Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, January 10, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/83/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122010532
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6122010532.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a

sudcov JUDr. Mária Šuleja a Mgr. Ivany Datlovej, na verejnom zasadnutí dňa 11. januára 2023, v trestnej
veci obžalovaného I. B. pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. c) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 7. októbra 2022, sp. zn. 4T/29/2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v celom
výroku o treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného I. B., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvalým pobytom
Q. XXX/XX, L.,

o d s u d z u j e

podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods.
2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia.

Vo zvyšných častiach zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný I. B. uznaný za vinného z pokračovacieho
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139
písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa 16. 04. 2022 v čase o 15.14 h potom ako mu jeho bývalá družka R. L., nar. XX. XX. XXXX viackrát
po sebe nezdvihla mobilný telefón, jej z miesta svojho bydliska L., Q. XX z telefónneho čísla XXXX XXX
XXX napísal SMS správy s textom, v ktorých jej vulgárne nadával, tiež či ju má rozkopať a opäť vulgárne
nadávky na jej adresu s tým, že sa má tešiť ako ju rozkope, keď ju stretne,

- dňa 18. 04. 2022 v čase o 21.14 h z miesta svojho bydliska L., Q. XX, napísal svojej bývalej družke R.

L., nar. XX. XX. XXXX z telefónneho čísla XXXX XXX XXX viaceré SMS správy, v ktorých jej vulgárne
nadával s tým, že sa má tešiť čo s ňou urobí, keď sa stretnú, a že má „v piči celý zákaz“, priblíženia
sa k poškodenej,- dňa 21.04.2022 v čase o 09.11 h z miesta svojho bydliska L., Q. XX, napísal svojej bývalej družke
R. L., nar. XX. XX. XXXX cez sociálnu sieť' I. z účtu lalaluXXXX správy, v ktorých poškodenej vulgárne
nadával a tiež správy v znení „najebem ti“, „rozjebem ťa, keď ťa stretnem rozjebem ti tvár“.

Za to bol odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., §
37 písm. m) Tr. zák., § 54 ods. 1 Tr. zák. na trest povinnej práce vo výmere 300 (tristo) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do jedného

roka od nariadenia výkonu tohto trestu.

Podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 3, 4 Tr. zák. sa uložili obžalovanému počas doby
vykonania tohto trestu obmedzenia a povinnosti, spočívajúce v:
- zákaze požívania iných návykových látok,
- príkaze nepriblížiť sa k poškodenej R. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. č. 8, Q. Q., na vzdialenosť

menšiu ako päť metrov, a to s výnimkou priblíženia sa v prípadoch stretávania sa s maloletými deťmi U.
B., nar. XX. XX. XXXX a A. B., nar. XX. XX. XXXX,
- príkaze strpieť kontrolu požívania iných návykových látok probačným a mediačným úradníkom alebo
inou osobou ním na to poverenou, alebo oprávnenou.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste podal prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného,
ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 10. novembra 2022. Uviedol,
že obžalovaný bol v minulosti trikrát súdom trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Banská
Bystrica z 31.05.2022, sp. zn. 1T/16/2022 pre § 289 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný
podmienečnýtrestna2rokysoskúšobnoudobouvtrvaní2rokysprobačnýmdohľadomazákazčinnosti

riadiť motorové vozidlá na 18 mesiacov a ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou.
Ďalej bol potrestaný už zrušeným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 01.04.2022, sp. zn.
5T/60/2021, kde bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa ust. §
360 ods. 2 Tr. zák. za skutok zo dňa 12.04.2021 a bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody
na 20 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov s probačným dohľadom. Z uvedeného je zrejmé,

že obžalovaný sa skutkov uvedených v predmetnej trestnej veci dopustil v skúšobnej dobe zrušeného
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 01.04.2022, sp. zn. 5T/60/2021.

Poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica 5T/60/2021-237 bol obžalovaný
odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopustiť opäť voči poškodenej R.

L. rovnakým spôsobom páchania trestného činu a to vyhrážaním a fyzickým útočením. Okresným
súdom bol obžalovanému za uvedený skutok uložený podmienečný trest odňatia slobody. Napriek
tejto skutočnosti sa obžalovaný opätovne dopustil páchania trestnej činnosti a to prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa ust. § 289 ods. 1 Tr. zák., za čo bol Okresným súdom Banská
Bystrica odsúdený rozsudkom pod sp. zn. 1T/16/2022 na súhrnný podmienečný trest odňatia slobody

vo výmere 2 rokov so stanovením skúšobnej doby 2 rokov. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný sa
dopustil páchania trestnej činnosti počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a dopustil
sa páchania trestnej činnosti, za ktorú už bol v minulosti súdom trestaný. K časti odôvodnenia rozsudku
Okresného súdu, ktorá sa odvoláva na skutočnosť, že páchanie trestnej činnosti obžalovaným bolo z
časti podnietené aj konaním poškodenej prokurátor uviedol, že nie je možné prenášať zodpovednosť z

páchania trestnej činnosti z obžalovaného na poškodenú. Akékoľvek konanie poškodenej v medziach
zákona nemôže podnecovať trestné konanie obžalovaného. V kontexte uvedeného je zrejmé, že
uloženie trestu povinnej práce obžalovanému za skutok, pre ktorý už bol raz v minulosti odsúdený na
podmienečný trest odňatia slobody, je možné považovať za nedostatočné.

