Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Saz/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200600
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7022200600.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciach,akosprávnysúdsudkyňouJUDr.DanouBystrianskou,vprávnejvecižalobcu:V.

S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto X., časť Z. I., I. Y., bez bližšieho určenia, I., štátnej príslušnosti
I., arabskej národnosti, islamského vierovyznania, slobodný, bez dokladov totožnosti, t. č. na základe
dohody o poskytovaní starostlivosti na adrese: Centrum pre deti a rodiny, ul. Kpt. Nálepku č. 369/5,
068 01 Medzilaborce, Slovenská republika, zastúpeného: Slovenská humanitná rada, Budyšínska 1,
Bratislava 831 03, IČO: 17 316 014, za ktorú koná zamestnankyňa JUDr. Viera Melková pôsobiaca
v Záchytnom tábore v Humennom, Mierová 100, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie

rozhodnutia žalovaného ČAS:MU-PO-136-20/2022-Ž zo dňa 09. septembra 2022.

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 20. októbra 2022, ktorá bola doručená na Krajský súd v Košiciach dňa
2. novembra 2022 žalobca, ktorý je právne zastúpený žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 9.
septembra 2022 a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c,
zákona č. 162/2015 Zb. z. Správneho súdneho poriadku. Žalobca nežiadal o nariadenie pojednávania.

2. Žalobca je zastúpený Slovenskou humanitnou radou, podľa plnej moci zo spisu, ktorú jej udelil dňa 17.
septembra 2022, a následne Slovenská humanitná rada udelila plnú moc svojej zamestnankyni JUDr.
Viere Melkovej, a to dňa 17. septembra 2022. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca
toto rozhodnutie prevzal v zastúpení Slovenskou humanitnou radou JUDr. Vierou Melkovou dňa 30.
septembra 2022. Správny súd konštatuje, že správna žaloba bola podaná včas, t.j. v lehote do 30 dní
odo dňa jeho doručenia. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca doručil správnu žalobu poštovému

úradu dňa 28. októbra 2022 a následne v rámci poštovej prepravy bola žaloba doručená na správny
súd dňa 2. novembra 2022.

3. Podľa § 69 ods. 3 správneho súdneho poriadku do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň,
v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. V posudzovanej veci začiatok lehoty začal plynúť
dňa 01.10.2022. Podľa § 69 ods. 5 správneho súdneho poriadku, ak koniec lehoty pripadne na sobotu
alebo deň pracovného pokoja je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, to neplatí

nalehotuurčenúpodľahodín.Podľa§69ods.6správnehosúdnehoporiadkulehotajezachovaná,aksa
posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť
ho doručiť, to platí aj vtedy, ak podanie bolo urobené elektronickými prostriedkami a je doručené mimo
pracovného času.4.Žalovanýnapadnutýmrozhodnutímneudelilazylpodľa§13ods.1písm.a)zákonaoazyle,neposkytol
doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil azyl na účel

zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle; a neposkytol doplnkovú
ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. Uviedol, že
žalobca bol na území SR zachytený policajnou hliadkou a bol uznesením Okresného súdu Zvolen číslo
OPPOm/17/2021-7 zo dňa 18. decembra 2021 dočasne umiestnený do starostlivosti Centra aj Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny Stropkov, ktorý poveril svoju zamestnankyňu I.. N. H., ako poručníčka

menovaného, ktorý za neho dňa 17. marca 2022 požiadal pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného
zboru Humenné o udelenie azylu, alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu
obavy o jeho život pred osobami, ktoré pôsobia ako mafiánsky spolok. Vychádzal zo zistení, že za
účelom posúdenia opodstatnenosti žiadosti žalobcu o medzinárodnú ochranu bol s ním 3. mája 2022 v
Centre vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého žalobca uviedol, že v I. nebol členom žiadnej oficiálnej
politickej strany ani hnutia, nikdy tam nebol trestne stíhaný a osobne tam nemal nikdy žiadne problémy

s políciou, armádou, ani inými štátnymi či neštátnymi subjektmi. Uviedol, že sa narodil 5. júna 2004 v
meste X., kde chodil 8 rokov do základnej školy, a už 15-tich rokoch, pracoval ako zásielkový kuriér. Jeho
zamestnávateľ ho ubezpečil, že v balíčkoch, ktoré mal roznášať, sa nachádza textil z Európy. Jedného
dňa pri prehliadaní polícia zistila v prepravovanom balíčku viacero druhov drogových látok, prečo bol
predvedený na policajnú stanicu, kde bol na 48 hodín zadržaný. Polícia ho na základe výpovede jeho

zamestnávateľazadržala,aleprejehoneplnoletosťbolbezobvineniapomesiaciprepustenýnaslobodu.
Po prepustení žalobcu ho niekto fyzicky napadol, bol v nemocnici a v bezvedomí a privolaní policajti mu
mali povedať, že tento útok na jeho osobu mohol zosnovať jeho zamestnávateľ. Situáciu sa rozhodol
vyriešiťodchodomzI.azmestaX.,vycestovalvseptembri2021navlastnýcestovnýpas,legálneletecky
do Istanbulu, kde sa zdržal asi mesiac. Potom za pomoci prevádzača prišiel ku gréckej hranici, ktorú

preplával na gumenom člne, no chytila ho grécka polícia a vrátila späť do Turecka, kde svoj cestovný
pas stratil. V Turecku sa následne ukryl v kamióne, s ktorým sa dopravil do Macedónska a peši za
pomoci auta cez Srbsko a Maďarsko, v nákladnej časti kamióna sa dostal na Slovensko. Migračný úrad
na základe vlastnej výpovede žalobcu jeho identitu spochybnil a ustálil ju ako základ pre záver uvedený
vo výrokovej časti rozhodnutia.

5. Žalovaný žalobcom popísaný incident so súkromnými osobami nevyhodnotil za relevantný dôvod na
udelenie azylu žalobcovi a v prípade žalobcu, by dôvod ním označeného útoku súvisieť s jeho rasou,
národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca
krajinu pôvodu opustil bez toho, že by tam bol prenasledovaný z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov, alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v § 8 zákona o
azyle. Na základe uvedenej skutočnosti migračný úrad v jeho prípade uviedol, že ním uvádzané dôvody
súzhľadiskamožnostiudeleniaazylupodľa§8zákonaoazyleirelevantné.Poukázalnazáver rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 1 Sža 17/2008 z 19.08.2008 „problémy so súkromnými osobami nemôžu

byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine dáva občanom možnosť domáhať
sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi". V tejto súvislosti pokladal za potrebné uviesť, že útok
zamestnávateľa, ako o ňom žalobca vypovedal je len domnienka, bez podložených dôkazov, či výsledku
šetrenia políciou. V každom prípade v súvislosti s dostupnosťou vnútroštátnej ochrany v I.,
podľa žalovaného je treba uviesť, že I. považujú súdy a políciu za najužitočnejšiu cestu k spravodlivosti,

ako to vyplýva z prieskumu, vykonaného Haagskym inštitútom pre inovácie práva. Štatistika potvrdzuje
úspešnosť boja marockej polície s trestnou činnosťou a Výročná správa marockého Generálneho
riaditeľstva pre národnú bezpečnosť (ďalej len „DGSN") z roku 2020 konštatuje, že marocká polícia
vyriešila 96% trestných prípadov a trestná činnosť klesla o takmer 5%, počet obetí poklesol o 14%.
Uviedol, že I. je mnohými krajinami vnímané ako demokratická krajina, v ktorej sú dodržiavané všetky

základné demokratické práva, a viaceré členské štáty Európskej únie (ďalej len EU") zaradili túto
krajinu na zoznam bezpečných krajín pôvodu. Medzinárodne právo a právo EU považujú túto krajinu za
bezpečnú, v ktorej existuje demokratický systém a účinná vnútroštátna ochrana pred prenasledovaním,
mučením alebo neľudským, či ponižujúcim zaobchádzaním. Preto aj žalovaný označil Maroko za krajinu,
kde žalobca mal dostupnú vnútroštátnu ochranu.

6. Žalovaný citoval k neudeleniu azylu žalobcovi ust. § 13 ods. 1 písm. a) a § 2 písm. d) a § 13 ods. 2 a §
2 písm. e) zákona o azyle, a neudeleniu doplnkovej ochrany a uviedol, že pôvodcom prenasledovania,
alebo vážneho bezprávia žiadateľa o azyl, je konanie štátu, strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štátalebo podstatnú časť jeho územia, alebo neštátny pôvodcovia, ak možno preukázať, že predpokladané
subjekty, najmä štát nie sú schopné, alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním, alebo
vážnym bezprávím. Žalovaný tiež uviedol, že azyl ako najvyššiu formu medzinárodnej ochrany, v súlade

s § 19a zákona o azyle je možné priznať, ak je objektívne preukázané, že dôvody prenasledovania
vychádzajú z § 8 zákona o azyle, teda z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania alebo uplatňovania politických názorov, práv a slobôd
alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine.

