Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 6, 2022

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/17/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320201595

Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2022:8320201595.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu Mesto Snina, Strojárska
2060/95, 069 01 Snina, IČO: 00 323 560, proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Humenné, Kukorelliho 1, 066 01 Humenné, IČO: 30 794 536, v konaní o zaplatenie 29 009,42 eur

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 12.02.2020 na Krajský súd v Prešove správnu žalobu voči

žalovaným v 1. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a v 2. rade Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Humenné, ktorou žiadal:

aby súd zrušil vyjadrenie k žiadosti o výklad ustanovení dohôd zo strany Ústredia práce, sociálnych vecí
a rodiny sekcie služieb zamestnanosti Bratislava zo dňa 02.12.2019 a vyjadrenie k žiadosti o výklad
ustanovení dohôd zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné zo dňa 30.10.2019,

a zaviazal žalovaných vrátiť mu sumu 29 009,42 eur, ktorá predstavuje výšku vrátených finančných
prostriedkov z uzatvorených dohôd s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom a žiadal
priznať nárok na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že:

Dňa 30.07.2018 uzatvoril Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné dohodu
o poskytnutí finančného prostriedku na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie
podľa § 50 Zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti, v rámci Národného projektu podpora

zamestnávania ÚoZ prostredníctvom vybraných aktívnych opatrení na trhu práce – tri na jedno pracovné
miesto. Jednalo sa celkovo o šesť dohôd a žalovaný vyplatil žalobcovi na tieto miesta príspevok vo
výške 29 009,42 eur.Žalobca žiadal od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom a Ústredia práce, sociálnych vecí
a rodiny ozrejmiť:

či sa jedná o zrušenie akéhokoľvek pracovného miesta zamestnanca z dôvodu organizačných zmien,
v rámci organizačnej štruktúry zamestnávateľa, s ktorým dohoda a pracovné miesta vytvárané na
základe dohody nemajú žiaden vzťah, nakoľko sa jedná o úplne iný dohodnutý druh práce,

či sa jedná len o zrušenie pracovného miesta v rámci organizačnej štruktúry u zamestnávateľa, ktoré
sa pomenovaním zhoduje s pracovným miestom, respektíve profesiou uvedenou v budúcej pracovnej
zmluve uzatváranej na základe dohody, teda vlastne by sa jednalo len o pracovné miesto, ktoré by bolo
zamestnávateľom v ďalšom priebehu zrušené a na zabezpečenie požadovaných činností by ďalej slúžilo
vytvorenie nového pracovného miesta na základe dohody so žalovaným, respektíve,

či sa jedná len o zrušenie vytvoreného pracovného miesta v priebehu 12-tich kalendárnych mesiacov
od vytvorenia pracovného miesta.

Žalobca mal uzatvorených na poskytnutie finančných príspevkoch v rámci rôznych projektov a nástrojov
aktívnej politiky šesť platných dohôd trhu práce, v rámci ktorých by sa malo sledovať prepúšťanie
zamestnancov z dôvodu nadbytočnosti.

V marci 2019 došlo u žalobcu ako zamestnávateľa k uzatvoreniu dohody o ukončení pracovného

pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so zamestnancom – vedúcim oddelenia,
nakoľko organizačnou zmenou sa dospelo k rozdeleniu oddelenia na dve novovzniknuté oddelenia,
pričom zamestnancovi bolo ponúknuté pracovné miesto na jedno z novovytvorených oddelení,
na ktoré nereagovala a ukončil pracovný pomer podľa vyššie uvedeného ustanovenia Zákonníka
práce s vyplatením odstupného. Zamestnávateľ teda zamestnancovi umožnil ďalej pracovať, avšak

zamestnanec to nevyužil. V tomto prípade sa jednalo sa o pracovné miesto kmeňového zamestnanca,
s ktorým dohody a pracovné miesta vytvárané na základe dohôd nemali súvislosť, nakoľko sa jedná
o úplne iný dohodnutý druh práce. Podľa žalobcu je v takomto prípade zjavne neprimerané, ak by
zamestnávateľ nemohol prepustiť žiadneho zamestnanca z organizačných zmien a bol by obmedzený
pri úmysle efektívne nakladať a organizovať konkrétne pracovné činnosti, ktoré sú nevyhnutné na

zabezpečenie jeho potrieb.

Žalobca uviedol, že predmetnou zmenou boli uňho navýšené počty pracovných miest zamestnancov,
teda sa nejednalo o nadbytočnosť tohto zamestnanca, ale skôr o jeho neochotu pracovať
u zamestnávateľa.

Žalobca z tohto dôvodu požiadal o výklad predmetného ustanovenia, ktoré je súčasťou dohôd, aby
bolo zrejmé o aké pracovné miesta v rámci štruktúry zamestnávateľa sa jedná, pri posudzovaní vo
vzťahu s predmetným ustanovením tej ktorej dohody, o poskytnutí finančných prostriedkov na podporu
zamestnávateľa. Žalobca uviedol, že podľa § 50 Zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti

sa za vytvorenie pracovného miesta považuje zvýšenie počtu pracovných miest, ktoré predstavuje
priemer za dvanásť kalendárnych mesiacov v porovnaní s predchádzajúcim obdobím celkový nárast
počtu zamestnancov. Ak nedošlo k zvýšeniu počtu pracovných miest podľa tejto vety: ,,Zamestnávateľ
je povinný preukázať, že k tomuto zvýšeniu nedošlo v dôsledku zrušenia pracovného miesta z dôvodu
nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce“.

