Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 6, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/63/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112206679
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6112206679.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu Z. G.,

T.. XX. I. XXXX, H. XXX XX U., Š. XXXX/X, zastúpeného JUDr.Jurajom Kusom, advokátom, 071
01 Michalovce, Nám. Osloboditeľov 10, proti žalovanej Slovenská republika, zastúpenej Generálnou
prokuratúrou Slovenskej republiky, 812 85 Bratislava, Štúrova 2, o nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v sume 20 250 Eur v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 12Co/339/2016 - 528 zo dňa 28. júna 2018 potvrdil
rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/63/2012 - 483 zo dňa 19. apríla 2016 vo výroku,
ktorým uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi skutočnú škodu v sume 1 015,34 Eur s 9 % úrokom
z omeškania od 19. januára 2012 do zaplatenia a v časti výroku, ktorým žalobu v časti uplatňovaného
úroku z omeškania vo zvyšku zamietol. Výrok, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi
nemajetkovú ujmu v sume 20 250 Eur a časť výroku, ktorým žalobu žalobcu o náhradu nemajetkovej

ujmy vo zvyšku zamietol, odvolací súd zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že „ ...prvoinštančný
súd nevyvodil správny záver, že zákon č.514/2003 Z.z. v ustanovení § 17 ods. 4 je hmotnoprávnym
predpisom (mylne ho považoval za procesnoprávne ustanovenie) a preto nesprávne aplikoval aktuálne
znenie ustanovenia § 17 ods. 4 uvedeného zákona, teda znenie platné po účinnosti zákona č. 412/2012
Z.z.“. Zároveň odvolací súd poukázal na § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého nemajetkovú
ujmu v peniazoch môže súd priznať len, ak má preukázanú skutočnosť, na základe ktorej dospel k

záveru, že zadosťučinenie vo forme konštatovania porušenia práva vzhľadom na konkrétne okolnosti
(najmä intenzita, trvanie a rozsah nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi vzhľadom na jeho
postavenie v rodine, v zamestnaní, v spoločnosti a pod.) nestačí. Podotkol, že výšku nemajetkovej
náhrady súd určuje na základe preskúmateľnej úvahy v súlade s požiadavkou spravodlivosti. V danej
veci však súd prvej inštancie pri priznaní nemajetkovej ujmy dostatočne nevysvetlil na základe akých
konkrétnych skutočností a úvah dospel k záveru, že je dôvodné žalobcovi priznať nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy, a v odôvodnení rozhodnutia sa dostatočne nevysporiadal s existenciou konkrétnych

relevantných zákonných podmienok determinujúcich jej výšku (§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.).

2. Podľa § 391 ods. 2, 3 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súdzruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný
v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

3. Po rozhodnutí odvolacieho súdu strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách
a argumentácii, ďalšie dokazovanie nenavrhli. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení
polemizoval s právnymi názormi odvolacieho súdu ohľadne úroku z omeškania, aplikácie § - u 17 ods.
4 zákona č. 514/2003 Z.z. a nevyporiadania sa s existenciou konkrétnych a relevantných podmienok
determinujúcich priznanie a výšku náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003

Z.z.

4. Súd doplnil už vykonané dokazovanie (výsluchom žalobcu a svedkov V.. Š. V., I..Ľ. G., I..I. R.,
V..V. C. a N.. I. G., vypočutím zástupcov strán a oboznámením sa s ich písomnými podaniami,
uznesením Úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru ČVS: SJP-46/OVOZTČ-BB-2003 zo
dňa 20. decembra 2004, sťažnosťou žalobcu proti uzneseniu zo dňa 8. februára 2005, uznesením Úradu

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky VII Gv 150/04-558 zo dňa 23. februára 2005, obžalobou
Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov OPv 151/08 zo dňa 2. februára 2009, rozsudkom Okresného
súdu Michalovce v konaní sp.zn. 8T 16/2009 zo dňa 22. júla 2010, odvolaním Vojenskej obvodovej
prokuratúry Prešov OPv 151/08-255 zo dňa 26. augusta 2010, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu
k odvolaniu prokurátora zo dňa 12. apríla 2011, uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 6To