7. Žalovaný poukázal na ten fakt, že sám žalobca uviedol, že pri vycestovaní z Maroka do Turecka
mal svoj vlastný pas, ktorý si tiež bez problémov vybavil a dopravil sa z Turecka do Grécka, ktoré boli
pre neho prvými bezpečnými krajinami do ktorých vstúpil. Pokračoval, že napriek svojim obavám, ako
o nich na migračnom úrade vypovedal, nepožiadal ani v Turecku, ani v Grécku o azyl a ani o tom
neuvažoval. Žalovaný odkázal aj na informáciu od žalobcu, že v I. žijú jeho rodičia a sestra, s ktorými
je v kontakte a sú v poriadku. S odkazom na rozsudok Najvyššieho sudu SR sp. zn. lSža/26/2014 zo

dňa 23.09.2014, žalovaný konštatoval, že dôvody poskytnutia azylu sú zákonom tak v medzinárodnom,
ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané a postavenie a štatút „ azyl“ je aplikovateľný pre osoby
prenasledované zo zákonom stanovených dôvodov, na ochranu ich existencie ako ľudskej bytosti a
ochranu ich práv a slobôd.

8. Žalovaný odôvodnil napadnuté rozhodnutie s poukazom i na ust. § 13a zákona o azyle a uviedol,
že nezistil vážne dôvody, pre ktoré by sa mohol domnievať, že by bol žalobca v prípade jeho návratu
do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ktorým je podľa § 2 písm. f) uloženie
trestu smrti, alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
vážne a individuálne ohrozenie života, alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas

medzinárodného, alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Počas pobytu v krajine pôvodu menovaný
nikdy nečelil mučeniu, krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu, nebol v minulosti väznený, zatknutý,
anitrestnestíhaný,nemalproblémyspolíciou,úradmianiinýmištátnymiorgánmičineštátnymizložkami.
Hoci bol v I. raz zadržaný políciou po vysvetlení situácie, nebol z ničoho obvinený a bol prepustený.
Ústava I. zabezpečuje svojim občanom právo vnútroštátneho cestovania, vycestovania a tiež návratu do

krajiny. Na základe uvedenej skutočnosti žalovaný vylúčil, že by menovaný v prípade návratu čelil trestu,
ktorý by mohol byť spojený s prípadným neľudským zaobchádzaním a preto dospel k záveru, že ani
táto forma vážneho bezprávia menovanému nehrozí. Žalovaný zistil, že I. je z bezpečnostného hľadiska
krajinou dlhodobo stabilizovanou, neprebieha tu žiaden vnútroštátny konflikt takého charakteru, že by
pre menovaného v prípade návratu predstavoval individuálnu hrozbu vážneho bezprávia a v prípade

nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia a nie je dôvod na
poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR.

9. Žalobcovi žalovaný neudelil azyl a ani doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods.
1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle, pretože žalobca sa nedopustil žiadneho trestného činu, za

ktorý by mu takýto trest hrozil, a oficiálne marocké orgány k vyneseniu takéhoto trestu nemajú dôvod.
Žalovaný tiež uviedol, že žalobca nesplnil podmienky na udelenie azylu podľa § 10 zákona o azyle, za
účelom zlúčenia rodiny, keďže žalobca nemá žiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou
ochranou, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť.

Správna žaloba

10. Žalobca v žalobe s odkazom na § 8 a § 2 písm. b/ zákona č. 480/2002 Zb. o azyle poukazoval na
dôvod t.j. útok neznámymi osobami na jeho osobu, pre ktorý vycestoval z územia I. do Európy, a označil

za preukázané násilie v domovskej krajine, v súvislosti s jeho národnosťou, náboženským a politickým
presvedčením a rasou, ktorý hoci je súkromným incidentom tak zakladá relevantný dôvod na udelenie
azylu. Popísal, že ako zamestnanec svojho zamestnávateľa, nevedomky sa podieľal na distribúcii drog,
ale vyvinul maximálne úsilie vysvetliť to, a bol prepustený. Žalobca poukázal na to, že príslušníci
polície spolupracovali s uvedenými drogovými dílermi a gangom v spojení s jeho zamestnávateľom. Títo

spolupracujúc s jeho zamestnávateľom mali žalobcu prenasledovať do takej miery, že nemal záruky,
že štát mu poskytne príslušnú ochranu. Odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19.8.2008, podľa
ktorého problémy so súkromnými osobami sú dôvodom na udelenie azylu, ak štátne orgány pre politickýrežim v jeho krajine nedáva občanom dostatočné možnosti a záruky na ochranu ich práv. Tvrdil, že táto
skutočnosť zakladá možnosť udelenia azylu na území Slovenskej republiky pre žalobcu.

11. Žalobca označil zistenie skutkového stavu žalovaným za nedostačujúce pre správne právne
posúdenie vecí, pre ktoré je rozhodnutie žalovaného zmätočné a neodôvodnené, keďže žalovaný vzal
za základ skutkový stav, ktorý nemá oporu v administratívnom spise, ani vo vykonanom dokazovaní.
Fakt, že došlo aj k podstatnému porušeniu povinnosti orgánu verejnej správy mohol mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia. Zo žaloby žalobcu nie je možné zistiť prečo namieta aj skutočnosť,

že rozhodnutie vydal orgán, ktorý nato nebol oprávnený na základe neúčinného právneho predpisu.
Informácie zabezpečené žalovaným do konania žalobcu potvrdzujú úzku spoluprácu drogovej mafie s
predstaviteľmi štátu a to dokonca v najvyšších politických kruhoch štátu.

12. Nesprávne právne posúdenie veci žalovaným vidí v tom, že žalovaný nevzal zreteľ na skutočnosť,
že vzhľadom na podieľanie sa predstaviteľov štátu na drogovom biznise v krajine, z čoho zároveň plynie

istá forma ochrany pre drogovú mafiu, štát nedokáže zabezpečiť primeranú ochranu svojim občanom,
ktorí sa mafii vzopreli, resp. nepostupovali v súlade s ich záujmami.

13. Podľa žalobcu preto napriek tomu, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí odvoláva na informácie o
krajine pôvodu o prieskume Haagského inštitútu pre inovácie práva o tom, že I. považujú súdy a políciu

za najužitočnejšiu cestu k spravodlivosti, resp. na štatistické údaje Generálneho riaditeľstva pre národnú
bezpečnosť o úspešnosti marockej polície v boji s kriminalitou, uvedené nemení nič na skutočnosti, že
polícia a aj ďalší predstavitelia štátu s drogovou mafiou spolupracujú a na obchode s drogami profitujú,
či už na miestnej, národnej alebo medzinárodnej úrovni. Tieto správy žalovaného nedokazujú účinnosť
ochrany štátu pred prenasledovaním zo strany drogovej mafie, ktorá by mala byt' žalobcovi ako občanovi

Maroka poskytnutá. Má za to, že v tomto konaní je významným práve dôkaz vo forme výpovede žalobcu
o tom, že samotní príslušníci polície po zvážení prípadu žalobcu dospeli k záveru, že nie sú schopní
(aj s prihliadnutím na pomery spolupráce štátu a mafie) poskytnúť žalobcovi primeranú ochranu pred
jeho zamestnávateľom, ako hlavou miestnej drogovej mafie. Uvedené dokazuje aj to, že po mesiaci
od zadržania, žalobcovho zamestnávateľa prepustili na slobodu, pričom žalobca je presvedčený o tom,

že políciu zamestnávateľ podplatil. Za nesprávne právne posúdenie veci žalovaným považujeme aj
záver žalovaného, že žalobca v krajine pôvodu nikdy nečelil mučeniu, krutému, alebo neľudskému
zaobchádzaniu a nemal problémy s políciou, úradmi ani inými štátnymi orgánmi či neštátnymi zložkami
a nie je objektívne sa domnievať, že by tomu tak mohlo byť v prípade jeho návratu do I.. Podľa výpovede
žalobcu na vstupnom pohovore so žalovaným, bol žalobca obeťou násilného útoku, kedy ho viacerí

muži napadli a zbili tak brutálnym spôsobom, že žalobca upadol do bezvedomia a prebral sa až v
nemocnici. Uvedený čin je o to viac závažnejší, s prihliadnutím na fakt, že v čase útoku mal žalobca
len 16 rokov. Tento útok sa udial v krátkom čase po tom, ako žalobca po jeho zadržaní na polícii
uviedol,menosvojhozamestnávateľat.j.obchodníkasdrogamiaďalšiedetailyjehopráce.Vzhľadomna
uvedené, tvrdenie žalovaného, že žalobca nečelil mučeniu, krutému, alebo neľudskému zaobchádzaniu

v krajine pôvodu a nemal tam s neštátnymi subjektmi žiadne problémy, sa nezakladá na pravde. Sme
toho názoru, že v prípade návratu žalobcu do I. je vysoká pravdepodobnosť pomsty drogovej mafie
žalobcovi za to, že na polícii uviedol všetky jemu známe podrobnosti o drogovom obchode, do ktorého
bol žalobca nevedome zatiahnutý. Zároveň polícia nie je schopná ochrániť žalobcu pred týmto vysoko
pravdepodobným postupom bývalého zamestnávateľa žalobcu.

