Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. jún 2021

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11Csp/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119343274
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2021:6119343274.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Alenou Moravčíkovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r.

o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s. r. o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Z. D., T.. XX.XX.XXXX,
N.. U. XXX/X, XXX XX Š., o zaplatenie 802,09 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou dňa 26.07.2019 Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd v
upomínacomkonanívydalplatobnýrozkaz,ktorýmsúdzaviažežalovanéhonazaplateniesumyvovýške

809,20eurs8%úrokomzomeškaniaročnezosumy809,20eurod22.05.2018dozaplatenia.Uplatnený
nárokžalobcaodôvodniltým,ženazákladeZmluvyopostúpenípohľadávokuzatvorenejdňa21.05.2018
so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom nadobudol ako postupník pohľadávku voči
žalovanému. Postupca - Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela dňa 23.11.2004 so žalovaným zmluvu
č. XXXXXXXXXX/X/X, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov. Na
základe zmluvy spoločnosť postupcu poskytla žalovanému peňažné prostriedky, pričom žalovaný neplnil
v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka žalobcu voči

žalovanému vo výške 1.083,63 eur ku dňu postúpenia pozostávala z istiny vo výške 809,20 eur, úroku
vo výške 167,63 eur, úrokov z omeškania vo výške 66,80 eur a poplatkov vo výške 40,- eur. Žalovaný po
postúpení pohľadávky v prospech žalobcu uhradil dňa 08.02.2019 sumu vo výške 50 eur. Za predmet
konania žalobca označil neuhradenú istinu vo výške 809,20 eur s tým, že zvyšnú časť dlžnej sumy
si v danom konaní neuplatňuje. Úrok z omeškania si uplatňuje dňom nasledujúcim po dni účinnosti
postúpenia pohľadávky.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 06.09.2019 platobný rozkaz sp. zn.: 7Up/902/2019,
ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca na základe výzvy Okresného
súdu Banská Bystrica navrhol podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní,
pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne
príslušnému dňa 16.03.2021.

3. Žalobca na výzvu súdu bližšie špecifikoval žalobou uplatnený nárok a uviedol, že žalovaný uskutočnil
nasledovné debetné operácie:
- výber kartou + platba kartou + odchádzajúce platby z účtu vo výške 92.348,59 eur,
- poplatky vo výške 974,07 eur,- debetné úroky vo výške 1.276,99 eur,
- zmluvné úroky z omeškania vo výške 27,55 eur,
a kreditné operácie vo výške 92.493,79 eur. Súčet debetných operácií na účte žalovaného predstavuje

sumu vo výške 94.627,20 eur. Súčet kreditných operácií na účte žalovaného predstavuje sumu vo výške
93.584,40 eur. Rozdiel debetných a kreditných operácií na účte žalovaného tak predstavuje ku dňu
20.07.2017 sumu vo výške 1.042,80 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 809,20 eur, z poplatkov vo
výške 40,- eur, z riadneho úroku vo výške 167,63 eur a z úroku z omeškania vo výške 25,97 eur.

4. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s jej prílohami podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) a zároveň ho v zmysle § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný sa k
žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprel.

5. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na termín 25.06.2021, pričom právny zástupca
žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť žalobcu na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd

rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovanému bolo doručené predvolanie formou fikcie s tým, že poštová
zásielka sa vrátila ako nedoručená z dôvodu, že adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote. Z
uvedených dôvodov tak súd vykonal pojednávanie podľa § 180 CSP v neprítomnosti účastníkov konania
a právneho zástupcu žalobcu.

