoré však znalkyni neprislúcha. ?

55. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

56. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

57.ŽalobcoviasavtomtosporedomáhajúurčenianeplatnostizávetuporučiteľaG.J.zodňa20.12.2015.
Predmetná žaloba je žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je. V takom prípade žalobcovia musia
preukázať naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe. Súd preto najskôr skúmal, či žalobcovia

preukázali naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Žalobca má naliehavý právny záujem na
určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté, alebo ohrozené za predpokladu,
že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa
prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Vzhľadom na to,
že žalobcovia sú zákonnými dedičmi v tretej skupine podľa § 475 Občianskeho zákonníka a žalovaný je

závetným dedičom po poručiteľovi G. J. a vzhľadom na spornosť platnosti či neplatnosti predmetného
závetu medzi stranami sporu, žalobcovia majú podľa názoru súdu právny záujem na určení neplatnosti
predmetného závetu, s poukazom aj na skutočnosť, že v dedičskom konaní boli odkázaní na podanie
žaloby o neplatnosť predmetného závetu zo dňa 20.12.2015 v dedičskej veci sp.zn. 11D/174/2015
tunajšieho súdu. Súd uzavrel, že žalobcovia preukázali, že na tejto predmetnej žalobe majú naliehavý

právny záujem.

58. Zo žaloby a z prednesov žalobcov vyplýva, že skutkovými tvrdeniami žalobcov, na základe ktorých
žiadajú určiť neplatnosť predmetného závetu, sú: 1. podpis na predmetnom závete sa nezhoduje s
podpisom poručiteľa, teda podpis na predmetnom závete nie je pravým podpisom poručiteľa, nie je

vlastnoručnýmpodpisomporučiteľaazávetniejepodpísanývlastnourukouporučiteľa(podpisnazávete
je len ťažko zrozumiteľný a čitateľný, nie je typický pre XX. J., nepodobá sa na písmo závetcu); 2.
predmetný závet neobsahuje vôľu poručiteľa, 3. závet bol vyhotovený dodatočne po smrti poručiteľa; 4.
poručiteľ pre zdravotné dôvody nebol spôsobilý rozpoznať a zvážiť obsah závetu, nebol schopný prejaviť
svoju vôľu; 5. poručiteľ nebol schopný sa podpísať (JXX.nebol schopný v danom čase uskutočniť jemu

vlastný podpis, a teda nebol schopný podpísať sa tak, aby jeho podpis bol overiteľný v tom zmysle, či
ide o podpis G. J.), nemal schopnosť písať, a tiež nemal schopnosť čítať bez lupy (v danom čase mal
G. J. tak porušený zrak na obe oči, že nebol schopný čítať bez lupy), a teda závet (aby bol platný) mal
byť vyhotovený pred troma súčasne prítomnými svedkami podľa § 476c Občianskeho zákonníka, a nie
ako tomu bolo v tomto prípade pred dvoma svedkami podľa § 476b Občianskeho zákonníka.

59. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že predmetný závet inicioval poručiteľ, poručiteľ
závetsámnadiktoval,svedkoviaprítomníprispisovanízávetupotvrdia,žeporučiteľzávetvlastnourukou
podpísalažeprejavilvôľuuvedenúvzávete,žeporučiteľbolvčasespísaniazávetusvojprávny,žezávet
vykonal vedome, cielene, dobrovoľne z vlastnej iniciatívy. K podpisu uviedol, že ako sa podpis G.ovi J.

podaril, tak sa mu podaril a že jednoducho poručiteľ sa takto jednoducho podpísal a ďalej že závet bol
spisovaný v nedeľu a v pondelok bol poručiteľ hospitalizovaný, a teda G. J. mal bolesti a zrejme pod
vplyvom týchto bolestí je podpis poručiteľa taký, aký je. A. J. nemal zrakové problémy, o čom svedčia
jeho podpisy na lekárskych správach a pri preberaní dôchodku.

60. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

61. Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

62. Z ustanovenia § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že poručiteľ môže závet buď napísať
vlastnou rukou alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej
zápisnice. Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvomasvedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa
musia na závet podpísať (§ 476b Občianskeho zákonníka).

63. V konaní bolo medzi stranami sporné, či podpis na predmetnom závere zo dňa 20.12.2015 je alebo
nie je podpísaný vlastnou rukou poručiteľa Jána J..

64. Súd uvádza, že podpis je pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu závetu. Podpis je
zobrazenie písmen bežného písma, z ktorého tretia osoba, ktorá pozná meno podpisujúceho, je

schopná ešte toto meno vyčítať z vonkajšej formy písma. Nemožno požadovať, aby bol podpis čitateľný,
avšak musí ísť o charakteristický ťah písma, ktorý podpisujúceho dostatočne individualizuje, vykazuje
zodpovedajúce charakteristické znaky a ktorý predstavuje podpis mena. Podpisom fyzickej osoby je
napísanie mena fyzickej osoby jej vlastnou rukou. Z ustanovenia § 40 Občianskeho zákonníka výslovne
nevyplýva, či podpis fyzickej osoby musí obsahovať vyjadrenie úplného mena podpisujúceho (osobného
mena a priezviska). Súkromné právo tu vychádza z toho, že vlastnoručný podpis fyzickej osoby na listine

je bezchybný, ak ide o podpis jej úplného mena, teda osobného (krstného) mena a priezviska. Z hľadiska
identifikácie podpísanej osoby je náležitosť vlastnoručného podpisu splnená aj vtedy, ak ide len o podpis
priezviskom alebo jeho skratkou všade tam, kde je identita podpisujúceho nesporná a kde je také
podpisovanie obvyklé. Z ustanovenia § 476b Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by poručiteľ závet,
ktorý nenapísal vlastnou rukou, ho mal podpísať vlastnou rukou aj menom aj priezviskom. Podmienky

uvedenia mena v podpise zákon výslovne nevyžaduje ani v prípade závetu, a to ani podľa § 476b
Občianskeho zákonníka. Judikatúra uzavrela, že ak poručiteľ podpísal závet aspoň svojím priezviskom,
je tým splnená náležitosť podpisu závetu podľa ustanovenia § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
pokiaľ ide o totožnosť podpisu poručiteľa, nie sú žiadne pochybnosti (R 51/1984). Vyššie uvedené súd
uvádza v súvislosti s tým, že v tomto prípade G. J. (poručiteľ) podpísal predmetný závet priezviskom,

čo samo o sebe nespôsobuje neplatnosť predmetného závetu. V tomto prípade bola identita závet
podpisujúceho G. J. nesporná, keďže k jeho podpisu došlo pred dvoma súčasne prítomnými svedkami
V. O. (susedou G. J.) a G. B., čo bolo preukázané výsluchom týchto osôb ako svedkov v tomto spore,
ale tiež výsluchom žalovaného a svedkyne U. M. (susedov G. J.). Preto z tohto dôvodu súd nepovažuje
predmetný závet za neplatný.

65. Ak napríklad judikatúra uzavrela, že Občiansky zákonník podmienku vlastnoručne urobeného
podpisu vyžaduje len vo vzťahu k podpisu závetcu podľa § 476a a § 476b Občianskeho zákonníka
(podpis „vlastnou rukou“) alebo podpisu osoby, ktorá nevie čítať alebo písať podľa § 40 ods. 6 druhá
veta Občianskeho zákonníka a za vlastnoručný podpis sa budú považovať všetky prípady, keď písací

prostriedok je vedený rukou (končatinou konajúceho subjektu), ak napríklad judikatúra uzavrela, že ak
poručiteľ pre nemoc a slabosť nemal dosť sily závet podpísať, požiadal však inú osobu aby mu pri
podpisovaní pridržala ruku, podpis urobený takto s pomocou inej osoby má povahu podpisu závetu a
nielen znamenia ruky, že ak za podpis napísaný vlastnou rukou sa u fyzickej osoby považuje aj podpis
inou rukou, než s ktorou sa táto spravidla podpisuje a dokonca aj v prípade pomoci pri písaní, a to

podržaním ruky, ak druhá osoba pisateľa len podporuje a podpis spočíva na jeho vôli, ak napríklad
judikatúra pripúšťa za vlastnoručný podpis aj podpis osôb, ktoré nedokážu podpísať sa rukou, ale naučili
sa písať napríklad nohou alebo ceruzkou držanou v ústach, naviac, ak napríklad judikatúra zdôrazňuje,
že je dôležité, že sa konajúca osoba sama na písomnosť podpísala, potom podľa názoru súdu v
kontexte vykonaných dôkazov, najmä znaleckého posudku PhDr. PaedDr. T. H., výsluchu a doplneného

výsluchu znalkyne PhDr. PaedDr. T. H. súd uzavrel, že podpis na závete z 20.12.2015 nad predpísaným
textom „G. J.“ je vlastnoručným podpisom poručiteľa G. J., ktorý ho vykonal za okolností popísaných
svedkami J. a G. B. - sediac na posteli so závetom položeným na sčasti na kolene, sčasti na stolíku
(V. O.), resp. opretý o hokerlík na kolenách (G. B.). Súd dodáva, že vo všeobecnosti platí zásada,
že podpis fyzickej osoby nemusí byť na prvý pohľad jasne čitateľný. Musí sa však javiť ako podpis

konkrétnej osoby. Táto požiadavka vychádza z toho, že podpisujúceho je potrebné z podpisu bezpečne
identifikovať. Ak by podpis nebol vôbec čitateľný, je vhodné a účelné vedľa podpisu uviesť i čitateľný
podpis mena. Judikatúra kladie osobitný dôraz na čitateľnosť podpisu najmä v prípade jednostranných
právnych úkonov. V tomto prípade na predmetnom závete pod vlastnoručným podpisom Jána Vavrinca
sú napísané čitateľne ručným paličkovým malým písmom slová „B.G..