14. Žalovaný uviedol vo vyjadrení k tvrdeniu žalobcu, že žiadal o azyl z dôvodu jeho prenasledovania
štátnymi orgánmi v prípade návratu do krajiny pôvodu prenasledovanie zo strany štátu a to z dôvodu
nelegálneho opustenia I., (o.i 6 mesiacov väzby), že žalobca krajinu I. opustil legálnym spôsobom,
a to letecky vycestoval, ako sám uviedol s platným cestovným dokladom. K tvrdeniu, že v I. mafia

spolupracuje s niektorými najvyššími vládnymi predstaviteľmi a bezpečnostné orgány štátu nie sú
schopne poskytnúť žalobcovi potrebnú ochranu, žalovaný odkázal na zistený fakt, že v I. samotní I.
považujú súdy a políciu za najužitočnejšiu cestu k spravodlivosti a Marocká ústava zaručuje občanom
dodržiavanie všetkých základných ľudských práv. Preto žalobcom uvádzané tvrdenia nezakladajú
dôvody právo na medzinárodnú ochranu podľa zákona o azyle. Odkázal na objektívne posúdenie

žiadosti a databázy ku krajine pôvodu Maroko č. p, MU-ODZS-2022/000225-006 z 01.06 2022, MU-
ODZS-2022/000225-002 z 28.02.2022 vo veci a V. S., ktorý nesplnil podmienky § 8, § 13a, § 10 a §
13b zákona o azyle, preto mu žalovaný neudelil azyl a neposkytol mu ani doplnkovú ochranu na území
Slovenskej republiky.15. Žalovaný trval na správnosti rozhodnutia o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o
azyle, neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13 c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle

a § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle ako i § 13c ods. 1 písm. p) a § 20 ods. 5
zákona o azyle (neposkytnutí doplnkovej ochrany). Žalovaný mal za to, že neboli splnené podmienky
pre poskytnutie, resp. udelenie azylu žalobcovi, lebo nesplnil podmienky opodstatnených obáv z
prenasledovania z rasových, národnostných a náboženských dôvodov pričom popisuje akým spôsobom
migračný úrad dospel k zisteniam a súčasne na čom založil svoje rozhodnutie. Zistené skutočnosti

nepokladal za objektívne a žalovaný neuveril dôvodnosti obavy žalobcu, že v domovskej krajine má
záruku odkiaľ odišiel s cestovným pasom, aby sa nemohol vrátiť bez ujmy bez toho, žeby bol väznený
a prenasledovaný z dôvodov, ktoré zákon o azyle predpokladá pre udelenie azylu na území Slovenskej
republiky a pri poskytnutí doplnkovej ochrany a neudelenia azylu a doplnkovej ochrany na účel zlúčenia
rodiny. Dospel k záveru, že žalobca nemá rodinu a teda neposkytnutie azylovej ani doplnkovej ochrany
nie je porušením jeho práv. V otázke udelenia azylu a doplnkovej ochrany mal za to, že žalobca je

súkromnouosobouvsúkromnomsporeažepopísanéprenasledovaniejehozamestnávateľomprípadne
jeho úradmi teda úradmi krajiny, z ktorej pochádza v otázkach prenasledovania a potláčania drogového
kartelu a činnosti spojenej s distribúciou drog by bol dôvod, pre ktorý má žalobca dôvodnú obavu o svoj
život, zdravie, o svoje prenasledovanie z dôvodov náboženských, rasových, z dôvodov vierovyznania a
žeby v krajine po neudelení azylu a jeho navrátení bolo možné uvažovať o jeho prenasledovaní, práve

pre dôvod, že bol vrátený z územia členských krajín EÚ.

16. Žalovaný vychádzal z analýzy pojmov uvedených § 13 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. c), § 13c
ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 o azyle, § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a § 13 ods. 1 písm.
b) a § 20 ods. 5 v posledných dvoch prípadoch z dôvodu neposkytnutia tohto azylu a doplnkovej ochrany

za účelom udržania, resp. za účelom zlúčenia rodiny. Rozhodnutie, ktoré je zostručneným vyhodnotením
obsahu administratívneho spisu bolo napadnuté správnou žalobou s poukázaním na to, že v prípade
návratu žalobcu do krajiny by bolo prenasledovanie žalobcu štátnymi orgánmi za opustenie jeho územia.
Dôvodil, že cestoval na základe cestovného pasu a jeho navrátenie by tak nebolo sankcionované v
zmysle skúseností, ktoré žalovaný získal. Žalovaný má za to, že objektivizoval informácie Migračného

úradu o pôvodne krajiny, teda o I. za účelom preverenia dôvodov, ktoré mal vykonať a bolo povinnosťou
vyzvať žalovaným.

17.Žalovanýuviedol,žeSlovenskáhumanitnáradasamaposkytlastanoviskokžiadostioudelenieazylu
zo dňa 23.08.2022 na strane 88 a nasl. administratívneho spisu. Je to popisovanie, ktorého autorom je

žalobca. Je identické s obsahom správnej žaloby a popisuje situáciu organizovaného zločinu v krajine I.,
ktorá sa týka drogovej trestnej činnosti a zločineckých skupín vytvárajúcich sieť I. pôvodu, ktorá preniká
do Holandska, Belgicka podľa tvrdenia žalobcu. Vysokopostavení predstavitelia bezpečnostných síl a
armády spolupracujú s organizovaným zločinom a preto potláčanie tohto jednotlivcami nie je možné,
práve naopak sú prenasledovaní práve štátnymi orgánmi a režimom. Pokiaľ ide o drogy žalobca uvádza,

že v 90. rokoch kokaín a syntetické drogy prenikali vďaka spolupráci s európskymi krajinami. Hovoril teda
všeobecné skúsenosti a takisto spomenul porušovanie čl. 13 Všeobecnej deklarácie ľudských práv ako
i čl. 12 ods. 2 a 4 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ratifikovaným Marokom
v roku 1971. V konaní o žiadosti a o udelenie azylu Slovenská humanitná rada zastupovala žalobcu
na základe plnomocenstva zo dňa 6.7.2022. Obsahom administratívneho spisu sú dohoda o poskytnutí

starostlivostimladémudospelémuasamostatneusporiadanejsamostatnejskupinepokiaľideoCentrum
pre deti v Michalovciach, ktorá slúži na úpravu správania sa uchádzačov umiestnených v tomto zariadení
ako žiadateľov o azyl. Správa Európskej únie k veci azylu na str. 76 uvádza ako koncept nebezpečnej
krajiny pôvodu, medzi ktorými má byť uvedené aj Maroko.

18. Z administratívneho spisu je preukázané, že Ministerstvo vnútra SR požiadalo od 1.6.2022
Ministerstvo vnútra procedulárny odbor, aby poskytol odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce
polytematickú správu o krajine pôvodu I.. Táto správa je na str. 74 a nasled., pričom uvádza zdroje a
odpovede na zisťované otázky tohto typu. 1. Aká je všeobecná bezpečnostná situácia v X. 2. Existuje
informácia o pôsobnosti zločineckej organizácie Mokro v I. 3. Sú dostupné zmienky o zločineckej

organizácii Mokro? Ak áno majú členovia špecifické a poznávacie znaky ako napr. tetovanie na predlaktí
apodobne?4.Existujezmienkaotom,žebyorganizáciaMokropôsobilaajvHolandsku?Akánočomusa
venuje? 5. Majú bežní občania Maroka možnosť a dostupnosť obrátiť sa na políciu v prípade podozrenia
za porušovanie zákonov a nahlásiť túto skutočnosť? Ako polícia s takýmto hláseniami bežných občanovnarába. V nasledujúcom sa nachádzajú odpovede, ktorých zdroje sa nachádzajú pod čiarou v texte ako
poskytujúcich.

19. Konanie o správnej žalobe vo veci azylu upravuje Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v ust.
§ 206 až § 220. Keďže žalobca v správnej žalobe nepožiadal o nariadenie pojednávania, správny súd
postupom podľa ust. § 137 ods. 4 SSP vo veci vyhlásil rozsudok dňa 31. januára 2023 so začiatkom o
11.00 hod. v miestnosti 206 II. posch. Krajského súdu v Košiciach.

20. Podľa ust. § 6 ods. 2, písm. d/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo
veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.

Podľa ust. § 134 ods. 2, písm. e/ SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide
o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d).

Podľa ust. § 206 ods. 3 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom
rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

Podľa ust. § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase
vydania jeho rozhodnutia.

Podľa ust. § 206 ods. 6 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej
žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.