6. Súd sa oboznámil so žalobou, Zmluvou o postúpení pohľadávok, Prílohou k Zmluve o postúpení
pohľadávok, Prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluvou o kontokorentnom úvere, výpoveďou
zmluvy zo dňa 20.04.2017, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Sadzobníkom poplatkov a náhrad
Slovenskej sporiteľne, a.s., Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 21.05.2018, Opravou -
Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 04.06.2018, Pokusom o zmier zo dňa 31.05.2019, podacím

hárkom Slovenskej pošty zo dňa 03.06.2019, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu doručenému
súdu dňa 05.09.2019, oznámením o odvolaní plnomocenstva a o zmene právneho zastupovania na
strane žalobcu, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 22.03.2021, výpisom z účtu žalovaného,
vyjadrením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 14.04.2021, podacím hárkom Slovenskej pošty zo dňa
29.01.2018, výzvou zo dňa 23.01.2018 a zistil tento skutkový a právny stav:

7. Medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola
dňa 23.11.2004 uzatvorená Zmluva o kontokorentnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie
kontokorentného úveru číslo XXXXXXXXXX/X/X za podmienok úverového rámca 25.000,- SKK,
úrokovej sadzbe typu premenlivej 11,35% p. a., so splatnosťou úrokov mesačne a konečnou splatnosťou

22.11.2015 (v zmysle článku III odseku 1 zmluvy sa uzatvárala na obdobie roka, s každoročným
predlžovaním o ďalší rok). Z výpisu účtu žalovaného vyplývalo, že bol v prečerpaní účtu a posledný
výber uskutočnil dňa 13.05.2016 a posledný vklad uskutočnil dňa 31.07.2016. V dôsledku uvedeného
právny predchodca žalobcu mal vypovedať zmluvu listom zo dňa 20.04.2017 s výpovednou lehotou 2
mesiace a zároveň oznámiť žalovanému, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania

s tým, že výška pohľadávky je 994,96 eur a žalovaného vyzvať na úhradu dlžnej sumy do uplynutia
výpovednej lehoty. Výzvou zo dňa 23.01.2018 právny predchodca žalobcu žalovanému mal oznámiť, že
výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky ku dňu 20.07.2017 predstavuje sumu vo výške 1042,80 eur
a súčasne upozorniť žalovaného na právo postúpiť pohľadávku tretej osobe v prípade jej neuhradenia,
pričom táto výzva bola dňa 29.01.2018 podaná na poštovú prepravu.

8. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0401/2018/CE, ktorá bola uzatvorená medzi
spoločnosťami Slovenská sporiteľňa, a. s. a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. dňa 21.05.2018
a jej príloh, bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania postúpená spoločnosti EOS KSI
Slovensko, s.r.o. ku dňu 21.05.2018. Túto skutočnosť oznámila Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému

listom zo dňa 21.05.2018, vrátane opravy zo dňa 04.06.2018.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55 , ak zmluvnými stranami

sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.10. Podľa § 52 ods. 2 OZ , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 3 OZ , spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“).

13. Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť
od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná

forma.

15. Podľa § 710 Obchodného zákonníka a, k je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy
príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o kontokorentnom úvere, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou

preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

19. Podľa § 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pri úveroch formou preddavkov na bežný
účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu
mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch

spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia
zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej
percentuálnej miery nákladov.

20. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách (v znení účinnom ku dňu 21.05.2018), ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je

bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane

jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebopobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

22. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo

dohode s dlžníkom.

23. Podľa § 232 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.

24. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

25. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a. s. ako pôvodným veriteľom a žalovaným, existoval záväzkový vzťah titulom Zmluvy

o kontokorentnom úvere podľa § 708 a nasl. a § 479 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je
súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože
pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na
právny vzťah založený zmluvou o osobnom účte je tak potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), avšak

Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s poukazom na § 1 ods. 3 iba v kontexte s § 3
ods. 6 tohto zákona. Uvedená zmluva mala formulárových charakter, bola vopred pripravená právnym
predchodcom žalobcu a žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah. Tieto skutočnosti neboli počas súdneho
konania žiadnym spôsobom spochybnené, vyplývajú z predložených listinných dôkazov, a preto ich
súd považoval za nesporné. V zmysle zmluvy o kontokorentnom úvere bolo žalovanému poskytnuté aj

povolené prečerpanie k účtu po splnení podmienok uvedených v zmluve. V čl. III. odsek 5 zmluvy dlžník
vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje
sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre
účely tejto zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané veriteľom s účinnosťou k
1.8.2002 (ďalej len "VOP"). Žalobca predložil 2 verzie VOP s účinnosťou k 1.8.2002. V prvom prípade

bod 10.3 VOP uvádzal, že pri doručovaní písomností poštou sa zásielka považuje za doručenú v
tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine na siedmy deň po jej odoslaní. V druhom prípade bol
bod 10.3 upravený obšírnejšie a stanovoval, že pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka
považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine na siedmy deň po jej odoslaní,
a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ

nie je dohodnuté inak, Banka zasiela písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky.