66. Na základe vykonaného dokazovania hodnotením každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov
vo vzájomnej súvislosti, a to znaleckého posudku PhDr. PaedDr. Eriky Strakovej, znalkyne z odboru
Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo, jej výsluchu, doplňujúceho výsluchu, výsluchu svedkovJ. aH.a B., ktorí pri svedeckej výpovedi (po poučení o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede) obaja
spontánne zhodne uviedli, že pred nimi G. J. predmetný závet podpísal dňa 20.12.2015. Svedkyňa V.
O. uviedla, že videla, že G. XX.XX.XXXXsa na závet podpisuje. Svedok JG.c potvrdil, že J.podpísal

pred ním predmetný závet svojou rukou. Rovnako žalovaný potvrdil, že po spísaní závetu boli v kuchyni
všetci piati, teda pán J., pani O., pán ČG.c, pani M. i on. PánG.závet podpísal. Pri podpise závetu XX.
J., a aj pri podpise svedkov bola prítomná aj U. M., ktorá to potvrdila svojou svedeckou výpoveďou.
Zo znaleckého posudku PhDr. PaedDr. Eriky Strakovej vyplýva jednoznačný záver znalkyne, že ručný
podpis nad slovami G.“ na origináli závetu zo dňa 20.12.2015 je vlastnoručným podpisom poručiteľa

G.aJ.a to s prihliadnutím na zdravotný stav G. v čase podpisu dňa 20.12.2015. Aj z vyššie uvedeného
výsluchu i doplňujúceho výsluchu znalkyne vyplynul jej jednoznačný záver, že podľa znalkyne pisateľom
sporného podpisu je pánXX. Znalkyňa sa jednoznačne a logicky vysporiadala aj s výhradami žalobcov
uvedenýchvichvyjadrenízodňa20.1.2020,atoprisvojomvýsluchudňa1.10.2020.Privporadídruhom
výsluchu dňa 21.10.2021 uviedla, že po opakovanom preskúmaní všetkých znakov v písme, ďalších
štúdiách odbornej literatúry so zameraním na patografiu, si jednoznačne myslí, že pisateľom sporného

podpisu je pán J.. Znalkyňa uzavrela, že keď porovná s rukopisnými znakmi ako tak fyziologických
podpisov u pána G.tak tam nachádza medzi týmito rukopismi zhodné a podobné znaky, ktoré popísala
napr. v tvarovej morfológii a tie znaky, ktoré sú rozdielne alebo neporovnateľné, sú logicky odôvodniteľné
zdravotnou anamnézou pisateľa. Znalkyňa vylúčila účelovosť svojho znaleckého posudku. Súd dodáva,
že znalkyňa PhDr. PaedDr. Erika Straková je znalkyňou z odboru Písmoznalectvo, odvetvie Ručné

písmo, že podala znalecký posudok so znaleckou doložkou, v ktorej prehlásila, že ako znalkyňa si
je vedomá následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Naviac samotná znalkyňa a ani
žiadna zo strán či ich zástupcov neoznámila súdu, že by v tejto veci mohla byť znalkyňa vylúčená (pre
pochybnosť o nezaujatosti znalkyne pre jej pomer k veci, k stranám a ich zástupcom).

67. Na základe týchto dôkazov súd uzavrel, že podpis na predmetnom závete je vlastnoručným
podpisom A., t.j., že predmetný závet podpísal XX. vlastnou rukou.

68. V konaní bolo žalobcami namietané, že predmetný závet neobsahuje skutočnú vôľu poručiteľa JXX,a
a že poručiteľ JXXc nebol pre zdravotné dôvody spôsobilý rozpoznať a zvážiť obsah závetu, preto

predmetný závet nemôže byť podľa žalobcov platným závetom, a preto ho považujú za neplatný aj podľa
§ 38 Občianskeho zákonníka. S týmto tvrdením žalovaný nesúhlasil. K námietke žalobcov, že závet
neobsahuje skutočnú vôľu poručiteľa a že poručiteľ pre zdravotné dôvody nebol spôsobilý rozpoznať a
zvážiť obsah závetu, súd uvádza:

69. Závet je v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka výslovným prejavom vôle, pri ktorom je
zákonom požadovaná písomná forma. Závet musí byť urobený osobne za splnenia podmienok podľa §
37, 38, 40 ods. 1 a § 476 až 479 Občianskeho zákonníka.

70. Prejav vôle formou konania sa môže uskutočniť buď výslovne - ústne, či písomne alebo

konkludentným činom, t.j. iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť. Pre platnosť závetu ako jednostranného právneho úkonu sa vyžaduje splnenie podmienok
ustanovení § 37, § 38, § 40 ods. 1, ako aj špecifických podmienok podľa ustanovení § 476 až § 479
Občianskeho zákonníka. Pre všetky druhy závetov je spoločné, že musia mať písomnú formu.

71. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

72. Písomnú formu závetu predpisuje (zákon) § 476 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti

svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Písomná forma závetu sa dovršuje podpisom závetcu a v prípade
závetu podľa § 476b, § 476c podpismi svedkov. V tomto prípade má predmetný závet zo dňa 20.12.2015
písomnú formu.

73. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.74. Závet môže zriadiť každá fyzická osoba, ktorá je plne spôsobilá vlastnými úkonmi nadobúdať práva
a povinnosti. V tomto prípade nebolo sporné, že G. J. v čase zriadenia predmetného závetu mal
spôsobilosťnaprávneúkonyvplnomrozsahu.Predmetnýprávnyúkon-záveturobilakoplnoletý.Keďže

E. v čase urobenia predmetného právneho úkonu - závetu mal spôsobilosť na právne úkony, nie je
predmetný závet, v kontexte § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný.

75. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

76. Podľa § 35 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže
sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

77. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nie len
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie

je v rozpore s jazykovým prejavom.

78. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

79. V tomto prípade je predmetný závet podľa názoru súdu urobený určite a zrozumiteľne, jeho obsah nie
je nejasný, nezrozumiteľný, neurčitý; z predmetného závetu je možné ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť.

80. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

81. Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, hoci aj prechodnej,
ak šlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila jej (hoci aj dočasnú) nespôsobilosť (neschopnosť) na
urobený právny úkon. Pod duševnou poruchou podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka má zákon na
mysli nielen duševnú poruchu, ktorá sa u konajúceho prejavovala dlhší čas, ale aj prechodnú chvíľkovú

duševnú poruchu, ktorá bola spôsobená fyzickou alebo duševnou vyčerpanosťou, dočasnou stratou
pamäti, panickým strachom, hypnózou alebo jednorazovým stavom opitosti alebo drogového opojenia.
Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie
o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania, alebo svoje konanie
ovládnuť. Pri závete musí byť splnená podmienka, že momentálny duševný stav vylúčil u konajúcej

osoby možnosť posúdiť následky svojho konania (vôľová zložka), či vlastné konanie ovládať (ovládacia
zložka).

82. V kontexte vyššie uvedeného súd dodáva, že takáto okolnosť by tu u G. J. musela byť v čase
vykonania predmetného právneho úkonu - závetu, t.j. dňa 20.12.2015. Na skutkové tvrdenia žalobcov

súd vo veci vykonal okrem výsluchom žalobcov v 1. až v 3. rade, pôvodného žalobcu v 4. rade,
žalovaného, svedkov i znalecké dokazovanie. Žalobca v 1. rade bol v osobnom kontakte s G.om J.
do konca roku 2013. Následne s ním bol v telefonickom kontakte naposledy v roku 2014. Vlastným
pozorovaním tak nemal príležitosť a možnosť osobne posúdiť, či XX.XX.XXXX dokázal posúdiť následky
svojho konania a svoje konanie ovládnuť pri urobení závetu 20.12.2015. Žalobca v 2. rade bol v

telefonickom kontakte s G. J. na jeseň v roku 2014. Z rozhovoru usúdil, že po duševnej stránke bol
vtedy G. v poriadku. Žalobca v 3. rade bol v poslednom osobnom kontakte s G. J. v auguste 2015.
Zhodnotil, že po fyzickej i duševnej stránke bol v poriadku. Pôvodný žalobca v 4. rade Pavel U. bol
naposledy osobne s XX. dňa 30.10.2015. Zo stretnutia vyvodil, že správanie J.po duševnej stránke bolo
v poriadku. Po 30.10.2015 už nikto zo žalobcov nebol v osobnom kontakte s V.. V telefonickom kontakte

bola podľa pôvodného žalobcu v 4. rade jeho sestra X. dňa 13.11.2015. Žalovaný uviedol, že JG. sa
od 18.12.2015 už cítil horšie, mal bolesti, sťažoval sa už predtým na bolesti žalúdka. Tiež uviedol, že
pán Vavrinec pri podpisovaní závetu bol pri zmysloch, bol rozumovo v poriadku, normálne komunikoval,
vnímal. Svedkyňa V. O. (prítomná pri predmetnom právnom úkone - závete) uviedla, že nebadala, že by
pánH. konal pod strachom alebo pod nátlakom. Bol uvoľnený, ale bolo vidno, že má bolesti. Pri diktovaní

závetu rozprával zreteľne, pomaly, bol pri plnom vedomí, bol rozumovo v poriadku, nehovoril z cesty.
SvedokX. (prítomný pri predmetnom právnom úkone - závete) uviedol, že vnímal, že E. J. má bolesti,
vnímal, že XX.XX.XXXX,c diktoval závet, bolo vidno, že je sčítaný a vedel veľmi dobre, čo diktuje. Po
celý čas bol pri zmysloch, bol rozumovo v poriadku, všetko vnímal. Svedok MUDr. E. L. (dlhoročnýsused G. J.) videl G. J. osobne naposledy 07.12.2015 a 08.12.2015. Vnímal, že jeho zdravotný stav bol
jednoznačne zhoršený oproti stavu z novembra 2015. Uviedol, že po psychickej stránke JR. plietol jedno
s druhým, prechádzal z jednej veci do druhej, povedal dve, tri vety a začal hovoriť niečo iné a zase sa