Podľa ust. § 216 ods. 1 SSP správny súd rozhodne o správnej žalobe do 90 dní od jej doručenia, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 220 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší
napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a

deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného
pasu alebo iného dokladu totožnosti.

Podľa ust. § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak: a) bolo vydané na základe neúčinného právneho

predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e)
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f)
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu

ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Podľa ust. § 191 ods. 4, veta prvá SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa
okolnostímôžeajbeznávrhusúčasnevysloviť,ževecsavracianaďalšiekonaniežalovanému,prípadne

orgánu verejnej správy podľa odseku 3.

Podľa ust. § 191 ods. 6, veta prvá SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

Podľa § 8 zákona č. 480/2002 Z. z. 0 azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len" zákon o azyle") „Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákonne ustanovuje
inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do

tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd".

Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o azyle sa prenasledovaním rozumie závažné alebo opakované
konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení,ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo
psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych
opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí

súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom
alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie
výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy
uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

Podľa ust. § 2 písm. e) zákona o azyle sa považuje za pôvodcu prenasledovania alebo vážneho
bezprávia: 1. štát, 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo
podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v
prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo
vážnym bezprávím.

Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie
trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest,
alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného
násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Podľa ust. § 13a zákona o azyle, Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne
dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho
bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 19a ods. 2 zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza

z toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezpravím je v krajine pôvodu spravidla
poskytovaná, keď štát, politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát
alebo podstatnú časť jeho územia, prijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo
vážnemu bezpráviu, najmä účinným právnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov
predstavujúcich prenasledovanie alebo vážne bezprávie, pričom táto ochrana jej účinná a nie je iba

dočasná, a žiadateľ má prístup k takej ochrane; ak sa ochrana pred prenasledovaním neposkytne z
dôvodu uvedeného v §8 písm. a), považuje sa to za prenasledovanie z tohto dôvodu.

Podľa ust. § 19a ods. 6 zákona o azyle pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či
žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,

ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

Podľa § 8 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len" zákon o azyle") „Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákonne ustanovuje
inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,

národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do
tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd".
Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle sa prenasledovaním rozumie závažné, alebo opakované konanie
spôsobujúce vážne porušenie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje

jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia
vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú
diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré
vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu. 4. neprimeranom alebo diskriminačnom
trestnom stíhaní alebo treste 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby

v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom Podľa § 19a ods. 2 zákona
o azyle, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza z toho, že ochrana pred
prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla poskytovaná, keď štát, politické
strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia,

prijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným
právnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo
vážne bezprávie, pričom táto ochrana jej účinná a nie je iba dočasná, a žiadateľ má prístup k takejochrane; ak sa ochrana pred prenasledovaním neposkytne z dôvodu uvedeného v§8 písm. a), považuje
sa to za prenasledovanie z tohto dôvodu.

21. Správny súd v prvom rade poukazuje na základné východiská judikatúry, ktoré sú štandardné
v azylových konaniach aj uplatňované, preto bolo potrebné, aby ich aj žalovaný zohľadnil aj v
posudzovanej veci žalobcu, pri vydaní napadnutého rozhodnutia. Základnou zásadou správneho
konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny

orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti
dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia), správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia,
ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).
Zásada tzv. materiálnej pravdy má však v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v
pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však
na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne

nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s
takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho
orgánu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013 - R
110/2013).

22. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často potrebné rozhodnúť
za situácie dôkaznej núdze (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sža/17/2014
zo dňa 29.07.2014) alebo, že ide o prospektívne rozhodovanie (t.j. posudzuje sa opodstatnenosť
strachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má
pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1Sža/10/2015 zo dňa 21.04.2015). Týmto špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj
štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú
ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o
medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov
o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je primárne povinný žiadateľ,

avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné
množstvo dôkazov a informácii a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich
podporujú (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža 48/2014 zo dňa 13.01.2015).

23. V konaniach o medzinárodnej ochrane zohráva dôležitú úlohu dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o

azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 10Sža/14/2016 zo dňa 27.07.2016 ). Nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby
prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou
výpoveďou(rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Sža/10/2013zodňa 09.04.2013).
Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy,

ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 1Sža 10/2013 zo dňa 09.04.2013).

24. Správny súd pripomína, že žalovaný vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za
náležité zistenie reálií o krajine pôvodu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

8Saz/1/2017 zo dňa 16.06.2017).

25. Žalovaný okrem tvrdení žalobcu, zabezpečil aj aktualizovanú správu Migračného úradu Ministerstva
vnútra SR, odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce, ktorý uviedol skutočnosti, ktoré žalovaný
sledoval na zodpovedanie otázky, či v Maroku štátna moc zabezpečuje ochranu svojim občanom,

pred prípadným prenasledovaním za prípadný odpor v otázke účasti, alebo odhaľovania šírenia drog
v krajine aj v medzinárodnom meradle. Uviedol, že zistil, že marockú mafiu tvoria mnohé zločinecké
siete, ktorých členovia sú Maročania, alebo osoby marockého pôvodu. Tieto siete sú aktívne v krajine,
aj v zahraničí najmä v Holandsku a Belgicku. Skladajú sa z niekoľkých gangov a podieľajú sa najmä
na obchodovaní s kanabisom medzi Marokom a Európou. Napriek svojmu názvu tieto skupiny nemajú

znaky organizácie v štýle mafie (neexistujú žiadne dôkazy o existencii skupín mafiánskeho typu v
krajine), ale fungujú skôr ako zločinecké siete zapojené do bežných zločinov. Tieto siete sú vysoko
flexibilné a majú tendenciu diverzifikovať svoje pašerácke aktivity, najmä na hraniciach Maroka s jeho
severoafrickými susedmi, a to aj napriek zvýšenej prítomnosti polície v týchto oblastiach. V I. sú aktívneaj zahraničné zločinecké siete zložené z latinskoamerických organizácií obchodujúcich s drogami a
talianskych skupín organizovaného zločinu, hoci miera ich aktivít je obmedzená a ich vplyv je minimálny.
Napriek tomu majú silné väzby s domácimi zločineckými sieťami v Maroku. Medzi príslušníkmi orgánov

činných v trestnom konaní a službami, ktoré chránia siete obchodníkov s ľuďmi, je korupcia na nízkej
úrovni. Vysokopostavení predstavitelia bezpečnostných síl, armády a vlády sú zapojení do marockých
trhov s organizovaným zločinom. Predpokladá sa najmä, že siete obchodujúce s drogami majú kontakty
v najvyšších politických a administratívnych kruhoch I.. France 24 informoval o zločineckej skupine, Od
kanabisu ku kokaínu: „Skupinu založenú v 90. rokoch minulého storočia tvoria desiatky rôznych klanov,

ktoré obchodujú s kokaínom a syntetickými drogami cez Európu. Jej názov pochádza z holandského
výrazu „Mokro“, ktorý sa používa pre ľudí marockého pôvodu žijúcich v Belgicku alebo Holandsku.
Organizácia začala pašovaním hašiša z Maroka do Európy a potom sa v roku 2010 rozrástla na jeden z
najsilnejších kartelov obchodujúcich s kokaínom v Holandsku a následne v Belgicku. „Začali s predajom
kanabisovej živice v 90-tych rokoch. Poznajú ľudí, ktorí to predávajú v (marockom) regióne Rif a stali sa
zručnými v pašovaní. Potom sa niektorí z nich zamerali na kokaín, ktorý je oveľa lukratívnejší. Podarilo

sa im získať priame kontakty v oblastiach, kde sa vyrába, a potom sa etablovať ako hlavní hráči v
tomto odvetví, ktoré bolo predtým monopolom kontrolovaným talianskymi mafiánskymi organizáciami,
ako je Ndrangheta“, vysvetlil David Weinberger, spolupracovník výskumu Francúzskeho inštitútu pre
medzinárodné a strategické záležitosti (IRIS), a odborník na nezákonné obchodovanie s drogami.
Rozvojom priamych spojení s kolumbijskými a mexickými kartelmi mokro mafia prepravuje kokaín cez

prístavy Antverpy a Rotterdam. Policajné záťahy drog v prístavoch sú čoraz bežnejšie a Europol teraz
považuje Belgicko a Holandsko za hlavné centrum obchodovania s kokaínom v Európe. „Nedávno boli
zachytené desiatky ton kokaínu, čo je obrovské množstvo. Pre predstavu, ročná spotreba kokaínu na
francúzskomtrhuvroku2010(najnovšiedostupnéúdaje)saodhadujena15ton,“povedalWeinberger.Z
dostupných zdrojov sa nám nepodarilo nájsť informácie o konkrétnych menách či názvoch zločineckých

skupín pôsobiacich priamo v Maroku.