Rovnaká situácia vznikla aj v súvislosti s dohodami o poskytnutí finančného prostriedku

na podporu vytvárania pracovných miest uverejnených zamestnávateľom podľa § 54 ods. 1 písm. e)
Zákona o službách v zamestnanosti, kde podľa článku IV dohody § 54 – oprávnené náklady, body 7

a 9 je zamestnávateľ zaviazaný na rovnaké povinnosti a podmienky ako v dohode § 50. Žalobca dal do
pozornosti aj metodické usmernenie č. 5-29/2019 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom,
ktoré rieši pojem pracovné miesto v súvislosti s jeho vytvorením a zrušením.Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom na základe vyššie uvedenej žiadosti

žalobcu listom zo dňa 30.10.2010 Č. S. XXXX/XXXX odpovedal na túto žiadosť žalobcu tým spôsobom,

že ho vyzval na vrátenie finančných prostriedkov, ale nevyjadril sa ku skutočnostiam uvádzaných
žalobcom v tejto žiadosti a nepodložil svoje stanovisko ani právnou argumentáciou.

Žalobca preto podal dňa 15.11.2019 obdobnú žiadosť na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý
odpovedal, že považuje postup Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom za opodstatnený,

pretože došlo k porušeniu zmluvných podmienok.

Z vyjadrení žalovaných tak vyplýva povinnosť pre žalobcu vrátiť finančné prostriedky

v sume 29 009,42 eur, avšak podľa žalobca ide o nesprávne právne posúdenie veci a nezákonný postup
vo vzťahu k nemu. Žalobca poukázal na § 50 Zákona o službách v zamestnanosti.

Poukázal na ustanovenie dohody o poskytnutí finančného príspevku na podporu zamestnávania
znevýhodnenéhouchádzačaozamestnanieana§50Zákonaoslužbáchvzamestnanostiatokonkrétne
na článok II. dohody § 50 – práva a povinnosti zamestnávateľa, bod 1, sa zamestnávateľ zaväzuje
vytvoriť pracovné miesto pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie....

Podľa článku V. dohody § 50 –osobitné podmienky bodu 7, v nadväznosti na článok II. bod 1 dohody sa
za vytvorenie pracovného miesta u zamestnávateľa považuje zvýšenie počtu pracovných miest, ktoré
predstavuje v priemere za dvanásť kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim
obdobím celkový nárast počtu jeho zamestnancov. Ak nedošlo k zvýšeniu počtu pracovných miest podľa

tejto vety, zamestnávateľ je povinný preukázať, že k tomuto zvýšeniu nedošlo v dôsledku zrušenia
pracovných miest z dôvodu nadbytočnosti. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce... splnenie tejto
podmienky je zamestnávateľ povinný preukázať údajmi uvedenými v prílohe č. 2...

Žalobca uviedol, že bol povinný podľa tohto preukázať uvedenú skutočnosti len

v prípade, ak nedošlo k zvýšeniu pracovných miest, avšak v tomto prípade došlo k zvýšeniu pracovných
miest a teda takúto povinnosť žalobca nemal.

Žalobca poukázal na článok V. dohody § 50 – osobitné podmienky bod 8, ak

zamestnávateľ v priebehu dvanástich kalendárnych mesiacov od vytvorenia pracovných miest zrušil
akékoľvek pracovné miesto pre nadbytočnosť podľa 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je povinný
vrátiť úradu celý poskytnutý príspevok... Žalobca poukázal na to, že toto ustanovenie je v nadväznosti
na predchádzajúci bod 7 tohto článku a nie samostatne na každý prípad zrušenia pracovného miesta

v rámci organizačnej štruktúry, teda žalobca mal dať takéto čestné prehlásenie len v prípade ak
nedošlo k zvýšeniu pracovných miest u zamestnávateľa za dvanásť kalendárnych mesiacov v porovnaní
z predchádzajúcim obdobím.

Rovnaká situácia platí pri dohodách uzatváraných podľa § 54 Zákona, t. j. o poskytnutí

finančného príspevku na podporu vytvárania pracovných miest v rámci Národného projektu cesta
na trh práce 1, respektíve 2. Podľa článku V. dohody bod 7, sa za vytvorenie pracovného miesta
u zamestnávateľa považuje zvýšenie počtu pracovných miest, ktoré predstavuje v priemere za dvanásť
kalendárnych mesiacov v porovnaní v rovnakých predchádzajúcim obdobím, celkový nárast počtu

jeho zamestnancov. Ak nedošlo k počtu pracovných miest podľa tejto vety, zamestnávateľ je povinný
preukázať,žektomutozvýšeniunedošlovdôsledkuzrušeniapracovnýchmiestzdôvodunadbytočnosti.
Splnenie tejto podmienky je zamestnávateľ povinný preukázať údajmi uvedenými v prílohe č. 6...