vrátil k pôvodným slovám, myšlienke. Podľa tohto svedka je otázne, či bol vôbec schopný urobiť závet,
a to aj po fyzickej a duševnej stránke, čo vyvodzuje z toho, že už bol dosť zmätený, že nemal správnu
orientáciu. Svedkyňa Mgr. XXXX, bola v osobnom kontakte s G. v novembri 2015, keď mu vinšovala k
narodeninám. Táto svedkyňa vnímala, že po duševnej stránke bol v tom čase XX.XX.XXXX, v poriadku,
že vnímal. SvedokH.H. sa s J. rozprával naposledy asi päť, desať minút týždeň alebo dva pred tým,

ako mal ísť do nemocnice. Podľa tohto svedka mal XXXX,rozum na sto percent v poriadku. Svedok
L.č bol naposledy s XX.XX. J. 22.12. alebo 23.12.2015, keď ho bol navštíviť v nemocnici. Tento svedok
uviedol, že J.c ležal na posteli, bol pri vedomí, že sa Ján Vavrinec na neho díval, akoby ho nepoznal,
reagoval, až keď sa mu pripomínal menom a že za ním chodil kvôli včelám a po pripomienke ostatných
pacientov si následne Ján Vavrinec spomenul a hneď sa ho opýtal, či ho prišiel zobrať domov. Potom
chcel požičať 10,- eur, ale následne ich svedkovi vrátil a potom žiadal, aby G. U. poslal K. Po celý čas

návštevy 20 minút bol D. pri vedomí, nezadriemal. Bol veľmi unavený, rozčúlený, chcel ísť domov. Pred
týmto dňom bol s G. asi 10 dní pred hospitalizáciou. JJ.našiel sedieť na schodoch ako keby driemal,
rozprávali sa o včelách, ale JH. pri rozhovore zaspával. Keď sa ho na niečo pýtal, odpovedal mu na
otázky. Svedok MUDr. X., všeobecný lekár JG. uviedol, že pri poslednej návšteve sa mu H. javil tak, že
bol slabý, odpovedal na otázky, kontakt s ním bol normálny, nevnímal vtedy stratu pamäti, bludy, alebo

rozprávanie z cesty. Vnímal na ňom akúsi „zošlosť“. Po nahliadnutí do zdravotnej dokumentácie XX.
uviedol, že naposledy videl JR. 18.12.2015, vtedy XX.XX.XXXX. rozprával málo, ale vnímal, keď mu
povedal, že má prísť druhý deň na krv, rozumel, čo mu povedal. K jeho schopnosti myslenia, úvah a
rozhodovania sa nevedel vyjadriť.

83. Súd dodáva, že G.točnosťou je, že JR. sa narodil XX.XX.XXXX. Zomrel dňa 27.12.2015, a teda v
čase tohto konania je nebohý.

84. Keďže riešenie otázky, či H. v čase, keď robil predmetný právny úkon - závet dňa 20.12.2015,
konal v duševnej poruche, závisí od posúdenia skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti,

súd na návrh žalobcov nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku MUDr. Juraja
Lexmanna, znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, vyplýva, že G. J. nebol nikdy
psychiatricky vyšetrený a ani liečený. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že výsledkom posudzovania
znalca je diagnostická forenzne psychiatrická úvaha, vychádzajúca z teoretických poznatkov a klinickej
erudície znalca, ktorá je aplikovaná na tento prípad s vysokou mierou pravdepodobnosti, teda nie s

istotou, pretože ako psychiater posudzovaného nikdy priamo nevyšetroval a psychiatricky ani vyšetrený
nebol. Znalec zdôraznil, že vo svojej psychopatologickej analýze predpokladaného psychického stavu
posudzovaného v čase spísania závetu dňa 20.12.2015 vychádzal predovšetkým z údajov z jeho
zdravotnej dokumentácie, na ktorých je možné postaviť serióznu odbornú úvahu. Popisy svedka U.
o zaspávaní posudzovaného (G. J.) počas ich rozhovoru a tiež jeho popis, že posudzovaný ho v

nemocnici spočiatku nepoznal, znalec hodnotil ako prechodné (nie trvalé) prejavy najmä somatickej
únavy a vyčerpanosti, spôsobené bolesťami v konečnom štádiu zhubného ochorenia. Podľa znalca
skoro s istotou nebola narušená ani orientácia posudzovaného, či už miestom, osobou, situáciou.
Znalec pripustil len mierne, ľahké narušenie jeho pozornosti, schopnosti sústrediť sa, koncentrovať a
distribuovať pozornosť. Jeho vnímanie po stránke kvalitatívnej nebolo nikdy narušené, teda nemohli

byť prítomné halucinácie. Jeho psychomotorika, písomný a verbálny prejav boli oslabené, spomalené,
najmä v dôsledku telesnej exhauscie v terminálnom štádiu malígneho ochorenia. Z rovnakých príčin
telesnej exhauscie v terminálnom štádiu malígneho ochorenia mohlo byť len dynamicky oslabené
jeho myslenie, oproti minulosti už mohol zvažovať pomalšie, menej pohotovo. Znalec v kontexte
poznania kauzy vylučuje prítomnosť chorobných bludov. Znalec nepredpokladá v kontexte poznania

kauzy výraznejšie narušenie intelektových a pamäťových schopností G. J. v kontexte jeho veku.
Rovno nepredpokladá výraznejšie narušenie exekutívnych funkcií a schopností, teda schopnosť
úsudku, analýzy a syntézy abstraktných pojmov, schopnosť predvídať následky, zvažovať alternatívy,
posudzovať pravdepodobnosti, rozhodovať sa po dôkladnom zvážení motívov a starostlivom výbere
najvhodnejšieho prostriedku pre dosiahnutie cieľa pri uvedomení si emočnej zainteresovanosti a

podmienenosti konania. Znalec pripustil reaktívne, situačné a zrozumiteľné mierne narušenie emotivity
a afektivity posudzovaného, v zmysle reaktívneho smútku, afektemočnej lability pri uvedomovaní si
konca svojho života v situácii samoty a opustenosti zo strany rodiny. Uzavrel, že u posudzovaného sa
mohlo jednať maximálne o Miernu kognitívnu poruchu a Organickú emočne labilnú poruchu na teréneaterosklerózy. Znalec nezistil žiadne informácie, poznatky, záznamy, ktoré by svedčili pre nejakú ťažšiu
duševnú poruchu, napríklad demenciu alebo psychózu. I keď niet sporu, že telesný stav posudzovaného
v čase realizácie predmetného právneho úkonu bol vážny, ťažký, to však automaticky neimplikuje, že

ťažko narušený musel byť aj jeho stav psychický. Znalec uzavrel, že nezistil prítomnosť takej masívnej a
závažnej psychopatológie, na základe ktorej by posudzovaný bol nespôsobilý k predmetnému právnemu
úkonu. Na otázku, či vzhľadom na vtedajší zdravotný stav G. J. dokázal/nedokázal posúdiť následky
svojho konania a ovládnuť svoje konanie, znalec jednoznačne odpovedal, že podľa jeho znalecko-
psychopatologickej úvahy G. J. netrpel takou závažnou psychopatológiou, ktorá by podmieňovala taký

psychický stav, v ktorom by nevedel rozpoznať predmet svojho konania a/alebo by toto svoje konanie
nemohol ovládať. Na otázku, či G. v danom okamihu vykonania závetu dňa XX.XX.XXXX bol alebo nebol
schopný prejaviť svoju vôľu tak, že mohol alebo nemohol posúdiť následky svojho konania alebo svoje
konanieovládnuť,znalecodpovedal:sodkazomnapsychopatologickýrozboratiež,žezpsychiatrického
hľadiska v danom prípade nemožno považovať zriadenie závetu za mentálne náročný právny úkon,
ktorý by presahoval mentálne danosti posudzovaného, vzhľadom na neprítomnosť závažnej duševnej

poruchy u posudzovaného, na osobnosť posudzovaného, na jeho intelekt, znalec nepovažuje konanie
posudzovaného za chorobne motivované ani vo svetle pred súdom prednesených výpovedí vypočutých
osôb v kontexte informácií o psychickom stave posudzovaného zo zdravotnej dokumentácie. Znalec
uzavrel, že u posudzovaného sa mohlo jednať maximálne o Miernu kognitívnu poruchu a Organickú
emočne labilnú poruchu na teréne aterosklerózy a že nezistil prítomnosť takej masívnej a závažnej

psychopatológie, na základe ktorej by posudzovaný bol nespôsobilý k predmetnému právnemu úkonu.
Závery svojho znaleckého posudku znalec MUDr. Juraj Lexmann potvrdil aj vo svojej výpovedi znalca
a na závere svojho znaleckého posudku a ani po jeho výsluchu nič nezmenil. Pri svojom výsluchu
znalec doplnil, že bez ohľadu na výpovede strán a svedkov a obsahu spisu vo všeobecnosti v takýchto
situáciách treba prihliadať na tú osobnosť, ktorá mohla byť, nemôže vylúčiť ani potvrdiť, zmanipulovaná.