26. Na otázku či sú dostupné zmienky o zločineckej organizácii MOKRO a ak áno, či majú členovia
špecifické poznávacie znaky, ako napr. tetovanie na predlaktí a podobne, z i informácií uvedených v
tejto správe vyplýva, že MOKRO je všeobecné označenie pre zločinecké organizácie vedené marockými

ľuďmi. Na otázku, či existuje zmienka o tom, že by organizácie MOKRO pôsobila aj napr. v Holandsku
a ak áno, ako sa venuje problému, uviedol, že Morocco world news informovalo 22. marca 2021 o
zatknutí člena „Mokro-mafie“ v Holandsku: Maroko pomáhalo Holandsku pri zatknutí Ridouana Taghiho,
jedného z najhľadanejších mužov v Európe. Rabat - Ridouan Taghi, bývalý najhľadanejší muž v Európe
spolu so skupinou jednotlivcov sa v pondelok postavil pred súd pre ich údajnú účasť v „Mokro mafii“,

jednom z najväčších gangov pašujúcich drogy v Európe. Marocko-holandský Ridouan Taghi bol zatknutý
v SAE (Spojené arabské emiráty) v decembri 2019. Pôsobil ako vodca siete Mokro Mafia, známej
aj ako Mocro Maffia. Taghi bol hľadaný pre niekoľko vrážd vrátane obchodovania s drogami a vrážd
v rôznych krajinách, vrátane Holandska, Španielska a Belgicka. Agentúra AFP dnes informovala, že
Taghi spolu so 16 ďalšími podozrivými údajne zapojenými do Mokro-mafie sa dnes postavili pred súd.

Sudcovia začali proces v „silne zabezpečenej budove súdu“.(...) Podľa súdu to svedčí o zisteniach
opačných, ako sú tvrdenia žalobcu o štáte a jeho úlohe v Maroku. Zo správy France 24, vyplýva,
že informoval 2. októbra 2021 o holandskom premiérovi v spojení so zločineckou skupinou MOKRO.
Holandský premiér Mark Rutte bol umiestnený pod policajnú ochranu v reakcii na obavy z útoku mafie
Mokro (marocká mafia), severoafrickej zločineckej organizácie spojenej s obchodovaním s kokaínom,

dva mesiace po zavraždení holandského investigatívneho novinára Petra R. de Vriesa v Amsterdame. V
tomistomčlánkuFrance24ďalejinformuje:SkupinapôsobiacavHolandskuaBelgickukontrolujetretinu
všetkého obchodu s kokaínom v Európe. Šéf policajných odborov v roku 2019 povedal, že Holandsko
sa stáva narkoštátom.(...)Vražda významného investigatívneho novinára Petra R. de Vriesa bola pre
krajinu obrovským šokom, kde 64-ročného muža zastrelili za bieleho dňa 6. júla 2021 po tom, čo opustil

televízne štúdio v centre Amsterdamu. O deväť dní neskôr zomrel. Holandské médiá uvádzajú, že
podozrivý z vraždy konal na príkaz Ridouana Taghiho, vodcu Mokro mafie, ktorý bol zatknutý v decembri
2019 a momentálne je v holandskom väzení. De Vries pôsobil ako hovorca Nabila B., bývalého člena
gangu, ktorý sa stal informátorom v čase, keď bol zastrelený. Jeho vražda nasledovala po vražde Derka
Wiersuma, právnika Nabila B. v septembri 2019. Dve holandské médiá, Panoráma a De Telegraaf,

sa tiež stali terčom po zverejnení investigatívnych článkov, v ktorých menovali šéfov Mokro mafie. Aj
v Deutsche Welle (DW - nemecká medzinárodná vysielacia spoločnosť a jedno z najúspešnejších a
najrelevantnejších medzinárodných médií) odvysielala dňa 11. apríla 2022 reportáž, týkajúcu sa Mokro
mafie: „Organizovaný zločin v Holandsku prekvitá spolu s obchodom s kokaínom. Kľúčový svedokbol zastrelený spolu s jeho právnikom. V centre Amsterdamu bol zavraždený novinár. Drogová mafia
zarába miliardy a používa čoraz brutálnejšie taktiky. Holandské úrady si roky mysleli, že majú túto
takzvanú Mokro mafiu pod kontrolou. No najneskôr pri vražde novinára Petra R. de Vriesa sa ukázalo,

že organizovaný zločin otriasa Holandskom až do jeho základov“. „Je to boj o moc a miliardy. Ide o
zabíjanie, vyhýbanie sa zabitiu,“ hovorí známy holandský právnik Vito Shukrula. V posledných rokoch
zaznamenali dramatický nárast množstva pašovaného kokaínu cez prístavy v Rotterdame, v Antverpách
aHamburgu.Keďžeziskydosahujúmiliardy,premafiánskegangyoperujúcenajmäzHolandskajeľahké
podplácať jednotlivcov v kľúčových bodoch reťazca. Napríklad žeriavnik v prístave môže zarobiť 100

000,- eur za premiestnenie jedného kontajnera na konkrétnu pozíciu. Vyšetrovatelia už roky využívajú
všetky prostriedky, ktoré majú k dispozícii, aby odhalili a prerušili zásobovanie. Pri niekoľkých raziách
sa našli zbrane a obrovské zásoby drog, mnohí podozriví boli vzatí do väzby. Najväčší súdny proces
v histórii Holandska prebieha od marca 2021. Na lavici obžalovaných v procese v Marengu: niekoľko
popredných členov Mokro mafie obvinených z vrážd. Situácia v drogovej problematike je teda aktuálna
aj v Európe a pre posudzovanú vec má význam postoj Maroka.

27. Na otázku, či majú bežní občania Maroka možnosť a dostupnosť obrátiť sa na políciu v prípade
podozrenia z porušovania zákonov a nahlásiť takú skutočnosť? Ako polícia s takýmito hláseniami
bežných občanov narába, uvádza Ministerstvo zahraničných vecí USA (MZV USA) vo svojej výročnej
správe „Správa o postupoch v oblasti ľudských práv za rok 2021: Maroko“ publikovanej 12. apríla

2022 informuje: „Bezpečnostný aparát zahŕňa niekoľko policajných a polovojenských organizácií s
prekrývajúcimi sa právomocami. Národný policajný zbor riadi vnútorné vymáhanie práva v mestách
a podlieha ministerstvu vnútra. Pomocné sily sú tiež podriadené ministerstvu vnútra a podporujú
žandárov a políciu. Kráľovské žandárstvo, ktoré podlieha Správe národnej obrany, je zodpovedané za
presadzovanie práva vo vidieckych regiónoch a na národných diaľniciach. Pobočky justičnej polície

vyšetrovacie kráľovského žandárstva a národnej polície sú podriadené kráľovskému prokurátorovi a
majú právomoc zatýkať jednotlivcov. Civilné orgány udržiavali účinnú kontrolu nad bezpečnostnými
silami. Príslušníci bezpečnostných zložiek sa dopustili niektorých prešľapov. Štít ochrany osobných
údajov, Maroko - Bezpečnosť a ochrana: Polícia: Generálne riaditeľstvo pre národnú bezpečnosť
(DGSN) je marocká národná polícia a podlieha ministerstvu vnútra. DGSN sa skladá zo štyroch sekcií:

Mestský zbor, Justičná polícia, Mobilné zásahové spoločnosti a Služba vnútornej bezpečnosti. Táto
polytématická správa všeobecne poskytuje obraz o názore s odkazom na uvedené zdroje, ktoré sú
odpoveďami na otázku či sa v skutočnosti nachádza Marocké územie v takom hodnotení, že z neho
pochádza zločinecká organizácia Mokro, ktorá preniká do európskych vyspelých krajín, kde korumpuje v
rámci aktivít pašeráckych skupín už na hraniciach susedné krajiny a spolupracuje s vysokopostavenými

predstaviteľmi bezpečnostných síl, armády atď. Vo všeobecnej rovine poskytnutá správa, ktorá je
datovaná od 90. rokov a posledný údaj je z roku 2010, o obrovskej dodávke kokaínu na francúzsky trh v
roku 2010 (2015). V roku 2021 informuje táto správa napr. o aktivitách holandského premiéra v spojení
so zločineckou skupinou, ktorá však skončila jeho umiestnením do policajnej ochrany. Napokon pre
obchodovanie s kokaínom o dva mesiace po zavraždení holandského investigatívneho novinára Petra

Rdvriesa v Amsterdame odkaz na vážnosť situácie. Teda správa opakovane konštatuje trestnú činnosť,
ktorá bola spáchaná na európskom území a to v kontexte drogovej mafie, ktorá je označovaná ako
marocká mafia čiže Makro mafia. V otázkach, ktoré sú relevantné sú odpovede uvedené v prepísanom
texte, ktoré nie sú priamymi odpoveďami.