26. Žalovaný úverový rámec využíval, no prestal ho splácať a preto mal pôvodný veriteľ žalovaného
zmluvu listom zo dňa 20.04.2017 vypovedať s výpovednou lehotou 2 mesiace, ktorá mala začať plynúť
prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení tejto výpovede a zároveň v tejto výpovedi oznámil

žalovanému, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania s tým, že výška pohľadávky
je 994,96 eur a zároveň žalovaného vyzvať na úhradu dlžnej sumy do uplynutia výpovednej lehoty. Súd
má však za to, že žalobca nepreukázal, že došlo k vypovedaniu zmluvy a ani vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti povoleného prečerpania, nakoľko nepredložil žiadny listinný dôkaz, ktorý by preukázal, že
by účinným spôsobom bola výpoveď doručená žalovanému a tým pádom nepreukázal vypovedanie

zmluvy o povolenom prečerpaní (ani kedy mala výpovedná doba uplynúť )a teda ani, že pohľadávka je
splatná, pričom v zmysle čl. II ods. 1 zmluvy, čerpanie úveru je dlžník oprávnený až do termínu konečnej
splatnosti, v rozsahu úverového rámca dohodnutého v čl. I zmluvy /V zmysle čl. III. ods. 2 zmluvy úver je
splatný v deň splatnosti uvedený v základných podmienkach zmluvy. V prípade predĺženia zmluvy podľa
bodu 1. tohto článku zmluvy sa splatnosť predlžuje o dobu, o ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy, t.j.

o jeden rok, pričom v zmysle bodu 1. tohto článku zmluvy sa zmluva uzatvára na dobu určitú, a to na
dobu jedného roka odo dňa podpísania zmluvy oboma stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy
o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutímdoby trvania zmluvy (pôvodnej alebo predĺženej), že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy,
maximálne však do dosiahnutia 65. rokov veku dlžníka/.

27. Na základe uvedeného súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko skúmanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je súčasťou každého súdneho konania, pričom ju súd skúma
vždy - aj bez návrhu, aj keď ju žiadny z účastníkov nenamieta /rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 26.06.2010), pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie
má za následok zamietnutie žaloby. Okresný súd je tak oprávnený ex offo skúmať aktívnu legitimáciu

žalobcu, a to napriek procesnej pasivite žalovaného pričom: „I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže
mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek
uplatnený nárok. II. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej
povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia.
Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov
civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená).“/uznesenie Ústavného súdu

SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019/. Na základe uvedeného súd žalobcu vyzval na preukázanie
platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca na výzvu súdu doložil
výzvu zo dňa 23.01.2018, ktorou právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že výška splatnej
a nezaplatenej pohľadávky ku dňu 20.07.2017 predstavuje sumu vo výške 1042,80 eur a súčasne
upozornil žalovaného na právo postúpiť pohľadávku tretej osobe v prípade jej neuhradenia, pričom táto

výzva bola dňa 29.01.2018 podaná na poštovú prepravu a mal zato, že týmto dodržanie postupu podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách preukázal. Zároveň poukázal na bod 10.3.VOP, kde je uvedené, že
zásielka je v tuzemsku doručená na 3. deň po odoslaní, aj keď sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie,
alebo sa zásielka vráti ako nedoručená a že pokiaľ nie je dohodnuté inak a že banka zasiela písomnosti
v poštovom styku vo forme obyčajnej zásielky. Zároveň poukázal na znenie ustanovení § 150 ods. 1

a § 151 ods. 1Civilného sporového poriadku a teda, keďže skutočnosť, že výpoveď bola žalovanému
doručovaná, nebola protistranou rozporovaná je potrebné toto tvrdenie považovať za tkz. nesporné
skutkové tvrdenie a na podporu poukázal aj na niektoré rozhodnutia odvolacích súdov.