Informácie o osobnosti nebohého pána Vavrinca nie sú také, že by to bol jedinec, ktorý by nebol
skoro do poslednej chvíle autonómny, samostatný, svojim spôsobom bojovník, stredoškolsky vzdelaný,
človek podľa znalca inteligentný, šetrný, pracovitý. Vo všeobecnosti sú takíto ľudia menej ovplyvniteľní
aj v prípade bolesti v porovnaní s jedincami jednoduchými, keby to bol nejaký človek so základným
vzdelaním, človek intelektovo nie na tej úrovni ako pán J., pravdepodobnosť ovplyvnenia by bola vo

všeobecnosti vyššia, väčšia. Znalkyňa PhDr. PaedDr. Erika Straková pri svojom výsluchu doplnila, že
pán VN. nemal ťažko napodobiteľný podpis, teda keby chcel niekto napodobniť jeho podpis, nemal by
s tým až také veľké problémy, avšak podpis, ktorý je tak rytmicky nepravidelný, ako je sporný podpis
s takým obrovským množstvom znakov odrážajúcich nejaký chorobný stav, podľa názoru znalkyne sa
nedá ani napodobniť ani vymyslieť. Na otázku žalobcov, z akých iných dôvodov okrem tých, ktoré

znalkyňa predpokladá, by mohol pisateľ vykonať znalkyňou označený „nefyziologický“ podpis, znalkyňa
pri druhom výsluchu uviedla: znalec pri svojich úvahách vždy musí myslieť aj na to, že podpis mohol
vyhotovený aj za iných okolností, napr. že pisateľ bol nútený, manipulovaný alebo ho chcel urobiť preto,
aby niekomu vyhovel, v takom prípade sa však v podpise neobjavujú znaky výraznej patológie a bolesti,
ale objavujú sa iné znaky, znaky psychomanipulácie, ktoré sú v odbornej literatúre popísané, ale to

nie sú tieto znaky, ktoré ona popísala, alebo sú to autodeformačné znaky, keď to pisateľ urobí, ale
spolieha sa na to, že to niekto objaví, že to on vlastne nechcel podpísať. Znalec vždy pracuje aj s
takýmito hypotézami. Na otázku žalobcov, z čoho znalkyňa vychádzala, že sporný podpis je podpisom
nevynúteným, znalkyňa uviedla, že sporný podpis je nositeľnom znakov choroby, bolesti, a nie znakom
vynútenia alebo nejakej hrozby, násilia na pisateľovi. Sporný podpis je jednoznačne produktom chorého

človeka, a nie produktom násilne vyhotoveného podpisu. Sama je autorkou znakov, ktoré sú nositeľmi
psychomanipulácie pri podpisovaní sa a na túto tému robila viac znaleckých posudkov. Vylučuje, že
sporný podpis je produktom takéhoto počínania, agresivity.

85. Na základe zhodnotenia všetkých vyššie uvedených dôkazov, každého jednotlivo a všetkých

dôkazov vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 CSP, súd uzavrel a dospel k záveru, že JJ.c v čase
vykonania predmetného právneho úkonu dňa 20.12.2015 nebol osobou konajúcou duševnej poruche,
ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou. Dokazovaním tak nebolo preukázané, že by H.pri
predmetnom právnom úkone - závete nedokázal posúdiť právne následky svojho konania, alebo svoje
konanie ovládnuť. Súčasne nebolo preukázané, že by G. pri predmetnom právnom úkone - závete konal

v duševnej poruche, ktorá by ho robila na tento právny úkon neschopnou. V kontexte vyššie uvedeného
súd uzavrel, že predmetný právny úkon je platným právnym úkonom. Nebolo tiež preukázané, že by pri
urobení právneho úkonu - závetu nekonal slobodne a vážne.86. V súvislosti s hodnotením oboch znaleckých posudkov súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že
súd musí okrem iného preskúmať, či znalec splnil úlohu, ktorá mu bola vymedzená. V tomto prípade
obaja znalci odpovedali na otázky, ktoré im boli uložené v príslušnom uznesení o nariadení znaleckého

dokazovania a ustanovení znalca. Na návrh žalobcov súd vykonal po podaní oboch znaleckých
posudkov výsluch oboch znalcov, z nich v prípade znalkyne PhDr. PaedDr. Eriky Strakovej z odboru
Písmoznalectva opakovane, a to na pripomienky žalobcov. Obaja znalci vo svojich výsluchoch bližšie
vysvetlili záver svojho znaleckého posudku, odpovedali na otázky súdu i strán, pričom treba uviesť, že
aj po výsluchu znalcov, znalci zotrvali na záveroch svojich znaleckých posudkov. Hodnotenie dôkazu

znaleckým posudkom spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite odôvodnené, či sú podložené
obsahom nálezu, či sa prihliadlo na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo treba vysporiadať, a či
odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. Súd však nemôže skúmať
vecnú správnosť odborných záverov znaleckého posudku, pretože k tomu sudcovia nemajú odborné
znalosti alebo ich nemajú v takej miere, aby mohli toto preskúmanie zodpovedne urobiť. V tomto
prípade súd o správnosti a logickosti záverov znaleckých posudkov súd nepochyboval, s námietkami

žalobcov vo vzťahu k nim sa obaja znalci riadne vysporiadali. Oba znalecké posudky sú aj v kontexte
výsluhu oboch znalcov podľa súdu objektívne, zrozumiteľné, jednoznačné, obsahom si neodporujúce
a vyargumentované. Súd pripomína, že znalecký dôkaz je vykonávaný znalcom na odborné znalosti,
ktoré súd nemá, a preto súd nemôže hodnotiť odbornú stránku znaleckého posudku.

87. Súd vo veci nenariadil žalobcami navrhované kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru
Písmoznalectvo majúc za to, že znalkyňa PhDr. PaedDr. Erika Straková, ktorá podala písomný znalecký
posudok, bola dvakrát dopočutá k svojmu znaleckému posudku, pričom odpovedala na otázky súdu
i strán určite, zrozumiteľne, jej odpovede si navzájom neodporovali. Zo svojich znaleckých zistení
uzavrela jednoznačný záver o tom, že predmetný podpis na závete z 20.12.2015 je vlastnoručným

podpisom G. J. a tento svoj názor nezmenila ani napriek pochybnostiam zo strany žalobcov, na ktoré
pochybnosti odpovedala ako znalkyňa bez toho, že by si vo svojich odpovediach odporovala.

88. Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

89. Žalobcovia v súvislosti s ich stanoviskom, že predmetný závet nielenže neobsahuje vôľu poručiteľa,
nie je ním podpísaný, sa tiež domnievajú, že závet bol vyhotovený dodatočne, po smrti poručiteľa,
čomu má nasvedčovať ich osobná skúsenosť z udalosti po pohrebe poručiteľa dňa 30.12.2015. Túto
udalosť popísali v žalobe tak, že žalovaný polícii povedal, že tým, že ich nechce pustiť do domu, plní

želanie strýka G. až do rozhodnutia súdu, ďalej, že na ďalšiu otázku polície, či má písomný doklad od
poručiteľa, ktorý by ho oprávňoval k takémuto postupu, žalovaný odpovedal tak, že nič písomné nemá,
že všetko bolo len ústne a ďalej, že na ďalšie námietky žalovaný reagoval slovami, že čo ak je niekde
uložený nejaký závet. Na výzvu polície, aby predložil závet, ak je, žalovaný reagoval tak, že on taký závet
nemá. Žalovaný už vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že závet bol napísaný 20.12.2015

pred hospitalizáciou G.eho odpoveď, že všetko je len ústne, prislúchala k otázke, či má písomne, že
kľúče sa majú dať starostovi. Žalobca v 1. rade vo svojom výsluchu odkázal na skutočnosti uvedené
žalobcami v žalobe vo vzťahu k udalosti, ktorá sa uskutočnila po pohrebe. Na skutkové okolnosti v
žalobe odkázal aj žalobca v 2. rade s tým, že z tejto udalosti vyvodil, že žalovaný závet nemal a že
v tom čase závet ani neexistoval. Na vyjadrenia uvedené v žalobe a na vyjadrenie žalobcov odkázal

i žalobca v 3. rade. S výpoveďami predchádzajúcich žalobcov v 1. až 3. rade sa stotožnil i pôvodný
žalobca v 4. rade. Pôvodní žalobcovia v 6. a 7. rade a tiež právni nástupcovia po (zomrelej) žalobkyni v
5. rade netrvali na svojich výsluchoch. Žalovaný pri svojom výsluchu zotrval na tom, že predmetný závet
nie je antidatovaný a že bol vykonaný dňa 20.12.2015. K tvrdeniam žalobcov súd na návrh žalobcov i
žalovaného vykonal dôkazy. Zo záznamu o výkone služby zo dňa 30.12.2015 vyplýva zápis policajnej

hliadky v súvislosti s oznámením pána J., že „nejaký sused nechce odovzdať kľúče od domu, kde býval
ich nebohý“ a že ich nechce dať pozostalému bratovi J.i J.. Na mieste samom sa žalovaný vyjadril, že
nechceli odovzdať kľúče, nakoľko v dome majú ešte veci. Za prítomnosti polície si žalovaný s družkouV.
M. z domu odviezli ich veci posteľ a kreslo a kľúče odovzdali FG.vi J.. Súd uzavrel, že z tohto záznamu
nevyplýva žiaden údaj týkajúci sa závetu poručiteľa. Členovia hliadky D. L., Z. Q. i D.. D. U. vypočutí ako

svedkovia (na návrh žalobcov) si na skutočnosti týkajúce sa predmetného zákroku zo dňa 30.10.2015
ani na komunikáciu medzi stranami nepamätali. Skutočnosťou je, že na predmetnom závete je uvedený
deň20.12.2015podtextomzávetuarovnakýdátum20.12.2015podtextomopotvrdenísvedkov,žepred
nimi G. J. podpísal listinu. V. O., v tomto spore vypočutá ako svedkyňa, po popísaní okolností súvisiacichsozávetompotvrdila,žekspísaniuzávetuajehopodpísaniuJ.maňoudošlovnedeľupodvečer,niekedy
v novembri roku 2016. Potvrdila, že podpis na závete (po nahliadnutí doň), je jej podpis. Svedkyňa sa
neskôr opravila v roku spísania závetu tak, že sa tak stalo v roku 2015. Súd v súvislosti s opravou