Podľa článku V. dohody bod 9, ak zamestnávateľ v priebehu dvanástich kalendárnych mesiacov od

vytvorenia pracovných miest zrušil akékoľvek pracovné miesto pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce, je povinný vrátiť úradu celý poskytnutý príspevok...

Žalobca v žalobe poukázal na to, že podľa ukazovateľa priemerného počtuzamestnancov, uňho došlo v porovnaní k 31.08.2018, stav k 31.08.2019 k navýšeniu počtu
zamestnancov, pričom celkový počet zamestnancov u žalobcu k 31.08.2018 bol 199, z toho kmeňový

zamestnanci 187 a stav celkového počtu zamestnancov k 31.08.2019 bol 194 (kmeňoví zamestnanci).
Z toho je zrejmé, že v porovnaní so stavom pred dvanástimi kalendárnymi mesiacmi nedošlo k poklesu
zamestnancov u žalobcu, ale naopak došlo k nárastu počtu pracovných miest o 7 zamestnancov počas
celého trvania projektu – Cesta na trh práce, na základe ktorého žalobca dostal od žalovaných finančné
prostriedky.

Z toho je zrejmé, že u žalobcu aj na tej skutočnosti ukončenia pracovného pomeru zamestnancov
v období počas plynutia uzatvorených dohôd došlo k celkovému zvýšeniu počtu zamestnancov
v porovnaní s predchádzajúcim obdobím a preto žalobca ako zamestnávateľ nemohol byť žalovaných
sankcionovaný tým, že musel vrátiť poskytnuté príspevky podľa článku V. dohody § 50 – osobitné
podmienky bodu 8, respektíve podľa ustanovení dohody § 54 – osobitné podmienky bodu 9.

Podľa žalobcu ako zamestnávateľ má povinnosť vrátiť finančné príspevky len

v prípade, ak v priebehu dvanástich kalendárnych mesiacov od vytvorenia pracovných miest zrušil
pracovné miesto pre nadbytočnosť, teda len v prípade ak nedošlo k celkovému zvýšeniu počtu
pracovných miest. Žalobca má za to, že u neho došlo k zvýšeniu počtu pracovných miest a pre takúto

povinnosť nemal a žalovaní nemali právo požadovať vrátenie finančného príspevku a na tom nič nemení
ukončenie pracovného pomeru dohodou o predchádzajúcej zmene. Žalobca poukázal aj na metodický
postuprealizácie§50Zákonaoslužbáchzamestnanostizostranyžalovaného,označenýakometodické
usmernenie č. X-XX/XXXX vydaný Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.

Krajský súd v Prešove svojim uznesením pod sp. zn. XSa/X/XXXX zo dňa 30.04.2020

rozhodol tak, že odmieta žalobu v časť, ktorou sa žalovaný domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.12.2019 a zo dňa 30.10.2019. Žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania a vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 29 009,42 eur vec postúpil na Okresný súd

Humenné. Žalobca proti tomuto uzneseniu podal kasačnú sťažnosť a spis bol postúpený na rozhodnutie
na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky o kasačnej sťažnosti proti
vyššie uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Prešove, rozhodol uznesením sp. zn. XSžsk/XX/XXXX
zo dňa 02.07.2021 tak, že kasačnú sťažnosť voči výroku o postúpení veci na Okresný súd Humenné
o zaplatenie 29 009,42 eur na Okresný súd Humenné odmieta. Vo zvyšku kasačnú sťažnosť zamieta

a nárok na náhradu trov kasačného konania účastníkom nepriznal.

Krajský súd v Prešove vo svojom uznesením a rovnako aj Najvyšší súd SR vyslovili

právny názor, že sa nejedná o správne súdnictvo, uvedené rozhodnutia žalovaných nie je možné

preskúmať v správnom konaní a ide o súkromnoprávnu žalobu, o ktorej má rozhodovať všeobecný súd
v tomto prípade Okresný súd Humenné a to už len o časti o zaplatenie sumy 29 009,42 eur, teda či
žalovaní mali nárok alebo nie na jej vrátenie od žalobcu, respektíve či žalobca má nárok na vrátenie
tejto sumy od žalovaných, podľa uzavretých dohôd a zákona.

Predmetom konania na Okresnom súde Humenné tak ostalo posúdenie, či žalobca má

nárok na zaplatenie uvedenej sumy od žalovaných, to znamená či došlo k porušeniu vyššie uvedených
dohôd a Zákona o zamestnanosti zo strany žalobcu alebo nie.

Žalovaný v 2. rade – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné žiadal žalobu

zamietnuť ako nedôvodnú s tým, že mali nárok na vrátenie uvedenej sumy od žalobcu a žalobca
bol povinný tieto finančné prostriedky vrátiť, tak ako to aj urobil. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že
žalobca ako zamestnávateľ uzatvoril so žalovaným v 2. rade dohodu č. 18/35/050/21 o poskytnutí

finančného príspevku na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa
§ 50 Zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti, v rámci A. B. B. C. D. E. D. F.. Podľa tejto
dohody žalobca vytvoril jedno pracovné miesto. Podľa článku V. bodu 9 tejto dohody, ak zamestnávateľ –
žalobcavpriebehudvanástichkalendárnychmesiacovodvytvoreniapracovnéhomiestazrušíakékoľvekpracovné miesto pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je povinný vrátiť úradu
celý poskytnutý príspevok a to najneskôr do 30 kalendárnych dní od zrušenia pracovného miesta
z dôvodu nadbytočnosti. Pri finančnej kontrole žalovaný zistil, že žalobca v období od 01.08.2018 do

31.07.2019 zrušil pracovné miesto pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
a k 30.04.2019 ukončil pracovný pomer so zamestnancom mesta G. G. B.. Z tohto dôvodu bol žalobca
povinný vrátiť poskytnuté finančné prostriedky za toto miesto v sume 1 711,72 eur do 30.05.2019.
Žalovaný vyzval žalobcu listom z 18.06.2019 na vrátenie tejto sumy a táto bola žalobcom vrátená
30.10.2019.