28. Súd má zato, že v danom prípade ide o sporové konanie, a preto strana sporu tak musí uniesť

bremeno tvrdení a skutočností, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore, a toto bremeno tiež preukázať.
Civilný sporový poriadok v ustanovení § 132 ods. 1 určuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom
konaní, t.j. povinnosť strany označiť dôkazy na svoje tvrdenia a z tohto vyplýva, že na strane sporu
leží iniciatíva pri zabezpečovaní dôkazov. Strana pokiaľ neoznačila a nepredložila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, tak nesie nepriaznivé dôsledky, ktoré môžu spočívať v tom, že súd

rozhodne len na základe vykonaných dôkazov a zo skutkového stavu, ktorý bol takto zistený, pričom
takýto následok postihuje aj tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, no
po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany sporu. Zákon tak určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany sporu závisle od konania, pokiaľ je daný výsledok vykonaného dokazovania. Z uvedených

skutočností tak vyplýva, že žalobca má v súdnom spore nielen tvrdiť, ale i dokazovať predpoklady svojej
aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky. Ako
vyplýva zo zistenia skutkového stavu, tak pôvodný žalobca mal postúpiť žalobcovi svoje pohľadávky,
ktoré mal voči žalovanému. Podľa názoru súdu však žalobca nepreukázal a nepredložil také listinné
dôkazy, ktoré by preukazovali, že vyzval žalovaného na zaplatenie podľa § 92 ods. 8 zákona o

bankách minimálne 90 dní pred postúpením, resp. že, výzva na ktorú sa odkazuje sa dostala do
dispozičnej sféry žalovaného, nakoľko v kontexte rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Cdo/36/2020, z 15. decembra 2020, ktorý rieši problematiku platného postúpenia bankovej
pohľadávky, vrátanie doručovania, dojednaním fikcie doručenia spôsobom, že zásielka sa považuje za
doručenú uplynutím vopred určených dní odo dňa jej odoslania, nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú

domnienku, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú len na základe jej
odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta, a to pre jej rozpor s ustanovením § 45 ods. 1
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. V kontexte uvedeného
tak podací hárok nepreukazuje doručenie a ustanovenie bodu 10.3. VOP je v rozpore s § 45 ods. 1
Občianskeho zákonníka a preto je toto ustanovenie v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.

Žalovaný rovnako nepreukázal ani platné a účinné vypovedanie zmluvy (a už vôbec nie, k akému
dátumu malo dôjsť k vypovedaniu zmluvy) a ani, že nastala konečná splatnosť úveru, pričom ak ide
o bankovú pohľadávku, banka môže postúpiť pohľadávku zo spotrebiteľského úveru len so všetkými
právami s ňou spojenými. Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozsudku sp. zn. 7Cdo/26/2017 zodňa 28.03.2018 umožnil preskúmanie dovolenosti postúpenia pohľadávky, ako aj platnosti postúpenia
v spotrebiteľských vzťahoch, v prípade postúpenia bankovej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Z uvedených dôvodov tak súd preskúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky,

nakoľko právnym predchodcom žalobcu bola banka - Slovenská sporiteľňa , a.s. a bolo potrebné pre
platné postúpenie pohľadávky splniť tak všeobecné podmienky uvedené v § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ako aj osobitné podmienky uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Postúpenie pohľadávky
je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú neplatnosť súd ex
offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca nie je

veriteľom žalovaného, a preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vo zvyšku,
ktorý nebol dotknutý zastavením zamietol. V zmysle uvedeného sa súd ďalej nezaoberal posúdením
zmluvných podmienok a preskúmaním zmluvy ako takej, pretože dokazovanie v tomto smere sa stalo
nadbytočným.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP pretože žalovaný
aj keď bol úspešný v súdnom konaní v celom rozsahu, tak žiadne trovy konania mu nevznikli, a preto

mu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och
písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.