údaju o roku spísania závetu uvádza, že z obsahu dedičského spisu vyplýva, že zápisnica o zistení
stavu a obsahu závetu bola napísaná na notárskom úrade Mgr. Jaroslava Čelechovského, notára, dňa
04.02.2016, čo znamená, že k spísaniu a podpísaniu závetu nemohlo dôjsť tak, ako pôvodne uviedla
svedkyňa V. O. (že sa tak stalo niekedy v novembri roku 2016). Svedkyňa V. O. vo svojej výpovedi
tiež uviedla, že napísala všetko tak, ako diktoval G. J., určite napísala jeho slová. Tiež uviedla, že

napísala dátum závetu, ktorý jej bol diktovaný a ten sa zhodoval s dátumom, ktorý bol aj reálne v daný
deň. Svedok G. B. potvrdil, že vie, že závet sa spisoval 20.12.2015 a to tak, že bola nedeľa pred J..
Svedkovia V. O. a G. B. súčasne potvrdili, že závet bol spisovaný a podpísaný v rovnakom čase, v
jeden deň. Zistením súdu z kalendára z roku 2015 vyplýva, že dňa 20.12.2015 bola nedeľa, čo je v
súlade s tvrdením svedka G. B.. Dátum spísania a podpísania závetu dňa 20.12.2015 potvrdil i žalovaný.
Svedkyňa M. uviedla, že k spísaniu a podpísaniu závetu došlo deň pred hospitalizáciou G. J. a keďže

G. J. bol preukázateľne hospitalizovaný dňa 21.12.2015, predchádzajúcim dňom je deň 20.12.2015.
Súd dodáva, že z konania vyplynulo, že svedkyňa U. M. je družkou žalovaného, že svedok G. B. sa
pozná so žalovaným prostredníctvom jeho družky U. M., že svedkyňa V. O. je susedou žalovaného (a
bola tiež susedou poručiteľa G. J.). Táto skutočnosť však sama o sebe nemôže viesť k spochybneniu
pravdivostiichvýpovedí.Svedkoviavypovedalispontánne,ichvýpovedesavtejtootázkenerozchádzali.

Svedkovia V. O. a G.c po nahliadnutí do predmetného závetu potvrdili, že podpis na predmetnom
závete datovanom dňa 20.12.2015 je ich podpisom. Všetci svedkovia (vrátane svedkov V. O. a G. B.)
boli poučení v zmysle § 196 ods. 2 CSP o ich povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať a o
trestnoprávnych následkoch krivej výpovede. Aj z obsahu listiny - závetu vyplýva jednoznačne deň,
mesiac a rok, kedy bol podpísaný, a to dňa 20.1.2015. Svedkovia závetu na predmetnom závete potvrdili

svojím podpisom, že XX.J. pred nimi podpísal túto listinu s dátumom 20.12.2015. Za takto preukázaných
skutkovýchokolností,keďžezávetobsahujedeň,mesiacarok,kedybolpodpísaný,niejetentoneplatný.
Súd uzavrel, že sa nepreukázala „domnienka“ žalobcov, že závet bol vyhotovený dodatočne po smrti
poručiteľa.

90. Žalobcovia neplatnosť predmetného závetu vyvodzovali tiež z toho, že poručiteľ nebol schopný
sa podpísať (J.c nebol schopný v danom čase uskutočniť jemu vlastný podpis, a teda nebol schopný
podpísať sa tak, aby jeho podpis bol overiteľný v tom zmysle, či ide o podpis E.), nemal schopnosť
písať, a tiež nemal schopnosť čítať bez lupy (v danom čase mal G. tak porušený zrak na obe oči, že
nebol schopný čítať bez lupy), a teda závet (aby bol platný) mal byť vyhotovený pred troma súčasne

prítomnými svedkami podľa § 476c Občianskeho zákonníka, a nie ako tomu bolo v tomto prípade, pred
dvoma svedkami podľa § 476b Občianskeho zákonníka. Žalovaný s týmto tvrdením nesúhlasil.

91. Podľa § 476b Občianskeho zákonníka závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou
rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho

poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

92. Predmetný závet zo dňa 20.12.2015 je alografný závet, teda závet, ktorý nenapísal poručiteľ G. J.
vlastnou rukou. Závet môže napísať ktokoľvek písacím strojom alebo inak mechanicky alebo ho môže
napísať i vlastnou rukou iná osoba. V takom prípade závet sa musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma

svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho (poručiteľovu) poslednú vôľu.
Svedkovia sa musia na závet podpísať. Platí, že pisateľ závetu môže byť zároveň svedkom. Dátum
podpísania závetu musí byť pod následkom jeho neplatnosti uvedený priamo v závete. Občiansky
zákonník neurčuje miesto, kde sa má dátum podpísania na listine o závete nachádzať. Tento dátum
však musí byť uvedený priamo v závete, inak je závet neplatný. Dátum podpísania môže byť uvedený na

začiatku závetu, alebo môže byť umiestnený aj na konci závetu, vždy však musí by uvedený v závete,
ktorýsamádovŕšiťpodpisomzávetcuavprípadezávetupodľa§476bObčianskehozákonníkapodpismi
svedkov. V zmysle vyššie uvedeného v tomto prípade predmetný závet obsahuje dátum podpísania
závetu závetcom i svedkami. Vychádzajúc z obsahu závetu, že tento obsahuje pod označením „Závet“
začiatočné slová: „Ja dole podpísaný Ján J., nar. XX.XX.XXXX...“, vyplýva aj v kontexte vykonaného

znaleckého dokazovania znalcom z odboru Písmoznalectvo a výsluchu svedkov závetu záver súdu, že
závet bol podpísaný G. J. dňa 20.12.2015. Takýto dátum je uvedený v predmetnom závete na konci
Závetu pri podpise G. J.. Rovnako tak vzhľadom na text závetu slovami: „Potvrdzujem svojim podpisom,
že pán G. J....“ a pod týmto textom uvedený deň 20.12.2015, zo závetu vyplýva, že v daný deň bol tentozávet aj podpísaný, čo potvrdili svedkovia tohto závetu V. O. i Ján B. svojím podpisom na závete a v
tomto konaní svojím výsluchom ako svedkov. Svedkyňa XX.XX.XXXX. dosvedčila, že napísala dátum
závetu, ktorý jej bol diktovaný a ten sa zhodoval s dátumom, ktorý bol aj reálne v daný deň. Súd dodáva,

že deň, mesiac a rok, t.j. dátum, kedy bol závet podpísaný, musí byť uvedený v texte závetu v prípade
alografného závetu takým spôsobom, aby celý text závetu tvoril logický celok. Poručiteľ i svedkovia
musia podpísať závet v ten istý deň, ktorý musí byť v závete uvedený označením dňa, mesiaca a roku. V
tomtoprípadejedeň,mesiacarokpodpísaniazávetuobsiahnutývpredmetnomzáveteacelýtextzávetu
tvorí logický celok. Predmetný závet tak obsahuje deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný poručiteľom

i dvoma svedkami, a to 20.12.2015.

93. V zmysle § 476b Občianskeho zákonníka závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí
vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina
obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať. Alografný závet (akým je
predmetný závet) môže byť napísaný inak než vlastnou rukou poručiteľa, napríklad aj rukou niekoho

iného. Podmienkou platnosti tohto závetu je, že musí byť závetcom, ktorý je schopný čítať a písať,
vlastnoručne podpísaný. Nezáleží na tom, kto text závetu fakticky napísal. Skutočnosť, že text
zodpovedá skutočnej vôli poručiteľa, je zabezpečená jednak vlastnoručným podpisom poručiteľa na
závete a ďalej i tým, že pred dvoma súčasne prítomnými svedkami musí poručiteľ prejaviť, že listina
obsahuje jeho poslednú vôľu a títo svedkovia sa musia na závet podpísať. V tomto prípade pisateľom

závetu bola V. O., v tomto konaní vypočutá ako svedkyňa, ktorá potvrdila, že predmetný závet
napísala svojou rukou na základe diktátu G. J.. Táto skutočnosť neodporuje zákonu, pretože v prípade
alografného závetu podľa § 476b Občianskeho zákonníka môže byť pisateľom závetu ktorákoľvek
fyzická osoba. Zhotoviteľom alografného závetu podľa § 476b Občianskeho zákonníka môže byť i
svedok závetu, ktorým v tomto prípade bola tiež V.. Vyžaduje sa, aby obaja svedkovia závetu rozumeli

jazyku, v ktorom bol závet vyhotovený, čo v tomto prípade bolo splnené, keďže závet bol písaný v
slovenskom jazyku a obaja svedkovia poznajú slovenský jazyk. Obaja svedkovia závetu verbalizovali,
že v čase urobenia závetu mali spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu. Ani jeden z nich nie je
nevidiaci a nie je v príbuzenskom pomere so žalovaným. Obaja svedkovia závetu v konaní vypočutí
ako svedkovia potvrdili, že podpis na predmetnom je ich podpisom. Súčasne potvrdili podpísanie závetu

nielen svojou osobou, ale aj druhým svedkom.