Dňa 30.04.2019 uzatvoril žalobca ako zamestnávateľ so žalovaným – Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny Humenné dohodu č. XX/XX/XXX/XX o poskytnutí finančného príspevku na
podporu vytvárania pracovných miest v rámci Národného projektu Cesta na trh práce 2 – opatrenie č. 1
podľa § 54 ods. 1 písm. a) Zákona o službách v zamestnanosti. Na základe tejto dohody žalobca vytvoril

štyri pracovné miesta.

Podľa článku V. bodu 9 tejto dohody, ak zamestnávateľ – žalobca v priebehu dvanástich mesiacov
od vytvorenia pracovného miesta zruší akékoľvek pracovné miesto pre nadbytočnosť, podľa § 63
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je povinný vrátiť žalovanému poskytnutý finančný príspevok za

počet zrušených pracovných miest vo výške najnižšieho poskytnuté finančného príspevku a to do 30
kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy úradu na vrátenie finančných prostriedkov, ak sa nedohodne
na inej lehote.

Žalovaný pri finančnej kontrole zistil, že žalobca v období šiestich mesiacov od vytvorenia

podporovaných pracovných miest, teda od 01.04.2019 do 30.09.2019 zrušil vo svojej organizácii
pracovné miesto pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a k 30.04.2019
ukončil pracovný pomer so zamestnancom mesta G. G. B. a 31.08.2019 ukončil pracovný pomer so
zamestnancom mesta H. I. F., J. H. K., E. H., L. M., H. H. M., H. K. N. a s O. P..

Z tohto dôvodu vyzval žalovaný žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov v celkovej
sume 4 229,40 eur do 30 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Žalobca vrátil túto sumu žalovanému
06.12.2019.

Dňa 30.04.2019 uzatvoril žalobca ako zamestnávateľ so žalovaným – Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny Humenné dohodu č. XX/XX/XXX/XX o poskytnutí finančného príspevku na
podporu vytvárania pracovných miest v rámci Národného projektu Cesta na trh práce 2 – opatrenie č. 1
podľa § 54 ods. 1 písm. a) Zákona o službách v zamestnanosti. Na základe toho žalobca vytvoril jedno
pracovné miesto.

Podľa článku V. bod 9 tejto dohody, ak zamestnávateľ v priebehu dvanástich mesiacov od vytvorenia
pracovných miest zrušil akékoľvek pracovné miesto pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce, je povinný vrátiť úradu poskytnutý finančný príspevok za počet zrušených pracovných
miest vo výške najnižšieho poskytnutého príspevku, a to do 30 kalendárnych dní od doručenia výzvu

úradu na vrátenie finančných prostriedkov, ak sa nedohodol na inej lehote.

Žalovaný pri finančnej kontrole zistil, že žalobca v období šiestich mesiacov od vytvorenia
podporovaného pracovného miesta, t. j. od 01.04.2019 do 30.09.2019 zrušil vo svojej organizácii
pracovné miesto pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a k 30.04.2019

ukončil pracovný pomer so zamestnancom G. G. B. a 31.08.2019 ukončil pracovný pomer s ďalšími
zamestnancami a to H. I. F., J. H. K., E. H., L. M., H. H. M., H. K. N. a s O. P.. Z tohto dôvodu vznikla
žalobcovi povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v sume 1 246,29 eur, ktoré na základe výzvy
žalovaného z 11.11.2019 vrátil dňa 06.12.2019. Dňa 27.12.2018 žalobca ako zamestnávateľ uzatvoril
so žalovaným dohodu č. XX/XX/XXX/XX o poskytnutí finančného príspevku na podporu vytvorenia

pracovných miest u verejných zamestnávateľov, v rámci A. B. Q. na trh práce 2 – opatrenie č. 2 podľa §
54 ods. písm. a) Zákona o službách v zamestnanosti. Podľa tejto dohody žalobca vytvoril päť pracovných
miest. V článku V. bode 9 tejto dohody bola uzatvorená povinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedkyak dôjde k zrušeniu akéhokoľvek pracovného miesta, tak ako je to uvedené aj vo vyššie uvedených
dohodách.

Žalovaný pri finančnej kontrole zistil, že žalobca v období deviatich mesiacov od vytvorenia
podporovaných pracovných miest, teda od 07.01.2019 do 30.09.2019 zrušil pracovné miesta pre
nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a k 30.04.2019 ukončil pracovný pomer so
zamestnancom G. G. B. a 31.08.2019 ukončil pracovný pomer so zamestnancami H. I. F., J. H. K., E.
H., L. M., H. H. M., H. K. N. a s O. P.. Z tohto dôvodu ho žalovaný listom z 11.11.2019 vyzval na vrátenie

sumy 15 659,65 eur a žalobca túto sumu vrátil žalovaného 06.12.2019.