28. Na položené 4 otázky v sledovanom období október 2021 až 2022: 1. aká je aktuálna bezpečnostná
situácia v Maroku so zameraním na provinciu Taounate. 2. Ako je v praxi dodržiavaná sloboda pohybu v
rámci Maroka a tiež sloboda cestovania z krajiny a následná repatriácia. 3. Ako je v praxi zaobchádzané
s osobami, ktoré sa do krajiny vracajú po dlhodobom pobyte v zahraničí 4. a či existujú nejaké informácie
o prípadných bezpečnostných rizikách a hrozbách pre tieto osoby. Aktualizovaná správa, resp. v znení

rokov 2001-2022 uvádza: „V sledovanom období október 2021 - február 2022 sme z konzultovaných
verejne dostupných zdrojov nezískali informácie o bezpečnostných incidentoch v provincii a v meste
Taounate. Francúzske Ministerstvo pre Európu a zahraničné veci, ktoré na stránke France Diplomatie
monitoruje aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Maroku konštatuje, že Marocké úrady už niekoľko rokov
prijímajú opatrenia na riešenie pretrvajúceho teroristického rizika. Pravidelne komunikujú o likvidácii

teroristických buniek. V súvislosti s bojom proti terorizmu v krajine správa tímu OSN analytickej
podpory a monitorovania sankcií pre skupina Islamskú štát (IS), Al-Káidu a pridružených jednotlivcov
a subjektov, publikovaná 3. februára 2022, uvádza: „Marocké orgány sú ale naďalej znepokojené
nepredvídateľnou povahou hrozby zo strany ISIL (Islamský štát) a Al-Káidy, a to napriek úspechomv boji proti terorizmu, ktorému sa podarilo potlačiť ich činnosť. Počas sledovaného obdobia bolo
zatknutých niekoľko inšpirovaných osamelých aktérov, od júna do októbra boli demontované tri bunky
ISIL. Jednou z nich bola bunka Errachidia, ktorá bola rozbitá 14. septembra (2021) a v ktorej bolo sedem

jednotlivcov plánujúcich útoky na vládne ciele. Bezpečnostné napätie pretrváva na území Západnej
Sahary a to od roku 2020. Rovnako sa zhoršujú vzťahy so susedným Alžírskom, ktoré zároveň prerušilo
diplomatické vzťahy s Marokom v auguste 2021. Bezpečnostná rada OSN predĺžila 29. októbra 2021
mierovú misu MINURSO v Západnej Sahare o jeden rok. Misia MINURSO bola nasadená v roku 1991
s cieľom zabezpečiť prímerie a mierové rokovania medzi Marokom a Frontom Polisario, ktorý bojuje za

nezávislosť Západnej Sahary a jej obyvateľov, ľudu Sahrawi.

29. Španielske a provládne marocké médiá uvádzajú, že Taleb Haidar, veliteľ frontu Polisario, bol zabitý
marockým bezpilotným lietadlom dňa 14.11.2021. Údajne cestoval v civilnom vozidle s mauritánskou
poznávacou značkou v nárazníkovej zóne na západ od marockého múru Západnej Sahary. Marocká
vláda zatiaľ k tejto záležitosti neposkytla žiadne oficiálne komentáre. Front Polisario oznámil dňa

14.11.2021, že už nedodržiava prímerie. Front Polisario začal 21.10.2021 brániť pohybu tovaru v
nárazníkovej zóne medzi Marokom a Mauritániou.

30. Mimovládna organizácia „Armed Conflict Location and Event Data Project“ (ACLED), ktorá sa
venuje zberu a analýze dát z krízových oblastí, k vývoju udalostí na území Západnej Sahary v období

november 2021 - október 2021 dodáva:(...) v Maroku dva bezpilotné útoky marockej armády zasiahli
vozidlá na spornom území Západnej Sahary a zabili niekoľko ľudí. Hoci marocká vláda tvrdí, že išlo o
militantov Frontu Polisario, zdroje podporujúce Polisario opisujú obete ako civilistov, pričom priznávajú
smrť jedného militanta.(...) napätie medzi Alžírskom a Marokom eskalovalo po tom, čo pri výbuchu
neďaleko Bir Lehlou na spornom území Západnej Sahary zahynuli traja alžírski vodiči nákladných áut.

Zatiaľ čo alžírska vláda tvrdí, že boli zabití pri útoku dronov marockými silami, marocké zdroje tvrdia, že
nákladné autá boli zničené v mínovom poli. Marocká armáda údajne útočila na front Polisario v dvoch
samostatných úderoch v oblastiach Tifariti a Mahbes v Západnej Sahare. Napätie medzi oboma stranami
eskalovalo od vlaňajšieho novembra, keď Front Polisario odstúpil od prímeria z roku 1991.

31. Francúzske Ministerstvo pre Európu a zahraničné veci v aktualizácii bezpečnostnej situácie z
15. februára 2022 zaradilo medzi oblasti, kde sa formálne neodporúča cestovať (červenou na mape)
územie pozdĺž hranice s Mauretániou. Medzi oblasti so zvýšenou ostražitosťou (žltou na mape) bola
zaradená južná hranica s Alžírskom a Západná Sahara. Ministerstvo uvádza, že na prechod Západnou
Saharou mimo pobrežnej cesty je potrebné získať príslušné povolenie. Ako je v praxi dodržiavaná

sloboda pohybu v rámci Maroka a tiež sloboda vycestovania z krajiny a následná repatriácia do
krajiny? Odpoveď na predmetnú otázku spracovanú v správe č. MU - ODZS - 2021/000155-005
zo dňa 04.03.2021 aktualizujeme o nasledovné informácie: Ministerstvo pre Európu a zahraničné
veci Francúzska mapuje na stránke France Diplomatie bezpečnosť dopravy v rámci vnútroštátneho
pohybu, pričom prináša nasledujúce aktualizácie: Hranica s Mauretániou: prekročenie v súčasnosti

nie je možné z dôvodu uzavretia hraníc (...), s výnimkou cestných dopravcov s formálnym povolením.
Prechod cez nárazníkovú zónu (územie nikoho) sa absolútne neodporúča z dôvodu obmedzení, ktoré
pre tento priechod zostávajú (filtrácia marockými ozbrojenými silami, uzavretie cesty na noc atď.) a
napätá situácia v Západnej Sahare. Vnútroštátne cesty sú vo všeobecnosti dobre udržiavané, ale
niekedy úzke a s hustou premávkou. Doprava je tam nebezpečná z dôvodu častého porušovania

diaľničného poriadku, prítomnosti zvierat bez dozoru, či nepredvídateľného a predčasného správania
sa vodičov MHD (veľké taxíky, autokary, kamióny). Národné štatistiky odrážajú tieto riziká: štátne
cesty Casablanca-Marrakech a Casablanca-El-Jadida sa považujú za najnebezpečnejšie. Hornatá
diaľnica medzi Marakéšom a Agadirom je tiež údajne veľmi nebezpečnou osou, najmä s ohľadom
na kamióny. Absolútnou požiadavkou je preto maximálna opatrnosť a prísne dodržiavanie pravidiel.

Neskúseným vodičom sa neodporúča šoférovať. Neodporúča sa ani jazda v noci. Pobrežná os smerom
na Mauritániu by nemala byť použitá v noci: cesta je úzka a premávka, najmä kamiónov, je hustá.
Existujú štyri úseky diaľnice, kde je premávka plynulá: Rabat-Fez, Rabat-Tangier, Casablanca-El-Jadida
a Casablanca-Marrakech. Na diaľnici Rabat-Casablanca najfrekventovanejšej (najmä medzi zjazdmi
Casa-Ain Sebaa a Casa Anfa, preťažený úsek kvôli funkcii obchvatu mesta) je vhodné jazdiť opatrne. Z

mostov ponad vozovku hádžu na vozidlá kamene. Trate, ktoré spájajú hlavné cesty, sú zle udržiavané
(región Ouarzazate, Asni, priesmyk Tichka). Vyhnite sa jazde v teréne. Zásobovanie palivom je v meste
a okolí bezproblémové, na vidieku problematickejšie. Sieť autokarov je pomerne hustá, ale vozovýpark vo všeobecnosti chátra (podľa miestnej tlače 60 % autobusov nespĺňa minimálne bezpečnostné
podmienky).