87/2010-4255 zo dňa 25. mája 2011, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
adresovanou právnym zástupcom žalobcu Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky dňa 12. júla 2011
a odpoveďou ministerstva zo dňa 8. decembra 2011, vyúčtovaním tarifnej odmeny za poskytovanie
obhajoby v trestnom konaní a faktúrou č.: 20110027 zo dňa 1. júla 2011, príjmovým pokladničným
dokladom zo dňa 4. júla 2011, kópiami článkov v denníkoch SME, Korzár a Pravda, spisom Okresného

súdu Michalovce sp. zn. 20C/197/2007), vypočutím zástupcov strán, oboznámením sa s ich písomnými
podaniami a konštatuje pre rozhodnutie významné nasledovné:

5. Po rozhodnutí odvolacieho súdu zostáva rozhodnúť len o tom, či žalobcovi patrí náhrada nemajetkovej
ujmy, a ak áno, v akej sume. Skutkové okolnosti sporné nie sú. Súd je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu, podľa ktorého tu nemožno aplikovať § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení
zákona č.412/2012 Z.z., ale treba aplikovať § 17 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom
a účinnom do 1. januára 2013.

6. Podľa § 17 ods.1,2,3,4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 1. januára 2013, sa uhrádza

skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch,
ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na : a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení. Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna
tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za
predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.

7. Ustanovenie § - u 17 ods.4 zákona č.514/2003 Z.z. v znení platnom a účinnom do 1. januára 2013
v tomto konaní aplikovať nemožno, lebo žalobca, hoci 6 a polroka trestne stíhaný, pozbavený osobnej
slobody nebol.

8.Vychádzajúczkritérií§17ods.2,3zákonač.514/2003Z.z.súdkonštatuje,žešesťapolrokatrvajúce
trestné stíhanie žalobcu nepochybne muselo negatívne zasiahnuť do jeho života i života jeho rodiny.
Žalobca bol v permanentnom strese a neistote pod hrozbou vysokého trestu. Medializácia prípadu
narušila v regióne, v ktorom sa ľudia poznajú, jeho dobré meno, povesť, dôstojnosť, česť i vážnosť
v očiach verejnosti. Žalobca sa dostal do spoločenskej izolácie a narušenie jeho rodinného života

vyvrcholilo rozpadom manželstva (rozvedeného v čase trvania trestného stíhania rozsudkom Okresného
súdu Michalovce č.k. 20C/197/2007 - 50 dňa 20. marca 2008). Výpoveďou námestníka riaditeľa X. Ú. I.
V..Š.V.(nadriadenéhožalobcu)másúdzapreukázané,žežalobcapočastrestnéhostíhaniastratildobrú
povesť ako profesionál i súkromná osoba, spolupracovníci a okolie ho považovali za páchateľa trestnejčinnosti. Žalobcu nebolo možné odmeňovať ani za riadne plnenie povinností, povýšiť ho, umožniť mu
ďalšie vzdelávanie. Kolegovia ním nemohli súkromne komunikovať bez toho, aby to nepociťovali ako
ohrozenie svojej osoby, kariérneho postupu alebo rodiny. Nadriadený žalobcu I.. Ľ. G. ako svedok

súdu potvrdil, že hoci bol pred trestným stíhaním žalobca vnímaný ako veľmi dobrý kolega a colník s
predpokladom ďalšieho kariérneho rastu, po obvinení s ním nikto nechcel spolupracovať a dodnes nie
je navrhovaný do vzdelávacích aktivít. Izoláciu žalobcu na pracovisku i v súkromnom živote z dôvodu
trestného stíhania potvrdili súdu i svedkovia I.. I. R., V.. V. C. a žalobcov otec N.. I. G..