Dňa 30.07.2018 uzatvoril žalobca ako zamestnávateľ so žalovaným dohodu č.

XX/XX/XXX/XX R. poskytnutí finančných prostriedkov na mentorované zapracovanie a prax
u zamestnávateľa, ktorý na tento účel vytvorí pracovné miesto podľa § 54 ods. 1 písm. a) Zákona

o službách v zamestnanosti v rámci Národného projektu, Praxou zamestnania, spolufinancovaného
Európskym sociálnym fondom. Žalobca vytvoril jedno pracovné miesto.

Podľa článku V. bodu 8 tejto dohody, ak zamestnávateľ v priebehu 9 mesiacov od vytvorenia
pracovného miesta za účelom mentorovaného zapracovania a praxe zruší akékoľvek pracovné miesto

prenadbytočnosťpodľa§63ods.1písm.b)Zákonníkaprácejepovinnývrátiťúraduposkytnutéfinančné
prostriedky.

Žalovaný pri finančnej kontrole zistil, že v období 9 mesiacov od vytvorenia tohto miesta, t. j. od
06.08.2018 do 05.05.2019 žalobca zrušil toto pracovné miesto pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1

a k 30.04.2019 ukončil pracovný pomer so zamestnancom G. G. B.. Žalovaný preto vyzval žalobcu na
vrátenie sumy 6 162,36 eur, čo žalobca splnil 30.10.2019.

Žalovaný poukázal na to, že v rámci týchto dohôd majú zmluvné strany týchto dohôd

rovnaké práva a povinnosti a tieto dohody sa realizujú na základe Zákona o službách v zamestnanosti
za účelom realizácie aktívnych opatrení na trhu práce. Žalobca poukázal na článok 5 bod. 8 dohôd
o poskytnutí finančného príspevku, kde je uvedené čo sa považuje za porušenie zmluvnej povinnosti
s tým, že žalobca túto definíciu naplnil. V tomto prípade bolo preukázané, že u žalobcu došlo ku
ukončeniu vyššie uvedených pracovných pomerov a teda, že je a bol povinný vrátiť poskytnuté finančné

prostriedky. Žalobca totiž porušil svoju zmluvnú povinnosť v súlade so zákonom. Žalobca pri uzatvorení
týchto dohôd nerozporoval spornosť týchto dohôd o poskytnutí príspevkov, až keď z jeho strany došlo
k porušeniu podmienok týchto dohôd začal napádať tieto dohody a ich výklad. Žalobca teda nemá
nárok na vrátenie týchto finančných príspevkov, čo aj sám uznal tým, že ich dobrovoľne po výzve vrátil
žalovanému. Preto žiadajú žalobu zamietnuť.

Žalovaný v 2. rade uviedol pri vyjadrení k žalobe, že nemá pasívnu vecnú legitimáciu

v tomto spore, pretože on neuzatváral žiadne dohody so žalobcom. Poukázal na ustanovenia zákona,
že v tomto prípade mal právomoc a uzatváral tieto dohody žalovaný v 1. rade. Následne uviedol rovnako

ako žalovaný v 1. rade, že žalobca ako zamestnávateľ porušil svoje povinnosti z uvedených dohôd
a preto bol povinný uvedené finančné príspevky vrátiť.

Žalobca následne svojim podaním doručeným súdu 02.12.2021 zobral žalobu späť

voči žalovanému v 2. rade. Žiadal voči nemu konanie zastaviť, inak zotrval na žalobe a na svojich
skutkových tvrdeniach. Následne žalobca zobral žalobu výslovne späť voči žalovanému v 2. rade –
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava svojim podaním doručeným súdu 27.12.2021.

Okresný súd Humenné svojim uznesením z 11.02.2022 zastavil konanie voči

Žalovanému – Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlo Špitálska 8, Bratislava
a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči tomuto žalovanému nepriznal.Predmetom tohto súdneho konania tak ostala žalobu žalobcu proti žalovanému Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Kukorelliho 1, Humenné o zaplatenie sumy 29 009,42 eur.

Súd vo veci zistil tento skutkový s právny stav:

Z odpovedí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 02.12.2019 žalobcovi vyzýva, že

na základe jeho žiadosti mu oznámili, že je povinný vrátiť poskytnuté finančné príspevky, pretože došlo
k porušeniu zmluvných podmienok z jeho strany a to prepúšťanie z dôvodu nadbytočnosti.

Z odpovedi žalovaného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné zo dňa 30.10.2019 tento
povedal žalobcovi na základe jeho žiadosti, že došlo k porušeniu dohôd, pretože došlo k zrušeniu
pracovných miest pre nadbytočnosť a preto je povinný finančné príspevky vrátiť.

Zo žiadosti žalobcu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné a Bratislava z 25.09.2019
a z 15.11.2019 vyplýva, že tento požiadal o výklad uvedených dohôd o poskytnutí finančného príspevku
a § 50 Zákona o službách v zamestnanosti pri prepúšťaní z dôvodu organizačných zmien.