94. Na platnosť závetu podľa § 476b Občianskeho zákonníka zákon vyžaduje dva prejavy poručiteľovej
vôle, ktoré nemôžu byť urobené súčasne, ale musia na seba nadväzovať. Je to predovšetkým prejav
poručiteľovej vôle zriadiť závet. Okrem toho sa však vyžaduje ešte ďalší prejav vôle poručiteľa - výslovne

prejaviť pred dvoma súčasne prítomnými svedkami, že listina obsahuje poručiteľovu poslednú vôľu;
nestačí konkludentný prejav. Súdna prax uzavrela, že poručiteľov prejav vôle o tom, že listina obsahuje
jeho poslednú vôľu, je urobený výslovne vtedy, ak sa pomocou akýchkoľvek slovných výrazov, prípadne
aj obvyklých znamení, pred svedkami prejaví spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, že listina
obsahuje jeho poslednú vôľu. V tomto prípade boli dvaja svedkovia závetu A. a JV.c) prítomní súčasne

pri písaní závetu V. O. ako pisateľom závetu na základe diktátu poručiteľom G. J.. Podľa zhodných
výpovedí svedkov V. O. a G. B. G. J. diktoval závet nahlas a diktovaný text písala svedkyňa XX. podľa
jej tvrdenia tak, ako ho JR. diktoval. Súd dodáva, že v predmetnom závete hneď v úvode pod nadpisom
„Závet“ sa uvádza: „Ja dole podpísaný O....týmto vyjadrujem svoju poslednú vôľu pre prípad svojej smrti,
úplne vážne, slobodne, jasne, bez nátlaku a pri plnom vedomí a uvedomujúc si dôsledky tejto listiny“.

„Týmto odkazujem celý hnuteľný a nehnuteľný majetok D. C......“ Z obsahu takto diktovaného závetu
G. J. možno vyvodiť prejav vôle G. J. ako poručiteľa zriadiť závet.

95. Okolnosti týkajúce sa vykonania závetu popísali svedkoviaXX. a Ján B. chronologicky, na výzvu
sudcu, aby súvisle opísali všetko, čo vedia o predmete výsluchu, o závete. Obaja teda vypovedali

spontánne, popisujúc chronologicky udalosti týkajúce sa spísania a podpísania závetu. Ich výpovede sa
v podstatných skutočnostiach navzájom nelíšili.

96.Preposúdenieplatnostizávetubolopodstatnépreukázať,čiJE.ecprejavilvôľuzriadiťzávet,čoobaja
svedkovia (ZV.á, JG.c) potvrdili svojimi výpoveďami, či bol závet podpísaný vlastnou rukou poručiteľa, čo

bolo preukázané jednak výsluchom svedkov XX.O. a V.a, KO.j, žalovaného a tiež znaleckým dôkazom
a tiež či G.J. pred dvoma svedkami, v tomto prípade V. O. a G. B. súčasne prítomnými výslovne prejavil,
že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.97. V konaní bolo preukázané, aB. výpoveďami svedkov U.j, JV.a ale i KG.čovej a žalovaného, že
obaja svedkovia závetu G. i JY. boli po celý čas spisovania a podpisovania závetu súčasne prítomní v
jednej miestnosti s G.om O.Bolo tiež preukázané, že títo svedkovia sa na závet podpísali, čo potvrdili

svojimi výpoveďami. Skutočnosť, či G. J. pred týmito svedkami (závetu) výslovne prejavil, že listina
obsahuje jeho poslednú vôľu, bola preukázaná výpoveďou svedkyne V. O.. Táto svedkyňa vypovedala,
že najskôr napísala celú stranu závetu naraz, následne sa podpísal pán J., potom pán B. a napokon
ona. Pred podpisom závetu G. J. závet prečítala, podala ho pánovi J., on si to očami prečítal, mal
okuliare a podpísal to. Po podpise G. J. závet zobral do ruky pán B., ten závet prečítal nahlas a potom

ho podpísal. Ona podpísala závet posledná. Po podpisoch G. J. povedal, aby závet dala do obálky,
zalepila ju a že ho majú dať žalovanému. Na otázku sudcu, či pred podpisom závetu G. J. povedal,
že je to jeho posledná vôľa, alebo či sa niekto zo svedkov na toto G.aXX. pýtal, svedkyňa uviedla, že
sa „spýtala pred podpisom E.a, či je to tak formulované ako chcel, s určitosťou vie povedať, že sa to
pýtala, ale už nevie, aké slová presne uviedla“. Spýtala sa G.a Vavrinca na to po prečítaní závetu jej
osobou. G.J. na to povedal „áno, dobre...“. Svedok A. vypovedal, že „po nadiktovaní závetu pani O.

prečítala závet a dala ho podpísať pánovi J.“. Potom pán V. mu závet podal do ruky, on závet prečítal
nahlas a podpísal ho a dal ho do rúk pani LG., ktorá ho tiež prečítala a podpísala. Tiež vypovedal, že
netuší, či J. povedal niečo po svojom podpise, myslí, že nepovedal nič. Súd v tejto súvislosti uvádza,
že poručiteľov prejav vôle o tom, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, je urobený výslovne vtedy,
ak sa pomocou akýchkoľvek slovných výrazov, prípadne aj obvyklých znamení, pred svedkami prejaví

spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Zo znenia
§ 476b Občianskeho zákonníka nemožno dôvodne vyvodzovať, že by poručiteľ musel pred dvoma
svedkami súčasne prítomnými prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu len použitím určitých slov
(vyslovením formuly). Zákon tu predpisuje len to, aby poručiteľ v tomto smere prejavil vôľu výslovne,
a nie len konkludentne. Požiadavke § 476b Občianskeho zákonníka zodpovedá použitie akýchkoľvek

slovných výrazov, prípadne tiež i obvyklých znamení, ktorými poručiteľ pred dvoma svedkami súčasne
prítomnými prejaví spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti to, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
Je totiž nevyhnutné, aby ten, kto bol povolaný ako svedok a kto má z tohto dôvodu alografný závet
podpísať, nemal žiadne pochybnosti - bez zreteľa na skutočný obsah listiny a prípadne svedkove vlastné
poznatky a názory o obsahu listiny alebo na to, či bol zoznámený s obsahom závetu - o tom, že poručiteľ

v listine uviedol poslednú vôľu (teda že ide o závet), a aby svedok z prejavu poručiteľa nepochybne
vedel, že poručiteľ v závete skutočne vyjadruje svoju poslednú vôľu.

98. V tomto prípade obaja svedkovia poznali obsah závetu, pretože boli súčasne prítomní pri jeho diktáte
G.om J.. Pri tvrdenej skutočnosti svedkyňou A., ktorá nebola vyvrátená iným dôkazom (svedok JXX.

jednoznačne netvrdil, že H.nepovedal po svojom podpise nič), že po napísaní diktovaného závetu G.
H. tento závet prečítala a podala ho pánovi J., poručiteľovi a on závet podpísal, pričom pri podpise
závetu mal okuliare, a že pred podpisom G. J. sa ho „spýtala, či je to tak formulované ako chcel, s
určitosťou vie povedať, že sa to pýtala, ale už nevie, aké slová presne uviedla“, a že „Spýtala sa G. J.
na to po prečítaní závetu jej osobou“, že „G. J. na to povedal „áno, dobre...“, a ak G. J. na to odpovedal

slovami „áno, dobre...“, z toho podľa názoru súdu možno vyvodiť, že tu je splnená ďalšia podmienka
závetu, a to je výslovný prejav vôle G. J., že závet - listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Napokon v
závete je doložka, že svedkovia potvrdzujú svojim podpisom, že G. J. pred nimi podpísal túto listinu
slobodne a že jeho posledná vôľa je vyjadrená v tejto listine závetu. Výslovný prejav poručiteľa urobený
pred súčasne prítomnými dvoma svedkami, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, môže byť urobený

tak pred podpísaním listiny poručiteľa ako aj po jej podpísaní poručiteľom, avšak v priamej súvislosti s
podpísaním listiny jej svedkami a skôr než títo svedkovia listinu podpíšu. Podľa tvrdenia oboch svedkov
bol celý závet diktovaný G. J.. Podpis svedkov V. O. a G. J. na závete je tak potvrdením, že poručiteľ
prejavil v predmetnom závete svoju poslednú vôľu. Žalobcovia síce spochybnili svedecké výpovede V.
O. a G. B. a priebeh spísania a podpísania závetu, ale vykonaným rozsiahlym dokazovaním v tejto veci

svedectvo V. O. a G. B. nebolo vyvrátené. Podľa názoru súdu rozhodujúce je vždy to, aby svedkovia
záveturozumeliprejavuvôleporučiteľaotom,želistinaobsahujejehoposlednúvôľu,čoobajasvedkovia
závetu vo svojich výpovediach potvrdili, že závet považovali za prejav vôle poručiteľa, teda že rozumeli
prejavu vôle poručiteľa o tom, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, čo vyvodili alebo mohli vyvodiť
z celého priebehu spisovania, diktovania (G. J.) a podpisovania závetu. Vôľu závetcu je totiž potrebné

posudzovať vzhľadom na všetky okolnosti z jeho celkového postoja, ktorý podľa svedkov bol v tomto
prípade nepochybný, že poručiteľ prejavil závetom svoju poslednú vôľu.99. Súd dodáva, že svedkom podľa ustanovenia § 476b Občianskeho zákonníka je len taká osoba,
ktorá je touto funkciou vopred poverená a je s týmto poverením oboznámená. Svedkom závetu nie
je ten, kto bol pri tomto úkone náhodne prítomný, ale iba ten, kto bol touto úlohou poverený, t.j. ten,

kto je pri tomto úkone prítomný práve za tým účelom, aby bol jeho svedkom. Z výpovedí svedkov V.
O., G. B., U. M. vyplýva, že boli touto úlohou poverení, keď na žiadosť G. J. U. M. priviedla za týmto
účelom V. O. do domácnosti XXX. a keď JH. požiadal G. B., či by nezostal, že sa spíše závet a povedal,
aby išli nájsť svedka, lebo obdarovaný to podpísať nemôže. Závet písaný podľa § 476b Občianskeho
zákonníka je platným právnym úkonom len vtedy, ak ho poručiteľ podpísal vlastnou rukou, ak poručiteľ

pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu a
ak sa svedkovia na závet podpísali, nezáleží pritom na poradí, v akom sa tieto náležitosti splnili, ak
sa tak stalo v bezprostrednej časovej súvislosti tak, že sa jednotlivé úkony javia ako jednotný úkon.
Podľa názoru súdu vychádzajúc z výpovedí svedkov závetu V. O. a G. B. o popise priebehu písania
a podpísania závetu možno vyvodiť, že títo svedkovia vedeli, že G. J. ako poručiteľ v závete uviedol
svoju poslednú vôľu a že ide o závet a že ho robí slobodne a vážne, navyše vnímali obsah diktovaného

závetu, boli osobami poverenými funkciou svedka v zmysle § 476b Občianskeho zákonníka, boli s týmto
poverením uzrozumení.