32. Amnesty International (AI) už vo výzve z 26. mája 2021 upozornila na obmedzenie slobody pohybu
aktivistky z územia Západnej Sahary. Táto bola spolu s rodinou v „de facto“ domácom väzení viac
ako 6 mesiacov v Boujdour. Vo výzve AI sa ďalej uvádza, že rodina bola napadnutá bezpečnostnými
silami a jedna členka rodiny bola znásilnená. Na otázku ako je v praxi zaobchádzané s osobami, ktoré
sa do krajiny vracajú po dlhodobom pobyte v zahraničí a či existujú nejaké informácie o prípadných

bezpečnostných rizikách a hrozbách pre takéto osoby? Odpoveď na predmetnú otázku spracovanú
v správe č. MU - ODZS-2021/000155-005 zo dňa 4.3.2021 aktualizujeme o nasledovné informácie:
Výskumné centrum „Global Detention Project“ v správe o migračnej situácii v I., publikovanej v júli
2021 uvádza: Okrem toho existujú značné sankcie za nelegálny odchod z krajiny a pre každého, kto
pomáha alebo organizuje neregulárny odchod z krajiny. Každá osoba, ktorá sa pokúsi opustiť marocké
územie tajným spôsobom s použitím podvodných prostriedkov na prekročenie hranice po zemi, po

mori alebo vo vzduchu, kto nepredloží platné cestovné alebo vízové doklady, kto na vstup do krajiny
používa sfalšované alebo zosobnené doklady, alebo kto vstúpi na marocké územie, alebo z neho odíde
na iné miesta, ako sú na tento účel určené, bude musieť zaplatiť pokutu až do výšky 10.000 MAD
(približne 930,- EUR) a/alebo mu hrozí trest odňatia slobody až na šesť mesiacov (článok 50). Trochu
jedinečnou črtou tohto ustanovenia je, že po návrate marockí štátni príslušníci, ktorí „neregulárne“

opustili I. a boli deportovaní späť do krajiny treťou krajinou (pravdepodobne po odpykaní si trestu),
riskujú ďalší trest odňatia slobody a/alebo pokutu za „neregulárnu emigráciu.“ To tiež vytvára prekážky
v práve na návrat do vlastnej krajiny. Podľa článku 39 sa do svojej krajiny môžu slobodne vrátiť
len povolení (pozn. regulárni) migranti. Nepovolení migranti v praxi nemôžu opustiť I. bez povolenia
na výstup. (...)Pozorovatelia kritizovali kriminalizáciu nelegálneho „odchodu“ z krajiny ako porušenie

článku 13 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá zaručuje právo všetkých jednotlivcov „opustiť
ktorúkoľvek krajinu, vrátane svojej vlastnej“. Tieto ustanovenia sú tiež zakotvené v článku 12 ods. 2
až 4 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý I. ratifikovalo v roku 1971.
Podľa marockého riaditeľa pre migráciu a riadenie hraníc (v rámci ministerstva vnútra) bolo v roku 2019
približne 74 000 nelegálnych pokusov o vstup z I. do Španielska zastavených bezpečnostnými zložkami

krajiny a bolo rozbitých 208 sietí obchodníkov s ľuďmi. V rozhovore pre agentúru AFP minister povedal:
„V roku 2019 Maroko posilnilo svoj systém boja proti sieťam obchodníkov s ľuďmi, pretože tlak, ktorý sme
pociťovali v rokoch 2017 a 2018 pretrvával. „...Naše výsledky sú veľmi pozitívne, keďže sa nám podarilo
znížiť príchody na španielske pobrežia o približne 60%“. Rovnako označená správa má byť sledovaním
otázok ako je v praxi dodržiavaná sloboda v rámci I. a tiež vycestovania z krajiny a následná repatriácia

a ako je v praxi zaobchádzané s osobami, ktoré sa do krajiny vracajú po dlhodobom pobyte v zahraničí.
Existujú informácie o prízemných bezpečnostných rizikách. Sledujúc motív prečo v administratívnom
spise sú založené rovnako označené správy“.

33. Správny súd konštatuje, v odpovediach na štyri označené otázky na str. 72 administratívneho spisu,

bola starším konštatovaním skúseností a v niektorých častiach aktualizovala aj správy o I. k oblasti
k 22.3.2021 o zatknutí člena Makro mafie v Holandsku, kde sa rozmohol obchod s drogami. To však
neidentifikuje I., ale aj Holandsko ako krajinu inú ako domovinu, ktorú žalobca opustil. Správy o iných
osobách uvedených v tejto správe pochádzajú aj z roku 2021, a sú správami o prepojení na európsky
trh prevažne o množstvách prepravovaných drog, o obrovských zárobkoch spolupracujúcich osôb, napr.

na str. 68 sa nachádza informácia o tom, že žeriavnik v prístave môže zarobiť aj 100.000 Eur za to,
že premiestni jeden kontajner na konkrétnu pozíciu a teda bezpečne ho možno transportovať, presúvať
zrejmé krajín a v rámci Európy možno aj sveta. Správa však konkrétne hovorí, že ide Holandsko,
kde prebieha vyšetrovanie v procese maringu. Ohľadne popredných členov Makro mafie obvinených
z vrážd. (Ide o správu zo dňa 11.4.2022). Niektoré správy sú datované do rokoch 2020, 2021 a sú

dôvodom pre recizovanie otázky, či štátne orgány I. spolupracujú so skupinami distribuujúcimi drogy
a či teda je závislosť štátnych orgánov taká, že nezabezpečí svojim občanom dôvodne očakávanú
ochranu pred týmto nebezpečenstvom. Nielen pokiaľ ide o distribuovanie, ale aj pokiaľ ide nesúhlas
so šírením drogovej závislosti. V tomto ohľade správny súd vyberá, že napríklad na str. 62 jednej zo
správ, alebo správy sa konštatuje, že mimovládna organizácia v októbri 2021 až novembri konštatuje

v I. bezpilotné útoky marockej armády, ktoré zasiahli na území Západnej Sahary a usmrtili ľudí, že išlo
o militantov frontu Polisario, čo však zrejmé naznačuje zasiahnutie armádou ako legálnym nástrojom
štátu pre zabezpečenie poriadku zákonnosti a zamedzeniu šírenia marockej drogovej mafie na území
i mimo neho. Na druhej strane uvedené správy je možné vnímať aj ako správy spojené s úsilím štátuMarokopotláčaťtietonežiaducejavy.Napríkladvofebruári15februára2022uvádzasprávanastr.61,že
marocká armáda útočila na front Polisario v dvoch samostatných oblastiach Tifarity a Mahbes Západnej
Sahare. Odvolávajúc sa na prehľad získaný v októbri a novembri 2021. Okrem iného aj Francúzskym

Ministerstvom pre Európu a zahraničné veci. Na str. 60 správa odpovedá o slobode vycestovania, o
doprave a bezpečnosti dopravy a prepravovania sa na území Maroka po diaľniciach, po tratiach a v sieti
automatov. Odpovedá tiež na otázku na str. 60 a 59 administratívneho spisu na to, ako štátne orgány
pristupujú k osobám, ktoré nelegálne opustili krajiny, resp. svedčí o tom, čo skúmal žalovaný, t.j. či
došlo k nejakému posunu v oblasti ochrany jednotlivca na základe Medzinárodného paktu občianskych

a politických právach, ktoré I. ratifikovalo v roku 1971, pokiaľ ide o ochranu migrovaných osôb a
ich navrátenia. Článok 13 Všeobecnej deklarácie ľudských práv umožňuje každému právo opustiť,
ktorúkoľvek krajinu vrátane svojej krajiny teda postihovanie I., ktorí boli deportovaní do krajiny treťou
krajinou za a riskovanie odňatia slobody, ktoré je tu konštatované. Je skutočnosťou, že povolení migranti
ako hovorí článok 39 sa do svojej krajiny môžu slobodne vrátiť. Za takého možno považovať zrejme aj
žalobcu, ktorý uviedol, že mal pas, ktorý mu slúžil na vycestovanie. Na str. 58 je aj konštatovanie, že

minister zástupca Afganská roku 2019 označil úsilie v boji proti sieťam obchodníkov s ľuďmi za potrebné
a pozitívne.

34. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca odpovedal, že sa narodil a je zo štátu, resp. oblasti
regiónu X. z I. Y., že je arab náboženským vyznaním Islam, pohlavím muž bez znalostí cudzích jazykov,

že vyštudoval a pracoval v prepravnej firme, kde sa dostal do kontaktu s mafiou a zarábal slušne 350,-
až 400,- Eur, pričom nemal podozrenie, že by bol jeho zamestnávateľ drogovým dílerom. Uvedené
zistenia ako aj zistenia o jeho osobnom statuse a majetkové zistenia majú byť základom pre rozhodnutie
žalovaného. Žalovaný zistil z tejto výpovede, že žalobca mal pas, čo však nie je objektivizované a je
dosť rozhodujúcim faktorom pre možnosť jeho navrátenia pokiaľ ide o bezpečnosť v I. a jeho ochrany

štátnymi úradmi, pred jeho neuväznením pre odchod z krajiny bez povolenia, ale na základe pasu.

35. Správny súd konštatuje, že uvedené riziká a informácie, ktoré mali byť úlohou žalovaného na
preskúmanie relevantností tvrdení žalobcu ako žiadateľ o azyl. Žalobca svoje navrátenie na územie
I. pokladal za riziko spôsobené s jeho prenasledovaním za opustenie tohto územia kde nie je pred

drogovou trestnou činnosťou organizovanou najvyššími skupinami chránený štátnymi osobami, ktorý z
uvedených dôvodov alebo zo strachu majú spolupracovať s nelegálnymi šíriteľmi drogového násilia a
násilia ako takého.