Z dohody č. XX/XX/XXX/XX zo dňa 1.08.2018 vyplýva, že ju uzatvoril žalobca ako zamestnávateľ
so žalovaný podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 54 ods. 1 psím. a) Zákona č.
5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti. Podľa článku I. bod 1, účelom dohody je úprava práv
a povinností účastníkov dohody pri poskytovaní finančných príspevkov na mentorované zapracovanie
a prax u zamestnávateľ, ktorý na tento účel vytvorí pracovné miesto v rámci Národného projektu

Praxou k zamestnaniu podľa § 54 ods. 1 psím. e) Zákona o zamestnanosti, ktorý sa poskytuje zo
zdrojov Európskej únie. V zmysle operačného programu ľudské zdroje, Národného projektu Praxou
k zamestnaniu, oznámenie č. XX/XXXX/§XX-PZ a Zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti.
Zamestnávateľ – žalobca sa tak zaviazal zriadiť pracovné miesto a obsadiť ho. Zmluvné strany si dohodli
výšku finančného príspevku na toto pracovné miesto. V článku V. bod 8, ak zamestnávateľ v priebehu 9

mesiacov od vytvorenia pracovného miesta zruší akékoľvek pracovné miesto pre nadbytočnosť podľa §
63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je povinná vrátiť poskytnuté finančné príspevky za počet zrušených
pracovných miest vo výške najnižších finančných príspevkov poskytnutých súhrne a to najneskôr do 30
kalendárnych dní od zrušenia pracovného miesta z dôvodu nadbytočnosti.

Z dohody č. XX/XX/XXX/XX zo dňa 27.12.2018 vyplýva, že bola uzavretá medzi stranami
sporu na poskytnutie finančného príspevku, na podporu vytvárania pracovných miest uverených
zamestnávateľom v rámci Národného projektu – Cesta na trh práce 2 – opatrenie č. 2 podľa § 54 ods. 1
písm. a) Zákona o službách v zamestnanosti, na základe ktorého sa zaviazal žalobca zriadiť pracovné
miesto a žalovaný poskytnutím finančných prostriedkov. Táto dohoda taktiež obsahuje ustanovenie

obdobné ako vo vyššie uvedenej dohode, že v prípade zrušenia pracovného miesta pre nadbytočnosť
je žalobca ako zamestnávateľ povinný vrátiť časť poskytnutého finančného prostriedku.

Z dohody č. XX/XX/XXX/XX o poskytnutí finančného príspevku na podporu vytvárania pracovných
miest v rámci Národného projektu – Cesta na trh práce 2 m- opatrenie č. 1 podľa § 54 ods. 1

písm. a) Zákona o službách v zamestnanosti je zrejmé, že ju uzatvorili strany sporu. Predmetom
bolo vytvorenie pracovných miest zo strany žalobcu a poskytnutie finančného príspevku zo strany
žalovaného. Uvedená dohoda obsahuje obdobne ako vyššie uvedené dohody taktiež dohodu o vrátení
časti finančného príspevku v prípade ak zo strany žalobcu dôjde k zrušeniu niektorého pracovného
miesta pre nadbytočnosť (viď článok V. – osobitné podmienky, predovšetkým body 7, 8, 9 tejto dohody).

Dohoda je uzavretá dňa 03.04.2019.

Z dohody č. XX/XX/XXX/XX o poskytnutí finančného prostriedku na podporu vytvárania pracovných
miest v rámci Národného projektu – Cesta na trh práce 2 – opatrenie č. 1 podľa § 54 ods. 1 písm.
a) Zákona o službách v zamestnanosti je zrejmé, že ju uzatvorili strany sporu za účelom vytvorenia

pracovných miest zo strany zamestnávateľa – žalobcu a poskytnutie finančného príspevku zo strany
žalovaného. Uvedená dohoda obsahuje obdobné ustanovenia ako vyššie uvedené dohody o povinnosti
vrátiť časť finančného príspevku v prípade ak žalobca ako zamestnávateľ zruší niektoré pracovné miestozdôvodunadbytočnosti(viďčlánokV.–osobitnéformy,predovšetkýmbod7,8a9tejtodohody).Dohoda
bola uzavretá 03.04.2019.

Z dohody č. XX/XX/XXX/XX o poskytnutí finančného prostriedku na podporu vytvárania

pracovných miest v rámci Národného projektu – Cesta na trh práce 2 – opatrenie č. 1 podľa § 54 ods.
1 psím. a) Zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti vyplýva, že ju uzatvorili strany sporu za
účelom zriadenia pracovných miest zo strany žalobcu a za účelom poskytnutia finančného príspevku

zo strany žalovaného. Uvedená dohoda obsahuje obdobné ustanovenia ako vyššie uvedené dohody na
vrátenie časti finančného príspevku v prípade ak žalobca ako zamestnávateľ zruší niektoré pracovné
miesta z dôvodu nadbytočnosti (viď článok V. – osobitné podmienky, predovšetkým body 7, 8 a 9).
Dohoda bola uzavretá dňa 28.06.2019.