100. Súd skúmal u svedkov závetu aj podmienky vymedzené ustanoveniami § 476e a § 476f
Občianskeho zákonníka, pretože, ak by niektorý zo svedkov predmetného alografného závetu

zriadeného v zmysle § 476b Občianskeho zákonníka nespĺňal podmienky vymedzené ustanoveniami §
476e a § 476f Občianskeho zákonníka, bol by závet neplatný. Obaja svedkovia závetu boli osoby vidiace
i počujúce, nie nemé, spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu, plnoleté osoby, osoby poznajúce
jazyk, v ktorom sa prejav vôle robil. Ani jeden zo svedkov závetu nie je závetným dedičom ani zákonným
dedičom alebo osobou im blízkou.

101. Súd dodáva, že v skutočnosti, že svedkyňa závetu V. O. zasiahla do diktátu G. J., keď diktoval, že
„darebákom nenechá nič, že by ho nechali skapať ako prašivého psa“ a ona namietla, že ide o úradný
doklad a že takto sa to nemôže napísať a G. J. napokon použil slová „všetci sa mi otočili chrbtom“,
súd nevidí zásah svedkyne závetu V. O. do prejavu poslednej vôle G. J., pretože závet je jednostranný

právny úkon poručiteľa, ktorým robí poriadok o svojom majetku pre prípad smrti. Podstatnou obsahovou
náležitosťou závetu je totiž ustanovenie testamentárnych závetných dedičov a určenie veľkosti ich
podielov jednotlivých dedičov odchylne od zákonnej úpravy (§ 477 Občianskeho zákonníka). Teda v
závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť.
V závete nemusí byť dôvod, pre ktorý poručiteľ vykonáva závet.

102. K námietke žalobcov, že Ján Vavrinec v čase závetu nemal schopnosť čítať a písať, a teda závet
mal byť urobený podľa § 476c Občianskeho zákonníka, súd uvádza:

103. Súd všeobecne uvádza, že osobou, ktorá nemôže čítať a písať, je každý človek, ktorý nevie buď

čítať alebo písať z objektívnych dôvodov, ktoré nemusia byť totožné s analfabetizmom. Takouto osobou
je aj nevidiaci, nepočujúci, slabozraký, ochrnutý človek apod.. Schopnosť oboznámiť sa s obsahom
právneho úkonu znamená, že ten, kto nemôže čítať a písať bežným spôsobom, sa s textom právneho
úkonu oboznámi prostredníctvom technických prostriedkov anulujúcich fyzickú nevýhodu konajúcej
osoby do takej miery, ktorá umožní spoznať obsah právneho úkonu, najmä pokiaľ ide o jeho určitosť

a zrozumiteľnosť. Za osoby, ktoré nemôžu písať alebo čítať sa považujú tak osoby, ktoré sú trvale
neschopné písať alebo čítať v dôsledku choroby alebo telesnej vady, alebo ktoré sú dočasne neschopné
písať alebo čítať v dôsledku napríklad zranenia, ako aj osoby, ktoré čítať alebo písať nevedia. Za
osobu, ktorá nemôže čítať alebo písať nemožno považovať osobu, ktorá má schopnosť oboznámiť sa
s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok, alebo prostredníctvom

inej osoby, ktorú si zvolí a je schopný vlastnoručne listinu podpísať. Zriadenie závetu podľa § 476c ods.
1 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy vtedy, ak osoba so zdravotným hendikepom uvedeným v
§ 476c ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže v dôsledku svojho akútneho stavu alebo časovej tiesne
dať zriadiť závet formou notárskej zápisnice. Sprísnený alografný závet podľa § 476c Občianskeho
zákonníka môže platne zriadiť iba taký poručiteľ, ktorému zdravotná alebo iná prekážka objektívne

znemožňuje čítať alebo písať. Táto forma závetu sa vyžaduje i v prípade nevidomých a nepočujúcich
závetcov.104. V konaní nebolo preukázané, že by X bol nevidomý alebo nepočujúci. Bol však slabozraký.
Poručiteľ, ktorý nie je takto hendikepovaný, teda môže čítať alebo písať, nemôže platne zriadiť závet
podľa § 476c Občianskeho zákonníka (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V prípade sprísneného

alografného závetu urobeného podľa § 476c Občianskeho zákonníka je v texte závetu, aby bolo
zrejmé, prečo sa zvolila takáto forma závetu, vhodné uviesť, z akého dôvodu nemôže závetca čítať
a písať, pretože od tohto hendikepu bude závisieť forma, akým závetca pred svedkami potvrdí, že
listina obsahuje jeho poslednú vôľu. V zmysle § 476c ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka sa v
listine s prejavom poslednej vôle (okrem iného) musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať.

Takáto skutočnosť v predmetnom závete uvedené nie je. Predpísané formálne náležitosti podľa § 476c
Občianskeho zákonníka platia nielen pre závet osôb, ktoré nemôžu čítať ani písať, ale tiež pre závet
osôb, ktoré iba nemôžu čítať (ale môžu písať) a pre závet osôb, ktoré len nemôžu písať (ale môžu čítať).
Listina v prípade sprísneného alografného závetu musí obsahovať označenie osoby poručiteľa, údaje o
tom, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, poslednú vôľu poručiteľa a to v jazyku, ktorému svedkovia,
pisateľ a predčitateľ rozumejú, meno osoby, ktorá listinu napísala (pisateľ), meno osoby, ktorá listinu

nahlas prečítala (predčitateľ), údaj o tom, akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho
poslednú vôľu a podpisy všetkých troch svedkov. V závete je potrebné uviesť, či zriaďovateľ nemôže
čítať ani písať, alebo či len nemôže čítať alebo či len nemôže písať a bude účelné uviesť aj príčinu tohto
stavu. Listinu obsahujúcu závet nepodpisuje poručiteľ práve z dôvodu, že nemôže čítať alebo písať.
Všetky takéto údaje predmetný závet neobsahuje.

105. K (medzi stranami spornej) schopnosti D.a čítať žalobca v 2. rade uviedol, že Ján J. mal deviatky
okuliare, bol krátkozraký, okrem okuliarov, keď chcel čítať, musel si zobrať lupu. Vie, že E. J. mal s očami
problém dávno, okuliare začal nosiť už 20 rokov pred smrťou, musel ich nosiť stále, bez okuliarov bol
slepý. Používal lupu pri čítaní a podpisoval sa po pamäti. Keď sa mu ukázalo, kde sa má podpísať, tak sa

tam podpísal. Mal teda nasadené okuliare a pri čítaní naviac používal aj lupu. Ku koncu keď chcel niečo
napísať, musel použiť lupu. Tieto skutočnosti žalobcovi v 2. rade tlmočil MUDr. L. so svojou manželkou.
Uviedol, že sám videl G.a J. používať lupu a okuliare pri čítaní, naposledy asi 4 roky pred jeho smrťou.
Žalobca v 3. rade sa stotožnil s vyjadrením žalobcu v 2. rade. Podľa tohto žalobcuP.n J. musel nosiť
okuliare, mal hrubé sklá na okuliaroch, silné dioptrie, čo vie z vlastného zistenia. G. J. videl čítať alebo

písať nie menej ako 4 roky pred jeho smrťou silnými okuliarmi so silnými dioptriami. Žalovaný uviedol, že
G. vnímal ako osobu, ktorá chodila s bicyklom do obchodu väčšinou s okuliarmi, pričom ide o obdobie,
keď mu začal pomáhať. Následne, keď chodil k nemu do jeho domácnosti, vie, že nosil okuliare. Keď
pred ním D.sal lístky, čo mu má kúpiť, písal ich s okuliarmi. Mal silnejšie okuliare. Pri písaní lístkov použil
okuliare, nie aj lupu. Nevidel, že by mal poruke v domácnosti lupu. Mal okuliare na blízko, väčšinou ich

mal na sebe. S okuliarmi nielen že písal lístočky, ale ich aj v okuliaroch prečítal, keď sa ho pýtal, čo
je na nich napísané. Nikdy ho nevidel čítať s okuliarmi aj s lupou. Tiež uviedol, že pán J. nepotreboval
pomoc pri čítaní, mal okuliare, veľa čítal. Vedel písať. Keď chcel nákup, napísal, čo chce kúpiť na lístoček
alebo mu to povedal. Čo chce kúpiť, mu napísal naposledy na lístoček niekedy v decembri 2015. Pred
podpisom závetu mal A. J. okuliare na sebe. On väčšinou mával okuliare. Nevie si predstaviť jeho tvár