Vzhľadom na uvedené žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa
trestu zrušil a sám vo veci rozhodol, alebo aby vrátil vec na ďalšie konanie okresnému súdu.

K odvolaniu prokurátora sa podaním doručeným okresnému súdu dňa 29. novembra 2022 vyjadril
obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Nespochybnil, že spáchal skutok, ktorý mu je kladený za

vinu, uložený trest považuje za primeraný tak z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie, ako aj z
postoja poškodenej a obžalovaného prezentovaného počas celého trestného konania. Nie je zrejmé,
prečo by uložený trest mal byť neprimeraný. Ku skutku sa priznal a oľutoval ho už v prípravnom konaní,
ako aj na hlavnom pojednávaní, plne spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, pričomuloženie alternatívneho trestu považuje za primerané povahe trestnému činu, závažnosti ako aj jeho
následkom. Samotnú otázku závažnosti skutku v danom prípade nemožno generalizovať, a to vzhľadom
na skutočnosť, že nedošlo k žiadnej ujme na strane poškodenej, medzi poškodenou a ním viackrát

dochádzalo k partnerským hádkam, pričom pri spáchaní skutku prepadol emocionálnemu konaniu vo
vzťahu k maloletým deťom a nerozmýšľal racionálne. Pri ukladaní trestu teda súd správne prihliadol
na osobu obvineného, povahu spáchaného skutku a skutočnosť, že konaním obvineného nebola
spôsobená žiadna škoda ani ujma na zdraví osôb. Samotná poškodená k jeho osobe obžalovaného
komunikovala obdobným spôsobom, teda má za to, že charakter sms správ je potrebné vykladať v

širšom kontexte, čo rovnako ovplyvňuje vnímanie závažnosti konania obžalovaného. Nie je pravdou, že
by mal byť skutok spáchaný rovnako, ako v konaní 5T/60/2021 ako tvrdí prokurátor, keď obžalovaný
na poškodenú fyzicky neútočil, a jeho konanie malo výlučne písomnú podobu. Úvahy prokurátora
ohľadom neprimeranosti trestu považuje preto za nesprávne a odvolanie prokurátora za nadbytočné a
formalistické, keď smeruje len proti samotnej výmere trestu bez toho, aby tento zohľadňoval konkrétne
okolnosti daného prípadu a najmä celkový vzťah obžalovaného a poškodenej. Poukázal na skutočnosť,

že sama poškodená sa vyjadrila v tom smere, že nechce, aby išiel do výkonu trestu, pričom sa s ním
po vzájomnej komunikácii dobrovoľne stretla v jeho dome a obžalovaný voči nej nemal žiadne vyhrážky,
čo preukazuje, že jej obava voči jeho konaniu vyplývajúceho z sms správ nebola tak intenzívna, čo súd
taktiež zohľadnil pri ukladaní trestu. Trest povinnej práce bol obžalovanému uložený práve z dôvodu, aby
tak naplnil funkcie trestu a zároveň individuálne zohľadnil špecifický vzťah obžalovaného a poškodenej a

možnosti jeho nápravy. Má za to, že uloženie alternatívneho trestu v porovnaní s trestom odňatia slobody
nepochybnevdanomprípadepovedieobžalovanéhokjehonápraveefektívnejšie,atosomnohonižšími
nákladmi. Trest povinnej práce bol pritom uložený v najvyššej možnej výmere. Sama poškodená v
súčasnosti s obžalovaným komunikuje, ich vzťah sa zlepšil, pričom uloženie trestu odňatia slobody by
mohlo viesť k rozvratu tohto vzťahu, nemožnosti plniť vyživovaciu povinnosť, ako aj k nemožnosti výkonu

rodičovských práv obžalovaného, keď poškodená uviedla, že maloletá dcéra má obžalovaného veľmi
rada a pociťovala by veľkú stratu, keby s otcom dlhšiu dobu nebola. Vzhľadom na uvedené má za to, že
napadnuté rozhodnutie nemá žiadne vady, ktoré by spôsobovali jeho nezákonnosť, súd pri rozhodnutí
správne zohľadnil všetky poľahčujúce aj priťažujúce okolnosti, pričom vzhľadom na nízku závažnosť
trestného činu, postoj poškodenej a okolnosti prípadu bolo jeho rozhodnutie plne odôvodnené.

V zmysle uvedených skutočností má za to, že trest uložený obžalovanému je zákonný, spravodlivý a
primeraný a navrhuje aby krajský súd v zmysle § 319 Tr. poriadku odvolanie prokurátora zamietol ako
nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti poškodenej, prokurátor krajskej
prokuratúry navrhol rozhodnúť v súlade s písomným odvolaním. Zdôraznil, že obžalovaný sa dopustil
identického skutku voči totožnej poškodenej osobe v skúšobnej dobe, a preto navrhol zrušiť výrok súdu
prvého stupňa čo do trestu a uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody.