Z dohody č. XX/XX/XXX/XX finančného prostriedku na podporu zamestnávania znevýhodneného

uchádzača o zamestnanie podľa § 50 Zákona o službách v zamestnanosti vyplýva, že ju uzatvorili
strany sporu a na základe nej sa žalobca ako zamestnávateľ zaviazal zriadiť pracovné miesto a žalovaní
poskytnúfinančnépríspevkynatotomiesto.Dohodaobsahujeobdobnéustanoveniaakovyššieuvedené
dohody o povinnosti vrátiť časť poskytnutého finančného príspevku v prípade ak dôjde zrušeniu
pracovného pomeru za uvedené obdobie (viď článok V., predovšetkým bod 8 tejto dohody). Dohoda

bola uzavretá dňa 30.07.2018.

Z výpisov z účtov je zrejmé, že žalobca po výzve dobrovoľne vrátil uvedené finančné prostriedky
žalovanému.

Z internej normy č. I./XXX vyplýva vzor týchto dohôd, ktoré boli uzavreté so

žalobcom, žalovaným, pričom sú rovnaké ako vyššie uvedené dohody uzavreté so žalobcom.

Z oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 06.09.2019 vyplýva,
že H. H. M., bola zaradená žalovaným do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 01.09.2019.

Z oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 13.09.2019 vyplýva,
že L. M., bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 01.09.2019.

Z výpovedi z pracovného pomeru z 25.06.2019 vyplýva, že žalobca ako zamestnávateľ dal
zamestnankyniL.M.výpoveďzpracovnejzmluvyč.2/2016zodňa29.01.2016apracovnýpomerskončil
31.08.2019.

Z oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie vydaného žalovaným
z 16.01.2020 vyplýva, že tento zaradil O. P. do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 14.01.2020.

Z oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo strany žalobcu
z 11.09.2019 vyplýva, že tento zaradil H. I. F. do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 01.09.2019.

Z výpovedi z pracovného pomeru z 28.06.2019 zo strany žalobcu ako zamestnávateľa vyplýva, že tento
vypovedal pracovný pomer O. P., ktorý sa mal končil 31.08.2019.

Z výpovedi z pracovného pomeru z 25.06.2019 vyplýva, že žalobca ako zamestnávateľ dal výpoveď

zamestnancovi H. I. F..

Z oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie z 05.09.2019 žalovaný zaradil
J. H. K. do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 01.09.2019.

Z oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie z 11.09.2019 vyplýva, že
žalovaný zaradil E. H. do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 01.09.2019.Z výpovedi z pracovného pomeru z 25.06.2019 žalobca ako zamestnávateľ vypovedal pracovný pomer
E. H..

Z výpovedi z pracovného pomeru z 25.06.2019 vyplýva, že žalobca ako zamestnávateľ vypovedal
pracovný pomer J. H. K. z pracovnej zmluvy č. 4/2016.

Z výziev na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov z dôvodu porušenia podmienok dohôd
zo strany žalovaného vyplýva, že tento vyzýval žalobcu na vrátenie časti poskytnutých finančných

prostriedkov z dôvodu zrušenia pracovných miest.

Z výzvy žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov z vyššie uvedených dohôd sú zo dňa
19.09.2019, 11.11.2019 a 18.06.2019.

Z výzvy na predloženie dokladov z 30.09.2019 vyplýva, že žalovaný vyzval žalobcu na predloženie

dohôd. Vyzval žalobcu na predloženie záväzného zoznamu osôb, s ktorými žalobca ako zamestnávateľ
v období od 01.01.2019 do 30.09.2019 ukončil pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou podľa § 63
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Zároveň mu pozastavil ďalšie finančné prostriedky a upozornil ho na
porušenie uvedených dohôd a to tým, že došlo k zrušeniu vytvorených pracovných miest.

Do spisu bol doložený aj Národný projekt, Cesta na trh práce 2, ďalej Národný projekt

Praxou k zamestnaniu.

Z dohody o skončení pracovného pomeru medzi žalobcom ako zamestnávateľom z 28.03.2019 vyplýva

skončenie pracovné pomeru s G. B..

Do spisu bola doložená interná norma č. I./XXXX Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava
s názvom: Základný metodický postup s § 50 Zákona o službách zamestnania.

Súd uzatvára, že dôležité v tomto spore je to, že strany sporu, t. j. žalobca a ani

žalovaní nerozporovali vyššie uvedené dôkazy a skutkový stav, t. j.:

Uzavretie dohôd vyššie uvedených dohôd o poskytnutí finančných prostriedkov na zriadenie pracovných

miest medzi stranami sporu.

Vytvorenie pracovných miest žalobcom ako zamestnávateľom podľa týchto dohôd.

Zrušenie vyššie uvedených pracovných miest dohodou, respektíve výpoveďou u vyššie uvedených
zamestnancov.

Poskytnutie finančných príspevkov na tieto pracovné miesta zo strany žalovaného žalobcovi.

Vrátenie časti finančných príspevkov vo výške 29 009,42 eur žalobcom žalovanému.