bez okuliarov. Svedok MUDr. Y. C., ošetrujúci lekár nebohého G. J., bez pomeru k stranám, vo svojom v
poradídruhomvýsluchuuviedol,žeXXX.mal„veľkéobtiažesozrakom“,chodilnaočnékontroly,bolamu
diagnostikovaná ťažká vada zraku a myslí si na základe jeho zdravotnej dokumentácie, že musel nutne
používať na korekciu očí okuliare so silnými dioptriami, dokonca mu bolo známe, že G. VH.c napriek
týmto silným okuliarom používal na čítanie k okuliarom aj lupu. V.J. chodieval do jeho ambulancie vždy

s okuliarmi až do času, kedy ho naposledy v jeho ambulancii videl. Vnímal, že okuliare mali hrubé sklá.
Pred ním nikdy nečítal. Od G.a má informáciu, keď mu povedal, že má slabý zrak, a že pri čítaní používal
lupu. Povedal mu to dávnejšie pred smrťou, možno rok, bližšie si nepamätá. Svedok nevie o žiadnych
iných technických pomôckach, ktoré G. J. podľa jeho slov používal ako o okuliaroch a lupe. Mal problém
s čítaním na blízko. Pokiaľ u neho v ambulancii niečo podpisoval, vnímal, že podpis vykonal s pomocou

okuliarov, nie s lupou, použitie lupy mu G. J. len spomínal. Ak u neho G. J. niečo podpisoval, tak v
súvislosti s informovaným súhlasom pacienta. Nevie povedať, kedy sa v jeho ambulancii podpisoval
naposledy. Tiež uviedol, že v septembri 2015 bolo konštatované horšie videnie, po stránke srdca bol stav
nezmenený. G. J. uvádzal, že horšie vidí, uvádzal závraty kvôli kolísaniu tlaku, čo sa napokon upravilo.
G. J. nosil okuliare, mal silné dioptrie. V septembri 2015 nebol na očnom vyšetrení u odborného lekára, v

minulosti bol operovaný na šedý zákal. Svedkyňa V. O. uviedla, že závet prečítala, podala ho pánovi J.,
on si to očami prečítal, mal okuliare, podali mu pero, on to podpísal. Svedok H. B. uviedol, že myslí, že
pán J. mal okuliare, keď pozeral závet. Nevšimol si, či mal lupu, keď závet pozeral. Schopnosti G. J. čítať
sa týka aj písomné vyjadrenie MUDr. D. zo 7.12.2020, očného lekára, ku ktorému O.c chodil na kontroly.106. Vzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané, že G. sa na predmetný závet podpísal vlastnou
rukou, súd uzavrel, že v danom čase vykonania závetu dňa 20.12.2015 bol G.c schopný písať, ale

i čítať. Napriek jeho slabozrakosti mohol čítať s pomocou okuliarov, prípadne lupy. Skutočnosť, že
mal okuliare v čase vyhotovenia závetu a jeho podpisovania, bol preukázaný svedkami ZE. a A.Pod
nevidiacou osobou v zmysle § 476e Občianskeho zákonníka sa rozumie fyzická osoba, ktorej zrakové
postihnutie (nekompenzovateľné technickými či inými pomôckami) úplne znemožňuje, resp. podstatne
znižuje možnosť v celom rozsahu vnímať okolnosti zriadenia závetu, o ktorých má svedčiť. Vzhľadom

na vyššie uvedené, že za osobu, ktorá nemôže čítať alebo písať nemožno považovať osobu, ktorá má
schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok,
súd uzavrel, že G. J. v čase urobenia predmetného závetu nebol osobou, ktorá nemala schopnosť čítať,
ak bol schopný čítať s pomocou príslušných pomôcok, teda v tomto prípade okuliarov, prípadne lupy.
Skutočnosť, že používal na čítanie okuliarov a okuliare nosil aj všeobecne, bolo preukázané nielen
výsluchom žalobcov v 1. až v 3. rade, pôvodného žalobcu v 4. rade, žalovaného, ale i výsluchom vyššie

uvedených svedkov. Skutočnosť, že V. J. pri čítaní používal výlučne len lupu sa nepreukázalo.

107. K (medzi stranami spornej) schopnosti G. J. písať, súd uvádza: skutočnosťou je, že podľa
kvitančného listu G. A.c prevzal naposledy dôchodok dňa 07.12.2015 a do kvitančnej listiny sa aj
podpísal. Vlastnoručnosť tohto podpisu G. J. na tejto listine nespochybnila žiadna zo strán. Rovnako tak

nebol spochybnený vlastnoručný podpis G. J. dňa 21.12.2015. Schopnosť D. J. písať, resp. podpísať
sa na závet potvrdili svedkovia závetu V. O. a XX.XX.XXXX B. vypočutí aj na okolnosti spisovania
a podpisovania predmetného závetu. Znalec MUDr. Juraj Lexmann pri svojom výsluchu k podpisu
posudzovaného uviedol, že nie je grafológ, ale myslí si, že podpisy za rôznych okolností na rôznom
mieste podľa toho, či ruku opierame o podložku alebo neopierame, či sme psychicky úplne zdraví,

resp. psychosomaticky úplne zdraví, môžu mať rôzny charakter z hľadiska vizuálneho. S dôrazom,
že nie je grafológ, nemôže vylúčiť, že túto „čmáranicu“ mohol pán J. napísať ako svoj podpis. Tak
ako pozná zdravotný stav pána J. z jeho zdravotnej dokumentácie nemožno uzavrieť, že by sa
jednalo o duševnú chorobu pri prejave jeho poslednej vôle tak, ako ju v závete prejavil. Na otázku, či
posudzovaný bol schopný v čase závetu písať, znalec uviedol, že v širšom kontexte údajov v zdravotnej

dokumentácie, ako aj všetkých údajov, ktoré o kauze pozná, nikdy nebola pochybnosť o duševnom
zdraví posudzovaného. Na otázku žalobcov, nech sa znalec vyjadrí k vzťahu medzi obsahom závetu
a podpisom G. J. na závete z hľadiska psychomotorických vlastností v čase spisovania závetu, znalec
pri výsluchu uviedol, že z hľadiska psychiatrického sa môže vyjadriť k zdravotnej prekážke, ktorá by
znemožňovala posudzovanému písať a túto nezistil. K prípadnej motorickej poruche sa nevie vyjadriť.

Oslabenie, bolesť môže mať vplyv na jemnú motoriku, čo môže ovplyvniť čitateľnosť písma. Dysgrafický
podpis pána J., ako ho vykonal, ak ho vykonal, nevie inak vysvetliť. Z psychiatrického hľadiska môže
povedať hypoteticky, že by mohol byť čitateľnejší. Podpis pána J. na závete z 20.12.2015 v porovnaní
s podpismi, ktoré ak vykonal 21.12.2015, možno z medicínskeho hľadiska vysvetliť tak, že jemná
psychomotorika pána J. mohla byť znížená v takej miere, že sa podpísal dysgrafickým podpisom, z

hľadiska psychiatrického mohla byť hypoteticky podmienená stavom únavy po prežitom dní, jednalo sa o
večerné hodiny, bolesťou, tým, že málo jedol, teda celkovou slabosťou a neštandardnými podmienkami,
čo sa týka spôsobu miesta, okolností, realizácie tohto podpisu, keď to podpisoval sediac na posteli
a nie za normálnych okolností, teda na pevnej stoličke, za pevným stolom, s opretým predlaktím. Na
otázku sudcu, či posudzovaný bol schopný z medicínskeho hľadiska, z hľadiska odbornosti znalca písať,

znalec uviedol, že pokiaľ okolnosti, za ktorých neskôr alebo predtým sa pán J. podpisoval, boli iné alebo
lepšie, ako tie, za ktorých podpisoval závet, tak mohli byť jeho podpisy čitateľnejšie. Ak podpisy zo
dňa 21.12.2015 sú podpisy pána J., potom v čase závetu dňa 20.12.2015 bol posudzovaný schopný
písať. Znalkyňa PhDr. PaedDr. Erika Straková pri svojom výsluchu na otázku sudcu, či u XXX. J. tu bola
zdravotná prekážka, ktorá by objektívne znemožňovala písaciu schopnosť, resp. písať G. J., uviedla:

„určite bol schopný malej pisárskej produkcie, bol schopný podpísať sa“. Na otázku žalobcov, či je možné
odborne odlíšiť, či Ján U. mal, a v akej miere, zachovanú schopnosť písať v danom čase spisovania
závetu, znalkyňa uviedla, že zotrváva na tom, že schopnosť písať u G. J. bola v rozsahu, ako vyššie
uviedla, a to v čase vyhotovenia závetu. Súd dodáva, že keďže znalkyňa PhDr. PaedDr. Erika Straková
bola schopná (vzhľadom na charakter podpisu) znalecky posúdiť a aj posúdila, či podpis na predmetnom

závete je vlastnoručným podpisom G.a J., súd uzavrel aj na základe vyššie uvedených dôkazov, že G.
J. mal v čase urobenia predmetného závetu schopnosť písať. Napokon U. J. vykonal podpis na druhý
deň po podpise závetu dňa 21.12.2015 v zdravotníckom zariadení, pričom žiadna zo strán nenamietla
pravosť tohto podpisu vykonaného práve G. J..108.Keďžesavkonanípreukázalo,ženeboldôvodnavyhotoveniezávetuvzmysle§476cObčianskeho
zákonníka a predmetný závet z 20.12.2015 bol vykonaný v súlade so zákonom podľa § 476b

Občianskeho zákonníka, je tento predmetný právny úkon platný.

109. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu žalobcov zamietol.

110. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255

ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Keďže žalovaný mal vo veci úspech v plnom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania
proti žalobcom povinným spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.