36. Správny súd v správe vidí, objektivizované skutočnosti, ktoré majú byť základom pre stanovenie

možnosti vrátiť sa na územie I. ako bezpečnej krajiny, ktorá v skutočnosti potláča bezprávie spojené
so šírením drogových činností, gangov a ich prenikaniu v rámci celej krajiny a prenikania na územie
Európy. Prenikanie na územie Európy môže v skutočnosti znamenať dostatočnú silu tejto drogovej
mafie, ovládať nielen územia rozvojových krajín a tretieho sveta, teda I. a Marockého kráľovstva, ale aj
súvisiacich zemepisným položením európskych krajín dostupných týmto krajinám a jeho odchod širším

k ich obyvateľom. Ako uviedol žalobca z I. vycestoval z Istanbulu do Turecka, čo je pravdepodobne
z leteckej prepravy v Turecku zistiteľné. V administratívnom spise dominuje skutočný zámer žalobcu
pohybovať sa po území členských krajín.

37. Žalobca vo všetkých svojich vyjadreniach v priebehu konania o jeho žiadosti na udelenie azylu

vypovedal o okolnostiach týkajúcich sa jeho života v krajine pôvodu, ako aj tých, ktoré sa týkali jeho
odchodu z tejto krajiny až po jeho príchod na územie Slovenskej republiky. Zhodne vypovedal aj o tom,
že o udelenie azylu v Slovenskej republike žiadal z dôvodu obavy o svoj život, čo odôvodnil tým, prečo
sa do krajiny pôvodu bojí vrátiť. Uvedené skutočnosti žalovaný spochybnil a preto nebolo potrebné sa
zaoberať otázkou dôveryhodnosti výpovedí žalobcu, ako aj posúdením dôveryhodnosti osoby žalobcu,

ako takého. Skutočnosti, na ktorých sú založené vyššie spomenuté obavy žalobcu, nezodpovedajú
informáciámpochádzajúcichzozdrojovviacerýchrenomovanýchahodnovernýchinštitúcií(napr.správa
MinisterstvavnútraUSA,aďalších),ktorédokonania,akosúčasťvyjadreniapredvydanímrozhodnutiao
žiadosti o udelenie azylu predložil žalovaný a ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise žalovaného.
Súd má zato, že sa žalovaný uvedenou požiadavkou dôsledne riadil.

38. Žalobca splnenie zákonných podmienok pre udelenie azylu v Slovenskej republike zdôvodnil
opodstatnenými obavami z prenasledovania v krajine pôvodu pre jeho riziko možného postihu. V
tomto kontexte žalobca namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutéhorozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom. Správny súd sa v uvedenom smere s námietkami
žalobcu nestotožňuje. Žalovanému totiž nemožno vytknúť, že informácie o krajine pôvodu, ktoré sú v
administratívnom spise obsiahnuté nezohľadnil komplexne, tak aby mohol byť skutkový stav zistený

presne.

39. Správny súd konštatuje, že žalovaný v tomto smere vykonané dôkazy a vyberal informácie o krajine
pôvodu, ktoré sú v administratívnom spise obsiahnuté, a zohľadnil i tie, ktoré sú v prospech tvrdenia
žalobcu. Správny súd na tomto mieste pripomína už spomínaná zásada materiálnej pravdy, na základe

ktorej rozhodnutie orgánov verejnej správy musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci,kdevzmyslepredmetnejzásadyvyplývapreorgánverejnejsprávypovinnosťvykonaťdokazovanie
tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť
zistenia). Žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 e SSP nie je daný.

40. Podľa správneho súdu preto žalobca nespadá do sociálnej kategórie, ktorá nie je preukázateľne

predmetom záujmu štátu z hľadiska jeho ochrany pred drogovými atakmi. Aj preto považuje správny súd
obavy žalobcu z prenasledovania vo forme použitia fyzického alebo psychického násilia voči nemu, kvôli
ktorým krajinu pôvodu opustil a do ktorej sa z tohto dôvodu nechce vrátiť, za neopodstatnené, keďže
sa žalobca môže obrátiť na oficiálne domovské úrady a nehrozí mu pokiaľ nie je sám aktérom..........,
ohrozený v trestnej činnosti.

41. Z vyššie spomenutých zdrojov informácií o krajine pôvodu žalobcu vrátane polytematickej správy,
ktorú pre svoje rozhodovanie o žalobcovej žiadosti o azyl zabezpečil žalovaný, vyplývajú informácie
nasvedčujúce tomu, že žalovaný pri vyslovení uvedeného presvedčenia vychádzal z týchto. Ak žalovaný
v súvislosti odkazuje na činnosť Maroka, s informáciou o dostatočnom fungovaní štátnych inštitúcií

pri zabezpečení ochrany obyvateľstva, všeobecne pre splnenie podmienok pre udelenie azylu musí
platiť, že krajina pôvodu žiadateľa o udelenie azylu (štát) je schopný a ochotný poskytnúť ochranu pred
prenasledovaním, alebo vážnym bezprávím drogovej Marko mafie, ktoré je aj na medzinárodnej úrovni
netrpené, potláčané či realizované štátnou mocou.

42. Správny súd sa stotožňuje s postupom žalovaného, kedy tento po neudelení azylu, nenašiel dôvody
na poskytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi a túto neposkytol z odôvodnením, že žalobca nebude v
prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Žalovaný v súvislosti
s neuznaním reálnej hrozby jednotlivých foriem vážneho bezprávia, ktorej by žalobca mohol byť po
svojomnávratedokrajinypôvoduvystavenýdôvodilokreminéhotým,žekeďžežalobcanečelilmučeniu,

krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu, nie je objektívne sa domnievať, že by mu takáto forma
trestu hrozila v prípade jeho návratu, keďže drvivá časť správ o krajine pôvodu žalobcu je že, v krajine
pôvodužalobcuneprebiehamedzinárodnýalebovnútroštátnykonflikttakéhorozmeru,žebyprežalobcu
v prípade návratu do krajiny pôvodu predstavoval individuálnu hrozbu vážneho bezprávia.

43. V kontexte vyššie spomenutých faktov týkajúcich sa bezpečnostnej situácie v Maroku a s tým
spojených rizík ohrozenia života, alebo zdravia žalobcu, sa uvedené tvrdenia žalovaného o neexistencii
reálnej hrozby vážneho bezprávia v prípade návratu žalobcu do krajiny jeho pôvodu javia ako také, ktoré
majúoporuvskutkovomzákladevyplývajúcomzadministratívnehospisu.Podľamienkysprávnehosúdu
nie je možnosť, že by sa žalobca po návrate do krajiny svojho pôvodu stal cieľom záujmu smerujúceho

k jeho potrestaniu. Navyše pokiaľ ide o zodpovedanie otázky, akým spôsobom je zaobchádzané s
neúspešnými žiadateľmi o medzinárodnú ochranu po ich návrate do Maroka z polytematickej správy
vyplýva, že sa informácie o potrestaní sa týkajú osôb, ktoré opustili Maroko ilegálne a bez cestovného
dokladu.

44. Z celkového pohľadu je teda možno konštatovať, že rozhodnutia o udelení azylu je odôvodnené
a zisťovanie skutkového stavu je náležite vykonané pri skúmaní dvoch podstatných otázok a to je
otázka objektivizácie správy žalobcu, že bol držiteľom pasu, že sa teda môže bez obáv o uväznenie
vrátiť na územie Maroka. Jeho dôvod tak v tejto časti nie je pravdivý pokiaľ ide o žiadosť o udelenie
azylu. Súd sa stotožňuje so zámerom žalovaného, rovnako tak v ďalšej otázke a to týkajúcej sa jeho

obavy o život z dôvodov potláčania drogovej trestnej činnosti jeho zamestnávateľa, štátnymi úradmi,
ktoré majú spolupracovať s týmito drogovými dealermi, pre ktoré on tieto tvrdenia uvádza ako dôvod o
udelenie azylu. Rozhodnutie pokladá súd za odôvodnené a založené na správnom právnom posúdení
práve z dôvodu dostatočne zisteného skutkového stavu. Správny súd vzhľadom na uvedené skutočnostikonštatuje neexistenciu dôvodu na zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorým je
nedostačujúce zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy spôsobom na riadne posúdenie veci
podľa § 191 ods. 1, písm. e/, c/, d/ SSP. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ správnou žalobou

napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a súd ho pokladá za
odôvodnené, odpovedajúce na nielen odvolacie námietky žalobcu podľa (§ 191 ods. 1 písm. e, c, f, a
g SSP), ale ktoré rešpektovali procesné práva žalobcu, ktorý je napokon právne zastúpený.

45. Preto správny súd po preskúmaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, správnej

žalobe postupom podľa SSP nevyhovel a ako nedôvodnú ju zamietol.

46. Vo veci náhrady trov správneho súdneho konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP
a nepriznal neúspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu, trov konania. Žalovanému
preukázateľné trovy konania podľa § 168 SSP nevznikli a trovy konania napokon neuplatnil, preto ich
súd nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Krajský súd v Košiciach v
lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku

to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čomspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.