Tieto skutočnosti nie sú sporné, vyplývajú zo zhodných tvrdení strán a z vyššie

uvedených listinných dôkazov. Sporné medzi stranami ostalo právne posúdenie zmluvne dohodnutých
podmienok v článku V., tak ako je to vyššie uvedené a to žalobca ako zamestnávateľ bol povinný

vrátiť uvedené finančné príspevky žalovanému po zrušení pracovných miest. Žalobca tvrdil, že takúto
povinnosť nemá, pretože v rozhodnom období za posledných 12, respektíve 9 mesiacov uňho nedošlo
k zníženiu počtu pracovných miest, ale k celkovému počtu navýšenia pracovných miest o sedem
zamestnancov.Na uvedený spor sa použijú predovšetkým dohodnuté zmluvné podmienky z vyššie

uvedených dohôd o poskytnutí finančného príspevku, ustanovenia Obchodného zákonníka
a ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorých boli tieto dohody uzavreté a ustanovenia Zákona
o službách v zamestnanosti.

Súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, pretože žalobca nepreukázal právny

nárok na uvedenú žalovanú sumu. Súd v celom rozsahu poukazuje na skutočnosť, že nie je sporné,
že zmluvné strany si dohodli v uvedených dohodách o poskytnutí finančných príspevkov, že v prípade
ak dôjde za dané rozhodné obdobie k zrušeniu pracovného miesta dohodou alebo výpoveďou
pre nadbytočnosť podľa Zákonníka práce je žalobca povinný vrátiť žalovanému časť poskytnutých
finančných príspevkov. Táto skutočnosť bola v konaní v celom rozsahu preukázaná, t. j. zo strany

žalobcu ako zamestnávateľa zmluvnej strany týchto dohôd o poskytnutí finančného príspevku došlo
k porušeniu jeho zmluvných povinností a preto bol povinný vrátiť (čo aj urobil) časť poskytnutých
finančných príspevkov. Žalobca preto nemá nárok na ich zaplatenie. Súd poukazuje, že tak ako to už
uviedlivosvojichuzneseniachKrajskýsúdvPrešoveaNajvyššísúdSR,predmetomsporujeposúdenie,
či došlo k porušeniu zmluvných podmienok dohodnutých medzi stranami v dohodách o poskytnutí

finančných príspevkov. Súd konštatuje, že k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu došlo.
Zrušil v obdobnom období pracovné miesta u vyššie uvedených zamestnancov a preto bol povinný
finančné príspevky poskytnuté žalovaným vrátiť a nemá nárok na ich spätné preplatenie. Na veci
nič nemenia tvrdenia žalobcu, že v rozhodnom období uňho došlo k celkovému počtu navýšenia
zamestnancov a preto sa naňho táto povinnosť dohôd o poskytnutí finančného príspevku nevzťahovala.

Súd podotýka, že zo zhodných tvrdení strán z doložených listín, listinných dôkazov, z doloženého
Národného projektu jednoznačne vyplýva, že účelom a zmyslom týchto právnych úprav podľa Zákona
o zamestnanosti, predovšetkým § 50 a nasledujúce a účelom a zmyslom uzatvorených dohôd
o poskytnutí finančných prostriedkov je, aby u zamestnávateľa boli zriadené konkrétne pracovné

miesta, tieto trvali minimálne po dohodnutú dobu a za tým účelom sa žalovaný zaviazal mu poskytnúť
finančné príspevky. V tomto prípade žalobca splnil túto povinnosť, vytvoril tieto pracovné miesta, avšak
následne túto povinnosť dohodnutú v dohodách o poskytnutí finančných príspevkov porušil, pretože
v rozhodnom období zrušil pracovné miesta dohodou, respektíve výpoveďou u vyššie uvedených
zamestnancov a teda bol povinný časť finančných prostriedkov vrátiť žalovanému a tento mal aj má

nárok na jeho vrátenie. Súd podotýka, že zmyslom tejto právnej úpravy ako aj zmluvných dohôd, aby
poskytovateľ príspevku a to aj z Európskych prostriedkov teda žalovaných, mal možnosť vykonávať
kontrolu, teda aby nedošlo k situácii, že zamestnávateľ umelo zriadi pracovné miesta, aby dostal
finančné príspevky a následne ich z rôznych dôvodov zruší, avšak finančné prostriedky si ponechá.
Žalovaný v takom prípade vo verejnom záujme, pretože ide financovanie z verejných zdrojov práva

vykonávať kontrolu a dohodnúť si podmienky na vrátenie finančných príspevkov v prípade nedodržania
zmluvných podmienok zamestnávateľom, ako to bolo aj v tomto prípade. Len tak to je možné
predchádzať fingovaným zamestnávaniam, respektíve organizačným zmenám u zamestnávateľov,
ktorým boli poskytnuté také finančné príspevky.

Súd teda v celom rozsahu súhlasí s vyjadrením a procesnou obranou žalovaného v tomto spore, pričom
súd poukazuje aj na vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ústredie v Bratislave, taktiež
v tomto zmysle.

Súd teda uzatvára, že keďže žalobca nepreukázal svoje tvrdenia. Nepreukázal, že má

právny nárok na tieto finančné prostriedky súd jeho žalobu o zaplatenie žalovanej sumy zamietol.

O trovách konania súd rozhodol tak, že hoci bol žalovaný v celom konaní úspešný, súd

mu nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože v záverečných rečiach si žalovaný nárok na
náhradu trov konania neuplatnil.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.