Naproti tomu obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal
na to, že obžalovaný v súčasnosti vedie riadny život. Z vlastnej iniciatívy sa podrobil ústavnej
protitoxikomanickej liečbe, ktorá bola vo februári 2022 ukončená, pričom odvtedy je naďalej v
ambulantnej liečbe. Zároveň je zamestnaný v L. dome v Q., je teda preukázané, že v súčasnosti vedie
riadny život. Svoj čin oľutoval, priznal sa k nemu. Zdôraznil, že jeho maloleté deti sú na neho citovo

naviazané.

Obžalovaný žiadal, aby súd ponechal rozhodnutie tak, ako bolo učinené súdom prvého stupňa. Chce
pomáhať poškodenej pri výchove ich spoločných detí. Poukázal na to, že v poslednom období spolu
strávili víkend ako celá rodina spoločne a bolo to pre nich prínosom.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal okresný prokurátor ako
oprávnená osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal
v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste,
proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytknuté, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo.Výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. c) Tr. zák., na tom
skutkovom základe ako je vyššie uvedený, už nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný vyhlásil na

hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je zo skutku vinný, následne okresný súd
jeho vyhlásenie uznesením prijal a vyhlásil odsudzujúci rozsudok.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd zistil, že trest povinnej
práce, čo aj v najvyššej možnej výmere 300 hodín, uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom

je neprimerane mierny, pokiaľ ide o druh uloženého trestu. Krajský súd na rozdiel od okresného
súdu je toho názoru, že účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák. je možné v tomto prípade
dosiahnuť už len najprísnejším trestom, teda uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Jedine
uloženie tohto trestu splní funkciu ochrannú, represívnu, preventívnu a morálnu a takýto trest zodpovedá
všetkým požiadavkám vyplývajúcim z § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. ako i ďalších zákonných ustanovení
upravujúcich zásady ukladania trestov. Obžalovaný mal možnosť preukázať, na základe skôr mu

uloženého podmienečného trestu, že je schopný sa polepšiť a viesť riadny život, toto dobrodenie zákona
však nevyužil, nevážil si ho a v skúšobnej dobe sa opätovne dopustil tej istej trestnej činnosti a dokonca
na totožnej poškodenej osobe. Na nápravu obžalovaného teda nepostačovala hrozba uloženého trestu
odňatia slobody, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený. Je preto vylúčené, žeby na jeho nápravu
postačoval trest povinnej práce, čo aj v najvyššej možnej výmere.

U obžalovaného bola správne zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., t.j., že sa
priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval, naproti tomu bola zistená jedna priťažujúca
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., t.j., že už bol za trestný čin odsúdený, teda ich pomer bol 1:1, preto
nedošlo k zmene hraníc zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda obžalovanému bolo možné uložiť

trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky. Krajský súd, okrem pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, zároveň podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol aj na mieru závažnosti poľahčujúcej a priťažujúcej
okolnosti, ktoré pomerne významne vyznievali v prospech, ale aj v neprospech obžalovaného.

Pri určovaní výmery trestu krajský súd prihliadol i na to, že obžalovaný vyhlásil na hlavnom pojednávaní

podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je zo skutku vinný. Prijaté vyhlásenie o vine je samostatným
dôvodom na aplikáciu ust. o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per
analogiam. Takýto procesný postup zo strany obžalovaného možno považovať za významnú skutočnosť
vyznievajúcu v jeho prospech a v každom prípade je na ňu potrebné prihliadnuť pri ukladaní druhu
a výmery trestu. Ako vyplýva zo stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR č. 44/2017, samotné

vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. a jeho
následné prijatie súdom samo o sebe síce nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. §
36 písm. n) Tr. zák., ale len za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. l) Tr. zák., avšak takýto postoj
je potrebné vziať v úvahu, keďže neodvolateľne prijme všetky právne účinky uznania viny, dokonca bez
toho, aby vopred vedel, aký druh trestu a v akej výmere mu bude následne súdom uložený, a preto

možno aplikovať pri ukladaní trestu ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. vzťahujúce sa na konanie
o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, t.j. môže mu byť uložený trest odňatia slobody znížený o 1/3-
inu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, čo v danom prípade predstavovalo hranicu
4 (štyri) mesiace.

Berúc do úvahy predtým uvedené skutočnosti a okolnosti, krajský súd uložil obžalovanému druhovo
prísnejší trest vo výmere pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, zaradil ho krajský súd na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vo zvyšných častiach (konkrétne vo výroku o vine) zostal napadnutý rozsudok okresného súdu
nedotknutý, nakoľko výrok o vine nadobudol právoplatnosť, nebol predmetom odvolacieho konania a
krajský súd ho nepreskúmaval.

Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody vyhodnotil odvolanie okresného prokurátora ako
dôvodné, preto podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom výroku otreste a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozsudkom, a to tak ako je uvedené
v jeho výrokovej časti, a to pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.