9. Na základe vykonaným dokazovaním zistených skutočností súd konštatuje splnenie kritérií § 17 ods. 2
a3zákonač.514/2003Z.z.,lebomázapreukázané,žepredtrestnýmstíhanímbolžalobcavspoločnosti
obľúbený, žil pokojným rodinným životom a v profesii colníka bol hodnotený kladne s predpokladom
ďalšieho kariérneho rastu. Šesť a pol rokov trvajúce trestné stíhanie a podozrenie z páchania závažnej
trestnej činnosti žalobcu významne poškodilo v súkromnom, pracovnom i verejnom živote. Narušili sa
jeho sociálne väzby, rozpadlo sa mu manželstvo a zastavil sa jeho kariérny rast v profesii colníka. Preto

má podľa názoru súdu žalobca právo na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na žalobcovi
trestným stíhaním (ku ktorému vôbec nemalo dôjsť) spôsobenú ujmu nepovažuje súd iné satisfakčné
prostriedky (oslobodenie spod obžaloby a jeho prípadná medializácia, nesporne menej rozsiahla ako
medializácia samotného trestného obvinenia).

10. Pri rozhodovaní o výške peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal súd z právneho názoru
odvolacieho súdu. § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. platný a účinný do 1. januára 2013 však aplikovať
nemohol, lebo žalobca počas trestného stíhania pozbavený osobnej slobody nebol. Vzhľadom k tomu,
že v období nasledujúcom po prijatí zákona č. 514/2003 Z.z. zákonodarca (i na základe súdnej praxe)
dospel k záveru, že je vhodné bližšie určiť kritériá a limity peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy, § 17

zákona č. 514/2003 Z.z. novelizoval a doplnil v odseku 4, ktorý síce súd pri rozhodovaní tejto veci v
aktuálnom znení priamo aplikovať nemôže, ale bolo by nelogické a spravodlivému usporiadaniu vecí
odporujúce,akbysinímnepomohol.Takakonemožnoignorovaťkritériáuvedenévodseku3(ktorésúdy
zohľadňovali i pred ich kodifikáciou), ignorovanie limitu uvedeného v odseku 4 (platnom takmer 5 rokov)
by založilo nežiaduci nerovnovážny stav vo vzťahu k ďalším obdobným v súčasnosti rozhodovaným

kauzám.Pretosúd konštatuje,ženebolovkonaníspochybnené,žežalobcažildovzneseniaobvineniaa
začatia trestného stíhania riadnym životom, bol pozitívne hodnotený v osobnom i profesionálnom živote,
a dlhotrvajúce trestné stíhanie negatívne zasiahlo do jeho osobnostných práv a vážne poškodilo jeho
osobný, rodinný, spoločenský i profesionálny život. Určiť výšku finančnej náhrady nemajetkovej ujmy
závisí od úvahy súdu. Súd má za to, že je správne, aby súdy v rovnakom časovom období rozhodovali

v podobných veciach podobne, a preto (hoci odsek 4 v aktuálnom znení neaplikuje) priznal žalobcovi
náhradu nemajetkovej ujmy v sume 20 250 Eur zodpovedajúce hornej hranici náhrady nemajetkovej
ujmy, ktorú zákon dovoľuje už takmer päť rokov v prípadoch náhrady škody, ktorá vznikla za platnosti
a účinnosti § - u 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. a vo zvyšku žalobu v časti náhrady nemajetkovej
ujmy zamietol.

11. Pretože žalobca pôvodne žiadal náhradu skutočnej škody v sume 2 030,69 Eur a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 100 000 Eur (obe s úrokom z omeškania), počas konania čiastočne
zobral žalobu späť v časti náhrady skutočnej škody vo forme trov obhajoby a súd mu priznal náhradu
nemajetkovej ujmy len vo výške cca 20 % žiadanej sumy bez úroku z omeškania, má súd za to, že sú

splnené podmienky § 255 ods. 2 CSP. Preto nepriznal ani jednej strane právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
(odvolateľ), v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov ho považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba
ho predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane realizovať svoje procesné práva tak, že
bolo porušené právo na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie,
e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej

(§ 365 ods. 2 C. s. p.).